O tom, že si ľudia pre svoj život vybrali územie dnešného Pekingu, vieme veľmi dlho. Žili tu už v čase, kedy ešte ani len netušili, že tu niekedy vyrastie obrovitánske mesto. V jaskyniach v okolí Pekingu sa našli stopy človeka staré cca 250 000 rokov, a tak to muselo byť ideálne miesto pre život.

Z histórie sa predchodcovia dnešného Pekingu vynorili v roku 1045 pr. Kr., kedy sa na mape sveta objavuje opevnené mesto Jicheng. Po roku 221 pr. Kr., kedy sa Čína zjednotí, sa práve Jicheng stane hlavným provinčným centrom a až v 3. storočí sa končí jeho éra.

Jicheng sa v histórii objavuje znovu, hoci aj pod menom Zhoujun a počas vlády dynastie Tang slúži ako veliteľské centrum. Niekoľkokrát zmenilo mesto majiteľov, napríklad keď ho dostali do rúk vládcovia dynastie Liao, ktorá ho používala ako svoje južné hlavné mesto. Práve z ich obdobia pochádza jedna z najstarších stavieb dnešného Pekingu. V roku 1213 navštívil mesto Džingischán a zrovnal ho so zemou.

To preto neskôr Kublajchán (vnuk Džingischána a učiteľ Marca Pola) rozhodol o vybudovaní mesta menom Dadu, hlavného mesta pre jeho dynastiu Yuan. Na konci 13. storočia je Dadu hotové. Zhu Yuanzhang napadol v 1368 Dadu, obsadil ho a zničil paláce, ktoré si tu vládcovia postavili. Dynastia Ming premenovala mesto na Beiping, mesto severného mieru. Až o zopár rokov neskôr sa z Beipingu stane Beijing, teda „severné hlavné mesto“.

Dynastia Ming začína stavať Zakázané mesto v rokoch 1406 až 1420 a po jeho dokončení sa v roku 1420 stane Beijing oficiálne hlavným mestom dynastie Ming. Práve v 15. storočí dostane Peking svoj dnešný tvar a obkolesia ho hradbami. V čase medzi 16 až 18. storočím môže byť dokonca Peking najväčším mestom sveta!

Prichádza rok 1644. Posledný cisár dynastie Ming, pôvodom z Mandžuska, sa obesil v parku Jingshan vedľa svojho paláca a Peking je prevzatý takmer bez boja. Rozširovanie ríše, expanzie do oblastí strednej Ázie, rovnako ako aj Tibet, sa stávajú protektorátom dynastie Čching. V 18. storočí dokonca museli ríši platiť dane aj obyvatelia Vietnamu, Nepálu či Kórei.

Ako táto dynastia zažíva vrchol, tak aj pád a v 19. storočí sa ocitne v ópiových vojnách, ktoré otrasú v značnej miere Pekingom a s Britmi a prehráva obidve, prichádza o dôležité prístavné mestá ako Šanghaj a Hongkong, vznikajú nepokoje a ruka v ruke úbytok populácie, hospodárska kríza a koncom 19. storočia aj čínsko-japonská vojna, ktorú Čching tiež prehrali a prišli o Kórejský polostrov aj Taiwan.

Pekingom otriaslo v roku 1900 aj „boxerské povstanie“ a množstvo historických budov sa navždy stratilo. V roku 1912 cisár abdikuje a dynastia sa rozpadá - prichádza Čínska republika a nacionalisti.

Po krátkej čínsko-japonskej vojne sa dokonca v roku 1937 zmocnia mesta Japonci. Po čínskej občianskej vojne sa ľudová armáda zmocní v roku 1949 Pekingu a 1. októbra tu Mao Ce-tung vyhlásil vytvorenie Ľudovej republiky Čína.

Mesto sa začína zväčšovať, čo si odskáču historické hradby. Medzi rokmi 1966 až 1976 zachváti Peking nekultúrna „kultúrna revolúcia“, zatvárajú sa školy, ľudia protestujú a kultúra a inteligencia mesta upadá.

Peking na seba upriamil pozornosť aj v roku 1989, kedy sa na Námestí nebeského pokoja konali demonštrácie, ktoré boli krvavo potlačené. Dodnes sa presne nevie, koľko ľudí tu vyzabíjali.

V 21. storočí sa Peking stal modernou metropolou viac než miliardovej krajiny. V roku 2008 sa tu konajú letné Olympijské hry a v roku 2022 aj zimné, čím sa stal Peking jedinou krajinou, kde boli obe. Dnes vítajú turistov z celého sveta a tých priťahujú pamiatky, atmosféra, ale aj slávna pekinská kačica.

Čo nám tu ale zanechala Čína v priebehu svojej histórie? Gastronómiu, historické štvrte a budovy. No uvidíme aj komunistickú tvár a, v neposlednom rade - modernú Čínu - krajinu, ktorá sa od roku 2008 mení z roka na rok, z mesiaca na mesiac a jej dynamika je priam nezastaviteľná. Presvedčiť sa o tom, dokážete na našich zájazdoch v Číne.

Pokiaľ sa sem však vyberiete po vlastnom, pokojne sa inšpirujte našou BUBO prehliadkou Pekingu. Radi sa s vami podelíme o naše skúsenosti. Prehliadku hlavného mesta veľkej Číny sme rozdelili na tri dni, ktoré si tu užijete naplno.

Prvý deň prehliadky

Prvý zo zážitkov, ktorý klienti BUBO ulovia, je návšteva tradičných Hutongov. Tie pochádzajú už z mongolskej dynastie Yuan z 14. storočia. V mongolskom pôvode znamená hutong „studňa” - rezidenčné sídla rôznych vrstiev obyvateľstva, alebo staré štvrte, kde bývalo prosté obyvateľstvo aj za vlády dynastií Ming a Čching.

Hlavne počas výstavby Zakázaného mesta platilo, že čím bolo vaše postavenie v spoločnosti vyššie, tým bližšie k tomuto mestu ste mohli bývať. Ale, rovnako, aj vaša rezidencia (hutong) mala väčšiu plochu, nádvorie v strede…

Nižšie vrstvy bývali v hutongoch ďalej od Zakázaného mesta a ich obydlia boli podstatne menšie, niekedy menej než 10m2.

Prečo sú ale tieto tradičné obydlia také zaujímavé? Pretože hutongy spájali obyvateľstvo na uliciach, práve tu sa stretávali, hrali hry, popíjali čaj a do začiatku 21. storočia ich domčeky nemali ani toalety, takže potreby vykonávali na ulici, kde bola verejná toaleta pre všetkých.

Dnes je tomu úplne inak. Po olympiáde v roku 2008, kedy nastal boom vo výstavbe a infraštruktúre mesta, sa moderný svet dostal do konfliktu s hutongmi, pretože Peking chcel stavať a začal tieto hutongy búrať. Mnohé z nich sa stratili, no stále sa dobré množstvo zachovalo a v dnešnej dobe sú takým skanzenom Pekingu.

Niektoré sa premenili na bary alebo aj barové štvrte, kopec z nich disponuje reštauráciami, obchodmi, kaviarňami... Ale, napríklad, aj verejnými toaletami pomaly na každej ulici úplne zdarma a otvorenými nonstop. Taktiež pitnou vodou na ulici za zopár yuanov (samozrejme, po oskenovaní QR kódu, keďže Číňania v dnešnej dobe skoro vôbec nepoužívajú peniaze).

Prechádzka takýmto hutongom je neskutočný ulovený zážitok. V srdci hlavného mesta sa cítite ako v malej dedinke. Všade ticho, a žiaden ruch dopravy, vonku sa suší bielizeň, deti sa hrajú na ulici, kvety nájdete na každom rohu.

Číňania po večeroch sedia na ulici za rozloženým stolom, popíjajú vynikajúci čaj alebo pivko, klebetia, opečú si niečo na grile alebo, keď nazriete aj cez štrbinku otvorených dverí, môžete vidieť, ako hrajú nelegálne kartové hry. Sociálny život na vysokej úrovni.

Predsa, rodinný život je základným kameňom kultúry Číny - neostáva viac, než sa presvedčiť na vlastné oči. My to takto pozorujeme v nádherných pekinských hutongoch a je to úžasný zážitok.

Pokračujeme v najznámejšom chráme, ktorý nepatrí žiadnemu náboženstvu - ani budhizmu, ani taoizmu, ani konfucianizmu. Pozrieme si miesto, kde sa panovník modlil za dobrú úrodu.

Jedna z najznámejších pamiatok Pekingu, symbol mesta. Rovnako tak sú po chráme pomenované najznámejšie cigarety na čínskom trhu.

V tomto posvätnom chráme, ktorý je umiestnený v rozľahlom parku o rozlohe 267 hektárov, vykonával cisár každý rok najvýznamnejšie ceremónie a obrady. Postavili ho spolu s cisárskym mestom v rokoch 1406 až 1420. Jeho najdôležitejšia Sieň modlitieb za dobrú úrodu je postavená celá z dreva a nepoužil sa na to jediný klinec. Priemer siene je 36 metrov a zároveň je 38 metrov vysoká. Postupne sa stala symbolom mesta a dnes i pamiatkou UNESCO.

V starovekej Číne bol cisár označovaný ako Tianzi - syn nebies, ktorý reprezentoval božskú autoritu. Súčasťou bol aj proces rešpektu, ktorý musel sám cisár vzdať a práve v Sieni modlitieb za dobrú úrodu musel dvakrát za rok prinášať obety.

Cisár bol zahalený do špeciálnych šiat a nemohol v ten deň konzumovať mäso. Prvýkrát priniesol obetu vždy pred začiatkom sadenia úrody a druhýkrát ako vďaku za úrodu, ktorá im bola dopriata. V prípade, že úroda nebola dobrá, cisár čelil obvineniam, že sa nedostatočne modlil a nebol úplne verný nebesám.

Chrám, kedysi vyhradený len cisárovi a jeho sluhom, je dnes spoločenským miestom starých Pekinčanov, ktorí si v chrámovom parku zriadili ihrisko. Tam sa chodia socializovať, spievať, tancovať, cvičiť, debatovať, hrať spoločenské hry. A Sieň modlitieb slúži ako aj výborné miesto na fotky, kde nielen BUBO klienti vyťahujú svoje fotoaparáty.

Ďalej smerujeme do moderného centra mesta, ktoré sa nazýva Wangfujing. Ide o pešiu zónu lemovanú drahými butikmi a obrovskými nákupnými centrami s dobrými reštauráciami. Ako jeden zo symbolov pekinského obchodu je najznámejšou a najprosperujúcejšou nákupnou ulicou s modernými a módnymi trendmi.

Takmer na konci tejto neveľkej nákupnej zóny sa nachádza rušný trh s jedlami, ktoré ulahodia všetkým tým z vás, ktorí radi skúšajú a experimentujú - škorpión na špajdli, pouličné jedlo, ale napríklad aj býčí penis. Tradičnú čínsku pouličnú kuchyňu treba vyskúšať už v Pekingu. Vskutku netradičný a iný gurmánsky zážitok.

Zo sledovania letnej olympiády určite viete, akí sú Číňania skvelí akrobati a gymnasti – pravidelne vyhrávajú zlaté medaily. Viete však, že akrobacia v Číne sa datuje do obdobia bojujúcich štátov (475-221 pred Kristom) a má viac ako 2 000-ročnú históriu? Je to jedna z najpopulárnejších foriem umenia medzi Číňanmi. Do roku 300 pred Kristom sa v Číne vyvinuli také zručnosti ako chôdza na tri metre vysokých chodúľoch a žonglovanie so siedmimi dýkami naraz.

Staroveká akrobacia sa dedila z generácie na generáciu. Dnes sa akrobacia rozvinula do druhu performatívneho umenia. Za posledných štyridsať rokov veľa čínskych akrobatických skupín precestovalo viac ako 100 krajín a regiónov sveta a podporovalo priateľstvo a kultúrne výmeny. Čína doteraz získala 85 zlatých cien na medzinárodných akrobatických súťažiach.

Vynikajúce schopnosti čínskych akrobatov ocenili ľudia na celom svete a Čína je vedúcou krajinou na svete v oblasti akrobacie. V súčasnosti existuje takmer 100 akrobatických družín nad úrovňou okresu a tisíce mimovládnych akrobatických družín.

Akrobatický program patrí k top zážitkom, ktorý nesmieme vynechať počas zájazdu Čínou s BUBO. Adrenalín, profesionalita, ale aj detaily dotiahnuté do extrémov... Vynikajúce predstavenie čínskych akrobatov v Pekingu môžete vidieť v divadle Chaoyang, ktoré je hneď vedľa zastávky metra na východnej strane Pekingu. Zavŕšte tým deň číslo jedna, zajtra sa vstáva skoro a ide sa k divu sveta!

Druhý deň prehliadky

Táto stavba, dnes stále dlhá viac ako 6 000 km, je pod ochranou UNESCO. Sme v Pekingu, a tak sa črtá ideálna príležitosť navštíviť miesto, ktoré bolo pre Peking strategickým na obranu. Preto je múr v tejto časti opevnený dvojnásobne a je o to zaujímavejší.

Po zaslúženej námahe sa pod múrom patrične občerstvíme. Prechádzka po Veľkom čínskom múre patrí k najkrajším spomienkam na veľkú Čínu a rozhodne stojí za to! Čo však musíte vedieť o tejto pamiatke?

Budovanie ochranných múrov nebolo v Číne ničím nezvyčajným. S postupujúcou centralizáciou Číny sa ich rozsah zväčšoval. Spočiatku si predkovia dnešných Číňanov stavali ochranné valy okolo svojich príbytkov. Na čínskom vidieku dodnes možno vidieť usadlosti zo štyroch strán obohnané vysokými múrmi. V priebehu 3. tisícročia sa valy začali stavať okolo dedín a osád. Najintenzívnejšie obdobie tejto prvotnej etapy budovania múrov v Číne nastalo v 8. až 3. st. pred n.l., za vlády dynastie východných Čou.

Po zjednotení Číny cisárom menom Čchin-š' chuang-ti roku 221 pred n.l. vznikla v priestore Ďalekého východu nová geopolitická situácia. K moci sa dostala dynastia Čchin, ktorá za svojej krátkej vlády (221-206 pred n.l.) vytvorila základy efektívne fungujúceho štátu. Múry, ktoré stáli v čínskom vnútrozemí stratili svoju opodstatnenosť a pôsobením prírodných živlov zanikli. Časti obranných valov, ktoré už existovali na severozápadnej hranici čínskeho impéria sa cisár rozhodol spojiť do takmer súvislého celku. Podľa niektorých autorov sa stavby zúčastnilo 400 000 osôb. V tomto období bola nútená práca jednou z foriem odvodu dane a pracovná sila, ktorá bola k dispozícii, sa používa aj na stavbu Dlhého múru.

Postupom času sa tento dlhý múr začal rozpadať, nasledujúce dynastie nemali záujem alebo patrične silný dôvod tento dlhý múr obnovovať. A to až do prelomového momentu, ktorým bolo 14. storočie, kedy dynastiu Song porazila a vystriedala mongolská dynastia Yuan a Džingischán zrovnal vtedajší Peking so zemou. Najznámejšej čínskej dynastii Ming sa ich podarilo vyhnať v roku 1368 a podarilo sa im znovu získať územia, ale takmer tri storočia jej vlády boli poznamenané neustálou konfrontáciou s Mongolmi, ktorí sa stiahli naspäť do stepí dnešnej Mongolskej republiky, ale naďalej vojensky ohrozovali Čínu.

To bolo aj dôvodom výstavby zakázaného mesta a cisárskeho mesta v Pekingu v rokoch 1406 - 1420, z dôvodu aby mali Mingovia bližšie k mongolskej ríši a dokázali ju kontrolovať lepšie než z Nankingu. V roku 1449 mongolský vládca Esen zajal čínskeho cisára a dynastia Ming sa ocitla v defenzíve.

Čínski úradníci sa rozhodli pre drahé riešenie situácie s Mongolmi - a to bola začiatkom 16. storočia výstavba Veľkého čínskeho múru, ktorou demonštrovali zrušenie diplomatických a obchodných vzťahov s Mongolmi.

V priebehu 16. storočia sa v severnej Číne podarilo vytvoriť rozsiahly komplex stavieb - Veľký čínsky múr nikdy netvoril jeden súvislý pás, ale mal mnoho vedľajších vetiev a na strategicky najdôležitejších územiach - napríklad v blízkosti Pekingu - prebiehal dokonca v dvoch paralelných líniách. Na kľúčových miestach boli dislokované čínske vojenské posádky, ktoré medzi sebou komunikovali pomocou signálnych veží.

Fascinácia prichádzajúcich Európanov v 16. a 17. storočí Orientom aj v prípade Veľkého čínskeho múru nemala hraníc. Začiatkom 20. storočia už niektorí autori tvrdili, že Veľký čínsky múr je jediným dielom ľudských rúk, ktoré voľným okom vidno z Mesiaca.

Do novej etapy vstúpil Veľký čínsky múr v druhej polovici sedemdesiatych rokov. Niekoľko krátkych úsekov v blízkom okolí Pekingu sa zrenovovalo a stali sa obľúbenými turistickými atrakciami. Jedným z neodmysliteľných rituálov každej oficiálnej štátnej návštevy v Číne sa stala aj prechádzka po Veľkom čínskom múre, ako sa hovorí v Číne - “kto nevystúpi na Veľký čínsky múr, nie je Číňan, alebo nie je hrdina”.

Veľký čínsky múr je ale aj dôkaz neschopnosti čínskych štátnikov predchádzajúcich generácií, ktorí nezabránili tomu, aby v Číne niekoľko storočí vládli príslušníci cudzích. Koncom 20. storočia sa napriek tomu stal pozitívnym symbolom a 7. júla 2007, kedy prebehlo celosvetové hlasovanie o výber siedmych novodobých divov sveta, sa práve jedným z nich stal Veľký čínsky múr.

Cestou z veľkého čínskeho múru sa zastavíme na mieste, kde spracúvajú jadeit. Tento polodrahokam je vo svete veľmi obľúbený. Pre amerických Olmékov bol významnejší ako zlato a rovnako to videli aj Aztékovia. V Číne bol „cisársky jadeit” miestami cenený viac ako smaragd. V starovekom Egypte bol považovaný za významný kameň lásky a pre Arabov bol symbolom ochrany voči zlu.

Jadeit sa považuje za ochranný kameň, ktorý dokáže priniesť do života šťastie, pokoj, radosť, ale aj odvahu. Ide o vzácny minerál, ktorý sa vyznačuje krásnou jasnou zelenou farbou a hladkým povrchom. Nevyniká len svojou estetickou stránkou, ale tiež aj pozitívnymi účinkami na telo a myseľ.

Mnohých ľudí však už po stáročia fascinoval svojimi pozitívnymi účinkami, ktoré sú, predovšetkým, liečivé. Aj to je dôvod, prečo sa už dlhé roky využíva jadeit na podporu liečby mnohých ochorení, prípadne posilnenie zdravotného stavu.

V Číne sú známe dva typy medicíny: západniarska a tá tradičná, v ktorej hrá jadeit veľmi významnú úlohu. Či už v súvislosti s emocionálnym rastom, no rovnako tak upevňuje emocionálne väzby, podporuje pokojný spánok a pekné sny, chráni pred nehodami a predlžuje život, lieči organizmus upokojuje nervy a pomáha pri spánku. Má tiež mnoho ďalších výhod, ktorým Číňania veria, preto nie je možné sa čudovať, že jadeitové náramky sú doplnkom mnohých žien. Jeden z najkvalitnejších jadeitov vieme nájsť v Pekingu a okolí.

Áno, nájdete ho pomaly na každej ulici, no to neznamená, že bude pravý. Na mieste, kde sa zastavíme, si preto vysvetlíme rozdiel medzi pravým (ktorý môže mať priaznivé účinky na vaše telo) a tým falošným.

Ak pôjdete do Číny po svojom, odporúčame si vyhliadnuť overený kamenný obchod, kde budete mať záruku kvality a pravosti tohto polodrahokamu. Napodobeniny, samozrejme, predávajú na každej turistickej pamiatke.

Ďalšou našou zastávkou je Letný palác v Pekingu. Palác patrí k ďalším miestam z kategórie „musíte ich vidieť“. Leží na okraji centra, pretože v čase, kedy vznikal, bolo dôležité, aby neležal v meste. Naopak, vzniknúť mal na mieste, kde budú chodiť cisári oddychovať.

Dnes sem vedie z centrálneho Pekingu cca 15 kilometrov, no ocitnete sa tu v úplne inom svete. Za príbehom postavenia paláca stojí oslava 60. narodenín matky cisára Qianlonga z dynastie Čchin, ktorý rozhodol o tom, že sa palác začne stavať v roku 1750.

Kým sa palác dokončil a slávnostne otvoril, ubehlo 14 rokov a jeho prvým menom bol „Qingyiyua“. Dvere paláca sa otvorili v roku 1764 a od tohto momentu si začal žiť svojím unikátnym cisárskym životom. Iba niekoľko rokov chýbalo do toho, aby oslávil svoje 100. narodeniny, no v roku 1860 ho zničili britské a francúzske jednotky, ktoré útočili na Peking a mnohé palácové časti vyhoreli.

V rokoch 1884 až 1895 sa cisárovná Dowager Cixi rozhodla postaviť ho na nohy, a tak pretvorila zničené záhrady s palácom na svoje letné sídlo. Až od tohto momentu voláme celý priestor Letný palác.

V roku 1900 ho zase zničili počas boxerského povstania a o dva roky neskôr ho opäť otvorili. Za svoj krátky „život“ si toho Letný palác vytrpel akosi priveľa. Krátko po tom, ako posledná vláda dynastie Čching skončila, sa v roku 1914 otvoril Letný palác aj pre verejnosť a v roku 1924 ho prevzala čínska vláda a premenila ho na verejný park. Letný palác je dnes obrovským areálom, ktorý má sám o sebe 2,9 kilometrov štvorcových. Nájdete tu viacero areálov, palácov, jazierko, mosty, ale aj mramorovú loď.

Práve táto mramorová loď, postavená v originálne v roku 1755, no po ópiových vojnách zrekonštruovaná v roku 1893  cisárovnou Cixi, má dve poschodia. Je celá z mramoru a nachádza sa na nej tradičná čínska keramika, resp. veľké množstvo rôzno-farebných zrkadiel, ktoré odrážajú lúče slnka a dodávajú originalitu farieb jej interiéru.

Loď postavili nielen na odpočinok a čajové posedenia, ale aj ako symbol sily cisára, kde sa podľa miestnej legendy hovorí: „Voda, ktorá nadvihuje túto loď, ju taktiež môže aj potopiť” – samozrejme, je postavená na mramorových podstavcoch. Legenda nám naznačuje, že ak cisár nebude riadiť krajinu najlepšie, tak ho môže jeho vlastný ľud, ktorý ho podporuje, aj potopiť.

Najzaujímavejším miestom palácového komplexu je dnes vysoká veža Foxiangge, kam chodievala cisárovná Cixi každý mesiac uctievať Budhu. Stojí na úpätí Kopca dlhovekosti. Unikátom je aj koridor dlhý 728 metrov, ktorý dokonca v roku 1992 prišiel do Guinnessovej knihy rekordov ako najdlhší koridor sveta. Stojí hneď vedľa jazera Kunming, kde sa dnes viete plaviť požičanou lodičkou. Na jazere nájdete krásny 150 metrov dlhý most so 17 oblúkmi, ktorý spája breh s ostrovčekom Nanhu.

Ďalšou našou zastávkou je Národný štadión alebo, ako ho poznáme pod inou prezývkou, Vtáčie hniezdo. Tú si zaslúžilo vďaka svojmu originálnemu dizajnu pripomínajúcemu práve domov operencov. Mnohí však nepoznajú príbeh presídlenia.

Písal sa december 2003, kedy sa oficiálne potvrdili plány na výstavbu Národného štadióna, ale aj olympijského areálu. Stavať sa začalo v marci 2004 a v júni 2008, len zopár mesiacov pred odštartovaním olympiády, bol oficiálne zhotovený.

Pred rokom 2004 sa na tomto území nachádzala dedinka farmárov, ktorí boli presídlení na iné miesto. Dostali dostatočnú finančnú kompenzáciu a začala sa výstavba olympijského komplexu, ktorého najkrajšou budovou je práve Vtáčie hniezdo. To má neuveriteľnú kapacitu 91 000 divákov a rozprestiera sa na rozlohe 204 000 metrov štvorcových.

Letné olympijské hry v Pekingu (8. až 24. augusta 2008) boli vôbec prvé, ktoré zorganizovala Čína. Krajina v tom momente zaznamenala obrovský boom v budovaní infraštruktúry mesta i jeho okolia.

Areál, ktorého stredová os je zarovno tej v Zakázanom meste, je rovnako impozantný ako Peking samotný. Monumentálne budovy, ktoré sa používali počas dvoch olympijských hier (letných 2008 i zimných 2022 ako v jedinom meste na svete), sú vskutku fascinujúce nielen pre nasatie športovej atmosféry.

Čo by ste považovali za to najstaršie, čo sa nachádza v Pekingu? Nie je to žiadna pamiatka, ale je to práve celosvetovo známa pekinská kačica, na ktorej ochutnanie nenájdete lepšie miesto, než je práve Peking!

Pekinská kačica v sebe ukrýva zaujímavý príbeh, pretože sa traduje, že toto jedlo poznali v Číne už počas trvania dynastie Tang, ktorá vládla v rokoch 618 až 907. Samozrejme, recept sa málinko menil v priebehu stáročí, ale prvé počiatky nájdeme už v začiatkom 7. storočia! Ten prvý-pravý návod, ktorý ju určil za cisárske jedlo, prichádza v 14. storočí a tento pokrm sa začal rapídne objavovať počas cisárskych hostín počas mongolskej dynastie Yuan.

Do 15. storočia bola určená len pre cisára, no v roku 1416 otvorila brány prvá reštaurácia v Pekingu, ktorá sa špecializuje práve na pekinskú kačicu. Tá sa stala akýmsi symbolom Číny, obyvatelia si zamilovali toto bývalé cisárske jedlo a v dnešnej dobe nájdete reštaurácie, ktoré vám ju pripravia, doslova na každom rohu.

Podľa tradície trvá príprava pekinskej kačky tri dni. Kačica musí byť dobre kŕmená a zabíja sa už vo veku dvoch mesiacov, kedy má váhu približne 5 kilogramov. Vyberie sa krčná kosť, aby sa neporušila koža, a zavesí sa cez nos, aby vyschla.

Druhý deň sa medzi kožu a mäso napumpuje vzduch, čím sa oddelí podkožný tuk a kačica bude nablýskaná po upečení. Znovu sa nechá cez noc visieť, aby vyschla a tretí deň sa pečie cca 40 minút. Už po stáročia sa piekla nad žeravými uhlíkmi, aby koža dostala úžasnú chrumkavú chuť.

Peking prosto nemôžete opustiť bez toho, aby ste ochutnali jeho najlepšie, najznámejšie jedlo - odporúčame lokálne reštaurácie, kde nasajete najlepšie atmosféru Pekingu a kačicu si dať ako “dezert”, keďže je cenovo relatívne drahšia. Číňania si podľa zvyku objednajú zopár tanierov na zdieľanie. Vynikajúce sú aj pekinské rezance a jednu celú kačicu si rozdelia aj štyri osoby.

Prekvapením ostáva spôsob a prísady, ako ju jesť a veríme, že teraz zostanete prekvapení. Pekinská kačica sa totiž konzumuje s lokšou. Nie takou nadýchanou, ako ju poznáme my, ale priam až milimeter tenkou, ktorú si zrolujete. Pridať si môžete aj kapustu či ryžu. Šťavnaté, úžasné, vynikajúce – naozaj budete len hľadať synonymá skvelých chutí.

Takýto recept je originálom, ktorý treba nielen vidieť, ochutnať ale aj zažiť. Aj toto môže byť ten pravý luxus v srdci hlavného mesta Číny a vskutku perfektný gurmánsky zážitok. Niet lepší spôsob, ako uzavrieť druhý deň prehliadky Pekingu.

Tretí deň prehliadky

Najznámejším námestím celej Číny, a rozhodne aj jedným z najznámejších námestí Ázie, je námestie Tiananmen. Poznáme ho aj ako Námestie nebeského pokoja v centre Pekingu. A práve toto je naša zastávka v rámci tretieho dňa prehliadky hlavného mesta Číny.

Po prvý raz sa námestie na tomto mieste objavilo už v roku 1651, no neskôr ho prerobili a zväčšili. Dnes sa toto námestie berie ako „vstupná brána“ k Zakázanému mestu. A tá skutočná brána Tiananmen, teda Brána nebeského pokoja. Tá tu stojí od roku 1417, ešte keď cisár Yongle budoval svoje palácové mesto ukryté za hradbami.

Toto námestie si dobre pamätá rôzne povstania. Zastavili sa tu aj Briti či Francúzi počas druhej ópiovej vojny, no pamätá si aj Boxerské povstanie začiatkom 20. storočia.

V polovici 20. storočia sa námestie začalo meniť. Číňania strhli jednu z brán, aby ho zväčšili a pustili sa do obrovskej rekonštrukcie, ktorá trvala 11 mesiacov - do augusta 1959. Táto rekonštrukcia splnila Mao Ce-tungov sen o najväčšom námestí na svete, na ktoré sa zmestí viac než pol milióna ľudí a disponuje rozmermi neskutočných 765 na 282 metrov.

Počas tejto rekonštrukcie zmizlo mnoho rezidenčných sídiel a pribudlo kopec významných budov ako budova parlamentu, Národné múzeum Číny, a taktiež pamätník padlých hrdinov.

Prichádza rok 1976 a Mao umiera. Končí sa kultúrno-nekultúrna revolúcia a prebiehajú plány, kde ich vodcu a zjednotiteľa krajiny pochovať. Návrhov bolo veľa - kúsok od Pekingu na kopci, alebo aj v prvej časti cisárskeho mesta. Rovnako tak pribudlo aj veľa návrhov na tvar mauzólea, no nakoniec sa komunisti zhodli v tom, že jeho sen o spopolnení a zúrodnení pôdy s jeho popolom nesplnia.

Za sedem mesiacov postavili uprostred Námestia nebeského pokoja mauzóleum, kde sa do dnešného dňa nachádza Mao zabalzamovaný a dennodenne si ho prichádzajú pozrieť tisícky Číňanov.

V dnešnej dobe sa každých 10 rokov od roku 1949 - od zjednotenia Číny a vytvorenia Čínskej ľudovej republiky - na tomto námestí uskutočňuje vojenská prehliadka, na ktorú sa chodievajú pozerať tisíce ľudí. Pokiaľ chcete navštíviť Maovo mauzóleum, treba si vystáť dlhočiznú radu. Rátajte s hodinami čakania.

Národné múzeum Číny stojí za pozretie, no lístky si treba rezervovať dopredu a viete v ňom stráviť hodiny - len tieto dve budovy vám zaberú viac než pol dňa. Úchvatné sú však aj zvonka pri dobrom popise a výklade, ktorý je s našimi sprievodcami vyškolenými v BUBO Cestovateľskej Akadémii samozrejmosťou.

V neposlednom rade, priamo z Námestia nebeského pokoja sa jedným z dvoch podchodov  viete dostať priamo pred cisársku citadelu. Tá vo vnútri skrýva najrozsiahlejší palácový komplex sveta zachovalý do dnešného dňa.

Zakázané mesto malo podľa legiend 9 999 miestností (v skutočnosti však 8 886). Dodnes je najrozsiahlejším palácovým komplexom na svete. Väčšina stavieb je z dreva a mramoru. Najkrajšia ukážka čínskej imperiálnej architektúry inšpirovanej moderným feng šuej je pod ochranou UNESCO.

Písal sa rok 1406 a dynastia Ming presunula hlavné mesto z Nankingu do Beijingu. Začala stavať cisárske mesto so Zakázaným mestom, pričom stavba trvá do roku 1420.

V Čínskej kultúre je číslo tri šťastné, v kantónčine znie ako charakter (生 shēng), ktorý znamená narodenie a v dennom živote symbolizuje tri časti života - narodenie, svadbu a smrť. Ale taktiež harmóniu zeme, človeka a nebies.

No číslo 9, v čínštine vyslovované ako jiu, znamená „dlhotrvajúci”, či už ako kombinácia čísel tri alebo ich násobku. A reprezentuje maximálny level pozemského šťastia, dlhého života a šťastia celkovo. Z tohto dôvodu mohol v stredovekej Číne používať číslo deväť len cisár, a preto sa hovorí, že sa palácový komplex skladá z 999 budov a 9 999 miestností.

Architektúra murovaného komplexu sa pevne drží tradičnej čínskej geomantickej praxe feng šuej. Orientácia Zakázaného mesta a vlastne celého Pekingu sleduje severo-južnú líniu. V rámci komplexu sú všetky najdôležitejšie budovy, najmä tie pozdĺž hlavnej osi, orientované na juh, aby si uctili Slnko.

Vstup do mesta vedie cez štyri hlavné brány, pričom každá z nich sa nachádza na inej svetovej strane, a mesto je postavené severo-južným smerom. Odhaduje sa, že počas 15-ročnej výstavby mesta priložilo ruku k dielu neuveriteľných milión robotníkov.

V minulosti malo mesto dve hlavné ohrady - vonkajšie a vnútorné mesto, s obvodom približne 25 kilometrov! V roku 1965 nastalo postupné demolovanie hradieb z dôvodu výstavby metra a cestných okruhov. Vo vnútornom meste sa nachádza cisárske mesto, ktoré tvorí viac než 70 % rozlohy cisárskeho mesta, ktoré zaberá plochu s rozlohou 720 000 metrov štvorcových.

Zakázané mesto ukrýva množstvo príbehov, legiend, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu. Plno intríg, o ktorých sa najlepšie dozviete na mieste od skúseného BUBO sprievodcu.

Počas nášho zájazdu Veľký okruh Čínou alebo expedície Čína, Tibet, Nepál, India sú naši BUBO klienti ubytovaní v hoteli Dong Fang Hotel Beijing. Ten leží v pekinskej kultúrnej turistickej štvrti v blízkosti starej kultúrnej ulice Liulichang, bývalej rezidencie Ji Xiaolan, pešej obchodnej ulice Qianmen, parku Nebeského chrámu, cechovej sály Huguang, parku Taoranting a ďalších známych kultúrnych turistických atrakcií. Má teda luxusnú polohu.

Je to asi 8 minút jazdy od Námestia nebeského pokoja a Palácového múzea s pohodlnou dopravou. Ide o kultúrny tematický hotel Čínskej republiky. Hotel sa skladá z troch budov postavených v rôznych obdobiach - 1918, 1953 a 1985. Slávna hosťovská izba v štýle Čínskej republiky, založená v roku 1918, zvýrazňuje nostalgickú atmosféru orientálnej klasiky.

Hneď naproti hotelu sa nachádza tradičný čínsky hot-pot, kde majiteľka rozpráva po anglicky. Za mostom cez cestu ulice Zhusikou sa nachádza malá čínska reštaurácia, ktorá sa pýši práve návštevou prezidenta Si ťin-pchinga v roku 2021 a hneď za ňou sa začínajú krásne hutongy, kde si viete vychutnať ticho veľkomesta.

Luxusné tipy

Samozrejme, ako je v BUBO zvykom, klienti, ktorí si chcú priplatiť za luxus, majú tú možnosť. Ponúkame možnosť bývania v luxusnom päťhviezdičkovom hoteli Sunworld Dynasty s vynikajúcou polohou na ulici Wangfujing. Nachádza sa v blízkosti historických pamiatok hlavného mesta, a to v pešej vzdialenosti od Zakázaného mesta a námestia Nebeského pokoja. Izby sú dekorované v tradičnom pekinskom štýle.

Rovnako ešte pre tých náročnejších ponúkame ubytovanie v hoteli Waldorf Astoria Beijing, ktorý nájdete v kategórii najlepších hotelov sveta!

Hotel dýcha exkluzivitou a patrí medzi najlepšie v hlavnom meste. Jeho konkurentov zrátate na prstoch jednej ruky. Exkluzívnych 176 izieb v štýle art deco, značková kozmetika a skvelá reštaurácia zdobená zlatom z edície Brasserie 1893.

Pokiaľ chcete skutočne spoznať Čínu, Peking obísť nemôžete. Zo súčasného aj historického hľadiska je vôbec jej najdôležitejším mestom a nájdete tu všetko. Slávne námestia a paláce, parky, jazerá, originálne hutongy, najlepšie čínske reštaurácie a pritom prespíte v skvelých hoteloch. A zároveň ste v blízkosti jedného zo siedmich divov sveta. Peking má skrátka všetko, čo od Číny očakávate.