Londýn - čo vidieť v kráľovskom hlavnom meste

Obrovské tlačenice na najznámejších mestských námestiach, množstvo prítulných veveričiek v parku, neustále meniace sa počasie či neopakovateľný britský prízvuk domácich na každom rohu. Ale aj centrum multikultúry, stoviek národností i jazykov. Šoférovanie vľavo a mnoho trúbenia v nekonečných zápchach, ktoré začínajú už v rámci okrajových častí veľkomesta.

Rovnako tak fish and chips spolu s tmavým pivom s minimálnou, až nulovou vrstvou peny pri futbalových fanúšikoch. Elegancia a džentlmenstvo anglických biznismenov i temperamentné, euforické a výbušné správanie sa futbalových fanúšikov. Všetko vymenované patrí Londýnu a dá sa to nájsť v tomto veľkomeste.

Mesto, ktoré vám učaruje ako Harry Potter, zakaždým vytiahne eso z rukáva. Museli by ste žiť dlhé roky v aristokratickom Londýne, aby ste stihli vidieť všetky pamiatky a atrakcie, nehovoriac o múzeách či koncertoch veľkých kapiel, ktoré sú tu na dennom poriadku.

Londýn založili Rimania. Ich vláda siahala od roku 43 do piateho storočia, kedy Rímska ríša padla. Počas tretieho storočia malo Londinium, ako ho pomenovali Rimania, 50 000 obyvateľov. V tej dobe extrémne ľudnaté mesto prosperovalo vďaka vplyvu jeho hlavného prístavu.

Počas piateho storočia Londinium v dôsledku opakovaných anglosaských invázií upadlo a v priebehu 8. storočia sa stalo hlavným mestom kráľovstva Essex. O storočie neskôr utrpelo mesto  početné útoky Vikingov. V dôsledku toho sa v tejto oblasti usadili dánski osadníci, ktorí podporili obchod a otvorili v meste podniky. Premenili ho tak na prvé mestské centrum Anglicka. Bohatstvo a moc mesta prilákali dánsku veľkú pohanskú armádu, ktorá mesto obliehala, až kým ho v roku 886 nezískal kráľ Alfréd Veľký.

V roku 1067, po normandskej invázii a dobytí Anglicka, ustanovil súčasné práva, zákony a výsady mesta novokorunovaný anglický kráľ William, vojvoda z Normandie. Za jeho vlády postavili vtedajšiu väznicu Tower of London.

O hlavnom meste rozhodol obchod

Písal sa rok 1199, keď kráľ Ján posilnil samosprávu mesta a v roku 1215 si mohlo mesto každý rok zvoliť iného richtára. Dlhé roky vtedy nemalo Anglicko svoju metropolu. Inštitúcie centrálnej vlády sa však presťahovali do Westminsteru v blízkosti Londýna. Tento faktor doplnený o nárast obchodu v oblasti znamenali transformáciu Londýna na hlavné mesto Anglicka.

Počas štrnásteho storočia sa stal londýnsky prístav európskym centrom distribúcie tovaru. Postavenie ešte posilnil textilný priemysel.

Od 16. do polovice 17. storočia ťažil Londýn z centralizovanej politiky a expanzie námorného obchodu, ktorú vyvinuli Tudorovci. Pokračoval v nej rod Stuartovcov. Počas vlády Henricha VIII. mal Londýn 100 000 obyvateľov. V polovici 17. storočia ich bolo už viac ako 500 000.

Mor a oheň

V roku 1665 bolo mesto aj naďalej zastavané starými hradbami. Už vtedy sa ale začalo s rozsiahlym urbanistickým plánovaním. Nasledovali však dve veľké katastrofy, ktoré mesto a jeho obyvateľov zničili. Veľký mor sa začal šíriť pre zlé životné podmienky obyvateľstva, celkovo zabil zhruba 70 000 ľudí.

Aby toho nebolo málo, o rok neskôr (1666) vypukol obrovský požiar. Ten spálil do tla väčšinu mesta. Jeho rekonštrukcia trvala viac ako 10 rokov. Zaujímavosťou je, že pri požiari podľa oficiálnych údajov zahynulo len štyri až šesť osôb. Neoficiálne sa ale hovorí o stovkách obetí.

Hoci sme v BUBO písali o Varšave a Tokiu ako o mestách, ktoré povstali z popola ako bájny Fénix, to isté sa dá povedať aj o Londýne. Mesto začali budovať odznovu a vo štvrti, dnes známej ako City of London, vznikla aj Katedrála sv. Paula, ktorá je v súčasnosti jednou z najkrajších a najnavštevovanejších atrakcií mesta. Londýn sa postupne stal centrom anglického spoločenského života s palácmi, sálami, divadlami a spoločnosťami. V raste pokračoval vďaka založeniu Bank of England v roku 1694. Bola to druhá centrálna banka na svete.

Dnešný Londýn

Väčšina súčasného Londýna pochádza z viktoriánskeho obdobia. Do úvodu 19. storočia obkľučovali Londýn hranice pôvodného rímskeho mesta, ako aj Westminster a Mayfair. Priemyselná revolúcia pritiahla do Londýna milióny ľudí a rozšírila ho. Ani vtedy sa to nezaobišlo bez prírodných katastrof. Najprv prišla epidémia cholery v roku 1832, po nej zase veľký smrad v roku 1858, ktorý prerušil aj schôdze parlamentu.

Počet obyvateľov sa postupne zvýšil začiatkom 20. storočia na vyše 4 500 000 ľudí (6 600 000 s prímestskými oblasťami). Po prvej a druhej svetovej vojne sa znížil počet obyvateľov hlavného mesta na 3,5 milióna (údaj k roku 1950). Konštantne však rástol počet obyvateľov v prímestských častiach. V roku 1963 vznikla nová divízia Londýna. Tá dodnes zahŕňa Staré mesto a 32 metropolitných štvrtí.

Londýn je mestom, na ktoré si treba vyčleniť aspoň týždeň, ak chcete jeho najznámejšie pamiatky vidieť detailne a nikam sa neponáhľať. Rátať pri tom musíte aj s neustále premenlivým počasím. Aj letá obvykle donesú pochmúrne sychravé dni plné dažďa. "Anglické počasie," pomyslíte si. Dáždniky a pršiplášte v kapsách či kabelkách obyvateľov mesta tu nechýbajú. Majte ich pre istotu vždy po ruke a prejdite sa po najznámejších pamiatkach Londýna, ktoré patria medzi top aj vo svete.

"Londýn nie je mojím obľúbeným mestom, no to nadšenie sa snažím získať od mojich sprievodcov, ktorí ho majú radi. Trošku to mesto poznám, o tom potom, veď som tu bol minimálne dvadsaťkrát. A zažil som tu všeličo. Keď BUBO začínalo, tak sme sem jazdili staručkou Karosou a spávali sme v Londýne v stanoch. Pršalo a potom vyšlo slnko. A keď som vykukol zo svojho stanu, stála predo mnou veľká červená líška. Iba zopár metrov... Potom som na severnom okraji Londýna videl týchto líšok asi tucet," opisuje Londýn Ľuboš Fellner.

Big Ben a Westminster

Westminster je politickým centrom Londýna a domovom budovy parlamentu a svetoznámeho Big Benu. Na opätovné pripomenutie, Big Ben je názov zvonu umiestneného v ikonickej hodinovej veži Elizabeth Tower. Zvoní každú hodinu a očakávať tu môžete stovky až tisíce turistov nakrúcajúcich si tento moment.

Až 96-metrová konštrukcia s najznámejším ukazovateľom času sveta sa nachádza na severovýchode obrovského komplexu Westminsterského paláca. Je ideálnym miestom, kde začať prehliadku Londýna. Odtiaľto sa totiž viete napojiť na väčšinu najznámejších pamiatok, ktoré sa nachádzajú v okolí niekoľkých metrov, nanajvýš kilometrov.

V okolí tiež uvidíte všetko, čo je pre Londýn a prakticky celé Anglicko príznačné – červené búdky, čierne taxíky, doubledecker i príslušníkov čestnej stráže. Ak by ste sa mali v Londýne zastaviť len na hodinu a chcete toho vidieť čo najviac, vyberte si práve okolie Westminsterského paláca.

Nájdete tu aj Westminsterské opátstvo, ktoré je väčšinu dní otvorené pre verejnosť. Počas návštevy týchto pamiatok si nezabudnite odpočinúť na Parlamentnom námestí, kde popri oddychu uvidíte aj sochy osobností ako Nelson Mandela a Winston Churchill.

Buckinghamský palác

Prejdite sa Green Parkom a ohúri vás množstvo labutí na jazere a veveričiek na priľahlých stromoch, ktoré vám budú zobať z ruky. Doslova. Zvieratá sú tu také zvyknuté na ľudí, že sa pohybujú v ich bezprostrednej blízkosti, aby si pýtali jedlo. Oriešky, jabĺčka, kus pečiva či iné. Pokiaľ veveričke podáte arašid, načiahne sa poň, odíde a už len z diaľky pozorujete, ako si na ňom pochutnáva.

Po ulovenom zvieracom zážitku sa na konci parku dostanete k Buckinghamskému palácu. Sídlu, ktoré je domovom britskej kráľovskej rodiny od roku 1837. A izieb je snáď viac ako členov celej rodiny, až 775. A k tomu pridajte najväčšiu súkromnú záhradu v Londýne. Kráľovské sídlo, ako sa patrí.

Niektoré záhrady z paláca sú otvorené pre návštevníkov, takže môžete vidieť malý kúsok kráľovského životného štýlu. Z vonku spoza plota obklopujúceho Buckinghamský palác je ale zážitkom sledovať svetoznámu výmenu stráží, teda Kráľovskej gardy. Procedúra, v rámci ktorej sa dočervena odetí členovia gardy s vysokou čiernou čapicou (londýnska medvedia koža) vymenia, sa opakuje niekoľkokrát denne. Je to skvelá príležitosť byť svedkom historickej tradície a najvyššej disciplíny.

Sme svedkami toho, ako sa s príslušníkmi Kráľovskej gardy fotia ľudia. Robia si mnoho selfie a rôzne pred nimi pózujú. Určite ste už niekedy počuli o tom, že členovia gardy sa pri týchto úkonoch nijako nepohnú. Je to pravda. Aj pri rôznych mávaniach rukami pred ich tvárou, hovorení vtipov či pokusoch o vtipnú grimasu sa nepohnú a nijak nezmenia svoje sústredenie. Maximálne žmurknú.

London Eye

Stojíte pri Clock Tower? Pozrite sa na druhú stranu a prejdite cez Westminster Bridge. Zočíte atrakciu, ktorú v Londýne nemožno obísť. Pred vami stojí ikonické Londýnske oko (London Eye). Oko, pôvodne postavené na oslavu milénia, je obrovské ruské koleso. Jeho hlavnou „náplňou práce“ je, že ponúka nádherný výhľad na celé mesto. V noci je koleso osvetlené sezónnymi farbami a je ústredným prvkom každoročného novoročného ohňostroja v Londýne.

O jeden z 35 priestranných modulov sa môžete podeliť s ostatnými nadšenými návštevníkmi alebo môžete využiť súkromný modul pre vás a výnimočnú spoločnosť. Pri 30-minútovej jazde sa dostanete do výšky 135 metrov, čo z neho činí najväčšie vyhliadkové koleso na svete. Odtiaľ si užijete krásny 360-stupňový výhľad na hlavné mesto Anglicka. Online kúpou si zabezpečíte zľavnený lístok za 32,5 libry na osobu. Na mieste je to 36 libier.

Ste v Londýne s deťmi a chcete ich zabaviť? Dáme vám tip. Obohaťte svoju návštevu Oka o výlet do priľahlého londýnskeho akvária. Uvidíte vodné tvory z celého sveta vrátane medúz, morských koníkov a krokodílov.

Piccadilly Circus

Okamžite rozpoznateľný asi ako Times Square. Práve s týmto námestím v New Yorku by sa dal porovnať, hoci ide o jeho dieťa či miniverziu. Námestie je plné jasných svetiel a veľkých elektronických obrazoviek. Výrazné reklamy vypaľujú oči a kontrastujú s historickým okolím.

Piccadilly Circus však nie je rušným londýnskym miestom len teraz. Bol takým už od 17. storočia ako obchodné centrum. Dnes je stále srdcom West Endu. Piccadilly Circus ponúka okrem reklamných panelov prístup k niektorým z najväčších londýnskych divadiel a nočných klubov vrátane divadla Criterion. Okrem neho aj Piccadily Teathre, Lyric Teathre, Apollo Teathre či Sondheim Teathre. Priaznivci divadla a opery si prídu na svoje. Ešte predtým sa však určite odfotíte so sochou Erosa v centre cirkusu, ktorá je sama o sebe vychytenou turistickou destináciou.

Blízko môžete zbehnúť do múzea Ripley's Believe it or Not na Piccadilly Circus. Učaruje vám najmä vtedy, ak ste fanúšikmi bizarností. V Trocadero sa zase nachádza herná arkáda a niekoľko špecializovaných obchodov, ktoré sa postarajú o nekonečné množstvo zábavy. A odporúčame sa zastaviť aj v hračkárstve Hamleys (sedem minút pešou chôdzou od Piccadilly). Má tri poschodiaa učaruje aj dospelým. Môžete si tam kúpiť prútik Harryho Pottera, všetkým vládnuci prsteň z Pána prsteňov či macíka, akého mal Mr. Bean.

Národná galéria a Trafalgar Square

Londýn je perfektným mestom pre milovníkov umenia s toľkými galériami, ktoré treba navštíviť a ktoré ponúkajú to najlepšie z klasického a súčasného umenia. Presvedčí vás o tom krátka prechádzka od Clock Tower po Parliament street, po ktorej sa dostanete na slávne námestie Trafalgar Square.

Námestiu, kde sa týči socha Charlesa I, dominuje okrem nej aj Národná galéria. Známa budova, ktorá je sama o sebe umením, ponúka pre každého niečo. V nej sú vystavené diela Da Vinciho, Turnera, Van Gogha a Rembrandta.

Zaujímavosť o Trafalgarskom námestí je, že kedysi bolo známe tým, že tam sídlili tisíce divých holubov. Turisti ich často kŕmili alebo s nimi pózovali. Vznikalo mnoho odpadu z peria a exkrementov. V roku 2003 preto vtedajší londýnsky starosta Ken Livingstone zakázal ich kŕmenie alebo predaj krmiva v blízkosti námestia. Holuby tiež odplašoval jastrab. A hoci ich je pomenej, s okrídleným jedincom sa stretnete na Trafalgar Square aj teraz.

St. Paul‘s Cathedral a Londýnske mrakodrapy

Katedrála sv. Pavla vznikla, ako sme spomínali, po veľkom požiari. Ten zničil pôvodnú gotickú katedrálu. Na jej mieste však vznikla nová. Navrhol a vybudoval ju architekt Christopher Wren. Odvtedy si katedrála, pripomínajúca Baziliku sv. Štefana v Budapešti vo väčšom, prešla mnohým. Pohreb mali v St. Paul's Cathedral Winston Churchill či Margaret Tatcherová. Naopak, Briti sa tešili zo svadby princa Charlesa a lady Diany.

Katedrála sa výborne fotí od mosta Millenium Bridge a z parčíku Festival Gardens na juhovýchodnom cípe katedrály. Ak chcete mať lepší výhľad na vrchnú časť katedrály a kupolu, rozhodne odporúčame vyviezť sa preskleným výťahom na terasu nákupného centra One New Change - skutočne luxusný pohľad.

Pri katedrále je ako kontrast odvrátená a moderná tvár Londýna. Historická finančná štvrť City of London je okrem historických pamätníkov známa tým, že tam sídli burza cenných papierov či Bank of England. Pozornosť si ale pre seba kradnú moderné mrakodrapy veľkých korporácií týčiace sa nad pozostatkami stredovekých uličiek.

Medzi najznámejšie vysoké budovy patrí 30 St Mary Axe vyzerajúca ako náboj, 20 Fenchurch Street v tvare vysielačky či presklenú budovu 22 Bishopsgate. Vôbec najvyššia budova sa ale nachádza na druhej strane rieky Temža - The Shard v tvare ihlanu či črepu, čo je v preklade aj jej názov, má 310 metrov.

V roku 2012 sa po otvorení stala najvyššou budovou Európy. Ponúka spektakulárny výhľad zhora predovšetkým na pamiatky okolo Temže a blízke Tower Bridge či Tower of London. V diaľke uvidíte aj najznámejší a najväčší anglický futbalový štadión Wembley.

BUBO odporúča navštíviť Gong bar nachádzajúci sa na 52. poschodí The Shard. Občas sa podarí ukecať strážnika a do výťahu vás pustí, avšak ak chcete mať istotu, odporúčame spraviť si rezerváciu. Minimálna útrata je 30 libier na osobu (približne dva koktaily).

Tower Bridge a Tower of London

Najjasnejším príkladom extrémne dramatickej, niekedy až pekelnej histórie Londýna, je Tower of London. Ak vám pripomína na prvý pohľad väznicu, máte dobrý odhad. Výstavbu pevnosti začal Viliam dobyvateľ, ako pompézny symbol svojej moci po dobytí Londýna v roku 1066. Bolo to miesto pre notoricky známych väzňov, predovšetkým tých politických. Dnes je to druh pochmúrnej atrakcie a domov impozantných korunovačných klenotov.

Keď sa o niekom povedalo “poslali ho do Toweru,” rátalo sa s tým, že odtiaľ už nevyjde. Medzi najprominentnejších väzňov patrili Henrich VI., Margaréta z Anjou, dokonca budúca kráľovná Alžbeta I. Odsúdený na rozštvrtenie tu bol aj Guy Fawkes (jeho podobizeň sa objavila vo filme V ako Vendeta a používa ju napríklad aj hackerská skupina Anonymous), ten však svojmu osudu unikol skokom z rebríka. Poslednými väzňami v Toweri, hoci len na krátku dobu, boli bratia Krayovci, legendy londýnskeho podsvetia, v roku 1952.

A vedľa bývalej väznice si môžete vychutnať dielo, ktoré dostalo meno práve po Tower of London. Je najznámejším mostom na svete Golden Gate v San Franciscu alebo práve Tower Bridge v Londýne? Nech už by bola odpoveď akákoľvek, ide o most, ktorý sa stal ikonou a nemožno ho obísť.

Pôsobivé. Majestátne. Impozantné. To všetko sú superlatívy, ktoré vám prídu na um pri pohľade naň. Most tvorený dvomi spojenými kvázi hradnými vežami, ktorého výstavba stála milión libier a trvala osem rokov, otvorili v roku 1896. Postupne sa pretransformoval na zdvíhací most, a je zážitok vidieť, ako sa „rozpolí“ a „otvorí“, keď cez Temžu pláva vyššia loď.

Mostom pokojne prejdete na úrovni cesty, hoci v minulosti boli pre peších určené dve lávky na vrchole veží. Vybudovali si však veľmi negatívnu reputáciu v dôsledku prostitúcie a množstva vreckárov, ktorí tam operovali. Pre verejnosť ostali zavreté od roku 1910 a dnes sa dajú navštíviť za drobné vstupné ako vyhliadka.

Chinatown

Londýnska čínska štvrť patrí medzi najznámejšie v Európe, ale aj na svete. Nachádza sa v okolí ulice Gerrard Street medzi Soho a Leicester Square. Je skutočne náročné prehliadnuť ju vďaka čínskym lampášom a pútavým červeným oblúkom. Pulzujúca čínska štvrť je plná autentických ázijských reštaurácií, supermarketov a tajných barov. Aj keby ste tam strávili celý deň, mali by ste čo obdivovať.

Reštaurácie i obchody lákajú svojou konštrukciou a vstupnými dverami tvorenými čínskymi stĺpmi a typickou východnou architektonickou strechou. Na chvíľu zabudnete, že ste v Londýne a ocitnete sa mysľou v Pekingu či Šanghaji. Ak sa v nej chcete ocitnúť aj jazykom, stačí si dať pravé ryžové rezance či pečenú kačicu. Doprajú vám obrovskú porciu jedla ako na Ďalekom východe.

Greenwich

Londýn je mestom ležiacim na oboch zemských pologuliach. Priamo mestom prechádza Nultý poludník rozdeľujúci našu planétu na pomyselnú západnú a východnú časť. Stáť na oboch pologuliach naraz nie je nemožné. Práve pre záujemcov o takýto zážitok existuje línia rozdeľujúca Zem. Nájdete ju v Greenwichi.

Ako sa k nemu dostať? Prejdite od Múzea britského námorníctva k zeleným trávam Greenwich Parku. Nájdete tam malé jazierko, na ktorom sa dá požičať si vodný bicykel, jelení park, dub kráľovnej Alžbety I., mnoho čerešňových stromov i kriketové ihrisko. V pokojnom parku, ktorý neobsadí také veľké množstvo návštevníkov oproti centru mesta, sa dá vychutnať si krásny výhľad na moderné štvrte Londýna a vidieť napríklad aj O2 Arenu.

Pokiaľ vás však zaujíma len Prime Meridian (Nultý poludník), namierte si to ku Kráľovskému observatóriu. Oplotenie pri ňom značí, že vstup nebude zadarmo. Astronomické múzeum ale stojí za to prejsť, nájdete v ňom okrem iného aj modely planét a celej slnečnej sústavy.

Vonku sa ale dostávame k cieľu návštevy – Nultý poludník je obyčajná čiara na zemi, zdobia ju zlatými písmenami vyryté názvy miest či krajín na chodníku a ich súradnice. Ukazujú, ktoré známe body sa nachádzajú na východnej a ktoré na západnej pologuli. Pripravte sa na množstvo ľudí, ktorí tu ukazujú na miesto ich pôvodu, či naopak, ľudí stojacich jednou nohou na jednej strane Zeme, druhou na opačnej. Niektorí čiaru preskakujú, páriky sa zase držia za ruky, pričom každý z dvojice je na opačnej strane Zeme. Raj klišé, ktorý si užijete.

Hyde Park

Jeden z najznámejších a najväčších parkov v Londýne. Pri vstupe doň sa budete cítiť, akoby ste sa ocitli v lese. Na druhý koniec totiž neuvidíte a prechádzka vám zaberie značné množstvo času. Prečo má park napriek tomu zmysel vidieť?

Hyde Park má totiž historický význam, pretože sa v ňom konalo množstvo demonštrácií vrátane protestov sufražetiek. Na počesť toho existuje slávny Speaker’s Corner v parku, v ktorom sa každý týždeň o niečom diskutuje a stretávajú sa tam aj umelci prezentujúci svoje diela.

Park je tiež domovom dvoch vodných plôch, z ktorých najznámejšou je Serpentine. Ak sa k nej vyberiete, môžete sa na nej člnkovať, vidieť množstvo labutí a nadýchať sa čerstvého vzduchu v centre mesta.

Vyrastali ste na príbehoch mladého čarodejníka z pera J. K. Rowlingovej? Práve Londýn je miestom, kde uspokojíte svoje filmové chúťky. Po spomínanej návšteve Hersheys, kde uvidíte mnoho rekvizít k zakúpeniu z filmovej ságy, vedzte, že to nie je všetko. Práve na Kings Cross je veľký obchod venovaný len Harrymu Potterovi. Ochutnať v ňom môžete čarovné fazuľky či čokoládové žaby.

Najviac ľudí sa však nezhromažďuje v obchode, ale pri ňom. Ošarpaná tehlová stena je niečím zvláštna. Vytŕča z nej polovica vozíka, tá druhá je zaseknutá. Pri vozíku stoja dlhé rady ľudí, aby sa chytili vozíka a prešli na druhú stranu – teda ku vlaku, ktorý odváža žiakov mágov do Rokfortu. Zapožičajú vám šál obľúbenej fakulty, kde medzi návštevníkmi jasne dominuje dopyt po Chrabromile a za niekoľko drobných vám vyhotovia pamätnú fotografiu. Do toho hrá ikonická hudba, ktorá sprevádzala príbehy Harryho Pottera. Zrazu sa ocitnete v inom svete.

Ste maniaci a chcete vidieť viac zo života „chlapca, ktorý prežil“? V tom prípade zamierte na samotný severozápad Londýna. Tunajšia štvrť Watford je okrem futbalového klubu, v ktorom hrával aj Juraj Kucka, známa aj tým, že ponúka stopercentný „Harry Potter zážitok“. Nachádza sa tu totiž štúdio Warner Brothers ponúkajúce Studio Tour o točení filmov.

Všetky známe rekvizity tu nájdete v životnej veľkosti. Zrkadlo z Erisedu, tajomnú komnatu, gigantický model Rokfortu, drakov, trezor Harryho Pottera naplnený zlatom a inými relikviami, fialový čarodejnícky bus, Šikmú uličku i sídlo Dursleyovcov, kde sirota vyrastala a oveľa viac. Odporúčame rezervovať si lístky vopred – svet čarodejníka býva vybookovaný aj týždne dopredu.

Pri blúdení ulicami Londýna nás neraz chytí pocit Deja vu. Kde som to len videl/a? Zrejme vo filme alebo nejakej pohľadnici zobrazujúcej najluxusnejšie miesta anglickej metropoly. Zhrnuli sme zopár tipov na ulice, ktoré by ste nemali minúť

Baker Street – sídli na nej aj slávne múzeum Madame Tussaud’s. Okrem iného je aj domovom slávneho detektíva Sherlocka Holmesa. Dom s označením 221B je na Baker Street ľahké nájsť. Mieri tam veľa turistov, niektorí v baretkách a s lupami.

Bond Street – Nie, nie je to ulica presláveného agenta 007, ale obľúbená nákupná štvrť. Zameriava sa na exkluzívne a dizajnérske kúsky a patrí medzi najdrahšie v Londýne. Do očí udrú ženám trblietajúce sa diamanty a kabelky, mužom zase sochy Winstona Churchilla a Franklina D. Roosevelta sediacich na lavičke.

Oxford Street – Najlepšie miesto na nákupy a jedna z najrušnejších nákupných ulíc v Európe. Má 300 obchodov a každý deň ho navštívi pol milióna až milión návštevníkov. Nás zaujal obchod Selfridges, ktorý lemujú zložité a krásne okenné displeje. Tie sa menia podľa ročného obdobia a často obsahujú interaktívne diela uznávaných umelcov.

Abbey Road – Vystúpte na stanici metra Kilburn park a zamierte na východ. Po 13-minútovej chôdzi dorazíte na Abbey Road. Sú vám tamojší prechod a okolie povedomé? Tu sa fotil najslávnejší cover albumu kapely The Beatles, na ktorom nájdete nahrávky ako Come Together či Here Comes the Sun. Dnes modernejšia ulica plná áut neumožňuje stovkám záujemcov urobiť si fotku na prechode nerušene. Klišéovitý pokus, ktorý nevychádza, však pobaví okolie.

Múzeí v Londýne, ktoré môžete navštíviť, je nespočetne veľa. Určite však nemiňte Madame Tussaud’s – najikonickejšie a najväčšie múzeum voskových figurín na svete. Keď Marie Tussaudová v 18. storočí predstavila svetu voskovú figurínu filozofa Voltaira ako 17-ročná, ešte netušila, ako sa jej umenie rozvinie.

Po úteku do Anglicka po tom, čo ju väznili v Bastile, sa jej umenie spopularizovalo, voskových figurín bolo čoraz viac. V jej krokoch pokračovali ďalšie generácie. Preto sa dnes v múzeu okrem štátnikov a historických osobností nachádzajú, predovšetkým, celebrity. Ide o členov kráľovských rodín, športové hviezdy, hereckých a speváckych umelcov z celého sveta i neslávne známych zločincov.

Múzeum sa počas celej otváracej doby hemží turistami, selfie s Morganom Freemanom, Leonardom Di Capriom, britskou kráľovskou rodinou, Lady Gaga či postavami zo Star Wars ako Han Solo či Darth vader alebo futbalistom Diegom Maradonom – to nie je nič neobvyklé a dá sa to stihnúť za deň.

Figuríny sú vymodelované dokonale. Lesknú sa im oči ako ľuďom, na sakách možno badať pokrčenie, na tvárach pehy a vrásky – detaily, ktoré robia sochy dokonalými napodobeninami zobrazených ľudí. Ak by sa napríklad Beyoncé odfotila so svojou voskovou figurínou, nevedeli by ste uviesť rozdiel medzi dielom a originálom. Zážitok, ktorý treba vidieť.

Anglicko žije futbalom. To nikoho nemôže prekvapiť. Kolískou najpopulárnejšieho tímového športu na svete sú práve Angličania. A dávajú to pocítiť. Či už futbalu venovaným obchodom s dresmi rôznych tímov na každom rohu, tímovými shopmi, ale, najmä, správaním sa tamojších ľudí. Temperamentných fanúšikov nájdete odetých v dresoch na každom rohu, nielen v deň zápasu.

V puboch po celom Londýne nájdete v telkách len málokedy zapnuté niečo iné než futbalový zápas, hoci aj z reprízy. Pri zaznení pesničky „It’s coming home“ si futbaloví fanúšikovia hneď spomenú, že jediný triumf na veľkom turnaji majú Angličania ešte z MS v roku 1966 a odvtedy si to pospevujú márne.

Vtedy po finálovej výhre nad Nemeckom 4:2 po predĺžení pozdvihli nad hlavy Zlatú Niké. A víťazstvo bolo o to sladšie, že ho mohli osláviť na Wembley. Futbalový gigant má dnes kapacitu pre 90 000 divákov a po Camp Nou Spotify v Barcelone je druhým najväčším európskym stánkom.

Je zážitok postaviť sa pred Wembley a odfotiť sa pred ním v pozadí s veľkým kovovým oblúkom nad jeho strechou. A pokiaľ by ste chceli vidieť viacero futbalových štadiónov v Londýne, išlo by o dlhú tour. Ak by ste chceli navštíviť stánky všetkých klubov len v Premier League, museli by ste zamieriť na štadióny Stamford Bridge (Chelsea), Emirates Stadium (Arsenal), Tottenham Hotspur Stadium, Craven Cottage (Fulham), London Stadium (West Ham), Brentford Community Stadium (Brentford) a Selhurst Park (Crystal Palace). V nižších súťažiach je ich ešte oveľa viac.

Londýn je tiež každoročným usporiadateľom prestížneho Wimbledonu. Osemkrát tu triumfoval Roger Federer a sedemkrát zase Novak Djokovič. V roku 2013 vypukli obrovské oslavy, keď Andy Murray prelomil dlhoročné prekliatie britských tenistov, ktorí nedokázali triumfovať na domácom turnaji. Murrayho domáci Londýnčania dlho označovali pri prehrách za Škóta, po veľkom úspechu bol však Britom dôležitejším než dnes už zosnulá kráľovná Alžbeta II. - najscestovanejší monarcha.

Neďaleko Londýna (100 km severne) by ste tiež našli jeden z najznámejších okruhov F1 - Silverstone. Nielen okruh, ale celé ostrovné kráľovstvo oslavovalo sedem titulov Lewisa Hamiltona patriaceho k najlepším jazdcom všetkých čias. Dôkazom, že Londýn je mestom športu, je aj fakt, že trikrát usporiadalo olympijské hry – najčastejšie spomedzi všetkých miest spolu s Parížom. Naposledy v roku 2012. A dve zlatá na nej získal jeden z najúspešnejších britských reprezentantov všetkých čias – somálsky rodák Mo Farah na 5 000 km a 10 000 km trati. Kde žije? Uhádli ste – v Londýne.

Londýnsky maratón zase patrí k šiestim najdôležitejším na svete. Ani zďaleka nie je najstarší a jeho tradícia sa začala o 70-80 rokov neskôr ako pri najstarších maratónoch. Rýchlo sa ale stal jedným z najobľúbenejších maratónov sveta, a to aj pre obľúbenosť a význam mesta. Treba splniť prísny limit, pokiaľ sa na ňom chcete zúčastniť, to ale platí len pre britských bežcov. Zahraniční záujemcovia sa skôr dostanú na trať príspevkom na charitu alebo lotériou.

Anglická kuchyňa. Určite ste už počuli, že je najhoršia na svete. Jedlo, ktoré ochutnávame, je poväčšine jednoduché. Nesmierne výdatné sú však tamojšie raňajky. A kedykoľvek, keď nemáte čas, sa nemusíte strachovať.

Anglická kuchyňa je rýchla a sýta – s množstvom mäsa, vajec či fazuliek. Hoci je Londýn plný zahraničnej kuchyne zo všetkých kútov sveta a svoje stánky tu majú grécka, kórejská, indická či mexická kuchyňa, bola by škoda odísť bez niečoho typicky anglického v žalúdku. Čo ochutnať?

Anglické raňajky - Tradičné ranné jedlo plné chutných pochúťok. Medzi nimi sú slanina, vajcia, hríby, pečené fazule a čierny puding. K tomu chutná chrumkavá hrianka.

Škótske vajce - Varené vajcia pokryté klobásou sa zabalia do kôrky chleba. Následne ich kuchári vyprážajú, aby vytvorili chrumkavý povrch. Dostupné sú všade – na londýnskych trhoch či v obchodoch so zmiešaným tovarom.

Fish and chips – Najtypickejšie anglické jedlo ako lacný obed či nočné občerstvenie. Obvykle sa podáva ako ryba merlúza alebo treska, v Londýne však skôr makrela či halibut. Hranolky sú väčšie ako klasické a k tomu aj pravouhlejšie.

Bangers & Mash - Bangers sú párky, ktoré pri vyprážaní „vybuchovali z kože“. Briti ich obvykle párujú s hromadou maslovej kaše a mastnou cibuľovou omáčkou.

Sunday Roast – Obvykle sa jedáva po omši v kostole v nedeľu (preto Sunday) popoludní s rodinou. Zahŕňa rôzne druhy pečeného mäsa a príloh, ako sú pečené zemiaky a Yorkshire puding.

Shepherd's pie – Hoci to znie ako názov sladkej dobroty, reálne ide o zapečený koláč s dávkou mletého, jahňacieho (môže byť aj hovädzieho) mäsa s hráškom a mrkvou.

Sticky Toffee Pudding – Doslova lepkavý karamelový puding priniesli do Anglicka Kanaďania. Iróniou tiež je, že jeho príprava sa viac podobá muffinu. Sladkastá chuť je dokonalým dezertom.

Simpson‘s In The Strand - Tradičná britská reštaurácia patrí podľa nás k najlepším voľbám v Londýne pre milovníkov tradícií, ktoré zočíte už v rámci staršieho, no luxusného interiéru. Medzi najobľúbenejšie špeciality patrí dokonale jemný roast beef alebo grilovaný škótsky halibut. Ale aj výborne pripravený chateaubriand vytiahnutý z grilu.

The Victoria - Štýlový bar prepletený s reštauráciou s detailmi z viktoriánskeho obdobia. Môžete si sem zájsť pokojne len na pintu britského piva a ochutnať nielen tradičné fish and chips, ale aj jemnú hovädzinu na hrášku, typické klobásky so zemiakovým pyré či vynikajúci meatpie.

The Ledbury - Konceptom tejto reštaurácie je fine dining. Populárnou voľbou je tu „set lunch“, teda výber z niekoľkých zaujímavých jedál, aby ste mohli ochutnávať a porovnávať si viacero fantastických chutí. Divinu, hovädzinu alebo ryby vám tu spárujú s vínom od profesionálov.

The Spaniards Inn - Ide o jeden z najstarších pubov celého Londýna, ktorý otvorili už v roku 1585. Ocenia ho tí, ktorí nepotrebujú luxusné jedlá, no namiesto toho milujú miesta s príbehom a dušou. Pred vami totiž toto miesto navštívili literáti akými boli Byron, Keats alebo Charles Dickens.

Londýn nás pri návšteve mesta presvedčí aj o tom, že popoludňajšie pitie čaju je ustáleným zvykom. Stále však relatívne novou tradíciou. Pitie čaju sa síce datuje do tretieho tisícročia pred naším letopočtom v Číne a v Anglicku ho spopularizoval v 60. rokoch 17. storočia kráľ Karol II. a jeho manželka portugalská infantka Catherine de Braganza, no až v polovici 19. storočia sa prvý raz objavil koncept popoludňajšieho čaju.

Zaviedla ho Anna, siedma vojvodkyňa z Bedfordu, a to v roku 1840. Okolo 16.00 h na ňu došiel hlad. Večera v jej domácnosti sa podávala neskoro - o ôsmej, takže medzi obedom a večerou bola dlhá časová pauza. Vojvodkyňa požiadala, aby jej do izby v neskorých popoludňajších hodinách priniesli podnos s čajom, chlebom a maslom, k tomu aj koláč. To sa stalo jej zvykom a začala pozývať priateľov, aby sa k nej pridali.

Pauza na čaj sa zrazu stala módnou spoločenskou udalosťou. Počas osemdesiatych rokov 19. storočia sa ženy vyššej triedy a spoločnosti prezliekali do dlhých rób, rukavíc a klobúkov na popoludňajší čaj, ktorý sa zvyčajne podával v salóne medzi štvrtou a piatou hodinou.

Z čoho pozostáva? Z tenkých uhorkových sendvičov či koláčikov podávaných so smotanou a konzervami. K tomu nechýbajú koláče a pečivo. Čaj pestovaný v Indii alebo na Srí Lanke sa nalieva zo strieborných čajových kanvičiek do jemných šálok z kostného porcelánu. Priemerná domácnosť v súčasnosti však využíva vrecúškový čaj a k tomu sušienku. Provizórne podmienky.

Samozrejme, správny anglický čaj má byť čierny a horkastý, bez cukru, možno s kvapkou mlieka. Pre Angličanov stále dokonalý olovrant.

London Hilton on Park Lane

Tento hotel pod taktovkou Hiltonu získal nejedno ocenenie. Luxusom je už len jeho fantastická poloha na známej ulici Park Lane v centre mesta - len zopár minút od Hyde Parku. Panoramatický výhľad na Londýn je samozrejmosťou. Izby sú moderne a vkusne zariadené s nádychom luxusu. Mramorová kúpeľňa, satelitná televízia, minibar, kreslo, kanvica na zohriatie vody a niektoré izby majú aj balkóniky. Hneď pri ňom sa nachádza reštaurácia Galvin at Windows ozdobená michelinskou hviezdou i podnik Trader Vic‘s, prvá reštaurácia v Londýne inšpirovaná Polynéziou.

Shangri-La At The Shard

Ťažko hľadať väčší luxus ako možnosť ubytovania sa v najvyššej budove Londýna. Málokto vie, že medzi 34. a 52. poschodím The Shard sa nachádza hotel, ktorý je prvým Shangri-La hotelom v Británii. Okná siahajú od podlahy po strop a luxusné sú tu už len výhľady, ktoré dotvára tunajší ďalekohľad. Špeciálne postele sa vedia prispôsobiť tvaru vášho tela. Shangri-La je skrátka elitný hotel, ktorý posúva úroveň londýnskych hotelov opäť vyššie.

V oboch prípadoch hovoríme o päťhviezdičkových hoteloch a luxuse, ktorý ulahodí aj najnáročnejším klientom.

"Pristál som na Gatwicku, na juhu mesta a odlietal zo Stanstedu na severe - zobral som si teda auto, že tých 70 km prefrčím. No dostal som sa na obchvat Londýna a uviazol v ohromnej zápche," vrátil sa Ľuboš Fellner k presunu z letiska na letisko v Londýne. 

"Pozor na to, zmeniť letiská môže trvať hodiny. Ja som mal veľa času, a tak som sa ešte zastavil v meste Cambridge, ktoré je polhodinku od Stanstedu a cesty sú omnoho voľnejšie," doplnil tip, ako sa vyhnúť kolónam.

Londýn vo vás zanechá dojem Ameriky v Európe. Historické pamiatky sa striedajú s modernými štvrťami a vysokými budovami. Desiatky známych múzeí, ikonických ulíc, obchodných značiek a, hlavne, pamiatok, vo vás pri odchode zanechá dojem, že ste nevideli ani 1 % z mesta. Gigantická metropola, kde sa neustále tvoria zápchy a akonáhle doň vstúpite, musíte čakať ešte hodinu či dve v kolóne, kým sa dostanete do centra.

Obdiv krás mesta vás núti používať tamojšie metro aj desať ráz denne a k tomu urobiť desiatky tisíc krokov. Roztrúsené pamiatky vás dostanú do každého kúta Londýna, no bude vám to málo. Londýn je mestom, ktoré sa oplatí navštevovať opakovane, aby ste z neho videli všetko. Ak je to vôbec možné.