Mesto na dvoch svetadieloch - Istanbul

Podľa legendy sa Megarčan Byzas plavil so svojou družinou po Marmarskom mori s cieľom založiť nové mesto. Vo veštiarni v Delfách sa dozvedel, že ho má postaviť „oproti slepým“. Čo však táto tajomná veštba znamenala pochopil až vtedy, keď sa doplavil do mesta Chalkedón na ázijskej strane Bosporu. Na európskej strane uvidel veľký polostrov, chránený z troch strán morom. Vynikajúce miesto na založenie mesta.  Všimnúť si ho nemohli len slepí Chalkedónčania oproti!

Novozaložená osada Byzantion tak bola postavená na európskej strane Bosporu a svoje meno si zachovala až do 4. storočia nášho letopočtu, kedy sa cisár Konštantín rozhodol, že postaví nové hlavné mesto Rímskej ríše. Uvažoval nad dvomi miestami - Trójou a Byzantionom. Z Tróje pochádzal Aeneas, mýtický praotec Rimanov, ale Byzantion mal skvelú polohu medzi Európou a Áziou, ktorá sa ukázala byť pri výbere rozhodujúca.

Konštantínovo mesto, Konštantínopol, nakoniec vyrástol na Bospore a výber miesta sa ukázal byť veľmi správny. Kto ovládal Konštantínopol, ovládal obchod na Bospore a Hodvábnej ceste a mesto bolo vďaka svojim obrovským hradbám dobyté len dvakrát - v roku 1204 križiakmi a 29. mája 1453 osmanským vojskom sultána Mehmeta. Východorímska ríša v ten deň síce prestala existovať, avšak mesto žilo ďalej. Neskôr sa zmenilo aj jeho meno Konštantínopol na Istanbul. Gréci, ktorí v meste stále žili, hovorili že idú "do mesta" - "is tim bolim" a Turci si túto frázu zmenili na Istanbul.

Dnes má Istanbul cez 15 miliónov obyvateľov a ďalšie milióny do neho prichádzajú každý rok ako turisti. Ak chcete vedieť, ktoré miesta nemôžete pri jeho návšteve vynechať, prečítajte si náš BUBO blog Istanbul - tipy pre pokročilých.

BUBO prehliadka Istanbulu sa začína vo štvrti Beyoğlu, kde sa nachádza aj náš hotel The Marmara Pera. Jeho meno nie je náhodné a okrem mora južne od mesta odkazuje na stredovekú Peru, v ktorej žili bohatí talianski kupci a neskôr európski diplomati a osmanské elity.

Hlavne v 19. storočí sa tu nachádzali honosné sídla, ktorých štýl obdivoval sám osmanský sultán Abdulmecit. Aby držal krok s dobou, presťahoval sa zo stredovekého paláca Topkapi do novopostaveného Dolmabahçe neďaleko Pery. Dnes by ste Peru hľadali na mape Istanbulu márne, pretože sa premenovala na Beyoğlu. Napriek tomu sa tu stále nachádzajú budovy v štýle Art Nouveau odkazujúce na slávnu históriu štvrte, ktoré by ste našli v okolí ulice Istiklal.

Na ulicu prichádzame z nášho hotela a smerujeme doprava, kde sa po pár minútach objaví impozantná Galatská veža. Postavená bola v roku 1348 Janovčanmi, ktorí v Pere (alebo Galate, ako sa štvrť niekedy nazývala) žili a obchodovali. Veža vysoká 66,9 metra slúžila ako väzenie a pozorovateľňa, odkiaľ strážnici sledovali prípadné požiare v meste. Veža však napriek tomu viackrát vyhorela a zreštaurovaná bola až v roku 1967. Dnes sa na jej vrchole nachádza pozorovateľňa a reštaurácia, ktorá vám okrem skvelého jedla ponúkne aj nezabudnuteľný výhľad na starý Istanbul. A práve tam smerujeme!

Od veži ideme k ulici Yüksek Kaldırım, z ktorej schádzame na Galatský most. Fotogenické miesto je plné rybárov chytajúcich ryby v zálive poeticky nazývanom Zlatý roh. Nikoho z nich očividne netrápia všade prítomné nápisy o zákaze rybolovu. Prechádzame popri nich a na druhej strane mostu nás už čaká štvrť Eminönü s vynikajúcim streetfoodom.

Z Galatského mostu schádzame po pravej strane na preplnené námestie, na ktorom pouliční predavači predávajú varenú kukuricu a pečené gaštany. Vedľa nich sa nachádzajú tri reštaurácie, v ktorých môžete ochutnať rybací sendvič balık ekmek, považovaný za jeden z najlepších streetfoodov v Istanbule. Po výdatnej ochutnávke miestnych špecialít prechádzame podchodom cez ulicu Ragıp Gümüşpala na druhú stranu námestia.

Podchod je plný predavačov hračiek a lacného oblečenia a je predzvesťou atmosféry, v ktorej sa o minútu ocitneme. Smerujeme totiž do Egyptského bazára - Mısır çarşısı, ktorý bol postavený medzi rokmi 1597 a 1664. Kupci v ňom v minulosti predávali oslie mlieko, sezamové semiačka, pušný prach a hlavne koreniny z celého sveta ako napríklad šafran a škoricu. Práve preto sa bazár niekedy nazýva aj koreninový. Je menší ako Veľký bazár, ale napriek tomu má svoju jedinečnú atmosféru a omamnú vôňu.

Na svoje si tu prídu aj milovníci kávy, ktorí musia určite navštíviť predajňu Kurukahveci Mehmet Efendi na rohu ulíc Hasırcılar a Tahmis. Nájdete tu najlepšiu kávu v celom Turecku a okrem nej si môžete domov doniesť celý kávový set zložený z malých pohárikov -  fincanov a džezvy. Po káve môžete pokračovať popri Yeni cami - Novej mešite, ktorá bola financovaná z nájmov v bazári k vlakovej stanici Sirkeci.

Od Yeni cami pokračujeme v našej prehliadke a smerujeme k vlakovej stanici Sirkeci. Cestou prechádzame popri hrobke sultána Abdulhamida, ktorý vládol Osmanskej ríši v čase, kedy už postupne upadala a strácala územia. Istanbul však aj napriek tomu prosperoval a stále sa v ňom stavali nádherné stavby. Necelých sto rokov po Abdulhamidovej smrti bola otvorená železničná stanica Sirkeci, z ktorej začínal svoju cestu legendárny Orient Express.

Luxusná vlaková súprava prešla vzdialenosť 3094 km medzi Istanbulom a Parížom za približne 80 hodín a predstavovala najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob, ako sa dalo v 19. storočí dostať  zo západnej Európy do orientálneho Turecka. Stanica je v súčasnosti pre bežné vlaky zatvorená, stále sa však v nej nachádza stanica metra. My v BUBO do nej chodíme kvôli jedinečnej orientálnej architektúre a historickému významu. Po jej prehliadke nás čaká desať minútová cesta k najznámejšej a najkrajšej stavbe celého Istanbulu a Turecka. 

Keď sa povie Istanbul, väčšina ľudí si v momente predstaví Hagiu Sofiu, v preklade Chrám božej múdrosti. V čase svojho postavenie v roku 537 n.l. to bol najväčší kostol na svete a prvenstvo si uchoval až do dokončenia katedrály Santa Maria del Fiore (Duomo) vo Florencii v 15. storočí. V roku 1453 bola po dobytí Konštantínopolu Hagia Sofia konvertovaná Osmanmi na mešitu a boli k nej pristavané štyri minarety. Mešitou zostala až do roku 1935, kedy z nej prvý turecký prezident Mustafa Kemal Atatürk urobil múzeum, ktoré súčasný prezident Erdoğan zmenil naspäť na mešitu. 

V prípade Hagie Sofie je však jedno, či sa jedná o kostol, múzeum alebo mešitu a vždy vyzerá nádherne a veľkolepo. Vchádzame do nej od veľkého námestia plného predavačov kukurice a prechádzame cez policajnú kontrolu, kde všetkým návštevníkom teraz už mešity kontrolujú batožinu. Pokiaľ v Hagii Sofii práve neprebieha modlitba, môžete si v pokoji prezrieť zlaté rímske mozaiky, ktorým dominuje Kristus Pantokrator (vládcu sveta), ktorý sa nachádza na druhom poschodí. Neďaleko od mozaiky je aj hrob Enrica Dandola, benátskeho dóžu, ktorý v roku 1204 presvedčil križiacku armádu, aby namiesto Jeruzalemu obsadila Konštantínopol.

Na zábradlí si zase môžete všimnúť „podpis“ v runovom písme z 9. storočia, ktorý pravdepodobne vyryl Viking, ktorý slúžil v obávanej Varjažskej garde chrániacej samotného cisára. Skutočný architektonický zázrak však predstavuje kupola, ktorá vyzerá, ako keby sa vznášala vo vzduchu. Na rohoch podporných stĺpov pod kupolou sú zobrazení anjeli - cherubíni a hneď vedľa nich kaligrafické nápisy v arabčine. Prehliadka Hagie Sofie by mohla kľudne zabrať niekoľko hodín, my si však ukážeme jej najkrajšie miesta a následne pokračujeme do paláca, z ktorého osmanskí sultáni vládli nad tromi svetadielmi.

Palác Topkapı sa nachádza len pár minút pešo od Hagie Sofie. Pozostáva zo 4 samostatných nádvorí - častí a postupne si ich prejdeme všetky. Predtým, ako prejdeme cez prvú bránu sa pred nami objaví rokoková fontána sultána Ahmeda III. z 18. storočia.

Prechádzame cez bránu Vysokej porty a ideme doľava ku kostolu Hagia Irene. Spolu s Hagiou Sofiou patrí k najstarším kostolom v Istanbule a na rozdiel od Chrámu božej múdrosti sa v nej nenachádzajú žiadne maľby ale len jeden veľký kríž. Mozaiky a kresby, ktoré sa v kostole nachádzali, boli zničené kresťanmi počas ikonoklanizmu. Osmani využívali kostol ako sklad pušného prachu a čo je zaujímavé, z Hagie Ireny bolo urobené prvé múzeum v Osmanskej ríši.

Vychádzame z múzea a pokračujeme k ďalšej, v poradí už druhej bráne v paláci. Je známa svojimi fotogenickými špicatými vežami. Za ňou sa nachádza nádvorie s háremom a kuchyňami, v ktorých v minulosti pripravovali desiatky kuchárov tie najlepšie jedlá pre sultána a jeho hárem.

Na treťom nádvorí sa nachádza audienčná miestnosť, v ktorej sultán prijímal zahraničné návštevy. Vedľa dverí do pavilónu sa nachádzal vodovodný kohútik, z ktorého sa púšťala voda vždy, keď mal sultán návštevu. Hluk zo špliechajúcej vody prekryl hlasy v pavilóne a nikto tak nepočul, o čom sa sultán s hosťami rozpráva.

Po prehliadke nádvoria prechádzame k poslednému - štvrtému. Na pravej strane je reštaurácia s krásnym výhľadom na ázijskú časť Istanbulu a na pravej fotogenický Jerevanský kiosk s fontánou.

Po sladkom čiernom čaji v reštaurácii ideme pomaličky naspäť a zastavujeme sa pri háreme, kde sa nachádza múzeum hodín a zbraní. Najkrajšími vystavenými kusmi sú bezpochyby brnenia sultánov. Vychádzame z paláca a smerujme k mešite Sultanahmet, ktorá sa kvôli svojej výzdobe volá aj Modrá mešita. Pred tým ako si ju pozrieme, však pôjdeme na chutný obed do reštaurácie Seven Hill, odkiaľ máme zo strechy nádherný výhľad na Hagiu Sofiu.

Po obede vyrážame do mešity Sultanahmet, ktorá sa častejšie nazýva Modrá mešita. Postaviť ju nechal sultán Ahmet I. v 17. storočí. Jeho cieľom bolo, aby nová mešita prekonala krásou a veľkosťou Hagiu Sofiu, ktorá stála už viac ako tisíc rokov. Namiesto obdivu sa však sultán dočkal kritiky. Keďže sa územná expanzia Osmanskej ríše zastavila, sultán nemohol použiť na stavbu mešity finančné prostriedky získané z vojenskej koristi a stavba tak zaťažila štátny rozpočet.

Problém s ňou mali aj veriaci moslimovia, ktorým prekážalo, že mešita má šesť minaretov – rovnaký počet, ako má Veľká mešita v Mekke! O tom, prečo má Sultanahmet šesť minaretov, koluje v Istanbule zaujímavý príbeh. Sultán údajne povedal architektovi Mehmetovi Ağovi, aby postavil zlaté minarety - po turecky altın. Architekt však jedno písmenko prepočul a postavil šesť minaretov, po turecky altı. Aby sa Ahmet I. vyhol blamáži, namiesto toho aby jeden minaret zbúral, nechal postaviť jeden navyše vo Veľkej mešite v Mekke. Najznámejšia mešita v Istanbule si tak zachovala všetky minarety a turisti môžu každý deň obdivovať jej architektúru a hlavne modré kachličky z mesta Iznik, ktoré dali mešite alternatívne meno Modrá mešita.

Nezostaneme samozrejme len vonku pri vchode ale pozrieme sa na ňu aj z vnútra. Pred vstupom sa všetci návštevníci musia vyzuť a dámy si musia zakryť vlasy a plecia. Po prehliadke vyjdeme na námestie pred mešitou a odbočíme smerom doľava na námestie Sultanahmet Meydanı.

V minulosti sa tu nachádzal Hipodróm, ale dnes z neho zostali len tri zaujímavé stĺpy. Prvým je egyptský obelisk, ktorý do Konštantínopolu nechal priniesť cisár Theodosius. Druhým je Hadí stĺp, ktorý sa pôvodne nachádzal vo veštiarni v Delfách a bol postavený za peniaze, ktoré Gréci získali z predaja zbraní porazených perzských vojakov po bitke pri Salamíne. Posledným tretím je Stĺp Konštantína Porfyrogeneta, ktorý bol v minulosti obložený bronzom. Prezeráme si všetky tri stĺpy a prechádzame popri Nemeckej fontáne, ktorá pripomína návštevu nemeckého cisára Wilhelma II. v Istanbule. Od nej sa dostávame na ulice Divan Yolu a Yeniçeriler, kde sa nachádza slávny Veľký bazár.

Najznámejším bazárom v Turecku je nepochybne Veľký bazár (Kapalı Çarşı). Pod jednou strechou sa tu nachádza takmer 4500 obchodov, v ktorých môžete kúpiť všetko od korenín a kobercov po šperky za tisíce eur. Miesto možno na niekoho bude pôsobiť až príliš komerčne a je pravda, že ceny sú kvôli tisíckam turistov nepochybne vyššie ako v iných bazároch. Napriek tomu Veľký bazár patrí medzi miesta, ktoré treba v Istanbule navštíviť.

Najlepšie urobíte, ak sa tu doslova stratíte a budete sa bezcieľne prechádzať medzi obchodíkmi a nasávať atmosféru celého miesta. Bazár je hlučný a exotický, tak ako celý Istanbul a môžete v ňom zakončiť celodennú prehliadku jedného z najkrajších miest na svete.

1, Hagia Sofia

Najkrajšia stavba v Istanbule, ktorá bola v roku 2020 zmenená na mešitu.

2, Modrá mešita

Obrovská a nádherne zdobená mešita, nazývaná po turecky Sultanahmet cami

3, Palác Topkapı

Veľkolepé sídlo osmanských sultánov, odkiaľ vládli územiu na troch svetadieloch.

4, Egyptský bazár

Nazývaný aj koreninový bazár, na ktorom kúpite exotické koreniny z celého sveta.

5, Námestie Sultanahmet

Námestie postavené na mieste, kde stál v minulosti Hipodróm.

6, Istanbulské jedlo

Jedlo patrí k top zážitkom Istanbulu a kebaby v Istanbule patria k najlepším na svete.

7, Galatský most

Most cez záliv Zlatý roh, na ktorom stále uvidíte rybárov.

8, Stanica Sirkeci

Vlaková stanica, z ktorej začínal svoju cestu legendárny Orient Express.

9, Veľký bazár

Najväčší bazár v Turecku, kde nájdete všetko od korenín po lampy a luxusné šperky.

10, Galatská veža

Veža postavená Janovčanmi s nádherným výhľadom na Istanbul.

1, Mestské hradby 

Chránili mesto takmer tisíc rokov. Odolali útokom Slovanov a Avarov, avšak nedokázali mesto ochrániť pred križiakmi a Osmanmi. Niektoré úseky sú veľmi dobre zachované a určite stoja za návštevu.

2, Chora

Chora bola v minulosti významný kostol, ktorý postihol rovnaký osud ako Hagiu Sofiu. Prezident Erdoğan sa múzeum pokúsil v roku 2020 zmeniť na mešitu, avšak kvôli nezáujmu verejnosti sa jej premena zastavila.

3, Valensov aquadukt

Jediný zachovaný aquadukt v meste je Valensov aquadukt, ktorý dovážal do Konštantínopolu pitnú vodu.

4, Malá Hagia Sofia

Malá Hagia Sofia je bývalý kostol, ktorý sa nachádza neďaleko pobrežia Marmarského mora. Postavil ju cisár Justinián v 6. storočí.

5, Cisterna Yerebatan

Yerebatan je cisterna na vodu, ktorú nechal postaviť scisár Justinián. Dnes sa v nej konajú koncerty a nájdete tu aj prevrátený podstavec s hlavou medúzy.

6, Dolmabahçe

Palác osmanských sultánov v mestskej časti Beşiktaş. Miešajú sa v ňom európske aj orientálne architektonické prvky.

7, Archeologické a Islamské múzeum

Najlepšie múzeá v meste, na ktoré si určite vyčleňte celý deň. Nájdete v nich sarkofág Alexandra Veľkého (aspoň podľa tureckých archeológov) a napríklad aj fúz z brady proroka Mohammeda.

8, Dievčenská veža

Byzantská veža v Bosporskej úžine, o ktorej koluje množstvo legiend. Podľa jednej sa cisár dozvedel, že jeho dcéru do osemnástich narodenín pohryzie jedovatý had. Aby ju zachránil, nechal jej postaviť vežu uprostred Bosporu. na jej 18 narodeniny jej doniesol košík s ovocím, v ktorom sa ukrýval had. Princeznú pohrýzol a smutná veštba sa tak naplnila. Na pevnine sa oproti veži nachádza vynikajúca čajovňa s výhľadom na vežu a Hagiu Sofiu.

9, Rúmska pevnosť

Nechal ju postaviť sultán Mehmet II. pred útokom na Konštantínopol a jej úlohou bolo strážiť Bospor. Oproti nej sa nachádza Anadolská pevnosť, ktorá je však menej zachovaná.

10, Büyükada

Büyükada je najväčší zo skupiny Princových ostrovov v Marmarskom mori a má rozlohu 5,46 km². Dostanete sa naň trajektom z Istanbulu a plavba zaberie dve hodiny. Na ostrove nemôžu jazdiť žiadne autá a tak budete mať pri pohľade na staré drevené domy pocit, že ste sa ocitli v 19. storočí.