Ničivé lisabonské zemetrasenie

My v BUBO navštevujeme Lisabon na mnohých zájazdoch do Portugalska. Je pre nás dôležité klientom odovzdať nielen poznanie ako Lisabon vyzerá teraz, ale čo všetko k tomu viedlo, aby mal svoju dnešnú tvár. Tie najväčšie skúšky prinášajú najviac potu a sĺz, ale v konečnom dôsledku aj najviac zadosťučinenia.

Príbeh ničivého zemetrasenia v Lisabone je udalosťou, ktorá položila dejiny modernej seizmológii a naštartovala hlbšie bádanie živelných katastrof, ktoré sa od tohto momentu v histórii snažíme predvídať.

S kráľovským požehnaním de Carvalho – v histórii známy ako markíz de Pombal – vládol Portugalsku až do smrti kráľa Dom Josého. Po zemetrasení trpel Dom José akútnou klaustrofóbiou v budovách a zvyšok svojich dní prežil v honosnom stane, kde bol len bezmocnou figúrkou, zatiaľ čo Pombal robil strategické rozhodnutia.

Za 22 rokov pri moci sa Pombal stal hlboko kontroverznou postavou, ktorý využil zničenie Lisabonu, aby prinútili náboženskú krajinu preklopiť sa do modernej éry. Lisabon, ktorý vznikol po zemetrasení, ukázal moderné myslenie o seizmológii, architektúre a plánovaní katastrof. Teraz tieto inovácie pomáhajú portugalskému ľudu plánovať ďalšie živelné pohromy.

1. november roku 1755, deň zemetrasenia, nastal ako každý iný sviatok všetkých svätých v Lisabone. Farníci sa zúčastňovali na omši a sluhovia doma pripravovali sviatočné hostiny. Zhruba 300 kilometrov ďaleko a hlboko na dne oceánu sa tektonické dosky Afriky, Eurázie a Ameriky stretávajú v geologickom zlome.

Atlantický oceán je zo seizmického hľadiska tichý, ale v to ráno sa platne pošmykli a uvoľnili toľko energie ako 32 000 bômb v Hirošime. Otrasy a vlny sa prehnali severným Atlantikom, zdvihli rieky v Škótsku a vyžiadali si životy až v ďalekej Brazílii. Najhorší pekelný oheň bol však vrhnutý na hlavné mesto Portugalska - Lisabon.

Okolo 9.30 h sa pod mestom ozvali otrasy, ktoré jednohlasne rozozvučali mnohé lisabonské kostolné zvony. Niektorí ľudia si spomenuli na „strašný podzemný hluk“ tesne predtým, ako sa zem začala triasť v šesťminútovom otrase, ktorý zničil katedrály a pochoval celé mestské štvrte. V priebehu hodiny sa na nábrežie prevalila šesťmetrová vlna cunami a zabila tisíce ľudí, ktorí sa tam zhromaždili hľadajúc bezpečnosť.

Medzitým vznikli v meste stovky malých ohňov, ktoré sa šírili prevrátenými kuchynskými ohniskami a sviečkami a zo zemetrasenia vzniklo niečo, čo sa zmenilo na päťdňovú búrku. Tento posledný úder bol najničivejší a zničil aj to, čo zostalo z klenotu portugalskej koruny.

Veľké lisabonské zemetrasenie je stelesnením paradoxného vzťahu Portugalska k moru. Po stáročia, ktoré viedli ku katastrofe, Portugalsko neuveriteľne zbohatlo na štedrosti obrovskej námornej ríše, ktorá sa rozprestierala od Brazílie po Indiu – no námorníctvo bolo v portugalskej spoločnosti všeobecne kritizované a veľmi málo z koloniálnej koristi sa investovalo späť do krajiny alebo jej občanov. Za jediný deň oceán zrovnal so zemou Lisabon, spojenie impéria so svetom, kde sa veľká časť bohatstva krajiny skladovala v rozsiahlych priestoroch na pobreží.

Jeden zničený sklad, Casa da India, obsahoval odhadom 1,5 % portugalského HDP v brazílskych diamantoch. Oddaní katolícki obyvatelia Lisabonu považovali zničené mesto za boží trest. Protestantské krajiny Európy tiež považovali zničenie za trest, ale za zaostalé katolícke správanie, ktoré v meste prekvitalo. Pombal však videl cestu k moci a príležitosť prepísať budúcnosť rozpadajúceho sa koloniálneho štátu.

S tímom vojenských inžinierov presadil dizajn mriežky nad kľukatými stredovekými uličkami v centre štvrte Baixa. Výsledná usporiadaná cesta bola nielen elegantná, ale urýchlila evakuáciu v budúcich núdzových situáciách a zlepšila aj dopravu, odvoz odpadu a kanalizáciu. Takmer dve tretiny lisabonských domov boli zničené počas zemetrasenia, ale nový stavebný zákon podľa Pombala zaviedol ochranné protipožiarne múry a drevený rám nazývaný Pombalinská klietka, ktorý sa kýval seizmickými silami.

Drevená konštrukcia, ktorú navrhol jeho tím vojenských inžinierov, dokázala odolať malým až stredným zemetraseniam. Pri extrémnom otrasení sa fasáda budovy môže zrútiť, ale väčšina konštrukcie zostane nedotknutá. Pombalove ďalšie pokrokové snahy zahŕňali vybudovanie kanalizácie pod mestskými ulicami, aby sa zabránilo záplavám. Nariadil robotníkom, aby zatĺkali drevené pilóty do pohyblivej piesočnatej pôdy mesta, aby zabezpečili základy budovy a vybudovali ochranné pobrežie pozdĺž rieky Tagus, ktorá preteká mestom a vychádza do jeho brakického prístavu.

Nový Lisabon nadobudol tvar nad starým – doslova. Počas modernej výstavby mestského metra archeologický tím zistil, že ruiny zemetrasenia sa rozprestierajú v hĺbke 10 až 15 metrov. Zbúrané budovy zdvihli základy mesta nad čiaru ponoru a pomohli izolovať Lisabon pred budúcim ničivými vlnami tsunami. Dnes sú Pombalove inovácie uznávané ako jedny z prvých architektonických snáh pri plánovaní katastrof v mestskom dizajne.

Pred zemetrasením strávil Pombal roky v Anglicku a Rakúsku hltaním myšlienok osvietenstva, zatiaľ čo cirkev a aristokracia vládli Portugalsku hrubou stredovekou silou. Keď Pombal prevzal kontrolu, nasledoval príklad iných osvietených despotov tej doby – vládcov ako Katarína Veľká, ktorá presadila reformu zhora.

Cirkev alebo aristokracia sa pokúsili prevziať kontrolu nad mestom a krajinou niekoľkokrát, Pombal však vždy v snahách udržať moc vo svojich rukách uspel. V jednej obzvlášť neľútostnej odvete za zmarené sprisahanie, kedy išlo o život kráľovi zaistil najmocnejšie a v tej dobe najvplyvnejšie portugalské rodiny na vypočúvanie, a v niekoľkých prípadoch prišlo až k mučeniu. Potom verejne popravil niekoľkých členov obvinenej rodiny Távora, zakázal používanie tohto priezviska a rieku Tejo premenoval na Rieku smrti.

Takáto nadmerná sila pravdepodobne zohrala úlohu v jeho neobľúbenosti vo vysokej aj nízkej spoločnosti, zato však mal uznanie tých najchudobnejších vrstiev. Keď Dom José I. zomrel, Pombala okamžite vyhodili z kráľovského dvoru a vyhnali z Portugalska kráľovou náboženskou dcérou. To ešte umožnilo Pombalovi dve desaťročia zaviesť inovatívne reformy, ktoré sú dodnes priznané a študované.

Maria Ana Baptista je geofyzička v Lisabone, ktorá sa spolieha na Pombalovu prácu. Pre svoju doktorandskú dizertačnú prácu modelovala tsunami z roku 1755 pomocou historických listov a básní, kázní a vedeckých pozorovaní napísaných v čase veľkého lisabonského zemetrasenia. Väčšina jej údajov pochádza z prieskumu, ktorý Pombal poslal poštou do každej portugalskej farnosti krátko po zemetrasení.

V tom čase bol dotazník zarážajúci, pretože neobsahoval žiadnu zmienku o Bohu. Pombal si želal striktne faktické pozorovania, napríklad kedy zemetrasenie začalo; ako dlho triaška trvala; a či boli na mori alebo pozdĺž riek a prameňov pozorované nejaké abnormality. 646 odpovedí, ktoré Pombal zhromaždil, umožnili vedkyni o stovky rokov neskôr ilustrovať, ako bol Lisabon zaplavený morom.

Zemetrasenie z roku 1755 je medzi učencami známe ako prvá moderná živelná katastrofa v Európe, takže priťahuje pozornosť, aj keď väčšina seizmológov súhlasí s tým, že je nepravdepodobné, že by ďalšie zaoceánske zemetrasenie a tsunami zasiahli práve Lisabon.

Maria Ana Baptista tiež modelovala ďalšie historické katastrofy spôsobené tsunami v Lisabone, vrátane menej silného zemetrasenia, ktoré zasiahlo priamo lokalitu pod mestom v roku 1531. Zistila, že tento typ zemetrasenia sa s väčšou pravdepodobnosťou bude opakovať a dnes by bol ničivejší. V oboch prípadoch je Lisabon zraniteľný.

Vo štvrti Baixa, ktorú Pombal prestaval, sa medzi jej súčasnými obyvateľmi vytrácajú ponaučenia z veľkého lisabonského zemetrasenia. Len veľmi málo Portugalcov dnes žije v tejto gentrifikovanej štvrti; dominujú zahraniční pracovníci a turisti, keďže mnoho domov sa premenilo na apartmány ponúkajúce ubytovanie alebo kancelárske priestory. Štúdia z roku 2020 skúmala reakcie obyvateľov a zistila, že väčšina z nich urobí rovnakú chybu ako ich náprotivky z roku 1755, bežia smerom k nábrežiu a stretnú sa s prichádzajúcou cunami.

Hoci pôvodné fasády budovy zostali nezmenené, majitelia si môžu meniť štruktúru stavby v jej základoch, čiže v prípade ďalšieho zemetrasenia by klietka Pombalina nemusela splniť svoju funkciu, keďže obyvatelia ohrozili jej štrukturálnu integritu. Ako mesto rástlo, nábrežie sa rozširovalo pomocou naplnených sedimentov. Počas zemetrasenia sa táto nestabilná krajina premení na tekuté bahno. Podľa Baptistu a ďalších výskumníkov je portugalský turistický priemysel zodpovedný za zmarenie varovania a prípravy na katastrofu, pretože sa bojí straty návštevníkov a príjmov.

V Lisabone nie sú žiadne evakuačné trasy. Nefunguje tu žiadny varovný systém pred hroziacimi tsunami, ani značenie kadiaľ ísť a kde a ako týmto živelným katastrofám uniknúť. Odvetvie cestovného ruchu ešte len začína chápať dôležitosť prípravy. A postupne sa teda aj tento trend mení.

Pombalská tradícia využívania vedy na ochranu Lisabonu je stále živá, aj keď je nejasná. José Barros, riaditeľ portugalského regulačného úradu pre sektor komunikácií, využíva príležitosť na vybudovanie nového systému varovania pred katastrofami priamo na morskom dne. Do roku 2024 musí Portugalsko nahradiť optické káble, ktoré spájajú pevninu s Azorskými ostrovmi a ostrovmi Madeira a Porto Santo.

Táto oceánska infraštruktúra vedie priamo nad tektonickými platňami zemetrasenia v roku 1755. Barros plánuje do nových káblov integrovať seizmické senzory, ktoré by Lisabonu poskytli niekoľko sekúnd varovania pred otrasmi. To by mohlo dať Lisabončanom dosť času na výstrahu a zároveň mohlo poskytnúť dostatok vzácnych minút, aby sa dostali z cesty smrtonostnej vlny.

Pre zaujímavosť, v Lisabone len v roku 2023 otvorili centrum zemetrasenia s názvom Quake. Môžete sa tu vydať na neuveriteľnú cestu späť v čase do roku 1755, aby ste prežili najdramatickejšie a mesto transformujúce udalosti v Lisabone – lisabonské zemetrasenie, na svojej vlastnej koži. Získať môžete informácie o histórii a seizmológii prostredníctvom najnovších a najmodernejších simulátorov, videomapovania a interaktívnej 4D technológie.

Celá prehliadka je dostupná v štyroch svetových jazykoch – portugalčine, francúžštine, španielčine a angličtine trvá 1,5 hodiny a je vhodná aj pre deti od 6 rokov. Do prehliadky vás vtiahne 10 prispôsobených miestností. Štandardný vstup pre dospelú osobu sa predáva za cenu 21 eur. Lístky je lepšie objednať vopred online na tejto stránke. Návštevu odporúčame všetkým, ktorí sa chystajú v blízkej dobe navštíviť metropolu Lisabonu.

Keď dnes stojíme na námestí Praça do Comércio v Lisabone, je ťažké si predstaviť utrpenie, ktoré v priebehu storočí zaplavilo toto krásne nábrežné námestie. Otroci sem dorazili z Afriky, aby ich označili, predali a tlačili hneď do práce. Náboženskí neveriaci boli upaľovaní v divokom inkvizítorskom autos-da-fé. V roku 1755 šesťmetrové tsunami zmietlo vydesený dav.

Vzápätí Pombal použil dokonané ničenie prírody ako odrazový mostík na vytvorenie prvého európskeho moderného mesta. Budúcnosť Lisabonu, podobne ako jeho minulosť, sa zdá byť spojená s katastrofou a inováciami, ktoré vyvoláva. Aj keď má toto zemetrasenie stále trpkú príchuť, môžeme povedať, že moderná seizmológia vznikla práve na jeho základoch. A tak sa aj z chýb, ktoré sa stali v minulosti, môžeme poučiť a napredovať.