Medellin – mesto Pabla Escobara

Medellín (čítaj Medežín) má populáciu 2,5 milióna a celá urbánna zóna až 4 milióny obyvateľov. „V Bogote prší, u nás je stále slnko a príjemne,“ tvrdia Antioqueños. Medellin je totižto hlavné a komerčné centrum regiónu Antioquia. Na prelome 80./90. rokov jedno z najnebezpečnejších miest sveta, dnes je mesto, ktoré ide progresívne dopredu a snaží sa Vám ukázať sa v tom najlepšom svetle. Dokonca, Daniel Quintero, súčasný starosta Medellínu (do roku 2023), je najmladším starostom a držiteľom moci v dejinách mesta. Na našich BUBO cestách do Kolumbie Medellín navštevujeme, a keď viete, kde máte ísť, viete si mesto dokonale užiť.

Medellín je obrovské mesto a má svoje lepšie a horšie zóny. Celkovo sa mesto delí na 6 zón, a tie sa ďalej delia na comunas, alebo komúny (16 komún). Práve comunas boli v minulosti také malé bojové zóny, kde obyvatelia jednotlivých komún boli v konflikte jedni proti tým druhým. TOP zóna sa nazýva El Poblado. Leží na juhu a nájdete tam najlepšie bary, reštaurácie a hotely. Celkovo sa to v Medellíne rozdeľuje na bohatší juh a chudobnejší sever (v Bogote je to presne naopak). My náš hotel máme vždy v tejto najlepšej štvrti. 

BUBO odporúča:

Hotel Diez

Medellín Hotel Diez je dokonalým príkladom symbiózy tradičných, až folkloristických prvkov a zároveň modernity, ktorá z hotela robí vyhľadávané zariadenie. Nachádzame sa v štvrti La Florida, ktorá žije usporiadaným nočným životom. V blízkosti hotela sa nachádza, napríklad, piváreň MBF – Medellin Beer Factory alebo reštaurácia Mondongo´s Poblado. Hotel Vám na svojej prekrytej vysunutej terase ponúka možnosť návštevy nočného baru, ktorého priestory sú ráno vystriedané pripravenými bufetovými stolmi. Apetít nám neklesá, a preto cieľavedome naberáme na tanier miešané vajíčka, hrianky, jemné croissanty, ale aj kolumbijské arepas – pochúťky z kukuričnej múky. Izba je vybavená k našej spokojnosti, a okrem samostatnej kúpeľne, sociálneho zariadenia, wi-fi, pravdepodobne využijeme aj klimatizáciu, pretože v rámci nadmorskej výšky smerom z Bogoty klesáme a okolo nás sa príjemne otepľuje.

Preprava po meste je komplikovaná. Štyri milióny Los Paisas (ako sa nazývajú obyvatelia) a mesto rozložené v úzkom údolí Aburrá vyzerá romanticky, ale pre dopravu je problémom. Máte tu istotu, že v Medelline rozlezenom po všetkých kopcoch na okolí nie je preprava nikdy jednoduchá. Úzke cesty, zákruty, veľa áut a taxíkov. Mesto ale premýšľa progresívne a myslí aj na cyklistov. Nové cyklocesty pribúdajú každým rokom. Situáciu veľmi uľahčuje metro.

Áno, čítate dobre, cyklocesty a metro. Metro, ktoré nenájdete ani v 10 miliónovej metropole Bogota. Projekt, ktorý pre mesto znamená nový začiatok, bol otvorený 30. novembra 1995 a je súčasťou veľkej transformácie mesta, ktorá nastala v polovici 90. rokov. A domáci svoje metro milujú. Už pri vstupe do stanice je zakázané jesť a piť, okrem vody. Nenájdete pokreslené vagóny, a v každej stanici je nejaká podoba Panny Márie. Sicarios (drogoví zabijaci) nikdy neútočia na miestach, kde je Panna Mária. Taká bola nepísaná dohoda. Dnes je jazda metrom zážitok. Má dve linky a plynulo sa na stanice napájajú lanovky. Medellín bolo prvé mesto na svete, ktoré zapojilo lanovky do systému verejnej dopravy. Dnes prepravu zabezpečujú štyri linky a skrátili cestu do centra pre ľudí z chudobných vzdialených komún z 2 ½ hodiny na 45 minút.

Prehliadka Medellinu:

BUBO prehliadka má vždy logiku a jasnú dramaturgiu. Vypicháva to NAJ v mestách a veci, ktoré môžu čoskoro „odísť“, a tým pádom to, že ich uvidíte bude ešte vzácnejším uloveným zážitkom. Čoskoro po Vás už ďalší turisti túto šancu nebudú mať. Tu v Medelline sú to objekty a miesta, ktoré zostali po bačovaní Medellínskeho kartelu V blogu sa napríklad dočítate že coca nie je kokaín a o tom ktorí slávni ľudia kokaín užívali.

Dnešný Medellín chce budovať nový imidž (mesto inovácii, prečítajte si odsek Bezpečnosť), a tak sa snažia vymazať veci a stavby súvisiace s Escobarom z mapy mesta. Pablo mal veľa nehnuteľností, ale po jeho smrti väčšina aj tak prepadla do rúk mesta. My v BUBO máme vo svojich hodnotách čestne sa správať (naša tretia hodnota Concordia cum Veritatae), a preto činy Pabla Escobara a jeho bandy odsudzujeme (viď. nižšie). Na druhej strane práve téma Narcos je tým, čo máme naozaj kvalitne prepracované, aby se vedeli dodať našim klientom najlepšie zážitky. Ľuboš Fellner tu na viacerých výpravách išiel bod po bode od miesta, kde sa Pablo Escobar narodil, kde si postavil vlastnú väznicu Escobara, až po miesto, kde Pabla Escobara zastrelili – na dnešnej prehliadke pre Vás vyberáme to naj. Mesto sa mnohých týchto „pamiatok“ zbavuje, a tak sa poponáhľajte! BUBO bolo v Medelline, keď Escobarov najväčší dom v luxusnej štvrti Poblado – známe 6-poschodové Monaco – ešte stál. Boli sme tu vo februári, kedy budovu zbúrali, no a dnes chodíme do Parque Conmemorativo Inflexión, ktorý vznikol na jeho mieste.

Dnes sa naozaj v Medelline transformujú spomienky na bolesť na krásne miesta pre život.

Napríklad, na námestí Parque Poblado (v štvrti, kde bývame) nájdete pamätník venovaný všetkým jeho obetiam s názvom Héroes Inocentes (Nevinní hrdinovia), od miestneho rodáka Cristóbala Gaviriu. A toto je súčasná politika mesta: spomínajme na obete, nie na vraha. Obetí bolo, ak rátame všetky obete súvisiace s medellínskym kartelom a obchodom s kokaínom, až vyše 46 tisíc, do toho nie sú započítaní tí, ktorí boli unesení a ťažko pracovali v prenosných laboratóriách a iní. Medellin je mesto, ktoré sa chytilo druhej šance. Veď Pablo Escobar zomrel v roku 1993, a to je už dávno. Vojna v Juhoslávii bola v roku 1993 na vrchole a do Chorvátska už bežne chodíme a nebojíme sa. Poďte do Medellinu a uvidíte, že budete nadšení! Medellin je značne rozsiahle mesto, a preto odporúčam mať prenajatú osobnú dopravu a sledovať si čas. Píšeme tu základnú prehliadku a pri dobrom čase, či neskoršom odlete viete ešte zopár vecí pridať. Ja osobne som tu strávil dlhé týždne, s mojimi kolegami z BUBO sme dali hlavy dokopy a tu je najlepšia prehliadka Medellinu.

8:30 Naša prehliadka začína po výdatných raňajkách pred hotelom, kde už na nás čaká náš autobus a prvé miesto, ktoré spoločne objavíme bude Parque Conmemorativo Inflexión – vo význame prekladu Pamätný park zmeny, alebo obratu. Cesta do luxusnej štvrte Santa María de los Ángeles, ktorá je stále v El Poblado (blízko nášho hotela) trvá autobusom asi 15-20 minút, a tak máme čas si niečo o parku, o budove Monaco povedať. Hore v penthouse bývala Pablova rodina, dole na prízemí mal mučiareň. 13. januára 1988 o 5:30 ráno tu vybuchla bomba uložená v aute, ktoré priviezol konkurenčný Cali kartel – konkrétne zabezpečoval „Pacho“ Herrera. Detonáž bola tak silná, že dcéra Pabla Escobara ohluchla na jedno ucho a už nikdy dobre nepočula. Monaco však vyzeralo skôr ako betónový bunker, a tak budova nepadla. Zato vedľajšie budovy boli postihnuté viac – vypadli okná, dvere, výťah sa pokazil. Mieste noviny písali: „Medellin sa dnes zobudil ako Bejrút“. Išlo totižto o prvý bombový útok takéhoto rozsahu v celej Kolumbii.

Dnes vkusný park pripomína obyvateľom a turistom hrôzy 70., 80. a 90. roky. Keď vojdeme do parku, do tohto veľkého pamätníka, začíname chodníkom, ktorý nás vedie popri skalách – pomníkoch. Každá skala reprezentuje štátnika, prípadne inú významnú osobnosť (sudcov, policajných komisárov, riaditeľov periodík), ktorí sa stali obeťou bombových atentátov narkovojen. Medzi nimi má svoj pamätník aj Rodrigo Lara, ktorý mal byť v rámci záchrany pred narcos poslaný do vtedajšieho Československa ako veľvyslanec. Pri ceste na letisko sa stal obeťou Escobarových zabijakov. Ich motorka zastavila pri transportnom aute a cez sklo Laru zastrelili.

Pred nami sa ťahá veľká pozdĺžna opracovaná skala z mramoru, ktorá je ešte desivejšia. Jej pravá strana je „dostrieľaná“. Je pokrytá otvormi po streľbe a veľa nadšencov výstavby tohto pamätníka sem prichádza, aby otvory využili na vlastné amatérske umelecké diela vyjadrujúce mier. Z rôznych drevených paličiek, kusov látok, sviečok sú častokrát vytvorené nádherné odkazy, ktoré potvrdzujú fakt, že ľudia sú už z konfliktov unavení. Ľavá strana veľkej skaly je pokrytá dátumami a miestami všetkých bombových útokov vykonaných na Escobarov rozkaz. V jeden rok ich boli niekedy desiatky. Univerzity, redakcie, policajné stanice, kongresová centrá, čerpacie stanice. Escobar si nevyberal a vláde Kolumbie vyhlásil otvorenú vojnu, na ktorú doplatilo mnoho nevinných.

9:10 S pokorou k obetiam sa po krátkej prechádzke vraciame do autobusu a pokračujeme ďalej.

Pablo Escobar je pravdepodobne najkontroverznejšia osobnosť celej Kolumbie. Narcobarón a kráľ kokaínu. Jeho majetok sa na začiatku 90. rokov odhadoval na 30 miliárd dolárov. Chlapec z chudobných pomerov, narcobarón, ktorý nemal dobrý vzťah s otcom a bol odkázaný sám na seba. Svoju kariéru zločinca začal relatívne skoro – vo veku 8 rokov začína kradnúť autá, motorky a následne ako 16 ročný začína s pašovaním – cigarety a whiskey. Ako tento jeho biznis rástol – stal sa "šéfom" pašeráckej cesty, ktorá viedla z Medellínu až po hranicu s Panamou. Pašoval všetko a vo veľkom. Ak ste niečo potrebovali, bol tu pre vás Pablo. Ak ste toho potrebovali viac, Pablo vám pomohol s obchodom a zobral provízie. Kolumbia je veľmi silno kresťansky založená krajina, a tak sa Pablo rozhodol, že bude cez hranice domov pašovať náhrobné kamene (predtým použité a vybrúsené), aby „jeho“ ľud mal, kde pochovávať svojich mŕtvych. Pablo si vybudoval silné meno a postupne sa dostal k obchodu s marihuanou a kokaínom. Kto ste sledovali sériu Narcos na Netflixe, viete presne, ako to bolo, však? Pablo Escobar vybudoval vlastné výrobne, vlastnú distribúciu, vlastné obchodné cesty. Medellínsky kartel pod jeho vedením spojil najväčších hráčov medzi narkobarónmi a z Escobara sa stal jeden z najbohatších ľudí na svete – dokonca 7 rokov po sebe patril medzi 10 najbohatších ľudí sveta.

Politické ambície:

Napriek tomu, že bol zvolený do Kongresu (ako nástupca odstupujúceho), zniesla sa na neho vlna kritiky a nedokázal sa pred štátom obhájiť. Zatiaľ čo v zasadacej sieni prežíval peklo, ľudia, ktorí ho milovali, mu pred budovou Kongresu núkali svoje kravaty. Escobar bol nesmierne súťaživý a mocichtivý človek s komplexami z detstva a syndrómom osloboditeľa, chcel sa stať dokonca prezidentom Kolumbie. Nakoľko mu tieto plány nevyšli podľa jeho predstáv, rozhodol sa, že štát zaplatí za „všetko zlé“, čo mu spôsobil. Medzi jeho najväčšie zločiny určite patrí útok na Justičný palác v Bogote v roku 1985, kedy sa na útoku dohodol s partizánskou skupinou M-19, ktorú zafinancoval; útok na centrálu DAS v roku 1989 a ďalším fanatickým činom bol atentát a následný výbuch na lietadlo, v ktorom mal sedieť budúci nevyhovujúci prezident Kolumbie. Ten bol ale vopred varovaný, a tak zomreli ďalšie desiatky nevinných ľudí.

Na druhej strane hovoríme o človeku, ktorý sa postavil na stranu chudobných, hoci častokrát so zištnými úmyslami. Escobar svoju bezpečnosť a otázku prežitia staval na podpore domáceho chudobného obyvateľstva. Financoval nemocnicu, školy, nechal postaviť celú novú obytnú štvrť, ktorá sa volala Pablo Escobar, v štvrti Comuna 9. Týmito skutkami si kupoval lojalitu miestnych chudobných obyvateľov a zároveň ochranu, a tak sa mu roky darilo unikať spravodlivosti. Medellín bol, skrátka, jeho mesto. Nikde sa necítil tak bezpečne ako práve v Medellíne. Dve tváre tohto muža spôsobili dva prístupy k nemu. Jedni ho podporovali, druhí nenávideli. Krajina sa postupne materiálne spamätala z činov, ktoré napáchal, ale zo strát a psychickej ujmy sa spamätáva dodnes.

V rámci Medellínu, neodporúčame nahlas spomínať jeho meno. Nikdy neviete ako ľudia okolo Vás na neho zareagujú. Medellín má snahu sa ukázať v lepšom svetle, než v akom sme ho poznali v Narcos na Netflixe z 90. rokov.

V rámci prehliadky pokračujeme z pamätného parku na Escobarov hrob. Cintorín Cementerio Jardines Montesacro sa nachádza v štvrti Itagüí, na juh od štvrte El Poblado a cesta autobusom trvá okolo 20 minút.

9:30 Z autobusu vystupujeme na cintoríne a smerujeme k veľmi peknej vyhliadke na mesto. Po ľavej strane míňame dom smútku a napravo od neho je hrob rodiny Escobar. Neleží tam iba Pablo, ale aj jeho rodičia, brat, taxikár, ktorý s nim bol v čase jeho zabitia. V blízkom okolí sú hroby ďalších „mafiánov“, veď sa pozrite na ten nádherný výhľad. Keď bol v roku 1993 pohreb, prišlo viac ako 20 tisíc ľudí. Keďže pri tom množstve ľudí bol problém aj prejsť bránou, dav ľudí poničil ploty, kvety a iné.

Dnes okolo celého hrobu, a predovšetkým okolo jeho pomníka sú neustále kytice čerstvých kvetov.

Ak by ste sa chceli k cintorínu dopraviť individuálne, môžete sa sem dopraviť metrom – vystúpite na stanici Sabaneta na linke A, prejdete cez rieku Medellín, pôjdete stále rovno, až prídete rovno k rýchlostnej ceste Carrera 42. Pred vami naľavo leží cintorín. Ak si zvolíte taxi – taxíkov jazdí v Medellíne veľa (tak ako v každom veľkom kolumbijskom meste), sú žltej farby a najčastejšie autá Hyundai Atos. Sú relatívne lacné, za cestu z Poblado zaplatíte okolo 5-6 €. Prípadne využite jednu z aplikácií na objednanie jazdy, napr. Uber v Kolumbii síce nie je povolený, ale funguje. Odporúčaný čas na mieste: do 30 min. (presun do centra bude ďalších minimálne 20-30 min.)

Keďže sem jazdíme už toľko rokov vidíme, ako sa menia aj náhrobné kamene. Pred pár rokmi bol ten Pabla Escobara vyšúchaný tým, že ho doslova milióny rúk vďačných Medellinčanov hladkalo. Podobizeň Pabla Escobara mali mnohí v bytoch vystavenú spoločne s Panenkou Máriou. V rodinnej hrobke je hrob Pabla Escobara ten úplne vľavo. Všimnite si, že sa narodil 1. decembra a zomrel 2. decembra.

9:50 Nastupujeme do autobusu, opúšťame miesto posledného odpočinku Pabla Escobara a smerujeme do centra Medellínu – na námestie Plaza Cisneros.

V centre strávime približne dve hodinky, veci si môžete nechať v autobuse. Ten nás neskôr v centre vyzdvihne - pozor na inom mieste - a budeme ním pokračovať do Comuny 13. Zoberte si so sebou peniaze (nie všetky, postačí vám okolo 150 000 kolumbijských pesos – 35 € na dva obedy a prípadne kávičku alebo suveníry). Držte sa spolu, tu nie je dobré stratiť sa. Rozchod si dáme na Plaza Botero.

10:15 Vystupujeme z nášho autobusu a prechádzame cez hlavnú cestu. Po ľavej strane vidíme krásnu historickú budovu z roku 1929, v minulosti hlavná železničná stanica. Prejdeme okolo stanice a už z diaľky vidíme výškovú budovu z 80. rokov, justičný palác. Prichádzame do správneho dištriktu, kde sa nachádzajú všetky dôležité budovy mesta, na zaujímavé námestie Plaza Alpujarra. Uprostred námestia je veľký monument z konca 80. rokov, umelecké dielo s názvom Monumento a La Raza, pamätník venovaný vývoju kolumbijského národa, ktorého autorom je Kolumbijčan Rodrigo Arenas Betancur. Tento komplex budov bol vybudovaný v 80. rokoch, aby umiestnili všetky jednotlivé súdy pod jednu strechu, nakoľko sudcovia boli riziková skupina. Tu boli veľmi dobre chránení, celý komplex má vlastné bezpečnostné kryty. Postupne sem premiestnili aj ostatné správne úrady, takže tu nájdete aj budovu radnice, daňový úrad a sídlo regiónu Antioquia. Na námestí sa zvyknú organizovať rôzne koncerty, protesty, aktuálne sa tu nachádza aj výstava fotografií v rámci múzea Museo en la calle (Múzeum na ulici). Čas: približne 15-20 min.

10:40 Vraciame sa na námestie Plaza Cisneros, kde uvidíme desiatky zvláštnych stĺpov. Je to verejné osvetlenie, samozrejme, solárne. Systém osvetlenia sa mení podľa fáz mesiaca, a preto je aj večerná prechádzka zážitkom. Námestie v minulosti bolo centrum obchodu, konal na tu najväčší trh v meste.

Na ľavej strane uvidíme veľkú budovu knižnice, ktorá je známa tým, že vám požičajú knihu iba na občiansky preukaz, nie je potrebná žiadna registráciu, poplatky, nič. My pokračujeme doprava, cez dve tehlové budovy, ktoré v minulosti slúžili ako prvé mestské hotely. Dnes sú to však moderné kultúrne centrá, kde nájdete aj kaviarne a iné prevádzky.

BUBO Tip: vo vnútri sa nachádza aj WC, na prízemí, aj na prvom poschodí.

Teraz sa stále spolu vydáme na najznámejšie Medellínske námestie, Plaza Botero. Za tehlovými budovami odbočíme doľava na ulicu Carrera 52/Avenida Carabobo. Je to miestna obchodná ulica/pešia zóna, kde nájdete rôzne obchody, stánky so suvenírmi, ovocím a blší trh. Miestny sprievodca vtipkuje, že pokiaľ Vám v Medellíne niečo ukradnú, tu si to môžete kúpiť späť. Pokračujeme príjemnou prechádzkou, vnímame okolitý ruch, bežných ľudí a žiadnych turistov.

Prechádzame popod nadzemné metro. Po ľavej strane uvidíme peknú šedú historickú budovu paláca Palacio Nacional, kde sa dnes nachádza tržnica s obchodmi, kde kúpite originály aj fakt podarené kópie značiek. Dokonca aj samotné "fejky" (kópie originálov) sa tu rozdeľujú na tri skupiny podľa kvality spracovania. Štvrte okolo centra sú bizarným miestom. Pomedzi stánky s ovocím prichádzame na otvorené priestranstvo jedného z najväčších námestí v meste.

11:00 Prichádzame na najznámejšie námestie Plaza Botero. Meno Fernando Botero už poznáme. V Bogote sme múzeum Botera navštívili, viď. Čo navštíviť v Bogote, prehliadka od Ľuboša Fellnera.

Prídeme krížom cez námestie až ku vchodu do múzea Antioque (Museo de Antioquia), kde bude miesto nášho stretnutia -o 50 minút. Za chrbtom máme múzeum Antioqie, pred nami neopakovateľnú "šachovnicovú" budovu Palacio De La Cultura Rafael Uribe Uribe, a všade naokolo sochy Fernanda Botera. Je to pekné miesto na stretnutie.

Fernando Botero je umelecká superstar, ktorý, ako sám vraví, pracuje s priestorom, a ktorý sa hlási k  mottu: „Častokrát sa spytujem svojho zdravého rozumu... a niekedy odpovie.“

Na to, aby sme pochopili poetiku Boterových diel je dobré spomenúť niekoľko míľnikov v jeho živote, ktoré ho v rámci tvorby ovplyvnili. Rodák z Medellínu vyrastal bez otca s dvoma súrodencami. Podliehal prísnej jezuitskej výchove, ktorá objektívne formovala jeho subjektívny pohľad na svet aj ľudí. Ako malý chlapec stával pred arénou a maľoval býčie zápasy. Vo veku 15 rokov si už začína svojou tvorbou aj privyrábať, keď začnú jeho nákresy a karikatúry zverejňovať v  miestnych periodikách. Veľkou inšpiráciou mu pri jeho tvorbe bolo známe Danteho dielo Božská komédia. Je tomu tak preto, lebo sa pohyboval aj medzi chudobnejším obyvateľstvom a častokrát maľoval výjavy z chudobných štvrtí, čím si získal pozornosť umeleckej obce. Postupne sa začal zaujímať o ženy a sexualitu ako takú, čo viedlo k jeho vylúčeniu z jezuitskej školy.

Ako dvadsaťročný vyhral súťaž vyhlásenú združením kolumbijských umelcov. Výhru v prepočte 7000 dolárov investoval správne – rozhodol sa cestovať do Európy. Prácou s objemom a tvarmi sa stal známym predovšetkým vo Florencii, Madride a v Paríži. Jeho diela sa prikláňajú k ironizovaniu skutočnosti a čo je dôležité, častokrát aj k úsmevom nad smutným. Okrem množstva ocenení si vyslúžil aj prezývku kolumbijský Dalí.

Na námestí Plaza Botero je voľne dostupných 23 jeho vystavených sôch.

Okrem Boterových diel si nemôžeme nevšimnúť veľkú budovu šachovnicovej šedo – čiernej farby. Je to palác kultúry Palacio De La Cultura Rafael Uribe Uribe. Historicky pôsobiaca budova zo začiatku 20. storočia od známeho belgického architekta Agustína Goovaertsa, dodnes nie je dokončená a poslednými úpravami v roku 1970 docielili len približne 50% návrhu.

Necháme si trochu voľného času, aby sme si mohli pochodiť obchodíky, dať si dobrú kávu, prípadne si dať ľahký obed.

BUBO Tip: nájdete tu (smerom v pravo odkiaľ sme prišli) rôzne stánky s ovocím, kúpte si na osvieženie výborné mango alebo kokos, cena cca 2000 – 2500 kol.pesos (cca 0,60 €).

11:50 Stretneme sa na dohodnutom mieste (pred vstupom do Museo de Antioquia) a sprievodca vás odveedie do autobusu. Samy nemáte šancu nájsť. Na prízemí múzea Antioquie je fajn kaviarnička.

BUBO tip: Bandeja paisa, obľúbené Escobarovo jedlo, sme ochutnali už po ceste z Finca del Café do Medellínu. Pokiaľ máte chuť, rozhodne ho však odporúčame aj tu priamo v meste. Všetko na  tanieri má zmysel a chuť jedla je naozaj jedinečná. Bandeja paísa pozostáva z ryže, ktorá je spravidla prekrytá volským okom. V strede taniera sú servírované chutné uvarené jemne fazuľky so spravidla mastným bravčovým bôčikom. Druhú stranu taniera tvorí mleté mäso s upečenou klobáskou. Vedľa nich sú položené dva opečené plantany (slanšie a tvrdšie banány) a vykrojené avokádo. Určite treba jedlo vyskúšať, pretože je jednou zo základných charakteristík nielen Medellínu, ale aj celej oblasti Paisa.

11:55 Odchádzame z centra mesta a smerujeme do štvrti Comuna 13, ktorá sa nachádza na západe mesta. Cesta nám zaberie približne 20 minút.

Comuna 13 je štvrť, ktorej výstavbu pomáhal financovať aj Pablo Escobar a snažil sa o väčšie prepojenie okrajových a chudobnejších štvrtí so širším centrom mesta. Finančnými darmi, ktoré rozdával miestnym chudobným obyvateľov si zabezpečil ich lojalitu a do budúcna, často proti ich vôli, aj ich služby v jeho súkromnej armáde.

Územie nemalo najlepšiu povesť ani na prelome storočí, keď nasilu verbovali mladých chlapcov do armády počas občianskej vojny. Tieto boje sú v histórii známe ako Vojna tisícich dní. Konflikt skončil osamostatnením Panamy v roku 1903.

Posledné dni tesne pred Escobarovou smrťou boli pre mesto nesmierne kritické. Všade po uliciach ležali mŕtvoly, ktoré už jednak prestali počítať, a ktoré sa už ani nesnažili identifikovať. Nebol priestor a možnosti na ich pochovanie, a tak sa rozhodli, že ich vyvezú do kameňolomu nad Comunou 13, aby ich pochovali v spoločnom hrobe. Kameňolom pri príchode do štvrte jasne vidíme.

12:15 Autobus nám zastaví tesne pod sprístupnenou hlavnou uličkou. Pôjdeme spoločne hore a následne samy prídete na určenú hodinu do autobusu na toto isté miesto. Fotografie a nákupy robte teda na ceste späť.

Trošku nás zarazí okolie, v ktorom sa ocitneme. Domy s pristaveným ochranným múrom okolo prednej časti, mreže na dverách a oknách, niektoré majú na ulicu namierené kamery. Keď sa ale pozrieme do tvárí ľudí, nevidno v nich nenávisť alebo zášť. Sú pokojné a vyrovnané, zdravia nás ako turistov, ktorí ich prišli pozrieť, a ktorým sú rozhodnutí sa naplno venovať. Kráčame hore ulicami a po stranách si začíname všímať rôzne formy street artu – pouličného umenia. Tagy na nízkych múrikoch – ozdobné podpisy umelcov, ktoré po správnosti vyjadrujú ich umelecké cítenie. Graffiti na stenách domov, farebné stvárnenia názorov sformulovaných v štýle písma autora.

Ako postupujeme hore štvrťou, objavujú sa pred nami obrovské maľby street artu. Či už sprejované alebo maľované, sú dych vyrážajúce a zďaleka presahujú naše očakávania od podobného „vandalizmu“, ktorý my u nás poznáme, napríklad, z vagónov vlakov. Eskalátormi, ktoré v štvrti postavili Francúzi, smerujeme na hlavnú obchodnú uličku. Všade okolo nás sú stánky s jedlom, tričkami, suvenírmi, ovocím. Medzi nimi sú betónové plochy, na ktorých mladí ľudia tancujú, hrajú na hudobné nástroje, prípadne maľujú. Všetci sa na nás usmievajú a ani my, ani oni, necítime strach. Cítime prítomnosť zmysluplného života, ktorý sa skoro z tohto miesta úplne vytratil, ale postupne sa vracia. Toto je Medellín! Postupná transformácia na miesto, ktoré bude príjemné na život. Pokiaľ si u miestnych niečo kúpite, hodíte im nejaké drobné za vystúpenie alebo navštívite ich galérie, odmenia sa Vám širokým úsmevom.

14:00 V poobedných hodinách toto miesto plné silných zážitkov opúšťame a vydávame sa do slnečnej Cartageny. Pozor na zápchy cestou na letisko, ktoré je vzdialené cca hodinku (lokálny sprievodca má aktuálny prehľad o prerábkach na ceste, a tak si to treba 2x overiť!).

V Cartagene nás opäť čaká totálna zmena. Nielen jedno z prvých miest založených Novom svete, ale aj príjemný horúci Karibik!

V Medellíne je bezpečnosť špeciálna téma. V minulosti mesto Pabla Escobara, podľa niektorých najnebezpečnejšie mesto sveta, si aj po Pablovej smrti 2. 12. 1993 prešlo rôznymi obdobiami, kedy voľné miesta po narcobarónovi obsadili rôzne guerilly a paramilitantné skupiny. Rušné obdobie rokov 90. sa skončilo približne po roku 1997. Výstavba metra, investície do mestských častí, oprava ulíc, ciest, výstavba cyklopruhov, oprava škôl, knižníc, atď. Proces transformácie mesta stále trvá, ale už dnes vidieť, že Medellín je úplne inde ako pred 20 rokmi. Dnes Medellín zbiera rôzne ocenenia, ako napríklad Najinovatívnejšie mesto sveta podľa Wall Street Journal za rok 2013 alebo Cena Lee Kuan Yew za Urbánne riešenia a rozvoj za rok 2016. V meste neuvidíte veľa turistov, veľakrát sme tam jedinými turistami, ale nikdy som nemal v Medellíne pocit ohrozenia. Miestni sa, naopak, na vás budú usmievať, pýtať sa odkiaľ ste. „Vďaka“ Escobarovi nie sú zvyknutí na turistov, a to viac sa tešia, keď nejakých vidia. Večer v Parque Lleras a v centre v okolí Plaza Botero buďte opatrní, pohybujte sa v skupinke kamarátov – cestovateľov a nedajte sa okradnúť vreckovými zlodejmi.

Počasie

Ako sme spomínali v úvode, Medellínu sa hovorí mesto večnej jari. Nachádza sa v údolí Aburrá v nadmorskej výške 1 500 m. n. m. Priemerná teplota cca 16-17°C je veľmi príjemná a ideálna na poznávanie mesta. Doobeda viac slnečno, poobede môže aj spŕchnuť, takže buďte pripravení. Je vhodné sa aj natrieť opaľovacím krémom a padne vhod aj pohodlná ľahká obuv na mestskú turistiku. V letných mesiacoch môžu teploty dosiahnuť aj 30°C.

Reštaurácie

Restaurante Barcal – špičková reštaurácia, jedna z najlepších v Medellíne, ponúka tradičnú kolumbijskú kuchyňu cez recepty jedného z najznámejších šéfkuchárov, Miguela Warrena.  Otvorené PO – SO 19:00 – 22:00. Adresa: Calle 7D #43A – 70. Odporúčame rezerváciu: +57 (323) 590-0828.

ENVY ROOFTOP BAR – bar s TOP výhľadom na streche hotela The Charlee Boutique hotel. Navyše bazén, výborné jedlo, vrátane Sushi a Dj. Adresa: Calle 9A No 37-16. Odporúčame rezerváciu: +57 4 4444968.

1) Námestie Plaza Botero – najznámejšie námestie v Medellíne, kde nájdete až 23 originálnych sôch od tohto umelca svetového formátu. Maliar a sochár s vlastnou víziou sveta sa radí medzi najvplyvnejších umelcov súčasnosti. Ľahko sa dopravíte taxíkom, alebo metrom (zástavka Parque Berrío). A ak by vám to nestačilo, hneď na námestí sa nachádza múzeum Museo Antioquia, kde nájdete ďalšie Boterove práce. Pozrite si časť: Extra, čo vidieť navyše.

2) Nočný život – Medellín je vyhlásený nočnými klubmi a zábavou. A právom sa zaraďuje medzi najživšie mestá sveta. Práve štvrť El Poblado ponúka niekoľko dobrých barov a podnikov, kde sa dá zabaviť, napríklad, SkyBar na námestí Parque Lleras (Carrera 38 #8-83), alebo ENVY ROOFTOP, bar s výhľadom na celé mesto na streche hotela The Charlee hotel (Calle 9A No 37-16).

3) Kult Pabla Escobara – možno vás to nezaujíma, možno idete do Medellínu len kvôli nemu. V každom prípade, hovoriť o Medellíne a nespomenúť Escobara, to asi ani nie je možné. Hoci neslávne, ale bude navždy spätý s týmto mestom. Môžete navštíviť cintorín, kde sa nachádza hrobka rodiny Escobar. Cintorín Cementerio Jardines Montesacro sa nachádza v štvrti Itagüí. Prípadne navštívte štvrť nazvanú Barrio Pablo Escobar (Carrera 26cc ##38A - 82, Medellín), alebo Casa Museo Pablo Escobar (Calle 10b #28 - 90, Medellín). Viac informácii nájdete v našom blogu o Narcos

4) Atmosféra a temperament hlavnej ulice v Comune 13 – pouličné umenie, tanec, hudba, spev, grafika a snaha mladých ľudí o zmenu. Energia a nádej je to, čo túto mladú generáciu ženie vpred. Iný Medellin, trošku od ruky, ale keď ostane čas určite sa sem vyberte!

5) Cerro de Nutibara  – kopček v južnej časti Medellínu v geografickom strede údolia Aburrá,  s veľmi peknou vyhliadkou na celé mesto. Jeden zo 7 strážnych kopcov, dnes ponúka aj ukážku typickej dediny Paisa a malý amfiteáter Carlos Vieco. Obľúbené miesto miestnych počas víkendov. Otvorené denne 6:00 – 24:00. Adresa: vstup z Calle 30A, Vías Cerro Nutibara.

6) Najlepšie empanadas (rýchle jedlo typické pre Latinskú Ameriku – mesiačiky plnené hovädzím/kuracím mäsom, príp. šunkou, syrom, atď.) – aj miestni vám povedia, že najlepšie empanadas robia v El Machetico, na ulici Calle 9, pol bloku od námestia Parque Poblado. Vždy si počkáme, ale stojí to za to.

7) Grafitti v uliciach – súčasť transformácie mesta je aj podpora umenia v rôznych formách. Grafitti, ako nie nákladný, ale zaujímavý spôsob ako oživiť ulice, môžete vidieť pri prechádzaní množstva ulíc, napríklad, Carrera 43C, jeden blok od Parque Poblado, prípadne Comuna 13, v minulosti jedna z najnebezpečnejších častí Medellínu, ktorú počas našej BUBO prehliadky navštívime (stanica metra San Javier).

8) Bandeja Paisa – typické jedlo pre údolie Apurrá – všetko na  tanieri má zmysel a chuť jedla je naozaj jedinečná. Bandeja paísa pozostáva z ryže, ktorá je spravidla prekrytá volským okom. V strede taniera sú servírované chutné uvarené jemne fazuľky so spravidla mastným bravčovým bôčikom. Druhú stranu taniera tvorí mleté mäso s upečenou klobáskou. Vedľa nich sú položené dva opečené plantany (slanšie a tvrdšie banány) a vykrojené avokádo. Určite odporúčame ochutnať! Pripravia Vám ho už v celej Kolumbii, ale pochádza práve z tejto oblasti.

9) Jediné metro v Kolumbii – prevezte sa metrom, ktoré je jediné v Kolumbii, a napríklad 10 miliónová Bogota ho nemá. Čisté, udržiavané vagóny, zakázaná konzumácia jedla a nápojov, okrem vody, hneď ako prejdete turnikety. Máte k dispozícii dve dráhy, spojte jazdu metrom spolu s lanovkami, ktoré sú tu súčasťou verejnej dopravy (ako prvé mesto na svete). Jeden  lístok stojí od 2255 – 3665 kol. pesos.

10) Lanovky – chceli by ste vidieť mesto z výšky? Z lanoviek, ktoré v Medellíne slúžia ako verejná doprava, získate komplexný pohľad na mesto a zároveň je to veľký zážitok. Rovno zo zastávky metra Acevedo môžete prestúpiť na lanovku (v rámci jedného metro lístka, stojí od 2255 – 3665 kol. pesos), s ktorou postupne vystúpite až na začiatok štvrte La Avanzada. Cesta naspäť je jednoduchá, na stanicu Acevedo, a odtiaľ metrom smer centrum (stanica Parque de Berrío), alebo až do El Poblado (stanica El Poblado).

Medellín sa nás snaží presvedčiť, že sa to dá a my mu to veríme. Vstať, pochopiť, povzniesť sa a ísť dopredu. Los Paisas, jeho obyvatelia, si prežili všeličo, ale dnes v ich tvárach vidno zvláštnu spokojnosť a úsmev. Na všetkých našich BUBO zájazdoch do Kolumbie Medellín navštívime.