Florencia - pamiatky, tipy, čo vidieť

Prehliadka

Florencia - pamiatky, tipy, čo vidieť

Florencia - perla Talianska – krajiny výnimočných dejín, romantických miest, čarovných pláží a nezabudnuteľnej gastronómie. Práve z tejto jedinečnej a neuveriteľnej rozmanitosti a krásy vyvstáva mesto, ktoré je považované za jedno z najkrajších na svete – Florencia. Mesto, ktorého ulicami kráčali najznámejší európski umelci, politické osobnosti, či náboženskí klerici. Da Vinci, Michelangelo, Alighieri, Mediciovci, Savonarola,... Pozývame vás na prechádzku perlou Toskánska.

Florencia Počasie

zamračené

zamračené

35°C

Predpoveď 27.May

Východ slnka 05:39

Západ slnka 20:45

Florencia sa od slovenských hraníc nachádza „ani čo by jeden kameňom dohodil“. Necelých 900 km, ktoré hravo zvládnete priamym letom z viedenského Schwechatu. V prípade ak vycestujete letecky alebo autom z Košíc, čaká vás približne 1300 km, autom je to najrýchlejšie diaľnicou cez Budapešť. Oblasť Toskánska a predovšetkým samotné mesto sú jedným z najnavštevovanejších regiónov v Európe a preto ani vy v žiadnom prípade neodkladajte jeho preskúmanie.

Mesto preslávené v románoch ako mesto s najkrajšími západmi Slnka sa rozprestiera v strede pevninského Talianska, v prvej hornej tretine pomyselnej čižmy. Ani nie 300 km je Florencia vzdialená od vyhľadávaného horského masívu Dolomity, ako stvoreného pre letnú turistiku a zimnú lyžovačku. O Florencii sa hovorí, že tí, ktorí ju ešte nenavštívili, tak ich to ešte len čaká a tí, ktorí tak už urobili, sa do nej určite znovu vrátia. Platí to aj o vás?

Perla Toskánska má dve obrovské výhody, ktoré hrajú v prospech každého cestovateľa. Tou prvou je, že ako náhle sa z letiska dostanete do centra mesta priamym autobusovým spojom alebo taxíkom, všetky známe a dôležité miesta a pamiatky máte po ruke – nemusíte tak počas vášho pobytu zo širšieho centra ani len vytiahnuť päty. Na druhej strane pokiaľ chcete navštíviť odľahlejšie časti mesta, nie je problém kúpiť si MHD lístok za 1,50€ a dostanete sa kamkoľvek. Florencia je centrom Toskánska, takže jej návštevu viete spojiť aj s preskúmaním etruského Prata, historickej Bolone, romantickej Pisy, či tretieho najmenšieho štátu v Európe San Marina. Všade vás dostane perfektné vlakové spojenie za prijateľné ceny, alebo si môžete prenajať auto.

Druhou výhodou je ubytovanie. Hoci musíte rátať s vyššími cenami (Florencia je centrálnym turistickým bodom), praktický štandard alebo podmanivý luxus sa vám núkajú priamo na jednom zo známych florentských námestí alebo v typických úzkych uličkách plných umenia a romantiky. Charakteristická esencia miesta je na dosah a mesto osvetlené zapadajúcim slnkom je zážitkom. Florenťania si turistov vážia a v "Perle Toskánska" sa budete cítiť ako na návšteve u starých známych.

Lui é stronzo!

Ak sa rozhodnete prenajať si auto, nezabudnite na povestné talianske šoférovanie. Bez trúbenia a známeho gesta spojených prstov sa nezaobídete. Nech sa snažíte akokoľvek, pre Talianov pôjdete vždy pomaly a vetou „Lui é stronzo!“ (v doslovnom preklade „On je kretén!“) vás v tom iba uistia. Oškreté nárazníky a zoškrabaný lak nie sú ničím nezvyčajným a preto je dobré mať auto úplne poistené. V širšom centre (približne od Porta Romana až po florentské športoviská na severovýchode mesta) budete mať navyše veľký problém s parkovaním, navyše v historickom centre sa parkovať vôbec nedá. Auto tak budete musieť odstaviť na jednom zo záchytných parkovísk v okolí mesta. Preto odporúčame sa po meste presúvať taxíkom, alebo MHD. Taxíky sú bezpečné, dávajte si však pozor, aby vás taxikári neoklamali v cene. Základný poplatok za taxík cez deň je 3,30€ a v noci 6,60€. Plus každý ďalší kilometer vás vyjde na 1€ - 2€. Cenovo by ste sa tak mali prevažne pohybovať v rozmedzí približne 10€ - 30€.

Ubytovanie vo Florencii – zážitok s nádychom histórie #

Ubytovanie v meste ponúka mnohé príležitosti ako si vychutnať jeho renesančnú atmosféru naplno. Väčšina hotelov, rezidencií a víl je prevádzkovaná v historických budovách zo 16. – 18. storočia a ubytovanie v nich je tým skutočným zážitkom nielen pre náročných. Pokiaľ sa rozhodnete do Florencie vycestovať, miestne hotely vám ponúkajú perfektnú dostupnosť k pamiatkam, útulné klenbové izby, typické talianske raňajky, ale aj luxusný interiér, či priestranné vínne pivnice.

A) Centrum mesta na dosah

La Due Fontane***

Neoklasicistická budova sa nachádza priamo v centre Florencie. 200m od hotela stojí jedinečná Galéria Accademia s Michelangelovým Dávidom, Múzeum San Marco a Geologické a paleontologické múzeum. Okolitá štvrť žije. Vďaka svojim vzdelávacím inštitúciám sa hemží študentmi a je ako stvorená na večerné prechádzky. Izby v hoteli sú typické estetickým dreveným nábytkom v tradičnom plnom vybavení – klimatizácia a satelitná televízia sú samozrejmosťou. Ráno vás v jedálni čakajú chutné raňajky s tou najlepšou talianskou kávou. 4 noci vás ako pár vyjdú na približne 600€, čo je vzhľadom na polohu a obdobie pandémie COVID-19 príjemná cena. Tá sa ale počas sezóny môže vyšplhať až o niekoľko stoviek hore.

B) Luxusu sa medze nekladú

The St. Regis Florence*****

Hotel, ktorý akoby vypadol zo scenára bondovky. Elegantný interiér presýtený luxusom, v ktorom sa na ničom a na nikom nešetrí. Ústretovosť a profesionalita personálu, kombinácia farieb čiernej a zlatej v perfektnom súlade s historickým nábytkom je zárukou maximálneho zážitku pre náročného cestovateľa. Hotel ponúka služby fitnes, spa a wellness, reštauráciu s fantastickými talianskymi jedlami a navyše sa nachádza v samom centre Perly Toskánska. Zobúdzať sa s výhľadom na rieku Arno je jeden zo zážitkov, ktorý určite stojí za to! Ceny sú v prípade tohto hotela variabilnejšie. Rovnako ubytovanie na 4 noci vás môže vyjsť na 800€, ale počas sezóny aj na 1800€. Pri cene záleží na vašom výbere služieb a typu izby.

Netreba zabúdať na fakt, že Florencia je husto navštevovaná nielen v lete, ale aj počas jari a jesene. Teplota v letných mesiacoch presahuje 30°C a preto sa niet čomu čudovať, keď si cestovatelia pre návštevu mesta zvolia prijateľnejšie mesiace ako apríl, máj, september a október (cca 20°C). Návštevnosti sa prispôsobujú aj ceny ubytovania, leteniek, ale aj niektorých vstupov do múzeí a palácov.

Tipy na ubytovanie od najscestovanejšieho Slováka #

Rodičia majiteľa BUBO, MUDr. Ľuboša Fellnera, navštívili Florenciu po prvýkrát v roku 1982 a ich deti ostali v socialistickom Československu ako poistka, že sa rodičia zo „zvráteného západu“ nevrátia. Samozrejme sa k svojim deťom vrátili, no pani Fellnerová, ktorá vtedy pracovala v Slovenskom spisovateľovi, odvtedy o Florencii neprestávala básniť. Rodičia si dôstojné ubytovanie v hoteli nemohli dovoliť a preto prespávali v kempe v stane. Ich syn na desiatich návštevách mesta však vystriedal tie najlepšie hotely a tu sú jeho tipy.

HOTEL FOUR SEASONS sídli v dvoch budovách – v budove Palazzo della Gherardesca z 15. storočia a v bývalom kláštore La Villa zo 16. storočia. Medzi budovami sa rozprestiera nádherná záhrada veľkosti 4,5 hektára. Pre našich firemných klientov si zvykneme v reštaurácii Il Palagio, ocenenej Michelinskou hviezdou, prenajať celú miestnosť, aby sme zažili čo najexkluzívnejší zážitok. Menšou nevýhodou tohto hotela je, že sa nachádza asi dvadsať minút peši ku katedrále.

HOTEL THE PLACE - Ak pricestujete do Florencie na stanicu, tak je dobrým tipom hotel The Place, ktorý sa nachádza priamo na Piazza Santa Maria Novella a so svojim kufrom na kolieskach to bude pre vás veľmi pohodlné. Butikový, veľmi pekne a moderne zariadený hotel, má dvadsať izieb a profesionálny personál, ktorý vám znesie modré z neba.

V absolútnom centre sa nachádza HOTEL SAVOY, na polceste medzi galériou Uffizi a Florentskou katedrálou. Ja som spal zopár nocí v HOTEL PORTRAIT na brehoch rieky Arno, kúsok od mosta Ponte Vecchio. Tým, že som spal v tomto hoteli tak dlho, dostal som kupón do Museo Ferragamo, kde nájdete topánky, ktoré tento známy majster ušil pre Gretu Garbo, Evitu Peron, či Marilyn Monroe. Ako vážený hosť hotela som dostal zľavu zo 660€ na 480€ na zošitovú knihu, ktorú dnes nájdete v BUBO na Dunajskej ulici. Môžete do nej zapísať svoju referenciu. V závere je však cena hotela luxusnejšia než jeho kvality.

HOTEL LUNGARNO – Hotel azda s najlepšou polohou v meste. Tento butikový hotel je taktiež v kolekcii florentského módneho dediča Leonarda Ferragama, ide o jeho vlajkovú loď. Hotel leží nad Ponte Vecchio, na južnej strane rieky Arno a oplýva päťhviezdičkovými službami a nádherným výhľadom na rieku a najznámejšie pamiatky Florencie.

Na druhej strane, ak Vám nevadí bývať trochu od ruky (25 minút jazdy do centra Florencie) a na svojich cestách uprednostňujete skôr pokoj, tak Vám dávame do pozornosti vilu BELMOND SAN MICHELE sídliacu v bývalom kláštore za mestom. Ide o jeden z najdrahších hotelov v Toskánsku.

HOSTEL TASSO – Neďaleko Palazzo Pitti sa nachádza skromný, ale nesmierne príjemný hostel s veľmi dobrou dostupnosťou do centra. Je zriadený v povojnovej budove, ktorá kedysi slúžila ako základná škola v správe cirkvi. Najlepšie hodnotený hostel v meste je zariadený vo vkusnom retro štýle. Autor tohoto blogu ho na jednu noc pre vás vyskúšal a personál je milý a cítiť rodinnú atmosféru. Pokiaľ hľadáte lacnejšie ubytovanie, Tasso môže byť to pravé pre Vás.

Raňajky s výhľadom na mesto sú perfektným štartom do nového dňa.
Foto: BUBO archív — BUBO

Najnovšie hotely vo Florencii #

Ak ste hraví a radi sa necháte hotelom prekvapiť, vyskúšajte nový hotel siete 25hours, ktorá si zaumienila mať trendy hotel vo všetkých trendy mestách sveta. Hotel Piazza San Paolino je tu pre vás. Konzervatívnejší z vás sa môžu tešiť na päťhviezdičkový Il Tornabuoni, otvorený na jar 2022 v paláci na najlepšej adrese mesta Via Tornabuoni v susedstve značiek Ferragamo, Gucci and Montblanc. Hotel je dielom milánskeho architekta Andreu Aulettu.

Gastronómia Toskánska #

Čo si budeme hovoriť, Taliansko je krajina na špičke svetovej gastronómie. Pizza, špagety, desiatky druhov cestovín, rizotá, to sú všetko jedlá, ktoré sa v súčasnosti pripravujú po celom svete a vo svojej chuti nemajú konkurenciu. Doplnené o jedinečné toskánske vína, chutné syry a dezerty ako tiramisu, či  panna cotta, sú zárukou delikatesnej večere, ktorá bude zážitkom samým osebe. Samotné Toskánsko sa vyznačuje vlastnou tradičnou kuchyňou, ktorá zahŕňa pochúťky ako polievku ribollitu, či sladké mandľové cantucci. Neváhajte a vyrazte do florentských ulíc za gastronomickým dobrodružstvom! Pripravili sme si pre vás kompletné menu pravej toskánskej večere, ktorá pozostáva zo závratných šiestich chodov (pokiaľ rátame všetky servírované jedlá na našom stole).

Aperitivo – prípitok podľa vašej chuti

Čo viac podporí chuť do jedla ako správne zvolený prípitok. Na výber máte niekoľko možností, v každom prípade by malo ísť o bublinkový nápoj, ktorého základom je samozrejme víno. Dajte prednosť lahodnému proseccu, alebo si zvoľte klasické Martini (a nezabudnite - pretrepať, nemiešať). Výber je len na vás.

Antipasto – syr a chleba

Rozbiehame sa pomaly (vieme, koľko chodov ešte máme pred sebou) a ako predjedlo si zvolíme chutnú bruschettu s mozzarellou, paradajkami a čerstvou bazalkou. Na panvici opečený chlebík pomaly do seba vsakuje stopercentný olivový olej.

Primo – ribollita alebo pici

Prvé väčšie jedlo večera, ktorým môže byť buď teplá polievka, alebo cestoviny. Hoci sa to tak na prvý pohľad môže zdať, vynikajúca ribollita nemá s morskými potvorkami vôbec nič spoločné (koniec koncov ani Florencia nie je prímorské mesto). Slovo „ribollita“ znamená v preklade „prevarená“ a vraj toto pomenovanie dostala po tom, čo ju gazdinky pripravovali vo veľkých množstvách a preto ju museli niekoľko ráz ohrievať, až kým sa celá nezjedla. Do tejto zdravej a výživnej zeleninovej polievky sa okrem výraznej chuti mrkvy, kelu a zeleru pridáva aromatická fazuľa a kapusta.

Jednoduchosť talianskej kuchyne spočíva ako v množstve potrebných surovín, tak v postupoch ich spracovania. Výnimkou nie sú ani typické talianske cestoviny pici (áno, číta sa to rovnako ako u nás jeden známy vulgarizmus). Ide o ručne vyrábané dlhé špagety pripravené z múky, vajca, vody a olivového oleja. Cestoviny sa podávajú s lahodnou omáčkou z paradajok a cesnaku.

Secondo – a sme pri mäse

Druhý oficiálny chod pozostáva predovšetkým z mäsitého jedla, alebo z rybaciny. Ryby ale nie sú vzhľadom k polohe Florencie až takým preferovaným pokrmom, preto si objednáme typický florentský hovädzí biftek bistecca alla fiorentina di chianina. Jedlo sa pripravuje z bielych kráv, ktoré sa chovajú v súkromných chovoch na odľahlých farmách (s ich chovom začal ešte národ Etruskov v 6. – 7. Storočí p.n.l.). Toskánci sú presvedčení o kvalite mäsa, na ktorú sa prísne dozerá podľa toho, na akej pastvine sa krava pasie. Slabo prepečený biftek sa servíruje s jednoduchou, a predovšetkým malou prílohou (pečené zemiaky).

Bistecca alla Fiorentina
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Florentský hovädzí biftek bistecca alla fiorentina di chianina patrí medzi najlepšie steaky na svete.

Contorno – bez prílohy to nejde

Samostatnou prílohou servírovanou k hlavnému chodu večere môže byť varená zelenina alebo ľahký šalát.

Formaggio e fruta – keď jeden dezert nestačí

Tí Taliani majú ešte aj dva dezerty! A to v doslovnom preklade nasledujúceho chodu – syr a ovocie. Syry si rozoberieme v samostatnej kapitole, medzi servírované ovocie patria predovšetkým citrusy (mandarínky, pomaranče, grapefruity, pomelá), jablká, hrušky, čerešne, ale aj kiwi a ananás.

Dolce – dorazme sa!

Hlavný dezert večera môže byť skutočne rozmanitý. Servíruje sa buď zmrzlina, klasické sušienky, alebo pravé talianske tiramisu, či toskánske cantucci. Tiramisu poznáme aj z našich končín, takže nás zaujíma predovšetkým originálne cantucci. Ide o naozaj tvrdé, ale chrumkavé mandľové sucháre, ktoré sa (kvôli chuti a pre ich zmäknutie) podávajú s likérom, alebo likérovým vínom. Okrem mandlí sa môžu pripravovať aj s pistáciami, s čokoládou, alebo s kakaom.

Caffé – čas na kofeín

Kto by po výdatnom jedle odmietol šálku pravej talianskej kávy. Tak ako v prípade syrov, aj káve sa budeme venovať v samostatnom odseku.

Digestivo – kruh sa uzatvára

Čo alkoholom začalo, alkoholom nech sa skončí. Pestrá večera sa uzatvára „zápitkom“ kvalitného likéru, aby hodujúcim lepšie trávilo. Medzi tie najznámejšie určite patria sambuca, amaro, limoncello, či grappa.

Vynikajúce syry sú zárukou úspechu #

Temperamentní a spontánni Taliani sú dosť vzťahovační čo sa týka kvality ich jedál. Ak si v prípade kvalitného mäsa dávajú záležať na tom, kde sa pasú ich kravy, to isté platí aj v prípade syrov. Môžete nám veriť, napriek tomu, že sa v Taliansku jedia rovnaké syry ako u nás, ich kvalita je nemerateľná. A nenechajte sa odradiť toskánskou tradíciou – syry sa namáčajú do medu alebo do marmelády! Pozrieme sa na najservírovanejšie druhy syra v Toskánsku.

MozzarellaMäkký mliečny syr, ktorý (podľa florentských kuchárov) najlepšie chutí z byvolieho mlieka, hoci sa najčastejšie vyrába z kravského. Ak by neexistovala mozzarella, zaiste by neexistovala ani talianska kuchyňa.

ParmigianoTvrdý syr z kravského mlieka, ktorý u nás poznáme pod názvom parmezán, sa v celom Taliansku teší dôslednej kontrole výroby. Existuje aj jeho jemnejší a lahodnejší brat Parmigiano Reggiano.

GorgonzolaTento kravský syr je vďaka svojej aróme a chuti iba pre ozajstných labužníkov. Arómu a chuť vytvárajú predovšetkým baktérie, ktoré sa pridávajú počas výrobného procesu. Poznáme dva druhy – Gorgonzola dulce, ktorý má sladšiu chuť a Gorgonzola piccante so štipľavou chuťou.

RicottaSyr vo svojej najväčšej univerzálnosti. Používa sa pri príprave zákuskov, ale aj v údenej forme pri slaných jedlách. Vyrába sa z kravského, kozieho, ovčieho, ale aj byvolieho mlieka a vhodný je dokonca aj pre alergikov.

MascarponeMäkký mliečny syr, známy svojou krémovou textúrou. Lahodná súčasť mnohých sladkých receptov.

Kvalitná káva, kvalitný život #

Talian, ktorý nepije kávu, je buď... vlastne taký neexistuje. Predovšetkým Florenťania si na dobrú kávu potrpia a niektorí ju pijú na raňajky, iní na obed, druhí na večeru a všetci ostatní hocikedy. Káva sa jednoducho v celom Taliansku leje potokom a niet sa čomu diviť – väčšina holduje typickej chuti kvalitného a jedinečného espressa. Lenže tiež existuje aj viacero druhov espressa, na ktoré môžete naraziť vo florentských kaviarňach, preto sa pozrieme na tie najznámejšie.

DoppioZnáme a veľmi rozšírené aj u nás. Klasické espresso pozostáva zo 7 – 9 gramov jemne mletých kávových zŕn zaliatych 25 – 30 mililitrami vody. Doppio je vlastne všetkého dvakrát, ide o dvojité espresso.

RistrettoBežná dávka namletej kávy je zaliata polovičným objemom vody klasického espressa. Ristretto znamená v preklade skrátené.

LungoPresný opak ristretta. Bežná dávka namletej kávy je zaliata dvojnásobným objemom vody. Lungo znamená v preklade dlhý.

Guillermo – Plátky limetky sú zaliate espressom alebo doppiom, pričom citrusy zvýrazňujú horkosť a kyslosť kávy. Nápoj je o to viac osviežujúcejší a zároveň trpkejší.

Espresso con pannaPoznáte viedenskú kávu so šľahačkou na vrchu? Tak jej korene hľadajte práve v talianskom espresse so šľahačkou. Predpokladá sa, že práve tento nápoj bol rovnako predchodcom aj cappucina a latte (kávové nápoje tiež pochádzajúce z Talianska).

Vo florentských kaviarňach sa môžete stretnúť s odlišným spôsobom objednávania kávy ako je tomu u nás. Keď si pri pulte objednáte kávu, dostanete lístok a čakáte, kým Vám ju pripravia. Potom zaplatíte, cena sa však líši. Keď sa rozhodnete si kávu zobrať so sebou, zaplatíte za ňu lacnejšie - „základnú cenu“. Keď sa rozhodnete vypiť kávu v priestoroch kaviarne, zaúčtujú Vám poplatok za servis a pohodlie.

Najlepšie vína z celého Toskánska #

Florencia má jednu obrovskú výhodu. Môžete tu totiž ochutnať a kúpiť tie najlepšie vína z celého Talianska, také, ktoré sa vyrábajú iba z tradičných odrôd hrozna Sangiovese. Regióny Chianti a Montalcino sú najvyhľadávanejšími miestami toskánskeho vidieka práve kvôli výrobe jedinečných značiek vín. A povedzme si úprimne – nedá sa v Taliansku obedovať, alebo večerať, bez kvalitného a chutného vína.

Názov Chianti pozná každý Florenťan a pokiaľ si oň popýtate v reštaurácii, ihneď máte pred sebou fľašu v izbovej teplote jedného z najlepších toskánskych červených vín. Práve v srdci rovnomenného regiónu totiž sídli historické vinárstvo Castello di Querceto, ktoré pri mestečku Greve vyrába víno v skutočne lukratívnom priestore – v 600-ročnom hrade. To, že pijete víno z tejto oblasti, vám potvrdí znak Gallo nero – čierny kohút na bielom poli v červenom krúžku – ktorý sa hrdo nosí aj na etikete vín z Chianti Classico. Kohút znamená kvalitu! Víno je dostupné aj na Slovensku. Cena, ktorá závisí od odrody a mnohých ďalších faktorov, dosahuje hranicu 120€.

Príbeh o čiernom kohútovi

Florencia sa so svojim rivalom Sienou nevedela na začiatku renesancie dohodnúť na tom, komu majú vinice Chianti platiť daň. Kde je vlastne hranica týchto dvoch miest? Florenťania prišli s nápadom ako túto dilemu vyriešiť. Obe mestá vypravia jazdcov na svojich najrýchlejších koňoch a tam, kde sa jazdci stretnú, tam vytýčia hranicu. Sienania sa tešili z toho, akí sú len Florenťania hlúpi, veď najlepší jazdci sú predsa zo Sienny, ktorá každoročne organizuje konské preteky Palio di Sienna. No Florenťania hlúpi rozhodne neboli. Kone mali vyštartovať z boxov vo chvíli, keď kohút ráno zakikiríka - na tomto postavili Florenťania svoju stávku.

Vo Florencii nechali svojho kohúta niekoľko dní hladovať a ten preto zakikiríkal o niekoľko hodín skôr ako ten v Siene. Ani ten najrýchlejší kôň a jazdec Sieny by nemal šancu cválať ďalej než ten florentský s časovým náskokom. Preto je hranica Chianti posunutá tak ďaleko na juh. Florenťania takto ovládli tie najlepšie vinice a Chianti odvtedy patrí pod ich „guberniu“. Na znak toho, že kohút zakikiríkal ešte v noci po tme, sa na najlepších fľašiach Chianti stále zobrazuje na znak vďaky.

S BUBO chodíme priamo do sídla vinárskej rodiny Antinori už 25 rokov. V súčasnosti je nádherné vinárstvo doplnené o štýlovú modernú stavbu. Pritom ide pôvodne o budovu opátstva z 11. storočia, ktorú postavili v srdci toskánskej prírody. Dlhé roky tu býval samotný Galileo Galilei, ktorý mníchov vyučoval matematiku. Dnes nikto nepochybuje, že to najlepšie Chianti Classico pochádza práve z týchto viníc.

Najobľúbenejšie víno Ľuboša Fellnera je z Bolgheri tzv. “Supertoskánske” v štýle Bordeaux. Nejde teda o typickú sortu Sangiovese, ale o cuvée Cabernet Sauvignon, Merlot, Frankovku a pod. V Bolgheri žili Bulhari, ktorí v týchto miestach sídlili, aby vojensky podporili Longobardov počas stredovekých násilných konfliktov. Do viníc sa vchádza po ceste lemovanej typickými toskánskymi cyprusmi. Najznámejšími vínami odtiaľto sú Sassicaia z Tenuta San Guido s úžasným historickým príbehom s odvahou markíza Maria Incisu della Rocchetta. V blízkosti (sú susedia) nájdete výrobcov vína Ornellaia a nie je ním nik iný než rodina Antinori, ktorú sme vyššie už spomínali. Markíz Lodovico Antinori takto odpovedal na prvý ťah markíza della Rocchetta. K Ornellaia pridali viac umenia a naozaj je to veľmi slušná konkurencia Sassicaii. V oboch prípadoch ide o jedny z najdrahších vín Talianska vôbec.

Najlepšími vínami tejto oblasti podľa BUBO sú Vino Nobile di Montepulciano, Brunello di Montalcino a Supertoskánske z Bolgheri Ľuboš Fellner

Ďalším naším tipom pre výborné červené víno je Vino Nobile di Montepulciano a Brunello di Montalcino.  Obe sa vyrábajú južne od Sienny na suchom toskánskom kopcovitom vidieku a ide o silný mok s výraznou chuťou. Na našich cestách sme v tejto oblasti navštívili mnoho vinárstiev, ale odporúčame vinice prominentnej vinárskej rodiny Marchesi di Frescobaldi a v usadlosti Poggio Antico, kde sa silné vínko vyrába v malebných kamenných domoch. Cena za fľašu sa pohybuje okolo 130€.

Popri veľkých „titanoch vín“ však nesmieme zabudnúť ani na cenovo prijateľnejšie Rosso di Montalcino so silnou ovocnou chuťou, alebo na Rubio Toscana. Gurmáni servírujú Rubio Toscana najčastejšie s typickými talianskymi klobáskami la salsiccia di lucca.

 

Nech prehovorí majster

Mnohí z vás určite poznajú jedinečného spisovateľa Edgara Allana Poea. Majster hororu a napätia prichádza v jednej zo svojich poviedok do talianskeho mesta, v ktorom sa odvíja príbeh o zrade, urážke a pomste. Text Sud vína amontilladského sa zaraďuje medzi to najlepšie, čo autor vo svojej tvorbe napísal. Mnohí sa domnievajú, že sa jeho príbeh odohráva práve v podzemí Florencie, kde doteraz striehnu tiene na tých, ktorí sa v živote dopustili krívd a neprávostí. Po prečítaní však môžeme zhodnotiť jediné – hlavnou postavou príbehu je v závere aj tak víno.

Florencia je jedným z najnavštevovanejších európskych miest.
Foto: BUBO archív — BUBO

Florencia – prehliadka mesta #

Ešte predtým, než sa „stratíte“ vo florentských uličkách, zastavte sa po ceste z letiska (ktoré je k centru veľmi blízko) na  Piazzale Michelangelo. Odtiaľ máte na celú Florenciu nádherný výhľad. Mesto vidíte ako na dlani a s dobrým sprievodcom sa razom zorientujete. Z iných vyvýšených miest v meste (záhrady Bardini, záhrady Boboli a ďalšie) už takýto výhľad nebudete mať.

Santa Maria Novella

Prehliadku mesta začnite na námestí Piazza Santa Maria Novella, postavenom už v 13. storočí. Na rozľahlej betónovej a trávnatej ploche istotne stretnete mnohých pouličných umelcov a námestie taktiež býva zvyčajným dejiskom mnohých kultúrnych podujatí – koncertov, sprievodov, letných čitární,... Kedysi však bolo súčasťou dráhy, na ktorej sa pretekali súťažiaci na vozoch poháňaných koňmi (niečo podobné ako rímske vozové súboje, veľmi vierohodne zobrazené vo filme Ben-Hur). Teraz sa námestie nachádza iba pár stoviek metrov od hlavnej železničnej stanice. Po osviežujúcej rannej káve sa postavte pri neďaleký obelisk a odfoťte sa s jedným z najznámejších florentských svätostánkov v pozadí – Basilica Santa Maria Novella.

Kostol bol postavený rádom dominikánov a známy je predovšetkým kazateľnicou, z ktorej bol po prvýkrát vznesený slovný útok a obvinenie astronóma Galilea Galileiho cirkvou, čo neskôr viedlo až k jeho zatknutiu. Neskôr prešla budova rekonštrukciou pod dohľadom maliara a architekta Giorgia Vasariho, o ktorom ešte bude reč. Okrem hlavnej lode je svätostánok rozdelený do mnohých kaplniek, v ktorých možno obdivovať maľby, zvlášť tie vyhotovené známym renesančným maliarom Giottom di Bondone.

Vyjdite z kostola a priamo oproti vám, na druhej strane námestia, uvidíte budovu niekdajšej Nemocnice San Paolo. Predovšetkým v rozmedzí 13. – 15. storočia bola útočiskom chorých, zasiahnutých morovou epidémiou, ale aj pútnikov, ktorí prichádzali do najvyhľadávanejšej zeme Európy. Hoci sa dnes v budove rozkladá Museum Novecento, zamestnanci a miestni sprievodcovia rozprávajú strašidelné príhody, ktorých sú často vo vnútri svedkami. Ničoho sa však netreba báť a preto ak máte vzťah k súčasnému umeniu, Museum Novecento môže byť pre vás veľmi príjemným kontrastným oživením v srdci renesančnej Florencie. Výstavy a prehliadky venované kontemporárnemu umeniu bývajú stredobodom pozornosti všetkých priaznivcov Jenny Saville, či Artura Martina.

Tip na umelecký večer

Kúsok na západ od námestia za historickou bránou Porta al Prato sa nachádza divadlo Teatro del Maggio Musicale Fiorentino. Divadlo, známe predovšetkým koncertmi symfonických orchestrov a operným repertoárom, ponúka pre divákov vo svojom spracovaní legendárne opery ako Verdiho La Traviata, Rigoletto, ale aj Pucciniho Madam Butterfly, či Mozartova Cosí fan tutte. V prípade návštevy však nezabudnite na dress code, na ktorý si v divadle potrpia. Predsa len – talianske umenie v akejkoľvek forme je prejavom úcty, citu pre detail a veľkej dávky pompéznosti. Ceny lístkov sa pohybujú od 50€ do 200€, záleží na konkrétnom sedadle a vašom výhľade na pódium.

Mediciovci – patróni Florencie

Je možné, že vám po doobedňajšej prehliadke vyhladlo a tak predtým, než sa dostanete k dvom významným budovám najznámejšieho florentského rodu, môžete od Santa Maria Novella zamieriť uličkou plnou reštaurácií a kaviarní k Mercato Centrale Firenze – krytej tržnici s ponukou miestnych potravín. Môžete si tu kúpiť a ochutnať toskánske syry, klobásky, vína, bruschetty, ovocie, zeleninu, ale aj ryby, či klasický fast food. Od tržnice je to potom už len kúsok k Bazilike sv. Lorenza.

Tento kostol patrí vo Florencii k najväčším a najstarším. Budova, ktorá vyzerá skôr ako nedobytná pevnosť, než ako miesto pokoja a viery, bola pôvodne vysvätená už okolo roku 393. Jej definitívny vzhľad jej však určil až Filippo Brunelleschi, ktorý k tomu dostal pokyn od Giovanniho di Bicci de Medici. Výnimočnosť baziliky však spočíva v tom, že okrem Brunelleschiho priložili ruku k dielu aj Donatello so svojimi sochami, či slávny Michelangelo. V súčasnosti sú v kostole pochovaní všetci titulní predstavitelia rodu Mediciovcov – počínajúc Cosimom il Vecchiom a končiac Cosimom III.

Rod Mediciovcov je v súčasnosti historikmi považovaný za hlavnú hybnú silu renesancie a mnohí sa domnievajú, že bez ich politickej a umeleckej angažovanosti by ekonomický vývoj vo vtedajšej Florentskej republike výrazne stagnoval. Mediciovci získali svoju vážnosť a bohatstvo predovšetkým vďaka bankovníctvu. Postupne sa snažili o rozpínanie obchodu smerom na sever a západ Európy a mnohými sú považovaní za priekopníkov bankového systému takého, akého poznáme dnes. Vďaka svojmu bohatstvu a novátorskému mysleniu sa stali snáď najznámejšími mecenášmi vzdelania a umenia – podporovali Michelangela, Da Vinciho, Brunelleschiho, Machiavelliho, Galilea. Financovali stavbu Baziliky sv. Petra v Ríme a baziliky Santa Maria del Fiore vo Florencii. A to nie je všetko – „tlačili“ na hudobných majstrov, aby pracovali na výrobe moderného klavíra a zdokonaľovali žáner opery. Z ich radov pochádzalo mnoho kniežat, ale tiež pápeži (Pius IV., Clement VII., Leo X., Leo XI.) a dokonca dve francúzske kráľovné – Catherine de Medici a Marie de Medici. To, že sa Bazilika San Lorenzo stala miestom posledného odpočinku pre viacerých z nich, je teda tak akosi pomyselne správne. Do kostola však nie je ľahké sa dostať, často menia otváracie hodiny pre verejnosť a preto je dôležité si na internete vystopovať správny termín a prípadne si ho rezervovať.

Skoro oproti bazilike (viac vpravo) na Via de Gori sa nachádza aj slávny Palác Mediciovcov (Palazzo Medici Riccardi). Hlavné sídlo rodu, ktoré nechal postaviť Cosimo de Medici, nesie typické renesančné architektonické prvky. V prvom rade ide o budovu vily / mestského domu, ktorý viac neniesol obrannú funkciu budovy, ale reprezentatívnu. Portály a okná odkazujú na rímske stavby, uplatňujú sa klenby a kupoly. Rovnako ako v prípade baziliky, aj v paláci sa okrem kameňa použila pri jeho stavbe aj tehla. Keď pominula doba tohto slávneho rodu, do domu sa nasťahoval rod Riccardiovcov, ktorý sa tiež „privtrel“ do jeho názvu.

Piazza del Duomo – pýcha mesta

Keď som kráčal prvýkrát na Piazza del Duomo, bolo to práve v smere od Paláca Mediciovcov. Úžasné na tom je, že výhľad, ktorý máte, vás vôbec nepripraví na to, že o malú chvíľu vám doslova spadne sánka. Postupne sa pred vami otvorí „hlavné“ námestie Florencie. Po pravej strane vás zaujme Krstiteľnica sv. Jána, ktorá ako malé poslušné dieťa sedí pri svojom rodičovi – katedrále Santa Maria del Fiore. Dych vyrážajúca monumentálna stavba je najikonickejšou pamiatkou mesta a očarí vás svojou architektonickou precíznosťou, rozlohou a farbami.

Santa Maria del Fiore je štvrtým najväčším chrámom na svete a je perfektným prienikom dvoch výrazných architektonických štýlov – gotického a renesančného. Pôvodný kostol bol na tomto mieste postavený už v 4. storočí, ale bol zničený nájazdom z Byzantskej ríše. Začiatkom 15. storočia sa začala jedinečná výstavba, ktorá navždy zmenila vzhľad celého mesta – financovaná samotnými Mediciovcami, ale aj z verejných zdrojov. Napriek svojej vonkajšej veľkoleposti stojí za navštívenie aj podzemie katedrály. V roku 1966 boli totiž objavené základy pôvodného kostola so zachovanými freskami, ale aj s náhrobkom staviteľa celosvetovo známej kupoly.

3 fotografie

Santa Maria del Fiore je jedným z najobdivovanejších chrámov v Európe.

Legendárna červená Brunelleschiho kupola je dodnes považovaná za technický zázrak. Postavená bola bez lešenia, podľa „systému rybacej kosti“. Majstri ju stavali v smere dovnútra na princípe podporných kaskád, ktoré boli presne vypočítané, aby uniesli váhu a uhol naklonenia celej kupoly. Ak máte dostatok fyzických síl a nebojíte sa výšok, vyjdite 450 schodov až na samý vrch a Florenciu budete mať ako na dlani. Dávajte si však pozor. Tesne pod vrcholom je schodisko skoro úplne zvislé a v žiadnom prípade nie je hanba zapojiť pri výstupe všetky dostupné nohy aj ruky.

Brunelleschiho kupola na florentskej katedrále je považovaná za technický zázrak.

Málokto vie, že celá budova bola dostavaná až v roku 1887 kedy skončili práce na prednej fasáde. Tá pozostáva z troch druhov mramoru, čo jej dodáva unikátny vzhľad – z ružového mramoru z Maremma, zeleného z Prata a bieleho z Carrary. Popri obdivovaní fasády si ale dobre pozrite aj priestor priamo pred katedrálou. V roku 1478 tu bol spáchaný atentát na bratov Mediciovcov. Útok zosnoval znepriatelený rod Pazzi, ktorý túžil po moci a bol pri ňom zabitý Giuliano Medici, brat známeho Lorenza Nádherného.

Keď vojdete do katedrály, nezľaknite sa prázdnoty a priestrannosti. Všetky vzácne a krehké exponáty boli z budovy vyvezené a umiestnené v samostatnom múzeu Opera del Duomo na tom istom námestí. Vnútri svätostánku mnohé z nich nahradili kópiami kvôli zachovaniu vzhľadu ako to kedysi v interiéry vyzeralo. S úžasom zostanete hľadieť na fresky, ale predovšetkým na kupolu chrámu zvnútra, kde sa nad vami otvoria samotné nebesá. Vstup do katedrály je zdarma, pokiaľ si však kúpite tzv. „cumulative ticket“, máte vstup do múzea, aj do Giottovej zvonice vedľa katedrály a to za 20€.

Museo dell´Opera del Duomo – Toto florentské múzeum sa pýši najväčšou sochárskou zbierkou na celom svete. Svoj domov tu našli vzácne artefakty z katedrály Santa Maria del Fiore. Mnoho návštevníkov sem prichádza predovšetkým kvôli dvom exponátom – Michelangelovej soche Pieta („lamentovanie nad mŕtvym Kristom“) a originálnym mohutným bronzovým dverám pôvodne z Baptistéria sv. Jána – prezývaných tiež Dvere do nebies (tak ich nazval Michelangelo). Jedinečné dvere s výjavmi z Biblie zhotovil sochár Lorenzo Ghiberti.

Baptistérium sv. Jána – Estetická osemuholníková budova postavená priamo pred katedrálou pôvodne v románskom štýle kedysi podľa všetkého slúžila ako rímsky chrám zasvätený bohu Marsovi – pôvodnému patrónovi Florencie. Až po vysvätení začala slúžiť ako krstiteľnica, v ktorej bol podľa odhadov pokrstený aj spisovateľ Dante Alighieri. Vnútri budovy môžete obdivovať prenádherný mozaikový strop, zobrazenie Satana, ale aj hrobu antipápeža Jána XXIII. Nezdá sa to iba na prvý pohľad, naozaj, každá budova vo Florencii má svoje tajomstvá. Niektoré odkryté, iné neznáme, napriek tomu všetky nesmierne zaujímavé a fascinujúce.

3 fotografie

Baptistérium sv. Jána pred Santa Maria del Fiore

Giottova zvonica – Výnimočná samostatná 84,5 metra vysoká zvonica je postavená hneď vedľa katedrály. Pôvodne navrhnutá architektom Giottom sa pýši piatimi poschodiami, zatiaľ čo na tom najvyššom je umiestnených 7 zvonov, z ktorých každý má svoje meno. Ten najťažší – Campanone – váži viac ako 5 ton. V prípade zvonice ide o veľmi polaritnú budovu, v ktorej sa kedysi miešalo kresťanské umenie s prírodnými a vedeckými výjavmi. Planéty a rímski bohovia si v pôvodnej výzdobe budovy podávali ruky s reliéfmi s výjavmi z knihy Genezis. Mnohé sochy do zvonice vyhotovil sám Donatello. Odfoťte si Brunelleschiho kupolu a Piazza della Repubblica, ktoré je na dohľad po ľavej strane.

Piazza della Repubblica a Piazza della Signoria

Pomaly sa blížime k rieke Arno. Od Krstiteľnice sv. Jána zabočte doľava a o pár chvíľ sa dostanete na priestranné námestie Piazza della Repubblica. Je to naozaj pravda – v historickom centre Florencie máte všetky významné miesta po ruke. Námestie plnilo už počas expanzie Rímskej ríše úlohu fóra – verejného priestranstva, na ktorom sa obchodovalo, pilo a bilo. Od námestia sa fórum rozprestieralo až k mostu Ponte Vecchio, nad ktorým dohliadala na smrteľníkov socha boha Marsa. V roku 1333 ju však zobrala voda počas veľkých záplav. Traduje sa, že všetci veľkí renesanční umelci sa tomuto námestiu tak trochu vyhýbali. Popri ostatných v meste totiž pôsobí akoby trochu prázdno. Vynahrádzajú mu to však jedni z najlepších florentských kaviarní – Caffé Gilli, Paszkowski a Caffé Giubbe Rosse. Všetky tri prevádzky majú dlhoročnú tradíciu a vy si tak pri fantastickej káve môžete vychutnať predstavy tisícov ľudí v jednoduchom oblečení ako okolo vás kupujú a predávajú ryby, hospodárske zvieratá, krčahy, ale aj otrokov. Florencia žije históriou.

Pokračujte po Via Calimala smerom k rieke, zabočte doľava a dostanete sa na druhé najvýznamnejšie námestie mesta – Piazza della Signoria. Ako prvý si určite všimnete monumentálny Palazzo Vecchio. Predtým ale, než sa doň pustíte, poobzerajte sa okolo seba. Pohľad vám padne na bronzovú sochu Cosima I., ktorá meria 4,5m. Na jej podstavci sú zobrazené výjavy zo života tohto mediciovského politického velikána a finančného magnáta. Zaujímavá je tiež Neptúnová fontána, tiež z bronzu a mramoru.

3 fotografie

Palazzo Vecchio na Piazza della Signoria

Priamo pred palácom Vecchio nájdete mnohé vystavené sochy. Sú to však „len“ kópie tých najväčších umeleckých diel. Priamo nad vašimi hlavami sa týči Michelangelov slávny Dávid, jedna z najznámejších sôch na svete (originál je uložený v Galleria dell´Accademia). Socha je známa dokonalým znázornením proporcií ľudského mužského tela. Každý sval, každý kĺb, rebrá, všetko je dôsledne zobrazené v pohybe a vytvára dokonalú ilúziu telesného ideálu. Hovorí sa, že Michelangelo za vytvorenie sochy získal 900 dukátov, čo bolo viac ako jeho „kolega“ Leonardo da Vinci za celý svoj život. S BUBO prichádzame do Galleria dell´Accademia na kočoch ťahaných koňmi a obdivujeme umeleckú krásu tejto skvostnej sochy. Okrem Dávida však za zmienku určite stoja aj Donatellov Marzocco (lev), alebo Bandinelliho Herakles a Cacus pred palácom Vecchio.

Savonarola – Námestie je okrem svojich budov a galérie známe ešte jednou významnou historickou udalosťou. Vo veku 45 rokov bol na ňom popravený dominikánsky kňaz Savonarola. Dejiny sú väčšinou písané krvou, víťazmi a náboženstvom. Inak tomu nebolo ani v prípade života kňaza, ktorý sa postavil proti celému svetu. Hneď po svojom príchode z Bologne do Florencie začal viesť prísny asketický spôsob života – chudobné obliekanie, skoro žiadna strava, žiadne kontakty s ľuďmi. Davom sa predstavil ako odporca rodu Medici a začal kritizovať svet aj cirkev za zlyhania v morálke a viere. Z florentskej oligarchie sa mu podarilo vytvoriť teokratický štát (moc sústredená pod cirkev), ale pod vlastným dohľadom. To sa nepáčilo pápežovi a tak sa začali roky nekonečných sporov medzi Rímom a Florenciou, medzi pápežom a kňazom, medzi „benevolentnou“ cirkvou a „asketickou“ cirkvou. Savonarola po mučivých vypočúvaniach skončil popravený na námestí Piazza della Signoria, následne jeho telo upálili na hranici a jeho popol hodili do rieky Arno. Rím sa zaprisahal, že po tomto samozvanom diablovi nesmie zostať žiadna relikvia.

Palazzo VecchioPo tom, čo v 13. storočí pred Mediciovcami prevzali vládu nad Florenciou cechy, postavili tzv. Starý palác ako oficiálne politické centrum mesta. V budove sídlili a zasadali ústredné orgány mestskej republiky, ktoré sa tak báli postupne búriaceho sa ľudu, že z Palazzo Vecchio urobili v podstate pevnosť. Keď vládu nad mestom prebral Cosimo I., nechal palác prestavať a usídlil sa v ňom. Aj dnes slúži palác ako mestská radnica. Do pevnosti je vstup pre turistov povolený a za 10€ sa dostanete až úplne na vrchol budovy do veže Arnolfo. V rámci prehliadky Palazzo Vecchio stojí určite za zmienku tzv. Sála 500 občanov (ktorú prekvapivo nechal postaviť Savonarola), v ktorej zasadala mestská rada. Obrovská miestnosť je plná skvostných malieb od Michelangela a Da Vinciho. Zväčša ide o výjavy zo známych bitiek – asi aby pripomínali politikom, že v mieri sa žiť nedá. Vyjdite po Vasariho schodisku na druhé poschodie a prejdite umelecky záživnou cestou Apartmánmi Elementov. Keďže najvyšší mestskí úradníci v paláci dokonca bývali, nechali si svoje komnaty vyzdobiť nádhernými maľbami a podľa nich sú teraz jednotlivé izby pomenované. Jupiterova alebo Herkulova izba sú jedinečnými pohľadmi do princípov renesančnej maľby.

Galleria degli Uffizi – Podobne ako Galleria Pitti na druhej strane rieky Arno, aj Galleria degli Uffizi sa dá len ťažko popísať. Nedajte sa odradiť dlhými radami pred vstupom (v ktorých môžete stáť až niekoľko hodín!), interiér galérie určite stojí za to. Ide totiž o absolútny prierez výtvarného umenia vo Florencii. A keďže sa jedná o mesto, v ktorom pôsobili najzvučnejšie mená tohto odvetvia, zbierka Uffizi sa pýši dielami od da Vinciho, Michelangela, Giotta, Botticelliho, Caravaggia, ale aj Albrechta Dürera, či Rembrandta. Najznámejšie diela zo zbierky sú Botticelliho Klaňanie troch kráľov a Michelangelova Svätá rodina. Vchod do galérie je z boku, od Palazzo Vecchio smerom k rieke. Vstupné na prehliadku stojí 12€, spolu s prehliadkou paláca Pitti a záhrad Boboli. V prípade galérie určite odporúčame rezervovať si vstup na konkrétny čas a to minimálne jeden deň vopred z dôvodu nikdy nekončiaceho davu návštevníkov. Pred pandémiou bol za to poplatok navyše 4€, ceny však treba sledovať, môžu sa meniť aj v závislosti od sezóny.

Keď vyjdete z galérie, môžete si ešte v ulici Piazzale degli Uffizi odfotiť sochu Danteho Alighieriho, ale už o chvíľu budete mať aj lepšiu príležitosť. Pokračujte smerom k rieke. Pred vami sa otvorí široké koryto Arna, ktoré vás pravdepodobne zaskočí kalnou mútnou vodou a zanesenými brehmi. Niektoré časti koryta sú dokonca celé zarastené burinou. Je pravda, že by sa mesto mohlo o rieku viac starať. To však nebráni odhodlaným športovcom, aby na rieke trénovali kanoistiku a veslovanie. Priamo z tohto brehu kde stojíte, si môžete podvečer vychutnať povestný západ Slnka nad Arnom. Nehovorí sa to len tak, Florencia a celé Toskánsko skutočne žije tak trochu inými, teplejšími farbami na aké sme zvyknutí a západy Slnka sú romantickejšie ako v Benátkach. Celé mesto zaleje oranžové svetlo, ktoré spolu s oblakmi maľuje na nebi svoje vlastné obrazy. Mladé zamilované páry, pouliční umelci a veľa holubov, to sú florentské večery pri rieke.

Museo Galileo – Od Uffizi sa pustite smerom doľava a hneď prvý väčší štvorcový dom po ľavej strane je Galileiho múzeum. Za vstupné 7€ - 11€ sa dostanete do florentského chrámu vedy. Múzeum venované bohatému a ťažkému životu astronóma Galilea Galileiho sa pýši všemožnými exponátmi, ktoré v minulosti slúžili ako malé stupienky k vynálezom, ktoré používame dnes. Mediciovské okuláre, kružidlá a pravítka, astronomické pomôcky, slnečné hodiny, prvé glóbusy, kompasy, ďalekohľady,... Mnohé z nich sú práve tie, ktoré vynašiel alebo používal samotný Galilei. Je toho k videniu neuveriteľné množstvo. Prenasledovaný cirkvou, ale s večnou láskou k svojím predčasne zosnulým dcéram, zomrel Galilei sám a celkom oslepený. Pochovaný je vo Florencii v Bazilike Santa Croce.

Vráťte sa späť k rieke a pokračujte doľava popri brehu. Keď dôjdete hneď pri prvý most Ponte alle Grazie, máte na výber dve možné cesty. Tá prvá je znovu sa ponoriť medzi nízke domy s červenými škridlovými strechami, zahnúť doľava a pokračovať na Piazza di Santa Croce (kde stojí veľkolepá Bazilika Santa Croce). Týmto smerom sa tiež viete dostať aj do Verdiho divadla a do domu Dante Alighieriho. Druhá cesta vedie doprava cez most Ponte alla Grazie, z ktorého si môžete odfotiť ďalší skvost Florencie – most Ponte Vecchio. Odtiaľto máte naň krásny výhľad. Od mosta pokračujte doprava popri rieke pozdĺž náprotivného brehu a dostanete sa k Bazilike Santo Spirito, Palácu Pitti, záhradám Boboli a k starodávnemu vstupu do mesta Porta Romana. Po ceste si môžete odfotiť aj dom Galilea Galileiho. Výber je na vás.

Santa Croce a Dante Alighieri

Od mosta Ponte alle Grazie ste zahli doľava späť do úzkych florentských uličiek a po krátkej chvíli sa dostávate na priestranné námestie Piazza di Santa Croce. Po pravej strane vás „oslepí“ jasný biely mramor baziliky, na ktorom sa prudko odrážajú slnečné lúče. Čistota honosného svätostánku a jasnosť jeho štýlu vám vyrazia dych. Podľa jej fasády a celkového konceptu by ste baziliku hľadali možno skôr na milánskom námestí než práve vo Florencii. Ešte pred ňou sa odfoťte pri soche Dante Aligheriho. Ide o jeho najfotogenickejšiu sochu v meste. Dá sa povedať, že toto námestie je pomyselne venované práve jemu, keďže len pár metrov od nás sa nachádza jeho rodný dom, kam sa o chvíľu dostaneme. Teraz ale vstupujeme do zrenovovanej baziliky.

Jedinečnosť Baziliky sv. Trojice určite spočíva v umeleckých projektoch, ktoré sú v jej vnútri umiestnené, predovšetkým sa však jedná o významnú hrobku. V jej chladných kaplnkách sú pochovaní takí velikáni ako Michelangelo, Galileo Galilei, filozof Machiavelli, hudobný skladateľ Gioachino Rossini a mnohí ďalší. Doteraz sú miesta v kobkách vyhradené pre členov najslávnejších florentských rodín ako sú dynastie Bardi a Peruzzi. Kostol je akousi kolískou umenia, kde zosnulí ležia pod Giottovou Smrťou sv. Františka, Vasariho Cestou na kalváriu (Vasari vyrobil aj Michelangelov náhrobok), či Donatellovými reliéfmi. Na renovácii baziliky pôvodom z 13. storočia sa stále pracuje. V roku 2017 bol zranený španielsky turista odpadnutým kusom z fasády, čo ešte viac posilnilo snahu pamiatkarov udržať jej veľkoleposť a zároveň zabrániť možným zraneniam na návštevníkoch. Za minulé storočie bola pre baziliku najväčšou hrozbou veľká potopa, keď sa v roku 1966 vylialo Arno z koryta a celý interiér zanieslo blatom a špinou.

Svoje hrobky tu majú velikáni ako Michelangelo, Galilei, Machiavelli, Rossini a mnohí ďalší.

Keď vyjdete z baziliky a budete pokračovať v smere na Piazza della Republica, dostanete sa do rodného domu spisovateľa Dante Alighieriho. Dante je považovaný za jedného z najväčších spisovateľov všetkých čias práve kvôli svojej majstrovskej Božskej komédii. Jedná sa o cyklus troch samostatných celkov, ktorý spája príbeh Danteho osobnej cesty z Pekla cez Očistec až do Raja. Podľa toho sú jednotlivé celky aj pomenované – Inferno, Purgatorio, Paradiso. Dielo je považované za vrchol stredovekého literárneho umenia. Neskôr naň nadviazal maliar Sandro Botticelli, ktorý svojou maľbou Peklo definoval súčasnú predstavu kresťanstva o pekle. Dante však svoju strastiplnú cestu univerzom nezvládal sám. Nádejou mu bola jeho celoživotná platonická láska Beatrice, s ktorou vzťah však nemal v skutočnom živote dobrý koniec. Beatrice sa vydala za iného muža, Simona z dynastie Bardi (klan Bardi je vo Florencii aj v súčasnosti vážený rod). V múzeu nájdete rekonštrukciu Danteho domu ako vyzeral kedysi, prvé výtlačky Božskej komédie a niekoľko exponátov venovaných jeho celoživotnej nenaplnenej láske.

Za zmienku v tejto oblasti ešte určite stojí divadlo Teatro Verdi, ktorá sa nachádza neďaleko námestia Piazza di Santa Croce. Na rozdiel od Teatro del Maggio Musicale Fiorentino ide o oveľa viac neviazanejší a menej formálny divadelný priestor, ktorý je známy predovšetkým hudobnými koncertmi, muzikálmi a operetami. Po výživnom umeleckom zážitku si môžete dopriať pohárik v neďalekom vyhľadávanom bare Verdi.

Na druhej strane rieky – Bazilika sv. Ducha

Z Ponte alle Grazie ste si odfotili jedinečný most Ponte Vecchio a po ulici Costa Scarpuccia pomaly stúpate na kopec týčiaci sa nad mestom. Na konci ulice po ľavej strane budete míňať dom Galilea Galileiho. Galilei sa narodil v Pise a zomrel v Arcetri v Toskánskom veľkovojvodstve, takže tento dom využíval iba počas svojich návštev Florencie. Príbytok je skromný a napriek tomu, že je sprístupnený pre turistov, nie je ľahké sa dostať dnu. Ako to už niekedy u našich južanských priateľov býva, tak aj keď majú mať otvorené, oni si povedia, že dnes otvorené… jednoducho nebude. Galileiho múzeum pri Uffizi je oveľa zážitkovejšie a bohatšie na exponáty, odporúčame ho navštíviť.

Po ulici Costa S. Giorgio sa cez úzke uličky dostanete až na Piazza Santo Spirito k Bazilike sv. Ducha. Námestie je známe svojimi občasnými trhmi, ale predovšetkým v okolí baziliky nájdete výborné reštaurácie a bary, kde sa oplatí ochutnať miestnu kuchyňu a toskánske vína. Samotná Bazilika sv. Ducha pôsobí zo všetkých navštívených vari „najmodernejším“ dojmom (okrem svojej zvonice). Celá je samozrejme postavená v renesančnom slohu, miestna diecéza však do jej opráv venovala nemalé finančné prostriedky a tak sa jej darí udržiavať ju vo výbornej forme. Dôraz na architektonické detaily srší z každej jej navštívenej časti – veď predsa jej konečný vzhľad do veľkej miery určil samotný Brunelleschi. Vnútri môžete obdivovať polychrómovaný baldachýn nadstavený nad hlavným oltárom z roku 1601 (podobný princíp ako v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne), 38 samostatných kaplniek, Michelangelov Kríž s ukrižovaným Ježišom a fresky Ukrižovanie a Posledná večera od maliara Orcagnu.

Palazzo Pitti a záhrady Boboli

Uličkou vedľa španielskeho tapas baru La Cova (to sa dobre zapamätá – španielsky bar vo Florencii) sa dostanete na Piazza Pitti. Pozdĺž celého rozsiahleho námestia sa vypína jedinečný Palác Pitti, pomenovaný po jeho pôvodnom majiteľovi Lucovi Pittim. Pitti bol z pozícia bankára sokom Mediciovcov a u samotného Brunelleschiho trval na tom, aby jeho palác mal okná minimálne také veľké, ako Mediciovci dvere. Pred rokom 1550 však Pittiovci skrachovali a celé Lucovo sídlo Mediciovci odkúpili a tí si z paláca vytvorili svoje hlavné sídlo moci. Vzhľadom k spoločnej histórii tohto rodu a paláca, je zbierka exponátov miestneho múzea a galérie venovaná práve Mediciovcom a habsbursko-lotrinskej dynastii.

Komplex paláca je v súčasnosti pre návštevníkov rozdelený do štyroch samostatných častí.

Galéria Palatine – Pre verejnosť sprístupnená už od roku 1833. Na celom prvom poschodí sa nachádza viac ako tisíc malieb z období renesancie a baroka. Svoje diela tu majú Sandro Botticelli, Tiziano, či P.P. Rubens.

Kráľovské apartmány – Zrenovované neoklasicistické spálne, v ktorých boli v minulosti ubytovaní najvyšší predstavitelia cirkevnej a štátnej moci. Všetky miestnosti sa pýšia úžasnými freskami členov rodiny Mediciovcov, ktorí tu sídlili až do 19. storočia.

Museo degli Argenti – Tzv. Strieborné múzeum predstavuje unikátnu zbierku predmetov rodiny Mediciovcov. Tie sú vyrobené zo zlata, striebra, medi, bronzu a skla a nájdete tu všetko od kuchynského riadu až po vzácne šperky. Priestory múzea využívala rodina ako letný byt.

Galleria d´Arte Moderna – Leopold I., vojvoda z Lotrinska, založil v roku 1784 v paláci Galériu moderného umenia. Spolu s ňou sa palác Pitti pýši jednou z najväčších zbierok maliarskeho umenia na svete.

Vzhľadom k mnohým sprístupneným častiam rozľahlého paláca, na ktorý sa napájajú aj záhrady Boboli, sú prispôsobené aj ich prehliadky a ceny vstupného. Pre príklad, v súčasnosti, kedy sa od návštevníkov vyžaduje pri vstupe OP systém (očkovaní, prekonaní) proti COVID-19, sú ceny nasledovné:

- prehliadka celého paláca plus galérie Palatine stojí 16€ bez čakania v rade,

- pokiaľ si budete želať spoločnosť miestneho sprievodcu, vyjde vás to na 65€,

- prehliadka paláca, galérie a záhrad stojí pre jedného spolu 26,46€.

Vasariho chodba – Palazzo Pitti ukrýva mnohé tajomstvá, jedno z nich však má spoločné s Palazzo Vecchio na Piazza della Signoria. Oba paláce totiž spája tajná chodba s dĺžkou približne 1 km, ktorá slúžila ako úniková chodba pre Mediciovcov v prípade útoku na palác (a v prípade zlyhania posádky na Forte di Belvedere). Krytú únikovú chodbu (koridor) navrhol samotný  Giorgio Vasari. Začína v Palazzo Pitti, prechádza nad domami štvrťou Oltrarno a je súčasťou fasády kostola Santa Felicitá. Ďalej vedie ponad most a zároveň je súčasťou Ponte Vecchio, ktorým prechádza cez rieku Arno. Križuje galériu Uffizi a ústi do Palazzo Vecchio. Chodba je od roku 2016 pre verejnosť uzavretá kvôli bezpečnosti. Naše BUBO VIP skupiny chodbou vždy prechádzali a mali sme ju celú iba pre seba. Ďalší luxus, ktorý Florencia vie poskytnúť. Koridor renovujú a plánujú znovu otvoriť 27. mája 2022. 

Boboli – Za palácom a potom následne v smere na Porta Romana sa rozprestierajú záhrady panovníkov Boboli s úctyhodnou rozlohou 45 km². Záhrady spolu s palácom navštívilo pred pandémiou v priemere do 900 000 turistov ročne. Ich súčasťou je tiež vojenská pevnosť Forte di Belvedere, ktorá slúžila na ochranu Mediciovcov. Záhrady sú zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a s dobrou knihou a horúcou kávou v ruke v nich viete stráviť aj celý deň.

3 fotografie

Záhrady Boboli sú neodmysliteľnou súčasťou Palazzo Pitti

Medzi najznámejšie miesta, ktoré v nich viete navštíviť, určite ako prvé patrí L´anfiteatro, vstupná „brána“ do Boboli v smere od paláca. Celý priestor sa v 17. storočí využíval na divadelné predstavenia a stálou súčasťou scény bola aj Fontana dell´Oceano v strede amfiteátra. Neskôr fontánu zrušili a rovnakým názvom pomenovali druhú fontánu na západnom cípe záhrad. Tá pôvodná bola neskôr nahradená jedinečným obeliskom z Heliopolisu v Egypte, ktorého vznik sa datuje do roku 1500 p.n.l. Parku nad amfiteátrom dominuje Neptúnova fontána a jeho okolie je chránené práve obranným múrom z Forte di Belvedere na východe objektu. Odporúčame vám jednoducho vojsť do záhrad a celkom sa v nich stratiť. Zelené tiché prostredie je ako stvorené pre pokoj v duši. Celé záhrady sú prešpikované fontánami, sochami, sadmi, skrytými uličkami, malými jaskyňami, stačí ich len objaviť. V severnej časti Boboli sa tiež rozkladá samostatná botanická záhrada, ktorá skoro celý rok hýri farbami.

Zo záhrad vyjdite na ich západnom cípe pri mestskej bráne z 13. storočia s názvom Porta Romana. Kedysi išlo o hlavný vstup do mesta cez mohutné železné dvere, ktoré sú pýchou obrannej architektúry neskorého stredoveku. A pokiaľ máte chuť, na Piazzale di Porta Romana určite nevynechajte dobrú zmrzlinu v Gelateria Yogurteria Porta Romana na západnej strane kruhového objazdu.

Z tejto strany mesta sa môžete späť do historického centra Florencie na druhú stranu rieky Arno vrátiť po legendárnom moste Ponte Vecchio. Jeho jedinečný vzhľad s domami „zavesenými“ na jeho bokoch, s nákupnou pasážou uprostred a so skrytou Vasariho chodbou navrchu, je ako vystrihnutý z akejsi pozoruhodnej rozprávky. Stavba má za sebou veľmi bohatú históriu. V 14. storočí zvládla rekonštrukciu zo starého mosta ešte z čias Rímskej ríše, prežila boje a bombardovanie počas 2. svetovej vojny a v roku 1966 vydržala veľkú povodeň. Kedysi ste si na moste mohli kúpiť ryby, mäso a všetok možný tovar, ktorý bolo možné doviesť do Florencie po rieke. Dnes tu nájdete predovšetkým obchody so šperkami, umením a suvenírmi. Keďže predajný sortiment sám osebe nie je lacný, na moste sa z času na čas vyskytnú aj zlodeji. Celá oblasť býva preplnená turistami a preto si dávajte pozor na svoje veci. Peňaženka uzamknutá, zatvorené tašky a vaky pred sebou na dohľad, opatrnosti nie je nikdy dosť. Z mostu si môžete odfotiť dva ďalšie významné florentské mosty – Ponte alle Grazie a Ponte Santa Trinita.

3 fotografie

Ponte Vecchio je najznámejší most ponad rieku Arno.

Florencia v popkultúre

Za posledné desaťročie sa Perle Toskánska podarilo zviditeľniť aj prostredníctvom rôznych popkultúrnych médií. Za zmienku stojí román amerického spisovateľa Dana Browna s názvom Inferno, ktorý je štvrtým príbehom symbológa Roberta Langdona. Príbeh románu sa odohráva vo Florencii a točí sa okolo šialeného vedca, ktorý bol možno až príliš inšpirovaný Danteho Božskou komédiou. Podľa knihy bol natočený aj film v réžii Rona Howarda v hlavnej úlohe s Tomom Hanksom. Dejiny Toskánska majú veľké zastúpenie aj medzi počítačovými hrami. Dnes už slávna herná séria Assassin´s Creed sa vo svojom druhom príbehu môže pochváliť príbehom Ezia Auditore da Firenze, ktorý po boku Machiavelliho a Mediciovcov bojuje proti zákernému rodu Pazzi a Borgiovcom. Podľa hry neskôr vznikol román Olivera Bowdena s názvom Renesancia. Veľký úspech si získal aj taliansko-britský seriál Mediciovci. V hlavných úlohách Dustin Hoffman a Richard Madden čelia na vrchole svojej moci nepriateľom, ktorí sa ich snažia pokoriť.

10 dôvodov prečo navštíviť Florenciu #

  1. mesto, ktoré vyviedlo Európu zo stredoveku,
  2. mesto, ktoré bolo politickým, umeleckým a kultúrnym ťahúňom renesancie,
  3. mesto s najväčšou koncentráciou politických, duchovných a umeleckých osobností,
  4. mesto s jednými z najlepších svetových vín,
  5. mesto, ktorého hovädzí biftek bistecca alla fiorentina di chianina je zaraďovaný medzi najlepšie stejky na svete,
  6. mesto s najkrajšou a najdômyselnejšou renesančnou sochou – Michelangelovým Davidom,
  7. mesto, ktoré sa pýši jednou z najväčších zbierok sôch na svete,
  8. mesto, ktoré na základe svojej polohy, spoločensko-politického vedenia, prekvitajúcemu obchodu a dômyselnému bankovníckemu systému, bolo najprofitujúcejším mestom renesancie,
  9. mesto, do ktorého okrem Paríža chodia zamilovaní, aby upevnili svoju lásku,
  10. mesto, ktoré sa aj v súčasnosti neustále objavuje vo významných umeleckých dielach a médiách – v knihách, filmoch, seriáloch, hrách,...

Čo vidieť navyše #

Mesto Siena – nádherné toskánske mesto vzdialené od Florencie niečo cez hodinu jazdy autom smerom na juh. Kedysi mestský štát je v súčasnosti známy predovšetkým kvôli svojmu stredovekému centru, zapísanému do Svetového dedičstva UNESCO. V minulosti bola rodiskom mnohých umelcov, ale predovšetkým pápežov (Alexander III., Pius II., Pius III.,... ). Mesto ponúka širokú škálu agroturistických zážitkov - medzi Sienou a Florenciou sa nachádza vari najznámejšia talianska vinárska oblasť Chianti. Na námestí Piazza del Campo sa každoročne konajú historické dostihy.

Mesto Pisa – skoro až na pobreží Ligurského mora na západe Talianska sa hodinu a pol cesty od Florencie rozprestiera jedinečné mesto Pisa. Mesto má silné kresťanské zázemie. Mimo toho, že je v súčasnosti sídlom arcibiskupa, sa kedysi jeho obyvatelia zúčastnili križiackych výprav a mesto sa výrazným spôsobom podieľalo na potláčaní moslimskej kultúry v Európe. Mesto je známe predovšetkým svojou Šikmou vežou, stredovekou katedrálou a charakteristickým „Zeleným námestím“.

Mesto Bologna – vyrážame autom z Florencie smerom na sever a po hodine a pol sa dostávame do stredovekého mesta Bologna. Zo všeobecného hľadiska je v rámci Talianska považovaná za jedno z najlepších miest pre život. Bologna sa pýši najstaršou univerzitou na svete, ktorej absolventi boli mená ako Dante Alighieri, Mikuláš Kopernik, Erasmus Rotterdamský, či Francesco Petrarca. V prípade tohto mesta nemôžeme zabudnúť ani na jeho ikonickú kuchyňu. 

Štát San Maríno – na východnom pobreží sa rozkladá najmenšia republika a tretí najmenší európsky štát San Maríno. Republika nie je členom Európskej únie, napriek tomu sa v nej platí eurom. S Talianskom vytvorili dohodu a tak majú spoločnú colnú a menovú úniu a aj jazyk – hoci sa tu používajú staršie talianske dialekty. Za svoju nezávislosť je štát vďačný predovšetkým Viedenskému kongresu, na ktorom sa v roku 1815 potvrdila suverenita San Marína. Štát sa po starom zvyku delí na 9 cirkevných obcí, prezývaných kastely.

Turistika v prírodných parkoch – dosýta ste sa nasýtili histórie a radi by ste sa nadýchli čerstvého vzduchu mimo mesta? Nie je problém, v okolí Florencie sa nachádzajú dva krásne parky s úžasnou prírodou, kde môžete na chvíľu „vypnúť“ a stratiť sa v zelenom mori stromov. Národný park Foreste Casentinesi, Monte Falterona a Campigna je od Florencie vzdialený ani čo by kameňom dohodil a je známy predovšetkým svojimi podzemnými jaskyňami a jazerami a známou vodnou priehradou, okolo ktorej vznikajú parádne fotozábery na pamiatku. Park Regionale del Lago Trasimeno je na juhu bližšie k Siene a nesie v sebe typickú stredomorskú atmosféru kvôli centrálnemu jazeru v jeho strede.

4 fotografie

Kam na výlet v okolí Florencie

Pokiaľ vás zaujal náš blog o Florencii, môžete si prečítať aj:

Tipy na Miláno - ako si vychutnať mesto módy

Apúlia a Basilicata – mesto Jamesa Bonda a dvoch jedinečných talianskych regiónoch

Alghero na Sardínii - perla ostrova s dokonalou gastronómiou a zážitkami

Castel del Monte - prečítajte si o hrade, ktorý nájdete na talianskych eurominciach

Štefan Bielik

Štefan Bielik

Štefan Bielik

"Kde nie je úsmev, nie je cesta. Našťastie cesty sú všade, úsmev je na nás."

Milovník života a južanskej spontánnosti vyštudoval VŠMU, aby pochopil že umenie je všade tam, kde ho nehľadáme. Miluje príjemných a inšpirujúcich ľudí, dobré príbehy, históriu a každú cestu s nádychom dobrodružstva s novými zážitkami. To, čo sa dá napísať, stojí za to a to, čo za to stojí, sa vždy dá napísať. Všetko nové považuje za dobré, lebo zlé to môže byť až keď to spoznáme. Veľmi rád cestuje na juh pretože tam svieti slnko a veľmi rád cestuje na sever, pretože tam nesvieti. Ak by ste sa ho spýtali aká je jeho obľúbená krajina, zakoktal by sa s radosťou v očiach. Ak by ste sa ho spýtali na obľúbené jedlo, mali by ste pocit, že vám číta zoznam alergénov. Za základ života považuje pocit vďaky a za základ vďaky považuje možnosť žiť. Ak je niečo nudné, tak ho to nebaví, preto sa vyhýba srbským diaľniciam. A ak ho niekedy nájdete kráčať cez mesto, zakývajte mu, určite odkýva.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Kolumbia 5K

Zo zájazdu:

Štefan Bielik

Posledná úprava článku | Prečítané: 2683

Mohlo by Vás zaujímať

Rím – top 10 pamiatok úplne zadarmo Rím

Rím Rím – top 10 pamiatok úplne zadarmo

Čo vidieť vo večnom meste? Najkrajších desať pamiatok Ríma a systém, ako ich čo najlepšie vidieť. Ako prejsť Rím zadarmo, aby ste videli všetko?…

Ľuboš Fellner 16 min. čítania
Rím pre pokročilých Rím

Rím Rím pre pokročilých

Už ste v Ríme boli, ale vraciate sa sem viac než desiaty raz tak ako ja. Prebrázdili ste Rím samy, s audioguidom, so sprievodkyňou, pozreli ste si…

Ľuboš Fellner 40 min. čítania
Talianske regióny s najlepším vínom Prémiový blog

Prémiový blog Talianske regióny s najlepším vínom

Ako si vybrať najlepšie talianske víno? Kde nájdete vínko s Tre Bicchieri podľa prestížneho Gambero Rosso? Informácie priamo z vinohradov, rady na…

Krištof Kolumbus – z hrdinu zločinec Prémiový blog

Prémiový blog Krištof Kolumbus – z hrdinu zločinec

Krištofa Kolumba pozná každý, moreplavec, ktorý objavil pre nás Ameriku – Nový svet. Predkolumbovská Amerika je terminus technicus podobne ako…

Ľuboš Fellner 28 min. čítania
So Štefánikom okolo sveta Prémiový blog

Prémiový blog So Štefánikom okolo sveta

Štefánik sa bežne vníma najmä ako generál - zakladateľ česko-slovenského štátu. Je nám potešením prezentovať vám ho ako CESTOVATEĽA a pozývame…

Ľuboš Fellner 38 min. čítania
Florencia - pamiatky, tipy, čo vidieť Florencia

Florencia Florencia - pamiatky, tipy, čo vidieť

Florencia - perla Talianska – krajiny výnimočných dejín, romantických miest, čarovných pláží a nezabudnuteľnej gastronómie. Práve z tejto…

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Ázia   Amerika   Európa  

Južná Amerika, Taliansko, Rusko, Peru, Mexiko, Jordánsko, India, Čína, Brazília


náročnosť

21 dní

Trvanie

22870

Leto v Taliansku

Dovolenka Florencia, Siena, Rím
K

Európa  

Vatikán, Taliansko


náročnosť

7 dní

Trvanie

1917 2310€