Legendárne El Dorado či soľ nad zlato?

Bogota nás všetkých uchvátila svojou spontánnosťou, jedinečnými turistickými miestami, dôslednou infraštruktúrou, výbornou gastronómiou a atmosférou „nového dychu“. Mnohokrát, keď sa rozprávam s priateľmi o Kolumbii, pristupujú k nej s predsudkami a na mysli majú tie najhoršie udalosti, ktoré sa médiám pre nás podarilo sprostredkovať. Veď kto by nepoznal samozvaných diktátorov Južnej Ameriky alebo nepremožiteľných narkobarónov, pred ktorými sa trasie celý svet. Kolumbia nemala ľahkú históriu, o tom žiadna, ale realita je plná pohodových študentov prechádzajúcich hlavným námestím, pouličných umelcov žiadajúcich našu pozornosť a usmievajúcich sa starčekov z oblokov pozorujúcich okolitý svet. Nakoniec označenie „fénix, ktorý vstal z popola“ neprichádza vôbec prehnané. 

Včera sme prehliadku Bogoty ukončili návštevou hypnotického a jedinečného Múzea zlata. Nádherné priestory múzea odkazujú na nesmierne bohaté a dôležité materiálne aj duchovné dedičstvo dávnych predkov a musíme sa pri ňom teraz na malú chvíľu pristaviť, pretože je pre nás dôležité v súvislosti s legendou slávneho El Dorada, kam smerujeme dnes. 

Pred vstupom do priestorov múzea, ale aj k jazeru je dôležité si uvedomiť, že vchádzame do sveta, v ktorom neplatili etické pravidlá našej súčasnej spoločnosti, do sveta, v ktorom si významy protirečia a navzájom sa dopĺňajú. Poznatky minulosti nás nabádajú prestať chápať človeka ako individualitu. Človek je súčasťou celku – prírody. Stromom, ktorého korene – nohy sú pevne zasadené v zemi, kmeň – silné telo drží váhu, konáre – ruky sa načahujú k nebesiam a listy – vlasy vejú vo vetre. Perfektná harmónia živlov v priestore. Kríž sa stáva znamením univerza, v smere štyroch svetových strán sa priamky opäť stretnú a uzatvoria celok. Je to kruh, guľa, Zem. 

Nálezy po pôvodných kmeňoch sa vyznačujú veľmi dôslednou remeselnou prácou, a tak isto ako aj španielski conquistadori (dobyvatelia), aj my by sme sa mohli nechať oklamať dojmom, že sú všetky vyrobené zo zlata. Väčšina nálezov sú však zo zliatiny zlata, striebra a medi, s výnimkou tých najvýznamnejších exponátov. Medzi najdôležitejšie patrí, napríklad, pozlátená mušľa. Tá bola pre Indiánov posvätný predmet, prikladali si ju k uchu, počúvali zvuk mora a dostávali sa do kontaktu s prírodou a božstvom. Ďalším predmetom je poporo, ktoré sa skladá z troch častí – spodnej guľovitej, ktorá predstavuje posvätné jazero (Guatavita); z ihlice zasadenej v hrdle predmetu, ktorá predstavuje „výťah“ - zostup do jazera; z vrchnej časti tvorenej zo štyroch „gúľ“, ktoré reprezentujú štyri živly (príroda v jednote). Indiáni boli známi žuvaním listov koky (listy koky sú potrebnou surovinou pri výrobe kokaínu). Aby sa ale mohli priblížiť k svojím bohom a meditovať, práve poporo im slúžilo na prijímanie prášku, napríklad, z rozdrvených mušlí, ktoré v rôznych kombináciách s ďalšími „prísadami“ spôsobovali „oslobodenie mysle“. To znamená, že rozdrvené mušle boli zásadou, ktorá reagovala s rozžutými lístkami koky. Vtedy začala byť látka účinná a kvôli nej Indiáni necítili únavu, mala silné povzbudzujúce účinky. Dokonca aj v súčasnosti Indiáni vyrábajú poporá, už ale nie zo zlata, ale z dreva alebo bambusu (potomkovia Taironov v severných horách pri Karibskej nížine). 

Ako sme v múzeu postupovali jednotlivými expozíciami a objavovali tento pre nás neznámy svet, začali sme rozumieť a chápať špecifiká tejto kultúry. Prehliadku sme zakončili úplne hore na treťom poschodí v špeciálnej miestnosti – dramaturgiu prehliadky múzea máme premyslenú. Tu v tmavej miestnosti sa ocitneme, ako keby na jazere v prostriedku ktorého je  výnimočná 24-karátová zlatá sošku El Dorada. „El“ znamená po španielsky On a „Dorado“ znamená po španielsky Zlatý. 

Španielski dobyvatelia sa pri kolonizovaní Južnej Ameriky doslýchali legendy o obrovskom bohatstve, ktoré sa stalo predmetom mnohých príbehov. Medzi Španielmi začali kolovať zvesti o mestách zo zlata a o panovníkoch oplývajúcich nesmiernym bohatstvom. Tu v tejto miestnosti si vysvetlíme ako je El Dorado chápané z pohľadu historikov: nastávajúci panovník pri prevzatí vlády vypláva na posvätné jazero na plti v spoločnosti osobnej stráže a šamanov a pokrytý zlatom vstupuje do jazera, aby prejavil úctu svojim bohom. 

Indiánsky raft (plť) – najobdivovanejší predmet, tróni v prostriedku miestnosti múzea. Na rafte z 24-karátového zlata stojí panovník El Dorado – zlatý muž a pláva do stredu posvätného jazera. Aspoň taká je odpoveď historikov na legendu. Napriek tomu, že Indiáni kmeňa Muisca mali prístup k množstvu zlata, nikdy pre nich neznamenalo viac ako možnosť priblížiť sa k svojím bohom, najmä k bohu Slnka Sué kvôli jasnej žltej farbe. Legiend o El Dorade a ľudskom ťažení za nesmiernym bohatstvom je niekoľko. Niektorí tvrdia, že sa jedná o zlaté mesto. Muiscovia obchodovali so soľou a zlato vyrábali pre uctievanie bohov, cennosti mali podobu sošiek, náušníc, či rôznych praktických predmetov. 

Panovníkov nástupca z kmeňa Muiscov, člen a potomok vládnuceho rodu, musel stráviť mnoho rokov v izolácií, kde sa učil od šamanov. Dovolené vyjsť z chatrče von mu bolo iba v noci za hviezdnej noci. Pred osudným vyplávaním na jazero (keď sa stal El Doradom) musel prejsť skúškou, pri ktorej bol zvádzaný krásnymi ženami. Pokiaľ odolal, bol hodný trónu a mohol prevziať moc, pokiaľ zlyhal, dočkal sa hanby a ostrihania vlasov. Španielski conquistadori o tomto mieste vedeli pravdepodobne od roku 1531, ale až o 6 rokov neskôr je zdokumentovaný príchod Gonzalesa Jiméneza de Quesadu (zakladateľ Bogoty), o ktorom vieme, že jeho rukou utrpela konfederácia Muiscov značné straty. O rituáli sa z pier španielskych archivárov dozvedáme o množstve Indiánov, ktorí obkolesili jazero a za dunivých bubnov a horiacich fakieľ doň hádzali ručne vyrobené zlaté predmety. Jazero je podľa všetkého v súčasnosti „prázdne“, potomkovia Muiscov ale stále žijú medzi nami. 

Na záver našej prehliadky v múzeu sme sa v danej miestnosti osobne zúčastnili tohto mystického rituálu v sugestívnej simulácii El Dorada, ktorá nás navnadila na výpravu k legendárnemu jazeru, na ktorom tento rituál prebiehal. Dnes teda môžeme vyraziť smerom na sever, po stopách indiánskych predkov centrálnej Kolumbie. 

S BUBO máte vždy záruku najlepšieho ubytovania na tom ktorom mieste, preto odporúčame využiť ponuku bohatých hotelových raňajok a dobrej kávy (na pravú kolumbijskú arabicu z plantáže, ale ešte musíme chvíľočku počkať) a nezabudnúť na jedinečné a zdravé kolumbijské ovocie a ovocné šťavy. Od lula až po guanabanu. 

Vychystaniu sa na dnešný deň venujte náležitú pozornosť. Máme prenajatý autobus iba pre nás s profesionálnym šoférom a sprievodcom. Autobus odnesie aj veci navyše, šofér vaše veci stráži a nikdy sa nestalo, že by čokoľvek zmizlo – určite je vhodné zobrať si so sebou cestovnú tašku, ruksak, prípadne vak, do ktorého schováme všetko potrebné – prakticky a ľahko. 

Napriek tomu, že sa nachádzame 4 stupne od rovníka, Bogota a jej okolie sú chladné oblasti, preto je dobré tomu prispôsobiť aj svoje oblečenie. Pokiaľ sa zatiahne a zafúka vietor, vie nás prekvapiť chlad a zima, keď ale vystúpame k jazeru a oprie sa do nás slnko, začneme zhadzovať, čo sa len dá. Preto odporúčame univerzálne dlhé nohavice, tričko s krátkym rukávom a mikinu/športovú vetrovku. Veľmi dôležitá je pevná obuv. Po dni plnom zážitkov v okolí mesta ale nekončíme a radi sa zastavíme na chutnú večeru v známej a bohatej štvrti Bogoty – v Zona Rose. Takže prípadne si môžete so sebou zobrať aj peknú košeľu alebo veci na prezlečenie podľa uváženia. Všetky vaše veci sú, samozrejme, stále v bezpečí autobusu. 

Nachádzame sa v hornatom a kopcovitom regióne, preto samostatne pripomíname dáždnik, pršiplášť alebo vetrovku proti dažďu. Hocikedy nám môže na ceste pár minút popršať a už o chvíľu máme nad sebou modrú bezoblačnú oblohu. 

Na celom našom zájazde Kolumbiou pripomíname cestovateľom pitný režim. Vždy je dobré mať pri sebe fľašku s vodou, a to aj z dôvodu, že voda z kohútika nie je pre nás v celej Kolumbii pitná. 

Jednoznačne nezabudnite na fotoaparát. Nedotknutá príroda a krásy podzemného jaskynného sveta sú nesmierne fotogenické miesta. 

Pokiaľ ste náchylnejší na slnečné lúče a rýchlo sa opálite, môžete si so sebou prihodiť do tašky aj opaľovací krém. Keď nám pri výstupe vyjde slnko a máme odhalené ruky a tvár, vieme chytiť bronz. Odporúčame aj pokrývku hlavy – klobúky sa predávajú v Kolumbii na mnohých miestach ako suvenír. 

Cestovné doklady a väčšinu peňazí si určite nechajte na hoteli v zamknutom kufri alebo trezore. Na dnešný deň si v rámci nášho programu môžete so sebou zobrať približne 300 000 kolumbijských pesos (70€). S touto sumou si určite vychutnáte skvelý obed aj večeru a ostane vám aj na nakúp lacnejších suvenírov. Kto chce kupovať smaragdy a lepší rum, zoberte si viac. 

Dobrodružstvo začína – cesta k El Doradu

8:00 Autobusom prechádzame najväčším mestským parkom hlavného mesta Bogoty, a takisto aj jeho bohatými štvrťami, kde majú svoje kondomíniá napríklad, speváčka Shakira alebo aj spevák Juanes (La Camisa Negra, Volverte A Ver). Kolumbia (a predovšetkým Bogota) sú známe bohatým umeleckým a spoločenským životom. Takisto väčšina z nás pozná mená ako Sofía Vergara alebo Danna García, v tomto prípade herecké osobnosti krajiny. Hrajúce sa deti, páry na prechádzke, cyklisti nadávajúci na spadnutú reťaz medzi pedálmi – to je podmanivá realita centrálnej metropoly. Zatiaľ čo opúšťame mesto kopcovitým terénom, pokračujeme v informáciách o kultúre indiánskych kmeňov, povieme si viac k rituálu El Dorada a predovšetkým si priblížime náboženstvo a mytológiu kmeňa Muiscov, ktoré pre nás zohrávajú dôležitú úlohu. 

Ruch veľkomesta nám ale pomaly vystrieda pokojná vidiecka atmosféra a prechádzame tichými mestečkami povedľa lúk plných pasúceho sa hovädzieho dobytka. Predovšetkým región Tierra Negra, do ktorého smerujeme, je známy svojim poľnohospodárskym významom a dôležitosťou chovu. Jedným z najdôležitejších vývozných artiklov regiónu sú zemiaky, a tým sa darí práve v sviežej a kyprej čiernej zemi. Kedysi sa v miestnych horách a kopcoch skrývali banditi a rôzne ozbrojené skupiny. To je ale história niekoľko desiatok rokov dozadu, a preto aj slnko dnes na nás svieti oveľa nevinnejšie. Asi po 40km sa nám po ľavej strane otvorí výhľad na priehradu, ktorej voda zaliala pôvodné mestečko Guatavita. To teraz stojí viac na východ pod cieľom našej cesty – posvätným jazerom indiánskeho kmeňa Muiscov, skrytom v krásnej prírode centrálnych Kordiller. Pohodlným a klimatizovaným autobusom odbočujeme smerom doprava od priehrady a trošku hrboľatými lesnými cestami prichádzame až k vstupu do areálu. 

10:00 Cesta za priaznivej dopravnej situácie nám zabrala príjemné 2 hodinky a teraz sme tu, na mieste zrodu jednej z najfascinujúcejších legiend dejín sveta. Na mieste, v ktorom horelo tisíc fakieľ na vzdanie úcty bohom a ich dym zahalil slnko na dlhé hodiny. Trošku sa rozhýbeme a pripravíme sa na ľahký trekking. 

10:00 Autobus nás vyviezol k vstupu do chráneného areálu. Náš osobný miestny sprievodca nám kúpi lístky a stretávame sa na začiatku prehliadky. Celá prechádzka okolo jazera nám zaberie približne 90 minút. Končíme na inom mieste, nie tam, kde sme začali, autobus nás počká na konci prehliadky. Máme tak z prechádzky ucelený zážitok a necháme sa prekvapovať stále novými výhľadmi a poznatkami. Po príchode na koniec na parkovisko využijeme toaletu, pozrieme si stánky so suvenírmi, prípadne podľahneme pokušeniu malého občerstvenia, a teda predpokladaný odchod od jazera je približne o 12:00. Trekking nie je náročný, napriek tomu stúpanie vo vyšších nadmorských výškach a schody – zvlášť pokiaľ prší a na kameňoch sa vtedy trošku šmýka – dajú zabrať. Treba byť opatrný, výstup zvládneme, napriek tomu, ak by sa niekto rozhodol k jazeru neísť, môže zostať v autobuse. Cestou späť sa v tomto prípade vrátiť nedá. Pán šofér ho v takom prípade hneď odvezie na spomínané parkovisko a môže nás počkať buď v klimatizovanom autobuse, alebo pri pohári chutného džúsu a čerstvej kukuričnej placky arepas. 

Vzhľadom k novým parkovým pravidlám platných od roku 2017 nás polovicu cesty musí sprevádzať oficiálny španielsky hovoriaci lokálny sprievodca, ktorý je viac dozorom ako informátorom, preto je obrovskou výhodou, že máme nášho vlastného kolumbijského sprievodcu, ktorý má množstvo informácii a robí našu prechádzku o to zaujímavejšou. Preto sa samostatne držíme viac vzadu a vysvetľujeme si poznatky k miestnej flóre a faune, ktoré sú tiež zaujímavé. Plody kvetov, ktoré sa pridávajú ako prísada do žuvačiek v Mexiku, či strom s najpevnejšou kôrou, ktorý používajú ako stavebnú podporu a ak budeme mať šťastie, uvidíme aj kvitnúcu Burundangu – „Diablov dych“ 

Prichádzame k modelu muiskej chatrče, kde sa panovníkov syn pripravoval so šamanmi prevziať vládu nad kmeňom. Nesmieme zabúdať na fakt, že vchod do chatrčí bol vždy orientovaný smerom na východ, a preto aj keď do nej vchádzame, nesmieme uraziť bohov a musíme byť vždy otočený tvárou k slnku – smerom na východ. V strede chatrče vidíme rituálne ohnisko obkolesené štyrmi drevenými stĺpmi. Tie nám opäť reprezentujú štyri živly, tak ako vrstevnaté zobrazenia na popore. 

Pred výstupom k jazeru sa ešte zastavíme na zobrazení vytvorenom z dlažobných kociek. Podobné obrazce kreslili Muiscovia do zeme a vznášali pri nich modlitby. Na zobrazení sú dva prelínajúce sa kruhy. Jeden kruh reprezentuje náš svet – hmotný, materiálny, ľudský. Ten druhý kruh znamená svet duchov, tých dobrých, aj tých zlých. Dôležitý je ale prienik medzi nimi. Šamani Muiscov sa totižto venovali – akoby sme to nazvali v súčasnosti – astrálnemu cestovaniu. Verili, že predtým než umrieme, naša duša je schopná navštíviť jednak druhý svet (svet duchov) alebo je pre nás možné jednoducho nahliadnuť na miesto, kde sa práve nenachádzame. Šamani tak vstupovali do tiel netopierov, jaguárov a cez ich oči mapovali a navštevovali neprebádané územia. Doteraz v kolumbijských lesoch žijú šamani, o ktorých sa verejne hovorí a vie. Máloktorý z nich však rozpráva na túto tému, všetci nás ale vystríhajú pred nepripravenosťou na podobné spirituálne úkony. Podľa nich potrebujeme roky a roky skúšania, poznávania a učenia sa, aby naša mozgová kapacita prijala nápor, ktorý so sebou astrálne cestovanie prináša.

K jazeru stúpame po 150-tich schodoch. Nemusíme sa nikam ponáhľať, radšej opatrne, nezabudnime, že sa nachádzame vo výške 3 000 m.n.m. Majte so sebou fľašku s vodou a pravidelne doplňujte tekutiny, na chvíľu zastavte, naberte dych a spoločne obdivujme podmanivú prírodu centrálnych Kordiller. Vystúpame na rímsu jazera k trom vyhliadkam, z ktorých pozorujeme jazero. Geológovia vylúčili teórie o vzniku vodnej plochy následkom vulkanického a vápencového základu, či pádom meteoritu, a zhodujú sa na podzemnom vrstvení pôdy, ktorú tvorí postupne sa rozpúšťajúca soľ. Vychádzajú tiež z faktu, že neďaleko Guatavity sa nachádzajú horúce pramene Sesquilé s vysokým obsahom soli, ktoré znižujú tvrdosť pôdy. Miesto pôsobí mysticky a častokrát je v okolí jazera absolútne ticho. Miestna sprievodkyňa rozpráva príhodu ako miesto navštívila s partiou kamarátov a veľmi ju tam rozbolela hlava. Musela sa posadiť a poprosila svetlo, univerzum - kozmos, aby ju bolesť prešla. Keď sa vrátila domov, hlava ju bolieť prestala a na druhý deň všetci jej priatelia ochoreli, pretože zostali k energii ľahostajní. Podobné situácie sú tam vraj bežné. 

Naše návštevy pri Guatavite sú ale úplne v poriadku. Ako zvyknem hovoriť, vedieť a rešpektovať je základ, preto s úsmevom a energicky prechádzame krásnym prírodným chodníčkom a postupne zostupujeme na parkovisko k autobusu, ktorý nás čaká pri stánkoch s malým občerstvením a zaujímavými suvenírmi. Vysvetlení k podobným skúsenostiam alebo „záhadným“ udalostiam v okolí jazera, samozrejme, môže byť mnoho, v každom prípade Guatavita nie je jediné posvätné jazero Indiánov. Navyše sa v indiánskej mytológií spomína jazerná príšera z jazera Tota a rovnako bohyňa Bachué, ktorá sa so svojím synom zmenila v Iguaque na hadov. Muiscovia verili v prírodu a štyri živly, takisto aj na prechod medzi naším a spirituálnym svetom. Najnovšie výskumy potvrdili silné energetické zoskupenia práve na miestach s podzemnou vodou. Všetky podobné informácie sú základom fascinácie, konšpiračných teórií, ale ako to už býva vo výsledku so zrnkom pravdy. 

12:00 Na okruhu okolo jazera a pri stánkoch sympatických miestnych sme strávili 2 hodinky a autobusom sa presúvame do baníckeho mestečka Zipaquira. 

13:15 Už predmestie a prvý dojem zo Zipaquiry nám napovedá, že sa nachádzame v priemyselnom a továrenskom mestečku. To mu na kráse ale zďaleka neuberá, práve naopak. Tu v okolitých kopcoch a nádhernej prírode bicykloval rodák - víťaz Tour de France 2019, Egan Bernal, a práve sem chodieva dlhodobo trénovať aj Peter Sagan. Malebné centrum, kde sa nikto nikam neponáhľa a okolité bary a reštaurácie sú vyhľadávanými miestami nielen miestnych obyvateľov. Obedujeme v blízkosti soľnej jaskyne, bane a katedrály. Nachádzame sa v tradičnej kolumbijskej reštaurácii, ktorá v nás zarezonuje svojským farebným interiérom. Veľmi útulným, veľmi tradičným. V čase obeda nám pri stole hrajú hudobníci na perkusiách a gitarách a nenásilne nám spríjemňujú gastronomický zážitok. Teraz sa nachádzame v regióne mäsa, takže nás čaká poctivá porcia chutného pokrmu. Reštaurácia pripravuje rôzne druhy mäsa v rôznych úpravách, to ale neznamená, že by sme zabúdali na priateľov vegetariánov. Tým sa odporúča plnené avokádo výborným sviežim zeleninovým šalátom s guacamole, prípadne iné dobroty. Takže dobrú chuť a na zdravie tým najlepším kolumbijským pivom! 

14:15 Po obede naskočíme na 5 minút do autobusu a odvezieme sa k bani. Do Zipaquiry prichádzame kvôli pýche celej Kolumbie a tou je výnimočná Soľná katedrála postavená vnútri soľnej bane, štvrtej najväčšej na svete. Poľská Wieliczka je v zozname na druhom mieste, rozhodne však o tej Zipaquirskej môžeme povedať, že je „dizajnovejšia“ a v istom zmysle monumentálnejšia. Pomenovanie Zipaquira pochádza z pôvodného názvu Muiscov, v ktorom sa ich dvaja najväčší vládcovia titulne prezývali zipa a zaque. Zaque vládol severnej časti územia, zipa zase južnej. Pre Muiscov boli nálezy soli hybnou silou ich obchodu a ekonomiky, soľanku dokázali vyťažiť a obchodovali s ňou. Vzhľadom k výrobe zlata a k jeho množstvu, ktorým disponovali, môžeme povedať, že pre nich bola soľ nad zlato v pravom zmysle slova. 

Katedrála bola v priestoroch bane otvorená 16. decembra 1995 a odvtedy je pre verejnosť sprístupnený celý areál, tak ako ho poznáme dnes, s výnimkou zadných klenieb pre obchodíky, ktoré tvoria hlavnú obchodnú uličku pod zemou. Na priestoroch a postupnom rozširovaní sa stále pracuje, aktuálne sa vytvára obrovská miestnosť v strede areálu, ktorá by mohla slúžiť ako moderná premietacia galéria.  

 Z autobusu vystúpime na blízkom parkovisku, rozdáme si vstupenky, ktoré sme pre vás už vopred rezervovali a postupujeme areálom pozdĺž hrubej bielej čiary na zemi smerom k hlavnému vchodu. Autobus tu na nás počká a potom sa individuálne do neho o cca. 2 h vrátime. Urobíme si spoločnú prehliadku a potom si necháme dostatok voľného času na nákup suvenírov, prehliadku smaragdov, dobrú kávu v podzemí, prípadne na chvíle strávené v tichu na svätých miestach. V jaskyni nie je zima a nečaká nás žiadna prílišná námaha, takže stačí pokiaľ si so sebou zoberiete peniažky, fotoaparát, vodu a v prípade dažďa dáždnik, pretože autobus nás môže vyložiť najbližšie cca 300m od vchodu. 

Vstupný tunel je skutočne atmosférický, nasvietený červenými neónmi, máme pocit, že vstupujeme do pekla. Teplota neklesá a steny a podlaha sa začínajú meniť na čisté soľné povrchy. Cítime síru a odolávame pokušeniu liznúť si. 

Dostávame sa do širokého tunela, ktorým kedysi chodili baníci do práce. Tu začína aj oficiálna prehliadka miesta, pri prvom zastavení krížovej cesty - púte Ježiša na Golgotu. Jednotlivé zastavenia sú reprezentované rôznymi metaforickými zobrazeniami soľného kríža. 

Pre príklad, keď Ježiš (niekoľkokrát) padá pod ťarchou kríža k zemi, soľný kríž je akoby čoraz viac zasadený hlbšie do zeme. Pri zobrazení Márie Magdalény a Panny Márie je kríž obkolesený dvoma skoro rovnako opracovanými kameňmi. Pri prehovore Ježiša k Bohu sa kríž dotýka stropu jaskyne, ktorý je tvarovaný do úzkych kanálikov vytvárajúcich vlnovité mozaiky. Krížová cesta nás dovedie až do najväčšieho tunela komplexu, ktorý bol využívaný na vývoz materiálu vozíkmi von z bane. Dnes podzemnú uličku tvorí množstvo obchodov so suvenírmi a predmetmi zo smaragdu. Po ľavej strane prichádzame pod patronátom sochy archanjela Gabriela k trojitému schodisku. S informáciou, o ktorej návštevník nemôže vedieť, schádza schodmi, ktoré si sám vyberie. Podľa toho je označený za hriešnika, človeka alebo svätého. 

Cesta rovno nás vedie priamo do priestorov Soľnej katedrály, v ktorej sa každú nedeľu stretne okolo 3000 veriacich na svätej omši. Katedrála ale nemá svojho biskupa, preto nie je oficiálne vedená v kresťanskej správe.  

Stavbe dominuje monumentálny nasvietený kríž vytesaný do steny za hlavným oltárom a celou katedrálou vedie prehliadková ulička Ježišovho života, tzv. „ulička života“. Sprevádzaní krásnymi sochami Ludovica Consortiho prechádzame od narodenia v Betleheme až po telo Kristovo nad hrobom – panelom, ktorý je jemne odchýlený. V strede katedrály sa nachádza aj zaujímavé dielo autora Carlosa Enrique Rodrígueza s názvom Stvorenie človeka, ktoré si požičiava motívy z Michelangelovho Stvorenia Adama. 

Vraciame sa späť do obchodnej uličky. Pri jej prechádzaní odporúčame zastaviť sa pri rôznych „atrakciách“. Po pravej strane budeme míňať exponát venovaný indiánskym kmeňom a ich obchodných artiklov, ktoré ovplyvnili históriu celej strednej Kolumbie. Reprezentanti kmeňov Muiscov, Muzov a Quimbaya stoja pri hrudkách soli, nálezisku zlata a smaragdov. V ďalšom exponáte sa dostaneme do vesmíru. Ilúziu vytvára veľká pokojná hladina umelo vytvoreného jazera, ktoré odráža soľný strop pokrytý mnohými tvarmi a obrazcami. Tento očný klam a splynutie pozemského a nebeského si určite musíme odfotiť. Z obchodnej uličky smerom doľava sa dostávame do malého, akoby samostatného smaragdového múzea. Baníci pri práci, rôzne druhy smaragdov a pracovné nástroje sú predmetom záujmu mnohých návštevníkov. No a ďalej ulička ponúka obchodíky so suvenírmi, kaviareň s dobrou kávou, a dokonca aj video simuláciu ťažby, ktorá je premietaná v kinosále. Pre mnohých príchodzích je návšteva katedrály dych vyrážajúcim zážitkom a zanecháva v nás hlboký dojem. Času strávenému v katedrále venujeme približne 2 hodinky a vraciame sa do autobusu, ktorý nás čaká na parkovisku. 

16:30 Cestou späť do Bogoty sa určite nevyhneme povestným dopravným zápcham, a preto treba rátať s približne dvojhodinovým návratom na hotel. 

Bogota ponúka mnoho spôsobov večerného vyžitia, a to vo štvrtiach a oblastiach, kde je naozaj bezpečne. Po ceste zo Zipaquiry môžeme vystúpiť v Zone Rose – v jednej z najbohatších a najvyhľadávanejších štvrtí mesta, ktorú máme teraz po ceste = ušetríme veľa času. Podniky, bary, luxus, ktorý by ste čakali možno skôr v USA alebo v Dubaji je tu len pre nás a na rezerváciu sa s BUBO dostaneme všade. Pre naozajstný gastronomický zážitok a skvelé drinky určite odporúčame reštauráciu Andrés Carnes de Res. Podnik s kapacitou až 2000 ľudí ponúka ako súkromie, tak aj zábavu, a to v priestoroch, v ktorých je každé poschodie zariadené v inom štýle.  Máme skúsenosť, že počas víkendu bolo naozaj všetkých 2000 miest obsadených a pri vstupe našu rezerváciu kontrolovali 3x. Najzaujímavejšie je práve prvé poschodie (prízemie) a najvyššie, ktoré sú atmosféricky zariadené ako peklo dole a nebo hore. Hrá tu viac kapiel, živá hudba a pri každom stole vyhodnocujú kráľovnú a kráľa večera – a tí dostávajú šerpu. Jedlá sú mäsité a tradičné, ale majú aj vegetariánske a pije sa väčšinou víno z celej Južnej Ameriky – argentínsky Malbec a Čilský Carménère. Od hotela sa nachádzame približne 50 minút, takže večer si pre cestu späť berieme taxíky. Jedno auto do hotela (4 ľudia) môže stáť 50 000 kolumbijských pesos (cca. 12 eur). 

Prečítajte si ako predísť v baroch Kolumbie, hlavne v Bogote, Medelline či Cali problémom. Bezpečnosť v Kolumbii.

Hotel Tequendama

Jeden z najznámejších a najvyhľadávanejších hotelov v Bogote je situovaný v pulzujúcom komerčnom centre hlavného mesta Kolumbie. Nachádza sa blízko dôležitej dopravnej tepny Carrera 7 a je súčasťou bloku, kde nájdeme mnoho obchodov a podnikov. Medzi tie najznámejšie určite patria BBC – Bogota Beer Company s najlepším kolumbijským pivom, Voodoo – vyhľadávané rýchle občerstvenie so západnou kuchyňou, alebo Casa Vieja – tradičná kolumbijská reštaurácia s mnohými gastronomickými prekvapeniami. Máme to na skok do historického centra. Keď vyjdeme z hotela, po ľavej strane sa vypína posvätná hora Montserrate. V hoteli sa nachádza príjemný a tichý bar s výhľadom na mesto, kde dostanete dobrú kávu a môžete si spríjemniť večer hraním na piano. Veľmi nápomocnou môže byť pre nás aj zmenáreň s dobrým kurzom na prízemí blízko recepcie. V hotelových priestoroch máme k dispozícii aj spa služby s hotelovým bazénom a príjemnou vírivkou. Na raňajkových stoloch nájdete všetko – od čerstvých ovocných štiav, cez typické kolumbijské pečivo, až po teplý bufet, či vopred pripravené minibagetky. Izby sú priestranné, s vlastným sociálnym zaradením, chladničkou, TV, wi-fi. 

1. Bogota – Múzeum zlata
   Pokiaľ vycestujete do Kolumbie a rozhodnete sa ju preskúmať, určite nemôžete vynechať jej hlavné mesto so všetkými vyhľadávanými (ale aj tými nevyhľadávanými) lokáciami. Už aj v súvislosti s Guatavitou v prvom rade odporúčame Múzeum zlata, na ktoré sú Kolumbijčania veľmi hrdí a majú byť právom prečo. Aktuálne je v múzeu vystavených 4975 obetných alebo náboženských predmetov, 385 zväčša keramických sošiek a 636 iných exponátov. Prehliadka končí na treťom poschodí, kde sa staneme súčasťou rituálu El Dorada v zážitkovej simulácií.
2. Bogota – Vrch Monserrate
   Vo výške približne 3 100 m n. m. stúpame po krížovej ceste lemovanej sochami Ludovica Consortiho až na svätý vrch, ktorý je v súčasnosti pre veriacich vyhľadávané pútnické miesto. Kedysi bol tento vrch Muiscami označený za „šľapu starej matere“ a bol dôvodom prečo sa tento kmeň rozhodol usadiť práve na mieste historickej časti Bogoty La Candelaría. Výhľad na mesto je neuveriteľný. Dôkladne si môžete obzrieť kvety „drogy pravdy“ burundangy, ochutnať čaj z koky, ktorý pomáha pri výškovej chorobe a prezrieť si sochu padlého Krista vyrobenú z dreva.
3. Zona Cafetera
   Regióny v centrálnej časti Kolumbie na úbočiach Kordiller vytvárajú, tzv. kávový trojuholník a krajinu tvoria mnohé kávové plantáže, ktoré boli zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Mnohé z týchto plantáží organizujú prehliadky pre cestovateľov a niektoré z nich dokonca ponúkajú skromné ubytovanie v tichu kolumbijských hôr. Krajina je známa predovšetkým pestovaním kávových plodov, takže nenavštíviť plantáž by bolo, ako neodfotiť si Eiffelovku pri návšteve Paríža. Pravá 100-percentná arabica a usmievaví plantážnici sú zárukou neuveriteľne príjemného a podmanivého zážitku.
4. Umenie v Bogote
   Mesto Bogota je tiež prezývané ako ´Atény Južnej Ameriky´ a to nielen kvôli nespočetným knižniciam a univerzitám, ale aj kvôli mnohým múzeám, divadlám a galériám. Z toho najdôležitejšieho, čo môžete v Bogote vidieť, vyberáme bývalé prezidentské sídlo prvého prezidenta Veľkej Kolumbie Simóna Bolívara, Múzeum minci, ktoré je rajom pre numizmatikov a Boterovo múzeum, ktoré nám dovolí nahliadnuť do mysle jednej z najrevolučnejších umeleckých osobností Južnej Ameriky. Navštívte Národné divadlo alebo menšie avantgardné scény a nechajte sa unášať pouličným umením, ktoré Kolumbijčania povýšili k vysokým hodnotám.

Jednodňový výlet pri Guatavitu a do Zipaquiry je organizovaný v rámci našich zájazdov do Kolumbie. Perfektne dopĺňa dôležitosť a význam celého regiónu, je neoddeliteľnou súčasťou histórie a kultúry Kolumbie a ponúka mnoho možností na ulovenie tých najlepších zážitkov. Veríme, že Vás tieto miesta chytia za srdce rovnako ako nás. Pokiaľ by ste sa chceli o Bogote a o jej prehliadke dozvedieť viac, určite si prečítajte blog Ľuboša Fellnera ´Bogota – prehliadka´.