Kung-fu - bojové umenie a jeho duša

Bez ohľadu na to, či má toto bojové umenie ezoterickú alebo atletickú podstatu, je to tajomné a pútavé umenie. Pre jeho žiakov ide však o namáhavú cestu plnú prekážok a posiatu neúspechom. Na našich BUBO zájazdoch v Číne si v Akadémii Zlatého leva vychutnávame efektné predstavenie ako ukážku nezvyčajných zručností. Pozrite sa s nami, čo si myslí o sile kung-fu žiak majstra v Šaoline a kam sa spolu vydáme loviť naozaj luxusné zážitky.

Postupom času sa pojem kung-fu spojil s predstavami o statočných a výnimočných bojovníkoch. Môže to byť však aj dokonalosť v kaligrafii, maľbe alebo inej ľubovoľnej oblasti. Filozofia kung-fu učí schopnosti prechádzať z nehmotného do pevného stavu, čo v jednoduchosti znamená trpezlivo spoznať svoje vnútorné schopnosti, ktoré nevidno navonok. Túto myšlienku opisuje jedno čínske príslovie: „Krásne kvety, ale korene žiadne,“ ktoré poukazuje na krásu navonok, ale aj chýbajúci základ.

Bojové techniky sa obvykle radia do dvoch skupín. „Mäkké“ - vnútorné učenie a „tvrdé“ - vonkajšie učenie. Prvá skupina zahŕňa pomalé pohyby a ľahkosť, zatiaľ čo druhá skupina predstavuje rýchlosť a typické prudké údery. Všetky mäkké učenia vychádzajú z taoizmu a tvrdé učenia sa inšpirujú budhizmom.

Filozofia taoizmu zohráva významnú úlohu. Prvýkrát ju praktizovali čínski mnísi, ktorý neskôr založili chrám Šaolin. Taoizmus, ktorý založil Lao-Tzu, učí o živote v harmónii s prírodou, ľuďmi a sebou samými. V kombinácii s kung-fu ide o to uvedomiť si, že všetko je prepojené a všetko, čo robíme, ovplyvňuje dianie okolo nás. Cieľom kung-fu je udržať harmóniu a rovnováhu. Rovnako tvorí budhizmus každodennú náplň života mníchov v kláštoroch.

V skutočnosti väčšina škôl vyučuje kombináciu oboch tvrdých a mäkkých učení, ktoré vyvinula v 18. storočí sestra Ngmui z chrámu Šaolin. Študoval ich aj slávny Bruce Lee a tento štýl je obľúbený najmä u začiatočníkov, ktorí sa chcú rýchlo zdokonaliť. Dnes sa vyučuje viac ako 300 štýlov tohto bojového umenia.

Na našich BUBO zájazdoch spoločne pozorujeme, že bojové umenia sú oveľa viac, než len bojové techniky. Sú hlboko zakorenené v kultúrnych a historických aspektoch spoločností, z ktorých pochádzajú. Príbehy, ktoré sprevádzajú toto umenie, sa po generácie zachovávajú a pretvárajú do mýtov a legiend, ktoré slúžia nielen na pobavenie, ale ukazujú aj hodnoty a ponaučenia.

V priestoroch Šaolinu pozorujeme na našich prehliadkach, že šaolinskí mnísi sú synonymom pre zdatnosť v bojových umeniach. Legendy hovoria o ich neuveriteľnej sile, obratnosti a schopnosti odolávať extrémnej bolesti. Mýty o šaolinských mníchoch často zahŕňajú aj vývoj jedinečných štýlov v pozorovaní zvierat, čo viedlo k vytvoreniu kung-fu.

Bojovní mnísi sú synonymom čínskeho umenia kung-fu. Bojové umenie a duchovný život tvoria každodennú náplň života mníchov v kláštore. Chrám založil mních Ba Tuo, ktorý v týchto umeniach vynikal. Jeden z jeho dvoch žiakov sa podľa legiend dokázal jedným skokom vyšvihnúť na strechu.

Na rozdiel od iných bojových umení v chráme Šaolin, bojové umenie pestuje zmysel pre zbožnosť a správny štýl života. Chrám otvorili mníchom, ktorí odmietali iné kláštory a stali sa aj útočiskom pre vojakov a žoldnierov, ktorí boli často zbehlí v bojových umeniach. Tento jav pomáhal chrániť chrám pred útokmi zvonku a vďaka rastúcej cisárskej podpore sa zväčšovalo jeho bohatstvo. Mnísi zo Šaolinu boli často vyzvaní, aby bojovali za cisársky dvor, a tak vznikla armáda mníšskych vojakov.

Chrám bol počas svojej histórie viackrát vyplienený a vypálený. Okolo chrámu sa ako huby po daždi rozmnožili školy bojových umení a ich študentov často zahliadneme aj na našich BUBO zájazdoch, ako cvičia v areáli chrámu.

V komplexe sa nachádza aj slávny Les pagod zhruba 200 metrov od chrámu. Každá zo stovky pagod pripomína pozoruhodného mnícha. Na tomto „cintoríne“ nájdeme takmer 250 zachovaných pagod patriacich budhistickým mníchom, odkiaľ sa vydajú na cestu reinkarnácie a oslobodenie duše. Pre taoistov sú pohreby vykonávané na inom mieste a pohreb sa uskutoční uložením tela do rakvy, preto ich nepochovávajú na jednom mieste.

Horská domovina legendárnych bojovníkov z kláštora Šaolin sa nachádza v provincii Chenan a je tiež ústrednou horou piatich posvätných taoistických vrcholov a miestom pravdepodobne najstaršej taoistickej svätyne v Číne – chrámu Zhongyue. Jeho pôvod siaha až do roku 215 p. n. l., avšak súčasné budovy sú omnoho novšie. Na hrebeň Songshan (hory na západe) sa vyveziete pohodlne lanovkou, kde sa môžete prechádzať medzi skalami a stromami a uloviť skvelý zážitok.

V tieni legendárneho čínskeho chrámu Šaolin sa žiaci majstrov kung-fu stretávajú s meniacim sa svetom bojových umení. Budhistickí mnísi cvičia radi kung-fu aj na vrchole hôr, kde trávia svoj čas roky pre dosiahnutie svojich cieľov.

Tínedžeri na škole v Šaoline denne trénujú výpady pästí a nôh, aby si vybudovali výdrž. Mesto Dengfeng sa stalo hlavným mestom Číny v kung-fu a môže sa pochváliť viac ako 60 školami bojových umení s viac ako 35 000 študentmi z celej Číny, ktoré tu vyrástli za dve posledné desaťročia.

Študenti v komplexoch neďaleko pohoria Songshan patria k mimoriadnym osobám vo veľkom meradle. Žiaci vystúpili napríklad aj na otváracom a záverečnom ceremoniáli olympijských hier v Pekingu. Školy tu rastú ako kasína v Las Vegas. Areály sú zdobené nástennými maľbami bojovníkov kung-fu, drakov a tigrov.

Tieto školy zapĺňajú svoje rady chlapcami (a čoraz viac aj dievčatami) z každej provincie a sociálnej triedy, vo veku od 5 do 20 rokov. Študenti sa delia na svetských žiakov a bojových mníchov. Kto sa chce stať bojovým mníchom, musí vynikajúco ovládať kung-fu a byť oddaným budhistom. Tento titul žiakom udeľujú ich majstri. Nikto iný toto privilégium nemá.

Bojoví mnísi môžu svoju školu reprezentovať na vystúpeniach v zahraničí a prinášať jej tak česť a slávu. Kvôli extrémnej námahe, ktorú musia vynaložiť pre získanie tohto titulu, ho získajú len tí najlepší z najlepších. Nároky sa nezľahčujú, práve naopak, behom výcviku sa stupňujú.

Vždy sa berie do úvahy, či má adept na študenta dostatok nadania a schopností. Pozerá sa na jeho telesný a zdravotný stav a vzrast. Svetský žiak má byť zdravý a spĺňať určité kritéria výšky a hmotnosti. Iba mimoriadne silní jedinci s dobrou kondíciou a neochvejnou budhistickou vierou sa môžu usilovať o výcvik pre bojových mníchov. Požiadavky na svetských mníchov sú menej prísne. Najdôležitejšie je začať v čo najútlejšom veku. Šaolinské kung-fu síce nemá žiadne vekové limity, ale deti sa učia rýchlejšie a sú obratnejšie.

Niektorí prichádzajú v nádeji, že sa stanú filmovou hviezdou, alebo získajú slávu ako kickboxeri. Iní prichádzajú, aby sa naučili zručnostiam, ktoré im zabezpečia dobrú prácu v armáde, polícii alebo v súkromnom sektore ochrany. Niekoľkých posielajú rodičia, aby sa naučili disciplíne a tvrdej práci. Šesť dní v týždni, jedenásť mesiacov v roku areály ožívajú na úsvite zástupmi študentov oblečených v rovnakých teplákových súpravách cvičiacich kung-fu. Zborovo udierajú a kopú, ich hlasy prerušuje ranný kľud, keď opakujú kadenciu svojho majstra. V súčasnosti v škole v Šaoline vyučujú dvaja najznámejší veľkí majstri. Jeden vedie svetských žiakov a druhý je cvičiteľ bojových umení.

Na ceste k formovaniu všetkých týchto vlastností sa učia prijímať ťažkosti, napríklad aj v takých formách, že v noci študenti spia v nevykúrených izbách. Beh ohľadu na teplotu sa trénuje vonku, často pred východom slnka. Cvičia drep s ostatnými študentmi na svojich pleciach, aby získali silu do nôh. Denne žiaci trénujú dve hodiny základné cviky ohybnosti, aby svoje telo pripravili na techniky, ktoré ich čakajú počas dňa.

Po týchto cvikoch prichádzajú na rad bojové techniky bez zbraní aj so zbraňami. Jedno kolo trvá 40 sekúnd, ale precvičuje sa štyri hodiny. Každý výpad sa musí stať prirodzenou súčasťou žiaka. Musí byť kedykoľvek vedený bezchybne a plnou silou. Na konci výcviku musí každý žiak predviesť ľubovoľnú techniku, aby vynikla jeho individualita a prednosti.

Ohybnosť je rozhodujúca. Čím ohybnejší je žiak, tým viac bolesti dokáže zniesť. Čím viac bolesti znesie, tým rýchlejšie postupuje vpred. Prvý a druhý stupeň sa sústredí na ohybnosť. Odporúča sa začať v piatom alebo šiestom roku života. Ten, kto zvládne základnú úroveň, prejde do pokročilejšieho nácviku. Sila vôle je dôležitejšia, než telesný stav, a to odráža cieľ kung-fu.

Strava bojovníkov je rovnako prostá ako ich spôsob života. Keďže denne absolvujú veľmi náročné tréningy, každá škola pripravuje pre svojich žiakov vegetariánsku stravu v školskej kuchyni. Podávajú sa napríklad sójové výhonky alebo knedličky varené na pare s ryžou. Keďže budhizmus nedovoľuje ubližovať živým bytostiam, budhisti sú vegetariáni. Mäso nejedia ani žiaci, ani majstri.

Pri prechádzaní areálu školy si všímame stromy, ktoré majú stovky rokov a nápadne vyhĺbené diery. Mnohí ľudia sa pýtajú, aké zviera takéto diery vytvára. Pravda je taká, že pri sústredení a učení sa techník trpezlivosti sa študenti prstami zapierajú do stromu a tie diery vytvárajú oni sami svojou silou. Vyzerá to ako nenáročné cvičenie. Prsty sú popretkávané nervami a tento spôsob nazývaný Piao Chang je ukážkou, ako posilovať ľudské prsty, ktoré sú mimoriadne citlivé na bolesť, a preto sa považujú za slabé.

Tieto cviky sa vykonávajú až dokým prsty nie sú dostatočne silné. Tlačí sa napríklad aj do fazule alebo hlinených nádob. Rovnako v chrámovom komplexe v hlavnej sieni je podlaha nerovnomerná, a to je dôsledok trénovania kung-fu techník. Kamenná podlaha sa „zvlnila“ v dôsledku neustálych tréningov.

Nikde sa nepíše návod, ako sa rýchlo a ľahko stať majstrom. Jedine nekonečné cvičenie, veľké úsilie a úplná oddanosť sú kľúčom k zvládnutiu techník kung-fu. Kung-fu bolo historicky výrazom pre zvládnutie nejakej činnosti. Výsada nazývať sa majstrom je len výsadou tých najlepších.

Chrámy sú neoddeliteľnou súčasťou každej školy. Sú často postavené na úbočiach hôr. Nielen preto, že hory sú často popretkávané taoistickými alebo budhistickými mýtmi, ale tiež preto, že zelený drak a biely tiger sledujú horské hrebene a napĺňajú zem qi alebo „kozmickou energiou“.

Zásadný význam má harmónia. Yin (ženská, temná, chladná a mesačná sféra), ktorá by mala byť v rovnováhe s Yang (mužský, svetlý, teplý, slnečný a jasný princíp).

Lao-Tzu (zakladateľ taoizmu) vytvoril koncept Yin a Yang, aby vysvetlil, že všetky veci majú dva aspekty. Oboje sú nevyhnutné a harmóniu možno dosiahnuť len hľadaním rovnováhy energií Yin a Yang. Príklady sú horúce a studené, svetlé a tmavé, muži a ženy. Toto je dôležitý koncept v kung-fu, pretože súvisí s rozvojom fyzickej sily v technikách bojového umenia. Tento pojem je zachytený v taoistickom symbole zloženom z vonkajšieho kruhu, ktorý reprezentuje vesmír.

Kruh je rozdelený na časť Yin (čierna) a časť Yang (biela), pričom zakrivená čiara tieto časti oddeľuje. Táto čiara symbolizuje stav toku (Qi). Tieto sily sú dobre predstavené v povahe vody, ktorá je slabá, ale zároveň nesmierne silná. Povaha vody je veľmi dôležitou súčasťou ústredného konceptu taoizmu, ktorý sa usiluje o vykonanie niečoho, alebo paradoxne „akcie bez konania“.

V taoizme Qi znamená vzduch alebo dych a považuje sa za základ života. Veľmi zjednodušene povedané, je to druh životnej energie alebo sily, ktorá je tekutá a neustále sa mení. Qi je dôležitá energia, ktorú môžeme použiť na dosiahnutie rovnováhy.

V ľudskom tele energia Qi (krv a tekutiny) cestuje kanálmi známymi ako meridiány, ktoré vedú k orgánom. A tak Qi možno regulovať pomocou bodov pozdĺž týchto meridiánov na zlepšenie zdravia a pohody.

Kung-fu v spojení s tradičnými dychovými cvičeniami sa zameriavajú na zlepšenie toku Qi cez telo, a to má pozitívny vplyv na celkové fyzické a duševné zdravie. Okrem toho kung-fu bojovníci využívajú túto energiu, meridiány a tlakové body ako prostriedok sebaobrany a budovania zdravia.

Ako vyhlásil Guiwu, žiak majstra Yanga: „Majster mi mnohokrát povedal o prebudení zo snov, v ktorých ho navštívili jeho predkovia bojových umení, dávno mŕtvi mnísi z chrámu Šaolin.“ Títo mnísi prišli s múdrosťou zhromaždenou po stáročia od generácií mužov, ktorých chodidlá vyryli do priehlbiny do dlažbových kameňov v tréningovej hale chrámu, a ktorých kosti sú uložené v Pagodovom lese za múrmi chrámu. Boli to oni, kto zdokonaľoval štýly kung-fu, ktoré posúvali ľudské svaly a kosti na hranice ich možností.

Dýchanie je základom pre lepšie poznanie a vieru v Zen budhizmus. Majstrovi najpokročilejší žiaci spoznávajú túto časť životného kolesa ako svoju poslednú lekciu pokory.

Guiwu tiež povedal: „Yang nesúhlasí s tým, ako sa kung-fu zvyčajne zobrazuje vo filmoch.“ Tvrdí, že ide o bezduchú oslavu násilia, ktorá ignoruje kľúčové princípy disciplíny, morálku a úctu voči protivníkovi. Tiež sa obáva o pasce slávy. Majster Yang napomenul svojho učňa predtým, ako zomrel v jeho veku 77 rokov, aby zostal pokorný, pretože pokora porazí pýchu.

„Pýcha vie poraziť človeka,“ tvrdil Yang. Na rozdiel od tých najväčších kung-fu akadémií, ktoré kladú dôraz na akrobaciu, kickbox a stávajú sa skôr atrakciou pre turistov, aby získali pre školu potrebnú publicitu a peniaze, sa malé školy v okolí Dengfengu snažia svojich študentov naučiť tradičné šaolinské formy kung-fu, kde je dôraz kladený na česť, schopnosti prijímať ťažkosti, rešpekt, ochotu, úctu a formovanie charakteru a disciplíny v tieni slávnych filmových hrdinov. Títo hrdinovia ostávajú v úzadí.

Najznámejšia ikona kung-fu z Hongkongu

Svetoznámy čínsky filmový herec, režisér a producent. Vynikajúci kaskadér sa počas svojej netypickej kariéry stal filmovou hviezdou. Jackie Chan sa narodil v Hongkongu a preslávil sa kung-fu a akčnými filmami. Jackie Chan hral vo viac ako stovke filmov. Do sveta kinematografie priniesol nový štýl prepojenia kung-fu umenia, akčných filmov a humoru.

Vďaka jeho najznámejšim filmom ako napríklad Križovatka smrti, Akcia nemluvňa, Tuxedo, či Agent z Hongkongu sa stal jedným z najznámejších ázijských filmových hviezd na svete.

Jeho rodné mesto si ho uctilo aj na promenáde Avenue of Stars, kde na našich zájazdoch v Hongkongu môžete obdivovať jeho odtlačky rúk, kde sa spolu s ďalšími 115 celebritami hongkonského filmového priemyslu pripomína svojim fanúšikom.

Bruce Lee ako symbol solidarity

Rovnako na Avenue of Stars nájdeme aj bronzovú sochu prvého ázijsko-amerického herca Brucea Leeho, ktorý spopulárnil bojové umenia a stal sa najvplyvnejšou osobnosťou bojových umení 20. storočia. Venoval sa rôznym zmiešaným bojovým umeniam, ale aj kung-fu.

Bruce Lee vymyslel aj vlastné bojové štýly a prezývali ho „malý drak“, pretože sa narodil v roku Draka, ale hovorí sa, že aj preto, lebo jeho rýchle kopy boli príliš rýchle na to, aby ich kamery stíhali nahrávať počas nakrúcania.

Bruce Lee bol známy svojimi schopnosťami v bojových umeniach a pomohol spopularizovať filmy o bojových umeniach v 70. rokoch. Často sa o ňom hovorí aj ako o človeku, ktorý zmenil spôsob, akým boli ázijskí ľudia prezentovaní v amerických filmoch.

Cestovanie po Číne nie je len o pamiatkach či zložitých dejinách Ríše stredu. Práve aj prostredníctvom bojových umení a zážitkov s nimi spojenými prenikáme hlbšie do duše jednej z najzaujímavejších krajín sveta. Kung-fu k Číne skrátka patrí. Zažite ho v jeho rodisku priamo s BUBO. Čínu navštevujeme od roku 1997 a aj preto jej ako najscestovanejší Slováci rozumieme lepšie.