Islam z prvej ruky - všetko, čo treba vedieť

Po mojej dlhoročnej práci sprievodkyne pre BUBO, som pochopila, že o islame vedia ľudia naozaj veľmi málo. Alebo iba niektoré veci a chýba im pochopenie súvislostí. V tomto blogu chcem zhrnúť základné pojmy islamu a vysvetliť ich podľa mojich vedomostí získaných za 12 rokov v moslimskej škole.

Islam, slovo, ktoré vo svojom význame zahŕňa aj jeho obsah – pokoj sa dá dosiahnuť podrobením sa Božej vôli. Moslim je človek, ktorý svoj život odovzdá vôli Božej. Islam má spoločné korene k dvom náboženstvám, ktoré siahajú až k prorokovi Abrahámovi - synovi Ismaila a Hager.

Abrahám spolu so svojím otcom vybudovali najposvätnejšie miesto moslimov – Kaba v Mekke. Svätyňa je v tvare kvádra. Islam začína práve v Mekke okolo roku 520 n.l. Spomínané mesto bolo veľmi významným obchodným strediskom v Arábii.

Začiatok islamu sa spája s Mohamedom – znamená chválený. Otec mu zomrel ešte pred jeho narodením, jeho matka Amína zomrela, keď mal 6 rokov. Potom ho vychovával starý otec a po jeho smrti zase strýko Abu Talib.

Mohamed dostával prvé zjavenia od Boha okolo roku 610 n.l. Bol úspešný obchodník, a tak ich šíril ďalej medzi ostatnými. Stretlo sa to s veľkým odporom kupcov z Mekky, pretože im kazil obchod. V roku 622 n.l. mal Mohamed ďalšie zjavenie, ktoré ho upozornilo, že sa plánuje jeho vražda, a tak v noci v jeho posteli prespal jeho bratranec Ali Ben Abu Talib a Mohamed ušiel do Mediny.

Týmto unikol smrti a práve v Medine sa mu podarilo sformovať islamské učenie a náboženskú prax. Deň jeho úteku sa považuje za začiatok islamského kalendára.

Náboženstvo naberalo v tomto meste na význame a Mohamed sa dostal aj k politickému vplyvu. Uzavrel niekoľko dohôd so židovskými rodmi. V roku 630 n.l. Mohamed dobyl Mekku a o dva roky neskôr zomrel. Nasledovníci Mohameda, známi ako Chalifovia, boli veľmi mocní v okolí.

Islam sa dostal do Egypta, Sýrie, Iraku aj Iránu. Neskôr až do Indie a šíril sa ďalej. V súčasnosti okolo 1,8 miliardy ľudí (číslo naďalej stúpa) vyznáva toto náboženstvo. Islam je tak po kresťanstve druhé najväčšie náboženstvo na svete.

Vznik dvoch vetiev islamu súvisí s nezhodami po smrti Mohameda. Jeho stúpenci si uvedomili, že jeho posolstvo musia šíriť ďalej. Ako prvý Chalifa nastúpil jeho blízky priateľ Abu Bakr a potom ďalší traja Chalifovia. Najväčší spor nastal pri legitimite štvrtého Chalifa, ktorý mal byť jeho bratranec Ali Ben Abu Taleb. Pri tomto spore sa moslimovia rozdelili na dve vetvy - Sunnitov a Šiitov.

Sunnitskí moslimovia

Sunniti prijali autoritu štyroch Chalifov, ktorí nasledovali proroka Mohameda. Celkovo nemajú potrebu mať Chalifu, ktorý by mal riadiť islam. Usmerňovanie viery nechávajú na samotné štáty a spoločnosť.

Šiitski moslimova

Obracajú sa na imámov – za prvého Chalifu považujú Aliho a jeho nasledovníkov označujú za imámov. Veľmi silný vplyv má predstava mesiášskeho dvanásteho imáma, ktorý vedie šítskych duchovných vodcov a raz sa vráti na svet.

Takmer 85 percent moslimov tvorí práve sunnitská vetva. Obe vetvy veria v jedného Boha, ten istý Korán a v Mohameda. Ich nezhody sú hlavne v otázkach, kto sa mal stať Mohamedovým nástupcom. Tento spor sa dostal z náboženskej roviny aj do politiky. Dodnes je príčinou nepokojov v moslimskom svete.

Moslimská svätá kniha – je to slovo Božie. Obsahuje posvätný text. Korán ponúka veľkú škálu odpovedí na rôzne otázky, a to nielen náboženské témy, zákony, etiku, duchovné výklady. Veľmi silno sa upriamuje na Božie milosrdenstvo a odpustenie.

Podľa Koránu by mali moslimovia uznávať aj iné náboženské spisy – ako Tóra a Evanjelium. Podľa moslimskej teológie ich nahrádza Korán. Podľa Koránu – Adam, Abrahám, Mojžiš, Dávid aj Ježiš – sú boží proroci, ktorí sú rešpektovaní. No posledný a najdôležitejší je prorok Mohamed.

Počas dvoch storočí vývinu islamu sa formuloval právny systém vplyvom Koránu a Hadis. Tento právny systém je známy ako Šaría - cesta k napájadlu, ktorá vedie k radosti a pokoju. Islamskí právnici získali veľký vplyv vďaka svojej roli pri riadení islamskej praxe a nasledovaní právnických princípov.

Existujú rôzne právnické školy, ktoré rozmanite interpretujú islamskú prax:

• Hanafovská škola – je považovaná za pomerne liberálnu, pripúšťa väčšiu autoritu a názory vedcov.
• Malikovská škola – venuje osobitnú pozornosť názorom komunít, v ktorých vládne.
• Šafirovská škola – nedáva priestor autorite názoru, dáva primárnu autoritu Hadisu.
• Hanbalovská škola – je veľmi konzervatívna, podriaďuje Hadis Koránu.

Islamské krajiny sa riadia rôznymi školami. Preto sú ich zákony často odlišné - aj napriek tomu, že sa všetky riadia Šaríou.

Manželstvo je zväzok medzi dvoma jedincami. V moslimskom svete znamená omnoho viac. Konkrétne spojenie dvoch rodín, kde sa vychovávajú deti a učia sa islamské hodnoty. Samotný Korán venuje dôležitú časť tejto téme. Podľa islamu by sa všetky sexuálne aktivity mali vykonávať len v manželstve. Berie sa to striktne dodnes. Spoločnosť ukladá prísne tresty pri porušení tohto pravidla.

V islame sa môže muž oženiť aj s viacerými ženami. Musí sa však ku všetkým správať rovnako. Ak to nedokáže, mal by sa oženiť len s jednou. Tento zvyk alebo výnimka v islame vznikla za života Mohameda po bitke Uhud v roku 625 n.l., kedy veľa vdov zostalo bez finančných prostriedkov a riešením bolo povoliť mnohoženstvo. Mnohí moslimovia hovoria o výnimke vo výnimočnej situácii a tento zvyk by sa dnes nemal dodržiavať ako súčasť náboženstva.

Rozvod je možný, avšak neobľúbený. Povolenie je odôvodnené ľudskou slabosťou a zlyhaním. Pri vstupe do manželstva by mal práve muž zabezpečiť všetky veci na založenie rodiny. Žena sa k manželovi len prisťahuje a nie je povinná prispieť ničím. No v prípade rozvodu nemá nárok na žiaden majetok. Ako zábezpeka pre ženu je práve zlato, ktoré dostane od svojho manžela a jeho rodiny počas svadby, ale aj suma peňazí, na ktorej sa obe rodiny dohodnú pri sobáši. Toto dostane žena v prípade rozvodu.

Moslim má podľa islamu povolené oženiť sa aj so ženou iného náboženstva, ktoré uznáva, že Boh je len jeden. Moji rodičia boli toho príkladom. Mamina ako kresťanka dodržiavala svoju vieru a bola veľmi rešpektovaná. Cez Vianoce a Veľkú noc ju navštívila takmer celá rodina, aby spolu s ňou oslávili tieto sviatky. Takisto sviatky moslimské boli pre ňu ako jej vlastné. Mamina nemala problém dať si na hlavu šatku pri niektorých islamských príležitostiach, alebo aj pri návšteve cintorína.

Ide o rozporuplnú tému. Islam poukazuje na to, že pred Mohamedom sa na Arabskom polostrove zaobchádzalo so ženou veľmi zle. Ženy boli považované za sexuálny objekt a zdroj zábavy. Až islam im poskytol dôstojnosť a úctu. Medzi rozporuplné témy patrí najmä odev moslimskej ženy, ktorý na západe je považovaný za obmedzujúci a porušujúci ľudské práva.

Na druhej strane, moslimské ženy trvajú na tom, že zakrývanie tela a vlasov ich chráni pred tým, aby sa na ne nepozeralo ako na sexuálne objekty. V rozličných moslimských spoločnostiach existujú rôzne interpretácie zákona týkajúce sa postavenia žien. V určitých spoločnostiach ženy získali vzdelanie a zastávajú významné posty, v iných nemôžu ani šoférovať.

Podľa mojich skúsenosti som vnímala postavenie ženy v islamskej spoločnosti čosi ako „bohyňu domácnosti“. Jej úlohou je vytvoriť pohodu a teplo domova.

Miesto, kde si moslimovia uctievajú Boha. V arabskom svete je jeho názov masdžid. Uctievanie Boha sa vykonáva modlením. Sú to rôzne pohyby, ktoré zahrňujú klaňanie a dotyk tváre k zemi, počas ktorých sa opakujú určité verše z Koránu.

V mešite sú okrem miestnosti na modlenie aj priestory určené na vzdelávanie a sú využívané aj na iné aktivity komunity. Ďalším priestorom je aj časť určená na rituál očisty. Je to miesto, kde si veriaci pred vstupom do modliacej časti umyjú nohy, ruky a tvár.

Každá mešita má aj svoj minaret. Je to veža, z ktorej sa hlási zvolávanie na modlitbu. Všetci veriaci počas modlenia sú otočení tvárou k Mekke. Smer postoja, ktorý musia zaujať pri modlitbe, sa nazýva kibla. V mešite ho ukazuje výklenok mihrab. Výzdobu mešity často predstavujú verše z Koránu alebo 100 vlastnosti Boha, ktoré sú napísané umeleckým arabským písmom.

Je prísne zakázané zobraziť Boha a Mohameda. Pre moslimov je Boh bytosť, ktorú nikto nikdy nevidel, a preto sa nedá zobraziť. Mohamed je prorok a človek, ktorý len priniesol slovo Božie a jeho zobrazenie by znamenalo, že veriaci sa jemu v mešite modlia.

V Damašku je mešita Al-Amavy (Umajjovská mešita), ktorú môžu navštíviť aj veriaci iných náboženstiev. Veľa ľudí tu našlo vnútorný pokoj a pohodu. Moja babička Petronela mala obrovský zážitok z tohto miesta, kde je aj hrobka Jána Krstileľa.

Je to päť základných oblastí náboženskej praxe, ktorými sa ma riadiť moslim.

1. Šaháda

Alebo vyhlásenie viery (niet iného Boha okrem Allaha a Mohamed je Boží posol). Toto vyhlásenie znie jednoducho, no odzrkadľuje hlbokú duchovnú vieru. Keď sa človek chce stať moslimom, musí urobiť toto vyhlásenie. Nie je to iba vyslovenie formulky, musí vychádzať z presvedčenia.

2. Salát

Je to modlitba, ktorá sa vykonáva päťkrát denne.

1. pri východe slnka
2. na poludnie
3. popoludní
4. pri západe slnka
5. večer po zotmení

Je to priamy vzťah medzi Bohom a jeho tvorstvom. Pred samotnou modlitbou sa vykonáva rituál očisty - wudú. Počas modlitby sa moslimovia obrátia k Mekke. Modlitba zahŕňa pohyby naznačujúce úctu a pokoru. Moslimovia sa klaňajú, kľakajú si a kladu si tvár na zem. Piatok je pre moslimov posvätný deň a poludňajšia piatková modlitba je veľmi významná.

Moje deti vnímali veľmi pozorne všetky rituály pri modlení ich deda Faruka. Možno je to prvý impulz, aby spoznali toto náboženstvo.

3. Zakát

Tretím pilierom je dávanie almužny. Moslim tým vyjadruje oddanosť k bohu. Zakát je podiel z nahromadeného bohatstva pre tých, ktorí nie sú finančne zabezpečení. Zakát nie je len fyzicky akt, je to primárne duchovný akt, ktorý odráža postoj človeka k peniazom a materiálnym veciam. Je to spôsob, ako sa moslimovia na seba dívajú - ako súčast širšej komunity, či už dávajú alebo prjímajú.

Zakát sa praktizoval najčastejšie po ukončení pôstu Ramadánu. Môj starý otec Mohammed bol veľmi uznávaný v celej rodine Abou Nabout. V prvý deň sviatku Eid al-fitr muži navštívili hroby blízkych. Starý otec položil na zem svoju abáju (plášť) a každý prispel podľa svojích možností pre vdovy, siroty a chudobných v rodine.

4. Saum

Štvrtý pilier islamu je pôst. Moslim sa má postiť počas svätého mesiaca – ramadánu. Každodenný pôst trvá od úsvitu do súmraku. Zdraví moslimovia si musia odriekať všetku potravu, pitie a sex.

Moslimovia sa okrem pôstu sústredia na duchovný prospech, z ktorého plynie sebaspytovanie a odriekanie.

V dôsledku lunárneho kalendára sa pôst dodržiava každý rok v inom čase. Chorí, slabí, malé deti, tehotne ženy a tí, ktorí musia absolvovať dlhú a namáhavú cestu či prácu, sú od pôstu oslobodení.

Počas ramadánu oslavujú moslimovia jednu z najdôležitejších udalostí v Mohamedovom živote - Noc nocí, keď mal Mohamed prvé zjavenie.

Posledných 10 dní ramadánu, počas ktorých sa pripomína Noc nocí, je najdôležitejších celého pôstneho obdobia. Ramadán konči trojdňovým sviatkom Eid Al-fitr.

5. Hadž

Piaty pilier islamu je púť, čiže Hadž. Púť je dôležitou častou mnohých svetových náboženstiev. Symbolizuje cestu veriaceho životom. Podstatným prvkom Hadž je, že sa musí uskutočniť v Mekke. Treba ju vykonať raz za život.

Púť sa musí vykonať, ak má na ňu človek finančné prostriedky. Tí, ktorí nemôžu ísť do Mekky pre chorobu alebo finančnú núdzu, môžu vykonať niečo, čo symbolizuje ich cestu k Bohu, napr. sebaobetovanie.

Môj otec tiež navštívil toto sväté miesto. Bola to preňo životná túžba, ktorá sa mu splnila a priniesla do jeho duše pokoru a pokoj. Po tejto návšteve dostal môj otec nový náboženský titul „Hadži“, čo znamená človek, ktorý spĺňa všetky piliere islamu. Po novom sa to podarilo aj mne.

Moslimské krajiny aj moslimské menšiny v iných krajinách sú pod tlakom zvnútra aj zvonka. Najväčší problém medzi moslimským a nemoslimským svetom je, že laický pohľad na islam, ktorý prevláda na Západe, je skôr ako náboženstvo teroru namiesto náboženstva pokoja. Niektorí moslimovia zasa vnímajú nepretržitý západný zásah a vojenskú prítomnosť na Blízkom východe ako pokračovanie križiackych výprav.

Súčasná situácia vyvolala jav tzv. islamofóbie, a to najmä po udalostiach z 11. septembra 2001 v New Yorku. Väčšina moslimov bola zhrozená týmto teroristickým činom spáchaným v ich mene. Týmto všetkých moslimov pošpinilo konanie extrémistických skupín, ktoré navonok konajú v mene islamu, avšak vôbec nepredstavujú toto náboženstvo.

Spoznajte preto moslimský svet s BUBO. Presvedčte sa s nami o tom, aký mierový je v skutočnosti islam a čo dobré prináša ľuďom. Pohostinnejších ľudí ako moslimov nikde na svete nestretnete. Budete priamymi svedkami toho, že cestovanie búra predsudky a stereotypy.