Londýnske metro – čo ste o ňom nevedeli?

Prvá linka, medzi Farringdonom a Paddingtonom, s drevenými vozňami a parným pohonom, bola otvorená v roku 1863. V rámci vtedajších technických možností bola postavená systémom „cut and cover”, teda vykopaním jamy, postavením tunela a následným zasypaním. Týmto náročným a nákladným spôsobom sa stavali trate až do roku 1890 a práve komplexnosť takéhoto riešenia priniesla viacero kuriozít, ktoré je možné v Londýne vidieť dodnes.

Hoci Brunelova metóda hĺbenia tunelov bola známa už niekoľko rokov, nebola pre metro prakticky využiteľná skôr, ako bol zdokonalený systém výťahov (najmä pohonu súprav prostredníctvom využitia elektrickej energie). Až na prelome 19. a 20. storočia tak uzrela svetlo sveta prvá železničná trať vybudovaná kompletne pod zemou s typickým okrúhlym tunelom. Nachádzala sa medzi Stockwellom a King William Street, dnes je súčasťou linky Northern line. Po úspechu tohto projektu zaznamenáva londýnske metro najväčší rozmach, ktorý zastavila až druhá svetová vojna. Práve v tomto období vzniká aj svetoznáma značka - Underground, typický „roundel”, patentovaný typ písma, ale aj revolučná mapa metra. Takzvaný Beckov diagram, ktorý zmenil vtedajšie vnímanie máp ako takých a dodnes sa používa na mapovanie systémov (nielen) podzemnej hromadnej dopravy vo veľkomestách po celom svete.

Globálne najvýznamnejším pokrokom vo vývoji londýnskeho dopravného systému a jeho značky v prvej polovici 20. storočia je určite Beckov diagram, alebo revolučný spôsob mapovania podzemia.

Prvé mapky určené pre používateľov londýnskeho metra boli pomerne komplikované. Vyobrazovali ulice, rieky, jazerá, parky. Stanice v centre boli na sebe natlačené a stanice na okraji mesta zas tak ďaleko od seba, že sa niektoré na mapu ani nezmestili. Mapka bola síce geograficky presná, ale nie príliš praktická.

V tomto období pre londýnsky Underground pracoval elektroinžinier Henry Charles Beck, alebo „Harry” Beck, ktorý si uvedomil, že pre ľudí cestujúcich pod zemou v skutočnosti nie je dôležité to, čo sa deje nad zemou, kadiaľ vedú ulice a kde sú jazerá. Čo ich zaujíma je, ako sa prepravia zo stanice, kde sú, kde nastúpia na stanicu, na ktorú potrebujú ísť, kde prestúpia a kde vystúpia. Dôležitý je podzemný systém, nie geografická presnosť mapy. A tak navrhol mapu, alebo skôr diagram po vzore schémy elektrického obvodu. Linky idú len v troch smeroch,  horizontálne, vertikálne alebo pod uhlom 45°, stanice sú rozmiestnené rovnomernejšie a teda je celý systém prehľadnejší.

Harryho návrh bol pôvodne zamietnutý ako príliš radikálny, avšak v roku 1933 sa Underground rozhodol dať mu šancu a na skúšku dali vytlačiť niekoľko stoviek kópií a rozdistribuovali ich do niekoľkých staníc. Mapky zmizli v priebehu hodiny, a zjavná pozitívna odozva od cestujúcich dokázala, že Harryho dizajn je to pravé.

Beckov dizajn sa používa dodnes a to nielen v Londýne, ale prakticky v každom metro systéme na svete. Paríž, Miláno, Viedeň, Praha, Tokio, New York, Sydney, Sao Paulo… Harry tak vytvoril  spôsob mapovania (nielen) sietí podzemných tunelov, ktorý sa stal súčasťou univerzálneho jazyka, prostredníctvom ktorého veľká väčšina modernej populácie chápe systémy hromadnej dopravy po celom svete.

Ako už môžete dedukovať z názvu, Circle Line je jedinou linkou v londýnskom metre, ktorá tvorí uzavretý okruh. Kruh sa uzatvára na stanici Edgware Road, kde si skutočne treba dávať pozor, na ktorý vlak nastupujete. Hovorí o tom aj prezývka stanice „Bermudský trojuholník“. Dlho bol Edgware Road konečná stanica pre oba smery Circle Line, avšak po úpravách v roku 2009 bola linka predĺžená až na Hammersmith.

Circle Line je veľmi populárna medzi turistami, pretože mnohé z dôležitých pamiatok a atrakcií, ako sú Tower of London, St. Paul's Cathedral, Tate Modern a British Museum, ležia priamo na trase alebo sú prístupné z blízkosti staníc tejto linky, ktoré sú relatívne blízko pri sebe. Hustá sieť staníc v centrálnych častiach Londýna znamená, že cestujúci majú jednoduchý prístup k mnohým dôležitým oblastiam mesta.

V smere z východu na západ pokrýva Londýn District Line. Má široký záber - od stanice Upminster, cez centrum popri Temži, až po Ealing Broadway. Ak smerujete do západného Londýna, dávajte si pozor, do akého vlaku District line nastupujete, linka sa za stanicou Earl’s Court (akýsi hub pre District line) rozvetvuje a viete sa odviezť niekam, kam by ste nechceli. Vlaky sú však dobre značené. District Line poskytuje pohodlný prístup k niektorým ikonickým symbolom Londýna, ako je Tower Bridge a Tower of London (Stanica Tower Hill). Ďalej na linke nájdeme Richmond Park, jeden z najväčších kráľovských parkov v Londýne, a Kew Gardens, jedny z najkrajších botanických záhrad na svete, či viaceré významné múzeá - Victoria and Albert Museum (V&A) a Science Museum, ktoré sú prístupné zo stanice South Kensington. Linka prechádza stanicou Westminster, čo umožňuje jednoduchý prístup k londýnskemu parlamentu, Big Ben a ďalším významným politickým a historickým miestam.

Jednou z najstarších liniek londýnskeho metra je Metropolitan Line. Bola otvorená v roku 1863 ako súčasť svetovej prvej podzemnej železnice. Pôvodne prepojovala stanicu Paddington s Farringdon Street. Linka prechádza niektorými významnými stanicami a oblasťami, ako napríklad Baker Street, kde môžete prestúpiť na mnohé iné linky. Ak vám je názov stanice známy, áno na 221B Baker Street býval legendárny detektív Sherlock Holmes. Okrem toho sa tu nachádza múzeum voskových figurín. Ak skôr chcete nasávať atmosféru histórie metra, Metropolitan je na to ideálna, keďže zásadná časť linky stojí na pôvodných tratiach. Odporúčam zastaviť sa v Rickmansworth, kde môžete vidieť bývalú konečnú elektrických vlakov prichádzajúcich z centra Londýna. Ak ste chceli odtiaľto pokračovať, museli ste prestúpiť na parný vlak. Ďalej sa oplatí vystúpiť na Harrow-on-the-Hill s nádhernou historickou stanicou. Neďaleko sa nachádza Harrow school, jeden z najznámejších internátov na svete. Znalcom futbalu určite netreba bližšie pripomínať stanicu Wembley Park a legendárny štadión Wembley.

V priebehu rokov bola Metropolitan Line viackrát rozšírená. V súčasnosti sa rozkladá od centra Londýna cez predmestia až do okrajových oblastí, vrátane konečnej stanice Amersham. Na druhej vetve, z konečnej Chesham k stanici Chalfont&Latimer je to najdlhšia vzdialenosť medzi stanicami v celom systéme metra. Táto cesta vám zaberie okolo 7 minút.

Viacero trás, ktoré kedysi obsluhovala Metropolitan Line v modernej dobe prevzala Hammersmith&City Line, vybudovaná hlavne s dôrazom na efektivitu cestovného ruchu. Prepája totiž tri najvýznamnejšie londýnske železničné stanice na sever od Temže - Paddington, King’s Cross St. Pancras a Liverpool Street.

Najkratšia linka v celom systéme metra - Waterloo&City line - premáva len medzi dvomi stanicami - Waterloo, čo je jedna z najväčších železničných staníc v meste, a Bank, čo je stanica pod City of London, finančný centrom Londýna a aj srdce historického Londinium (rímskej usadlosti založenej v roku 43 nášho letopočtu). Tu vznikla obrovská metropola, v ktorej sa práve nachádzame. Priemerná jazda touto linkou trvá 3 minúty a 40 sekúnd a aj vzhľadom na tento fakt, tu nenájdeme príliš veľa zaujímavostí, o ktorých by sa dalo rozprávať.

Jedna tu však je a to je takzvaný „greathead.” Mašina na hĺbenie tunelov, použitá v roku 1898 tu zostala skrytá 18 metrov pod zemou a bola náhodou objavená v roku 1987 pri budovaní koridorov medzi jednotlivými stanicami. Zodpovední sa rozhodli ju tam ponechať a desiatky tisíc cestujúcich chodia denne cez ňu bez toho, aby o tom vedeli. Ak ale prídete do Londýna s BUBO, skúsený sprievodca vám vie ukázať aj takéto pikošky.

Linka bola otvorená vo dvoch etapách, pričom prvá časť bola otvorená v roku 1906 a celá linka bola dokončená v roku 1915. Spočiatku prepojovala dve významné stanice, Baker street a Waterloo, od toho aj názov linky Baker(street-Water)loo. Dnes sa ťahá zo severozápadu z Harrow, až do južného Londýna na Elephant&Castle. Touto linkou sa dostanete do známeho Regent’s Parku, ku koncertnej sále Royal Albert Hall alebo Londýnskej ZOO

Súčasná Piccadilly Line bola v roku 1906 bola otvorená a pomenovaná ako Great Northern, Piccadilly and Brompton Railway (GNP&BR). Postupne sa rozširovala a menila, pričom bola súčasťou niekoľkých iných liniek predtým, než sa zjednotila. Pre turistov je významná predovšetkým ako veľmi efektívny a cenovo dostupný spoj z Londýna na najvyťaženejšie letisko v Európe - letisko Heathrow, ktoré obslúži ročne 60 až 80 miliónov pasažierov.

Významné stanice na Piccadilly Line môžete vidieť na tejto príjemne spracovanej mapke, ktorá je vyvesená aj vo vozňoch tmavomodrej linky. Z tých najvýznamnejších - múzeá na South Kensington, svetoznáme nákupné centrum Harrods na Knightsbridge, Hyde Park, či Buckinghamský palác po krátkej prechádzke zo stanice Green Park. Na Piccadilly Circus vystúpime, ak chceme vidieť sochu Erosa, známu svetelnú reklamu, prípadne niektorú z divadelných hier na West End.

Na Covent Garden môžeme navštíviť trhy s veľmi príjemnou atmosférou, skvelo spracované dopravné múzeum, či pestrofarebné námestíčko Neil’s Yard, o ktorom píšeme v blogu o skrytých pokladoch mesta. Stanica Holborn nás dovedie k British Museum, ale po krátkej prechádzke aj k Somerset House. No a pre fanúšikov Harryho Pottera stanica King’s Cross St. Pancras a nástupište 9 a ¾.

V roku 1900 bola otvorená Central Line pod názvom Central London Railway. Postupne bola rozšírená a menila svoju trasu, v súčasnosti spája periférne oblasti Londýna od východu až na západ a viete na nej absolvovať najdlhšiu trasu bez prestupu - z Eppingu na West Ruislip je to až 55 kilometrov, asi ako z Bratislavy do Trnavy.

Ako síce najneobľúbenejšia linka medzi Londýnčanmi (často býva preplnená a je v nej neskutočne teplo), je zásadnou súčasťou celého systému, okrem okrajov aglomerácie totiž prepája aj viaceré významné miesta priamo v meste - napríklad železničné stanice Stratford a Liverpool Street. Pre turistov sú najzaujímavejšie zastávky na Oxford Street - Tottenham Court Road, Oxford Circus a Bond Street.

V oblastiach medzi stanicami Notting Hill Gate a Holland Park si zas môžete dať prechádzku v jednej z najdrahších štvrtí na svete, Kensington, ak sa vydáte na juh, alebo v známej štvrti Notting Hill, ak sa vydáte na sever. Samozrejme navštívime aj nádhernú St. Paul’s Cathedral na stanici St. Paul’s. Fanúšikovia Alfreda Hitchcocka si určite nenechajú ujsť stanicu Leytonstone, ktorá je vyzdobená mozajkami ako pocta filmárovi, ktorý sa v roku 1899 narodil práve v tejto časti Londýna.

Na Central Line nájdeme aj najmenej využívanú stanicu celého metra, Roding Valley, ktorá obslúži „len” približne 200-tisíc pasažierov ročne. Niektoré stanice metra takýto počet musia absolvovať za jeden deň.

Z viacerých historických liniek vznikla Northern Line. Jej vývoj siaha dokonc až do 19. storočia. Prvá časť bola otvorená v roku 1890. Z 50 staníc celkovo, až 36 je pod zemou, čo je najviac zo všetkých liniek, ďalšie prvenstvo drží konečná stanica Morden, je najjužnejšie položenou stanicou celého systému metra.

Keďže sa Northern Line v centre delí na dve vetvy - Bank branch a Charing Cross branch, často „nachytá” turistov, ale aj menej znalých domácich. Vetví sa na juhu za stanicou Kennington a spája sa na stanici Euston. Východná vetva Bank obsluhuje z významných staníc London Bridge, Bank a King’s Cross, vetva Charing Cross vedie cez Waterloo, Charing Cross, Leicester Square a Tottenham Court Road.

Väčšinu zaujímavostí, ktoré môžete vidieť, sme spomínali pri predchádzajúcich linkách, kam vás táto linka ale dovezie a na čo ju používa väčšina turistov, je Camden Town. Túto veľmi atmosférickú avantgardnú štvrť mesta, kde žilo viacero známych osobností (napríklad Amy Winehouse).

Pre skutočne oddaných fanúšikov londýnskeho metra ponúka Northern line tento, až obskúrny unikát - ak nastúpite na stanici Kennington na vlak obsluhujúci Charing Cross vetvu, smerujúci na juh, ďalšia zastávka bude… Kennington smerom na sever.

V dvoch etapách bola ovtorená aj Victoria Line, pričom prvá časť bola spustená v roku 1968 a druhá v roku 1971. Jej výstavba bola plánovaná už v 30. rokoch, pozdržala ju však druhá svetová vojna. Je preto pomerne modernou linkou a jej efektivita je nesmierna. Ročne obslúži vyše 200 miliónov pasažierov a je jediná (okrem Waterloo&City), ktorá je celou traťou pod zemou.

Je primárne určená na rýchlu a efektívnu prepravu cestujúcich z obytných štvrtí do centra, zaujímavostí pre turistov tam teda nenájdeme veľa. Medzi zaujímavosti pre fanúšikov metra patrí jedinečný štýl kachličiek na každej stanici podľa názvu (na Blackhorse Road sú motívy čierneho koňa, na King’s Cross zase napríklad motívy kráľovskej koruny).

Zároveň je na nej najrušnejšia stanica celého systému - Finsbury Park. Zároveň na južnej konečnej - Brixton, nájdeme najväčšie logo metra, alebo tzv. „Roundel,” v celom systéme metra.

Najmladšia linka londýnskeho metra - Jubilee Line - bola otvorená v dvoch etapách, pričom prvá časť bola spustená v roku 1979 a druhá o 20 rokov neskôr. Obsluhuje trasu medzi Stratfordom a Stanmore a je vhodná hlavne pre fanúšikov športových akcií. Prepája totiž olympijské štadióny z roku 2012 neďaleko Stratfordu, cez O2 Arénu v North Greenwich, až po štadión Wembley.

Pre fanúšikov hudby a predovšetkým The Beatles, bude zaujímava stanica St. John’s Wood. Je totiž najbližšia k Abbey Road Studios na ulici Abbey Road, kde vznikla legendárna fotka kapely na prechode pre chodcov. Významnou stanicou je aj Canary Wharf - finančný „hub” Londýna a pred Brexitom aj celej Európy.

Zaujímavosťou je, že finančníci v dopravnej špičke čakajú na metro na nástupišti vo veľmi úhľadných radoch a organizovane. Architektonicky veľmi zaujímavá je stanica Westminster, postavená vo veľmi futuristickom štýle, so 17 eskalátormi. Keďže stanica je neďaleko britského parlamentu, urbánna legenda hovorí o „tajných dverách” - východe z metra priamo do budovy Westminsterského paláca - nasledujte tabule smerom na východ číslo 3.

Londýnsky Underground bol už od svojho vzniku kľúčový pre rozvoj mesta a stal sa jeho neoddeliteľnou súčasťou. Významným nie je len ako dopravný prostriedok, ale aj z pohľadu bezpečnosti. Napríklad využitie jeho tunelov ako krytov počas nemeckých náletov a bombardovania v druhej svetovej vojne. Vo svojej vyše 150-ročnej histórii pre Londýnčanov stal významným prvkom kultúrnej identifikácie s mestom.

Londýn nie je len Westminster, Big Ben, Tower Bridge… V tejto rozmanitej metropole s vyše 2000-ročnou históriou, v epicentre kráľovstva, ktoré bolo najvýznamnejšou hybnou silou modernej histórie sa dá doslova na každom rohu objaviť niečo zaujímavé. Niečo, čo zmenilo kolobeh dejín a formovalo našu súčasnosť. Práve preto vám odporúčame spoznať Londýn s odborníkmi z BUBO.