Najťažšie dostupný ostrov. Ostrov, kam sa nedá dostať. Ascension, exotické britské zámorské územie, má mnoho asociácií. Britskí objavitelia ho pomenovali ako „najčudnejšie miesto na Zemi”. Iní toto vskutku exotické miesto označujú „oknom do vesmíru” či „skutočným Jurským parkom”. Pre najscestovanejších ľudí sveta je to jeden z najťažších cestovateľských orieškov. Poďme sa tam spoločne pozrieť!

Ascension leží v centrálnej časti Atlantického oceánu, južne od rovníka (7°56′j.g.š. a 14°25′ z.g.d.). Na ostrove, ktorému dominuje nebezpečná sopka, je bohatá biodiverzita. Nájdete tu vzácne vtáky, obrovské korytnačky či žraloky. Dokonca NASA tu vybudovala vlastnú stanicu. Z ostrova vidíme približne 92 % hviezdnej oblohy, čím sa stáva Ascension naším oknom do vesmíru.

Nepoznám žiadneho slovenského cestovateľa, ktorý by Ascension navštívil. Ľuboš Fellner

Na Svätej Helene som sa rozprával s Jimmim Jungom, ktorý dvadsať rokov na Ascensione pracoval. Hovorí, že je to skutočný Jurský park a že „sa tu čosi deje”. Je to miesto, kde sa testujú najbláznivejšie vynálezy, miesto odkiaľ sa nedá ujsť: „Vieš, to je dôvod, prečo tam nechcú turistov.”

Obsah

    Ascension je skutočne krásny ostrov s krásnymi plážami.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    História Ascensionu

    História Ascensionu #

    Ostrov bol až do roku 1815 neobývaný a bol úžasným prírodným vákuom prikrytým lávou a popolom.

    Portugalský viceadmirál Alfonso d´Albuquerque sa snažil zakotviť pri ostrove 3. mája 1503, ale kolosálne vlny mu v tom zabránili. Ostrovu dal názov „Zbytočný ostrov. Lode sa tu zastavovali, ak sa im podarilo zakotviť, námorníci si nabrali korytnačky a ich vajíčka na obohatenie jedálnička.

    V roku 1656 sa Angličan Peter Mundy vracal zo svojej tretej cesty do Indie na palube lode Alleppo Merchant a vietor ho zavial k pobrežiu Ascension. Omráčený opísal ostrov ako miesto, na ktoré sa nahneval Boh a spálil aj popol na popol. Všetky tieto názory vznikli z toho, že vietor privial lode k západnej časti ostrova.

    Dodnes je to temné tmavé vulkanické miesto, ktorému vládnu divoké somáre a zničujúce slnko. Ak sa však k ostrovu priblížite z juhu, tak vás upúta zeleň. Aj preto má najvyšší vrch ostrova názov Zelená hora. Bolo to jediné miesto (a dodnes je), kde rastie nejaká zeleň. Dá sa povedať, že až prosperuje, ale len potiaľ, pokiaľ jej to popol dovolí.

    Ascension má veľa krásnych pláží, no na väčšine ide o život. Confortless Cove je veľkou výnimkou.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Po tom, čo bol na „susedný” ostrov vysadený Napoleon Bonaparte, Briti sa rozhodli Ascension osídliť, aby si tu nebodaj Francúzi neurobili základňu a svojho cisára a generála neoslobodili.

    Muchy, teplo, dusno či zlý prístav zabezpečovali to, že na ostrove nikdy nežilo veľa ľudí. Silný príboj a extrémne silné morské prúdy znemožňovali rybačku a demolovali lode, ktoré sa von na more odvážili. Až s modernými plavidlami sa ľuďom podarilo skrotiť oceán okolo Ascensionu a ostrov sa tak začal viac využívať. No aj dodnes sa mu ľudia vyhýbajú a žije tu len zopár odvážnych osamelých duší, ktoré často prišli zo Svätej Heleny. Každý sa tu s každým pozná. Dom si tu nikto nezamyká.

    Čo hovoria miestni o histórii Ascensionu? #

    Gordon je Brit, ktorý pracoval na Ascensione a je jedným z mojich zdrojov priamych informácií. Je to starý chlap, menší, no elegantný a pracoval tu dávno medzi rokmi 1967 - 1969. Gordon mi ukazuje fotografie z Ascensionu spred 50 rokov. „Na Ascensione môžeš bývať iba 2 roky, ak dovtedy neumrieš na horúčku. Plus máš veľa dovolenky (60 dní), aby si to vydržal. Mimochodom, Ascension nie je najlepšie miesto, kde bývať,” skladá vety s typickým britským humorom.

    „Ja som tu mal na starosti obsluhu satelitov a zabezpečenie komunikácie pre rakety Apollo. Po tom, čo položili prvý telegrafický kábel na dno oceánu v roku 1899, začalo sa medzi Londýnom a New Yorkom komunikovať oveľa rýchlejšie. Dovtedy išla pošta na lodiach týždeň. My sme komunikáciu výrazne zlepšili,” pokračuje.

    Keď Gordon vystúpil v roku 1967 z lietadla, myslel si, že je na Mesiaci. Mal mladú ženu a dvojročné dieťa.

    Vieš čo, my sme tu vôbec nepoužívali peniaze. Neboli tam obchody. Nebola tam televízia. Nebolo tam žiadne kino, žiadne noviny, žiadna reštaurácia. Bol to značne izolovaný život… Gordon

    Gordon spomína na to, ako to bolo pred päťdesiatimi rokmi a teší sa na zajtrajšie vylodenie, kedy si situáciu opäť preverí. Urobil fotografiu, ale pol roka (minimálne) sa to nedalo vyvolať, a tak nevidel, či bude fotografia dobrá. „Nevedel si ísť na dovolenku, lebo na Sv. Helenu sa dalo dostať, ale naspäť nie.” Takže sa tam za dva roky nedostal.

    Vtedy sem lietali tri lietadlá. Ročne! Gordon

    Spomína si na to, že voda z kohútika bola hnedá, lebo trubky boli georgiánske. Vtedy sem lietali tri lietadlá. Ročne! Jedna loď za mesiac, či skôr za šesť týždňov. No tá často vypadla a vtedy sme mali iba ryžu.” Celkovo to, čo hovorí, nie je až tak povzbudzujúce, skôr to pôsobí depresívne. No on hovorí, že vôbec nie, že to bolo nakoniec super a narodil sa mu druhý syn a na Ascension sa veľmi teší. „Vieš čo, to je krásny ostrov s krásnymi plážami, skutočne!”

    Snažil sa športovať. Hrával tenis a aj kriket. Neplával, lebo pláže sú skutočne nebezpečné. Za dva roky neplával ani raz. No na panenských plážach sa slnili a čvachtali. Hrával aj golf, hoci na ostrove sa nachádza „najhoršie golfové ihrisko sveta”. 

    „Zábava mimo domova bola iba v Exile club či Ascension club – a smel si byť členom iba jedného. Vieš čo, mám rád pivo, ale tu sa pilo 24 plechoviek veľmi horúceho piva. Fuj!  Whisky stála 6 pencí. Tonik bol omnoho drahší než gin. Neplatili sa dane, ani za alkohol, alkohol bol veľmi lacný…” 

    Pracoval na Donkey plate, kde bolo aj zariadenia NASA, ktoré taktiež odstránili. Teraz sú tu stožiare BBC.

    Gordon bol na Ascension od Apolo 6 do Apolo 13 a mal za úlohu, aby komunikácia fungovala. „Vieš, bolo to naozaj úžasné!” začal spomínať. On bol ten, kto zabezpečoval komunikáciu prvých ľudí na Mesiaci. V roku 1969 bol spln a pozeral, že práve teraz niekto po tom Mesiaci chodí. Nemali televíziu, a tak pozeral na oblohu. No počuli každú jednu vetu medzi kozmonautmi a ústredím v Houstone.

    Ascension počas vojny o Falklandy #

    Bill Bryden bol dva roky práve počas vojny o Falklandy šéfom vojenskej základne na ostrove Ascension (US Base comander). Rozprávať sa s ním je teda mimoriadne zaujímavé, ako aj fakty, ktoré Vám tu píšem a ktoré ešte neboli uverejnené. Bill mi prišiel ako čestný človek, správny chlap.

    Gordona a Billa sme naložili na Svätej Helene a idú s nami trojdňovú plavbu. No keď sa nebude dať z Ascensionu odletieť, tak budú musieť ísť ďalší týždeň na Kapverdy. Nikto nič nevie, ani v tejto dobe. 

    Bill sa zastaví na základni USA a vybavil nám rozhovor s jeho dnešným šéfom, kde vysvetľuje začiatky pôsobenia USA na Ascensione: „Miestne letisko bolo postavené v roku 1942, aby lietadlá armády USA mohli počas II. svetovej vojny prelietať okolo sveta na iné bojové posty. Ukázalo sa totižto, že preplavovať lietadlá na lodiach bolo nebezpečné.”

    USA v decembri 1941 po útoku na Pearl Harbour vstupujú do vojny. Už v januári 1942 dostali povolenie od Británie postaviť letisko. Vtedy dosahovalo dĺžku 2 km, v súčasnosti má letisko cez 4 km. S výstavbou začali hneď v januári a prvé lietadlo pristálo už v júni 1942, čiže za 6 mesiacov. Prvé pristálo britské lietadlo, ktoré vzlietlo z britskej lode plaviacej sa v blízkosti ostrova.  

    Ľudia na letisku nevedeli, že je v blízkosti britská loď a ani lietadlo nevedelo, že sa tu dá pristáť. Keď sa lietadlo objavilo nad Ascensionom, americká obsluha letiska na neho začala strieľať. Trafili ho trikrát, a tak musel kriticky pristáť.  Neskôr poručíka Childa, pozvali na oficiálnu oslavu otvorenia letiska, no on odpovedal: „Nedávam Vám druhú šancu opäť ma zostreliť.”

    Keď Bill v 80. rokoch pracoval na Ascensione, mali dvakrát týždenne lietadlá prilietajúce z USA a toto bola jeho práca, na to mal nastavený personál a procesy.

    Margaret Thatcherová hneď v deň, keď falklandský konflikt vznikol, nariadila letieť jednotkám RAF (Royal Air Force) na juh na Falklandy a doniesť tamojším obyvateľom zásoby. V zmluve o prenájme Ascensionu mali Američania aj klauzulu, že keď bude Británia v prípade vojenského konfliktu potrebovať letisko, USA im ho poskytne a zabezpečí logistiku. Podľa zmluvy sa Británia mala ozvať 24 hodín predom. Fax oznámil: „Priletí Vám 5 lietadiel.” Už aj tento počet bol veľa. Dovtedy mali 8 lietadiel za mesiac. Tie mali kde parkovať, mali ako natankovať... Nakoniec im priletelo za mesiac 5000 lietadiel. Mali tanker zakotvený na mori a museli zmanažovať  natankovanie toľkých lietadiel, čo vôbec nebolo v týchto podmienkach samozrejmé. Britský tanker prišiel o 3 týždne, dovtedy vojnu USA dotovali. Vždy z tankeru museli dostať kerozín na zem lodičkami a uskladniť v „sudoch”. Briti následne urobili lokálny dočasný „ropovod”, aby urýchlili tankovanie.

    Bill bol šéfom vojenskej základne a potýkal sa s problémami, lebo doletelo veľmi veľa britských vojakov. Tí tu trénovali na vylodenie na Falklandoch. Trošku zvláštne trénovať v trópoch na vylodenie v krajine tučniakov, ale tak to bolo. Tých bizarností bolo veľmi veľa. „Vieš, vždy sa pripravuješ až na ďalšiu vojnu po tej prvej,” vysvetľuje vojenskú prax Bill.  

    Na ostrove dovtedy žilo tisíc ľudí, no zrazu museli nakŕmiť tisíce ľudí. Nefungovalo to. Taktiež pred ostrovom kotvilo tucet britských lodí, ktoré boli na ceste na Falklandy. Priniesli helikoptéry, ktoré si Billovi ľudia poskladali, aby mohli z lodí vyložiť tovar. Vykladanie je pri neexistujúcom prístave a neustále vysokých vlnách problematické. 

    Nedoniesli si stany a domov bolo málo, a US poslali skladacie domy a oni to vedeli poskladať a jeden barak vedel poňať 10 ľudí. Skladací barak mal 10 postelí, 10 stoličiek a dokonca aj klimatizáciu. Takže vojaci mali nakoniec pekné klimatizované domčeky.

    Ascension využívali britské stíhačky Harrier na dotankovanie. Keď pristávali, tak využili na brzdenie padák, ktorý keď pustili, ostal v strede pristávacej dráhy. „Nikto nám nič nepovedal a oni iba tak pustili padák,” rozhorčuje sa ešte aj dnes Bill. Ďalšie stíhačky čakali na pristátie, krúžili vo vzduchu, lebo najprv museli odstrániť ten padák. Padák bol veľmi ťažký a štyria chlapi ho ťahali z ranveje. „Prosím vás, držte padák až do konca ranveje a potom ho pustite, aby sme nemuseli chodiť tak ďaleko a ostatné lietadlá mohli rýchlejšie pristávať!” prosil Bill ďalších pilotov.

    . Bill Bryden je dnes dôchodcom, no počas vojny o Falklandy bol tu na Ascension US Base comander. Na fotografii so svojou ženou a aktuálnym US Base comanderom Kevinom Tifendorferom.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Harriere vyslané prvé dni mierili na akciu Operacion Black Buck – zbombardovať falklandskú ranvej – aby Argentínčania nemohli pristávať.  Lietadiel bolo veľa a pristávali nielen cez deň, ale aj v noci. Briti preto nainštalovali dočasné svetielka, čo boli iba žiarovky nič viac, aby piloti videli pristávaciu dráhu v noci. No fungovalo to.

    „Vieš čo, poviem ti ešte jednu vec, už by to nemalo byť utajované,” hovorí Bill, „o polnoci doletelo lietadlo z USA a okrem potravín v ňom bolo 100 Stingersov  v hodnote 15 až 20 miliónov USD. Podpísal som to, lebo Briti už spali. Harriere boli OK, ale mali krátky dolet a nevedeli naháňať argentínske stíhačky a rakety Stingers boli v tomto veľmi užitočné.”

    Bill sa ešte vracia k úplným začiatkom. „V roku 1815 prišli mariňáci, aby sa Ascension nestal bodom na záchranu Napoleona.” Prví kolonizátori sem priniesli somáre a po tom, čo prišli autá, ostali somáre ponechané svojmu osudu. 25 rokov po Falkandskej vojne, v roku 2007, sa Bill vrátil na Ascension. Bol pozvaný na oslavy, no priveľké zmeny na ostrove nevidel. Všetko bolo po starom. Teraz ide opäť. Je rok 2023 a je opäť zvedavý, čo je nové. Sám nevie, ako vyzerá pristávacia dráha. 

    Však to je presne ono. Ja sa snažím získať informácie, ale tie sú zmätočné. Kedy sa otvorí letisko pre turistov? Ani bývalý šéf základne to nevie. Všetky informácie sú totižto tajné. Preto sem mierim loďou, na ktorú som čakal päť rokov, a teraz sa plavíme 5 týždňov. 

    Aj Bill musel vypĺňať víza a to už pred troma mesiacmi. Hovorí, že to bol pre neho veľký test. „Vyžadovali poistenie, množstvo informácií, musel som prisahať na to a ono,” čo sa Billovi priveľmi nepáčilo.

    Vojenskú históriu je cítiť na kažkom kroku.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Zákaz zomrieť #

    Druhá svetová vojna a rozvoj leteckej dopravy ostrov pozdvihli, ale aj napriek tomu na ostrov zavíta ročne iba niekoľko desiatok turistov a posledné roky tu nebol nikto. Medzi cestovateľmi z celého sveta sa pohybujem tridsať rokov a, priznám sa, nepoznám nikoho, kto tu bol.

    V roku 2002 britská vláda sľúbila domorodcom demokratické práva a možnosť vlastniť súkromný nehnuteľný majetok. Zároveň ponúkli víziu rozvoja turizmu. V roku 2005 si to však vláda rozmyslela a zo strategických dôvodov sa rozhodla ostrov udržať pre vojenské účely. Vlastniť nehnuteľnosť je nemožné, všetko je vojenské. Aj tí, čo sa považujú za Ascensianov, nemajú k svojmu titulu priradené zákonné právo. Môžeš tu žiť, iba ak si zamestnaný. Môžeš sa tu starať o závislé osoby – takže tu môže žiť tvoja žena a tvoje dieťa, ale ak dieťa dovŕši 18 rokov, musí sa zamestnať alebo Ascension opustiť. Taktiež ak ideš do dôchodku, musíš Ascension opustiť. Podobne ako na Špicbergoch, je tu zakázané zomrieť.

    US Space Force #

    Pravdepodobne tu prezradím veľa tajných informácií a možno práve toto armáda nechce, a preto nechce na ostrove turistov. No dozvedel som sa ich a mám aj fotografie. To, čo vám ukážem, napríklad na Google Maps nenájdete. Neexistuje to. No ja som to videl a nafotil!

    Zastavíme sa na US báze. Vybavil to Bill, bývalý US Base comander a víta nás terajší US Base comander, major Kevin Tifendorfer. Sú tu dva stožiare s vlajkami. Ale zvláštne je, že vlajka Veľkej Británie je trošku nižšie.

    Hneď na začiatku musím povedať, že tak ako nemám rád vojenské výpady Američanov, ako vojna v Iraku, vojna v Afganistane a podobne, tak sú obaja títo chlapi veľmi sympatickí. Rozprávajú na rovinu a zdá sa mi, že ani priveľa vecí netaja.

    Už som písal, že letisko tu postavili Američania v roku 1942 a v roku 1947 tento ostrov opustili. Už ho nepotrebovali. No po takzvanej Bahamskej dohode z roku 1956, sa rozhodla vláda USA, že opäť na Ascension prídu. Už v roku 1957 tu začali opäť budovať vojenské priestory a odvtedy sú aktívni. US Air Force má okolo 330 000 členov. „US Space Force chce byť malou akčnou organizáciou a máme iba 13 000 členov,” počúvam. No Američania ako svetová veľmoc rozmýšľajú v iných číslach. „US Space force založil v roku 2019 prezident Trump,” hovorí a mne sa páči, keď niekto vie, kto a čo urobil a hlavne kto je za čo zodpovedný.

    Hovorí sa, že najbližší náš sused je Svätá Helena, vzdialená 1 131 km. Pritom naším najbližším susedom je vesmírna stanica, ktorá je vzdialená iba približne 400 km. Kevin Tifendorfer

    Pristávaciu dráhu si delia a majú na ňu dostať peniaze, okolo 360 miliónov dolárov, pričom si delia tieto náklady na polovicu s Veľkou Britániou.

    Majú tu obrovské pozorovacie stanice. Nie je tu skoro žiaden smog a blízkosť rovníka zabezpečuje, že vidia väčšinu oblohy. Monitorujú rakety vypustené z Cape Canaveral na Floride. No vedia pozorovať všetky rakety, aj keby to boli vojenské rakety. Majú perfektný prehľad. Spolupracujú aj s námorníctvom a každý polrok námorníctvo vystrelí rakety a oni ich trekujú, aby boli stále „vo forme”.

    Pohľad na hlavné mesto Acsensionu.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    „Keď používaš GPS, Google Maps, či Apple map, tak to sme tiež my. Sme jednou zo štyroch staníc. Druhé sú na Midwake a Wake island, Kwajalei island (Marshallove ostrovy), v Pacifiku a Diego Garcia v Indickom oceáne.” Poznám tie ostrovy, sú pre cestovateľov tým najťažším orieškom, podobne ako Ascension.

    Medzi nami to je značná moc v rukách Američanov, lebo takto majú v rukách celú našu navigáciu. Keď sa ju niekedy rozhodnú trochu zmeniť či zastaviť, všetci sme nahraní. Však mladí ľudia už mapu ani nevedia čítať. Vieme sa pohybovať iba podľa máp v našom mobile. Čím viac sa autá budú podobať technologicky na Teslu, ktorá je od GPS navigácie a prepojení na jej iné systémy úplne závislá, tým sme na GPS totálne odkázaní. USA vyhrá vojnu iba tým, že vypne GPS. Súper bude ihneď stratený..

    Bill tu mal kontrakt na dva roky, no Kevin už iba na rok. Zistili, že ostať na tomto ostrove dlhšie je „nebezpečné”. Výkon išiel rýchlo smerom nadol. Jeho rodina je doma v USA. Odpracovaných má 10 mesiacov. Už len dva ďalšie a letí domov. Raz do mesiaca tu pristáva Air Link zo Svätej Heleny, ktorým sa prepravujú nakontrahovaní zamestnanci. Tí robia na Ascensione mnoho rokov a domov chodia na dvojmesačné dovolenky. Na dva týždne sa nedá, lietadlo neletí. Potom tu pristávajú RAF (Royla Air Force) z Norton Air Force Base a potom pravidelne lietadlá z Patrick Space Force Base na Floride severne od Cape Canaveral. Snažia sa lietať priamo, no niekedy tankujú na St. Croix (Americké Panenské ostrovy) či na Kapverdoch.

    „Hej, ste naozaj požehnaní, že ste sa sem dostali. Patríte medzi minimum ľudí, ktorým sa to podarilo. Za posledných päť rokov ste druhá loď a tento rok už ďalšiu neočakávame.” Kevin Tifendorfer, US Base comander, Ascension

    Vetu vyššie povedal šéf Space Force Base v apríli a prekvapilo ma, že do konca roka ďalšia loď nepríde. Budúcnosť turizmu je nejasná. Vláda Ascensionu turizmus chce, ale armáda nie a armáda vládu platí na 100%. Preto je Ascension takžm cenným cestovateľským skalpom!

    Ako sa na Ascension dostať?

    Ako sa na Ascension dostať? #

    Tento ostrov, nezávislé územie Británie, je dnes riadnou cestovateľskou špecialitou. Rozvoj turizmu sa zastavil. Je to už vyše mesiaca, odkedy trávim čas na expedičnej lodi smerujúcej za mojím cieľom. Keď stretnem kapitána, zdraví ma: „Ascension, Ľubo, zastanem tam kvôli Tebe!” Vie, že tento ostrov je už dlho mojím snom. Kedysi som ho spomínal v blogu Stredoatlantický chrbát. V tom blogu je video, kde stojím na sopke Pico, najvyššom bode tohto najdlhšieho pohoria na svete a do kamery hovorím o Ascensione. O ostrove, o ktorom sa ani dnes na Slovensku ešte nerozpráva ani medzi tými najscestovanejšími.

    No dostať sa sem nie je také ľahké. Dlho bol tento ostrov pre turistov úplne zakázaný. Ide totižto o vojenskú základňu Británie, o letisko, ktoré sa už osvedčilo pri vojne o Falklandy. Armáda nemá rada, ak turisti fotia jej objekty… No veci sa pohli a Británia sem zrazu dovolila turistom cestovať. V roku 1956 prenajala polovicu letiska USAF (United States Air Force). Táto polovica letiska je opravená a funkčná, no tá britská je rozbitá a nevedia tam pristáť ani ruskí piloti. 

     

    Bieloruský cestovateľ s policajtkou, ktorá si dala záležať, aby sme z ostrova naozaj odišli.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Briti desaťročie hovoria o tom, že dráhu opravia a turisti budú mať na ostrov tým pádom prístup. Bol by to let RAF z Oxfordu. Letel som tým letom, je to super zážitok. Na Falklandy som RAF odletel, no sem na Ascension to pre civilistu stále nie je možné. Jediná možnosť pre mňa v tejto dobe (po desaťročnom čakaní) je plavba.

    Na lodi, ktorou cestujem, je skupinka najscestovanejších ľudí z rôznych kútov sveta – Ind žijúci v Bostone, Bielorus žijúci v New Yorku, Číňan, Portugalec. Okrem týchto scestovaných ľudí bolo s nami ešte asi 7 ľudí z Dánska, USA, Kanady, Británie, Nemecka, Japonska, Peru, ktorí prechodili všetky krajiny sveta či unikátne exotické územia (majú TCC nad 250). Na túto loď sa prihlásili pred štyrmi či väčšina pred piatimi rokmi, tak ako ja. A čakali sme a čakali a toto je prvá plavba s touto loďou po tejto trase. Takže teraz máte aspoň tušenie, čo to znamená dostať sa na Ascension.

    TCC (The Travelers' Century Club) je spoločenstvo ľudí, ktorí navštívili viac ako 100 krajín či území sveta. V súčasnosti má cez 1 400 členov z celého sveta.

    Krásne pláže, kde sa nedá plávať – žraloky! #

    Nekrič hop, kým nepreskočíš! Túto vetu si hovorím dva dni do konca plavby, keď som začal tento blog písať. Problém s Ascensionom je v tom, že je náročné vylodiť sa. Na túto chvíľu čakám toľko rokov a teraz „zabíjam čas” na lodi dlhé týždne. Vôbec neviem, či sa mi to podarí. Keď som sa predtým plavil na ostrov Tristan da Cunha, museli sme čakať päť dní pred samotným ostrovom. Dôvodom bol silný príboj. Nemohol som ani skočiť do mora a preplávať to, nedalo sa. Kombinácia silných vĺn a žralokov nie je najlepšia. Na Ascensione sú žraloky tiež a dnes sú veľkým problémom.

    „My na Sv. Helene máme čierne pláže, na Ascensione majú krásny piesok,” vysvetľuje mi Elaine Bennet, ktorú na Ascensione veľmi dobre poznajú, „no teraz nedávno tam žraloci zabili dvoch ľudí, preto sa teraz nikto v mori nekúpe.” Takže preplávať z našej lode nebude možné, hoci vody tu budú teplejšie než na Tristane. Okrem morských prúdov vyzerajú byť žraloky skutočne problémom, je ich tu veľmi veľmi veľa. Stali sa teritoriálnymi, čo je už naozaj nebezpečné. Hovoria, že ide o galapágske žraloky, ale asi ide o žraloky tigrie. Z toho dôvodu sa tu nemôžeme kúpať.

    Dlhoročný priemer vylodenia sa na Ascensione je iba 20 %. Väčšina jácht odchádza s dlhým nosom… No my sme boli z tých, ktorým sa to nakoniec podarilo. Vylodenie bolo úspešné a oslava sa mohla začať!

    Lietadlo letí raz za mesiac #

    Ako píšem vyššie, letel som už z vojenskej leteckej základne Brize Norton neďaleko Oxfordu a tento neskutočný zážitok opisujem v mojom blogu o Falklandských ostrovoch. No sem, na Ascension, turistov zatiaľ nepúšťajú. Je to zakázané! Musíte mať hotel a jediným hotelom je Obsidian Hotel. Ten je však už mnoho rokov zatvorený a bol som to aj skontrolovať...  Ostrov nie je turistom príliš naklonený.

    A predsa len sa dá na Ascension doletieť. Môžete využiť letecké spojenie medzi Juhoafrickou republikou, Svätou Helenou a Ascensionom. Raz za mesiac letí lietadlo zo Svätej Heleny na Ascension. Vyloží klientov, naloží nových a letí späť. Ak plánujete túto možnosť, tak počítajte s tým, že tu strávite mesiac. A to iba v prípade, že ďalší let nezrušia, čo sa pravidelne deje. Potom tu strávite dva mesiace. Jedinou podmienkou je získanie vstupného povolenia. No ak nie ste rezident Svätej Heleny alebo nepracujete na Ascensione, nemáte zabezpečený hotel, ktorý je zatvorený, povolenie nemáte šancu získať.

    Na Ascension sa môžem pozerať zatiaľ iba z diaľky.
    Foto: archív Ľuboša Fellnera — BUBO

    Pozor na povolenia! #

    Najistejšou cestou je mať vlastnú jachtu. V takomto prípade je pre Vás ostrov otvorený po celý rok. Povolenie však taktiež musíte mať, ako aj poistku nad 200 000 €/osobu.

    Miestne úrady menia podmienky vstupu prakticky neustále a napríklad ja mám na lodi najscestovanejšieho Číňana, ktorého si poľahky vygooglite – Han Jinsheng. Má 325 bodov TCC, čo je neuveriteľný rekord. Išiel na túto plavbu kvôli Ascensionu a teraz mu zakázali vstup.

    Bielorus, ktorý je na lodi, žije v New Yorku a má našťastie pas USA. Inak by ho nepustili. No aj keď ste Ukrajinec či Taiwanec, nevydajú Vám povolenie na vylodenie. Hoci na palube máme najscestovanejšiu Ukrajinku i Taiwanca, nevydali im víza. Na plavbu sa prihlásili ako ja, pred piatimi rokmi a doteraz si boli istí, že je všetko v poriadku. Bez námahy si každého tohto cestovateľského fanatika viete vygoogliť. No úradníkom sa nechce. V tomto prípade je to rozmýšľanie „zelených hláv”. Bacha na to!

    Po ostrove si nemôžeme chodiť ako chceme, ale máme vopred dohodnutý program. Musíte teda presne vedieť, čo chcete vidieť, aby ste vedeli s domácimi vyjednávať a to práve robíme. Bolo by dobré, ak by ste si zobrali zopár informácií z tohto blogu, lebo je pomerne náročné sa dostať k praktickým informáciám o tak ťažko dsotupnom ostrove. Všewtko sa tvári v poriadku až do doby keď TAM naozaj chceet ísť.

    Máme presné miesto, kde sa môžeme vylodiť. Pozor na to, lebo inde sa nesmieme vylodiť! Nemôžeme chodiť po hlavnom meste Georgetown sami, no mňa nezastavia. Od skupinky sa odtrhnem až poobede. Zariskujem, prinajhoršom ma budú deportovať.

    Miesto, kde sa môžeme vylodiť. Pozor na to, lebo inde sa nesmieme vylodiť!

    Miesto, kde sa môžeme vylodiť. Pozor na to, lebo inde sa nesmieme vylodiť!

    Ascension je známy vtákmi fregatami. K nim sa budeme plaviť na ostrovček (Botswain Bird Island) vedľa hlavného ostrova. Okrem fregát je však známy aj korytnačkami, ktoré tu kladú vajíčka (spomínané už v blogu o atrakciách ostrova Sal na Kapverdoch). Taktiež práve teraz je sezóna, kedy sa kraby z hôr presúvajú dole k moru, kde vytrepú milióny vajíčok. To sa deje raz za rok a je to niečo úžasné. Vajíčka plávajú dva týždne popri brehu a lákajú menšie i väčšie ryby. Je to naozaj úžasný zážitok, ktorý máte možnosť uvidieť napríklad aj na Vianočnom ostrove v Indickom oceáne. Hoci ostrov ponúka zaujímavé prírodné divadlá, nedostali sme od vojakov povolenie na pozorovanie krabov či korytnačiek. Dôvod je prostý, nechcú nás mať v noci na ostrove. Kým zapadne slnko, musíme odísť. 

    Ak máte možnosť prísť na svojej jachte, máte kde spať, máte poistku, vopred ste dostali potvrdenie pobytu, máte dohodnutý program a teraz Vám aj potvrdili vstup. Super! No ešte je tu jeden maličký” problém. Vylodiť sa.

    Ak sa plavíte na Vašej jachte nekonečným tmavomodrým oceánom a vidíte pred sebou Ascension, tak skúste nájsť aj Ostrov Svätého Mateja. Hľadal ho aj James Cook.  Približne od roku 1509 až do roku 1923 bol celé stáročia na každej námorníckej mape. Bol najbližším susedom Ascension. Vtedy na mapách bol, ale dodnes ho nenašiel žiadny moreplavec.

    Geografia Ascensionu

    Geografia Ascensionu #

    Rozloha Ascensionu je 88 km2, čo ho zaraďuje na 219. miesto v zozname štátov a závislých území zoradených zostupne podľa rozlohy. Jeho územie je v tvare rovnoramenného trojuholníka s dĺžkou strany 11,26 km.

    Ostrov Ascension je trojuholníkového tvaru. Jeho nadmorská výška narastá smerom na východ.
    Foto: Google

    Svätá Helena je súhrnné označenie pre zámorské územia Spojeného kráľovstva – Ascension, Tristan da Cuhna a Svätá Helena. Spomedzi týchto vulkanických ostrovov je najmenší práve Ascension. Najbližšie k nemu je Svätá Helena vzdialená 1131 km juhovýchodne. Toto zámorské územie je lokalizované v centrálnej časti Atlantického oceánu, skoro 65 km západne od Stredoatlantického chrbta. Svätá Helena sa nachádza 1600 km od Afriky, najbližšieho kontinentu. Ascension sa od Južnej Ameriky nachádza 2200 km.

    Najviac ma uchvátili podmorské skaly Graham Bank (9.45 stupňa južne a 12.50 stupňa západne) trčiace z morského dna až do 200 metrov. Sú na polceste medzi Svätou Helenou a Ascensionom, hoci na bežných mapách som ich nenašiel. Výnimočné je to v tom ohľade, že príboj do nich naráža a už teplá voda oceánu v blízkosti rovníka sa obráti a hore sa dostávajú chladnejšie spodné vody, s množstvom planktónu. Produktívne vody znamenajú viac kôrovcov, viac rýb a viac veľrýb a delfínov.

    Vzdialenosť je v míľach. Video: Ľ. Fellner

    Vzdialenosť je v míľach. Video: Ľ. Fellner

    Ascension je trochu vyšší než Svätá Helena. Najvyšší vrch, Green Peak, ktorému domáci inak ako The Peak nepovedia, má 858 metrov a je teda o 40 metrov vyšší než Diana’s Peak na Svätej Helene. Niektorí hovoria, že o 39 metrov, no výška vrchov sa trošku desaťročiami mení.

    Mnohí si pamätajú Ascension úplne holý, vyprahnutý, no dnes je jeho najvyšší vrch pokrytý hustou tropickou džungľou. Exotické rastliny sem doniesli v roku 1887 a myšlienka bola taká, že by to mohlo zvýšiť množstvo zrážok na ostrove. Aj samotný Charles Darwin bol tejto myšlienke naklonený a ja z vlastnej skúsenosti musím povedať, že to funguje. Hmla sa naozaj nad najvyššími horami Ascensionu prevaľovala neustále.

    ŠPZ Ascensionu. Ascension nie je holý, vyprahnutý ako si všetci myslia.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Geológia Ascensionu #

    V prípade tohto ostrova je geológia veľmi dôležitá. Ascension je vrcholom štítovej sopky, ktorá má pod hladinou ešte 3 km. Vidno je iba     1 % toho, čo sa nachádza pod hladinou mora. Ako som spomínal, nachádza sa v tesnej blízkosti Stredoatlantického chrbta, mohutného podmorského pohoria, ktoré vzniklo posunom tektonických dosiek medzi Amerikou a Afrikou, či na severe Amerikou a Euroázijskou litosférickou doskou. Po okrajoch Stredoatlantického chrbta vyčnievajú z mora ostrovčeky a Ascension je jedným z nich. 

    Ascension je veľmi mladá sopka, kde vulkanická činnosť začala pred 6 - 7 miliónmi rokov. Posledný výbuch bol pred 38 000 rokmi. Najstaršie skaly, ktoré dnes vidíme na Ascensione, majú iba 1, maximálne 1,5 milióna rokov. To je z geologického pohľadu krátky čas.

    Na štvrtej hodine žralok, kladivák, veľký!” prednáška o geológii Ascensionu je prerušená všetci vybehneme na palubu. Vidím iba plutvu. Riadne veľký kus,” počujem od Marijke Nita de Boer, ktorá sa venuje žralokom a veľrybám ako svojmu hlavnému povolaniu.

    Späť ku geológii Ascensionu. V raji geológov dnes nájdeme 44 spiacich kráterov a je obrovská pravdepodobnosť, že sa v blízkej budúcnosti na tomto ostrove „niečo” udeje. Pod povrchom mora nájdeme množstvo lávových túb, fumarolov, ktoré sa na pláži Hannay prejavujú ako takzvané „blowholes”, teda diery, ktoré vystrekujú prílivovú vodu príboja. Najlepšie som to videl na Tonge či na ostrove Savai’i v Polynézii.

    Dokedy bude tento ostrov na mapách? Viacerí vulkanológovia sa zhodujú v tom, že vďaka polohe priamo na Stredoatlantickom chrbte, ktorý sa neustále rozširuje a je tektonicky aktívny, ostrov v blízkej budúcnosti zasiahne mohutná erupcia. Vychádzajú pritom z „pravidla priemeru“ t. j. za posledných 60 rokov zaznamenal SACH množstvo erupcií. Presne ako novovzniknutý ostrov Surtsey neďaleko Islandu v roku 1963, výbuch Hekly, výbuchy na Tristan da Cunha v roku 1961, oceánska erupcia v roku 2004, aktivita vo vulkáne El Hierro, Kanárske ostrovy v roku 2012. Niečo sa chystá a niečo nás prekvapí. Ascension je dlhšiu dobu ticho.

    Základné informácie pre vás

    Literatúra: o Ascensione mám dve knihy. Jednu od Susan Britt-Gallagher a Tricii Hayne - St. Helena. Ascension. Tristan sa Cunha a druhú, hrubšiu Ascension – príbeh ostrova v južnom Atlantiku od Duff Hart-Davisa, ktorá je prvou knihou o jeho histórii od objavenia. Pozrel som si nejaké filmy a absolvoval som tri prednášky na tému Ascension island.

    Sezóna: celoročná a áno, bolo by tu tropické teplo nebyť juhovýchodných vetrov. Je tu prekvapivo sucho, no od februára do polovice apríla v poslednej dobe zažívajú návalové dažde.

    Mena: svätohelenská libra (je naviazaná na hodnotu britskej)

    Obyvatelia: na celom ostrove vo všetkých usadlostiach žije približne 900 ľudí.  600 Svätoheleňanov, 150 Britov, 100 Američanov a zopár Juhoafričanov. Nikto nie je domáci, nemôže byť. Každý musí byť zamestnaný spoločnosťou.

    Vlajka: vľavo kríž Veľkej Británie a vpravo štátny znak Ascensionu: vrch Ascensionu, 3 vtáky, pár korytnačiek a jachta s troma sťažňami.

    Suvenír: poštové známky Ascension

    Upozornenie: na redukciu potrebujete britské zástrčky.

    video Ascension, Ľuboš Fellner

    video Ascension, Ľuboš Fellner

    Fauna a flóra #

    Ascension je ukážka toho, ako dokážu ľudia ničiť ostatné živočíchy. Ako píšem vyššie, ostrov bol rajom vtákov. No lode prechádzajúce okolo doniesli na ostrov živočíchy, ktoré sa tak rozmnožili, že skoro všetky vtáky vyhubili. Boli to myši a potkany, ako na ostrove Gough (popisujem na konci blogu o Tristane), a tak ľuďom napadlo, že donesú mačky, aby ich požrali. No mačky si vybrali ľahšiu korisť - vtáky. Mačky jedli vajíčka, mláďatá aj dospelé vtáky. Neuveriteľne rýchlo sa množili, o potkany sa nestarali a vtákov ubúdalo rapídne a hrozilo im doslova vyhynutie. Od roku 2021 vedci riešia túto situáciu a výsledky sú zatiaľ neuveriteľne dobré.

    Vtáky ostali nedotknuté iba na ostrovčeku pri Ascensione - Botswain Bird Island, ktorý je naozaj neuveriteľný. Nemáme povolenie vystúpiť tu, ale keďže na lodi máme okrem cestovateľských fanatikov, fanatických vtáčkarov aj vtáčkarského guru Hadorama Shirihaia, plavili sme sa okolo ostrovčeka čo najbližšie. Ostrov je známy pirátmi oceánov, fregatami. Tieto čierne vtáky s červeným hrvoľom kradnú iným vtákom ich úlovky.

    Ascension je tiež, samozrejme, známy krásnymi jemnými bielymi vtákmi, ktoré nájdete v jeho znaku – wideawake (sooty terns, čiže rybár čiernochrbtý). Čo bolo ešte v znaku? Dve veľké korytnačky. Zelené morské korytnačky Chelonia Mydas väčšinu života prežijú pri brehoch Brazílie a vracajú sa v počte 20 000 kusov každoročne na pláže Ascensionu naklásť vajíčka. Nevrátia sa všetky naraz lebo vajíčka kladú každé 3 či 4 roky.

    Keď však vajíčka kladú, je ich od 600 do 1 000 kusov v asi šiestich až ôsmich várkach. Po 60. dňoch sa vyliahnu malé korytnačky a do vody sa musia dostať samy, a to v noci. Tie čo išli cez deň sa často stanú korisťou fregatiek či dravých rýb. Dospelosti sa dožije iba jeden z tisíc. No nie sú tieto informácie fascinujúce?! A to najlepšie na koniec. Či sa vyliahne samček či samička záleží od teploty piesku. 28 stupňov je tou hranicou a pri globálnom oteplovaní, zdá sa budú rodiť iba samičky.

    Rybár čiernochrbtý - symbol ostrova, ktorý nájdete aj na vlajke Ascensionu.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    A potom posledná bomba, a to kraby. Podobne ako na Vianočnom ostrove v Indickom oceáne severozápadne od Austrálie, kde okolo Vianoc pochodujú státisíce krabov, to isté sa deje aj tu. Kedy? Medzi marcom a májom, čiže presne teraz, keď sme tu. Kraby žijú hore na sopke a raz do roka kráčajú dole vypustiť vajíčka. Miliónmi krabích vajíčok sa následne hemžia vody okolo Ascensionu a to láka predátorov. Potom doslova z brehu vidíte neuveriteľné veľké ryby. Celé toto divadlo je úžasné.

    Obloha plná vzácnych fregatiek #

    Ráno sa budím o pol šiestej a idem cvičiť. Som na lodi 5 týždňov a každý deň sa snažím čosi robiť. V tomto je loď strašná, že Vás to fyzicky dáva dole. Osprchujem sa, je stále tma, no vychádzam na palubu a už je nás tu plno. Blížime sa k Boatswainbird island na východe Ascensionu. Biela skala s bielym príbojom, ktorý sa objaví tak ako vychádza slnko.

    A vtedy sa objavia aj vtáky… Poviem vám, jedno krásne privítanie. Stovky čiernych fregatiek s „rozpoleným” chvostom lietajú nad našimi hlavami. Piráti morí zastanú a stoja vo vzduchu. Asi hľadajú čo by nám uchmatli. Kradnú úlovky iným vtákom. Tí ich ťažko vylovia a fregatka ich okradne. Nič príjemné.

    Samci majú červený hrvoľ na krku, ktorý pri dvorení samičke nafukujú. Kto ste boli na Galapágoch, tak ste to zrejme videli. Toto je iný druh fregatiek, endemická špecialita. Je to však naozaj krásne a jedno úžasné privítanie.

    Ostrov je plný fregát.

    Ostrov je plný fregát.

    K Ascensionu sme prišli z juhu a teraz po hodinke mierime na sever a obchádzame ostrov kolom dokola. Objavia sa obrovské stožiare BBC. BBC je jedným z najväčších zamestnávateľov na ostrove a majú transmitery, obrovský systém. Zakotvíme pred hlavným mestom Georgetown a čakáme na úradníkov, ktorí nám majú povoliť vylodenie. Keď toto prebehne pokúsime sa vylodiť.

    Teraz potrebujeme trochu šťastia. Modlím sa ku všetkým bohom morí a vetra. No počasie na prvý pohľad vyzerá dobre. Všetko vyzerá dobre. No podobne to vyzeralo štvrtý deň na Tristane a predsa sa nám nepodarilo vylodiť.

    Welcome to Ascension!

    Vystupujeme na Ascensione! #

    Spúšťame zodiaky a ja som hneď v prvom. Nechcem riskovať, že sa zdvihnú vlny, či si niekto pri vystupovaní vytkne nohu a vyloďovanie sa zastaví. Idem prvý, idem to skúsiť. Mierime k brehu, sme vzdialení asi 300 metrov a čím sme bližšie, tým je voda krajšia. Vau, ten ostrov je nádherný. Fíha, tá voda je čistučká, prekrásna. Pláže s krásnym žltým pieskom a tyrkysové more. Ani v Karibiku som také krásne nevidel, možno na Anguille.

    Zodiak zostáva pri betónovom móle a na breh sa treba vyšplhať po lanách. Všetci už máme skúsenosti. Nesmie vás to pritlačiť k mólu, inak vám pohybujúci sa zodiak rozmliaždi nohu. Je to taká gumenná lodička, ale má 1 tonu. Všetko sa hýbe a čakám, kým je zodiak hore.

    Vtedy skočím na lano a vytiahnem sa hore. Keď to trafíte a je práve správna výška prílivu, všetko je ľahké. Našťastie aj teraz to bolo ľahké. Som na brehu, som na Ascensione! Panebože, som konečne tu!

    Pri vystupovaní na Ascension sa musíte vyľplhať po lanách. Video: Ľ. Fellner

    Pri vystupovaní na Ascension sa musíte vyľplhať po lanách. Video: Ľ. Fellner

    Colná kontrola - Welcome to Ascension! #

    Vyjdem hore po schodoch a robím prvé fotografie pláže naokolo. Fotíme sa s Ayano, bláznivou japonskou cestovateľkou, ktorá je pôvodne z Fukuoky, ale dlho bývala na Taiwane či v Hanoji. Hlavné je, že cestuje všade po svete, potápa sa a filmuje podmorský svet. Sme šťastní.

    Idem ďalej k hangárom a tam vľavo je ceduľa „Welcome to Ascension“ na takej škaredej budove nad hroznými dverami a celé sa to vlastne sem hodí. Typické privítanie na ostrove, ktorý vlastne turistov nechce. Nemôžem ísť ďalej, musím najprv prejsť cez colnicu a odovzdať podpísaný papier, kde sa zaväzujem ku všetkému a súhlasím so všetkým. Taká typická britská pakáreň, kde si ako rímsky prefekt Pilát umývajú ruky.

    Welcome to Ascension!
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Mám nejaké jedlo, lebo chcem utiecť, stratiť sa a neviem ako je to tu s jedlom. Veď tu neexistujú reštaurácie, no zároveň donášať jedlo na ostrov je zakázané. V papieroch tento zákaz zrovna nefiguroval, ale človek nikdy nevie… Nechcem, aby si našli zámienku a vyhostili ma predtým, ako na ostrov vstúpim.

    Pod colnicou si musíte predstaviť dva stoly, ktoré provizórne práve postavili vedľa seba. No dievčatá na „colnici” sú veľmi milé. Sú zo Svätej Heleny, rovnako ako všetci pracovníci, s ktorými sa na Ascensione stretnem. Naozaj všetci sú zo Svätej Heleny. Potom je tu pár Juhoafričanov, v bare pracuje bývalá policajtka z Británie, vojaci a vyššie postavení sú z Británie či USA. No pracovníci všetkého druhu sú zo Svätej Heleny a majú na Ascensione pracovný kontrakt.

    Chcem sa vypariť, ale nejde to, strážia nás a spoločne musíme prejsť k „Turtle ponds”, čo sú kamenné bazény, kedysi slúžiace na uskladňovanie živých korytnačiek. Všetko je tu peši kúsok, pár sto metrov.

    More na Ascensione ťa zabije #

    Je veľmi teplo. Na tejto plavbe som vyrazil z najjužnejšieho mesta sveta – Ohňovej Zeme. Prešiel krížom cez antarktickú konvergenciu, no teraz sme kúsok od rovníka. Pečie mi na hlavu. Tieň podo mnou je ledva viditeľný. Ja sa  nikdy nenatieram, nenosím šiltovky, no dnes by sa hodila. Je extrémne teplo.

    Pred nami je najdlhšia pláž ostrova Long Beach. Krásna pláž, ktorá by sa pokojne mohla uchádzať o top 10 najkrajších pláži sveta. No tabuľky hovoriace o žralokoch a o silných podmorských prúdoch hovoria samy za seba.

    Krásna, no nebezpečná. To je Long Beach.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Stretávam sympatickú domorodkyňu, pôvodom zo Svätej Heleny, ktorá má dom v centre Georgetownu. Nona nedávno rybárčila v English Bay. Stála na brehu a udicu hodila do vody. Vody sú tu extrémne bohaté a vylovíte toho veľa a hneď. Čerstvá ryba značne obohatí ostatnú stravu, ktorá prichádza na ostrov loďami a lietadlami. Zrazu prišla vlna a strhla ju do mora. Silný spodný prúd ju ťahal na šíre more. Bola celá doudieraná. Naokolo boli samé čierne vulkanické skaly. Krv sa z nej rinula, no nemala čas na to myslieť.

    „Ráno v English Bay videli veľkého žraloka a vieš čo? Aj večer v ten istý deň ho tam videli opäť. Majú až 6-7 metrov, sú neskutočne obrovitánske…” spomínala na príhodu.

    V English Bay bola bója a tam mierila. Späť k brehu nemala šancu zaplávať, ale tá bója bola jedinou záchranou a aj sa jej to podarilo, inak by som sa s ňou nerozprával. Chytila sa bóje, no tá bola zle priviazaná a opäť ju obúchala o breh. No takto sa zároveň zachránila.

    Vlna vás strhne z brehu a more zabije! Ľuboš Fellner

    Nona závodí v triatlone. Pretekala aj v Británii. Nebyť toho, že je tak dobrá plavkyňa, k bóji by nedoplávala. Priznám sa, nikde inde na svete som takéto príbehy o strašidelnom mori nepočul. Sú miesta v Polynézii, ktoré sú tabu. Podľa mňa je to tým, že väčšina ostrovov, aj tých vzdialených polynézskych je osídlená stáročia a domorodci vedia, kde sa dá a kde sa nedá plávať. Už si tým prešli. No na Ascensione si tým prechádzajú teraz, lebo nemajú tú dlhodobú skúsenosť.

    Pred mesiacom sedeli na pláži dvaja Turci. Je tu teraz viac Turkov, ktorí tu majú kontrakt. Prišla vlna, zhrabla týchto dvoch silných chlapov a jedného už nikdy nenašli. Tých prípadov je naozaj veľa a ani nemusíš na týchto krásnych plážach plávať. Počuli ste už niekedy o tom, že Vás vlna stiahne z brehu? Vitajte na Ascensione!

    Korytnačky v hamburgeroch #

    Stojím nad Long Beach a je jasné, že na tejto pláži sa neokúpem. Celá pláž je popretkávaná stovkami cestičiek. Korytnačky, ktoré nakládli vajíčka hore na pláži sa odplazia opäť do mora a ostávajú po nich tieto veľké ryhy. Je to krásne, čistá pláž bez ľudí a jej nedotknutosť „ničia” iba korytnačie cestičky.

    Tieto Turtles ponds, korytnačie bazéniky, slúžili na to, že ľudia z Long Beach preplavili obrovské korytnačky vážiace cez dvesto kilogramov sem, do bazénikov a potom predávali na okoloidúce lode. Táto pochúťka bola v Atlantiku veľmi žiadaná. Bazéniky slúžili aj počas II. svetovej vojny. „Jedna korytnačka musela nakŕmiť sto amerických vojakov,” vysvetľuje nám sprievodkyňa, ktorá žije na ostrove päť rokov.

    Je to ochranárka pôvodne z Anglicka a miluje tento ostrov. „Američania dávali korytnačie mäso do hamburgerov,” vysvetľuje mi. No to bolo počas druhej svetovej vojny. Odvtedy korytnačky chránime. V mori máme viac druhov, ale vajíčka kladú iba zelené korytnačky. „Jedna nakladie až tisíc  vajíčok, na jeden raz aj stodvadsať kusov,” vysvetľuje svoje skúsenosti. Jej čísla sú vyššie, než som čítal v knihách, ale hovorí, že tak to je.

    Keď si korytnačka začne stavať hniezdo, nič ju nerozhodí. Dovtedy sú hanblivé a nemajú radi, ak sa priblížite. Keď kladú vajíčka, tak k ním viete prísť na 10 cm. Používa sa červené svetlo, žlté (klasické nemajú korytnačky rady). Vidieť klásť vajíčka je vcelku ľahké, ale vidieť mladé ísť do mora je ťažšie. To musíte byť na správnom mieste v správnom čase. V tomto prípade v noci.

    Stopy korytnačích mláďat na pláži.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Ochranári majú veľmi dobré výsledky a počet korytnačiek stúpol až na neuveriteľných 20 000. Problém majú v čase globálneho otepľovania s tým, že na severovýchodných plážach, sa rodia prevažne samičky, keďže pohlavie závisí od teploty. Na severovýchode je tmavší piesok, ktorý je, logicky, teplejší, lebo tmavé farby priťahujú viac tepla. Z toho dôvodu sa tu snažia jednotlivé hniezda tieniť, aby tam bola nižšia teplota a mali aspoň polovicu samčekov.

    Vopred nevedia určiť, či to bude samček, či samička. Musia počkať na vyliahnutie, a potom idú malé korytnačky rýchlo do mora. Iba vtedy ich vedia odchytiť a pozrieť sa. Ukazuje nám asi štyri maličké a práve vyliahnuté korytnačky. „Do dospelosti prežije jedna z tisíc, niekedy jedna z desaťtisíc,” vysvetľuje, „väčšinou tu neprší, no tento marec boli prívalové tropické dažde a mnoho hniezd bolo vyplavených do mora.”

    Mačky, ktoré žrali korytnačie vajíčka vyhubili a to pomohlo, ale čuduj sa svete, teraz majú viac myší a potkanov, ktoré sa korytnačími vajíčkami živia a tak čelia aktuálne tomuto problému.

    Keď sa sympatickej ochranárky pýtam na žraloky, ktoré sú obrovské a majú bežne 7 metrov, tak odpovedá, že oceán je ich teritóriom a prúdy sú omnoho nebezpečnejšie.

    Armáda nám požičala aj mikrobus. Video: Ľuboš Fellner

    Armáda nám požičala aj mikrobus. Video: Ľuboš Fellner

    Green Mountain #

    Vyrážame ďalej a cesta ide vyššie a vyššie a zrazu sa začína točiť v neuveriteľných serpentínach. Idem v mikrobuse, ktorý si požičali z miestnej školy a ten nevie prejsť zákrutu na jeden raz. Príroda sa rapídne mení. Dole bolo otrasné teplo. Všade navôkol je vyprahnutá krajina, čierna sopečná škvára. Tu zrazu zeleň, hustá džungľa, banánovníky a palmy, medzi ktorými lietajú biele white tern (gygis biely).

    Zastaneme vedľa Red Lion, zvláštnej budovy, kde sa nachádza niečo ako botanická záhrada. Nerástlo tu nič, no postupne Briti podonášali všetko zo svojich kolónii a zasadili to tu. Buď sa to chytí, alebo nie. Výsledok je neuveriteľný, aj keď mnohé druhy sa tu premnožili a aj tu človek pochopil, že Boha a matku prírodu ťažko zastúpi. Odtiaľto sú krásne lesné cestičky a na The Peak, na úplný vrchol, je to iba kúsok.

    Šliapem lesom, vidím kraby. Tu vysoko v horách. Práve teraz medzi marcom a májom je sezóna, kedy putujú dole k moru, kde kladú vajíčka. Je to neuveriteľný obraz a vajíčka tu pri brehu nájdete asi dva týždne a ostatné ryby ich prichádzajú jesť a väčšie ryby prichádzajú jesť tie menšie. No proste jeden krásny zážitok.

    Keď sa dostanem na vrch vo výške 858 metrov, som v hustom bambusovom pralese a nevidím nič. Hmla sa prelieva lesom, vôbec nie je teplo, naopak, veľmi-veľmi príjemne. Vraciam sa ku skleníkom, nasadáme do áut a odvezieme sa dole do osady, kde väčšina ľudí na ostrove býva.

    Zaujímavosti

    Two Boats #

    Nezmyselnejší názov usadlosti si ani neviem predstaviť. Ďaleko vo vnútrozemí to tu nemá s loďami nič spoločné. Či? Na polceste medzi Georgetownom a touto usadlosťou je vo vulkanickej pôde posadená polovica lode. Je to ako zastávka autobusu pre jednu osobu a akási ochrana pred slnkom. No a na mieste tejto dedinky boli 2 takéto lode – preto Two Boats.

    Je tu domček vedľa domčeka, jeden obchod a klub s bazénom. V klube sa samozrejme pije, to je základ. Mierime do klubu, kde dostávame obed. Fish cake, čo je vlastne národné jedlo Svätej Heleny, potom ďalší steak z tuniaka a z wahoo (na túto rybu nedám dopustiť, dokonca ma mi ju podarilo zopár ráz uloviť). Takže si dávam rybu s rybou a k tomu rybu

    Mlieko si do kávy nedávam, lebo je plné múch. Všade sú muchy. A ihrisko skittle, čo je britská napodobenina bowlingu. 9 kolkov zhadzujete veľkou loptou. Pri tejto hre môžete pokojne vypiť tých 24 pív. Všetci vedia, že sme tu, a tak si k nášmu stolu sadne chlapík, domáci, vojak. Donesie basu piva Flying fish a hneď nám ho rozdáva.

    „Ja teraz nepijem alkohol,” slušne odmietam a keď sa na mňa tak divne pozrie, tak sa snažím slušne vysvetliť, „keby ste to vyrábali tu na ostrove tak si dám.”

    Ale no, vodu chľastáš a tiež ju tu nevyrábame,” urýchli tón aj smerovanie našej konverzácie.

    „Mám 12 hodín službu a 12 hodín voľno. Chodím na ryby. Aj keď úplnú sprostosť hodíš do vody, tak čosi vytiahneš. V mori je plno rýb!” pokračuje jeho chorobná urozprávanosť.  Každú chvíľu v tom mori niekto zahučí. No inak tu nemáš čo robiť.”

    „Inak, ako ste sa sem dostali? Ste prví turisti čo vidím. Raz tu boli na rybačke zo saudskej kráľovskej rodiny. Doleteli svojím privat jetom a lovili okolo ostrova. Tuniaky, marliny, mečúne, všetko a potom to hádzali späť do vody. Odvtedy tu máme žraloky. Akurát teraz sa o tom hovorí, že sa ostrov úplne zavrie.”

    Stretávam pani s kočíkom. „Manžel tu má kontrakt. Ja som robila učiteľku, ale teraz som na materskej…” vysvetľuje mi.

    Náš nový kamarát súka do seba pivo za pivom a potom mi ukazuje plné vrecko nastrúhaných jabĺk a iného ovocia: „To mám pre tie sprosté somáre. Minule ma jeden skoro kopol. Nosím im čas od času takéto dobroty, idú sa za tým potrhať. Len tak sa tu všade tie tupé somáre premávajú. Debilné somáre.”

    Síce reč nezodpovedá jeho činom, ale evidentne je dobrý človek. Majú ho tu radi. Šéfka baru, bývalá policajtka, je tiež celá potetovaná, ale pritom veľmi veľmi milá. Má Renault kabriolet a obaja nás prídu pozrieť aj do druhého klubu (baru) v hlavnom meste Georgetown, kam sa presunieme navečer.

    Všade samé somáre.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Cintorín a najhoršie golfové ihrisko sveta #

    O tom, že je tu dnes zákaz zomrieť som písal. No kedysi to bolo inak. Na pevninu tu vysadili námorníkov, ktorí boli chorí. Ascension slúžil ako najlepšia izolačka. Ľudia v Georgetowne im varili, ale snažili sa vyhnúť osobnému styku. Cintorín ukazuje, že väčšina túto starostlivosť neprežila. Nový cintorín nenájdete, lebo tu ľudia už nezomierajú, respektíve ak nájdu nejaké pozostatky po tých, ktorých napadol žralok, tak ho prevezú do domovskej krajiny.  

    K historickému cintorínu stúpame do kopca. Odporúčam na Ascensione kvalitné topánky a v žiadnom prípade nie sandále akéhokoľvek druhu. Všetky cestičky na Ascensione sú plné nerovností a kamenia. Tu na začiatku, na cintoríne je zopár náhrobných kameňov. Niektoré sú iba čistým nepopísaným drevom, ktoré vyzerá ako súčasť starej lode. No niektoré sú aj s označením mena. Každý náhrobný kameň vyzerá úplne inak. Je to taká pirátska značka rôznych chutí a nevkusu. No sem na Ascension sa to hodí.

    Cintorín na Ascensione má naozaj zaujímavú polohu.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Okolo „golfových” loptičiek – radarov, ktoré nenájdete nikde na mape, smerujeme popri modrom vodovodnom potrubí, ktorým sa dnes priváža odsoľovaná voda do kohútikov v Two Baots, Georgetown aj Traveller’s a aj do vojenských báz. Smerujeme ku golfovému ihrisku. Vystúpim pred clubhouse. Nikto tu nie je, ľudia prídu až o hodinu pred zotmením, kedy nie je až tak otrasne horko.

    Ideme popri celom ihrisku dvakrát. Ihrisko bez jediného zeleného miestečka nazývaj browns”, nie greens”. Celé ihrisko pokrýva hnedý sopečný prach. Na ostrove bol nejaký redaktor a pomenovanie najhoršie ihrisko sveta” sa vtedy dosť vo svete chytilo. Keď si netrafil loptičku, tak si na kameni zlomil palicu.“

    Medzi najexotickejšie golfové ihriská sveta som toto ihrisko nezaradil, je až príliš čudné a až príliš nekvalitné. A nedá sa sem dostať =)

     Sociálne „istoty" Ascensionu

    • Zakázané zomrieť.
    • Zakázané vlastniť nehnuteľnosť.
    • Keď vaše dieťa dovŕši osemnásť rokov, musí sa zamestnať alebo ostrov opustiť.
    • Zostarli ste? Nech sa páči, odíďte. 

    Comfortless Cove a výhľad z Jubilee Hill #

    Na Ascensione odporúčam navštíviť ešte tieto dve miesta. Zátoku, kde sa dá kúpať a vyhliadku na hlavné mesto. Comfortless Cove je najlepšia pláž na kúpanie na ostrove. Ascension má 32 krásnych pláží, no na väčšine ide o život. Confortless Cove je veľkou výnimkou.

    Jedno, ak nie jediné miesto, kde nie sú silné prúdy a tak sa do vody dá vliezť. „Žraloky sú tu ďaleko,” vysvetľuje mi náš šofér a ukazuje asi sto metrov od brehu. Aha, tak to je naozaj ďaleko, môžete plávať tak päťdesiat metrov, inak hrozí, že vás žralok ochutná aj tu…

    Comfortless Cove - jedna z nádherných zátok a okolitá sopečná príroda.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Je tu domček „Cable House”, kde skladovali káble ešte v rokoch 1969. Inak tu nie je nič. Zátoka je úzka a tým pádom perfektné krytá pred zlým počasím.

    Jubilee Hill sa nachádza nad Georgetownom. Na strmom kopci je zrazu rovina, kde nájdete 4 delá ako ukážku vrúcneho privítania. Vpravo sa pozeráte na Long Beach, z ktorej smeruje do mora niečo zvláštne. Raz to je a potom dlho nie je vidieť. Je to rúra, ktorou sa privážajú na breh fuel (pohonné hmoty). Vraj najdlhšia na svete, ale ja som dlhšiu videl na juhu Kamerunu. Takéto rúry vždy prepúšťajú. Toto je môj problém, na nádhernom ostrove, kde sa snažia chrániť rastliny aj živočíchy zrazu nájdete trubicu, ktorou sa prepravuje ropa. Všetci musia vedieť, že toto je zlé riešenie. No armáda potrebuje natankovať a mať možnosť tankovať veľké množstvo lietadiel. Veď keď do Ascensionu vrážajú toľko peňazí, chcú, aby z toho bol perspektívne aj nejaký výtlak.

    Sprvu sa ostrov zdá byť vyprahnutý. Jubilee Hill.
    Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

    Najčudnejšie hlavné mesto

    Najčudnejšie hlavné mesto #

    Možno jedno z najčudnejších aké som kedy navštívil. Prechádzam absolútnym centrom Georgetownu a vedľa mňa pochodujú somáre. Na zemi je čierny vulkanický prach, v strede tzv. námestia zelené kriketové ihrisko na trénovanie a nanovo krásne namaľovaný kostol sv. Márie. Vzadu nad mestom sa čnie hnedá sopka bez akejkoľvek zelene.

    Georgetown je vyprahnutý, presný opak Green Mountain. Sú tu cisterny na vodu. Tá sa kedysi zachytávala v horách a transportovala sem. Každá rodina dostala barel na týždeň a to bolo na pitie, umývanie, na pranie, na všetko. Teraz keď sa voda odsoľuje je to úplne iný život. Voda je život a nedávno jej bolo naozaj málo.

    Mesto je jediným prístavom so starými historickými budovami. Síce je v meste akési historické obchodné centrum, ale je zatvorené. Je tu klub, kde sa chľastá a nie sú tu kolky (skittl), ale biliardový stôl. Hneď vedľa sú dva obchody (Exile store) s lacným pivom a akýmisi suvenírmi. A pošta.

    Známky z Ascensionu sú vraj cenené a tu ich dostanete kúpiť. Ja kupujem iba dve značne absurdné pohľadnice a posielam ich domov. Som zvedavý, kedy prídu a či skôr prídu pohľadnice z Tristan da Cunha, či tieto.

    Za poštou je hotel Obsiadian, jediný hotel štátu, no je zatvorený. Na to, aby ste sem mohli prísť, musíte mať ubytovanie a keďže to neexistuje, tak sem nemôžete prísť. Hlava XXII, neriešiteľná hádanka pre tých, kto by chcel doletieť. Preto ani nikto nedoletí.

    Tam dole, smerom na juh sa nachádza aj múzeum. Malé, ale fajn. Nie tak dobré ako na Svätej Helene, ani z ďaleka, ale je to ďalšia atrakcia, ktorú sa oplatí navštíviť. V múzeu taktiež predávajú suveníry a aj gýčové tričká s nápisom Ascension Island, kde je väčšinou vyobrazená aj zelená korytnačka.

    Zdroj  vzácnych suvenírov. Video: Ľ. Fellner

    Zdroj vzácnych suvenírov. Video: Ľ. Fellner

    Zatiaľ čo ja si užívam Ascension plnými dúškami, moji kamaráti cestovatelia nemohli loď opustiť. Ráno na našu loď  poslali troch silných vojakov a tí ich strážili, aby loď neopustili.

    S návštevou Ascensionu som veľmi spokojný. Nakoniec som videl krabov, videl som korytnačky, stál som na najvyššom a aj na najnižšom vrchu ostrova. Prešiel som zatiaľ svoje najexotickejšie britské zámorské územie, videl som budovy samostatnej vlády, samostatnú vlajku, poslal som pohľadnice so známkami Ascension.

    6 fotografií

    Georgetown. Fotografie: Ľuboš Fellner

    Teraz nasadneme na našu vcelku rýchlu loď a poplavíme sa týždeň bez akejkoľvek prestávky na Kapverdy. O chvíľu sme na rovníku, budeme pozorovať celú oblohu, Južný kríž, ale aj Veľký voz naraz. Mesiac bude ležať na oblohe, tak ako je to iba na rovníku. Potom zamierime k obratníku Raka a potom na najbližšie letisko. Po dvoch mesiacoch sa moja expedícia skončí, vystúpim z lode a cesta, ktorú sme zaplatili pred piatimi rokmi sa skončí.

    Teším sa domov, teším sa na Mišku, na deti a veľmi do BUBO. Celé toto bol digitálny detox, bez internetu, bez sociálnych či iných médií. Ak sa tiež chcete zbaviť tejto drogy, tak možno táto plavba je práve pre vás. Bez médií bude váš život zaručene šťastnejší. Ja som k tomu nepil mesiac alkohol a šesťkrát do týždňa cvičil. No a písal pre vás cestovateľské blogy.

    Gýčová voda v okolí Ascensionu. Video: Ľ. Fellner

    Gýčová voda v okolí Ascensionu. Video: Ľ. Fellner

    Niečo na záver...

    Niektorí opisujú Ascension ako Heap of clinker, slag and cinders… Ja na začiatku píšem, že toto nezávislé britské územie je jeden z najťažších cestovateľských orieškov. Plavím sa 5 týždňov na lodi a spoločne so mnou jedni z najscestovanejších ľudí sveta. Sedem navštívilo všetky krajiny sveta a ďalších päť (aj keď im čosi chýba) sú fanatici na špeciálne regióny sveta a ostrovy. Nikdy som toľko skutočne scestovaných ľudí pokope nevidel. Boli všade, ale neboli na Ascensione.

    Kedysi sa na Falklandy cez Ascension lietalo, ale to je tak desať rokov dozadu a ja som to nestihol. Je to podobné ako keď som chodil autobusom Karosa zo Slovenska do Sýrie a vtedy v deväťdesiatych rokoch minulého storočia to bolo vcelku v pohode.

    Dnes je Ascension prakticky nedostupný. Prajem vám však zázrak, aby sa rozbehlo letisko, otvoril hotel a celkovo sa ostrov otvoril pre turistov. Prajem si, aby ste ma mohli nasledovať, aby sa svet otváral viac. Takto, ako som Ascension urobil ja, je to veľmi drahé, časovo náročné a extrémne vyčerpávajúce. Keby sa otvorilo letisko a začali by vydávať povolenia, alebo by tieto hlúpe antiliberálne nariadenia zrušili, bolo by to pre ďalších cestovateľov fajn. 

    Možno tento blog nebol až tak inšpiratívny čo sa týka konkrétnej destinácie, ale možno bol inšpiratívny pre tých, čo chcú stále niečo nové objavovať. Stále to totižto ide. Stále viete byť na nových miestach prvý Slovák. Do toho!

    Veľa šťastia prajem.

    Tip na zájazd

    Ak vás zaujala táto izolovaná časť sveta, môžete ju ísť spolu s nami navštíviť v zájazde Plavba po najizolovanejších ostrovoch sveta. Prípadne, ak by ste chceli navštívtiť iba Svätú Helenu, môžete tak urobiť na zájazde 3x naj Afriky a ostrov Svätá Helena

    Ľuboš Fellner

    Ľuboš Fellner

    Ľuboš Fellner

    Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch-kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák. Do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.

    Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície. V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia južného pólu plavbu na Antarktídu. O rok dobyl severný pól. Veľakrát precestoval Oceániu-Polynézia, Melanézia a Mikronézia. Od roku 2000 sa venuje Afrike a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie. 

    Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov.  Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.

    Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
    Posledný raj (expedícia)

    Zo zájazdu:

    Ľuboš Fellner

    Posledná úprava článku | Prečítané: 2869

    Mohlo by Vás zaujímať

    Najromantickejšie miesta sveta Prémiový blog

    Prémiový blog Najromantickejšie miesta sveta

    Hovorí sa, že je jedno, kde ste, dôležité je, s kým tam ste. Ak ste zamilovaní, je vám dobre aj na skládke odpadu. No existujú predsa len miesta,…

    Ľuboš Fellner 14 min. čítania
    Ascension - peklo Atlantického oceánu Prémiový blog

    Prémiový blog Ascension - peklo Atlantického oceánu

    Najťažšie dostupný ostrov. Ostrov, kam sa nedá dostať. Ascension, exotické britské zámorské územie, má mnoho asociácií. Britskí objavitelia ho…

    Ľuboš Fellner 38 min. čítania
    Tristan da Cunha - najvzdialenejší ostrov Prémiový blog

    Prémiový blog Tristan da Cunha - najvzdialenejší ostrov

    Podľa Guinnessovej knihy rekordov je Tristan da Cunha, lokalizovaný v prostriedku južného Atlantického oceánu, najizolovanejším obývaným ostrovom…

    Ľuboš Fellner 41 min. čítania
    Bermudský trojuholník - ako som sa stratil Prémiový blog

    Prémiový blog Bermudský trojuholník - ako som sa stratil

    Bermudský trojuholník alebo Bermudy. Ostrovy, čo ležia niekde v Karibiku? Je to jeden ostrov, je ich viac? Čo je to za štát? Trošku sa v tom…

    Ľuboš Fellner 28 min. čítania
    Keď neviete, či pristanete. Najnebezpečnejšie letiská sveta Prémiový blog

    Prémiový blog Keď neviete, či pristanete. Najnebezpečnejšie letiská sveta

    Najnebezpečnejšie a najadrenalínovejšie lety sveta, kde vám pri pristávaní tuhne krv v žilách. Ktoré sú tie najhoršie letiská s najhoršími…

    Ľuboš Fellner 14 min. čítania
    Svätá Helena - ostrov Napoleóna Ostrov svätej Heleny

    Ostrov svätej Heleny Svätá Helena - ostrov Napoleóna

    Svätá Helena - Ascension - Tristan da Cunha sú najizolovanejšie ostrovy sveta, kde nájdete fascinujúcu históriu, púšť aj hory, duchov aj žraloky.…

    Tomáš Hušek 38 min. čítania
    Blogov

    Odporúčame tieto zájazdy

    K

    Európa  

    Škandinávia, Veľká Británia, Škótsko, Nórsko


    náročnosť

    14 dní

    Trvanie

    2961 4555€
    K

    Európa  

    Anglicko, Belgicko, Veľká Británia, Francúzsko


    náročnosť

    8 dní

    Trvanie

    2860
    K

    Európa  

    Veľká Británia, Írsko


    náročnosť

    8 dní

    Trvanie

    2760
    K

    Európa  

    Veľká Británia, Škótsko


    náročnosť

    7 dní

    Trvanie

    2685

    Získajte prístup
    k exkluzívnym ponukám
    a informáciám.