KVÍZ: Ako dobre poznáte Istanbul?

Správna odpoveď: Galatská veža. Impozantná Galatská veža je jednou z dominánt Istanbulu, odkiaľ máte jedny z najkrajších výhľadov na mesto - vrátane Bosporu, Zlatého rohu a ázijskej strany. Postavená bola v roku 1348 Janovčanmi, ktorí v Pere (alebo Galate) žili a obchodovali. Veža je vysoká 66,9 metra a pôvodne slúžila ako väzenie a pozorovateľňa, odkiaľ strážnici sledovali prípadné požiare v meste (vtedy bola aj najvyššou budovou Konštantínopolu) - no veža aj tak viackrát vyhorela. V 16. storočí využívali Galatskú vežu ako väznicu. Práve z jej strechy si v roku 1638 Hezarfen Ahmed Çelebi pripevnil krídla a uskutočnil prvý medzikontinentálny let, pričom pristál v Doğancılar Meydanı v Üsküdare na ázijskej strane mesta - treba ale zdôrazniť, že ide o pochybný príbeh. Do dnešnej podoby zreštaurovali vežu ju až v roku 1967. Dnes sa na jej vrchole nachádza pozorovateľňa a reštaurácia, ktorú v BUBO počas prehliadky Istanbulu navštevujeme a dobrým obedom si spestríme výhľad, ktorý je sám o sebe zážitkom.

Správna odpoveď: Modrá mešita. Jednu z hlavných dominánt Istanbulu nechal postaviť sultán Ahmet I. v 17. storočí. Jeho cieľom bolo, aby nová mešita prekonala krásou a veľkosťou staršiu a dlhšie stojacu Hagiu Sofiu, ktorá stála už viac ako tisíc rokov. Mešita Sultanahmet či Modrá mešita po výstavbe však namiesto obdivu zožala kritiku - kvôli vysokému rozpočtu či tomu, že má šesť minaretov ako hlavná mešita v Mekke. K tomu sa viaže zaujímavý príbeh. Sultán Ahmet I. údajne povedal architektovi Mehmetovi Ağovi, aby postavil zlaté minarety - po turecky altın. Architekt však jedno písmenko prepočul a postavil šesť minaretov, po turecky altı. Aby sa Ahmet I. vyhol blamáži, namiesto toho, aby jeden minaret zbúral, nechal postaviť jeden navyše vo Veľkej mešite v Mekke. Najznámejšia mešita v Istanbule si tak zachovala všetky minarety môžeme obdivovať jej architektúru. A hlavne modré kachličky z mesta Iznik, ktoré dali mešite používanejšie alternatívne meno Modrá mešita.

Správna odpoveď: Egyptský a Veľký. Egyptský bazár alebo Mısır çarşısı je menší z tejto dvojice a nachádza sa blízko Galatského mosta. Postavený bol medzi rokmi 1597 a 1664 a kupci v ňom v minulosti predávali oslie mlieko, sezamové semiačka, pušný prach a hlavne koreniny z celého sveta - najčastejšie šafran a škoricu. Aj preto tento bazár nesie aj názov koreninový. Tu nájdete tiež najlepšiu kávu v Turecku v predajni Kurukahveci Mehmet Efendi. Navštevovanejším je exotickejší Veľký bazár (Kapalı Çarşı), kde sa pod jednou strechou nachádza takmer 4 500 obchodov, v ktorých môžete kúpiť všetko od korenín a kobercov až po šperky za tisíce eur. Rátajte s tým, že kvôli tisíckam turistov sú tu ceny nepochybne vyššie ako v iných bazároch.

Správna odpoveď: Bosporský a Most sultána Mehmeda Dobyvateľa. Bosporský most je starší, bližšie k centru (tým pádom turisticky viditeľnejší) a ide o prvý most, ktorý spojil európsku a ázijskú časť Istanbulu cez Bosporskú úžinu. Otvorili ho v októbri 1973 a tento visutý most je dlhý 1,5 kilometra, široký vyše 33 metrov a vedie 64 metrov nad hladinou vody. Konkrétne spája nábrežie Ortaköy na európskom pobreží Bosporu s Beylerbeyi na ázijskej strane Istanbulu. Kedysi bol 4. najdlhším visutým mostom na Zemi. Most sultána Mehmeda Dobyvateľa nájdeme medzi časťami Hisarüstü (európska strana) a Kavacık (ázijská strana). Otvorený bol v roku 1988, má taktiež 1,5 km a má dva 110 m vysoké pylóny. Jeho výstavba stála 130 miliónov dolárov. Od roku 2016 vedie cez Bosporskú úžinu aj Most sultána Selima I. Hrozného, najdlhší (2,2 km), nachádza sa už však mimo Istanbulu.

Správna odpoveď: Kresťanský kostol. Mnohí to nevedia, no Hagia Sofia si prešla mnohými zmenami. V preklade jej názov znamená Chrám božej múdrosti. V čase svojho postavenia v roku 537 n.l. v Konštantínopole išlo o najväčší kostol na svete. Prvenstvo si uchovala Hagia Sofia až do dokončenia katedrály Santa Maria del Fiore (Duomo) vo Florencii v 15. storočí. V roku 1453 bola po dobytí Konštantínopolu Hagia Sofia konvertovaná Osmanmi na mešitu. Pristavali k nej štyri minarety a aj preto má svojský ráz. Mešitou zostala až do roku 1935. Vtedy z nej prvý turecký prezident Mustafa Kemal Atatürk urobil múzeum. Súčasný prezident Erdoğan však zmenil Hagiu Sofiu naspäť na mešitu. A tak sa stavba môže pochváliť viacerými titulmi, svoju krásu si však nepochybne zachovala.

Správna odpoveď: Vodnú cisternu. V Istanbule sa budete neraz cítiť ako v encyklopédii umenia a inej kapitole dejín. Keď mierite do cisterny Yerebatan, vstupujete ako keby do podzemného zámku. Podzemná cisterna Yerebatan je známou pamiatkou v absolútnom centre Starého mesta a nachádza sa vedľa najdôležitejšieho chrámu Istanbulu - pod Hagia Sofia. Yerebatan dal postaviť byzantský cisár Justinián (ako aj Hagiu Sofiu) a toto veľdielo slúžilo ako zdroj pitnej vody a obrovský podzemný priestor s 336 stĺpmi. Tento skvost je tu teda dlhšie ako 1 400 rokov - je obrovitánskym rezervoárom dažďovej vody a vody z okolitých kopcov a bola pre mesto životne dôležitá. Voda sa privádzala akvaduktom z Belehradského lesa vzdialeného 20 km. Aj vďaka tomuto rezervoáru vody tu ľudia dokázali prečkať niekoľko obliehaní a aj Mehmedovi II. Dobyvateľovi robila táto cisterna problémy. Keď kráčate pomedzi stĺpy zapichnuté do vody, nechápete, ako takú krásu mohli vytvoriť ľudské ruky.

Správna odpoveď: Palác Topkapi. Keď hovoríme o paláci Topkapi, máme na mysli miesto, kde sa stáročia tvorili dejiny Osmanskej ríše. Za jeho múrmi žili preslávení osmanskí sultáni, keďže Topkapi slúžil ako centrum moci necelých 400 rokov. Sultán Mehmet II. Dobyvateľ sa rozhodol na európskom výbežku vybudovať obrovské honosné sídlo. S jeho stavbou sa začalo v roku 1459, teda len šesť rokov po tom, ako Mehmet II. dobyl Konštantínopol. Nikdy to nemal byť iba obyčajný palác, kde by žil sultán v tichosti a pokoji, ale obrovské stavebné dielo pozostávajúce zo štyroch nádvorí, brán a množstva ďalších budov či domov. Panovnícku rezidenciu v časoch svojho najväčšieho rozkvetu obývalo dokonca až 4 000 ľudí. Palác rokmi neustále rástol, no v roku 1856 sa len 33-ročný sultán Abdül Mecid I. rozhodol, že sa správa krajiny presunie do novopostaveného paláca Dolmabahçe na druhej strane Bosporu. Tu v roku 1938 naposledy vydýchol otec moderného Turecka - Mustafa Kemal Atatürk.

Správna odpoveď: Balik ekmek. Street food balik ekmek je istanbulský fenomén. Jeho prítomnosť začnete cítiť hlavne pri Galatskom moste. Najznámejší stánok s balik ekmekom je hneď vedľa neho a mnoho ľudí tu rybárči aj napriek zákazu. Na vodách Zlatého rohu je zaparkovaná historická lodička a v nej vypekajú ryby. Priamo v tejto lodičke dostanete opraženú makrelu do chleba spoločne s kúskom citróna. Ide o vyhlásenú špecialitu za zhruba tri eurá, no pozor, má veľa kostí. Čo sa týka ostatných jedál v možnostiach, pod pojmom simit si predstavte turecký chlieb či turecký bagel, ktorý vyzerá skôr ako praclík posypaný sezamom. V ceste prítomná melasa dodáva simitu sladkastú chuť. Lahmadžun je tenučká pizza so zmesou mletého mäsa, cibule a červenej papriky, ktorá sa podáva teplá priamo z rúry. Midye dolma sú zase fantastické mušle. Všetko určite odporúčame ochutnať.

Správna odpoveď: Princove ostrovy. Alebo Adalar. Ich názov je príznačný a Princove ostrovy (ktorých je deväť) patria zároveň medzi najbohatšie štvrte Istanbulu s množstvom privátnych klubov. Na najväčšom ostrove Büyükada skutočne žilo mnoho členov kráľovskej rodiny, princezné a potentáti, ktorých si sem do luxusného vyhnanstva z Istanbulu jednoducho „odložili“. Na viacero ostrovov sa viete doplaviť loďkou a každý je niečím výnimočný. Na Princových ostrovoch našli mince ešte z čias Alexandra Macedónskeho a za čias Justiniána II. na ostrove Büyükada v roku 567 vystavali palác a kláštor. Ostrov Kınalıada vieme preložiť ako Henový ostrov, Burgazada (Pevnostný ostrov) obsahuje bohatú históriu gréckych Cyperčanov, Heybeliada (Sedlová strecha) je tým najzelenším ostrovom. Ďalšie ostrovy, na ktoré však už nejazdia lode, sú Yassıada (Rovný ostrov), Sivriada (Špicatý ostrov), Kaşıkadası (Lyžičkový ostrov), Sedefadası (Perleťový ostrov) a Tavşanadası (Zajačí ostrov).

Správna odpoveď: Fenerbahce. Şükrü Saracoğlu Stadyumu patriaci Fenerbahce sa môže pochváliť kapacitou pre 47 000 až 50 000 divákov a otvorili ho už v roku 1908 na ázijskej strane mesta. Všetky ostatné spomenuté futbalové kluby majú svoje zázemie v Európe. So zápasmi klubu (no nielen Fenerbahce) sa spája jedna z najlepších a najhlučnejších atmosfér, aké viete vo futbale zažiť. Napísali sa tu aj viaceré slovenské príbehy. Za ostatné roky si dres Fenerbahce obliekli aj Martin Škrtel či Miroslav Stoch. Druhý zmienený Slovák dokonca vyhral Puskásovu cenu za najkrajší gól roka 2012, ktorý skóroval práve za Fenerbahce. To získalo titul v tureckej lige celkovo 19-krát, čím sa zaraďuje (k úvodu roka 2024) na historické druhé miesto za Galatasaray (23) a pred Besiktas (16).