Keď zavriete oči a máte povedať 3 charakteristiky Kolumbie, tak v nich určite bude kokaín, Pablo Escobar či Narcos.

My v BUBO užívanie drog nepodporujeme, pitie alkoholu aj fajčenie cigariet považujeme za zlé. No pri hľadaní pravdy a zážitkov sa aj téme “Narcos” venujeme podrobnejšie než iní. Navštívili sme priamo v Kolumbii viac lokalít s témou Narcos a každou cestou sa dostávame neustále hlbšie. Moja augustová cesta do Medellínu sa venuje v Kolumbii vyslovene tejto téme. Pozrite si naše dalšie zájazdy do Kolumbie.

História

Niekedy v roku 1994 som mal robiť dizertačnú prácu a téma bola: “Vplyv kokaínu na kardiovaskulárny systém” Potom som sa začal naplno venovať BUBO, no chcem povedať, že tému kokaínu mám v hlave dlho. Tú drogu som nikdy neužíval, no venujem sa jej vyše 25 rokov. Takže niečo sa na mňa za ten čas nalepilo.

Inkovia poznali listy svätej rastliny koka pred 5000 rokmi. Lístky koka si indiáni zrolovali a vložili do úst. No toto “nešliape” a je to ako keď si dáte kokový čaj. Pri kokovom čaji cítite to isté čo pri šípkovom. A pri čistom žuvaní listov koka to isté ako keď žujete listy púpavy. No trikom je ak k listom pridáte zásadu.

V januári 1999 sme v Amazonskej džungli Bolívie v Rurrenabaque čakali pár dní na lietadlo. Nemohlo pristáť, lebo na letisku (bolo to také trávnaté futbalové ihrisko) bolo príliš veľa vody. Tu ma naučili k listom koka vložiť sódu bikarbónu. A vtedy som niečo cítil, stŕplo mi líce a nemusel som spať, bolo mi fajn. No opäť nič prevratné, žiadne halucinácie, žiadny skvelý neohrozený pocit. Indiáni so sebou odjakživa nosili nádherné nádobky (často z rýdzeho zlata), ktoré volali poporo. V nich mali rozmliaždené mušle = zásadu. Po tom ako si vložili do úst šúľoček listov koka, tak tenkou ihlicou načreli do poporo a prihodili si do úst prášok z mušlí = zásadu. Takto to robia indiáni doteraz napríklad v horách Sierra Nevada de Santa Marta južne od prvého kolumbijského mesta založeného Španielmi. Iba ich poporo nie je zo zlata, ale z dreva či bambusu.

Poporo – múzeum zlata
Foto: Ľuboš Fellner

No treba vedieť, že žuvanie listov koka nie je kokaín. Európania sa síce stretli s listami koka už pri prvých stretnutiach s indiánmi v 16 storočí, ale účinok kokaínu objavili až v roku 1880 (19. storočie). Žuvanie listov koka a užívanie kokaínu - to sú absolútne dve odlišné veci! Žuvanie kokových listov to je 0.5% účinnej látky kokaínu. Hydrochlorid kokaínu a čistý crack to je až 90 - 100% kokaínu. Prelom v účinkoch kokaínu na ľudskú psychiku priniesli práce Sigmunda Freuda, ktorý bol známym kokainistom. Freud popisoval účinky pozitívne ako:

  • pocity úľavy
  • nadobudnutie fyzickej sily a energie
  • zvýšenie pracovných výkonov
  • zvýšenie sexuálnych výkonov

Kokaín užívalo vtedy množstvo bohatých ľudí, celebrít a umelcov: Charles Dickens, Robert Louis Stevenson, Jean Cocteau, Majakovskij, Thomas Edison, či románový detektív Sherlock Holmes.

Do roku 1900 bol kokaín aj súčasťou Coca Coly. Chcem povedať, že o negatívach kokaínu sa dlho nevedelo. Dnes je kokaín uvádzaný ako najčastejšia príčina úmrtia na drogy v štatistických prehľadoch Národného inštitútu drogových závislostí USA.

Kokain – ilustračná fotka
Foto: Archív

Rozdelenie drog

Moja PhD dizertácia mala na úvod rozdelenie drog podľa prevládajúceho stavu závislosti na fyzické a psychické. Fyzické sú napríklad heroín, alkohol. Psychickou drogou je práve kokaín. Toto rozdelenie sa už dnes nepoužíva lebo sa často jednotlivé závislosti prelínajú. No o niečom toto “staré” delenie hovorí. Pri závislosti na kokaín Vám nie je fyzicky zle ak ho nemáte, nevidíte biele myši, no s ním (s kokaínom) vám je jednoducho lepšie, je vám úžasne. Kokaín proste musíte mať! Kokaín nepôsobí na fyzično, nepletie sa Vám jazyk, nestrácate koordináciu, ale je to prevažne psychická droga. Podľa účinku delíme drogy na halucinogény (napríklad lysohlávky), utlmujúce drogy (napríklad ópium) alebo stimulujúce (kokaín). Kokaín je drogou bohatých, drogou právnikov či biznismenov. Keď kokaín užijete, navonok to na Vás nevidieť a tak ho začnú ľudia užívať v stále bežnejších situáciách. Nielen pri “žúrke” a sexe, ale aj v práci na povzbudenie či na zvýšenie koncentrácie, pracovnej výkonnosti. A postupne bez tejto drogy nedokážu urobiť nič. Na Slovensku droga vstúpila okrem umenia aj do politiky.

Sneh, cukor, lajna, C-éčko, kola, koks, púder či v anglosaských krajinách white lady, snowball vdychujete najčastejšie nosom. Už ani neviem v koľkých percentách 100 dolároviek našli molekuly tejto drogy, no bolo to ohromné číslo. Crack sa fajčí a pri tom vydáva praskavý zvuk (crack). V snahe znižovať cenu “kokaínu” sa podáva v rôznych zmesiach s pervitínom, s heroínom (tzv. speedball), s marihuanou (bazooka), s amfetamínom (speed). Takto vznikajú dvojité závislosti a celkovo je tento mix nebezpečnejší.

Kolumbia. video: Ľuboš Fellner

Kolumbia. video: Ľuboš Fellner

Ako kokaín funguje?

Kokaín patrí medzi tropány, stimulujúce sympatický nervový systém. Viaže sa na receptory (acetylcholínové a dopamínové) a tým zabezpečí anestézu a eufóriu. Naviaže sa napríklad na dopamínový receptor a tak sa na neho nemôže už naviazať samotný dopamín. Takto dopamín (hormón šťastia) ostane v nervových synapsách = nahromadí sa ho v nich viac, lebo transportér, na ktorý je už naviazaný kokaín ho neodstraňuje. A my máme prechodne lepší pocit. Podobne to funguje na sérotonín a iné hormóny (neuromediátory), ktoré sú ďalšími hormónmi šťastia a dobrého pocitu. Problém je, že po vyprchaní účinku sa ich hodnota zníži a my sa cítime blbo a ďalší problém, že postupne potrebujeme kokaínu na dosiahnutie rovnakého účinku trošku viac… Stimulácia sympatikového nervového systému spôsobuje vyplavenie adrenalínu a tým pocit sily, výkonnosti, potlačí sa pocit hladu a únavy. Zvyšuje sa frekvencia srdca, zrýchli dýchanie, rozšíria sa zreničky, Cieľom mojej dizertácie bolo skúmať účinky tejto drogy na srdce. Sú totižto zaznamenané prípady infarktu už po prvej dávke, infarkty u 30 ročných kokainistov, fatálne poruchy srdcového rytmu po požití kokaínu a pod. Pri dlhšom užívaní je človek bez dávky nepokojný, paranoidný so zníženým libidom, depresívny, s dierou v nosnej prepážke. Depresie po odznení účinkov ženú človeka získať drogu za každú cenu, aj za cenu vraždy. A keď ju nemajú, dochádza k samovraždám, depresie sú silné. Kokaín je veľmi nebezpečnou drogou! Preto tento článok nie je oslavou narkobarónov a neglorifikuje ich.

Cartagena
Foto: Ľuboš Fellner

Pablo

Pablo Escobar biznis s kokaínom rozbehol do neuveriteľných rozmerov. Dovtedy policajti naháňali vlasatých hipíkov s balíčkom marihuany. Escobar rátal dodávky kokaínu na tony. Cena kila kokaínu v Kolumbii je 900 USD, no v USA 150 000 USD. Na výrobu 1 kila kokaínu potrebujete asi tonu kokových listov. Táto tona stojí iba 250 USD, tona najlepších listov koky 300 USD. Čiže ak porovnáte cenu tých najlepších lístkov koky a potom predaj v USA, tak marža je 50 000%.

Escobar vlastnil celú sieť od pestovania koky (najlepšia koka sa pestuje vo vyšších nadmorských výškach Kolumbie a Peru), po spracovanie v “laboratóriách” na kokaín a aj distribúciu a predaj. Takto sa stal najbohatším narkobarónom planéty a jedným z najbohatších ľudí sveta. Keby bol kokaín legálny ako alkohol, ide o úžasný “biznis case” a ospevovaného podnikateľa typu Stevea Jobsa. O hyperúspešných podnikateľoch sa nakoniec napíše kniha či dokonca natočí film. No o Pablovi Escobarovi sa napísali tucty kníh a natočilo mnoho filmov. Jeho syn si na tom dokonca postavil svoju živnosť. Na znalosti Pabla Escobara profituje aj jeho brat, ktorý je aktuálne v biznise s blockchainom. A nielen on. Úspešná séria Narcos v edícii Netflixu spôsobila svetové šialenstvo a “narcosmániu”, na ktorej sa priživujú mnohí. Nájsť pravdu je stále obtiažnejšie.

Pablo sa narodil do chudobných pomerov, otec bol roľník (nikdy sa nezmieril s tým, že jeho syn je zločinec a nenechal sa synom nikdy uplatiť a žil na svojom ranči – na svojej fince až do smrti) a matka učiteľka. Boli chudobní a keď sa deti Pablovi v škole vysmievali pre jeho škaredé topánky, išla do obchodu a ukradla mu jedny. Svojho synáčika milovala. Pablo sa začal živiť pašovaním. Všetkého. Okrem iného kšeftoval aj s kradnutými náhrobnými kameňmi. Potom k tomu pridal pašovanie cigariet (viac viď. Vojna Marlboro), marihuany a nakoniec sa dostal ku kokaínu. Napadla ho neuveriteľná drzosť, pašovať túto drogu do USA, konkrétne do Miami, kde žije silná latinoamerická komunita. Marža bola obrovská. A Pablo sa rozhodol robiť to veľkom. V 70 rokoch jeho Medellínsky kartel dovážal do USA 80% kokaínu. A trh neustále exponenciálne rástol.

Zločinec s veľkým srdcom

Pablo bol veľkou osobnosťou. Hrubý zločinec bol rodinne založeným katolíkom. Svoju ženu Máriu si vzal keď jej bolo 15 a do konca života sa milovali. Hovorí sa, že sa k nej vždy veľmi pekne správal, vždy úctivo, spoločné obedy boli sväté, tancovali spolu salsu, vždy to bola pre neho tá prvá. Pablo Escobar mal sociálne cítenie a pomáhal chudobným. Pablo vystaval v Medellíne pre chudobných celú jednu štvrť. Ľudia ho v tomto druhom najväčšom meste Kolumbie milovali. Mnohí mali jeho obrázok zavesený v kuchyni vedľa Ježiša Krista, ako svätého. Keď sa vrhol do politiky bojoval proti elite Kolumbie. Táto biela elita je v každej z latinoamerických krajín a hŕstka elity ovláda celú krajinu. Zažil som zopár volieb a v Guatemale boli billboardy, kde ukázali fotografiu kandidáta a aj štvorček, ktorý mali voliči zaškrtnúť. Indiáni totižto odvolili, no keďže boli negramotní, tak do urny iba vhodili lístok, ale nezačiarkli meno a ich hlasovací lístok bol neplatný. Takto vždy vyhral biely politik, často s podporou USA, či aspoň americkej firmy ako United Fruit Company, ktorá pestovala banány. Neskôr sa firma premenovala na Chiquita a táto spoločnosť dala vzniknúť termínu :banánové republiky.

Pablo dával peniaze kostolom, podporoval školy, staval futbalové ihriská, nemocnice, rozdával jedlo chudobným. V istom ohľade to bol dobrý človek.

Pablo založil tzv. Medellínsky kartel a stal sa najbohatším Kolumbijčanom, poslancom (na 2 roky) a jedným z najbohatších ľudí na našej planéte. Z poslaneckého postu ho vylúčili a kolumbijská vláda podpísala s vládou USA zmluvu o extradikcii zločincov. Pablo si predtým na nádhernom mieste vystaval svoje vlastné väzenie “La Catedral”, s ruletou, biliardovými stolmi, futbalovým ihriskom, všetkým luxusom. Mal tu zarámovaný “svoj prvý milión” a odtiaľto s úsmevom riadil svoje obchody, ktoré sa neustále rozrastali. Vedel, že keby ho vyhostili, stratil by všetko. Začal tlačiť na vládu, aby zákon o vydaní zločincov do USA zrušila. Najprv sa ponúkol splatiť Kolumbijský štátny dlh v sume 10 miliárd dolárov. No keď vláda nesúhlasila, začal terorizovať miestne obyvateľstvo s tým, že neprestane, dokým vláda zákon nezmení. Ľudia sa báli ísť do obchodu, či do reštaurácie, v mestách po ulici nechodila ani živá duša. Všetci sa báli, že obchod vybuchne, že v reštaurácii sa bude strieľať. Ľudia boli väzňami vo svojej vlastnej krajine. Skoro každá rodina má z tohoto obdobia príhodu s výbuchom v ich blízkosti, či mŕtveho rodinného priateľa. Pablo bojoval proti celej armáde Kolumbie. Na Justičný palác v Bogote poslal marxistické jednotky M-19, ktoré vypálili archív a tak sa Pablo zbavil dôkazov. Keď chcel spáchať atentát na prezidentského kandidáta Césara Gaviriu (ktorý sa neskôr stal prezidentom), tak nechal vyhodiť do vzduchu celé lietadlo spoločnosti Avianca. Dnes ide o spoľahlivú spoločnosť, s ktorou sa aj vo veterných Andách cítim bezpečne. Vtedy skoro skrachovala.

Tak ako sa Pablo spojil s marxistami, tak na jeho zlikvidovanie použili grázlov z polovojenskej protimarxistickej organizácie Los Pepes, ktorých platilo CIA. Bratia Castañovci, sadistickí hrdlorezi mali najmodernejšiu výbavu, nočné videnia, informácie z DEA (protidrogové oddelenie: Drug Enforcement Administration), najmodernejšie odpočúvacie zariadenia. Brutálnym spôsobom vraždili jedného Pablovho spojenca za druhým, včítane celých rodín, žien a detí. Pablove impérium postupne upadalo, až zrazu spadlo na úplnú nulu. Jeho biznis prebral druhý kartel z južného mesta Cali.

Námestie Simona Bolivara - Justičný palác nechal Escobar vyhodiť do vzduchu. Video: Ľuboš Fellner

Námestie Simona Bolivara - Justičný palác nechal Escobar vyhodiť do vzduchu. Video: Ľuboš Fellner

Najbohatší zločinec v histórii 

Sú známe príbehy, kedy bol Escobar s rodinou na úteku a v dome v horách bola zima (píšem o zime v článku o Bogote) a keďže tu ústredné kúrenie nebýva, Pablo potreboval zakúriť. Dreva nebolo a tak spálil asi 2 milióny USD. Mal toľko peňazí, že ich nebolo kde zakopávať. Dokonca aj jeho podriadení, ako napríklad pilot lietadla, ktorý vozil kokaín do USA, Barry Seal mal toľko peňazí, že nevedel, čo s nimi, nemal ich kde dať. Túto postavu vo filme Nebeský gauner (American made) hrá Tom Cruise a film ukazuje, že peniaze mal všade, v krabiciach od topánok , v každom šuflíku, keď chcel ďalší milión zakopať v záhrade, tak ako začal kopať vykopal ďalšie peniaze. Bolo ich toľko, že peniaze sa nedali “preprať”. Nefungovalo to, čo za Al Caponeho – ten bol oproti Escobarobi doslova chudáčik. Escobara nakoniec zastrelili. Mal 44 rokov.

Od roku 1987 až do 1993 bol podľa magazínu Forbes jedným z 10 najbohatších ľudí našej planéty. Tento miliardár bol zodpovedný za smrť 4000 ľudí, z toho 200 sudcov a 1000 policajtov. V poslednom období vyplácal kohokoľvek, za hlavu policajta. Stačilo ktoréhokoľvek zastreliť a dostali ste odmenu. Byť policajtom bolo veľké hrdinstvo a preto je polícia v dnešnej Kolumbii rešpektovaná a ľudia si policajtov vážia. Escobar vlastnil 140 lietadiel, 32 jácht a 2 ponorky. Jeho bohatstvo bolo nepredstaviteľné. Každý deň prepašoval do USA 15 ton kokaínu. Na jeho pohrebe v Medellíne sa zúčastnilo 25 000 ľudí.

Koniec obchodu s kokaínom?

A čo sa stalo po zabití Escobara? Skončilo sa v Kolumbii násilie? Vymýtil sa diabol menom kokaín? V žiadnom prípade. V tej sekunde ako skončil Medellínsky kartel sa jednotkou stal Cali kartel vedený bratmi Rodriguézovcami. Cali kartel nie je až tak známy ako Pablo Escobar a jeho Medellinský kartel, no po smrti Escobara to boli práve oni, kto prevzali opraty v biznise s kokaínom. Cali kartel sa preslávil možno iba tým, že po tom, čo si dal omylom kolumbijský futbalista na majstrovstvách sveta v roku 1994 vlastný gól, tak ho zastrelili. Cali sa nachádza na juhu a ide o tretie najväčšie mesto krajiny, známe tancovaním salsy.

Cali Cartel

Guilberto a Miguel Rodriguezovci si udržiavali na rozdiel od Pabla Escobara tzv. nízky profil. Nikto o nich nič nevedel. Systémom ich práce nebolo násilie, ale skôr úplatky. Neskôr sa prevalil 10 miliónový úplatok (v dolároch) na prezidentskú kampaň hneď pol zavraždení Escobara. Sampers sa v roku 1994 aj prezidentom stal. Agent DEA nazval Kolumbiu Narco –demokraciou. Všetci štyria najvyšší členovia kartelu (okrem bratov to bol Čepe a Pačo) sa vydali kolumbijskej polícii. Guilberto prezývaný “šachista” mal s vládou dohodu o ukončení činnosti. Mali toľko peňazí, že sa chceli zmeniť na serióznych podnikateľov. No nakoniec sa prevalili úplatky a vraždy. Čepe z väzenia utiekol a zabili ho. Pača navštívil vo väzení nájomný vrah a zastrelil ho 7 ranami do hlavy. Bratov Rodriguezovcov previezli do USA kde doteraz sedia.

CESTOVATEĽSKÉ NOVINKY DO VAŠEJ SCHRÁNKY

Kolumbia je dnes bezpečnou turistickou krajinou. Dokonca aj Cali je dnes po dlhých rokoch bezpečné. No džungľa, juh krajiny pri hraniciach s Ekvádorom a zopár prístavov na brehoch Tichého oceánu sú stále v rukách narkotrafikantov a sú extrémne nebezpečné. Odtiaľto putuje kokaín na sever do bohatšej Severnej Ameriky. Dnes Kolumbia produkuje o 20% viac kokaínu, než za čias Escobara či bratov Rodriguezovcov a niektoré odhady hovoria ešte o väčšom náraste.

Rozdiel je v tom, že neexistuje jeden človek, či jeden kartel, ale produkcia sa rozdelila medzi viacerých menších hráčov. Plus, distribúcia a predaj je dnes v rukách mexických organizácii. A najväčšie peniaze sa vždy robili pri predaji. To je aj dôvod vojny gangov v Mexiku. Ide skutočne o veľké peniaze a objem biznisu vraj medziročne neustále rastie.

Pohľad zvnútra

Kolumbijčania sa na fascináciu Pablom Escobarom a celkovo na Narcos pozerajú ako na úchylku. Tvrdia, že nebyť odberu v USA, tak by tieto problémy nemali. Blamujú USA, že si nevedia urobiť doma poriadok. Na úkor nenásytného, po drogách prahnúceho trhu v USA sa sila narkomafie v Kolumbie posilňuje.

FARC

Druhou vecou je to, že všetky tie príhody ktoré nájdete na Netflixe sa udiali v nedávnej minulosti a každý si na ne pamätá. Kolumbijčania boli väzňami vo vlastnej krajine. Narkomafia bola spojená s politikmi, ale aj s marxistickými ľavicovými vojenskými revolučnými organizáciami. Keď ste sa vydali na rodinný výlet autom z Bogoty ku Karibiku, tak ste mali prakticky 100% istotu, že vás zastavia, okradnú a zrejme vám zoberú auto. FARC (Revolučné ozbrojené sily Kolumbie) mali pod palcom väčšinu ciest a prepadávali aj autobusy. Do dnešných dní si vás po nastúpení do medzimestského autobusu nafilmujú, aby bolo jasné, kto v autobuse cestoval. FARC unášali ľudí a žiadali výkupné. Julio mi hovorí ako jeho babička musela získať pečiatku na miestnom výpise z registra trestov. Ak chcela niekde cestovať, musela byť “čistá” a keď budovu opustila, tak tá vybuchla. Babička prežila. No iné rodiny toľko šťastia nemali. Vybuchovali obchodné domy, trhy, hračkárstva. “Bolo to strašné” hovorí Julio vážnym hlasom. Šéfovia FARC boli často naivní intelektuáli inšpirovaní kubánskou revolúciou a očarení marxistickými ideami. Olej do ohňa prilievala aj svinská zahraničná politika USA. Plus, špinavé peniaze z obchodu s kokaínom. FARC bojovali v 10 ročnej občianskej vojne. Počas La Violenciabolo zabitých 200 až 300 000 ľudí. O FARC sa hovorí ako o najbohatšom revolučnom hnutí sveta. Po podpísaní dohody, za ktorú získal prezident Kolumbie Nobelovu cenu za mier sa FARC dostalo do kolumbijskej vlády. Tým prezidentom bol Juan Manuel Santos. Potom sa vypísalo referendum, kde sa všetkých Kolumbijčanov pýtali “chcete mier?” a odpoveď bola prekvapujúca “Nie” Tesne, ale vyše 50% Kolumbijčanov hrdo povedalo nie. Ľudia FARC nenávideli. No potom sa všetci tvárili, že referendum sa nekonalo.

V Kolumbii sa pri posledných prezidentských voľbách odohral boj medzi Alvarom Sergiom Fajardom a Gustavom Petrom. Petro bol ako 17-ročný členom neslávne známeho M-19, ktoré spomínam v súvislosti s útokom na Justičný palác v Bogote, ktorý financoval Pablo Escobar. “Je to všetko zložitejšie,” hovorievajú Kolumbijčania.

Väzenkyne v kuchyni
Foto: Ľuboš Fellner

Čo sa dá z Narcos vidieť?

V Bogote sedím v bare, kde Narcos natáčali. Červené stoličky sú nezameniteľné. Bar sa nachádza v blízkosti múzea Zlata s výhľadom na námestie, kde asi 300 študentov naraz fajčí marihuanu. V štvrti La Candelaria je peknou budovou bývalá budova DEA. Počas Escobara tu vybuchla bomba. Teraz tu predávajú drahé byty. Kúsok sa nachádza námestie Bolívara s Justičným palácom, na ktorý zaútočilo M-19. Prechádzame z Armenie do Solenta a na kopčeku vedľa cesty vidíme vypálený dom. “Toto je vila Carlosa Lehdera” hovorí Julio. Tu v regióne kávy mimo hlavných turistických trás býval jeden z najväčších narkobarónov. Minulý rok hrali Rolling Stones po prvý raz v Kolumbii. “Rolling Stones po prvý raz v Kolumbii” hlásali reklamné slogany. Hovorí sa však, že to nebolo po prvý raz a že hrali už v tejto vile. Ten bláznivý excentrický chlapík obdivujúci Adolfa Hitlera bol spojencom Pabla Escobara. Vlastnil súkromný ostrov na Bahamách. Bola to strategická lokalita a malé lietadlá ktoré odlietali z Kolumbie práve na tomto ostrove pristávali a tankovali, aby doleteli ďalej tých 340 km do Miami. Lehderovi znížili trest, keď vypovedal proti prezidentovi Panamy Manuelovi Noriegovi. Aj tento chlapec hral najvyššiu ligu a jeho majetok sa odhadoval na bezmála 3 miliardy dolárov.

V Kolumbii BUBO navštevuje ženskú väznicu, kde máme večeru. Väčšina zo 130 väzenkýň má trest, ktorý sa prelína s kokaínom. Je mnoho vecí ohľadne Narcos, ktoré vidíme. Nechcem o tom písať, je za tým veľa investigatívy a mnoho kontaktov. Bez toho nemáte šancu! Základom je samozrejme Medellín. Nádherne položené kultúrne mesto, pre ktoré je Pablo Escobar stále bohom.

Rezervácia – Andrea Escobar
Foto: Ľuboš Fellner

Fotografia: sedíme pri stole v jednej z najluxusnejších reštaurácii Bogoty v Zona Rosa. Vedľajší stôl je rezervovaný na meno Andrea Escobar. Keď sa na to spýtam čašníka, iba mi v tichosti prikývne.

Posledná úprava článku | 2513

Odporúčame tieto zájazdy

K

Latinská Amerika   Amerika  

Kolumbia

16.07. → 25.07. +6 termínov

náročnosť

10 dní

Trvanie

2350
K

Latinská Amerika   Amerika  

Panama, Kolumbia


náročnosť

13 dní

Trvanie

3110
F

Amerika  

Panama, Kolumbia


náročnosť

13 dní

Trvanie

2950
K

Latinská Amerika   Amerika  

Kolumbia, Ekvádor


náročnosť

15 dní

Trvanie

5370

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva