Lov na Auroru

Polárna žiara, Northern lights alebo teda Aurora Borealis, je jeden z najkrajších prírodných úkazov, aké na planéte Zem máme. Nie je to len náhoda, ktorú máme šancu pozorovať na severe a na juhu v zime počas jasnej oblohy, ale je to dôsledok erupcií na slnku. Je to práve slnečný prach, ktorý k nám putuje až od slnka a keď sa dostane bližšie, tak magnetické póly na zemeguli ho pritiahnu k sebe. Práve vďaka tomuto javu sme mohli aj my vidieť ďalšiu úžasnú auroru, na ktorú sme si brúsili zuby v meste zlatokopov v Dawson City, kde sme išli v noci o pol 12 na lov, ktorý môžeme považovať za viac než úspešný.

Na kopec nad mestom sme išli s Naďkou a Maťkou s malými dušičkami, pretože bolo prevažne zamračené, ale stále sme verili, že to odfúka. Počas jazdy na kopec sme sa ešte zasmiali, že to by bola sranda, ak by sme aj nejakú zver ešte videli a bum! Ani sme nedopovedali a dva soby nám prebehli pred autom. Lepšie to už ani nemôže začať, vravíme si. Vyjdeme na horu a vidíme, že nie sme jediní, ktorí sem došli s odhodlaním uloviť zážitok, ba čo viac, aj kvalitné video – film.

Dali sme sa do reči s Davidom, ktorý tam mal rozložený statív a na ňom poriadne "delo". Prezradil nám, že pochádza z Calgary a že je profesionálny fotograf. On tu nebol rekreačne, ale pracovne a mal so sebou päťčlenný tím, ktorý spolupracoval na tvorbe videa polárnej žiary. David nám ukázal aj jeho predošlé video a my sme naňho pozerali so spadnutou sánkou. Video vytváral asi 4 mesiace. 75 hodín lovenie žiary a 15000 záberov pospájaných dokopy. Keď sme video dopozerali, tak sme mu nevedeli ani poriadne odpovedať, pretože sme ostali úplne zaskočení a v tom nám povedal: „Poďte sa pozrieť sem!“ 

Išli sme k nemu a na fotoaparáte nám ukázal, ako aurora prichádza. My sme ju na oblohe nikde nevideli a on nám ju pekne ukázal a zároveň nám aj vysvetlil, ako hľadať auroru, kedy je najaktívnejšia a aj to, že ak je veľký stupeň aktivity, neznamená to, že tam bude. Tá naša už ale prichádzala! Aurora Borealis získala svoje meno od Aurory, rímskej bohyne úsvitu a gréckeho boha severného vetra, Boreasa. Tento prírodný úkaz je opradený mnohými legendami severských národov, ktoré v nej videli niečo nadprirodzené, až mýtické. Napríklad prvé národy ďalekého severu Yukonu a Aljašky verili, že svetlá na oblohe sú duchovia úrody a lovu a preto by ich nikto nemal podceňovať a pohoršovať sa nad nimi. Domáci preto od malička učia deti, aby nikdy na polárnu žiaru nepískali, nespievali a nemávali, ale rešpektovali ju. Verili taktiež, že aurora je predzvesťou zlého počasia.

Mnoho ranných severanov z Fínska zase polárnu žiaru nazývalo "Revontulet", teda v preklade "Fox fires" alebo "Líščí oheň". Fínska legenda hovorí o polárnej líške, ktorá svoj huňatý chvost obtiera o severské snehy a tým vytvára iskry, ktoré vystreľujú až na oblohu. Ostatní ranní Škandinávci zase verili tomu, že tancujúca žiara na oblohe je zrkadlový odraz masívneho húfu tisícok sleďov plávajúcich v mori a verili, že na ďalší deň ich čaká úspešný rybolov. Tradičných verzií je omnoho viac, no my veríme tomu, že to je všetko spôsobené slnečnou erupciou. 

Ako sme stáli na kopci, tak sa pred našimi očami odohrávalo divadlo, ktorého režisérom bola samotná príroda. Boli sme svedkami toho, ako aurora začínala silnieť a ako sa behom zopár minútok stala z malého fliačku na oblohe obrovským zeleným pásom, ktorý sa nepredvídateľne pohyboval do všetkých možných svetových strán. Po prvom raze, keď sme auroru videli, sme si povedali, že už môžeme aj zomrieť, ale s jedlom rastie chuť a chceli sme ďalšiu a väčšiu a znova! To sa nám aj podarilo a po asi dvoch hodinách strávených na kopci sme aj zabudli na to, že vonku je zima a takmer sme celý stuhnutí :).

Ostali by sme pokojne ešte dlhšie, no v Dawson City nás čakal ďalší deň plný zážitkov a dobrodružstiev, na ktoré sme museli byť oddýchnutí. Takže, ak ste niekedy uvažovali nad Aljaškou a Yukonom a septembrový termín Vás odradil, chyba! Šance na polárnu žiaru narastajú práve od septembra do marca a práve v tomto termíne budete mať možnosť stať sa svedkami najfarebnejšej Aljašky a Yukonu, ktoré sú jednoducho dych berúce a platí tu staré známe pravidlo – radšej raz vidieť, ako stokrát počuť.