Ikonické európske kaviarne a ich príbehy

Káva je viac než len nápoj. Je to príležitosť - nájsť súzvuk duší, objaviť vlastnosti spájajúce s inými ľuďmi, vyjadriť emócie, umelecké cítenie a vnímať kultúrne hodnoty. Naznačuje moderný životný štýl i každodennú rutinu. Prezentuje momenty pohody, okamihy zdieľania, rodinné a priateľské stretnutia, kedy sa ľudia tešia zo spoločne strávenej chvíle. Môže ísť aj o intímne zblíženia alebo ilustrovanie nálady, reflexie a zamyslenia.

Umeleckí tvorcovia, spisovatelia, maliari a hudobníci ju veľakrát definujú ako prostriedok podporujúci tvorivý proces a podnecujúci nové myšlienky. V jej servírovaní sa neraz zračí historická osobitosť jednotlivých kultúr. 

Prvé kaviarne, známe ako qahveh khaneh, vznikli v Jemene. Netrvalo dlho a stali sa spoločenskými centrami, kde sa ľudia stretávali, diskutovali o literatúre, politike a náboženstve. Jemenské mesto Mokka ležiace na brehu Červeného mora zohralo kľúčovú úlohu v obchodovaní s kávou a jej rozšírení po celom svete. Tento dôležitý exportný prístav dal meno aj známej odrode kávy – mokka.

Prvou zastávkou delikátneho nápoja na ceste okolo sveta bola Mekka, kde si získal sympatie pútnikov a učencov. Keďže sa káva dostala do sveta z Arabského polostrova, aj my na našich zájazdoch v Arábii si vychutnávame tento gurmánsky zážitok a dozvedáme sa o nej veľa zaujímavostí.

Ani Káhira nenechala na seba dlho čakať a novootvorené kaviarne v 16. storočí doplnili sociálnu scénu o dodatočné možnosti na živé diskusie, počúvanie hudby, recitovanie poézie či hranie hier.

Káva putovala ďalej a v tom istom storočí stihla preniknúť do Istanbulu (vtedajšieho Konštantínopolu). Tieto „školy múdrosti“, ako bývali označované, sa dostali do sultánovej nemilosti kvôli obave, že by mohli byť baštou politickej opozície. Od založenia istanbulského podniku s kávou trvalo 91 rokov, kým prvý zákazník prekročil prah najstaršej kaviarne Európy.

Káva a koncept kaviarní sa na náš kontinent dostali vďaka komerčným stykom s Blízkym východom až v 17. storočí. Prvá európska kaviareň sa zrodila v roku 1645 na tej najprestížnejšej adrese. Námestie sv. Marka (Piazza San Marco) bolo na to dokonalou lokalitou. Benátky mali v tom čase významnú obchodnú pozíciu, vďaka čomu sa káva cez arabských obchodníkov dostala práve sem. Kaviarne sa následne rozptýlili do mnohých iných európskych miest, pričom každé si osvojilo vlastnú kultúru spojenú s fenoménom nového moku.

V 18. storočí počas osvietenstva zohrali rozhodujúcu úlohu pri šírení nových myšlienok. Nasledujúce dve storočia nasmerovali kaviarne do všetkých končín sveta. Z kaviarní sa stali miesta prebúdzajúce fantázie. Tie, ktoré si preskákali cez rôzne turbulentné obdobia minulých storočí, prežili neľahké časy I. a II. svetovej vojny a globálnu pandémiu, dokázali zaujať svojich zákazníkov viac než úžasnou kávou. Je to genius loci, vďaka ktorému sú stále v narastajúcej popularite a historickými pokladmi v modernej dobe.  

Sú šperkom tých najvyhľadávanejších ulíc a námestí najstaršieho kontinentu. Voľakedy svietili na papierových mapách v krúžkoch farebných fixiek, dnes bývajú označené špendlíkmi na aplikáciách Google Maps. Svojimi ohromujúcimi interiérmi nadchnú aj najnáročnejších turistov túžiacich po prepychu; zaľúbenie si tu nájdu aj romantické duše snažiace sa naviazať spojenie s minulými časmi, kedy sa tu stretávali známe osobnosti kultúrneho a intelektuálneho života. Slúžili ako inšpirácia hybných myšlienok filozofov, miesta výmeny informácií, zrodenia konšpiračných teórií politikov a veľkolepých diel spisovateľov a umelcov.

V súčasnosti nesú takmer múzejný charakter verne dokumentujúci dávnu éru. Budete túžiť nazrieť dnu nielen v upršaných, mrazivých či horúcich dňoch. A keď už sem vstúpite, nebude sa vám chcieť vyjsť von... Vydajme sa teda do okúzľujúcich metropol Európy za cieľom spoznania príbehov ich legendárnych podnikov.

Káva sa z arabského sveta dostala do Európy cez obchodníkov v Benátkach v roku 1615. Prvá kaviareň tu, a v Európe ako takej, bola svojim zákazníkom sprístupnená v roku 1645. Jej presný názov však nie je zdokumentovaný a rôzne zdroje sa v jeho pomenovaní líšia.

V roku 1720 pribudla na benátskej kaviarenskej scéne Caffè Florian, ktorá je považovaná za najstaršiu kontinuálne prevádzkovanú kaviareň na svete. Jej oficiálny názov v čase založenia znel „Alla Venezia Trionfante“ (Benátky triumfujúce). K menu, ako ju dnes poznajú milióny ľudí po celom svete, sa dopracovala neskôr ako pocta svojho zakladateľa Floriana Francesconiho.

Kaviareň mala od prvej chvíle, kedy elegantný interiér oživil cveng strieborných lyžičiek pri dotyku s benátskym porcelánom, jedinečný význam v spoločenskom živote mesta. Jej prvé roky existencie boli formované najmä prostredím Benátok ako signifikantného obchodného a kultúrneho centra.

V prevažne konzervatívnej spoločnosti vyvolala rozruch extravagantným rozhodnutím o povolení vstupu ženám, čo bolo v tej dobe neobvyklé. Táto inkluzívnosť jej priniesla veľkú popularitu. Bohatý barokový štýl, pompézne zrkadlá a nádherné fresky vdýchli priestoru umeleckého ducha a vytvorili ideálne prostredie pre literárne debaty a výstavy.

Dodnes je miestom, kde sa od roku 1895 konajú kultúrne podujatia počas Bienále v Benátkach a exkluzívne módne akcie. Priestor je vnútorne členený na salóny, každý má jedinečnú tému a názov napr. Sala del Senato (Senátorský salón) alebo Sala Cinese (Čínsky salón). Zo svojho maličkého ale silného ristretta si tu pravidelne usrkávali známe osobnosti ako Goethe, Casanova, Lord Byron alebo Charles Dickens.

Kaviareň má dokonca svoju špeciálnu kávovú zmes vytvorenú výlučne pre tento podnik. Ide o unikátnu kombináciu starostlivo vybraných kávových zŕn, ktoré vynikajú jemnou, ale bohatou chuťou, často podávanú s domácimi sušienkami. Už cítite neprekonateľnú vôňu výberovej kávy? Blíži sa absolútne ikonická delikatesa kaviarne. Florian Gold Cappuccino je zlaté cappuccino ozdobené 24-karátovým jedlým zlatom. Táto luxusná verzia cappuccina symbolizuje prestíž a gráciu, ktorou sa kaviareň preslávila.

Caffè Quadri sa vyzývavo pozerá do očí svojho hlavného rivala len pár metrov opodiaľ z opačnej strany Piazza San Marco. Podnik bol otvorený už v roku 1638 pôvodne ako hostinec, kde sa v tom čase podávala gastronomická novinka „čierny nápoj“ (káva). Až neskôr v roku 1775 ju prevzal podnikateľ Giorgio Quadri, ktorý ju premenil na plnohodnotnú kaviareň so súčasným názvom. Rodina Quadri skultivovala ponuku a vylepšila renomé podniku, čím zmenila jeho identitu a históriu.

Quadri prešla aj zásadnou rekonštrukciou, čo odštartovalo jej novú éru a výsledok renovácii je chápaný ako dátum jej vzniku. Modernizovaný interiér s flagrantným luxusom vytváral v porovnaní s bohémskym Caffè Florian formálnejšiu atmosféru. Bola preferovaná zámožnými cestovateľmi, aristokraciou a diplomatmi, ktorí hľadali viac súkromia a exkluzivity. Medzi slávne osobnosti, ktoré si siahli na kľučku na dverách, patrili Napoleon Bonaparte, Stendhal, Richard Wagner. Počas rakúskej okupácie Benátok sa Quadri stala obľúbeným miestom stretnutí rakúskych vojenských dôstojníkov a šľachticov.

Dnes je navštevovaná celebritami, politikmi a umelcami, ktorí hľadajú luxusnú intimitu s nádychom histórie a excelentný kulinársky zážitok pod vedením rodiny Alajmo. Bratia Alajmovci prevzali kaviareň v roku 2011 a so svojím inovatívnym menu založenom na tradičných benátskych receptoch s využitím trendových techník si zaslúžili hviezdu Michelin.

V spolupráci s renomovanými umelcami a remeselníkmi zachovali benátske fresky a zároveň pridali dizajnové prvky ako lustre z muránskeho skla, mozaikové podlahy a nadčasový nábytok navrhnutý dizajnérom Philippom Starckom, ktorý vniesol do kaviarne moderný dotyk. Pri výbere zo sofistikovaného menu bude Risotto al nero di seppia (rizoto s chobotnicovým atramentom) rozhodne tá správna voľba. A ako sladká bodka na záver nesklame krémové Tiramisu Quadri s jemným twistom od šéfkuchárov.

Rovnako ako Florian, aj Quadri má svoju terasu na tom najčarovnejšom námestí v srdci Benátok, kde si návštevníci môžu vychutnať nejaké z ich špecialít s prekrásnym výhľadom na Baziliku sv. Marka v sprievode živej hudby ich vlastného orchestra.

Caffè Greco s viac ako 260-ročnou tradíciou sa nachádza na tej najprominentnejšej adrese v hlavnom meste Talianska. Na ľavej strane Via dei Condotti v smere k Španielskym schodom si Grék Nicola della Maddalena otvoril v roku 1760 kaviareň. Bol jedným z mnohých svojich krajanov, ktorí v 18. storočí emigrovali do Talianska.

Od prvého dňa bola kaviareň, ktorej názov je inšpirovaný pôvodom majiteľa („Greco“ znamená v taliančine Grék), miestom, kde sa stretávali rôzne kultúrne prúdy celej Európy. Aj keď ulica vtedy ešte nemala dnešný lesk a nelemovala ju záplava butikov najdrahších módnych brandov, priťahovala umelcov, spisovateľov, filozofov a politikov.

Počas svojich pobytov v Ríme sa sem opakovane vracali dánsky autor rozprávok Hans Christian Andersen, anglický básnik a romantik Lord Byron alebo nemecký spisovateľ Johann Wolfgang Goethe.

V 19. storočí zažila národné obrodenie a stala sa svedkom diskusií o talianskej jednote (Risorgimento). Kaviareň je mimoriadne cenená a vážená medzi domácimi a turistami, ktorí ju považujú za neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Ríma. Svedčí o tom aj nie celkom dávny právny spor o prenájom jej priestorov, ktorý vyvolal protesty a vyhnal do ulíc rozvášnené davy ľudí v znepokojení, že kaviareň bude nútená zavrieť.

Interiér odráža klasicistický štýl a pozostáva z viacerých útulných miestností, ktoré poskytujú súkromie na rozhovory. Najznámejší Červený salónik (Sala Rosa) je zariadený lavicami a stoličkami s červeným zamatom, čo dodáva priestoru vznešený vzhľad. Steny zdobia stovky umeleckých diel od portrétov uznávaných osobností po krajinomaľby a historické scény. Veľa z týchto diel vytvorili maliari, ktorí boli opakovanými návštevníkmi kaviarne. Noblesu podniku umocňujú zrkadlá umiestnené tak, že sály opticky zväčšujú a pridávajú im svetlosť.

Špeciálny druh kávy pomenovaný po kaviarni Caffè alla Greco vás prenesie do rozprávky Andersena, ktorý ju tu tiež rád popíjal. Nápoj môže obsahovať aj jedinečné kombinácie prísad, ako sú orientálne koreniny alebo šľahačka, ktoré pripomínajú grécke korene zakladateľa.

Nemusíte zájsť ďaleko a natrafíte na ďalší kaviarenský skvost vyhľadávaný romantikmi, milovníkmi histórie a turistami, ktorí túžia po nefalšovanej umeleckej autenticite a kultúrnom zážitku. Caffè Tadolini leží na Via del Babuino, ktorá spája Piazza di Spagna (Španielske schody) s Piazza del Popolo. Priestor bol kedysi ateliérom. Založil ho Antonio Canova, jeden z najvýznamnejších neoklasicistických sochárov.

Keď Canova v roku 1822 zomrel, ateliér prevzal jeho žiak a nasledovník Adamo Tadolini ako ústredná postava rodinnej dynastie Tadolini, ktorá bola v 19. a 20. storočí známa svojou sochárskou tvorbou. Miesto žiarilo ako centrum kreovania impozantných sochárskych diel, ktoré dnes možno nájsť v múzeách a galériách po celom svete.

Ateliér zostal po generácie v rukách rodiny Tadolini, ktorá mala imanentný záujem o sprostredkovanie historického a umeleckého odkazu. Keď v 90. rokoch 20. storočia stratil opodstatnenosť svojho pôvodného využitia, bol transformovaný na kaviareň.

Táto premena bola iniciovaná potomkami rodiny, ktorí sa rozhodli sprístupniť miesto verejnosti v modernej forme pri súčasnom rešpektovaní neodškriepiteľnej histórie. Pri renovácii sa kládol dôraz na zachovanie prvotných prvkov ateliéru, vrátane sôch, modelov a nástrojov, ktoré tu vytvoril Canova a jeho nasledovníci.

Tadoliniho modely si objednávali šľachtici, politici a cirkevní hodnostári, ktorí za týmto účelom ateliér vyhľadávali. Hoci neexistujú presné záznamy o konkrétnych osobnostiach, ktoré svojou návštevou poctili tieto priestory, dá sa dôvodne predpokladať, že k nim patrili pápež Gregor XVI., režisér Federico Fellini, herec Marcello Mastroianni, herečka Audrey Hepburn alebo maliarske legendy ako Pablo Picasso či Salvador Dalí.

Ponuka Caffè Tadolini sa zameriava na klasickú taliansku kuchyňu, prvotriedne nápoje a vynikajúce dezerty. Hostia si tu môžu vychutnať šálku aromatického espressa priamo medzi originálnymi artefaktmi, ktoré vytvárajú impresiu múzea alebo galérie. Silnú kávu skvele doplnia pasticcini, čo sú malé talianske cukrovinky, veľakrát podávané s horúcimi nápojmi.  

Aj keď sú pôvod, charakter a koncepcia oboch kaviarní do značnej miery svojské až kontrastné, obidve ponúkajú brilantný pohľad do minulých storočí so zachovalými interiérmi, kvalitnou kávou a vysoko profesionálnym servisom.

Aj pôvabný Paríž prijal kávu s otvorenou náručou a zabezpečil jej veľkorysý priestor na rozvoj. Jedna z najznámejších kaviarní bola otvorená na rohu Boulevard Saint-Germain a Rue Saint-Benoît. Názov kaviarne Café de Flore sa inšpiroval sochou bohyne Flóry, ktorá v tých časoch stála neďaleko. Bohyňa symbolizovala jarnú plodnosť a kvetinový rozkvet a Café de Flore bola skutočne rozvíjajúcim sa kvetom na lúke v prenesenom význame.

Od svojho otvorenia v roku 1887 musel kvietok dostatočne podrásť, aby po II. svetovej vojne vykvitol do plnej krásy a stal sa stelesnením hnutia existencializmu. Bolo to obdobie, keď ako magnet priťahovala intelektuálov, ktorí sa tu venovali filozofickým a politickým témam.

Medzi najčastejších zákazníkov sa radili Jean-Paul Sarte a Simone de Beauvoir. Ich diskusie pri pohári vína alebo šálke kávy v trvaní niekoľko hodín formovali modernú filozofiu a literatúru. V nadväznosti na éru slávnych spisovateľov, udeľuje kaviareň od roku 1994 literárnu cenu Prix de Flore, ktorá je určená pre mladých francúzskych autorov.

Priestor je zariadený v štýle Art Deco, ktorý sa stal populárnym v 30. rokoch 20. storočia. Tento štýl odráža aj mozaiková podlaha a keramická dlažba s geometrickými vzormi. Pri sedačkách čalúnených mäkkou červenou kožou sú pristavené guľaté stolíky z mramoru alebo mahagónového dreva s liatinovými nohami. Tlmené lampy decentne osvetľujú fotografie a obrazy, ktoré dokumentujú legendárnu minulosť a prispievajú k romantickej nálade kaviarne.

Francúzsku cukrársku tradíciu reprezentuje mille-feuille, ktorý v sebe nesie všetky charakteristiky luxusného dezertu a určite si získa vaše srdce. Pozostáva z troch vrstiev chrumkavého lístkového cesta upečeného dozlatista. Medzi jednotlivými vrstvami je nanesený hladký vanilkový pudingový krém (crème pâtissière). Vrchnú vrstvu zdobí čokoládová kresba na cukrovej poleve alebo jemný posyp práškového cukru. Koláčik je vyvážený a nie príliš sladký, aby vynikli tóny bourbon vanilky a čerstvého maslového cesta.

V roku 1885 v parížskej štvrti Saint-Germain-des-Prés privítali prvých zákazníkov dve čínske sošky stojace pred obchodom so vzácnym tovarom a suvenírmi. Postavičky v tradičnom čínskom oblečení, známe ako „magots“ (vo voľnom preklade orientálne figúrky) sa premietli aj do názvu predajne. A nebol dôvod ho meniť ani začiatkom 20. storočia, kedy sa z obchodíku zrodila kaviarnička s reputáciou centra parížskej kultúry.

Zatiaľ čo Café de Flore uprednostňovali existencialisti, ku kaviarni Les Deux Magots inklinovali viac symbolisti, ako Paul Verlaine a Arthur Rimbaud, ale tiež surrealisti, ako André Breton. Námety na svoje novely tu čerpal aj nositeľ Nobelovej a Pulitzerovej ceny, americký velikán, Ernest Hemingway.

Obe kaviarne však rástli v tesnej symbióze a pre mnohých intelektuálov bolo bežné, že navštevovali raz jednu, raz druhú podľa toho, s kým sa chceli stretnúť alebo o čom chceli diskutovať. Predsa len prostredie Les Deux Magots bolo o niečo tichšie a honosnejšie. Od roku 1933 udeľuje kaviareň literárnu cenu Prix des Deux Magots ako alternatívu k oficiálnej Goncourtovej cene.

Dominantným prvkom interiéru sú dvaja magoti, ktorí reflektujú skoré začiatky tohto podniku, vtedy ešte ako obchodu s orientálnymi látkami. S tajomným výrazom sedia v uvoľnenej póze a držia predmety, ktoré evokujú čínsku kultúru a filozofiu. Pohodlné stoličky a čalúnené lavice, malé okrúhle stolíky a ich rozmiestnenie, ako aj mosadzné lustre zabezpečujú miestu nostalgický francúzsky šarm.

Otázka, čo si objednať v tomto podniku, by nemala byť žiadna dilema. Vsaďte na tradičnú horúcu čokoládu (Chocolat Chaud à l´Ancienne), ktorá vo vás vzbudí silné emócie. Hustý nápoj vyrobený z vysokokvalitnej horkej čokolády prekvapí svojou krémovou textúrou a intenzívnou čokoládovou chuťou. Podáva sa v keramickom džbániku s miskou čerstvej šľahačky na boku, takže finálnu chuť si zákazník vie prispôsobiť svojim preferenciám. Ideálnym spoločníkom k nej je ľahký a vzdušný croissant, ktorý je pre Francúzov  symbolom ich identity a „art de vivre“ (umenia života).

Zaradíte sa medzi existencialistov alebo symbolistov? Najlepšie bude, ak si zvolíte preskakovať v intelektuálnych debatách od jednej kaviarne k druhej. Posadiť sa môžete aj vonku na ich pôvabných terasách pod charakteristickými markízami, odkiaľ budete môcť sledovať ruch na Boulevard Saint-Germain.

Budapešť je posudzovaná za jedno z najvýznamnejších miest stredoeurópskej cukrárenskej tradície. Sladkosti sú zaklinené hlboko v maďarskej gastronómii a zrkadlia pestrú históriu, vplyv rôznych kultúr a remeselnú zručnosť cukrárov.

Do hlavného mesta dnešného Maďarska priniesol koncept elegantných kaviarní vychýrený cukrár Henrik Kugler. Práve on sa podpísal pod osadenie skutočného klenotu na pravom brehu Dunaja, ktoré je ukážkou luxusu, tradície a kulinárskej dokonalosti. Café Gerbeaud je zakomponovaná do historickej budovy na námestí Vörösmarty. V roku 1884 zavítal do kaviarne nový majiteľ Švajčiar Emil Gerbeaud a s ním aj švajčiarska povestná čokoláda a tajomstvo jej prémiovej kvality a chuti.

Svojím zmyslom pre inovácie neosviežil len ponuku, ale aj interiér kaviarne. Ten je majestátny a premyslený do najmenších detailov štýlu Belle Èpoque. Okamžite vás zaujmú vysoké stropy so zdobenými omietkami a zlatými ornamentmi. Posaďte sa k mramorovému stolíku na stoličku z tmavého dreva kombinovanú s čalúnením v kráľovských farbách.

Dáte prednosť miestu pri veľkých oknách ako svetoznámy skladateľ klavirista Franz Liszt alebo sedeniu v strede priestoru pod krištáľovými lustrami ako politik a štátnik, známy ako „otec maďarskej nezávislosti“, Ferenc Deák? Alebo sa necháte zviesť tancom na vykladanej podlahe ako Elizabeth Taylor a Richard Burton? Priestor je totiž navrhnutý tak, aby bol nielen lahodiaci oku, ale aj funkčný, podporujúci spoločenský život.

Pokiaľ ide o zákusky, tie sú kulinárskym majstrovstvom a zaslúžia si poklonu. Vlajkovou loďou kaviarne sú Gerbeaud rezy, ktorých recept pochádza ešte z čias Emila Gerbeauda. Harmónii niekoľkých vrstiev krehkého cesta, orechovej plnky a marhuľového džemu zakončených čokoládovou polevou v prevedení vyškolených cukrárov by nemali čo vytknúť ani tí najprísnejší kritici. Za hriech stojí aj Dobos torta, teda viacvrstvová torta s čokoládovým maslovým krémom a karamelovou polevou na vrchu, ktorá je príkladom výroku „aj v jednoduchosti je krása“. Ide o skutočný gurmánsky zážitok.

Vo vysoko atraktívnej zóne budapeštianskeho „Veľkého bulváru“ (Nagykörút) je ľahko dostupná ďalšia kaviareň, ktorej viaceré medzinárodné publikácie a turistickí sprievodcovia ako Lonely Planet udelili titul najkrajšej kaviarne na svete.

Café New York bola otvorená v roku 1894 v prekrásnej budove navrhnutej architektom Alajósom Hauszmannom. V tých časoch vystupovala ako súčasť New York Life Insurance Company a rýchlo sa stala neoficiálnym sídlom literárnych kruhov a redakcií prominentných novín a časopisov, predovšetkým časopisu Nyugat, ktorý bol považovaný za ústredný bod modernistického literárneho hnutia v Maďarsku. Miesto bolo vyhľadávané aj medzi maliarmi, sochármi, hudobníkmi a osobnosťami divadla, vrátane hercov a režisérov. Po skončení II. svetovej vojny niekoľko desaťročí chátrala.

V roku 2006 prebehla kompletná rekonštrukcia s cieľom zachovať všetky historické detaily. Zámer sa podarilo splniť a kaviareň obnovila svoju niekdajšiu slávu v nádhernom šate. Interiér v štýle eklektizmu citlivo kombinuje prvky renesancie a baroka. Priestor je zdobený alegorickými sochami a malými anjelskými postavami, ktoré predstavujú inšpiráciu a ochranu nad kreatívnym prostredím. Maľby na stropoch od Károlya Lotza zobrazujú scény z antickej mytológie a dodávajú miestu umeleckú hĺbku.

Rovnako vážnym dôvodom, prečo navštíviť túto kaviareň je ochutnanie prepychového dezertu, ktorý zosobňuje ducha kaviarne. Dozdobený lesklou glazúrou a luxusnými detailmi ako zlaté lístočky a jedlé dekorácie, poteší nielen chuťové poháriky, ale aj estetické vnímanie návštevníkov. V New York Cake sa snúbi intenzívny čokoládový základ s krémovými vrstvami, v ktorých cítiť akcenty vanilky, nugátu alebo kávy a drvených orieškov zvýrazňujúcich textúru. Na osvieženie chuti sa často podáva s kontrastnou malinovou omáčkou.

New York Café bolo v minulosti viac literárne a pulzujúce miesto, zatiaľ čo Café Gerbeaud bolo viac rafinované a gurmánske. S postupom rokov sa rozdiely viac streli a dnes sú obe kaviarne umeleckými dielami s neuveriteľnou charizmou a úžasnými kulinárskymi špecialitami.

Kde trávila voľný čas šľachta cisárskeho dvora? Nasledujme dnešné elitné kruhy a dostaneme sa tam. Naša cesta povedie k jednému z najimpozantnejších palácov vo Viedni, Palais Ferstel, v historickom jadre mesta. Vo vnútri objavíme kaviarenský skvost z roku 1876, ktorý tu založil Heinrich von Ferstel, architekt celej budovy. Pôvodnou ideou bolo vytvoriť priestor pre spoločenské akcie vtedajšej viedenskej smotánky.

Café Central si rýchlo k sebe pritiahla umelcov aj intelektuálov, ktorí si tu spravili svoju základňu. Prilákala aj spisovateľov Petra Altenberga a Arthura Schnitzlera či známeho psychoanalytika Sigmunda Freuda. Politické stratégie tu údajne plánoval revolucionár Leon Trotsky. Po II. svetovej vojne nastalo obdobie úpadku a kaviareň zatvorili. Café Central sa opätovne pozrela na svojich vďačných zákazníkov až v roku 1986 po jej zrekonštruovaní.

Experti podieľajúci sa na renovačných prácach našťastie zachránili umeleckú hodnotu kaviarne a jej vyžarovanie z čias najväčšej popularity. V interiéri dominuje neogotický štýl s výraznými prvkami neorenesancie. Klenuté stropy pripomínajú stredoveké gotické stavby a podčiarkujú vznešenosť priestoru. Celé vnútorné usporiadanie je symetrické a esteticky vyvážené. Masívne  a zdobené mramorové stĺpy, rovnako ako lustre so zlatými detailmi jasne zastupujú renesanciu, ktorá kladie dôraz na eleganciu a materiálny luxus.

Hoci je nábytok na prvý pohľad dobovo ladený, bol modernizovaný pre vyšší komfort a trvácnosť. O dokonalé pohodlie sa postarajú ergonomické úpravy. Živá klavírna hudba, ktorá tu často hráva, sa vám tak bude počúvať v nerušenom pokoji. K šťastiu chýba už len špeciálne vyrobená Central Torte. Mandľový korpus s bohatými vrstvami krému z kvalitnej horkej čokolády s fragmentami vanilky alebo karamelu a tenkou vrstvou marhuľového džemu nadchne milovníkov komplexných horkých chutí so sladkým kontrastom.

Písal sa rok 1873 a hlavné mesto Rakúsko-Uhorska stálo pred prelomovou udalosťou vo svojich dejinách, ktorej ambíciou bolo manifestovať moc, technologický pokrok a kultúru na medzinárodnej úrovni. Svetová výstava vo Viedni (Weltausstellung 1873) s epicentrom v Pratri prezentovala vo viac ako 200 pavilónoch zaberajúcich plochu 233 hektárov technologické inovácie, priemysel, umenie, remeslá a medzinárodnú spoluprácu. Pokrokové technológie ako parné stroje, ale aj nové stavebné materiály (oceľ a sklo) si prišli s obrovským záujmom pozrieť milióny ľudí z 35 krajín.

Podnikavý Franz Landtmann videl v tejto súvislosti pre otvorenie svojej novej kaviarne nesmiernu príležitosť. Pre Café Landtmann navyše zvolil strategické umiestnenie na Ringstrasse, ktorá sa stala novým centrom Viedne a úspech bol spečatený.

Kaviareň mala od prvého momentu imidž posh miesta. Oslovovala vyššie vrstvy, pre ktoré bola návšteva podniku potvrdením ich spoločenského statusu. S kultivovaným prostredím primerane zapadla do tradície európskych kaviarní, kde sa pri intelektuálnych diskusiách rodili odvážne myšlienky a politické názory. Upútala aj mnohých umelcov. Schádzali sa tu napríklad skladateľ a dirigent Gustav Mahler, operetný skladateľ Franz Lehár, maliar Oskar Kokoschka či herečka Marlene Dietrich.

Rok 1873 bol paradoxne aj obdobím nastupujúcej hospodárskej krízy, ktorá vypukla z krachu na burze. Napriek tomu sa Café Landtmann ako etablovanému hráčovi na viedenskej kaviarenskej scéne podarilo udržať pozornosť publika. Jej reputácia sa nenarušila ani pri početnej výmene majiteľov počas ďalších desaťročí.

Od roku 1976 patrí rodine Querfeld, ktorá úspešne vedie podnik a súčasne uchováva historickú a kultúrnu hodnotu. Bohaté drevené obklady, mäkké sedačky a štýlové zrkadlá stále lákajú turistov aj filmových tvorcov, ktorí chcú čo najlepšie znázorniť autentickú atmosféru historickej Viedne. Kaviareň si zahrala vo viacerých filmoch a televíznych produkciách, a to tak domácich rakúskych, ako aj zahraničných.

Café Landtmann si samozrejme zakladá aj na pestrej ponuke klasických nápojov, dezertov a dokonca aj typických jedál. Objednať si tu môžete viedenský rezeň (Wiener Schnitzel), ktorý je ikonickým pokrmom rakúskej kuchyne. Nechajte si však miesto na výborné ručne pripravované dezerty.

Odporúčanou dvojicou je Wiener Melange a Apfelstrudel. Wiener Melange je kávová rakúska špecialita podobná s cappuccinom. Líšia sa ale prípravou, pomerom ingrediencii aj chuťovým profilom. Chuť cappuccina je intenzívnejšia a robustnejšia vďaka silnému espressu, zatiaľ čo pri wiener melange sa môže použiť aj filtrovaná káva, čo ju robí jemnejšou a sladšou. Aj pena z napareného mlieka je pri verzii cappuccina hustejšia a objemnejšia. Jablkový závin, ako jeden z najznámejších rakúskych dezertov, sa pečie v Café Landtmann podľa tradičného receptu, ktorý sa dedí celé generácie. Servíruje sa s vanilkovou omáčkou a šľahačkou, ktoré ho menia na noblesný zákusok.

Dostali ste chuť na naozaj kvalitnú kávu vo fascinujúcom prostredí? Neseďte doma a poďte si ju s nami vypiť do ikonických kaviarní Európy. My v BUBO vieme presne, kde tieto miesta sú. A popritom vám rozpovieme ich dych vyrážajúce príbehy. Objednajte si cestu do mesta na siedmich pahorkoch alebo okúzľujúceho mesta módy. Pokiaľ ide o ďalšie lokality, my v BUBO vám vďaka našej flexibilite, dokážeme zabezpečiť nielen luxusné zážitky v rámci ponúkaných zájazdov, ale aj na dovolenkách šitých priamo na mieru. Čakáte na vhodnú príležitosť? Nečakajte. Vhodnejšia sa už možno nenaskytne...