Nuwara Eliya - v srílanskej vysočine

Srí Lanka je krajina, kde môžete objaviť niekoľko zaujímavých miest od historických pamiatok cez krásne pláže či prírodu a divoké zvieratá. Najtradičnejšia tvár Srí Lanky v sebe skrýva pohľad na Polonnaruwu, na Sigiriyu či na stáda slonov v Pinnawale alebo budhistické príbehy Kandy. To preto ich aj vy môžete s nami vidieť na našom BUBO zájazde na Srí Lanku.

Keď sa však vyberieme na legendárnu Najkrajšiu cestu okolo sveta, vtedy sa pozrieme aj do mesta menom Nuwara Eliya. Ukrýva sa v Centrálnych vysočinách Srí Lanky, v nadmorskej výške okolo 1900 metrov nad morom a je to pohľad na úplne inú Srí Lanku. Mesto je totiž zmesou koloniálnej architektúry pripomínajúcej malé Anglicko a čaju. Nuwara Eliya je žijúca legenda ostrova, kedysi známeho ako Cejlón.

Zážitok začína už počas samotnej cesty do Nuwara Eliya. Náš BUBO mikrobus musí vyraziť z Kandy a do cieľa je pred ním cca 80 kilometrov. Z Kandy vedú do mesta dve cesty. Tá cca 80-kilometrová sa kľukatí cestičkami cez Gampolu a Rambodu a druhá, o cca 20 kilometrov dlhšia vedie cez Hakurutale a Walapane.

Vyberte si prvú, kratšiu cestu, no aj napriek tomu, že má len cca 80 kilometrov, strávite na ceste takmer 3 hodiny. To samo o sebe napovie, že cesta nebude rovinatá, ale keďže ste vo vysočine, nečakali ste opak. V okolí Rambody si môžete dokonca všimnúť aj viacero vodopádov, ktoré sa takmer „dotýkajú“ cesty.

Poteší vás pohľad na Devathurai Ella Falls a o pár kilometrov od neho leží aj Ramboda Falls. Napokon vám tak cesta nebude trvať iba tri hodiny, ale viac pretože sa na mnohých miestach zastavíte. A to nehovoríme o vyhliadkach na krásnu zelenú, kopcovitú krajinu centrálnej Srí Lanky.

Ešte ani nie ste v Nuwara Eliya a už máte so sebou niekoľko zážitkov zachytených v mobilnom telefóne. Už to nepotrvá dlho a budete na mieste. Nuwara Eliya možno nie je najpríťažlivejšie miesto Srí Lanky, no počkajte a uvidíte, že má čosi do seba.

Ocitnúť sa v centre Nuwara Eliya je zvláštne, pretože ak ste predtým navštívili srílanské mestá, zvykli ste si na chaos a trúbenie, no tu akosi neprichádza. Samozrejme aj tu sú tuktuky, motorky, autá, mikrobusy a autobusy, ale nie je ich tak veľa a jednoducho máte občas pocit, že sa okolo vás nič nedeje.

Je ťažké presne určiť, kde leží centrum mesta, ale najviac sa hovorí o miestach, kde sa stretáva koloniálna pošta s kruhovým objazdom a za ním stojí menšia autobusová stanica. Hlavná cesta stále nesie názov Queen Elizabeth, aby sa nezabudlo, kto kedysi rozhodoval o dianí na Srí Lanke.

Počas koloniálneho obdobia to bola práve Británia, kto držala v rukách ostrov Celjón a môžeme pokojne napísať, že bez Britov, by možno toto miesto ani nikdy nevzniklo, pretože sa preplietlo s čajovým biznisom z ktorého práve Briti profitovali. Kruhový objazd v centre spája dve tváre mesta.

Jedna sa skrýva na rušnom mieste, kde sa otáčajú mikrobusy, druhá zase stojí na vŕšku a pohľad na ňu vás vezme do Veľkej Británie. Naokolo je viacero turistov, no prevažujú miestni, pretože oni milujú cestovanie do Centrálnych vysočín Srí Lanky. Je tu chladnejšie podnebie, nie je tu vlhkosť ako na brehu Indického oceánu a častejšie tu prší či krajinu skrýva hmla.

Mnohí to túžia zažiť na vlastnej koži. Na rohu si všimnete aj malú svätyňu, ktorá len potvrdí, že hoci ste v netypickom srílanskom meste, stále ste na ostrove, kde dominuje budhizmus. Socha sediaceho Budhu tak sleduje dianie v centre a málokto ju bez povšimnutia obíde.

Nuwara Eliya nie je žiadna obrovská metropola, žije tu len niečo cez 30 000 ľudí a jej časti sú rozťahané po pahorkoch, často akoby bez plánovania. Centrálna časť je predsa len trochu iná, pretože je najstaršou časťou celého mesta a teda v nej nájdete koloniálnu architektúru. Briti oficiálne ovládli ostrov Cejlón od roku 1815, no boli tu dávno predtým a nebyť Britov, zrejme by Nuwara Eliya nikdy nevznikla.

Britský vplyv bol na tomto mieste tak silný, až si vyslúžila Nuwara Eliya prezývku „Little England“, teda malé Anglicko. Dodnes viete v meste objaviť jedni z najkrajších koloniálnych stavieb Srí Lanky. Začnite objavovanie budovou Hlavnej pošty. Stále je funkčná a ak chcete uloviť zážitok, vyberte sa dnu, aby ste odtiaľto poslali niekomu domov pohľadnicu.

V dnešnej modernej dobe plnej internetových správ je pohľadnica príjemným pozdravom z „minulosti“ a kde inde sa takýto pozdrav hodí, než do koloniálnej pošty. Nad budovou stojí Hodinová veža a celá stavba má zaujímavý červený nádych s imitáciou tehál. Dnes sa o pošte hovorí ako o najznámejšej budove celého mesta.

Dnu je veľká drevená, poštová schránka a štyri okienka, pričom každé má inú funkciu. Za fotografiu stojí aj typická, červená, poštová schránka priamo na ulici, kam tiež viete hodiť svoju pohľadnicu, ak máte vopred kúpenú poštovú schránku.

Neďaleko odtiaľto stojí pahorok a na ňom tróni Hill Club, ktorý otvorili v roku 1876 ako miesto, kde sa mohli stretávať britskí majitelia čajových plantáží či iných biznisov. Dodnes ide o jedno prestížne a luxusné centrum, pretože sa Hill Club prerobil na unikátny „heritage“ hotel s 39 izbami, kde cestujete v čase.

Dáte si tu čaj o piatej vedľa kamenného krbu? Tu akoby ešte nezomrel britský sen o ázijskej ríši a príbehy Cejlónu sú stále ukryté medzi štyrmi stenami. Vedľa Hill Clubu postavili v roku 1893 koloniálny bungalov, ktorý mal slúžiť guvernérovi Cejlónu, teda Sirovi Williamovi Henry Gregorymu. Ten predal svoju rezidenciu v prímorskom meste Galle a vymenil vlhkosť a horúčavu za zelené kopce tu v Nuwara Eliya.

Bungalov pomenovali vznešene „Queen´s Cottage“ a hoci sa britský Cejlón skončil, význam tohto miesta pokračoval. Neskôr ho totiž využíval prezident Srí Lanky a dokonca tu boli aj urgentné zasadnutia parlamentu. Niekoľko stoviek metrov z pahorku sa spleť ulíc zastaví pri koloniálnej perle v podobe Kostola sv.Františka Xaverského.

S jeho výstavbou začali v roku 1838. Fasáda pripomenie Britániu, no skutočná krása je v jeho interiéri, pretože tu nájdete farebné, gotické okná a unikátny oltár. Nuwara Eliya si tak zachovala ešte celkom veľa koloniálnych miest a práve to robí z mesta samo o sebe ťahák.

Hoci sme už spoločne prešli niekoľko koloniálnych stavieb, ktoré Nuwara Eliya v sebe ukrýva, predsa len je tu ešte miesto, ktoré by ste počas návštevy nemali vynechať. Aj ono sa spája s koloniálnou Britániou, pretože sa volá Victoria Park. Svoje meno dostal park v roku 1897 na počesť kráľovnej Viktórie, ktorá oslávila 60.rokov na tróne. Kráľovský park je miestom, kam prichádzajú nielen domáci z Nuwara Eliye, ale aj srílanskí turisti za oddychom.

Necítiť tu ruch mesta, ani zvolávanie na trhovisku, iba ticho a stromy. V centrálnej časti parku je jazierko, kde počas sezóny môžete vidieť lotosové kvety a čo je najlákavejšie, môžete sa okolo neho poprechádzať. Park dokonca ozdobili cestičkou v blízkosti jazera, čím z nej spravili najobľúbenejšiu vychádzku celého mesta.

Kedysi dávno bol park súčasťou botanickej záhrady Hakagala, kde sa snažili experimentovať so vzácnymi kvetmi či rastlinami a skúšali, čo môže mať úspech aj vo vyšších nadmorských výškach. Srí Lanka je tropickým ostrovom, no tu sa všetko správa trochu inak. Najkrajšiu atmosféru má  Victoria Park počas jari, teda počas od marca do mája, no krásne je tu aj na jeseň počas septembra.

Jar víťazí na plnej čiare a vtedy tu nájdete viacero zaujímavých rozkvitnutých kvetov. Vydajte sa na prechádzku a neďaleko jazera si všimnete aj kopce posiate čajovníkmi. Čaj sa tu v okolí mesta pestuje takmer naozaj všade, tak park nemôže byť výnimkou. Ako tak kráčate, často zbadáte aj rôzne druhy vtákov a ak holdujete ornitológii, hoci ako laik, verte, že vás rozhodne poteší ďalekohľad.

Ak náhodou cestujete s deťmi, park ponúka aj menšie detské ihrisko a miniatúrny vláčik. Mysleli ste si, že do parku len nahliadnete, no odrazu prešli dve hodiny a vy sa až potom dostanete von. Lákavejšie miesto, než ste si pôvodne mysleli.

Kúsok od koloniálnej pošty aj rušnej autobusovej stanice je štvrť, ktorá má viacero ulíc a funguje ako bazárová časť mesta. Ak je Nuwara Eliya pokojné miesto, tu to prestáva platiť, pretože sem prichádza viacero domácich za svojimi nákupmi. Presne tu na ulici New Bazaar Street nájdete aj Central Market, najväčšie trhovisko mesta.

Konečne tu stretnete ospevovaný srílanský chaos, zaparkované tuktuky a kopec domácich. Kým inde mala Nuwara Eliya pečať Veľkej Británie, tu je to skutočná Srí Lanka. Musíte vidieť ten rozdiel, pretože inak by ste toto miesto nepochopili. Nájdete tu slušnú zásobu sezónneho ovocia aj zeleniny.

Trsy banánov, guave, melóny, mangá, ale aj betelové orechy, kokosové orechy a zelenina z ktorej v miestnej kuchyni dokážu divy. Ak sa ochladí, nájdete tu štrikované čapice, svetre, šály, dokonca rukavice, pretože miestni nie sú zvyknutí na chladné večery v Nuwara Elyii a radi si odtiaľto odnesú originálne suveníry.

Kúpiť si tu môžete aj miestny čaj, kávu či zaujímavé starožitnosti. Nezabudnite tu však zjednávať, môžete vo finále pri väčších nákupoch ušetriť aj tisíce rupií.

Ak chcete v Nuwara Eliya uloviť luxusnejší zážitok, vyberte sa na večeru do reštaurácie Grand Indian. Považuje sa za jeden z najlepších podnikov celého mesta a často sa považuje za prémiové miesto, kde viete ochutnať nielen srílanskú, ale aj severoindickú a juhoindickú kuchyňu. Reštaurácia patrí hotelu Grand Hotel, ktorý je luxusnou perlou celej oblasti.

Ubytujte sa tu v izbách s dušou a vychutnajte si najlepšie jedlo v meste. Grand Hotel má ešte jeden zážitok a tým je „High Tea“, teda „čaj o piatej“, ktorý začína presne o 15.30 h. Budete cestovať v čase a vychutnáte si nielen čaj, ale aj tradičné sendviče či chutné koláčiky.

Okolie mesta Nuwara Eliya je posiate čajovými záhradami a ak si máte jednu vybrať, skúste sa pozrieť na Pedro Estate. Z centra sú to len cca 3 kilometre a tie hravo zvládnete tuktukom. Krajina všade naokolo je plná čajovníkov prenikavo zelenej farby a ani sa nenazdáte a zastavíte sa pred továrňou.

Tá sama o sebe nie je ničím unikátna, pretože podobných nájdete na Srí Lanke viacero, ale môžete vojsť dnu na prehliadku a čo to sa dozvedieť o tom ako vzniká z čajového lístka čaj do podoby v akej ho budete piť zo šálky. Všetko sa tu tak ako kedysi robí ručne. Tamilské zberačky čaju musia prísť ráno medzi čajové kríky a obrať najvrchnejšie lístky, tie sa hodia do obrovských vriec a tie skončia práve tu pred vašimi očami.

Nebude sa vám chcieť veriť koľko rôznych drobných procesov musí čaj absolvovať, aby ste ho mohli piť. Občas vyzerá továreň ako múzeum, no krásne vonia po čaji.