Nevynechajte Wales

Pozriete sa doľava a s čistým svedomím vstúpite do vozovky. Nato vám niekto silno zatrúbi do pravého ucha. Malé autíčko bez vodiča prefrngne tesne okolo a len "spolujazdec" podráždene gestikuluje... Ak ste tu prvýkrát, tak toto sa vám stane určite. Ste v Británii. A keď sa budete chcieť z toho spamätať a opláchnuť tvár v umývadle, dávajte si pozor, pretože tu poväčšinou umývadlá majú kohútik na teplú vodu, takisto majú kohútik na studenú vodu, ale z každého z nich vedie samostatný vodovod - každý do opačného rohu umývadla. Neobarte sa!

Okrem tohto sa však návštevou Walesu môže človek len na máločom popáliť. Je síce súčasťou Veľkej Británie a množstvo vecí vám bude pripomínať Anglicko, ale Wales je iný, kultúrne odlišný a na tom si aj domáce obyvateľstvo zakladá. Prvé, čo si všimnete že je iné, je jazyk. Aj keď pôvodný jazyk nemá s angličtinou veľa spoločné, dnes sa môžete spoľahnúť na znalosť angličtiny, avšak aj tu vás zradí prízvuk. Dalo by sa povedať, že sa svojim východným, ekonomicky silnejším susedom snažili prispôsobiť, ale národná hrdosť im nedovolí rozprávať anglickým prízvukom - ten je im dokonca na posmech.

Najlepším začiatkom na ponorenie sa do kultúry tohto ostrovného národa a preklenúť tak kultúrne odlišnosti je návšteva pubu a ochutnávka mnohých značiek pív. Možnože o Walese sa vám sníva ako o krajine potulných spevákov, romantických hradov, o krajine, ktorá je domovom Artura a Merlina, ale v druhej polovici devätnásteho storočia sa tu priemyselná revolúcia stala realitou a tá vytvorila robotnícku triedu smädnú po pive. No a ak porozumiete opitému Walesanovi, nemáte sa čoho báť. Ďalšia rada pre začiatočníkov však je, nikdy sa potom ale nespýtajte svojich takto získaných známych na cestu, pretože aj keď im budete už rozumieť, radi si z vás vystrelia a pošlú vás povedzme opačným smerom.

V takýchto krčmičkách sa okrem obdobných žartíkov však dennodenne dejú aj iné dôležité udalosti, v časoch obeda sa aj tu vedia stretnúť obchodní partneri, avšak najrušnejšie tu je v čase športových podujatí. Aj na Slovensku sa už presadzuje trend mať v podniku plátno alebo aspoň televízor. Tu to však platí päťnásobne. Aj tá najzapadlejšia putika v čase športového prenosu má k dispozícii aspoň dva TV prijímače. Najživšími večermi však nie sú tie strávené sledovaním futbalu, ale rugby. Wales spolu s ďalšími piatimi krajinami (Anglicko, Škótsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko) hrá tzv. Rugby šampionát šiestich národov a najmä počas zápasu domácich si viete predstaviť, že takmer žiaden chlap nezostáva doma a vyráža s priateľmi sledovať zápas do mesta. Vtedy sa v Cardiffe, hlavnom meste dokážete z tej atmosféry aj najesť.

Cardiff a aj Wales celkovo mnohí považujú za viac priemyselné miesto ako by mohlo byť pre turistu zaujímavé. Ale realita je taká, že takéto označenie je zavádzajúce. Wales síce bol priemyselnou oblasťou a odkety ťažký priemysel v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia prestal byť príliš profitujúci, štatisticky na ostrovoch zastal miesto najchudobnejšieho, ale vláda, a čo je dôležitejšie, tak aj obyvatelia samotní sa odvtedy viac sústredili na turizmus. Budú vás očakávať s otvorenou náručou a pri rozvinutej infraštruktúre a úrovni služieb si určite nájdete miesto, z ktorého Wales spoznáte v spokojnosti.

Dnes turistu lákajú kilometre dramatických pláží západného pobrežia, útesy, kopce a starobylé strážne hrady, pozostatky dlhých bitiek s Angličanmi. Dedinský život v harmónii s mestským a ako čerešnička na torte najmladšie hlavné mesto v Európe, vyhlásené za stolicu Walesu v roku 1955. Našincovi v mnohých prípadoch sympatickejšie ako samotný veľký a neútulný Londýn. Ulice Cardiffu sú napriek tomu veľmi rušné, na svoje si príde tak vyznávač umenia, ako i nákupov. Obchodné centrá ruka v ruke stoja s galériami a nezabudnuteľný večer sa dá stráviť aj v Národnej opere. Fotografovi sa ako dominanta mesta ponúka stredoveký hrad na kopci a bohém zas načerpá inšpiráciu v rôznorodých reštauráciách a baroch.

Tradícía a hrdosť miestneho obyvateľstva je dokazovaná všadeprítomnými červenými drakmi na národnej vlajke. Od výkladov obchodov, po okná obytných domov. Pokiaľ si spomínam, tak len v Spojených šťátoch som videl viac národných vlajok. Akoby nám chceli títo obyvatelia dokázať, že sú iní. Či už kultúrou, alebo jazykom, ich národná hrdosť nás volá presvedčiť sa na vlastné oči, že Wales nie je len nevýrazná časť Spojeného kráľovstva, ale že má vlastnú dušu.