Normanské ostrovy - Jersey a Guernsey

Tieto „exotické kúsky Európy“, vzdialené len pár desiatok kilometrov od pobrežia Normandie, ležia v Lamanšskom prielive. Ich dostupnosť, bezpečie a odlišná atmosféra z nich robia ideálny tip na predĺžený víkend, rodinnú dovolenku alebo tiché útočisko mimo hlavného turistického ruchu.

Hovorí sa, že pod lampou býva najväčšia tma. Môj kamarát Juro navštívil už 183 krajín sveta, no v Poľsku nikdy nebol. A ja? Cestoval som krížom-krážom po svete, no až teraz som sa konečne vybral na ostrovy, ktoré ležia takmer za rohom – Jersey a Guernsey, len na skok od pobrežia Francúzska.

Rozhodol som sa ich preskúmať na vlastnej koži – a tu je moja recenzia. Možno vás prekvapí, čo všetko tieto malé ostrovy dokážu ponúknuť.

Jersey aj Guernsey sú autonómne územia – malé samosprávne celky so svojou vlastnou vládou, zákonodarnou mocou a identitou. Nepatria do Spojeného kráľovstva, ale sú britskými korunnými dependenciami (British Crown Dependencies). Znamená to, že ich oficiálne zastupuje britská koruna, no nie sú súčasťou Veľkej Británie ani Európskej únie.

Necítite sa tu ako na typických Britských ostrovoch. Miestna kultúra, jazykové prvky a atmosféra sú „iné“, a práve táto inakosť dodáva ostrovom ich exotický punc. A to je ten dôvod, prečo sa sem oplatí vyraziť.

Daňové raje

Jersey je najväčší z Normanských ostrovov a možno to pre vás bude prekvapenie, ale mnoho Britov si sem chodí užívať letnú dovolenku. Na belostné pláže. Tie sú naozaj prekvapujúce hlavne za odlivu.

Najväčší odliv, aký som kedy zažil, bol v Fundyjskom zálive (Bay of Fundy) v Kanade, medzi provinciami Nové Škótsko a Nový Brunswick. Tam ide o extrém svetového formátu. No tu, na Jersey, je rozdiel medzi prílivom a odlivom taktiež neuveriteľný, až 12 metrov.

Hovorí sa, že príliv tu prichádza rýchlosťou cválajúceho koňa – teda približne jeden meter za sekundu. Keď sa človek zatúla ďaleko po odkrytej pláži, táto prírodná rarita sa môže zmeniť na celkom slušný horor.

Rýchlemu prílivu totižto neutečiete. Voda vás vie obklopiť rýchlejšie, než si stihnete uvedomiť, čo sa deje. Bahno sťažuje chôdzu, skaliská sú ostré a najmä pre starších ľudí či deti môže byť takýto rýchly príliv skutočne nebezpečný.

Preto hneď na začiatku upozorňujem: sledujte správanie miestnych. Keď sa domáci pokojne prechádzajú po pláži, pokojne sa pridajte. No ak sa začnú vracať, často vedia veľmi dobre, prečo.

Tu každý ovláda časy prílivu a odlivu. A pozor, tieto časy sa menia každý deň, a to výrazne. Preto sa vždy pred prechádzkou alebo výletom poriadne informujte. Dôležité nie je len vedieť, kedy príliv začne, ale aj ako rýchlo vás môže dobehnúť.

Na Jersey sa dá dostať lietadlom alebo trajektom. Ja letím cez londýnsky Heathrow a musím prestupovať na terminál 5. Medzi terminálmi premáva autobus, ale rad je dlhý, takže čakám. Do prvého autobusu, ktorý ide z terminálu na terminál, sa nedostanem – je plný. Myslite na to a nechajte si na prestup dostatočnú časovú rezervu. Ja to mám len tak-tak, no prestup nakoniec stihnem.

Na Jersey sa lieta aj z Manchestru, Paríža a počas letnej sezóny pribúdajú ďalšie spojenia – napríklad z Nemecka alebo Bruselu.

Z Jersey pokračujem trajektom na Guernsey. Premávajú sem dve väčšie trajektové spoločnosti – keď však deň predtým prídem do prístavu, pracovníčky tej väčšej mi oznámia, že zajtra nepremávajú. Našťastie druhá spoločnosť ide. Myslel som si, že trajekty medzi dvoma Bailiwicks budú jazdiť každú chvíľu, ale nie – odchody sú väčšinou len ráno a večer, a dôvodom je masívny odliv, ktorý ovplyvňuje dostupnosť prístavu.

Trajektom sa dá dostať aj z francúzskeho St. Malo, krásneho historického mesta, ktoré dalo svetu mnohých slávnych námorníkov. Z Anglicka trvá trajekt z Poole približne 5 hodín a z Portsmouthu dokonca až 12 hodín.

Letisko Jersey je pomerne dobre vybavené a prijíma aj väčšie lietadlá. British Airways sem lieta pravidelne. Medzi ostrovmi, vrátane vnútro-bailiwickových letov (napr. z Guernsey na menšie ostrovy), som letel miestnou aerolinkou Aurigny Air Services.

Letiská na Jersey aj Guernsey sú od hlavného mesta vzdialené, ale keďže ostrovy nie sú veľké, platí, že cestou z alebo na letisko prejdete prakticky polovicu ostrova.

Ostrov má jasne normanské, teda severské korene. Ľudia tu žili už približne 12 000 rokov pred naším letopočtom. Žili tu aj Rimania a v 6. storočí na malom prílivovom ostrovčeku L’Islet, dnes známom ako Hermitage, žil pustovník svätý Helier. Na ostrovček sa dalo bosou nohou dostať len dvakrát denne, medzi prílivmi – rozdiel hladiny mora je tu ako už viete neuveriteľných 12 metrov. Počas prílivu je ostrov úplne nedostupný.

Dnes sa na tomto mieste nachádza najväčšia pamiatka ostrova – hrad Elizabeth Castle. Hlavné mesto Jersey sa dodnes volá Saint Helier, po asketickom mníchovi. Helier nebol Brit, ale Belgičan, pochádzal z oblasti dnešného Tongerenu v Belgicku. V roku 555 mu hlavu odsekli piráti a mnísi z neho neskôr spravili patróna ostrova.

V 9. storočí ostrov dobyli Vikingovia, a v roku 933 sa Jersey stal majetkom normanských šľachticov, ktorí sami mali vikingské korene.

Keď sa v roku 1066 Viliam Dobyvateľ, vojvoda z Normandie, stal anglickým kráľom, ostrovy ostali vo vlastníctve Normandie. Keď však v roku 1204 Normandia pripadla francúzskemu kráľovi, ostrovy zachovali vernosť anglickej korune. Toto bol zlomový moment v dejinách ostrovov a ich výnimočného postavenia – začiatok 13. storočia znamenal, že ostrovy ostali s Britániou, no mimo Francúzska aj samotnej anglickej vlády.

Počas vlády Tudorovcov sa Jersey stal protestantským územím. Neskôr sem Francúzi priniesli kalvinizmus, najmä po vydaní Nantského ediktu (1598), ktorý zaručil protestantom náboženské slobody.

V roku 1649 (v čase Anglickej občianskej vojny) bol budúci kráľ Karol II. v exile práve na Jersey. Na znak vďaky za pohostinnosť a lojalitu daroval v  „Novom svete“ admirálovi Georgovi Carteretovi pozemky medzi riekami Hudson a Delavare. Na jeho počesť vzniklo v Spojených štátoch New Jersey.

Od 30. júna 1940 až po 9. máj 1945 bolo Jersey okupované nacistickým Nemeckom. Ostrovy boli najbližším bodom pod kontrolou Tretej ríše k britskej pevnine a jedinou časťou britského kráľovstva, ktorú Nacisti reálne obsadili.

Jersey je najväčší z Normanských ostrovov a leží len 22 km od francúzskej Normandie a 161 km od Anglicka. Francúzi ho nazývajú Césarea (Césarée) a mnoho ulíc nesie francúzske názvy – francúzština je dodnes jeden z úradných jazykov ostrova.

V reštaurácii si dámy pri stole pospevujú po francúzsky a pôsobí to, akoby ste boli skôr niekde v Bretónsku než v britskej zóne. Na ostrovoch sa taktiež veľmi váži pamiatka francúzskeho spisovateľa Viktora Huga, ktorý strávil časť exilu práve na susednom ostrove Guernsey.

Aj keď Jersey nie je súčasťou Spojeného kráľovstva (UK), je to korunná dependencia – teda závislé územie britskej koruny. Jeho najvyšším panovníkom je dnes Karol III., vládne však nie ako kráľ Spojeného kráľovstva, ale ako panovník osobitne vo vzťahu k Jersey. Jersey má vlastnú autonómiu.

Ostrov má vlastnú vládu a parlament, nazývaný States Assembly, ktorý je zodpovedný za vnútorné záležitosti, hospodárstvo, dane aj legislatívu. Zahraničná politika a obrana však patria do kompetencie Spojeného kráľovstva, ktoré ich vykonáva v mene ostrova.

Zaujímavosťou je, že právny systém Jersey je mixom britského, francúzskeho a pôvodného normandského práva, ktorý sa vyvíjal samostatne. A čo je dôležité – funguje to.

Z hľadiska zahraničných vzťahov má Jersey výborné väzby nielen s Britániou a Francúzskom, ale aj s Portugalskom, predovšetkým s Madeirou. Funchal, hlavné mesto Madeiry, je sesterským mestom Saint Helier, hlavného mesta Jersey – čo odráža historickú portugalskú komunitu žijúcu na ostrove už od 60. rokov 20. storočia.

Jersey je malý ostrov s veľkým apetítom na luxus. Zároveň ide o veľmi bohatý ostrovný „národ“, kde finančný sektor tvorí viac než polovicu HDP. Je to jeden z najväčších svetových daňových rajov (tzv. offshore financial centre). Daň z príjmu právnických osôb je 0 %, DPH je 5 % (do roku 2008 bola nulová), daň z kapitálových ziskov neexistuje, rovnako ako daň z dedičstva. A všetko je to v súlade s pravidlami OECD.

Zaujímavý je aj pozitívny vzťah Jersey ku kryptomenám. V roku 2015 ostrov oficiálne schválil reguláciu pre bitcoinové fondy a startupy, čím sa zaradil medzi najprogresívnejšie európske jurisdikcie.

Z bankomatu som vybral 120 libier. To bola najnižšia ponuka, ktorú mi letiskový bankomat dal. Dostal som však jerseyskú libru – a s tou nikde inde nezaplatím. Na Guernsey ešte áno, ale inde vo svete už nie. Tak ju tu míňam na skvelé jedlo.

Polovica pôdy je poľnohospodárska a najslávnejšími produktmi sú zemiaky – Royal Jersey Potatoes – a mliečne výrobky. Jerseyské kravy sú menšie, ale vraj majú hustejšie a výživnejšie mlieko – aspoň to mi sväto-sväte tvrdili domáci.

Netreba zabudnúť ani na rybárstvo. Kedysi chodili rybári z Jersey loviť až k Newfoundlandu, dnes lovia už len vo svojich vodách, no stále je to dôležitá súčasť ostrovného života.

V hlavnom meste Saint Helier žije 35 % z vyše 100 000 obyvateľov ostrova. Približne polovica obyvateľov sa narodila priamo na Jersey, ďalších 30 % pochádza z iných častí Británie. Nájdete tu aj Francúzov a prekvapivo vysoké zastúpenie Portugalcov, najmä z Madeiry. Po páde Berlínskeho múru sa do sektora služieb začlenili aj Poľky a Poliaci.

Jedlo je pre mňa pri cestovaní veľmi dôležité – veľa prezradí o kultúre daného národa. Briti často bojujú o prvenstvo medzi najhoršími kuchyňami sveta, no mušle (moules), ktoré som ochutnal tu v Jersey, konkurovali tým najlepším, aké som jedol, napríklad na ostrove Île d’Yeu. Kraby, homáre, kráľovské zemiaky, cider a calvados vyrábaný z miestnych jabĺk – všetko bolo čerstvé a výborne pripravené.

Ubytovanie si na cestách vyberám väčšinou spontánne – na takéto objavné cesty cestujem sám, takže nemám veľké nároky. Prvý deň prechádzam ostrovom a večer sa rozhodnem skočiť do hotela Radisson, ktorý je nový a stojí na tzv. „Waterfronte“ v Saint Helier. Obrovský, drahý hotel pri prístave, pri móle smerujúcom k hradu Elizabeth Castle však nemá voľnú ani izbu. Cena za najjednoduchšiu jednolôžkovú izbu je cez 300 libier. Volám do desiatich hotelov a penziónov – všade majú plno. Som prekvapený.

Volám do hotela Ommaroo, recepčný mi povie: „Bohužiaľ, máme plno.“

Volám ešte do ďalších troch. No na Bookingu stále vidím, že ten istý hotel izbu má, tak volám späť: „Na Bookingu vidím voľnú izbu.“ Recepčný sa pýta: „Na koľko nocí?“

Odpovedám podráždene, že len na jednu, veď som mu to v prvom telefonáte jasne hovoril, ráno o šiestej odchádzam na lodičku po okolitých ostrovčekoch. Recepčný nakoniec blahosklonne súhlasí. Môžem zaplatiť na mieste. Cena je 108 libier s raňajkami – tie sa však začínajú až o 7:30, takže ich nestihnem.

Hotel je výborný, musím uznať – typicky britský: modré koberce, steny obložené bielym drevom, podlahy z tmavého dreva.

Ako som už písal, dávam si veľkú porciu mušlí. Podávajú ich rovnako ako vo Francúzsku, recept sa mi zdá byť rovnaký ako na Île d’Yeu. Jersey sa chváli kvalitou svojich kráv a mušle sa podávajú v mlieku s horčicou, veľa cesnaku – a neviem presne čo ešte – ale je to skvelé. Mušle dostanem v čiernom hrnci, ktorý mi pripomína nádoby, s ktorými ráno mnísi v Laose a Mjanmarsku chodia po žobraní. Čašník – neskôr sa dozviem, že pochádza z Kene – si pohmkáva House od Guru Josh, otvorí poklop, z mušlí sa parí a tá „pokrievka“ slúži na odhadzovanie ulít.

K tomu dostávam hranolky z prešľachtených kráľovských zemiakov a opečené hrianky, ktoré si natieram cesnakovou majonézou. Objednám si ešte jednu porciu chleba a namáčam ho do tej šťavy. Zapíjam miestnym pivom a pozerám z okna ako kulminuje príliv. Dokonalé.

Vyzeralo to spočiatku zle, no nakoniec sa všetko obrátilo k lepšiemu.
„Choďte na Liberation Station a odtiaľ si nastúpte do autobusu číslo 1,“ radí mi recepčný.

Prechádzam sa po okolí a mierim k známemu hradu Mont Orgueil na východnom pobreží ostrova Jersey. Mont Orgueil je najbližšie k Normandii a nedobytný hrad bol postavený ešte za normandských čias, v 13. storočí.

Na spoj čakám desať minút, cesta trvá asi pätnásť minút. Na spiatočnej ceste sa rozhodnem ísť pešo – a je to kratšie. Problémový je len úsek s tunelom, ktorý nie je pre chodcov veľmi príjemný.

Okrem spoznávania hlavného ostrova je mojím cieľom preskúmať ostrovček, ktorý leží 14 kilometrov južnejšie. „Toto je špeciálny výlet,“ zdôrazňujú mi. Minquiers, malé súostrovie medzi Britániou a Francúzskom, sú už vyše tisíc rokov predmetom sporov – medzi Normanmi, Britmi a Francúzmi.

Najjužnejšou budovou Britských ostrovov však nie je rozpadávajúci sa hrad ani osamelý maják. Je ňou – verejná toaleta. Na Jersey si z toho robia srandu a odporúčajú ju používať opatrne.

Ostrov Maîtresse Île je jediným zo skalísk Minquiers, ktorý nesie stopy civilizácie. Tu sa končí južná hranica Británie.

Keď boli nacistickí okupanti 9. mája 1945 vyhnaní z Jersey, malá skupina nemeckých vojakov zostala ešte niekoľko týždňov uväznená na Minquiers. Netušili, že vojna sa už skončila.

Jersey je najjužnejším z Normanských ostrovov a prekvapivo tu býva pomerne teplo. Najvyššia nameraná teplota dosiahla neuveriteľných 37,9 °C. Mnohí Briti sa tu radi kúpu na miestnych plážach. Zimy bývajú chladné a v roku 2013 tu dokonca napadol sneh, až 14 centimetrov.

Ideálnym dopravným prostriedkom na Jersey je bicykel, keďže najvyšší vrch ostrova má len 136 metrov nad morom. Musíte sa však vybrať mimo hlavnej cesty, ktorá okružuje ostrov. Napriek tomu, že je Jersey plné paliem, ostrov mi pripomína Anglicko, no miestna kuchyňa je silno ovplyvnená Francúzskom.

Cesty sú tu úzke, ale neskôr som zistil, že sú omnoho širšie než na Guernsey. Na ostrove je extrémne veľa dôchodcov, zatiaľ čo mladí ľudia sa radi kúpu na plážach. Všetci sa tu tvária, akoby boli na Côte d’Azur.

Guernsey sa nachádza približne 48 kilometrov juhozápadne od francúzskej Normandie a asi 120 kilometrov od juhozápadu Anglicka. S rozlohou 62 km² je druhý najväčší z Normanských ostrovov (po Jersey). Spolu s ostrovmi Alderney, Sark, Herm a niekoľkými menšími tvorí samosprávny celok Bailiwick of Guernsey s celkovou rozlohou 78 km². Hlavným mestom je malebný St. Peter Port. Južná časť ostrova je vyvýšená útesmi a hlbokými údoliami, kým sever je nížinný, tvorený piesočnými nánosmi a bývalými lagúnami.

Guernsey je ostrov, ktorý síce leží len na skok od Jersey, no napriek blízkosti medzi týmito dvoma „daňovými rajmi“ je medzi nimi značný rozdiel. Guernsey ponúka nižšie dane, horšie hotely, no ešte lepšie mušle.

V krajine námorníkov by ste očakávali, že trajekty medzi ostrovmi budú premávať takmer nepretržite. Opak je pravdou. Odliv na Jersey je taký obrovský, že sa pri ňom objavia kilometre kamenných pláží a trajekt sa často nedostane až k mólu. Prejsť z ostrova na ostrov sa dá aj lietadlom, no trajekt je určite romantickejší spôsob prepravy.

Treba však počítať s tým, že rezerváciu trajektu je potrebné urobiť veľmi dopredu a byť na mieste aspoň 70 minút pred odjazdom. Celý proces pôsobí, akoby ste cestovali do iného štátu. Pracovníci vás kontrolujú veľmi dôkladne a niekedy sa správajú, akoby ste boli pašerák, aj keď ide o dva daňové raje. Typické britské pokrytectvo.

Na Jersey je DPH 5 %, na Guernsey je však nulová. Daň z dividend je tiež nulová, zatiaľ čo napríklad na Cypre je DPH až 19 %.

Chcel som ísť trajektom z Jersey na Guernsey. Hoci mám aj letenku, letisko na západe Jersey je ďaleko a už som tam raz pristál – stačilo. Prístav v Saint Helier je omnoho dostupnejší, môžem sa tam dostať pešo. Už pred odchodom ma však „buzerujú“: „Buďte tu dve hodiny vopred, bránu zatvárame hodinu pred odchodom.“ Klasická britská úradnícka šikana bez zjavného dôvodu.

Dve trajektové spoločnosti fungujú, no v daný deň premávala len jedna. V čakárni bola nuda. Nakoniec nás nasmerovali cez zvláštny tunel na loď – žiadna noblesa. Nariadili mi sedieť dopredu medzi ľudí, ale ja som si sadol dozadu k oknu. Keď som začal filmovať hrad Elizabeth Castle, opäť mi zakázali: „Tu nemôžete byť!“ Nuž, typické Anglicko.

Počasie bolo otrasné – dážď a vietor, loď sa hádzala zo strany na stranu. Ale keď som vystúpil na Guernsey, pršalo síce, no bol som rád, že som tam.

Z prístavu Svätého Petra som bol nadšený. Hlavné mesto Guernsey, St. Peter Port, je oveľa krajšie než Svätý Helier na Jersey. Žiadne priemyselné sklady, žiadna betónová depresia, žiadne moderné kondomínia či kancelárske budovy. St. Peter Port je krásne normanské mestečko, ktoré spája čaro historickej rybárskej osady s noblesou dávnej elegancie. Ako viktoriánsky román zabalený do morskej hmly – farebné domčeky, úzke uličky, kamenné schodiská, a výstrel z dela každý deň na obed.

Na viacerých miestach tu natrafíte na sochy Victora Huga – miestneho hrdinu, aj keď vlastne prisťahovalca. Syn francúzskeho generála a buržujky mal už od mladosti obrovské nadanie na písanie. Po tom, čo sa dostal do nemilosti Napoleona III., Guernsey sa mu stalo domovom v exile – ale aj múzou.

Hugo sem prišiel ako vyhnanec, no zároveň aj ako celebrita. Kým ho Paríž vyhostil, kráľovná Viktória a jej dvorný sprievod sem chodili na dovolenku. To nebol žiadny trest. To bol upgrade.

Jeho dom, Hauteville House, dnes slúži ako múzeum – no nie hocijaké. Interiér si navrhol sám Hugo, od stropu po koberec, plný symbolov, kontrastov a excentrických výjavov. To nie je len literárna pamiatka, ale umelecké dielo. Z okien výhľad na more, vnútri gobelíny a drevorezby, ktoré rozprávajú vlastný príbeh.

Guernsey dnes stále nesie meno „Ostrov kvetov“ – nielen pre jeho bujnú vegetáciu, ale aj pre atmosféru pokoja a kultúrneho bohatstva. Záhrady, vinice, útulné kaviarne a útesy, ktoré vyzerajú ako z akvarelu. Ostrov si zachoval šarm a úroveň – bez toho, aby sa menil na kulisu pre turistov.

Ostrov Guernsey je síce najzápadnejší z Normanských ostrovov, no napriek geografickej vzdialenosti mi pripadal „francúzskejší“ než Jersey — menej funkčné ako napríklad WiFi: hoci ju zabezpečuje Starlink, na odľahlej Sokotre mi fungovala lepšie. V uličkách však cítiť šansónový rytmus zmiešaný s morskou soľou, a niektoré momenty akoby vypadli z prímorského bistra v Bretónsku. 

Na obed si dávam v reštaurácii Christie's krabiu polievku – fantastická. Následne casserole z chobotnice a sépie – čistý francúzsky šarm. Obsluha z Assamu je síce milá, ale netuší, čo vlastne podáva. Turistom z USA, ktorých je tu po Britoch zrejme najviac, to však evidentne neprekáža – ani oni menu nerozumejú.

Hotel? Drahší než na Jersey, ale horší. Prevádzkuje ho Holanďan, ktorý tu žije 22 rokov – a tak hotel aj vyzerá. Moja izba je nad rušnou cestou, autá mi jazdia po hlave až do polnoci. A sprcha? Horor. Stále nechápem, prečo Briti trvajú na tých dvoch separátnych vodovodných kohútikoch. Jedným si spálite ruku, druhým si ju neumyjete. Hotel síce ponúka aj vírivku (jacuzzi), no už len pohľad na ňu ma takmer nakazil plesňou. A to mi teda obyčajne neprekáža takmer nič.

Bývam v oblasti Parish of Forest a vyrážam do lesa. Krásne miesto. Najvyššie vrchy ostrova, husté porasty, potôčiky, záhrady ako z katalógu, kvetiny a kamenné domčeky. Bambusy tu rastú trojnásobne väčšie ako u mňa doma – a to ich pestujem dvanásť rokov. Nič.

Schádzam k zálivu – práve je príliv. Včera počas odlivu som videl stovky ostrovčekov. Skaliská, vlny, pasce aj pre skúsených námorníkov. Tieto extrémne podmienky kedysi lákali pirátov. Útočili odtiaľto na obchodné lode – najmä holandské, ktoré po víťazstve nad Portugalcami ovládli obchod a Lamanšom plávali plné bohatstva. Dnes už pirátov niet. Nahradili ich bankári.

V dedine, kde bývam, je aj Múzeum okupácie. Tento rok si Guernsey pripomína 80 rokov od oslobodenia. Nemci ostrov okupovali päť rokov a zanechali tu desiatky betónových bunkrov, hlavne na severe.

„Tých bunkrov je tu viac, než by si Guernsey strategicky zaslúžilo,“ smeje sa Patrik, miestny automechanik, s ktorým sa rozprávam v bare. Sťažuje sa na ceny:
„Malý dvojizbák stojí vyše 2 000 libier mesačne. A to ešte bez vody a kúrenia.“

Na vládu má tiež jasný názor: „Máme 38 poslancov – a je to nanič.“

Luxusné autá? „Možno tu niekde Lamborghini aj je, ale na naše cesty to nie je.“

A keď sa opýtam, čo si myslí o Jersey, usmeje sa a odpovie ako všetci: „Guernsey je lepšie.“

Turistické informačné centrum sa presunulo z promenády smerom ku kostolu Town Church (Église de la Sainte-Trinité). Odtiaľ vedie doprava High Street – hlavná obchodná ulica St. Peter Port. Ale ak máte chvíľku, choďte ešte sto metrov do kopca na malé námestie – práve tam dnes sídli nové infocentrum.

A tam som stretol pani, ktorá si všimla moje nadšenie pre Guernsey.
„Zavolám kamoške a dá ti kľúč od Viktoriánskej veže. Je z nej najkrajší výhľad – uvidíš celý ostrov.“

A tak po obede mierim do Viktoriánskych záhrad – kvety, palmy, výhľady. Celkovo by som Guernsey pokojne nazval Ostrovom kvetov. V Rakúsku síce visia muškáty z každého penziónu, ale tu je to level vyššie. Kvety, všade kvety. Nádhera.

Ten otrasný hotel, kde bývam, má aspoň jednu výhodu – k moru som za desať minút a k malej kaplnke pešo za dvadsať. Keď ju jej staviteľ postavil prvý raz, chcel vytvoriť verziu Lúrd. Lenže – prišiel biskup a... nezmestil sa cez dvere.

Kaplnku preto zbúrali a postavili znova. Z diaľky pôsobí celkom obyčajne, ale keď pristúpite bližšie, zistíte, že jej steny sú pokryté mušľami, farebnými črepmi a keramickými mozaikami. Je to mikro Sagrada Familia v dedinskom vydaní.

Rozhodne fajn tip, ak budete na Guernsey pár dní – a aj keď len na otočku, stojí za to.

Chcem hneď pokračovať na Sark. Ten už na mňa čaká – trajekty sú nastavené tak, aby nadväzovali. Ale pozor, bývajú plné. Jednosmerný lístok Jersey – Guernsey stál 40 libier. Obojsmerný na Sark 33 libier, plavba trvá 50 minút. Keď sa plavíte z Jersey na Guernsey, Sark máte celý čas po pravej strane.

Herm je síce bližšie, ale Sark je väčší, výraznejší a neporovnateľne tajomnejší. Pôsobí ako miesto z iného sveta – a nie je to len ilúzia. Tento ostrov v Lamanšskom prielive, patriaci pod Bailiwick Guernsey, leží len 11 kilometrov východne od Guernsey a asi 40 kilometrov od francúzskeho Cherbourgu. Ostrov je dlhý 5 km a široký 2,4 km, pričom sa skladá z dvoch častí – Veľkého a Malého Sarku – spojených úzkou šijou La Coupée.

Sark je ostrov bez áut, bez stresu a (takmer) bez elektriny. Donedávna feudálny ostrov je ako z básničky, kde je traktor MHD. O Sarku raz napísala miestna poetka Shirley Carré krátku rýmovačku, ktorá vystihuje všetko: „Car-free, care-free, it’s a Sark state of mind.”

Miesto bez áut je aj miestom bez zhonu – ostrovná idyla, na ktorú sú miestni patrične hrdí.

Na rozdiel od Jersey či Guernsey sa na Sark nedá priletieť. Loď musí ostrov celý oboplávať, keďže prístav sa nachádza na opačnej strane. Plavba trvá približne 50 minút. 

Po vylodení sa netešte na autobus, nenájdete tu autobusovú zastávku ani taxík. Čaká vás traktor s vlečkou, ktorý vás vyvezie z prístavu po strmom svahu hore. Je to taká sarkovská verzia Uberu.

Sark je bližšie k Francúzsku než Guernsey a aj jazyk tomu zodpovedá. Miestni hovoria zvláštnym dialektom zvaným Sercquiais – divoká zmes normančiny, starej francúzštiny a angličtiny. Niečo medzi „bonjour“ a „how are ya“. Jazyk je na pokraji vyhynutia, no pretrváva ako identita miesta.

Cesty sú hlinené, vedú cez lúky, lesy, popri farmách a opustených usadlostiach. Najlepší spôsob, ako ostrov preskúmať? Pešo alebo na bicykli. Ešte lepšie – na konskom povoze. Sark si užijete v rytme klapotu kopýt, nie motorov. Ani policajné auto tu nie je – vtipne sa hovorí, že miestna „polícia“ má k dispozícii iba bicykel a lampáš.

Nezabudnite vyraziť na La Coupée – úzku šiju, ktorá spája „Veľký Sark“ a „Malý Sark“. Ostrov má totiž tvar osmičky. Tento prírodný mostík pôsobí epicky: vpravo útesy, vľavo útesy a vy kráčate stredom ako Indiana Jones v pokojnej verzii.

Ak sa vám zdal Sark malý, počkajte, kým spoznáte Herm. Tento ostrovček síce pôsobí ako mladší súrodenec, ale má svoje čaro a všetci ho majú radi. Herm má len 2 km², nenájdete tu žiadne autá, žiadne letiská, žiadne starosti. Len pokoj, pláže a mierny vietor, ktorý vám šeptá, aby ste vypli mobil.

Na Herm sa dostanete za 18 libier obojsmerne, len 15 minút plavby z prístavu St. Peter Port. Loď odchádza z toho istého móla ako na Sark, ale lístky sa kupujú v inom kiosku. Ranný výlet je dokonca lacnejší o 4 libry. Vyraziť môžete dokonca aj večer – odchod o 19:30, návrat ešte ten istý večer. Turizmus tu funguje ako hodinky. Prvý bedeker o Guernsey vyšiel už v 19. storočí, v roku 1897.

Na Herme nejde o „vidieť všetko“, pretože všetko sa dá prejsť za hodinu. Je to ostrov pre bosé nohy a čistú hlavu. Bez atrakcií, bez zhonu. Len šesťdesiat obyvateľov, jedna krčma a jeden hotel. A miestni tvrdia, že „nič sa tu nedeje – a to je super.“

Kedysi tu žili v ústraní mnísi, neskôr britská šľachta pestovala kvety. Herm býval vo vlastníctve jednotlivcov – v istých obdobiach patril celý ostrov jednej rodine. Dnes je ostrov orientovaný na šetrný turizmus a ekologickú rovnováhu. Kým trajekty medzi Guernsey a Jersey premávajú len dvakrát denne, na Herm chodia takmer nepretržite. Nič si netreba rezervovať vopred – proste prídete a idete.

Na najsevernejší z Normanských ostrovov – Alderney – som priletel a o pár hodín som sa už vracal späť na Guernsey. Bola to len krátka zastávka, ale aj tak som pochopil, že sem sa budem musieť ešte raz vrátiť. Tentokrát poriadne. Alderney je taká cestovateľská pikoška, o ktorej málokto vie – a ešte menej ľudí tam aj naozaj zamieri. A práve preto by ste mali.

Z Guernsey sa na Alderney dá bez problémov doletieť. Let trvá len pár minút. Ostrov sa nachádza 15 kilometrov od Francúzska. A pozor, ak ste múdrejší než ja, zistíte si vopred, že z Alderney sa dá letieť aj ďalej – napríklad do Southamptonu.

Alderney taktiež patrí do tzv. Bailiwicku Guernsey, ako Sark či Herm. Ide o  politicko-právnu entitu, niečo ako mini-štát v štáte. Formálne je pod korunou britskej monarchie, ale v praxi si tu ostrovy žijú vlastným tempom. Guernsey má svoj parlament, Sark svoj feudálny tieň a Alderney má... trochu zo všetkého.

Ostrov má iba 8 km², čo je veľkosť, ktorú zvládnete bez problémov prejsť pešo. Zatiaľ čo na juhu a západe sa nachádzajú útesy, sever a východ lemujú vyvýšené pláže (Braye, Longis).

Hlavné mestečko St. Anne je čarovné. Kamenné domčeky, úzke uličky, malé kaviarne a obchodíky. Archeologické nálezy siahajú až do doby kamennej a bronzovej, s dôkazmi o rímskej prítomnosti. Mesto je také kompaktné, že ak si dáte dlhší obed, pravdepodobne uvidíte každého miestneho aspoň raz.

Alderney má dve výnimočnosti. Najmenšiu železnicu Veľkej Británie, ktorá jazdí len počas leta a pripomína hračku na trati. A množstvo nacistických bunkrov – pozostatkov z čias, keď nacisti ostrov počas druhej svetovej vojny okupovali. Takéto opevnenia nájdete aj na Guernsey, najmä na jeho severe a západe, no na Alderney ich hustota pôsobí až znepokojivo. Ostrov mal byť podľa plánov Hitlerovej „Atlantickej steny" strategickým bodom obrany.

Alderney je miesto, kde história, samota a autentickosť kráčajú ruka v ruke. Nie je pre každého, ale ak vám učarovala kombinácia divokej prírody, zvláštnej minulosti a pokojného tempa, bude pre vás ako stvorený.

Na Alderney aj z Guernsey som letel malou regionálnou aerolinkou Aurigny. A vidíte – aj v našej európskej blízkosti sa dá zažiť niečo výnimočné a trochu exotické. Aerolinku založila vláda Guernsey s cieľom podporiť turizmus – a dodnes je to tak trochu súboj s väčším susedom, ostrovom Jersey.

Aurigny vznikla už v roku 1968 a od roku 2003 je úplne vo vlastníctve štátu Guernsey. Mimochodom, bola jednou z prvých aeroliniek na svete, ktorá zakázala fajčenie na palube. Body k dobru!

Páčia sa mi Guernseyčania – idú si za svojím, majú ťah na bránku a z toho, čo som videl, veci aj dotiahnu. Viac než kdekoľvek inde v Británii. Majú štýl, vytrvalosť – a získali si moje sympatie úplne všetkým.

Jersey a Guernsey sú pre mnohých úplne neznáme ostrovy. Sú blízko, bezpečné, čarovné – a napriek tomu tam väčšina vašich známych nikdy nebola.
A aj keď práve nepotrebujete daňovo optimalizovať, dúfam, že tento blog bol pre vás cestovateľsky inšpiratívny. Normanské ostrovy si pokojne pridajte do plánov – stačí predĺžený víkend a vrátite sa s pocitom, že ste objavili miesto, kde sa stretáva Anglicko s Francúzskom... a pokoj s prírodou.

Ak sa vám páči, čo robím, dajte si moje blogy odoberať a pošlite ich aj svojim známym. Ďakujem, že ste cestovali so mnou.