Ramadán na vlastnej koži

Ramadán som na svojich cestách zažíval často. Cestovateľa to vlastne dosť otravuje: nepatrí sa vtedy jesť na ulici, domáci sú akísi pomalší, podráždenejší, mnoho vecí nefunguje tak ako inokedy. Niečo podobné ako Európa počas vianočného spomalenia. Aj ja som to takto nejako vnímal, no vždy som bol iba akýmsi pozorovateľom zvonku.

Veď čo mám ja - kresťan - spoločné s ramadánom?... No, veci sa napokon vyvinuli tak, že som sa rozhodol vyskúšať si Ramadán na vlastnej koži. Teda aspoň tú časť nejesť a nepiť počas denného svetla. Doviedlo ma k tomu, ako to už býva, viacero zhôd okolností, ktoré vyústili do úžasného, s ničím neporovnateľného zážitku pre dušu aj telo.

Z náboženských dôvodov

Po návšteve Mekky v roku 2018 sa vo mne čosi zlomilo. Bolo to také silné, dotklo sa ma to na tých správnych miestach... Akosi viac som začal chápať urputný boj moslimov za ich presvedčenie a obdivujem ich obetavé činy na Srí Lanke...

Nie, nie, nie! Nemusíte sa o mňa báť! Nesúhlasím síce s unitárnym skandovaním Slovákov o „lenivých Araboch“ a „kozoj*bcoch“, no atentáty islamských radikálov považujem za veľmi nemoslimské a som za veľmi tvrdé postihy za ne.

Toto nie je islam, toto je zločin! A ten treba trestať, a omnoho tvrdšie, ako to robí dnešná západná civilizácia, ktorá uprostred celej tej politickej korektnosti voči všetkému akosi stratila gule.

Považujem sa za kresťana. Dokonca som kandidoval pod hlavičkou KDH do europarlamentu. Avšak to bolo len počas jedných volieb, následne ma už nezavolali =). Aj to chápem, nie som asi ten pravý katolík, ktorý je, obdobne ako talibanec, tvrdošijne presvedčený o svojich pravdách, aj keď je už jediný v Európe.

Mám rád tradície, slušnosť a verím v tvrdú prácu, na tomto sa s pravičiarmi a konzervatívcami vždy zhodnem. Inak som však skôr liberál a doma mám viac Budhov než krížov. A ešte k tomu aj držím pôst počas Ramadánu!...

No keď nedržím saúm z náboženských dôvodov, prečo teda? Hlavný dôvod je veľmi banálny, neduchovný a nepoetický - začal som priberať. No hovorím si, že často aj za tými najväčšími historickými činmi nájdeme niekde na začiatku tie najprimitívnejšie prozaické dôvody...

Pravda je taká, že som naozaj potreboval schudnúť. Nemám čas študovať, koľko kalórií denne môžem prijať, ani skúšať všetky možné diéty sveta. Je mi však jasné toľko, že ak nebudem jesť nič, tak schudnem. Jednoduché ako facka. A tak som sa rozhodol - nejem nič.

Mohli by vás zaujímať aj tieto moje blogy:

• Ako ma transplantácia srdca dostala do Mekky
• Iftar na Sahare
• Ako prejsť všetky krajiny sveta?
• Ako jeden muž počas púte do Mekky pohol cenou zlata
• Cestovatelia, ktorí navštívili zakázanú Mekku

Posledný deň mojej cesty naprieč Kongom som v Brazzaville sedel pri stole so senegalským veľvyslancom a istým inžinierom z Libanonu. Tak sa to na cestách po svete niekedy prihodí. Kecali sme o politike, živote...

Mám rád tie chvíle, ktoré vám môže poskytnúť práve cestovanie: ocitnete sa na jednom mieste v jednom čase s černochmi či arabmi a máte možnosť konfrontovať navzájom svoje pohľady na svet. Tie pohľady sú často diametrálne odlišné, no pre mňa o to zaujímavejšie.

Keď mi môj nový známy povedal, že je z juhu Libanonu, ihneď som zareagoval: „Ahmed, ty si Hizballáh, však?“ Zháčil sa s udivenou otázkou v očiach. „Ty si ší´a, že?“ pokračoval som. Môj cestovateľský nos a intuícia, s ktorou už po rokoch poznám ľudí na sto honov, ma opäť nesklamal. Áno, Ahmed je šíit.

Keď som mu vymenoval Libanončanov, ktorých poznám v Libérii a Sierra Leone, a ktorých Ahmed logicky pozná taktiež, hneď sme si boli o čosi bližší. V Afrike zasa toľko ľudí so západným myslením nenájdete a Libanončania, podobne ako Židia, sú úžasní ľudia s briskným umom, ochotní riskovať viac, než je to u nás v norme.

Ako sme tak debatovali, Ahmed medzi rečou spomenul, že dnes sa naje posledný raz, lebo od zajtra je Ramadán. Bolo to pre mňa v tej chvíli ako vnuknutie. Už dlhšie som pozoroval že s päťdesiatkou na krku sa mi nedarí zostať chudým akosi automaticky. Kedysi mi stačilo pravidelne behať, bicyklovať a váhu som si držal.

No v poslednom čase, najmä keď veľa cestujem a vypadnem zo svojich pravidelných aktivít, to už len tak samo od seba nefungovalo. Vedel som, že niečo s tým chcem robiť, no držať diétu sa mi strašne nechcelo. Stále som to odkladal, chýbal mi silnejší podnet. A tu som ho zrazu mal! A tak som Ahmedovi v spontánnom rozhodnutí povedal, že idem do toho s ním. Idem do toho so šíítmi.

Áno, viem, pôst by zďaleka nemal byť iba o diéte. Diétou sa zameriavame na seba, pôstom na čosi vyššie, cirkvi hovoria o Bohu. Ramadán ma vždy fascinoval, ako som sa s ním na svojich cestách stretával. Okolo tej chvíle, keď si po celodennom pôste dáte do úst prvú datľu, sa vždy vznášala akási posvätnosť. Pripomínalo mi to našu vianočnú večeru. Oslava života, oslava vesmíru, čas na spomienky…

O tom, ako som prežil so svojím kamarátom Hassanom prvý deň Ramadánu na Sahare, píšem v blogu Atmosféra Ramadánu naživo. Keď si ho prečítate, pochopíte, že už vtedy som vedel, že nejesť celý deň je naozaj ťažké... No prax zažitá na vlastnej koži je vždy niečo celkom iné, ako keď sa k vám dostane vedomosť z počutia.

Ja každopádne odporúčam spoznávať svet práve cez zážitky a vyskúšať Ramadán na vlastnej koži je jedným obrovským nezabudnuteľným zážitkom.

Keď som pred niekoľkými rokmi letel do Južného Sudánu, sedel som vedľa letušky, ktorá rozprávala perfektnou angličtinou. Už vtedy som s ňou uzavrel akúsi dohodu, že budem držať saúm počas Ramadánu. Aj som ho držal, ale tak po svojom.

Vždy to bolo viac o tom, že som na mesiac vynechal alkohol. Už niekoľko rokov dodržiavam aj veľkonočný pôst, ale aj tu som to doteraz dotiahol maximálne tak na odopretie si alkoholu. Takže môj pôst: desať mesiacov pijem (ako dúha) a dva mesiace mám „Ramadán”.

Tentoraz som však chcel čosi viac. Je to normálne, človek sa vyvíja a to, čo mu stačilo pred piatimi rokmi, mu zrazu už nestačí. A tak to má byť. Ako ľuďom je nám však vlastné aj to, že väčšinou opakujeme to, čo robí naše okolie. A ľudia v našom okolí Ramadán nectia. A tak to nenapadne ani nám…

Aj preto som napísal tento blog ako inšpiráciu. Ako osobné svedectvo o tom, že na konci budete nielen chudší, ale skutočne sa budete celkovo cítiť lepšie. Ja som sa tak rozhodne cítil, a to mám ešte zopár dní do konca…

Už vyššie spomínam, ako veľmi na mňa zapôsobila večera počas prvého dňa Ramadánu na Sahare. Bolo to naozaj silné, niečo, čo sa len ťažko popisuje, no v mojom blogu som sa o to aspoň pokúsil… Je to už zopár rokov. Vtedy na Sahare som fascinovane pozoroval tých hrdých hladujúcich beduínov, no ešte som nenašiel v sebe tú silu pustiť sa do toho.

To odhodlanie prišlo až v roku 2019. A som za to nesmierne rád, aj keď na začiatku bola obyčajná márnivá snaha schudnúť. Na tej vzrušujúcej 30-dňovej ceste som totiž zistil, že pôst s vami okrem chudnutia narobí aj celkom iné veci…

Z pochopiteľných dôvodov som sa nepustil do toho úplne tvrdého pôstu, keď moslimovia celý deň nielenže nejedia, ale ani nepijú vodu. Tej som sa nevzdal. Ani na druhé jedlo nečakám až do tmy, ako to robia všetci moslimovia (a na vlastné oči som videl, že naozaj čakajú, až kým je tma tmúca).

Ja si večeru dám okolo šiestej-siedmej, a to je ešte svetlo. V dnešnej dobe na to, kedy jesť, už existujú múdre appky. Tie vám presne povedia, kedy si iftar – večerné jedlo ukončujúce pôst, môžete dať. Aj ráno to mám trochu inak. Ja si doprajem len slabučké raňajky - kávu a kúsok chleba, čo sa vôbec nedá porovnať s výdatným moslimským suhurom. Oni jedia suhur pred svitaním, ja tak okolo siedmej ráno.  

Keď ma blízki pristihnú pri večeri a robia si zo mňa srandu, že ešte nie je tma, len im odvetím, že v Mekke už je, čo je aj pravda. No v skutočnosti je bežné, že na niektorých miestach Zeme sa moslim pôsti desať hodín a na iných v ten istý deň 21 hodín.

V lete máme my obyvatelia severnej pologule smolu, v zime zasa výhodu. No ja osobne dávam hladovke tak desať až dvanásť hodín. Navyše, nechcem sa napráskať do postele. No inokedy si po večeroch niečo z chladničky ešte „zobnem”, teraz nie. Práve ako píšem tieto slová, je už 19.45, a ja som ešte nič nejedol.

Je piatok, a to sa vždy pritrafí nejaké posedenie. Oslavujeme Tinkine narodeniny, chystám sa tam, bude vínečko, no ja si nedám. Mám však už dosť, bol som si zabehať desať kilometrov a telo si žiada nejaké kalórie. Dnes teda pravidlo prvého väčšieho jedla za tmy zrejme dodržím...

Áno, priznávam - mám to v niečom ľahšie, pijem vodu a jem ešte pred západom slnka. No po určitých stránkach je zas môj ramadán oveľa komplikovanejší než majú moslimovia v moslimských krajinách. Tam počas Ramadánu nikto okolo vás neje, nikto vás nedráždi. Nikto tam neporiada recepcie a ja za týždeň navštevujem minimálne dva a do toho sa môže naskytnúť aj iná zvláštna udalosť - napríklad maturita mojej dcéry zopár rokov dozadu.

V moslimských krajinách počas Ramadánu nikto nechodí na obed, keď ja v mojom pôste idem s niekým mimo Bratislavy, pochopiteľne sa potrebuje zastaviť niekde na obed. No čo mám vtedy robiť ja? Prehĺtať slinky naprázdno… Okrem toho, ja nefungujem tak ako moslimovia, ktorí po pôste celú noc jedia a celý deň spia. Ja keď som hladný, idem behať. A poviem vám, že som teda sakra hladný.

V pôste nejde o nejaký zápas proti telu, ale kvôli telu a kvôli duši. No to sa síce pekne hovorí, ale prax je iná. Ahmed ma povzbudzuje, hovorí mi, aké je to zdravé. Fakt? U nás sa predsa hovorí, že základom je pravidelná strava a keď neješ, vyrobíš si žalúdočné vredy. A tie zďaleka nie sú jedinou hrozbou a prekážkou, ktorá vás počas Ramadánu čaká…

Nerátajte s tým, že všetko pôjde stále hladko a vy sa budete od začiatku cítiť úžasne, osvietene a naplnene. Naopak. Budete aj padať na hubu, budete aj zlí, budete sa chcieť na všetko vykašľať. Ja som asi tretí deň Ramadánu strašne vynadal svojmu synovi. Až tak, že moja manželka sa so mnou ďalšie tri dni nebavila.

Možno som mal aj trošku pravdu, no hádku v konečnom dôsledku spustilo to, že som bol agresívny. Nepríčetne agresívny, skrátka blbec. A to všetko z toho hladu. Som hladný. Hladný, na love...

Keď idete niekoho uloviť, aby ste sa najedli, nie je vo vás priveľa lásky, to mi verte. Moslimovia hovoria veľa o láske, ktorá má sprevádzať Ramadán, no ja sa správam presne opačne. Moje telo vôbec nie je letargické, ale naopak, ochotné vyraziť vpred. Ešte horšie to je so mnou, keď šoférujem.

Na moje päťdesiate narodeniny som dostal rýchle auto. Keď som počas pôstu poobede šoféroval, zopár ráz som sa prichytil, ako nadávam celému okoliu a moja jazda je ďaleko za hranou. Neskôr to bolo lepšie, no prvý týždeň to so mnou vyzeralo zle-nedobre. Nespoznával som sám seba. Nie žeby som bol vždy úplný baránok, no teraz som sa zmenil z domáceho pudlíčka na leoparda.

Až po troch týždňoch sa to stabilizovalo a bol som úplne v pohode, ale ani potom som pre istotu nič nevybavoval po tretej poobede, keď bol môj hlad silnejší a bál som sa, že “náročnejší” telefonát nezvládnem v pokoji.

Keď som doma na Slovensku, zvyknem chodiť nakupovať. Počas prvého týždňa môjho Ramadánu som to nezvládal. Vojsť do plných potravín v tom hlade som si jednoducho netrúfal. Bál som sa, že si vyrobím hanbu a v záchvate zúfalstva zjem niečo priamo tam, v obchode. No neskôr som už nakupovať chodil. Ak to bolo ráno, nebol to žiaden problém, na večer to už bolo horšie…

Skrátka, doma to bolo všetko ešte o čosi ťažšie. V moslimských krajinách mnohí vaši priatelia cez deň nič nerobia, oddychujú, šetria energiu. No tu som šetriť energiu nemohol, proste som makal ako všetci okolo mňa. V mnohých moslimských krajinách dokonca musia prevádzky počas Ramadánu zo zákona znížiť počet pracovných hodín, reštaurácie sú počas dňa zatvorené.

Na viacerých miestach zatvorili počas Ramadánu hotely. V duty free shope na letisku vám nepredajú alkohol, police s alkoholom zastrú a dajú pred ne sadrokartón - jednoducho, alkohol je vtedy tabu! Aj letušky v lietadle vám podajú pivo len veľmi diskrétne, tak, aby to váš moslimský sused nevidel. Aby ste ho nedráždili.

No ja mám pocit, že ma dráždia všetci a neustále. Počas nedeľného obedu (áno, toto je moja ďalšia výnimka – v nedeľu obedujem, je to moje druhé jedlo a potom už nič, nedeľnú večeru vynechávam) tróni uprostred stola fľaška lahodného vína. Podporu mám teda nulovú. Čo už, vybral som si tento solitérsky zážitok sám…

Arabi v tom sami nie sú. Počas svojho posvätného pôstu sa všetci úctivo zdravia „Ramadan Mubarak" alebo „Ramadan Kareem" a cítite v tom nesmiernu podporu, spolupatričnosť. Akokeby si navzájom hovorili: „Vydrž, my vieme, že je to ťažké.”  Tu na Slovensku si všetci okolo mňa klepú na čelo. Myslím si, že ultrakatolíci ma dokonca považujú za zradcu. O to silnejší musíte byť. Ak do toho pôjdete, buďte pripravení na množstvo prekážok.

Ak dnes slovenský politik povie, že je proti migrantom a moslimom, získa si značnú podporu veľkej väčšiny Slovákov. Pri útokoch, aké sa stali v Paríži (november 2015), Bruseli (marec 2016), Nice (júl 2016), v Manchesteri (máj 2017), či na Srí Lanke (apríl 2019), je to aj pochopiteľné.

Pravda je, že sme proti moslimom nepriateľsky naladení. No celé tie roky, čo som na cestách, vidím radikalizáciu aj na moslimskej strane. V roku 1996 ma v Pakistane ešte vítali ako svojho brata. Keď som sa sem vrátil pred niekoľkými rokmi, už to boli (na tých istých miestach) nevraživé pohľady. Tú zmenu cítiť…

Keď som začal navštevovať indický Kašmír, tunajšie hnutie za odtrhnutie bolo skôr politické. Bola to rebélia. Poznal som tých separatistov osobne. Raz v Sonnamargu som z hotelovej izby zbehol o polnoci dole na recepciu a zbadal som na stoloch rozložené samopaly. Ako keby sa vtedy zasekol film, všetko okolo mňa zastalo, možno na chvíľu aj moje srdce… Partizáni upreli spýtavý pohľad na Manzúra, že čo to má znamenať, čo je tento chlap zač… No Manzúr ma nedal.

Aj táto príhoda viedla k tomu, že sme sa zbratali. Manzúrovo meno môžem spomenúť, lebo už nežije. Zomrel nečakane ešte pred svojou päťdesiatkou. Síce vám tu na jednej strane opisujem scény so samopalmi ako z vojnového filmu, no druhým dychom dodávam - Manzúr bol fajn. A toto bola jeho rebélia.

Bol elitou vo svojej dedine, budoval si politickú kariéru. Bola v tom akási česť, túžba po slobode, sebaurčení. No dnes vidím, že boj separatistov sa stal omnoho viac ideologickým. Nejde už tak o samostatný Kašmír ako o džihád. Je v tom hlbšie zakorenená filozofia islamu. A toto vyhrotenie sa deje na oboch stranách - na našej aj na ich. K čomu to povedie?...

​Počas veľkonočného pôstu aj Ramadánu sa snažím myslieť na druhých. Verte, že keď príde víkend, pri nedeľnom obede sa rozlieva víno, ktoré vy nemôžete a voda na stole nie je, myslíte na všetko možné, a nakoniec aj na druhých… Je to fakt slušná pakáreň - mesiac nepiť. No cítim, ako mi to pomáha.

Ja som taký typ, čo do všetkého ide naplno. Nerád sa obmedzujem, rád robím veci buď-alebo. Keď pijem, tak pijem riadne, a potom radšej mesiac nepijem vôbec. Nie je to ideálny prístup, ja viem, no taký som, je to moja prirodzenosť. A snáď nie som jediný, možno aj vy ste takí… No občas je dobré zastaviť sa, prehodnotiť veci, možno niečo aj zmeniť.

Ak hľadáte cestu do arabského sveta, môžete sa inšpirovať aj tu.

Vždy som mal niekde vzadu v hlave akýsi imperatív - myslieť aj na druhých, no bolo to skôr také občasné, sem-tam. Charitu robím s BUBO už 30 rokov, ale aj to je skôr zdôvodnené tak rozumovo. Nikdy som v tej pomoci druhým nešiel spirituálne do hĺbky. Po prvý raz sa mi to stalo, možno paradoxne, práve pri pôste.

Celý deň cítite hlad a je to logicky nepríjemné, a tak sa vám hlavou preháňajú najrôznejšie myšlienky. Mňa môj hlad zaskočil a akosi naviedol myslieť na tých, čo sú takto hladní denne. Mnoho ľudí na našej planéte reálne nemá čo jesť a cíti sa takto bežne. Uprostred môjho hektického života na chudobných ľudí nemyslím, len si pomyslím - každý si je za svoje šťastie zodpovedný sám, každý má šancu tvrdou prácou zabezpečiť si lepší život.

Toto je môj bežný pravicový názor, utvrdený vlastnými životnými skúsenosťami chlapca z paneláku, ktorý tridsať rokov pracuje šestnásť hodín denne a niekam ho to doviedlo.

No teraz, počas môjho pôstu, mi napadlo, že niekto tú šancu možno skrátka nemal. Skrátka, ten hlad zo mňa robí ľavičiara! A poviem vám, nie je zlé na chvíľu vypadnúť zo svojej celoživotnej pravicovej logiky.

Naviedlo ma to napríklad poslať tisíc eur kresťanom na Srí Lanku. Keby som nedržal Ramadán a necítil ten príšerný hlad, tak sa nezastavím a nenapadne mi to. Takto som v tom hlade akýsi nabudenejší a zároveň senzitívnejší.

Moslimskí atentátnici zaútočili na turistické objekty a na kostoly. Strašné a jednoznačné svinstvo, bez debaty. Kresťanstvo je na predominantne budhistickej Srí Lanke (na severe zasa prevláda hinduizmus) menšinovým náboženstvom. Budhistická vláda mu až tak pomáhať nebude. No ja kresťanov v meste Colombo poznám. Pomôžem tou troškou, ktorou viem.  

Po týždni pôstu mám na programe premietanie pre školy v Prievidzi. Nie je to pracovná cesta s biznis účelom. Toto nie sú naši klienti. Sú to mladí ľudia, Slováci, ktorí potrebujú povzbudenie, potrebujú vidieť človeka, ktorý tejto krajine verí, ktorý vidí, že Slovensko pôjde v budúcnosti ekonomicky hore. Mladí potrebujú vzory, ktoré prídu za nimi, postavia sa pred nich a odovzdajú im to, v čo veria, svoje skúsenosti.

A ja – hladný – som medzi nich prišiel a vášnivo som prednášal. O nádeji, o víziách, o viere v dobro. Bol to super zážitok, uprostred toho pôstu a hladu. Okrem iného som tu stretol veľa skvelých ľudí a moje veľké uznanie patrí organizátorom - Eve Ohrablovej a Stanovi Malegovi. Akosi ma to stretnutie s mladými rozcítilo ešte viac. Naozaj.

Akoby som sa každým týždňom, čo držím pôst, stával ľavicovejší a lepší človek. Keby som držal pôst rok, BUBO by zrejme vďaka môjmu mäknúcemu srdcu aj skrachovalo. No mesiac je na moje poľavičiarenie tak akurát...

Počas Ramadánu boli prorokovi Mohamedovi odhalené prvé verše z posvätnej knihy - Koránu. Moslim sa na znak pripomenutia a uctenia tohto zjavenia postí, prispieva na charitu a modlí sa po dobu tridsať dní až do veľkej slávnosti Íd Al Fitr.

Ramadán je najsvätejším mesiacom moslimov, jeden z pilierov islamu. Mnohí moslimskí rodičia nie náhodou dávajú svojim deťom práve meno Ramadán. A dodržiavanie duchovného pôstu má, pochopiteľne, svoje dané pravidlá.

Keď som letel z Brazzaville, rozprával som sa s mladým Maročanom. Leteli sme business triedou a ja som mu hovoril, že je škoda letieť v takomto luxuse, keď nemôže nič jest. Práve v ten deň sa začal Ramadán. Odvetil mi, že on začína až od zajtra, lebo tí, čo sú na cestách, nemusia hladovku dodržiavať. Navyše, aj tak bola noc, takže večeru sme si v kľude dali.

Mimochodom, tej večeri v bizniske v Air France by som po tom dlhom čase v Kongu dal hneď tri michelinovské hviezdy. Naozaj, čo sa stravy týka, spoločnosť Air France je neprekonateľná. V mojom veku lietam „biznisom" často a veľa, a teda viem porovnať. No ešte viac ma zaujalo, že držanie pôstu počas Ramadánu je plné takýchto úľav a výnimiek.

Korán má svoje jasné pravidlá. Tie hovoria, že hladovku nemusia dodržiavať ľudia na cestách, starí ľudia, diabetici a inak vážne chorí ľudia, ženy, ktoré sú tehotné, menštruujú či koja. Napriek tomu sa veriaci nesnažia zo svojej posvätnej povinnosti nejako vyvliecť. Naopak, je to pre nich česť, a tú sa snažia prenášať na ďalšie generácie.

Videl som deti, ktoré sa snažili dodržať čo najviac hladoviek, aby sa priblížili svojim starším súrodencom. Súťažili medzi sebou, bola to ich výzva, hra, ale aj moslimská česť, a dospelí ich za to oceňovali pohladkaním či úsmevom, ako keď povzbudíte vnúčika, ktorý doniesol zo školy jednotku.

Aj ja sa už cítim ako dieťa. Teším sa ako malé decko, ktoré sa nevie dočkať 24. decembra a darčekov. No ja sa bláznivo teším na vytúžený Íd al Fitr! Najem sa, dám si vínko, a dám si aj rum a whisky a všetko, sakraaaaa...

Znie to neuveriteľne, ale mnohí veriaci v moslimských krajinách počas pôstu dokonca priberú, lebo večer jedia doslova čo to dá. Sladkosti, koláče, mastné a sýte jedlá, a jedia hlboko do noci. Nečudo, že namiesto klesajúcej hmotnosti, naopak, čo-to priberú. Veď po takom nočnom hodovaní si cez deň ešte aj schrupnú a dosýta oddýchnu. Mnohé jedlá sa predávajú výlučne iba počas Ramadánu. A niektoré vyzerajú teda poriadne divne.

Populárne sú jedlá s farbami, a tak môžete jesť napríklad modrú ryžu. K ryži sa väčšinou podáva kura, počas Ramadánu sa tradične jedia aj sladkosti, koláče, datle, a šťava z nich – jallab, ďalšie typické pokrmy sú aj ružová voda, chlieb, hrozienka, píniové oriešky… Po západe sa postupne na jedno miesto v dome prinášajú misy a mištičky so všeličím, dobrotami od výmyslu sveta. Ešte predtým sa však všetci svorne pomodlia… V Saudskej Arábii je Ramadán asi najprísnejší a zažiť ho tu bol pre mňa silný zážitok. Bolo nezabudnuteľné keď som spoločne s desiatkou iných v reštaurácii čakal na Iftar, na modlitbu Magrib, a až potom sa jedlo. Prechádzal som južnými provinciami Saudskej Arábie a bol som naučený, že iftar je okolo 18.32. Aj tu sa to každý deň menilo, ale minimálne... No keď som letel lietadlom do Jedha, tak som bol už strašne hladný, v lietatdle nám rozdali balíčky, mal som nachystanú datlu a kyslé mlieko - laban. No moji susedia stále čakali... bolo 18.35... 18.40 a až vtedy sa pustili do jedla. Leteli sme práve nad Mekkou, o to úžasnejšie to bolo. V Bahrajne som býval v hoteli Four Seasons a práve tu stavajú na Ramadán jedel obrovský stan a ponúkajú najlepší iftar krajiny. Keď budete mať šancu, vyskúšajte ho! Často v reštauráciach iftar pozostáva z rozsiahleho menu a iné si objednať ani neviete. Až po hodine, dvoch sa reštaurácia vráti do svojich kolají a dá sa objednať aj jedno jedlo. V Saudskej som druhé jedlo dňa jedol o tretej či dokonca o štvrtej ráno. Potom som sa celý deň postil a iftar bol o pol šiestej. Supermarkety boli otvorené aj o deviatej ráno, no väčšina kancelárii až o 11.00. Bežne som však počas Ramadánu vybavoval veci aj po polnoci. Požičovňa aut bola otvorená do tretej ráno a donáškové služby jedla fungovali do štvrtej ráno.

Moja hmotnosť počas Ramadánu 2019:

Ak som neni v arabskom svete, robím to trochu inak ako moslimovia, v noci sa neprejedám. Ak budete mesiac držať takúto diétu – cez deň nejesť nič a večerať iba striedmo, tak na 100 % výrazne schudnete. A potom sa takíto chudí, krásni a šťastní po mesiaci Ramadánu najete a napijete šampanského. Vtedy možno budete mať ten pocit, že do vás vstúpil Boh. Budete na seba hrdí a šťastní...

Naozaj, keď sa pozriem na vyššie prezentované výsledky, 86,6 kg som nemal už dlhé roky. Dnes sa skutočne cítim lepšie. A myslím si, že takéto prečistenie organizmu raz ročne vôbec nie je zlým nápadom. Že schudnúť tak rýchlo nie je zdravé? A že ma zrejme čaká jojo efekt? Áno-áno, viem. Jedným mesiacom nezachránim zhýralý spôsob, akým fungujem po zvyšok roka. No kdesi vo mne sa zahniezdil pocit, že týmto mesiacom pre mňa čosi len začína. Viem, že sa nemôžem zastaviť.

Napokon, roky podnikania ma naučili, že keď niečo stagnuje, treba veci zmeniť. Ja nechcem stagnovať. A ako podnikateľ viem, že mám silu zmeniť to, čo potrebujem. Viem, že Ramadán je pre mňa akýmsi začiatok pre ďalšie zmeny. A zďaleka nielen telesné.

Dal som sa na niečo, možno trochu zo zvedavosti, z náhleho vnuknutia, hovorte tomu ako chcete… A na vlastnej koži som pocítil, že niečo sa vo mne počas pôstu naozaj udialo. Ono Korán má svoje jasné pravidlá. Ono „TO” naozaj funguje!!!...

Asi najväčšou zmenou počas môjho pôstu, okrem toho, že naozaj funguje ako skvelá diéta, je to, že som začal omnoho intenzívnejšie myslieť na druhých. Keď držíte hladovku, akoby do vás skutočne vstúpil Boh, akoby vás ovládlo akési dobro.

Pozoroval som sám na sebe zvláštne paradoxy - chvíľkové agresívne výpady a krátko na to myslenie na chudobných, ktorí bežne nemajú čo vložiť do úst. Možno na Slovensku takýmto problémom až tak netrpíme, i keď viem, že dôchodcovia tu nemajú vôbec ružovú situáciu, no z mojich ciest dobre viem, že vo svete je veľa biednych ľudí, veľa skutočného hladu.

Na druhej strane som si tiež uvedomil, že aj vedieť si odoprieť a uskromniť sa má svoju silu a význam. Vidím to často na šľachovitých štíhlych Afričanoch, ktorí sú často v lepšej kondícii a žijú zdravšie ako my - ľudia západnej civilizácie, kde časté hodovanie a prežieranie sa je priam súčasťou našej kultúry. Byť tučný a prejedať sa zdravé určite nie je. No to som vedel už pred mojím pôstom…

Ramadán mi pomohol prebudiť moje duchovné stránky, a to bolo na celej skúsenosti to najlepšie. Dokázal som si, že nie som malicherný a viem sa zúčastniť pôstu moslimov – ľudí inej kultúry, iného vierovyznania. To však neznamená, že som moslimom odpustil to, čo sa stalo na Srí Lanke v roku 2019, práve naopak!

Úprimne poviem, že tu má podľa mňa jednoznačne platiť - oko za oko, zub za zub! A myslím, že tomu moslimovia porozumejú viac od človeka, ktorý si s nimi prešiel ich Ramadán. Ramadán je totiž do veľkej miery o vytrvalosti a tolerancii. Ale aj o ďalších cnostiach.

Počas Ramadánu by som nemal klamať, tým ja našťastie netrpím. Nemalo by sa ani nadávať, čo som hlavne pri jazdách autom na začiatku pôstu nedodržal, uznávam. No bol to môj prvý Ramadán, pribúdajúcimi rokmi ho neustále zdokonaľujem.

Na Ramadáne sa mi páči, že ho môžete zažiť v januári aj auguste, a tak je váš pôst vždy trošku iný, s inými výzvami. Iste, hladovka vám robí zle, chvíľami, najmä na začiatku, vo vás vyvoláva nepríjemné fyzické aj psychické pocity, ale neuškodí.

Z agresivity, ktorú verím, že z roka na rok ovládnem lepšie, som postupne prešiel do fázy pokory a hlbokého rozjímania. Hladovka vás prinúti premýšľať o tom, čo je pre človeka naozaj podstatné - odkiaľ som, kam idem a pre koho som užitočný. Je to čas veľkého vnútorného upratovania a nápravy „kormidla“ v smerovaní života.

A ak vám prekáža, že Ramadán je pôstom „konkurenčného mužstva”, tak vedzte, že v mnohých rokoch sa veľkonočný a moslimský pôst prelínajú. Sú dokonca aj také výnimočné roky, kedy Popolcová streda, teda deň začiatku kresťanského veľkonočného pôstu a začiatok Ramadánu, padnú na ten istý deň. Záleží to aj od toho, či muláhovia uvidia, že Mesiac je v nove. To je na rôznych miestach iné, a tak sa moslim v Mekke môže začať postiť o deň neskôr než moslim v Las Vegas...

Vtedy sa teda môžete vy sami rozhodnúť, či budete dodržiavať kresťanský pôst - teda stanete sa vegetariánmi s tým, že môžete jesť aj ryby, alebo nebudete celý deň jesť nič, tak ako moslimovia. Vlastne tak trochu aj o tom je môj blog.

Pre niektoré povahy - myslím tým aj seba - je ľahšie nejesť nič, ako sa obmedziť len v niečom. Môžete si tiež vybrať, kedy pôst budete realizovať, Ramadán môže byť len vhodná príležitosť. Ideálne bude, ak do toho pôjdu s vami aj vaši blízki. Keď vás budú podporovať, budete to mať omnoho ľahšie.

Sviatku Íd-al-Fitr som sa nevedel dočkať. Zároveň to však boli pre mňa zvláštne, akési hlbšie dni, keď som mohol spoznávať svoje celkom nové stránky. Telo (schudnuté!) debatovalo s dušou, duša odpovedala, a ukázala mi všeličo zaujímavé o mne samom. Aj o svete okolo mňa.

Zážitok na nezaplatenie! Vyskúšate uloviť si ho aj vy? Je zadarmo, dokonca ušetríte! Budete ma o rok nasledovať?...

Svoj prvý Ramadán som začal držal 6. mája 2019. 

Aj v roku 2020 aj 2021 som držal „Ramzan“, ako Ramadán volajú v Indii, v ktorej som jeho časť strávil. Ramadán som v roku 2022 začal zatvorením Expo v Dubaji. Zatvorenie EXPO deň pred začiatkom Ramadanu nebolo náhodné. V roku 2023 som celý Ramadán strávil na lodi na dlhočíznej plavbe krížom Atlantikom. V marci a apríli 2024 som trávil Ramadán v Saudskej Arábii. Tu som si zvykol jesť Suhúr o štvrtej ráno a Iftar po západe slnka v lietadlách, reštauráciach či mešitách. V najortodoxnejšej moslimskej krajine to bol opäť ohromný zážitok!

Už to bolo omnoho ľahšie, než popisujem v tomto blogu. V roku 2021 som po konci Ramadánu letel priamo na ORL na Antolskú v Petržalke, kde mi vykonali urgentnú tonzilektomiu a posledný týždeň som prakticky jesť nemohol. Tonzilektomia je ďalším trikom, ako schudnúť. Tým ďalším je aj účasť na ťažkých expedíciach, napríklad do Amazonskej džungle.

Záverečná poznámka: Za 6 rokov, čo Ramadán realizujem, som nezískal na Slovensku ani jedného nasledovníka =) No verím, že časom to príde.