Výstup na najvyšší vrch Stredoatlantického chrbátu

Výstup na najvyšší vrch Stredoatlantického chrbátu

Sopku Pico zdolalo minimum Slovákov. Nie preto, že by to nedali, no preto že nevedeli, že sem majú ísť. Ide o unikátny európsky trekking, turistiku v Atlantiku. Tu popisujem akú výstroj si zbaliť, ako sa pripraviť a čo urobiť preto, aby bol výstup na Pico úspešný.

Stredoatlantický chrbát je súčasťou najdlhšieho pohoria na svete a sopka Pico je jeho najvyšším bodom. Tento fakt robí z dobytia sopky Pico nielen turistický, ale aj cestovateľský skalp. Stredoatlantický chrbát  je podmorské pohorie vytvorené výstupom magmy zo zemského plášťa. Na niektorých miestach sú pohoria tak vysoké, že sa dostávajú nad hladinu oceánu a my ich vidíme v podobe ostrovov. A práve ostrov Pico je tento prípad.

 

Pico (2351 m)

  • Najvyšší vrch Portugalska
  • 2x vyššia hora než akákoľvek iná na Azorských ostrovoch
  • Najvyšší bod Stredoatlantického chrbátu

Pico je ťažká hora, vysoká sopka. Váš hotel sa bude nachádzať v blízkosti mora a aj keď výška 2351 m nie je bohvie aká, prevýšenie od hladiny mora je veľké. Problémov pre zdarný výstup je viacej. No je to ako zo všetkým, ak s problémami rátate, tak sa premenia na výzvu, ktorú zdoláte.

Problémy s výstupom na Pico #

  1. Nevyspytateľnosť počasia:

Tu v Atlantiku je každý kopec akýsi ťažší než na pevnine. Výkyvy a nevyspytateľnosť počasia sú totižto omnoho väčšie. Je tu obrovská šanca, že počasie sa zmení, že bude hmla a bude pršať. Musíte byť na to pripravení.

  1. Podcenená výbava:

Keď idete na dovolenku na tropické či subtropické ostrovy, kde rastú banány, ananásy a pestuje sa čaj, tak si väčšinou nepribaľujete k plavkám aj vibramy, čiapku a rukavice. Beriete si kufor a nie ruksak. Beriete si pekne šaty a nie fleecovu bundu a nepremokavú vetrovku. Výstupu na Pico musíte toho podriadiť veľa. No tak ako je vaša batožina iná, bude aj celá dovolenka iná. Bez kvalitnej obuvi Vás na kopec ani nepustia.

  1. Kvóty na výstup:

Cestou hore aj dolu sa ide po tej istej trase a aby sa turisti nezrážali, tak je ich počet na hore obmedzený. Musíte byť na hore ráno pred ostatnými, aby ste dostali od rangera zelenú.

  1. Cesta dole:

Mnoho ľudí si myslí, že najťažšie je namáhavé stúpanie hore do krátera. Pri Pico je však terén tak náročný, že často trvá rovnaký čas samotný zostup. A práve na ňom oceníte kvalitnú obuv.

Skúsenosti s turistikou v Atlantiku #

Pamätám sa ako som v lete chcel s ľahkosťou vybehnúť na Ben Nevis, najvyšší vrch Veľkej Británie položený v Škotsku (čo je zrejmé podľa názvu kopca) a z ľahkej prechádzky sa vykľuľa tvrdá drina kedy nám na vrchole snežilo. V Atlantiku majú na hmlu mnoho výrazov, na Faerských ostrovoch vraj až 40 a hmla je veľkým problémom „atlantických výstupov“. Keď som chcel ísť zo svojou druhou dcérou na najvyšší vrch Faerských ostrovov, na chate pod vrcholom nám povedali, že v dnešnej hmle zahynieme. Hmla je na vrchole po väčšinu roka. Našou výhodou ako Slovákov a teda skúsených horalov, ktorí horám viac rozumieme je to že pre nás sú tieto hory malé. Neturistické národy ako Angličania v Škótsku, Dáni,na Faeroch, či Portugalci na Pico majú v týchto horách naozaj problém, no my Slováci sa vieme orientovať lepšie. Slættaratindur sme s mojou dcérou poľahky zdolali aj keď vyhľad bol nulový a bláznivý otecko po návrate zožal v chate poklonu. Pani na recepcii sa mi priznala, že ona „hore“ nikdy nebola.

Najvyšší vrch Veľkej Británe Ben Nevis má 1340 m, najvyšší vrch Faerskych ostrovov Slættaratindur má 880 m, no Pico má 2351 m čo je omnoho viac. Je však položené oveľa viac na juhu v blízkosti Golfského prúdu a preto je tu omnoho teplejšie.

 

Ako je to s počasím? #

Výstup na Pico je možný celoročne. Samozrejme treba kontrolovať predpoveď počasia a ísť “ hore” ak je predpoveď dobrá. Ja som kvôli tomu ostal na Pico 4 noci any som mohol viac varírovať- všetko som podriadil kopcu. No musím povedať, že predpoveď ktorú mi povedali na mieste sa vôbec nezhodovala s realitou. Odporučili mi vyraziť na vrchol hneď prvý deň, lebo následne sa počasie zhorší. Opak bol pravdou a nasledujúce dni bolo krajšie. Aké bude počasie na Pico nevie nikto. Rátajte s najhorším. No dúfajte, že ak je dole hmla a prší, tak na vrchole bude inverzia a nádherné slniečko. Odporúčam pripraviť sa mysľou na najhoršie a byť náležite pripravený. Jednak na dážď. Jednak na hmlu.

Odporúčaná výstroj: #

Kvalitne vibramky ideálne nad kotníky: cely čas idete po bazaltových kameňoch a hlavne pri ceste dole budete na tuto radu spomínať ( aj keď áno tie topánky zaberajú v batožine veľa miesta). Kvalitné turistické ponožky sú samozrejmosťou. Zoberte si (pre istotu) aj leukoplast na otlaky.

Čelovka: čím skôr vyrazíte tým lepšie a dá sa vyraziť aj o 4.00 ráno, aby ste  na vrchole zachytili východ slnka. Čelovka sa jednoducho zíde. Červené svetlo na čelovke je dobré do hmly a tak si zoberte takú, ktorá červené svetlo má.

Paličky sú podľa mňa nie sú nutné- na ceste dolu dokonca zavadzajú. Kto je však zvyknutý si s nimi pri rôznych ortopedických problémoch pomáhať, tak si ich vezmite. Pred výstupom na Piquinho sa nechávajú pod kopčekom, lebo tu ide o lezecký terén a paličky by zavadzali.

Voda: liter vody/ hlavu - keď vyrazíte ráno nemusíte ťahať viac. Čím ste pomalší, idete neskôr cez deň a v lete si vezmite vody viac.

Teplé oblečenie: Dlhé nohavice a funkčné prádlo s dlhými rukávmi- do 8.00 je doslova zima. Keď vyjde slnko všetko sa zmení a tak je fajn mať „odzipsovacie“ nohavice, z ktorých si urobíte „kraťasy“.

Rátajte s dažďom: Popri vetrovke proti dažďu majte v nepremokavom vrecku  náhradné suché veci na prezlečenie.

Mimo júl, august: ak stúpate na vrchol mimo leta tak teplú čiapku a rukavice

GPS: hmla býva na kopci , alebo aspoň na časti výstupu odhadom 360 dní v roku. Je dobré nahrávať si svoju trasu počas výstupu aby ste mali väčšiu istotu  počas zostupu. Stačí aj na vašom mobile. GPS dostanete taktiež pri vstupe na kopec od rangera.

Ako sa celkovo zbaliť na Azory. Čo si zobrať a čo nie?

Turistický výstroj do vysokých hôr.

Ako sa dostať na Pico?

Ostrov Pico má vlastné letisko na ktoré priletíte jednak z Portugalska, alebo z hlavného ostrova Sao Miguel z letiska Ponta Delgada. Často sem lietajú lety z blízkeho ostrova Terceira. Druhou možnosťou je doletieť na ostrov Sao George či Faial a dostať sa na ostrov Pico trajektom. Trajekt zo Sao Jorge smeruje západne od mestečka Sao Roque. Trajekt z ostrova Faial smeruje do mestečka Madalena.

Kde sa ubytovať na Pico pred výstupom?

Podľa toho kam prídete. Bližšie k letisku je mesto Sao Roque. Najvýhodnejšie pre výstup je však najväčšie mesto ostrova, Madalena. Tu nájdete veľký supermarket otvorený väčšinu do 19.00, kde si viete dokúpiť potraviny. Najlepšie hotely a najkvalitnejšie reštaurácie sa nachádzajú taktiež v Madalena. Z Madalena vedie pod vrch lepšia cesta než zo Sao Roque. Ráno sa Vám môže stať, že na krkolomných cestičkách zo Sao Roque zablúdite. Cesta hore do hôr z Madalena je priamočiarejšia a jednoduchšia.

Cesta pod vrchol #

  1. Večer pred

Výstup na sopku Pico nie je jednoduchou záležitosťou. Nemusíte byť atlét, ale musíte byť fyzicky fit a oplatí sa aj trénovať. Je to obtiažné ako výstup na Slavkovský štít či Kriváň. Deň pred výstupom si dokúpte potraviny a vodu na výstup, skontrolujte výstroj, nepite alkohol, choďte spať skôr. Dohodnite si s hotelom skoršie raňajky, alebo rannú kávičku, koláčik, dajte vedieť kam idete. Ak nemáte vlastné auto zajednajte si taxík a uistite sa že naozaj príde.

  1. Ráno

Vstaňte skoro. Ak chcete ísť na východ slnka tak okolo 3.00 (záleží od mesiaca kedy idete na vrchol), inak okolo 5.30 h ráno. Z hotela vyrazte najneskôr o 6.00. Cesta z Madalena smeruje krížom cez stred mesta, okolo kostola hore do hôr. Po 17 minútach zabočíte z EN 3 prudko vpravo na uzučkú horskú cestičku (stále asfalt aj keď horšej kvality), prejdete úzkou bránkou (neoškrite auto) kde je retardér, aby cestu neprechádzali kravy. Cesta je úzka, pozor na kravy. Keď pôjdete po výstupe späť vychutnáte si záhony hortenzii a prekrásne výhľady na ostrov Faial. Po 30 minútach jazdy z hotela v Madalena zastanete na prekvapujúco veľkom parkovisku pod prekvapujúco kvalitným Horským domom - „Mountain house“

  1. Horský dom

Ide o povinnú zastávku a ak chcete vystúpiť na Pico neviete sa mu vyhnúť. Z parkoviska vo výške 1200 metrov nad morom k pekne architektonicky stvárnenému Návštevníckemu centru vedú široké schody a výstup na kopec je ohradený vysokým kamenným múrom. Jediný vstup je cez dvere Horského domu. Vojdete, zaregistrujete sa, zaplatíte poplatok cca 20 euro a dostanete GPS. Keby ste boli v ťažkostiach viete ním zavolať záchranu. Horská chata môže byť aj miestom kde sa po výstupe stretnete, je tu WC aj informácie o sopke a národnom parku. Denná kvóta sa mení ale pohybuje sa okolo 320 turistov denne a naraz môže byť na kopci maximálne 160 turistov. Aj preto je dobré prísť skôr. Ak nemáte požadovanú výstroj -viď moje odporúčania vyššie – a máte napríklad tenisky, na kopec Vás nepustia.

Horský sprievodca áno či nie? #

My Slováci sme horský národ a preto nemusíte úplne veriť blogom v angličtine, ktoré z výstupu robia horor a píšu, že ak si nezoberiete sprievodcu, riskujete svoj život. Nezobral som si sprievodcu, ale desaťročnú dcéru. No pozor, ja nepíšem pre bežných ľudí, ale pre cestovateľov – nevyzývam k podceneniu prípravy a je jasné, že v horách je každý zodpovedný za seba. Horského sprievodcu si musíte dojednať minimálne deň vopred, tu na chate ho nezoženiete a jeden zoberie maximálne 12 klientov. Ak ste skúsený turista, tak sprievodcu ak si prečítate tieto rady nepotrebujete.

Samotný výstup na sopku #

Ideme prekonať výšku z 1231 m (horská chata)  do 2351 m (vrchol Pico), čiže 1120 výškových metrov.

Cesta hore je slušne značená 47 drevenými kolíkmi. Rátajte s 3h výstupu a 3 h zostupu. Pre istotu si rezervujte až 8 hodín času. Moja 10 ročná dcéra to dala až po kráter za 2 hodiny. No väčšinou sa hovorí, že výstup trvá dlhšie, až 4 hodiny.

Ak ste mladý športovec, viete samozrejme vybehnúť hore omnoho rýchlejšie, pod 2 hodiny. Ešte raz, priemer s ktorým vo svojej hlave rátajte je 3 hodiny hore a 3 hodiny dole. Po opustení chaty – informačného centra idete cez kosodrevinu a v blate (väčšinou) asi 15 minút peši kým dorazíte k prvej značne -prvému kolíku. Každý kolík je označený číslom a tak máte orientáciu ľahkú. Taktiež väčšinou ľuďom funguje mobilný signál. Keď sa stratíte, čokoľvek sa stane, tak podľa čísla kolíka viete ostatným z partie dať vedieť kde sa nachádzate. Preto si sledujte čísla kolíkov.

 

8 fotografií

Úvod výstupu. Ideme prekonať výšku z 1231 m (horská chata) do 2351 m (vrchol Pico), čiže 1120 výškových metrov.

Po druhom kolíku je vegetácie zrazu menej, po 20 minútach sa vľavo objaví malá sopka, ktorá je ohradená dreveným plôtikom. Ide o jeden z bočných kráterov sopky. Odtiaľto je cesta strmšia, blato skončilo a zmenilo sa na čierne sopečné kamene a takto to už bude až po vrchol.  Začínate stúpať po náročnejšom kamennom, nerovnom, neupravenom teréne. Cesta ide hore a postupne sa stáča skôr vpravo. Pozor lebo po ceste sú aj staré -tmavšie- kolíky. Je to jasne viditeľné a problém môže nastať iba v hustej hmle. No aj staré kolíky idú paralelne s Vašou trasou. Vždy sa pozrite kde je ďalší kolík pred Vami.

Prvé dva kolíky boli od seba vzdialené, ale teraz sú kolíky skutočne husto a Vy sa budete cítiť bezpečne. V riadnej hmle si však dávajte veľký pozor! Vtedy kolíky ledva vidieť, alebo dokonca nevidíte od jedného kolíka k druhému. Nechoďte nikdy sám, ale vždy najmenej vo dvojici a v hmle si viete pomôcť.

5 fotografií

Stredná časť výstupu od kolíka číslo 13 po 31

Ďalším dôležitým upozornením je, že aj keď vidíte kolíky cesta nie je jasne značená, ide o kamene a nie vychodenú cestičku, a vy musíte zapojiť zdravý rozum kadiaľ ísť. Nájsť si cestu, ktorá vyhovuje práve vám a obísť najstrmšie úseky, kde sa cítite nekonfortne. Ak vyrazíte skoro ráno ako odporúčam, tak niekde tesne pod príchodom na vrchol krátera začne svitať, čo Vám dodá veľkú energiu.

4 fotografie

Po 31 kolíku je teplejšie a postupne vychádza slniečko

Ihneď začnete zhadzovať vrstvy oblečenia. Teraz stúpate príjemne traverzom, ide o najpohodovejšou časť výstupu. Po 46 kolíku prídete na vrchol krátera, ktorý je 500 m široký a 30 m vysoký.

Vojdite dovnútra krátera až k 47 poslednému kolíku. Toto môžete považovať za vrchol - dosiahli ste vrchol Stredoatlantického chrbátu. V kráteri sa však nachádza ešte 70 m vysoký kopček Piquinho. Je to iba 70 m ale ide o najstrmšiu časť výstupu.

7 fotografií

Vojdite dovnútra krátera až k 47 poslednému kolíku. Toto môžete považovať za vrchol. Alebo si trúfnete na Piquinho?

Ak ste mali paličky nechajte ich pod Piquinhom a stúpajte používajúc obidve ruky hore. Ak nemáte skúsenosti s lezením dávajte si pozor, vždy musíte mať 3 pevné body (2 nohy + ruka, alebo držať sa oboma rukami a stáť na jeden nohe) a zadok tisnite ku skale.

Na skale sú červeno-žlté  –často nezreteľné -ktoré Vás navigujú k jednotlivým chytom. V 2/3 sledujte ako zo skál ide horúci dym, aj skaly sú teplé a je vám jasné, že ste v pravej sopke. Hore je dostatok priestoru a rovinka aj pre väčšiu skupinu. Na vrchole je kamenný pilier na ktorý sa viete posadiť -to je ten ozajstný vrchol.

Panoráma najvyššieho bodu Stredoatlantického chrbátu
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Ak netrpíte klaustrofóbiou, ovládate trochu lezenie, Piquinho sa oplatí. Z vrchu je prekrásny výhľad „do nekonečna“, ktorý z krátera nemáte. Za dobrého počasia vidieť všetkých 5 ostrovov centrálnej časti Azorských ostrovov. No nerátajte s tým priveľmi =).

Každopádne výstup na Pico je úžasným zážitkom v každom počasí.

4 fotografie

Sme na vrchole. Najvyšší bod Portugalska. Najvyšší bod Stredoatlantického chrbátu

Zostup ťažší než výstup #

Opatrne zbehnite (stále využívate svoje ruky -ide o lezenie dole) z Piquinho späť dole do krátera kde sa viete stretnúť s tými, čo si na Piquinho netrúfli.

Kráter je celkovo chráneným miestom (je hlboký 30 metrov) a navyše sú tu z kameňov postavené vetrolamy, kde viete zabivakovať a dať si desiatu. Ak by ste vyrazili na Pico večer, v týchto vetrolamoch sa dá prespať a zažiť východ slnka nad Pico. Nie je tu žiadne WC, žiadna chata, žiadna civilizácia.

Na zostup rátajte rovnaký čas ako na výstup. Cestou hore si treba šetriť sily, aby ste ich vedeli použiť na ceste dole. Zostupujte pomaličky a sledujte jednotlivé kolíky, aby ste stále vedeli kde sa nachádzate. Začnete schádzať smerom dole a vpravo, teda najprv ide o zostupný traverz. Neskôr sa cesta nastaví prudko dole. Idete po tej istej ceste akou ste vystupovali.

Ak niekto potrebuje pomoc poskytnite mu ju. Na vrchol stúpa mnoho Portugalcov, ktorí nie sú na turistiku zvyknutí. Ukážte im ako sa má v horách správať, Vy buďte tými rytiermi a choďte príkladom. Pozdravte ako prví.

Idete stále po lávových formáciách, ktoré sú maximálne nerovné a ak sa Vám hore zdalo, že nepotrebujte topánky nad kotníky, teraz tomu, že ste si ich vzalo budete blahorečiť. Nevyvrtnite si kotník! V zime tu pod vrcholom môže byť trochu snehu. Zostúpime 1120 m na chatu (Horský dom) v Cabeço das Cabras. Tu odovzdáme GPS, odpíšeme sa, dojeme to čo nám ešte ostalo a stretneme sa s ostatnými spolulezcami. Svet je nádherné miesto!

 

Prevýšenie: +/- 1120 m

Doba túry: 5 – 8 hodín

6 fotografií

Zostup je rovnako náročný ako výstup

Pico je o 306 m vyšší než Nanga Parbat.

Dobyli ste jeden z najvyšších vrchov sveta #

Okolo ostrova Pico je hĺbka 6080 m, čiže sopka Montanha do Pico začína 6080m pod hladinou. Nad hladinou sopka trčí 2351 m, čo je spolu 8431 m.  To je o 306 m viac než Nanga Parbat – najzápadnejšia osemtisícovka Himalájí. Zároveň ste dobyli najvyšší vrchol Stredoatlantického chrbátu, pohoria o ktorom vie ešte tak málo ľudí.

Pico je celkovo unikátnym vrchom, ktorý sme v BUBO pre Slovensko „našli“ Keď BUBO vzniklo dali sme si záväzok rozvíjať slovenské cestovateľstvo a posúvať jeho hranice. Je krása, že to stále aj po vyše 30 rokoch ide a dokonca v našej známej Európe.

Verím, že ste si spravili predstavu. Verím, že Vám tieto rady pomôžu dobyť vrchol.

Reklama

Na strechu Makaronézskych ostrovov

Madeira aj Azorské ostrovy - vystúpte na najvyššie vrchy ostrovov v Atlantickom oceáne. Unikátny program nielen pre milovníkov turistiky. Vždy paralelný program pre tých, ktorí práve na chodenie nemajú náladu. Botanické záhrady, termálne kúpele, úžasné gastronomické zážitky a vína z roku 1934, ale aj vitikultúra na ostrove Pico, ktorá je pod patronátom UNESCO. Najlepšie pozorovanie veľrýb a prehliadka jachtárskeho mestečka, ktoré spisovateľ Mark Twain považoval za to najkrajšie. Vrcholom zájazdu je výstup na vrchol Stredoatlantického chrbátu. Každý z Vás si vychutná najkrajšiu prírodu Atlantiku a bude stáť na najzápadnejšom bode Európy, na mieste, kde sa dotýkajú dve litosférické dosky – Euroázijská a Severoamerická. Nikto iný takýto program neponúka!

Azorské ostrovy – najkrajšie miesto na Zemi

Pripravili sme pre Vás cestovateľskú novinku s absolútne unikátnym a značne rozšíreným programom. Navštívime až 4 ostrovy Navigátorov, kde je zastavaných menej než 5% krajiny a všade vládne fantastická príroda. Prezývané aj Havajské ostrovy Európy majú najteplejšie zimy Európy, najviac veľrýb a skvelé víno. Súčasťou zájazdu je aj najkrajšie mesto Azorských ostrovov na vzdialenom ostrove Faial. Vrcholom zájazdu je výstup na najvyšší vrch Stredoatlantického chrbátu, ktorý je súčasťou najdlhšieho pohoria sveta. Zájazd pre turistov ale aj cestovateľov - labužníkov, ktorí chcú ochutnať niečo nové na ultimátnej hranici medzi Európou a Amerikou.

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch - kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák a do mnohých sa vracia opakovane. 
Už 30 rokov pripravuje v BUBO originálne zájazdy a snaží sa doťahovať detaily. Dbá na vyváženosť programu, nešetrí zbytočne, ale ani nemíňa. Po fyzicky náročnom programe zaradí gurmánske špeciality, ktoré sú unikátne práve na danom ostrove. Program, ktorý pre svojich klientov pripraví sa nedá porovnať s inými a ani tento zájazd neponúka nikto iný. Úroveň a kvalita služieb a zážitkov je doslova priepastná. Prečítajte si prosím itinerár zájazdu Na strechu Makaronézskych ostrovov a samy si urobíte názor.
Považuje sa za amatérskeho turistu aj keď šport je súčasťou jeho života. V roku 2001 vystúpil na vrchol Elbrusu, v roku 2020 na Kilimandžáro.
V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia Južného pólu plavbu na Antarktídu. Prvá Slovenka s ním v roku 2013 stála na Severnom póle a v roku 2019 ďalšia Slovenska na póle Južnom. Ako prvý Slovák navštívil Mekku, precestoval Oceániu: Polynézia, Melanézia a Mikronézia. So svojimi deťmi trávi prázdniny na Kiribati, Tuvalu, na Galapágoch, v džungli Surinamu, či horách Tadžikistanu. Azorské ostrovy ho nadchli a tento program je napísaný srdcom.
Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Aj keď prešiel všetky krajiny Afriky, nikdy nemal maláriu. Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne.

Obľúbený zájazd z tejto časti sveta:

Na strechu Makaronézskych ostrovov

Zo zájazdu:

Ľuboš Fellner

Posledná úprava článku | Prečítané: 959

Mohlo by Vás zaujímať

Blogov