TOP 10: Najkrajšie futbalové štadióny v Európe

Vášeň, potlesk, celoštadiónové spievanie dlhých chorálov, fontána radosti pri góloch domáceho mužstva či intenzívny piskot pri presných zásahoch hostí. Emócie, ktoré musíte vidieť a zažiť. Zimomriavky, veselie i slzy. To sprevádza európske futbalové zápasy, kde táto hra vznikla. Futbalové štadióny sú kapitolou samé o sebe. Kluby a štáty do nich investujú desiatky až stovky miliónov eur, neustále ich renovujú, aby boli aj vizuálne príťažlivé a vznikajú tak architektonické skvosty.

Ako bývalému športovému redaktorovi sa mi podarilo pochodiť viacero nádherných štadiónov po celej Európe a zažiť nezabudnuteľnú atmosféru. V tomto blogu som pre vás vybral 10 futbalových štadiónov v Európe, ktoré by ste mali navštíviť a zažiť ich atmosféru počas zápasov. Vybrať sa na ne môžete už od prvého augustového víkendu, kedy sa začínajú najslávnejšie futbalové súťaže ako anglická Premier League, nemecká Bundesliga, španielska La Liga či talianska Serie A.

10. miesto: Vodafone Park Arena, Istanbul

Pripravte sa na ohluchnutie. Keď na štadión Vodafone Park Arena nastúpil útočník Timo Werner, pýtal si striedanie. Nevedel sa sústrediť na hru pre hluk, ktorý vyprodukovali tamojší fanúšikovia. Vodafone Park patrí medzi najmodernejšie európske štadióny. Otvorili ho v roku 2016 a pridali mnoho ekologických prvkov, ktoré z neho robia najekologickejší štadión Európy. Áno, stále Európy, keďže leží na tejto strane mesta Istanbul medzi námestím Taksim a palácom Dolmabahce.

Nielen pre vzhľad pripomínajúci koloseum, avšak krytý modernou strechou, vďaka ktorej fanúšikovia nezmoknú, sa oplatí štadión vidieť. Elegantný vzhľad interiéru a udržiavanosť sedadiel i trávnika vám dodá pocit, že ste vstúpili do futbalového BMW. A počas zápasu sa rýchlo presvedčíte o tom, že spomenutý fakt o hluku je pravdivý. Arénu totiž postavili tak, aby sa ňou lepšie šíril zvuk. Fanúšikovia Besiktasu sú prirodzene oddaní a hluční. Aj keby štadión zaplnili len na 10 %, budete mať pocit, akoby bolo vypredané. A pokiaľ je štadión zaplnený 42 000 fanúšikmi, prineste si štuple do uší, ktoré si občas budete musieť zakryť. Naozaj fantastický zážitok v meste na dvoch kontinentoch.

Pre Turecko je futbal náboženstvom. Najslávnejšie istanbulské kluby Galatasaray, Fenerbahce a Besiktas zdieľajú medzi sebou obrovskú nenávisť a fanúšikovskú nevraživosť. Pokiaľ ste hráčom Fenerbahce, nemôžete si kúpiť červené auto, keďže je to jedna z farieb v logu Galatasarayu. Brať to musia vážne aj hráči, inak im to fanúšikovia spočítajú a hneď sa o tom aj sami presvedčíte, ak ste v meste počas zápasu.

9. miesto: Národný štadión, Varšava

Korunka krásy na hlave moderny. Práve vzhľad koruny pripomína Stadion Narodówy u severného suseda Slovenska. Taká blízkosť a taký obrovský rozdiel v prístupe k futbalu a citu pre modernú architektúru. Národný štadión, kde hráva zápasy poľská futbalová reprezentácia, je symbolom mesta Varšava, ktoré sa čoraz viac prediera k statusu jedného z najmodernejších miest Európy. A vynikajúca je aj jeho poloha – prakticky v centre mesta, keď prejdete od Kopernikovho vedecké centrum po moste cez rieku Visla a ste tam.

Štadión pre 58 500 ľudí, otvorený v roku 2012 pri príležitosti ME vo futbale v Poľsku a na Ukrajine má symbolizovať podobu a patriotizmus Poľska. Preto nesie bielo-červené farby na svojej fasáde pokrytej kvalitnou kovovou sieťovinou a zároveň v rovnakej farbe sú aj sedadlá. Vzhľadovo vás dostane najmä strešná konštrukcia. Tú držia pohromade rúry vystupujúce ako koruna štadióna so zaťahovacou strechou.

Atmosféra je tu neuveriteľná. Poľskí fanúšikovia známi ako kibici dokážu narobiť poriadny bordel a hluk. Rátať musíte s množstvom vlajok, ktoré si donesú na zápas rovnako ako svetlice či dymovnice. Počuť poľskú hymnu z hrdiel fanúšikov je zážitok na celý život. Potrebná nie je ani hudba do pozadia, Poliaci ju odspievajú sami. Náruživosť a zanietenie fanúšikov na krásnom svätostánku vo Varšave počas zápasu je nezabudnuteľný zážitok.

8. miesto: Stade Vélodrome, Marseille

Najstaršie mesto Francúzska ako bašta futbalu. Tu absolvovali svoje prvé kroky smerom do profesionálneho futbalu Didier Deschamps či Zinedine Zidane. Štadión Vélodrome v Marseille neprehliadnete, pretože je dominantou mesta viditeľnou od pobrežia i z vrchu okolitých kopcov. Jedinečným je preto, lebo z každého uhla pohľadu vám pripomenie niečo iné – čelenku, šmykľavku či ležatú osmičku zboku, zhora možno aj záchodovú dosku.

Dojem štyroch rôznych štadiónov vo vás zachová aj interiér. Rozdielny vzhľad a formy má tiež každá z tribún. Tri z nich majú oblúkovité horné zakončenie, jedna bočná zase rovné. Tribúny za bránkami sú oblúkovité, no rozdielne veľké. Najväčšia z nich je severná, kde sa združuje najtvrdšie jadro fanúšikov. Tu sa najčastejšie dočkáte spoločných obrazových choreografií, ktoré zahalia štadión do miestnych farieb a nápisov, ktorými vítajú hráčov. Zimomriavky na tele sú isté.

7. miesto: Estádio Municipal, Braga

Portugalsko nie je len o Cristianovi Ronaldovi. Hviezdna kariéra rodáka z Madeiry sa síce začala v Sportingu, ale najkrajší a najzvláštnejší štadión Portugalska treba hľadať inde. Hoci by viacerí možno označili za najkrajší spomedzi portugalských štadiónov Estádio da Luz (štadión svetla) v Lisabone, ten najzaujímavejší, a pre mnohých teda aj najkrajší, je v severoportugalskej Brage. Možno trúfalo poznamenať, že ide o najzvláštnejší európsky štadión.

Južnou tribúnou štadióna je skala. Nie, nie je to myslené v prenesenom význame slova. Štadión nemá tribúny za svojimi bránkami, iba po bokoch ihriska, no za jednou z bránok sa týči masívny kamenný útvar, na ktorom je položená svetelná tabuľka ukazujúca aktuálne skóre a čas zápasu. „Od teba sa odrazí lopta ako od stojacej skaly,“ započuli by ste smerom k nešikovnému futbalistovi, ktorý nevie spracovať prihrávku. Tu sa lopta naozaj viackrát za deň odrazí od skaly pri strelách hráčov mimo bránku.

Na štadióne je zaujímavé sledovať najmä ochranku pred zápasom, ako si počína na vrchu skaly, aby náhodou zápas nesledovali neplatiaci diváci a nesnažili sa šikovne preniknúť medzi sledujúcich, hoci to zrovna nie je činnosť, ktorú Portugalci musia praktizovať vzhľadom na veľmi dobrú životnú úroveň krajiny. Bočné zastrešené tribúny v tvare ležatého V pojmú vyše 30 000 divákov, ktorí sa zväčša postarajú o skvelú atmosféru. A báť sa nik nemusí. Horné tribúny spája železná sieť, ktorá ochráni divákov a hráčov aj pri prípadnom padaní skál.

6. miesto: Westfalenstadion, Dortmund

Povinná návšteva pre každého pravého futbalového fanúšika. Nemecká futbalová kultúra a zanietenie sa tu prejavujú naplno. Južná tribúna štadióna, ktorá pojme 24 454 stojacich (!!) divákov, je najväčšou svojho druhu v Európe. Žltá stena, ako ju prezývajú, združuje extrémne vášnivých fanúšikov a uvidíte v rámci nej najväčší počet vejúcich vlajok na metre štvorcové.

Ide tiež o štadión s najväčšou priemernou návštevnosťou v Európe, na ktorom je bežne vyše 80 500 ľudí. Vypredané, zahlási hlásateľ pri takmer každom zápase a prekvapí, ak je to inak.

Westfalenstadion je ľahko rozpoznateľný. V jeho rohoch sa nachádza dominantný prvok javiaci sa ako detail – dve konštrukcie držiace strechu stretávajúce sa v pravom uhle. Zafarbené sú do sýto žltej farby, ktorá je dominantou v logu klubu. Tradičný vyzývateľ Bayernu Mníchov v boji o titul bol za ostatné roky neúspešný, prekonal ho však v atmosfére a počte fanúšikov. Dortmund síce nie je turisticky najatraktívnejšie mesto, no futbal vám to úplne vynahradí.

5. Stadio Olimpico, Rím

Bájne koloseum, v ktorom zohrávajú súboje na ostrie noža najlepší na svete. Nie, reč nie je o jednom zo siedmich divov sveta, ale o Olympijskom štadióne v rovnakom meste – Ríme. Už zvonku dôverná podoba toho, ako by starovekí Rimania postavili Koloseum, keby mali vtedy k dispozícii technológie 21. storočia. Oblý gigant s modernou bielou strechou je domovom klubov Serie A – AS Rím a Lazio. Hoci v posledných rokoch do Ríma titul šampióna súťaže nechodí, o atmosfére sa to nedá povedať.

Taliani sú ako fanúšikovia oddaní, dva rímske kluby sa vzájomne z duše neznášajú a oba fanúšikovské tábory sa vzájomne obviňujú z „umelosti“ toho druhého klubu. Na začiatku zápasu sa spievajú hymny klubov, predovšetkým tá z hrdiel priaznivcov AS vás dostane a nechcene sa zapojíte do spievania, hoci nepoznáte text a neviete ani slovo po taliansky. Stačí improvizovať a dočkáte sa aj pochvaly a úsmevov od prísediacich.

Vnútro štadióna je akoby jedna veľká tribúna vztýčená okolo atletickej dráhy. Pokiaľ máte zakúpené vstupenky na horné poschodie, je trochu náročné vidieť detailne celú plochu a hru. Na to však pri úžasnej atmosfére zaplneného 70-tisícového štadióna zabudnete.

4. miesto: San Siro, Miláno

V Taliansku ešte chvíľu ostaneme. Keď v roku 2019 AC Miláno a Inter oznámili, že chcú zbúrať staré San Siro a vedľa neho vybudovať jeho nového nástupcu, modernejšieho, no s nižšou kapacitou, oba fanúšikovské tábory to pobúrilo. Nečudo. San Siro je symbolom mesta Miláno rovnako ako Duomo di Milano. Ikona, ktorá hostila futbalové šampionáty a zrejme najväčšiu mestskú rivalitu na svete. Štadión tiež mení meno podľa toho, ktorý domáci tím na ňom hráva. Pokiaľ nie je San Siro (AC), je to Stadio Giuseppe Meazza (Inter).

Minimálne do OH 2026 ikonický štadión v Miláne pretrvá. Takmer 80 000 fanúšikov prijme štadión, ktorý vám sprvu nepríde veľký, sčasti je ale zapustený do zeme vrátane ihriska, preto vás viac ohúri vstup do interiéru a po stranách za bránkami až trojposchodové tribúny. Po bokoch dvojposchodové s otvoreným priestorom, čo umožňuje lepší prienik svetla na trávnik. Obzrite si ale aj detaily exteriéru. Oválne stĺpy držiace štadión sú akoby poskladané z viacerých malých kruhov na sebe. Má unikátny dizajn.

3. miesto: Allianz Arena, Mníchov

Pýcha moderného Mníchova a najslávnejšieho nemeckého klubu Bayern Mníchov. Exteriérovo jeden z najkrajších štadiónov celého sveta. Vôbec prvý futbalový štadión, ktorý dokázal meniť farby ako chameleón. Vzduchové panely Allianz Areny tvoriace jej fasádu sú z diaľky biele, zblízka ale vidno cez fóliu a panely štadióna majú rôzne farby.

Allianz Arena mení svoje farby podľa toho, aký zápas hostí. Červená patrí Bayernu, modrá klubu TSV Mníchov a biela zase nemeckej reprezentácii. Krásne divadlo farieb predvádza aj v noci, hoci miestna polícia striktne trvá na tom, aby vyžarovala jedinú farbu počas celej noci. Hra svetiel v noci je skutočne nádherná. Až tak, že dokáže rozptýliť vodičov a zvyšuje sa riziko nehodovosti.

Skutočne krásny je aj interiér, v rámci ktorého sa dobre šíri zvuk aj pri menšej skupine ľudí. Keď v roku 2017 hostila Allianz Arena prípravný turnaj Audi Cup, jedným z účastníkov bol Neapol v kádri s Marekom Hamšíkom, čo prilákalo do metropoly Bavorska aj veľa Slovákov. Skupinka ľudí zrazu začala spievať Macejka a bolo to počuť až na priľahlú tribúnu. Vynikajúce zázemie pre Bayern Mníchov, ktorý vyhral Bundesligu jedenásťkrát po sebe.

2. miesto: Wembley, Londýn

Spomedzi anglických štadiónov by v rebríčku TOP 10 mohlo byť pokojne aj päť anglických stánkov. Zrejme nikdy v živote nezažijete na futbale väčšie zimomriavky, ako keď fanúšikovia Liverpoolu začnú spievať You’ll Never Walk Alone, nestretnete fanúšikov takých oddaných, ako má Manchester United z Old Traffordu a môžeme sa baviť aj o supermodernom Tottenham Hotspur Stadium či Olympijskom štadióne patriacom West Hamu. Wembley však schová všetky štadióny do vrecka.

Pri ceste na sever Londýna, kde sa metro mení na nadzemnú prepravu, už z diaľky vidíte oblúk týčiaci sa nad štadiónom. Približujete sa k nemu a príde vám čoraz masívnejší. Hotový futbalový gigant. Práve tu sa datuje vznik futbalu. Kolískou tímového športu je Anglicko, symbolom futbalového Anglicka je Wembley.

Štadión pojme 90 000 divákov a činí to z neho druhý najväčší štadión celej Európy. Úžasná náruživosť domácich fanúšikov, vypustenie pary pri litroch piva, ktoré sa tam vypijú i anglický temperament a prízvuk v plnej kráse. Keď sa Angličania tešia z gólu, kolíska futbalu sa otriasa, až sa cítite ako pri zemetrasení. Úžasné divadlo.

1. miesto: Camp Nou, Barcelona

Viac ako klub, hovorí sa o FC Barcelona. V tom prípade je Camp Nou viac než len štadión. Gigant a najväčší futbalový stánok Európy pojme vyše 99 000 ľudí a v minulosti (kým neboli štadióny len na sedenie) registroval aj 120-tisícové návštevy. Na Camp Nou to skutočne vrie počas zápasov El Clásico proti Realu Madrid - najväčšia rivalita dvoch klubov na svete.

Jeho exteriér vás sprvu možno neosloví, je trochu zastaralý. Vstup do interiéru vám ale vyrazí dych, dokonca aj tým, ktorí nikdy predtým nevideli futbalový zápas a nevedia, čo je ofsajd. Chvíľu budete pozerať, ako keby sa pred vami zjavili anjeli. Veľkosť, ktorú neviete zachytiť slovami. Tribúny, ktoré sa zdajú byť nekonečné a týčiace sa do neba zaliate do bordovo-modrých farieb klubu sú skutočne vizuálnym úkazom.

Atmosféra zápasov je, ako inak, fantastická. Tým, aký je štadión veľký a ľudia bývajú roztrúsení, sa môže zdať, že je prázdny. Keď však hlásateľ uvedie 70 000 divákov, vyvedie vás z omylu. Pri nástupe hráčov na trávnik sa začne spievať hymna v podaní celého štadióna a kto nepozná slová, zvolá „Barca“ trikrát na konci, kedy stíchne hudba. Zimomriavky a slzy v očiach od dojatia nie sú ničím výnimočným. Jedinou smolou je, že Barcelona nemá väčšie tvrdé jadro skandujúcich fanúšikov burcujúcich tribúny. O to viac ale môžete spoznávať kultúry sveta, keďže na zápasy FCB chodia fanúšikovia z celého sveta.

Zážitkom je vidieť aj múzeum na Camp Nou so všetkými tímovými aj individuálnymi trofejami klubu. Pri návšteve múzea vám tiež umožnia pohľad do novinárskej sekcie, kabín hráčov i kaplnky, kde sa hráči modlia. A dostanete sa aj na trávnik. Úžasný zážitok, o ktorom budete rozprávať aj vnúčatám.