Rím pre pokročilých

Základnú prehliadku hlavného mesta Talianska mám spísanú pre vás v inom blogu - ako spoznať Rím zadarmo. Toto je blog pre pokročilých.

Poznám Talianov čo sa v Ríme narodili, poznám slovenské sprievodkyne, naozaj skvelé, s ktorými rád Rím prechádzam. No a potom rád blúdim, riskujem. Okom profesionála prechádzam hotely, reštaurácie, pijem talianske vína, aby som vedel svojim klientom poradiť. Do štvrte EUR či do moderného múzea MAXXI, ku katakombám či k mestám v okolí Ríma je to peši ďaleko a musíte použiť dopravu. 

V Ríme sa podľa mňa šoféruje dobre a nikdy do mňa nikto neťukol (v Neapole je šanca omnoho väčšia). Vziať si auto z letiska je jednoduché, no keď som raz auto vracal v centre, na Termini, tam je teda riadny chaos. Na vracanie auta sa ani pri renovácii stanice nemyslelo a tak všetci jednoducho zastanú na okraji cesty, väčšinou sú v troch radoch vedľa seba a o chvíľu je zápcha. UBER tu funguje perfektne a keď som išiel na letisko aj keď som si neobjednal veľké auto väčšinou také prišlo (pre 8 ľudí). 

Problém dopravy v Ríme je, že cesty sa nerozširujú. Kamkoľvek totižto zakopnete, niečo vzácne nájdete a dohoda znie, vydržíme to takto, a zachováme svoje pamiatky, svoju históriu. Dva krát som tu skoro zmeškal odlet, cesta na letisko bola zasekaná a prakticky sme dve hodiny stáli. Skontrolujte si preto aktuálny stav na Waze! Ešte horšie je to keď prší a Rimania vymenia Vespy za autá, vtedy v jednej upršanej hodine pribudnú na cestách milióny áut a to je koniec. „Každý Talian ak si sadne za volant si myslí, že je závodník“, sťažuje sa mi taxikár.

Ja to mám však rád, ja jazdím dosť podobne ako Taliani. V požičovni som si auto ešte v živote nepoistil a nikdy som nemal žiadnu havárku, klop klop.

Mestská doprava v Ríme funguje samozrejme perfektne a mesto je úžasne kompaktné. Pešiu prehliadku Ríma som napísal v predchádzajúcom blogu.

Aj pri pomalších prechádzkach, kde si budete omnoho viac vychutnávať Rím než ostatní turisti poľahky zatočíte všetky svoje kruhy na hodinkách a poľahky denne zvládnete tých 10 000 krokov a väčšinou ich dvojnásobne prekročíte.

Klasickú prehliadku Ríma ste už zrealizovali a teraz ste sa vrátili. Samozrejme často sa aj teraz pri hlavných atrakciách zastavíte znova a na druhý raz z nich budete mať dokonca lepší pocit. Ja sa napríklad k Panteónu vždy vrátim, nadýchnem sa zhlboka, keď som s niekým rozpoviem zopár príbehov o najstaršej funkčnej budove na našej planéte, a ideme preč. Obchádzam Panteón aj zozadu, z jednej z druhej strany, „prehľadávam“ okolie, snažím sa zasadiť si túto unikátnu stavbu do kontextu. Je úžasné, že tu takto v absolútnom zastavanom centre vydržala. Klasické pamiatky som v tomto blogu však už nespomínal. Tipy pre, vás, pre pokročilých som sa snažil rozdeliť do pár bodov.

A/ Baziliky v ktorých ste možno ešte neboli

B/ Kostoly, v ktorých ste v niektorom opäť možno ešte neboli

C/ Výhľady na Rím

D/ Vybočenie z centra - iné štvrte Ríma

E/ Výnimočné body (nie štvrte) ale miestečká, kde sa oplatí zájsť

F/ Skvosty modernej architektúry v starom Ríme

G/ Múzea so zameraním na popísanie konkrétnych diel v Galleria Borghese

H/ Tipy na výlety z Ríma

... na mnohých miestach ste určite boli, aj v Gallerii Borghese ste zrejme boli, no určite v tomto blogu nájdete zaujímavé tipy a Rímu sa človek aj tak nevyhne, toto mesto nás priťahuje opäť a opäť.

Taktiež je fajn, že tu nájdete originálne fotografie a nie vyfotošopované gýče. Pridal som aj zopár kratučkých videí pre vašu lepšiu orientáciu. A hlavne názory a množstvo detailných tipov. Verím, že niektoré využijete.

Ak máte svoj "tajný tip" pošlite mi ho a ja ho do blogu dopíšem.

Kostolov je tu viac než deväťsto, niektorí sprievodcovia mi tvrdia, že ešte viac. Stáva sa mi, že bývam v dome starej rímskej rodiny, vykloním sa z okna a spýtam sa ako sa volá tento kostol na ktorý sa teraz pozeráme. A oni nevedia. Ani najlepšie sprievodkyne nepoznajú mená všetkých, to sa ani nedá a dať si za cieľ prejsť všetky kostoly Ríma nie je asi dobrý nápad.

No okrem Baziliky Svätého Petra by ste ešte zopár kostolov prejsť mali. 

Bazilika svätého Petra

Všetci ju poznáte, ide o najznámejší kostol kresťanstva, postavený na mieste, kde ukrižovali (dole hlavou) prvého pápeža. Pôvodný kostol sv. Petra bol zasvätený v roku 326, postavený pod patronátom cisára Konštantína. V roku 1452 sa pápež Mikuláš V. rozhodol postaviť úplne nový kostol, ktorý bol definitívne dokončený až koncom 18. storočia. Dnes ide o najväčší kostol na našej planéte.

Hneď po vstupe do obrovského interiéru baziliky, na pravej strane, sa nachádza Michelangelova slávna Pietà, dokončená v roku 1500 a chránená po útoku chlapíka s geologickým kladivkom z roku 1974 vystuženým skleneným nepriestrelným panelom. Ďalšími vrcholmi kostola sv. Petra sú bohato zdobená Kaplnka Sviatosti s dielami Berniniho (tabernákulum) a Borrominiho (bronzová mriežka); veľká kupola bola navrhnutá Michelangelom.

Určite si pozrite obľúbenú bronzovú sochu tróniaceho sv. Petra, ktorého pravú nohu milióny pútnikov stáročia hladkalo pre šťastie. Dnes je socha ohradená, ale viete sa (potajme) načiahnuť.  Nad hrobom sv. Petra sa nachádza nádherný pápežský oltár s bronzovým baldachýnom (tabernakulom), ktorý vytvoril v danej dobe iba 25 ročný génius Bernini a ide o majstrovské dielo barokového sochárstva. Bronz na toto dielo barbarsky vzal z Panteónu pápež Barberini (235. v poradí). Baziliku svätého Petra jednak poznáte, jednak si zaslúži samostatný blog, ja vás však chcem nasmerovať ďalej.

Bazilika Jána krstiteľa v Lateráne

Nie bazilika svätého Petra je hierarchicky najdôležitejším kostolom katolíckej cirkvi, ale je to práve tento kostol. Mnohí tvrdia, že práve toto je najstarší kostol v Ríme a ak nie, tak určite ide o najstaršiu baziliku kresťanského sveta. Najstaršie kostoly sveta sa nachádzajú na Blízkom Východe, ale v západnej Európe je táto bazilika tou najstaršou. Malý kostolík, ktorý v roku 313 založil cisár Konštantín Veľký je dnes ohromnou luxusnou barokovou stavbou. Raz som tu v blízkosti býval, ale to nie je nutné. Keď si pozriete baziliku a Lateránsky palác, ktorý bol po dobu 1000 rokov sídlom pápežov, prejdite sa aj k nenápadnému hnedému baptistériu. Osemhrannú krstiteľnicu (San Giovanni in Fonte) dal postaviť taktiež Konštantín. Stojí na mieste rímskeho nymfea a je to najstaršia krstiteľnica v kresťanskom svete, ktorá je vzorom pre neskoršie krstiteľnice nielen v Taliansku, ale v celej Európe. 

Taktiež na námestí nájdete najstarší a najvyšší egyptský obelisk Ríma dopravený z chrámu Karnak v Luxore v roku 357. 

Tip 1: Ak máte vlastné auto, tak sa dá poľahky parkovať na parkovisku (zadarmo) pri najvyššom egyptskom obelisku Talianska. 

Tip 2: Navštívte zmrzlináreň Rivareno Gelato otvorenú od obeda až do jednej v noci. 

Bazilika Santa Maria Maggiore

V niečom podobná na „Laterano“ je ohromná, prenádherná, jedna zo štyroch patriarchálnych bazilík. Opäť hroby pápežov a okrem toho hrobka geniálneho sochára Berniniho. Rafaelo je pochovaný v Panteóne a Michelangelo v kostole Santa Croce vo Florenci. Pri hlavnom oltári smie omšu vykonávať iba samotný pápež. 5. augusta 352 sa prisnil dvom ľuďom naraz sen o tom, že v lete nasneží a tak sa aj stalo. Sneh na miernom pahorku (Collis Esquilinus) mal tvar kríža. Keď vojdete dovnútra Santa Maria Maggiore opäť vás ovalí nebývalá krása a zároveň vidíte, že sa im tu v Ríme ľahko stavalo.

Tak ako veľkú časť baziliky Svätého Petra postavili z toho čo zobrali z Kolosea, bolo tomu aj pri tejto bazilike. Ide o trojloďovú stavbu s dvoma postrannými kupolami. Koncom 15. storočia v hlavnej lodi kazetový strop ozdobili prvým zlatom ukradnutým z Ameriky. O tomto svinstve píšem v blogu o Krištofovi Kolumbovi. Každopádne je to nádhera.

Pod pravou kupolou sa dnes nachádza Sixtínska kaplnka a je tu pochovaný silný pápež Sixtus V. Sixtínska kaplnka, o ktorej každý počul, bola postavená pápežom Sixtom IV. (r. 1471-84) a je známa po celom svete svojimi freskami od Michelangela. Oveľa menej známa, no nemenej veľkolepá kaplnka s rovnakým názvom je súčasťou Baziliky di Santa Maria Maggiore.

 Slovenske unikum chrámu Santa Maria Maggiore: práve tu bola schválená staroslovienčina ako bohoslužobný jazyk. Udialo sa tak ceremoniálnym aktom položenia liturgickej knihy na bočný oltár vedľa Sixtínskej kaplnky tohto chrámu, ktorý uskutočnil pápež Hadrián II. Aj z cirkevného hľadiska významná udalosť - dovtedy bolo možné slúžiť bohoslužby len v troch jazykoch: latinčine, gréčtine a hebrejčine.

Pod ľavou kupolou je uctievaný starožitný obraz ikona Madony Salus Populi Romani (Spása rímskeho ľudu). Kaplnky na ľavej aj pravej strane sú grandiózne a ide o najväčší luxus aký si viete predstaviť. V bazilike je pochovaných 6 pápežov, mnohí kardináli, spomínaní Bernini či sestra Napoleona Bonaparteho, Pauline. Jej krásu môžete obdivovať na soche v Galérii Borghese od Antonia Canovu.

Nájdete tu najstaršie mozaiky Ríma (popri kostole Santa Costanza na Via Nomentana), ktoré zdobia hornú časť stien a podlahu pokrýva zložitá geometrická intarzia z farebného kameňa z polovice 12. storočia známa ako Cosmatesque.

Sedemdesiatpäť metrov vysoká zvonica pri bazilike bola postavená už v 14. storočí a ide o najvyššiu zvonicu v Ríme. Pred vstupom sa nachádza úžasný štyridsaťdva metrov vysoký tzv. Cipollitov stĺp z Maxentiovej baziliky, ktorá už neexistuje, a ktorá stála na začiatku Forum Romanum. Pokyn na stavbu vydal cisár Maxentius v roku 308, ale keď ho v bitke v roku 312 zabil Konštantín Veľký, tak bola dobudovaná ako Konštantínova Bazilika (Basilica Constantina). Keby stála tak toto je najstaršia bazilika a nie Bazilika Jána krstiteľa v Lateráne. O Konštantínovej bazilike sa hovorí ako o poslednom veľkolepom diele starého Ríma. Z toho stĺpu to vidieť a už iba kvôli nemu sa k Santa Maria Maggiore oplatí prísť.

Vidíte, toľko unikátností a vy nemusíte byť kresťanský pútnik, aby ste sa sem vypravili!

Pikoška: Santa Maria Maggiore je jediný kostol v Ríme, ktorý od piateho storočia slúžil každý deň omšu.

Bazilika svätého Pavla za hradbami

Slovenskí lokálni sprievodcovia odporúčajú navštíviť túto. Áno je najďalej a tak je tu najmenej turistov. Ja mám s touto bazilikou problém lebo aj keď je druhou najväčšou v Ríme, v devätnástom storočí ľahla pri požiari popolom a nová stavba je teda úplne nová. Musím povedať, že okrem Baziliky svätého Petra som ja mimo svätých omší nezažil ani v jednej pápežskej bazilike žiadnu ani minútovú radu a nemal som pocit overtourizmu. 

Tak ako všetky štyri pápežské baziliky aj táto je extrateritoriálnou súčasťou Vatikánu. Pôvodná bazilika bola taktiež postavená začiatkom štvrtého storočia Konštantínom Veľkým  a ak je Bazilika svätého Petra postavená nad hrobom prvého pápeža - svätého Petra, tak je táto bazilika postavená nad údajným hrobom svätého Pavla. Svätý Pavol sa narodil ako Saul v prvej dekáde prvého storočia nášho letopočtu v Tarze, hlavnom meste starovekej rímskej oblasti Kilíkie na území dnešného Turecka. Aj keď sa osobne s Ježišom nikdy nestretol, tento veľmi vzdelaný človek  bol rozhodujúcou postavou pri etablovaní sa kresťanskej viery.

San Pietro in Vincoli  (Sv. Peter v reťaziach)

Pokúste sa tento kostolík, ktorý vôbec ako kostol nevyzerá nájsť. Nachádza sa na pahorku Palatín a vy sa sem dostanete napríklad po schodoch „podloubím“ z Via Cavour. V Ríme je krásne, že ak viete viac, tak na každom rohu nájdete príbeh. Tieto romantické schody sa napríklad volajú schody Borgia, a ide o notoricky známu rodinu veď napríklad pápež Alexander VI. (Rodrigo Borgia) bol známy zhýralec. V týchto miestach zavraždili Juana Borgiu a zrejme to urobil jeho brat Cesare. Napriek spojeniu s viacerými násilnými udalosťami je brečtanom potiahnuté schodisko veľmi pekné a doslova romantické.

 Prastarý kostolík San Pietro in Vincoli začali stavať už v roku 431 a je známy vzácnou relikviou reťazí v ktorých bol uväznený svätý Peter.  Je trošku od ruky (ale stále v centre Ríma) a odporúčam ho navštíviť aj na bežnej prehliadke. Interiér sa oproti bazilikám spomenutým vyššie ani nedá porovnať, kostolík je jednoducho zariadený, toto je absolútna striedmosť. Cestu sem meriate kvôli „Michelangelovmu Mojžišovi“ majstrovskému sochárskemu dielu, ktoré nadchne aj laika (napríklad mňa). Socha je šedá, ale keď prídete v správny čas a osvetlia ju slnečné lúče, ktoré sú akosi „náhodne“ nasmerované presne na svalnatého Mojžiša, krása vás bodne do srdce. Aj úvodnú fotografiu tohoto blogu som fotil ja a vidieť na nej presne to o čom píšem.

Chodievam sem pravidelne od leta 1990 a pamätám si že som za vstup musel platiť. Posledne bol však vstup zdarma. 

Naštudujte si život Mojžiša a pozerajte sa na detaily sochy, čo ňou chcel autor znázorniť. Patriarcha pravou rukou drží dve dosky – zmluvu s Bohom a zrejme práve zišiel z hory Sinaj. Prstami tejto ruky si zároveň hľadí dlhú bradu a takto hovorí „čo sa to preboha deje.“ Ľavá ruka je už rozhodnejšia plná žíl, ktoré ukazujú hnev veľkého vodcu. Kým bol on na hore a rozprával sa s Bohom jeho ľud sa modlil k zlatému teľaťu. Mojžiš je rozhodný a vzdelaný líder s inteligentnou tvárou, ktorý je homosexuálnym sochárom zobrazený ako atletický zápasník. Michelangelo mal 57 rokov, keď stretol 23 ročného šľachtica Cavalieriho, do ktorého sa poriadne zaľúbil. Celý život znázorňoval pekných mužov. Mojžiš z kvalitného mramoru je drahou sochou a bol vytvorený a financovaný pre hrobku pápeža Júliusa II. Sochu chodieval počas trojtýždňového pobytu v Ríme pozorovať Viedenčan Sigmund Freud a dokonca o nej napísal knižku „ Der Moses des Michelangelo.“ Freud bol nadšený.

Santa Maria del Popolo

Kostol sa nachádza na Piazza del Popolo, čo je jedno z najznámejších a najkrajších námestí v Ríme. Nájdete tu tri kostoly s dielami Caravaggia a Berniniho, egyptský obelisk, nádherné fontány a práve tu bol monumentálny vstup do mesta viď. Porta del Popolo.

Legenda hovorí, že tento kostol pod záhradami Pincio bol rozšírený z kaplnky postavenej na zahnanie zlého ducha cisára Nera. Ako kostol augustiniánskych kanonikov s jemnou renesančnou fasádou, kupolou a zvonicou ho v roku 1505 rozšíril Bramante a neskôr ho obnovil Bernini. Ďalšou pikoškou je, že Martin Luther, ktorý bol augustiniánom v rokoch 1510-11 v kostole kázal. Po reformácii sa oltáru, pri ktorom slúžil omšu, ostatní členovia rádu vyhýbali. Tri lode a bočné kaplnky chrámu obsahujú množstvo hrobiek, na klenbe chóra sú fresky zobrazujúce Korunovanie Panny Márie. Bočné kaplnky sú obzvlášť pekné: druhú vľavo navrhol Raphael v roku 1515 pre rodinu Chigi (nazývaná aj kaplnka Madony z Loreta) a kaplnka Cesari (Tiberio Cerasi bol strážca pokladu pápeža Klemneta VIII.) v severnom transepte obsahuje dva slávne obrazy od Caravaggia, Obrátenie sv. Pavla a Ukrižovanie sv. Petra.

Na Piazza del Popolo sa nachádzajú ešte ďalšie dva kostolíky a tak si ich nepomýľte. Tak ako sa to stalo po prvý raz mne. Kostol je veľmi tmavý, doslova zlovestný a sviečky vydávali červené svetlo. Je otvorený aj po tom čo zapadne slnko a tak keď zbehnete zo záhrad Pincio, zastavte sa tu predtým než si dáte drink v Rosati.

 Santa Maria v Trastevere

Je pravda, že Rím je jedným veľkým múzeum, salónom, no prejsť na špičkách ako radia básnici a starší pán z vedľajšieho stola v historickej kaviarni Rosati, ho nezvládnete. Do Trastevere musíte ísť na druhú stranu rieky a aj tu sa poriadne nachodíte. No oplatí sa. Bazilika Santa Maria v Trastevere sa nachádza v husto obývanej štvrť na pravom brehu rieky Tiber. Tu ďaleko za riekou to bolo prvé miesto, kde mohli kresťania v Ríme konať verejné bohoslužby. Dnes ide o najrušnejšiu štvrť plnú barov a reštaurácii. Stavba sa začala okolo roku 222 a bola dokončená v roku 340 a samozrejme neskôr prestavaná. Takže aj tento kostol sa hrdí tým, že ide o najstarší kostol Ríma. Vyberte si.

Kostol má románsku zvonicu, gotické rozloženie lodí a apsíd s renesančnými prvkami a barokovú výzdobu a maľby.

Vo vnútri je ťažké vedieť, kam sa pozrieť skôr – na krásnu mramorovú intarziu v podlahe; pozlátený, kazetový drevený strop; alebo mozaiky v apside, ktoré sú majstrovskými dielami stredovekého umenia. Tieto zobrazujú Krista, Pannu a svätých nad vlysom ​​baránkov a pod ním sú výjavy zo života Panny Márie od Pietra Cavalliniho z konca 13. storočia. Svätostánok z 15. storočia na západnom konci hlavnej lode vpravo je od Mino del Reame. Opäť kostol je otvorený aj neskoro večer a tak sa tu pred dobrou večerou určite zastavte.

Áno tu pokojne môžete namietať, že poznáte ešte ďalšie kostolíky. V Santissimi Quattro Coronati medzi Lateránom a Koloseom som zažil  večerné modlitby (vespery), ktoré sa konajú, keď sa začína stmievať. Večerná modlitba ďakuje za práve uplynulý deň a prináša večernú obetu chvály Bohu. Čosi podobné sme počuli aj vo Svätej Cecílii v Trastevere. Jezuitský kostolík Ignáca z Loyoly vedľa Panteónu je svojou atmosférou taktiež hodný na zastavenie sa. 

San Bartolomeo De Insula stojí na jedinom ostrove na rieke Tiber v Ríme. Fotografiu som uverejnil nižšie pri Isola Tiberina. Postavil ho na konci 10. storočia cisár Otto III. na pozostatkoch Asklépiovho chrámu venovanému bohovi lekárstva. Tu v okolí odporúčam dve reštaurácie na obed a tak si návštevu viete spojiť.

Na Námestí Republiky je stavba, ktorá vyzerá ako staré tehlové ruiny a je to Santa Maria degli Angeli e dei Martiri. Kostol tu v bývalom frigidáriu Diokleciánových kúpeľov navrhol Michelangelo Buonaroti. Čo mám v tomto kostole rád je Bianchiniho poludník vytvorený v roku 1702, ktorý sa nachádza na podlahe. Samuel Mikovíni vytvoril Bratislavský poludník v roku 1733 a Greenwichský poludník bol vytvorený najskôr v roku 1851. Poludníková čiara v tomto rímskom kostole je dlhá 45 metrov a je vyskladaná z bronzu, uzavretá v žlto-bielom mramore smerujúca južným smerom. Je to hneď vedľa hotela St. Regis a chcem týmto povedať, že si určite nájdete svoj kostolík, ktorý sa bude nachádzať kúsok od miesta kde bývate. 

Rím bol podľa legendy postavený na 7 kopčekoch a tak je logické, že z nich je pekný výhľad na mesto, tak ako z Koliby, Zobora, Urpína, Štefánikovej vyhliadky alebo Štiavnickej kalvárie. 

Niektoré ako Kapitol (prebudovaný Michelangelom) a Palatín (kde Romulus založil Rím)  prejdete na klasickej prehliadke Ríma, inde sa musíte cielene vypraviť. No pahorky sú široké a existujú presné body, kam treba na vyhliadku ísť. Mnohé z týchto miest sú považované za najromantickejšie v Ríme a často tu zažijete rituál „žiadania o ruku“ či iných prejavov lásky.

Medzi 7 rímskych pahorkov sa nepočítajú dva pahorky na západnom brehu rieky Tiber (Vaticano a Gianicolo) a ani Pincio na severe, ktorý je zrejme najlepším pahorkom na vychutnanie si západu slnka. A áno aj sem odporúčam zavítať.

Pincio – západ slnka zo severu

Na Pincio (výslov Pinčio) sa dostanete zo Španielskych schodov ak sa prejdete na Piazza del Popolo a vystúpite nahor, a je to juhozápadný výbežok obrovského parku Borghese. Takže aj prechádzku týmto parkom môžete ukončiť na Pincio. Keď už budete na mieste bude vám to jasné, lebo nebudete samy. Množstvo väčšinou mladých a zamilovaných. Na Terrazza del Pincio je zábradlie (na ktoré si môžete položiť fotoaparát či mobil)  a veľa miesta a tak si určite svoje nájdete. Obrovská kupola svätého Petra sa postupne schováva v šere, ale následne sa rozžiari do červena ako aj svetlá špalierov aut. Je tu aj krásny výhľad na pôvabnú štvrť Prati.

Celkovo je Pincio dobrým tipom lebo je blízko, ľahko dostupný bod. Západ slnka z Pincio sa dá spojiť ako píšem s prehliadkou záhrad Villa Borghese a následne s večerou či aspoň drinkom na námestí Piazza del Popolo. Hneď vedľa Terrazza del Pincio je tradičná kaviareň Casina Valadier situovaná v peknom dome odkiaľ si môžete vychutnávať západy slnka v luxuse. Dobrý stôl (z vrchného poschodia je lepší výhľad) si však musíte rezervovať predom. Menej ľudí je na námestí Piazza Bucarest, ktoré je 3 minúty peši od vyhliadky Pincio a aj odtiaľto sa dá zbehnúť dole do mesta na Piazza del Popolo.

Gianicolo -výhliadka na Rím zo západu

Keď sa chytáte na večeru do Trastevere nie je zlý nápad spojiť ju s touto vyhliadkou. Výhľad z kopca Gianicolo je totižto jedným z najrozmanitejších, keďže pred ním leží široký a nekrytý úsek historického centra. Z námestíčka na vrchu vidíte Panteón, Altare alla Patria (na Benátskom námestí), Anjelský hrad a Baziliku svätého Petra. Pohľad je úplne iný než z Pincio. Môžete sem prísť aj presne na obed, keďže každý deň tu počujete výstrel z dela. Toto sa dialo každý jeden deň za posledných 166 rokov a táto tradícia bola prerušená iba raz! Zastavte sa tu aj pri Fontana dell'Acqua Paola, čiže pri obrovskej Pavlovej fontáne.

Ak prídete večer, vychutnajte si západ slnka nad Bazilikou svätého Petra a potom sa vydajte z kopca dole po schodoch, alebo cestičkami do jednej z mnohých reštaurácií a barov, ktorých je oblasť Trastevere plná.

Aventino a pomarančové záhrady z juhu

Pomarančový park leží na vrchole kopca Aventine, kde nájdete aj kostol Santa Sabina. Len o kúsok ďalej nájdete istú kľúčovú dierku na Piazza dei Cavalieri di Malta. Možno uvidíte zástup ľudí čakajúcich pred obyčajnou starou bránou… a skutočne stojí za to postaviť sa do rady, počkať pár minút a nakuknúť… To je tá známa instagramová fotografia, ktorá dokonale zarámuje kupolu sv. Petra. Zároveň pre cestovateľa je to zaujímavé aj tým, že sa cez kľúčovú dierku pozeráte na územie troch štátov: Malta, Taliansko a Vatikán.

Aventino je jeden zo siedmich pôvodných pahorkov v Ríme a ponúka výhľad na Tiber na západ od historického centra. Okrem toho je výhľad obklopený rajskou záhradou, ktorá ponúka veľa tieňa pod stromami čo je vhodné na návštevu aj za horúcich dní. Giardino degli Aranci je pomarančová záhrada, kde okrem pomarančovníkov rastú aj majestátne a voňavé borovice. 

Aventino je ďalej od turistického centra a ide o jeden z najpokojnejších panoramatických výhľadov v Ríme. Je to skvelé miesto, kde môžete stráviť hodinku čítaním knihy alebo piknikom po tom, čo ste si prezreli časti nádherného mesta pod vašimi nohami. Cestou sem si všimnite či sa zastavte v obrovskom Circo Massimo (Circus Maximus) , ktorý bol najväčším štadiónom v Ríme z ktorého na juh smeruje Via Appia, starorímska cesta funkčná do dnešných dní.  Už v blízkosti Kapitolu sa zastavte v Teatro Marcello z 1. storočia n.l.  prezývané malé Koloseum. Zaujímavosťou je, že v bytoch nad divadlom stále bývajú ľudia.  Za divadlom vidieť veľkú stavbu novej rímskej synagógy a oproti cez veľkú cestu v Santa Maria v Cosmedine môžete vložiť ruku do „Úst pravdy“ ( Bocca della Verita), ktoré sú legendárnym „detektorom lži.“

Dva výhľady vytvorené ľudskou rukou

Keď hovorím o výnimočných výhľadoch tak musím spomenúť ešte dva vytvorené ľudskou rukou. 

I. Prvý je na Piazza Venezia, kde sa viete vyviesť na pamätník Vittoria Emanuele II. Rimania priveľmi túto opachu nemajú radi a ani ja, ale 360 stupňový výhľad stojí za to. Za výťah sa platí a treba tu byť najneskôr do 16.00 lebo potom je už zatvorené. Z vrchu sa pred Vami ukáže  Via del Corso a vidíte až po Piazza del Popolo na druhom konci. Takže presne opačne ako z Pincio. 

II. Druhým „umelým“ výhľadom je výhľad z kupole baziliky Svätého Petra. Odtiaľto vidíte dolu na námestie plné malých škvŕn ľudí. Toto je jeden z najvyšších výhľadov, ktoré si môžete v Ríme zadovážiť. Vidíte celý severný Rím, vrátane štvrtí Prati, Spagna a Colonna. Priamo pred vami sa rozprestiera nádherné námestie Piazza San Pietro s týčiacim sa obeliskom a ulicou Via delle Conciliazione, ktorá pripomína bulvár. Negatívom sú dlhé rady a tak sem musíte doraziť radšej skôr než neskôr. V lete je ideálne prísť veľmi skoro ráno a tak sa vyhnete aj veľkým horúčavám a 551 schodov hravo zvládnete. Polovicu však môžete ísť výťahom a potom vám ostáva „iba“ 230 schodov.

Monti – štvrť číslo 1

Popri Trastevere ide dnes o najautentickejšiu štvrť zo všetkých 22 Rioni.  Cez Monti, Rioni 1,  často prechádzate ak sa pohybujete okolo Kolosea, alebo idete k bazilike Santa Maria Maggiore. Monti v blízkosti Forum Romanum bolo pôvodne nazvané ako Suburra, teda „zdroj slova“ predmestie, so značne zlou povesťou. Dnes ide o hipsterskú či bohémsku štvrť s malými vintage obchodíkmi a svojskými reštauráciami. Lokálci preferujú Bottega del Caffè, L’Asino d’Oro a Trattoria del Monti. Na drink sa zastavte v umeleckej Libreria Caffé Bohemien kde žiaden stôl nevyzerá rovnako a pritom všetok ten chaos perfektne do seba zapadá.

Po storočných domoch sa popína vinič a v okne sa suší prádlo. Základnými tepnami Monti sú Via del Quirinale, Via Nazionale, via Cavour, Via Merulana a Via dei Fori Imperiali. Základným námestím je námestie Piazza della Madonna dei Monti, ktoré vyzerá, ako keby sa tu práve natáčal klasický taliansky film. V jeho strede uvidíte krásnu fontánu, ktorá pochádza zo 16. storočia a práve na jej schodoch stretnete mladých Rimanov ako po západe slnka popíjajú koktaily z plastových pohárov a fajčia cigarety.

Piazza degli Zingari (cigánske námestie) sú skôr tri rozšírené ulice obkrúžené chaotickými domami ako v Neapoli. Dajte si tu zmrzlinu vo Fata Morgana, kde majú aj veľký výber diétnejších sorbetov.

Navštívte Domus Aurea (Zlatý dom) ktorý cisár Nero zrejme nikdy nedokončil. Nájdete ho v Parco Oppio a s pridanou virtuálnou realitou ide o najnovší hit v prehliadkach Ríma. Rozpráva sa, že Nero založil požiar Ríma sám práve preto aby si vytvoril miesto pre tento najväčší palác so 150 izbami. 

V nedeľu sa v Monti zastavte na trhu na via Leonina, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako blšák, ale nájdete tu okrem vinylových platní aj značky ako Vivienne Westwood, Jean Paul Gautier, Gucci či Channel.

Židovská štvrť

Keď bol môj sused Giulio malý vždy prebehol do Ghetto di Roma, lebo to mal zakázané a mal to tu najradšej. Židia sú neoddeliteľnou súčasťou večného mesta vyše 2000 rokov. Bolo to už za cisára Pompeia, ktorý v druhom storočí pred našim letopočtom expandoval svoju ríšu až do Palestíny. Dnes sem turisti mieria za tradičnou kóšer kuchyňou a riadnou exotikou. História židov je vskutku neuveriteľná. Ako toľké utrpenie mohli prežiť so vztýčenou hlavou? Svoju púť tu začali ako otroci, aj keď ako vzdelanci slúžili u rímskej aristokracie. Tak ako sa mi na Slovensku chválime, že sme postavili svojimi rukami Pražské metro, tu v Ríme 20 000 židov postavilo Koloseum. Po rozdelení Rímskej ríše na západnú a východu vzniká Stredovek, obdobie temna, ktoré je však pre židov tým najlepším. Vtedy sa táto komunita infiltrovala medzi spoločnosť a žila normálnym životom.

Paradoxne s príchodom renesancie, presne 15. 7. 1556, sa na príkaz pápeža Pavla IV. museli všetci židia presťahovať do židovského ghetta. Pápež obohnal schátralé miesto plné chorôb vysokými múrmi, nechal vo vnútri iba jeden zdroj pitnej vody a zakázal židom toto miesto opúšťať. Židia dokonca v Ríme nemohli vlastniť nehnuteľnosti a museli si bývanie za obrovské ceny prenajímať od Rímskej šľachty. Von z ghetta mohli vychádzať iba cez deň a riadne označení žltou a modrou farbou (za klobúkom resp. šatkou). Až Napoleon dal židom trošku slobody a pokoj si užili po roku 1848, ale opäť nie dlho. Benito Mussolini totižto počas II. svetovej vojny nastolil tzv. rasové zákony. 16. októbra 1943 bolo do koncentračného tábora Osvienčim v Poľsku odvlečených vyše tisíc obyvateľov. Dnes je našťastie štvrť slnečná a tým, že natlačení židia tu museli toľko storočí žiť na malej ploche vyzerá úplne inak než zvyšok Ríma. Príďte si pozrieť novodobú synagógu a dať si artičoky na židovský spôsob. Židovskú štvrť nájdete vedľa rieky Tiber ohraničenú ulicami: Via del Portico d'Ottavia, Lungotevere dei Cenci, Via del Progresso a Via di Santa Maria del Pianto, v blízkosti už spomínaného divadla Marcellus.

Mussoliniho predmestie

Keď si pred pár rokmi luxusná módna značka Fendi vybrala za svoje nové centrum Palazzo della Civiltà Italiana vyvolalo to zdesenie a neskôr vážnu diskusiu. Od konca II. svetovej vojny bolo totižto Rímske predmestie známe ako EUR, tabu. Bolo považované tak ako výtvory komunistických architektov v bývalom Československu, za kultúrnu chybu. Omyl, ktorý sa postupom času sám zosype. Vstup jednej z najprestížnejších a najexkluzívnejších  talianskych módnych značiek však ako keby omilostil fašistických tvorcov a naopak poukázal na ich unikátnosť a vskutku dobrý vkus. EUR bolo súčasťou vízie Benita Mussoliniho o dokonalom novom Ríme, fašistickom prebudovaní starobylého mesta. Projekt bol dokončený až po jeho smrti, na konci druhej svetovej vojny. Celkovo ide o mimoriadnu panorámu čistých, modernistických línií a rozsiahlych budov, odetých v žiarivom bielom mramore. Najznámejšie je „Colosseo Quadrato“, postavené ako koloseum, formované do obrovského bieleho námestia. 

Palazzo della Civiltà Italiana má 6 poschodí a na každom má 9  oblúkov a každý má vraj reprezentovať  jedno písmenko v mene diktátora; M U S S O L I N I. Mal to byt vraj jeho pomník. Ťažko povedať, každopádne štvrť, ktorou prechádzate smerom na letisko Fiumicino je iným Rímom. Bonusom tejto oblasti je jedno z najlepších a zároveň najmenej preplnených múzeí v Ríme, Múzeum rímskej civilizácie, známe svojimi modelmi starého Ríma.

Keď ste v tejto štvrti a máte radi architektúru, zastavte sa aj u hypermoderného výstaviska inaugurovaného v roku 2016, v Fuksas Cloud.

San Lorenzo 

Keď sa spýtam mladých podnikateľov sídliacich v technologickom hube na stanici Termini, čo mám v Ríme navštíviť ani nezaváhajú: „Určite choď sem do susedstva, do San Lorezno, to je totálne autentické, ako ťa poznáme, budeš nadšený.“ San Lorenzo nevychádza v ústrety turistom – a práve preto sa túto štvrť oplatí navštíviť. Mnohé z galérií, barov a reštaurácií prevádzkujú miestni obyvatelia pre miestnych Rimanov, čo znamená, že táto časť mesta má svoju osobitú, divoko nezávislú atmosféru. Táto štvrť, ktorá bola počas 2. svetovej vojny silne zbombardovaná, nie je dokonalou štvrťou, ale to, čo jej chýba na elegancii, dopĺňa mladistvým študentským duchom. Keď prechádzate ulicami obdivujete všadeprítomný street art a cítite život a energiu.

Campo Verano je najväčším rímskym cintorínom a miestom posledného odpočinku niektorých najvýznamnejších talianskych kultúrnych osobností vrátane hercov Alberta Sordiho, Marcella Mastroianniho a Vittoria de Sica a tvorcu talianskej národnej hymny Goffreda Mameliho. Je tu pochovaný aj nesmrtelný Bud Spencer (Carlo Pedersoli), Alberto Moravia či Mussoliniho milenky. Cintorín plný dekoratívnych sôch a monumentálnych hrobiek je krásnym miestom, no ak chcete vidieť všetko, vyhraďte si aspoň pol dňa.

Kávičku si dajte v Giufà Libreria Caffè. 

Jednou z najvýznamnejších budov v San Lorenzo je Pastificio Cerere, pôvodne továreň na cestoviny. Tento palác až do polovice 20. storočia chrlil fusilli a linguine. Neskôr v budove prestavanej miestnymi umelcami od 70. rokov sídlia štúdiá a galérie. Súčasná Fondazione Pastificio Cerere (založená v roku 2004) pokračuje v tradícii, no veľká časť budovy bola tiež premenená na elegantnú reštauráciu a bar, kde sú na jedálnom lístku nápadité koktaily a moderná talianska kuchyňa. Iným unikátnym tipom na večeru je bývalá fabrika na čokoládu, SAID dal 1923.

San Lorenzo, známe svojou rušnou spoločenskou scénou, má množstvo barov, klubov a krčiem, ktoré uspokoja mladých ľudí. Hlavne v lete zamierte na hlavné námestie Piazza dell'Immacolata, kde sa žije a popíja vonku a ľahko sa vám stane, že vás priberú do kruhu.

Na diskotéku či iný program sa môžete zastaviť v Ex Dogana.

Isola Tiberina

Toto nie je štvrť, ide o ostrov na rieke Tiber, o jediný ostrov na rieke v dimenzii mesta. Na rozdiel napríklad od Euro, tento ostrov je prakticky v centre mesta. Zastavte sa tu napríklad na obed!

Reštauráciu mi odporučil Giulio „Lubo, Sora Lella je  jednoduchá reštaurácia, no robia tu držky aj volský chvost, teda to, čo my Rimania jedávame. Majiteľka, sestra známeho herca bola figúrkou Ríma. Výborne varila a robila veľa charity. Daj si artičoky alla giudia.“  O tejto reštaurácii počúvam roky a tak som ju konečne zaradil do svojho programu. Volám tam tri dni vopred že by som sa rád zastavil s rodinou. „Máme dnes plno. Aj zajtra máme plno. Áno aj pozajtra...“ Poprosím teda Giulia nech im zavolá, že ja nie som úplne normálny turista, a dôvod návštevy ich reštaurácie je hlbší. Giulio, Riman im teda zavolá a dostávam povolenie prísť o 21:30 a miesto dostanem pozajtra ak budú mať voľno, nech skúsim. 

Nakoniec sem teda prídem, majú plno a tak si pýtam nech mi zavolajú majiteľa. Dnes sú to dvaja bratia. Jeden teda vyjde z kuchyne, ale keď sa blíži ku mne zbadá, že nejakí turisti si sadli k jednému zo stolov, ktoré sú vonku hneď v blízkosti mosta cez rieku, tak ma minie ako keby som bol vzduch a rozbehne sa k danému stolu. „vypadni, čo tu sedíš, máš rezerváciu ty debil?“ a pritom ako kričí na chudákov nemeckých turistov máva rukami ako veterný mlyn. No poviem vám nedostal som sa sem. No hneď vedľa 20 metrov je super reštaurácia s jednoduchým názvom Tiberino Ristorante, je to hneď vedľa kostolíka. Dali sme si cacio e pepe, držky, volský chvost, carciofi alla giudia a fľaštičku výborného Frascati. Na začiatku neboli tiež najmilší, ale hneď sme to, keď sme si objednali „po rímsky“ prerazili.

Ostrov podľa legendy vznikol tak, že posledného rímskeho kráľa (následne vznikla republika) Lucia Tarquinia Superba zvrhli do rieky a na jeho tele sa začal usadzovať sediment. Ostrov na Tibere by mali navštíviť lekári, veď už v roku 292 p.n.l. tu bol vybudovaný chrám boha Asklépia, patróna medicíny a vždy tu sídlila nemocnica.

Campo dei Fiori

„Brucho Ríma“ je opäť iba trošička vedľa, podobne ako Isola Tiberina. Práve tu sa nachádzajú najlepšie mestské trhy na jedlo. Nájdete tu rybí, zeleninový, ovocný, no a najmä, ako už jeho názov vypovedá, kvetinový trh. Každý deň okrem nedele sa tu každé ráno rozložili stánky, ktoré postupne zaplnili celé námestie. V blízkosti námestia je mnoho lacnejších obchodíkov s jedlom aj oblečením. Chcel som tu bývať, lebo vždy som na námestie iba nakukol a bežal preč. Mal som aj silnejší dôvod. Teraz som sa tu teda ubytoval v dome z roku 1400 a majiteľ nám presvedčivo tvrdil, že sem chodil pápež za svojou milenkou. Priplatil som si za okno s výhľadom na námestie. Chcel som si to užiť, ten pravý trh s najlepším jedlom. „Ktorú reštauráciu mi odporučíte?“ pýtam sa majiteľa domu, po tom čo sme si už čo to porozprávali. „Na námestí? Žiadnu! Fuj!“

Zrejme má pravdu a v dnešnej dobe sú aj všetky reštaurácie na námestí prakticky celý deň plné. Plné turistov. Na raňajky som do baru dole zbehol, to tu ešte nikto nebol. Veď tak to robia aj Taliani vychutnávam si colazione al bar. Žiadny kontinental breakfast, ale cappuccino, sladkú brioche a slnko, ktoré sa dostalo nad strechy domov. 

Do tohoto blogu pridávam fotografie aby ste nemuseli zbytočne čítať litánie.  Na tomto námestí je však jedna veľmi dôležitá vec- socha -môj hlavný dôvod dôkladnej návštevy námestia. Je to socha vedca Giordana Bruna, ktorý na tomto námestí rečnil a cirkev mu to teda spočítala a práve tu ho 17. februára v roku 1600 upálila. Dnes, v čase takzvanej cancel culture vás s iným názorom (na Afganistan, Čínu, Rusko či covid...) upália zaživa nevzdelanci z médií -bežných či sociálnych. Bolo to tak vždy a všeobecná tuposť víťazila. Predstavte si, že vedca upálili už 80 rokov po tom čo Ferdinand Magellan oboplával okolo Zeme. No stále málokto z verejnosti vedel o tom že Zem nie je stredom vesmíru. Cirkev to teda ako exemplárny príklad využila.

O silnej Číne, ktorá systematicky a múdro buduje svoju prosperitu hovorím dvadsať rokov a som pokladaný za heretika. Pritom o desať rokov Čínske HDP predbehne to v USA (zrejme to bude skôr). Galileo Galilei vydal svoje dielo potvrdzujúce teóriu Koperníka a Keplera  až na sklonku svojho života a cirkev ho aj tak potrestala domácim vezením. Giordano Bruno mal menej vplyvných priateľov a tak ho zničili, zabili. Média sú cirkvou dnešných dní a nič také ako slobodné média neexistuje. Je v tom strašne veľa politiky a systém (preberanie informácii z takzvaných overených zdrojov), ktorý zničil pravdu. Dnešné média sú ako cirkev v stredoveku a ničia našu demokraciu a skutočnú slobodu. Je jedno čo sa stalo, dôležité je čo sa dozvedia čitatelia. Z ostatných urobíme konšpirátorov a heretikov. 

No ja som tu preto lebo verím, že veci idú zlepšiť. Giordana Bruna vtedy upálili za jasotu verejnosti a dnes za jasotu verejnosti šikanujú tých čo na vlastné oči vidia ako sa veci majú.

Preto som na námestí a verím, že tak ako následne cirkev značne oslabila, oslabia aj dnešné média a budú musieť do svojich kruhov opäť vziať skutočných vzdelancov = skutočných odborníkov. Iba tak sa zbavíme populizmu ktorý našu západnú civilizáciu ničí. Vzdanie holdu Giordanovi Brunovi bol môj najväčší dôvod stráviť čas na Campo dei Fiori.

Quirinal  - najvyšší pahorok Ríma

Tu by som vás chcel upriamiť na zopár bodov kde sa v Ríme oplatí zastaviť. Ide napríklad o miesto kde zabili Júlia Caesara, stĺp s vyobrazením Slovenska z roku 172 n.l. a miesto, kde sa nachádza palác prezidenta Talianska. Všetky miesta sú v centre a ide o drobné „odbočky.“. 

Palác Quirinal (Palazzo del Quirinale) sa nachádza na takzvanom  Monte Cavallo a je to jedna z troch oficiálnych rezidencií prezidenta. Nachádza sa na pahorku Quirinal, najvyššom zo siedmich rímskych pahorkov, kde bola podľa legendy dedinka Sabíniek.

 Historická budova slúžila ako rezidencia pre tridsať pápežov, štyroch talianskych kráľov a dvanástich prezidentov Talianskej republiky. Kvirinálsky palác si Napoleon vybral ako svoje sídlo cisára a ide o obrovskú budovu, rozlohou jeden z najväčších palácov sveta.

Quirinal aj keď je najvyšší som nedal medzi najkrajšie výhľady v Ríme aj keď fotografiu zo západnej strany hlavného námestia som tu zrealizoval.

V strede námestia nájdeme veľké súsošie Fontana dei Dioscuri, nazývané aj Fontána Monte Cavallo, s dvoma veľkými sochami zobrazujúcimi dvojčatá Castor a Pollux a ich kone. Matkou dvojčiat bola Léda a otcom Castora kráľ Sparty a Poluxa Zeus, ktorý znásilnil Lédu vo forme labute. Fotografiu známeho obrazu od žiakov Leonarda da Vinciho pripájam k odstavcu o Galérii Borghese. V strede súsošia sa nachádza obelisk, z mauzólea najúspešnejšieho cisára Augusta. Od paláca zbehnete peši dole k Fontáne di Trevi za 5 minút.

Aj ty, Brutus!?

V rokoch 1926 až 1929 demolačné práce starej štvrte nečakane vyniesli na svetlo, Largo di Torre Argentina, jedno z najvýznamnejších archeologických lokalít mesta. Ide o veľké dláždené námestie, na ktorom sa nachádzajú pozostatky štyroch starorímskych chrámov. „Argentína“, vychádza nie z krajiny Argentína, ale z Argentoratum, ako kedysi nazývali súčasný Štrasburg. Ide o mesto pôvodu Alexandra VI. Borgiu, známeho aj ako biskup argentinensis (písal som o ňom pri San Pietro in Vincoli). Veža jeho paláca dala názov oblasti ako Largo di Torre Argentina. Námestie pre verejnosť otvorili v júni 2023 - po tom, čo rekonštrukciu zafinancoval módny dom Bulgari.

Zároveň ide o miesto, kde zavraždili Júlia Caesara a dnes je pekne prístupné a krásne vo dne v noci. Vidíte to na fotografiách, ktoré som vám sem vložil. 

Je zaujímavé ako bol antický Rím položený nižšie, respektíve ako sa stáročiami stále úroveň ulíc Ríma zvyšovala. Stavalo sa na pôvodných základoch a na tomto mieste to výborne vidieť. S tragickým koncom rímskeho vojvodcu a uzurpátora moci je spojený 15. marec. Stalo sa to 44 rokov  p.n.l. na marcové Ídy. Cézar zomrel pod rukami vrahov z radov ctihodných rímskych senátorov. Tí si mysleli, že zachraňujú republiku, ale nakoniec boli potrestaní a k moci sa postupne dostal adoptívny syn Julia Caesara, Oktavián nazývaný aj Caeasar Augustus, dnes hodnotený ako najúspešnejší vladár v histórii Ríma.

Podľa priezviska Caesara dostala pomenovanie svetská funkcia, a to dokonca v rôznych jazykoch, budúcich absolutistických panovníkov – cézarov, cisárov, kaiserov a cárov. 

Vedeli ste, že Caesar sa narodil cisárskym rezom? Že je podľa neho nazvaný mesiac júl a bol to on kto založil Juliánsky kalendár? Na námestí Largo di Torre Argentina si to môžete pripomenúť.

Stĺp Marca Aurélia – s výjavmi od rieky Hron

Na trestnej výprave Rimanov proti Kvádom dňa 11. júna 172 obkľúčila germánska presila rímske vojská, ktoré práve prechádzali hornatým územím dnešného Slovenska a odrezala im prístup k vode. Pred ich porážkou ich zachránil „zázračný dážď“  inak by vysmädnutí Rimania prehrali. Túto príhodu nájdete na stĺpe Marca Aurélia na námestí Piazza Colonna na polceste medzi Panteónom a fontánou di Trevi. Stačí odbočiť 100 metrov. Ide o dórsky stĺp z bieleho mramoru z mesta Carrara, so špirálovitým reliéfom: bol postavený podľa vzoru Trajánovho stĺpa. V stredoveku vyjsť hore na stĺp (vo vnútri sú schody) bolo tak populárne že o možnosť vyberať za výstup poplatky sa tvrdo handlovalo na každoročnej aukcii. Dnes to už možné nie je.

Udalosť vyobrazená na stĺpe sa stala niekde na Slovensku, dodnes sa presne nevie kde. Skutočnosťou ale je, že rímsky cisár sám uvádza, že to bolo v zemi Kvádov nad Graunuom, teda v zemi „Kvádov nad Hronom“. Archeológovia predpokladajú, že toto miesto je niekde pod Hronským Beňadikom. 

Marcus Aurélius, ktorého volali tiež „filozof na tróne“, v gréčtine napísal počas uvedenej vojny spis „Te eis heunaton,“ teda „hovory k sebe samému“ a je to veľmi zaujímavé čítaniez ktorého rád citujem. 

Marcus Aurélius zomrel vo Viedni počas morovej epidémie.

Na námestí Piazza Colonna sa nachádza Palazzo Chigi, dom bohatých bankárov zo Sienny (spomínaných pri Santa Maria del Popolo vyššie) a dnes sídlo ministerského predsedu Talianska.

Katakomby

Navštívil som ich na dvoch úplne rozdielnych miestach. Pred pätnástimi rokmi sme križovali Taliansko a smerovali trajektom do Grécka. V Ríme nám vtedy prehodili hotel, pridali zdarma dve hviezdičky, ale boli sme ďaleko na juhu, 4 kilometre južne od Caracallových kúpeľov, pozdĺž Via Appia. Čo tu? Hneď vedľa bol vstup do katakomb a tak sme to využili.

Callixtove katakomby kedysi slúžili ako cintoríny pre Židov a kresťanov, sú najväčšie v meste a zaberajú takmer 15 hektárov. Na stenách môžete vidieť vyobrazenia kresťanského života, ako je krst a výjavy zo Starého a Nového zákona. Calixtove katakomby sú prvým cintorínom kresťanskej komunity v Ríme a pohrebiskom 16 pápežov.

Návšteva rímskych katakomb trvá asi pol hodinu a je potrebné ju absolvovať so sprievodcom.

Okrem spomínanej štvrte EUR nájdete v Ríme veľmi vkusne prerobené staré paláce. Krásne sú niektoré luxusné hotely, ale mňa prekvapili dve iné budovy. Jednou je Palazzo Fendi asi 10 minút peši od Španielskych schodov. Vskutku prekrásne prerobené, rozlohou najväčší showroom tejto značky. Nad vlajkovou predajňou Fendi nájdete hotel so siedmymi apartmánmi a s reštauráciou na streche.

Druhou budovou je „obyčajný“ Apple store. Spoločnosť Fosters + Partners zrekonštruovala pre Apple Palazzo Marignoli a mne sa páči ako otvorili centrálne nádvorie a vysadili tu stromy. Apple Via del Corso je najväčší Apple Store v Európe a zaberá historickú budovu neďaleko námestia Piazza Colonna. Na tomto námestí nájdete stĺp venovaný Marcovi Aureliovi na ktorého spodku je spomenuté jeho ťaženie až po Slovensko. Spomínam ho vyššie. Budova Apple Via del Corso stojí na mieste, kde sa v 16. storočí nachádzal kostol a kláštor. Palazzo Marignoli bol postavený v rokoch 1873 až 1878 a slúžil ako domov pre markíza Filippa Marignoliho. Výrobky Apple sú všade rovnaké, ale táto budova je výnimočná.

Keď hovorím o moderných budovách, treba spomenúť Auditorium Parco della Musica a hlavne MAXXI múzeum. Ako naznačujú rímske čísla, MAXXI je skratka pre „Múzeum umenia 21. storočia.“ Bolo slávnostne otvorené v roku 2012 a navrhla ho zosnulá Zaha Hadid. Nachádza sa vo Flaminio 5 km severne od centra a kľukatý a dynamický dizajn skvele využíva sklo a výhľad na mesto.

Často sú zoradené v akýchsi klastroch. Galéria Borghese, ktorá obsahuje zbierku obrazov a sôch.  Museo Nazionale Etrusco, zbierka predrímskych predmetov. Galleria Nazionale d’Arte Moderna s pozoruhodnými maľbami Van Gogha a Cézanna. Všetky sa nachádzajú na jednom mieste v parku (Park Villa Borghese) nad centrom Ríma.

Kapitolské múzeá opäť je ich viac na jednom námestí - na Piazza del Campidoglio a ja som bol nadšený.

Vatikánske múzeá: viac ako 13 múzeí zoskupených v obrovskom architektonickom súbore dlhom takmer 7 kilometrov! Viete zrealizovať niekoľko trás v rozmedzí od hodiny a pol až po celodenné návštevy. Všetky trasy končia v preslávenej Sixtínskej kaplnke. 

Museo Palatino so všetkým, čo archeológovia objavili na pahorku Palatíne.

Galleria Nazionale d’Arte Antica alebo Národná galéria antického umenia so zbierkou talianskych a európskych malieb. Mali by ste tam ísť obdivovať diela Raphaela alebo Caravaggia. Ja som sa zastavil zopár razy aj v Palazzo Barberini, kde sú poriadané špecializované výstavy.

Ak chcete mať viac času na vychutnanie si múzeí, odporúčam vám, aby ste si vopred kúpili lístky na internete. Bez nich sa niekde dovnútra ani nedostanete. 

Galéria Borghese

Bol som nadšený. Galleria Borghese sa nachádza na Piazzale Scipione Borghese 5 a sídli v bývalej vile Borghese Pinciana. Najjednoduchší spôsob, ako sa dostať do galérie, je prejsť cez záhrady Villa Borghese. Do vily sa môžete dostať metrom A, zo zástavky Spagna alebo Flaminio, potom vyjsť hore na kopec a urobiť si krátku prechádzku cez záhrady, aby ste sa dostali do múzea. Ak prídete na Flaminio, choďte na Piazza del Popolo, potom vystúpte po krátkych schodoch do záhrady Pincio Hill: do galérie Borghese sa dostanete za 15 minút chôdze. Ak prídete do Spagna, musíte ísť na vrchol Španielskych schodov a odbočiť doľava. Najjednoduchšie je ak bývate v jednom z desiatok luxusných hotelov na Via Veneto odkiaľ je to do parku 5 minút peši.

Lístky musíte mať vopred rezervované na internete a ak ste väčšia skupina tak dlho vopred. Inak sa dovnútra nedostanete. Maximálna dĺžka, ktorú môžete vo vnútri stráviť sú 2 hodiny. Keď vstúpite označia si vás farbou a potom si vás nájdu ak presčasujete. V pondelok je múzeum zatvorené.

1. Znásilnenie Proserpíny (Bernini, 1621-22)

Kardinál Scipione Borghese bol patrónom barokového sochára Gian Lorenza Berniniho a tak múzeum vystavuje niekoľko jeho diel. Proserpina je dcéra Ceres a Jupitera, ktorú práve unáša Pluto, kráľ podsvetia. Pozoruhodná socha bola dokončená, keď mal Bernini iba 23 rokov, a je úžasné ako dosiahol sochár textúru a zmysel pre pohyb v mramore. Prstý Pluta sa zarývajú do kože Proserpíny a tak sa na sochu nepozerajte iba spredu, ale obíďte si ju pokojne dookola. 

2.  Portrét Paulíne Bonaparte (Canova, 1805)

Toto škandalózne polonahé dielo zobrazuje Pauline Bonaparte (najkrajšiu sestru Napoleona a manželku Camilla Borghese) v úlohe bohyne Venuše víťaznej. V roku 1805 ho objednal jej manžel a vytesal ho slávny neoklasicistický sochár Antonio Canova. V tom čase boli nahé sochy aristokracie zriedkavé a reakcie na dielo boli extrémne. Hovorí sa však, že princ Camillo odhalil dielo len blízkym známym, a to len pri sviečkach.

3.   Posvätná a profánna láska (Tizián, 1514)

Predpokladá sa, že tento alegorický obraz od Tiziana z roku 1514 bol objednaný na svadbu. Obraz sa stal predmetom mnohých interpretácií, keďže vedci diskutujú o skutočnom význame dvoch hlavných postáv a o kontrastoch medzi nimi. Medzi teórie patrí kontrast medzi večnými a dočasnými hodnotami, či dokonca múdrymi a hlúpymi pannami. Súčasný názov Posvätná a profánna láska sa objavil v roku 1693 a dal podnet k presvedčeniu, že postavy sú zosobnením týchto novoplatónskych konceptov. V roku 1899 sa rodina Rothschildovcov pokúsila kúpiť obraz a ponúkla milióny (viac ako celková hodnota múzea a všetkých diel v ňom), ponuka však bola odmietnutá.

4.   Ukladanie do hrobu, (Rafael, 1507)

Tento obraz z roku 1507 od Rafaela bol dokončený, keď mal umelec iba 24 rokov a je jedným z niekoľkých diel umelca vystavených v Galérii Borghese. Obraz si objednala perugská šľachtičná Atalanta Baglioni na pamiatku svojho syna Grifonetta, ktorý bol zavraždený v roku 1500. Tváre utrpenia a zúfalstva odkazujú na rodinný smútok, zatiaľ čo zobrazenie omdlievajúcej Panny Márie vpravo od centra je odkaz na samotnú patrónku. Predpokladá sa, že tvár Grifonetta je zobrazená na ústrednej postave, ktorá sa odvracia od diváka.

5.   Madonna dei Palafrenieri (Caravaggio, 1605)

Najväčšia zbierka Caravaggiových plátien na svete sa nachádza práve tu, v Galleria Borghese. Je to podobné ako s Berninim. V miestnosti 8 je šesť obrazov od nevypočítateľného búrliváka Caravaggia. Plátno „Madonna dei Palafrenieri“ je však v mojom pohľade výnimočné. Pod bdelým pohľadom svätej Anny, Mária pomáha nahému Ježiškovi šliapať po hadovi. Had môže byť interpretovaný ako Satan a nepriamo ako heréza, pretože Mária a Ježiš sú oslobodení od hriechu a jeho následkov. Mária ako panenská matka a z dôvodu jej Nepoškvrneného počatia Ježiš ako Boh stvorený človekom sa spoja, aby rozdrvili hada. pod ich nohami. Toto veľké ikonografické plátno má istú ľudskosť vďaka Máriinej prirodzenosti a nedostatku zábran, s ktorými Caravaggio taktiež zobrazuje Krista nahého. Hoci ich svätožiary sú zarovnané, tmavá priepasť oddeľuje peknú Máriu od jej škaredej matky, a ak boli palafrenieri ochotní nechať kardinála Scipione Borghese kúpiť obraz potom čo ho dostali a zaplatili, mohlo to byť preto, že sa im nepáčilo nelichotivé zobrazenie ich patrónky (sv. Anny). No možno to bol príliš vyzývavý dekolt božej matky? Obraz bol teda odstránený zo svojho pôvodného miesta vo vatikánskom  kostole Sant'Anna dei Palafrenieri, aby ho nakoniec kúpil kardinál Borghese. Ako vždy svetlo a tma Caravaggiovho plátna prekvapí a som si istý, že aj pre vás to bude na samotnom mieste úžasný zážitok.

Keď som sa rozhodol vypichnúť vám zopár diel zistil som, že som urobil chybu. Keď si prezerám fotografie, ktoré som tu urobil a knihu, ktorú som si tu kúpil, je to neuskutočniteľný nezmysel. Nedá sa vypichnúť na malom priestore TOP 5. O Galérii Borghese sa dá napísať nie celistvý blog, ale kniha. Vymedzte si čas, naštudujte si o dielach niečo vopred, požičajte si audioguide, alebo si zaplaťte sprievodcovu. Ide o unikátne svetové múzeum, ktoré jednoducho treba navštíviť.

Keď prejde Rím, jeho múzea, reštaurácie, ponakupujete vo vkusných obchodoch, ktoré majú akosi krajší výber, potom je čas vyraziť do okolia. Mesto Tivoli je vzdialené len 30 km od Ríma. Budete ohromení toľkými krásami sústredenými v malom meste: prírodný park Villa Gregoriana, renesančná Villa d’Este so záhradou a ruiny vidieckeho sídla cisára Hadriána, Villa Adriana. Tivoli je známe aj svojimi termálnymi kúpeľmi: vôňa jeho sírnatej vody je taká silná, že niekedy ju cítiť aj v Ríme. Villa d'Este bola postavená v 16. storočí pre slávnu a bohatú rodinu „Este“ a jej kaštieľ a záhrady sú súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ostia Antica prezývaná aj menšie Pompeje bola za rímskych čias využívaná ako námorný prístav. Počas najväčšieho rozmachu malo 75 000 obyvateľov. Dnes sa nachádza 3 km od mora na rieke Tiber. Pri prehliadke Ostie Antica uvidíte termálne kúpele, amfiteáter, posilňovňu a fórum. Najviac ma zaujali prenádherné mozaiky zdobiace podlahy mesta.

Frascati je jedným z miest na kopci, ktoré sú spoločne známe ako Castelli Romani. Nachádza sa v kopcoch Alban juhovýchodne od Ríma a dostanete sa sem vlakom, ktorý odchádza každú hodinu zo stanice Termini. Železničná stanica je na úpätí kopca, ale je to len krátky výstup po schodoch, kým sa dostanete na okraj starého mesta. Vznik Frascati sa datuje do 7. storočia pred naším letopočtom. Chodí sa sem kvôli prekrásnym vilám. Najpôsobivejšia, Villa Aldobrandini, umožňuje prístup do svojich záhrad. Prehliadku Frascati si spojte s ochutnávkou vynikajúcich bielych vín. Aj to je dôvod prísť sem vlakom.

Viterbo je mojim tajným tipom. Mesto, ktoré nikto nepozná je absolútnou peckou. Je však od Ríma ďalej a potrebujete vlastnú dopravu. Vo Viterbo tvrdia, že ich mesto má najzachovalejšie stredoveké centrum na svete. No povedzme v Taliansku... Skutočne Viterbo pôsobí ako kulisa temného stredoveku. V mojich tipoch najexotickejších miest Talianska sa dostalo na druhé miesto.

Nie nie je som rodený Riman či profesionálny sprievodca ktorý tu žije roky. No zasa mám nadhľad, nie som v tomto meste (ktoré milujem ) zarytý v detailoch. Vždy prídem, pardon, ale vyciciam to mesto, jeho energiu, kultivovanosť, neuveriteľnú krásu, pri dlhých prechádzkach zničím aj seba a potom odletím domov, aby som si dal veci dokopy. Opäť si veci doštudujem, opäť nájdem dôvod na ďalšiu návštevu a opäť sa vraciam, aby som posunul svoje vlastné hranice ďalej.

Takto cestovať odporúčam aj vám. Vracať sa sem opakovane na predĺžené víkendy, to je vždy návrat s novou energiou. Ešte sa mi nestalo, že by som sa tu nudil.

Tipy na jedlo, hotely a bezpečnosť v Ríme som napísal na konci blogu: Klasická prehliadka Ríma.

Verím, že ste si zopár tipov na svoju ďalšiu cestu našli. Ak sa Vám práca, ktorú so svojimi kolegami, sprievodcami BUBO robíme páči, dajte vedieť svojim známym. Pripravujeme pre Vás prehliadky prakticky všetkých svetových metropol a takto rozvíjame slovenské cestovateľstvo.