Päť sviatkov, počas ktorých sa oplatí vycestovať do Thajska

Každý sviatok tu prináša inú náladu. Niekde dominuje voda, inde svetlo, rodina, hudba alebo tichý rituál (nie, v Thajsku to nie je AI klišé). Vybrala sme päť výrazných sviatkov, počas ktorých sa naozaj oplatí navštíviť Thajsko. Okrem dátumov v kalendári sú to zážitky, ktoré ukazujú krajinu v jej najživšej podobe, a presne také jednoducho chcete uloviť. Ulice sa menia na priestor osláv, miestni na hostiteľov a turisti sa veľmi rýchlo stanú súčasťou diania (ak je to dobrovoľne, zážitok je o dosť lepší). Práve počas týchto sviatkov uvidíte Thajsko tak, ako ho bežný návštevník často nezažije. BUBO vás pozýva ponoriť sa do každého z nich.

Silvester v Thajsku je úplne iný než v Európe. Doma sa oslavuje v zime, v kabátoch a často s punčom v ruke. Tu sa Nový rok víta v tropickom prostredí, pri teplote okolo tridsiatich stupňov, s kokosom v ruke a výhľadom na more. Thajsko prijalo 1. január ako oficiálny začiatok roka v roku 1941, keď sa krajina zosúladila s medzinárodným kalendárom. Dnešná podoba silvestrovských osláv v mestách, rezortoch a hoteloch však výrazne súvisí aj s cestovným ruchom a s tým, čo od konca roka očakávajú návštevníci z celého sveta.

Tradičný thajský Nový rok je Songkran v apríli. Silvester podľa medzinárodného kalendára sa však stal bežnou súčasťou života vo veľkých mestách, pri mori aj v turistických oblastiach. Hotely, pláže a rezorty pripravujú programy, večere a oslavy, ktoré vytvárajú atmosféru zimnej dovolenky bez zimy. Thajsko sa v tomto čase stáva miestom, kde sa stretávajú ľudia z rôznych krajín a zo všetkých strán počuť rozhovory v cudzích jazykoch.

Návštevníci, ktorí cestujú do Thajska na Silvestra, tam väčšinou nehľadajú klasickú európsku oslavu. Chcú vystúpiť zo stereotypu, uniknúť zime a zažiť koniec roka inak. Teplé noci, pláž, tropická atmosféra a voľnejší rytmus osláv sú pre mnohých dôvodom, prečo si vybrať práve Thajsko. Nový rok tu nezačínate v kabáte na námestí, ale bosí v piesku pri mori.

V Bangkoku prebiehajú silvestrovské oslavy vo veľkom mestskom štýle. Najznámejším miestom osláv je CentralWorld, kde sa koná oficiálne odpočítavanie s pódiom, koncertmi a veľkými LED obrazovkami. Populárne sú aj strešné bary, odkiaľ majú návštevníci výhľad na nočné mesto a ohňostroje nad riekou Chao Phraya. Oslavy sú moderné, živé a spájajú thajskú pohostinnosť s atmosférou veľkomesta.

Posledný deň v roku bývajú reštaurácie a kluby v obľúbených thajských rezortoch plné. Mnohé podniky organizujú silvestrovské večere s thajskou tematikou a hostia často prichádzajú v slávnostnom oblečení alebo tematických kostýmoch. Na stoloch sa objavujú ryby pečené v soli, morské plody, pad thai, gai yang či exotické ovocie. Šampanské? V Thajsku to pokojne môže byť kokosová šťava s rumom alebo miestnymi destilátmi. Osobitnou súčasťou večera bývajú aj slávnostné koktaily.

My v BUBO vítame Nový rok priamo na streche nášho hotela na Krabi, kam chodíme už 30 rokov. Miesto má výborný panoramatický výhľad na pobrežie aj časť mesta, takže počas večera vidno celé dianie pod nami. Atmosféra je uvoľnená, tropická, bez davov a hluku z pláže. Keď sa blíži polnoc, na pláži sa zhromažďujú ľudia a pripravujú si vlastné malé ohňostroje. Tu to nefunguje ako jeden veľký organizovaný ohňostroj. Je to skôr množstvo menších ohňostrojov, ktoré sa spúšťajú postupne a z rôznych miest.

Thajčania radi vypúšťajú ohňostroje a lampióny. Podľa miestnej povery si pri tom môžete niečo priať. Keď odbije polnoc, ohňostroje začnú vylietavať zo všetkých strán, z pláží aj ulíc, a my máme na celé pobrežie výhľad zhora. Z výšky je vidieť, ako sa svetlá postupne rozbiehajú po pláži aj mestských uliciach. Má to energiu, ktorá k tropickému Silvestru patrí. Tí, ktorí oslavovali až do svitania, si o šiestej ráno symbolicky pripili aj na slovenský Silvester. Bol to zaujímavý moment, keď sa thajské ráno časovo stretlo so slovenským Novým rokom.

Prvý január je deň oddychu. Mnohí Thajčania ho trávia s rodinou a blízkymi, často pri spoločnom jedle alebo návšteve chrámu. Počas novoročného obdobia je tiež zvykom stretnúť sa s priateľmi a ísť sa najesť na otvorený trh. V Bangkoku turisti často navštevujú Chatuchak Weekend Market, ktorý patrí medzi najväčšie a najznámejšie trhy v meste. Populárny je aj Asiatique The Riverfront pri rieke Chao Phraya alebo Rod Fai Market, známy retro atmosférou a pouličným jedlom.

Pre turistov je po hlučných novoročných oslavách 1. január dobrým časom na výlety alebo oddych v thajskej prírode. Nový rok v Thajsku spája miestne zvyky s medzinárodnou atmosférou. Hoci krajina má vlastný tradičný Nový rok, Silvester podľa medzinárodného kalendára sa tu oslavuje vo veľkom štýle a stal sa pevnou súčasťou zimnej cestovateľskej sezóny.

Čínsky nový rok patrí v Thajsku medzi najvýraznejšie kultúrne udalosti roka. Nie je celothajským štátnym sviatkom, jeho význam je však veľký. Thajsko má jednu z najpočetnejších a najvplyvnejších komunít čínskeho pôvodu v juhovýchodnej Ázii. Odhady hovoria približne o desatine obyvateľov s čínskymi koreňmi, presné čísla však komplikuje dlhodobá asimilácia. V Bangkoku, najmä v čínskej štvrti Yaowarat, je táto kultúra súčasťou každodenného života už celé generácie.

Preto sa Čínsky nový rok v Thajsku nevníma ako cudzí sviatok. Pre thajsko-čínske rodiny je to jeden z najdôležitejších rodinných momentov roka. Tradície sa odovzdávajú v domácnostiach, chrámoch, obchodoch aj v uliciach, kde sa počas sviatku stretáva rodinná úcta, náboženský rituál a veľká mestská oslava. Dátum sa riadi lunárnym kalendárom, preto sa každý rok mení. Zvyčajne pripadá na obdobie od konca januára do polovice februára. V Thajsku majú oslavy často podobu niekoľkodňového sviatočného obdobia. Podľa čínskej tradície však celý sviatočný cyklus trvá pätnásť dní a vrcholí Sviatkom lampiónov.

Domáce oslavy Čínskeho nového roka v Thajsku sú hlboko zakorenené v tradíciách. Niekoľko dní pred sviatkom sa domy dôkladne upratujú, pretože odstránením prachu a neporiadku sa má symbolicky vymiesť smola starého roka. Po príchode nového roka sa už zametá opatrne, aby sa z domu nevynieslo šťastie. Mnohé domácnosti majú oltár predkov, kde kladú obety. Objavuje sa ovocie, sladkosti, mäso, koláčiky, kvety a vonné tyčinky.

Rodiny pripravujú tradičné jedlá so symbolickým významom. Ryba predstavuje blahobyt, rezance dlhý život, knedličky bohatstvo a sladké koláčiky dobrý rok. Večer pred Novým rokom sa koná rodinná večera, najdôležitejšie jedlo celého sviatku. Je to chvíľa, keď sa domov vracajú všetci, ktorí môžu. Starší členovia rodiny dávajú mladším červené obálky s peniazmi. Tie symbolizujú požehnanie, prosperitu a ochranu. Počas prvých dní nového roka sa rodiny vyhýbajú hádkam, negatívnym slovám a ostrým predmetom, pretože sa verí, že by mohli narušiť šťastie. Mnohí si obliekajú nové šaty, často v červenej farbe, ktorá je symbolom šťastia a ochrany.

Verejná podoba Čínskeho nového roka je v Thajsku najviditeľnejšia v Bangkoku. Najmä v štvrti Yaowarat, ktorá je známa ako bangkocká čínska štvrť. Počas sviatku sa jej hlavné ulice menia na pešiu zónu plnú svetiel, lampiónov, stánkov s jedlom a chrámov otvorených do noci. Tisíce ľudí sem prichádzajú za atmosférou, ktorú inde v Thajsku nezažijú v takejto koncentrácii. Ulice zdobia červené lampióny, zlaté symboly prosperity a veľké brány s čínskymi znakmi.

Vzduch je plný vône kadidla a pouličného jedla. Z chrámov sa ozývajú bubny a činely, ktoré sprevádzajú tradičné tance leva a draka. Drak môže mať aj desiatky metrov a pri sprievode priťahuje pozornosť miestnych aj turistov. Ľudia sa zastavujú pri vystúpeniach, fotia výzdobu a čakajú v radoch na jedlo, ktoré je počas týchto dní rovnako dôležitou súčasťou zážitku ako samotný program.

Bangkok počas Čínskeho nového roka láka veľa návštevníkov. Mnohí prichádzajú práve pre spojenie thajského mestského života a čínskych tradícií. Hotely v okolí Yaowaratu bývajú rýchlo obsadené, reštaurácie pripravujú špeciálne novoročné menu a sprievodcovia ponúkajú tematické prehliadky. Thajský úrad pre cestovný ruch sviatok pravidelne využíva aj na propagáciu krajiny. V mestách sa objavujú svetelné inštalácie, tematické brány a kultúrne programy.

Ekonomický prínos sviatku je viditeľný najmä v obchodoch a na trhoch. Ľudia nakupujú dekorácie, ovocie, obetné predmety, sladkosti a darčeky. Reštaurácie, čajovne a stánky s pouličným jedlom patria v tomto období k najrušnejším miestam v meste. Pre thajsko-čínsku komunitu je to zároveň príležitosť ukázať tradície, ktoré sú pevnou súčasťou thajskej spoločnosti.

Turista, ktorý príde do Bangkoku počas Čínskeho nového roka, zažije Yaowarat v úplne inom režime než počas bežného večera. Ulica je preplnená ľuďmi, ktorí sa pomaly posúvajú medzi stánkami, ochutnávajú jedlo, sledujú vystúpenia a zastavujú sa pri chrámoch. Chrámové rituály sú otvorené aj pre návštevníkov, ktorí môžu zapáliť vonnú tyčinku, pozorovať obety a vnímať pokojnejšiu stránku sviatku. V uliciach vidno deti s červenými obálkami, staršie generácie v slávnostnom oblečení a mladých ľudí, ktorí berú tradície ako prirodzenú súčasť mestského života.

Songkran je thajský Nový rok spojený s vodou, očistou a novým začiatkom. Oslavuje sa 13. až 15. apríla a patrí medzi najvýraznejšie sviatky v krajine. Pre domácich má duchovný a rodinný význam, pre turistov je to jedna z najživších udalostí roka. Voda je pri Songkrane všade. V chrámoch, pri rodinných rituáloch aj v uliciach, kde sa z pôvodne tichej tradície stala veľká verejná oslava.

Názov Songkran pochádza zo sanskritského slova sankranti, ktoré označuje prechod. V thajskom prostredí sa spája s prechodom Slnka do znamenia Barana a so začiatkom nového roka podľa starších kalendárnych tradícií. Dnes má sviatok pevný dátum v apríli. Dobre zapadá aj do thajského ročného cyklu. Krajina má horúce obdobie, obdobie dažďov a chladnejšie obdobie. Songkran prichádza na konci najväčších horúčav, krátko pred tým, ako sa očakáva dážď a s ním aj nová úroda.

Podobné novoročné a vodné slávnosti poznajú aj ďalšie krajiny juhovýchodnej Ázie. Súvisia s indickými, budhistickými a miestnymi tradíciami, ktoré sa v regióne šírili celé stáročia. V Thajsku však Songkran získal mimoriadne výraznú podobu. Spája náboženské rituály, rodinné návštevy, úctu k starším a veľké mestské oslavy. Práve preto patrí k sviatkom, ktoré návštevníkovi ukážu Thajsko v inom rytme než bežná dovolenka.

Prvý deň Songkranu sa tradične začína rannými almužnami pre mníchov. Mnohí Thajčania prinášajú jedlo do chrámov, zúčastňujú sa modlitieb a prosia o požehnanie do nového roka. Súčasťou sviatku je aj rituálne umývanie sôch Budhu vodou s kvetmi. Robí sa to v chrámoch aj doma. Voda tu nie je zábavný prvok, ale symbol úcty, očisty a dobrého začiatku.

Dôležitou súčasťou sviatku je aj úcta k starším. Mladší členovia rodiny navštevujú rodičov a starých rodičov, prosia ich o požehnanie a jemne im lejú voňavú vodu na ruky. V niektorých rodinách sa umývajú aj nohy rodičom ako prejav rešpektu. Inde sa vypúšťajú ryby, vtáky alebo korytnačky, pretože darovanie slobody sa považuje za dobrý skutok, ktorý prináša šťastie.

Tradičný Songkran vôbec nevyzeral ako veľké vodné bitky, ktoré dnes poznáme z turistických miest. Pôvodne išlo o jemný rituál. Socha Budhu sa polievala malou miskou čistej vody, často s lupienkami kvetov. Podobne sa kedysi polievali aj ľudia. Nie vedrami, ale symbolicky, niekoľkými kvapkami. Voda mala odniesť starosti starého roka a priniesť zdravie, pokoj a šťastie.

Postupom času sa z tohto rituálu vyvinula verejná oslava. Voda stále znamená očistenie, no v uliciach má aj veľmi praktický význam. V apríli je v Thajsku horúco a oblievanie prináša vítané osvieženie. Dnes môžete počas Songkranu vidieť ľudí s vedrami, plastovými fľašami aj vodnými pištoľami. V turistických oblastiach sa celé ulice menia na vodné bojiská. Zapojí sa každý, kto chce, od miestnych rodín až po návštevníkov zo zahraničia.

Pri oblievaní sa často ozýva pozdrav „Sawasdee pi mai!“, teda šťastný nový rok. Ak vás niekto poleje, netreba sa uraziť. V kontexte sviatku je to prianie šťastia. V niektorých oblastiach sa do vody pridáva ľad, čo vie byť prekvapivo intenzívne. V turistických zónach sa objavujú aj farby, hoci pri tradičnom chápaní sviatku je vhodnejšie držať sa vody a správať sa ohľaduplne.

Okrem vody sa počas osláv používa aj biela hlina alebo detský púder. Nanáša sa na tvár a ruky ako priateľské gesto. V tradičnom význame ide o ochranu a očistu. Dnes má tento zvyk často skôr spoločenskú podobu, no stále patrí k viditeľným znakom Songkranu. Pri kontakte s miestnymi je dobré sledovať, čo je v danej situácii vhodné. Nie každý sa chce zapojiť do vodných bitiek a nie každý súhlasí s tým, aby ho niekto natieral púdrom.

Rituály sa môžu líšiť podľa regiónu. V Bangkoku sa najväčšie oslavy sústreďujú do známych ulíc a turistických štvrtí. V Chiang Mai býva Songkran tradične mimoriadne živý a sprievodné podujatia môžu trvať dlhšie než oficiálne sviatočné dni. V menších mestách a dedinách má sviatok často pokojnejšiu podobu. Viac priestoru tam dostávajú rodiny, chrámy a komunitné rituály.

Songkran sa niekedy prirovnáva k našej Veľkej noci, najmä pre používanie vody. Podobnosť je však len čiastočná. V slovenskom prostredí je voda súčasťou veľkonočných zvykov a priania zdravia. V Thajsku je Songkran začiatkom nového roka, rodinným sviatkom, chrámovým rituálom aj veľkou verejnou oslavou. Voda má očistiť od starého a pripraviť človeka na nový začiatok.

V roku 2023 bol Songkran zapísaný na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO pod názvom „Songkran in Thailand, traditional Thai New Year festival“. Pre Thajsko to bolo dôležité potvrdenie, že sviatok nie je len turistická atrakcia. Je to tradícia, ktorá spája rodiny, chrámy, komunity a celé mestá.

Chiang Mai na severe Thajska patrí medzi najlepšie miesta, kde zažiť sviatok Yi Peng. Každý rok sem prichádzajú tisíce návštevníkov, aby videli večer, počas ktorého sa nad mestom objavia lietajúce lampióny. Nie je to však len turistická atrakcia. Yi Peng je starý severothajský sviatok spojený s kultúrou Lanna, chrámami, svetlom a myšlienkou očistenia.

Názov Yi Peng znamená spln druhého mesiaca podľa tradičného kalendára Lanna. V západnom kalendári pripadá zvyčajne na november. Presný dátum sa mení podľa lunárneho kalendára a často sa prekrýva so sviatkom Loy Krathong. Pre cestovateľa to môže pôsobiť ako jeden veľký festival svetla. V skutočnosti ide o dva rozdielne sviatky, ktoré sa v Chiang Mai navzájom prirodzene dopĺňajú.

Yi Peng má korene v niekdajšom kráľovstve Lanna. To malo vlastné tradície, jazyk, chrámy aj sviatky. V pôvodnej podobe bol Yi Peng pokojnejším duchovným sviatkom. Domy a chrámy sa zdobili lampiónmi, zapaľovali sa sviečky a ľudia vzdávali úctu Trom drahokamom budhizmu: Buddhovi, dharme a sanghe. Svetlo malo symbolizovať nádej, dobré skutky a zbavenie sa nepriazne.

Dnešné Chiang Mai si kultúru Lanna stále výrazne zachováva. Vidno ju v architektúre chrámov, vo výzdobe ulíc, v tradičných tancoch, remeslách aj v spôsobe, akým sa sviatky oslavujú. Počas Yi Pengu sa mesto zaplní závesnými lampiónmi, sviečkami a dekoráciami. Chrámy sú otvorené dlhšie než zvyčajne a mnohí miestni prichádzajú na modlitby alebo záslužné skutky.

Najznámejším prvkom festivalu je vypúšťanie papierových lampiónov khom loi. Ľudia ich púšťajú do neba ako symbol odchodu starostí, nešťastia a zlých vecí z minulosti. Dnes si pri tom mnohí aj niečo želajú. V minulosti bol dôraz viac na duchovné uvoľnenie, vďaku a nový začiatok. Práve tento rozdiel je dobré vnímať. Fotografia s lampiónmi je pôsobivá, ale pre miestnych má sviatok hlbší význam.

Yi Peng zvyčajne trvá niekoľko dní. Program sa líši podľa roka, mesta a konkrétnych organizátorov. Súčasťou osláv bývajú chrámové rituály, sprievody, súťaže o najkrajší lampión, tradičné tanečné a hudobné vystúpenia, ohňostroje a večerné podujatia pri rieke Ping. Ulice starého mesta, brány, chrámy aj brehy rieky sú počas týchto dní výrazne rušnejšie než bežne.

Verejné vypúšťanie lampiónov je dnes prísnejšie regulované. Dôvodom je bezpečnosť, najmä riziko požiarov a vplyv na leteckú dopravu. Lampióny sa nemôžu vypúšťať kdekoľvek a kedykoľvek. Povolené bývajú len v určených zónach a v stanovenom čase. Turisti by sa preto mali riadiť pokynmi miestnych úradov a organizátorov. Najbezpečnejšie je zúčastniť sa oficiálneho podujatia alebo festivalového programu, kde sú pravidlá jasne určené.

Pre návštevníka je Yi Peng jeden z najsilnejších vizuálnych zážitkov v Thajsku. Stovky až tisíce svetiel na oblohe vytvárajú scénu, ktorú si človek zapamätá veľmi dlho. Dôležité je však nevnímať festival iba cez objektív fotoaparátu. Najlepšie funguje vtedy, keď sa človek na chvíľu zastaví, sleduje miestnych a rešpektuje, že ide o sviatok s duchovným pozadím, nie len o večernú atrakciu.

Loy Krathong je sviatok svetla a vody. Koná sa počas splnu 12. mesiaca tradičného thajského lunárneho kalendára, zvyčajne v novembri. V Chiang Mai sa často časovo prekrýva s festivalom Yi Peng, preto môže mať cestovateľ pocit, že ide o jednu veľkú oslavu. V skutočnosti sú to dva rozdielne sviatky. Yi Peng je typický najmä pre sever Thajska a kultúru Lanna. Loy Krathong sa oslavuje po celej krajine.

Počas Loy Krathongu ľudia púšťajú po vode malé košíčky z banánových listov, ktoré sa nazývajú krathongy. Zdobia ich kvetmi, sviečkou, vonnými tyčinkami a niekedy aj mincou. Krathong má odniesť starosti, hnev a nešťastie. Zároveň je prejavom vďaky vode, ktorá má v thajskej kultúre dôležité miesto. Mnohí ľudia pri púšťaní krathongu prosia aj o odpustenie za to, ako počas roka s vodou zaobchádzali.

Sviatok sa spája s bohyňou vody Phra Mae Khongkha, thajskou podobou indickej Gangy. V thajskom prostredí sa Loy Krathong postupne prepojil s budhistickými predstavami, miestnymi rituálmi a úctou k prírode. Preto je jeho význam širší než len pekný večer pri rieke. Pre domácich je to chvíľa na upokojenie, vďačnosť a symbolické očistenie.

Pôvod Loy Krathongu sa v thajskej tradícii často spája s kráľovstvom Sukhothai a postavou Nang Nopphamat. Túto verziu však treba brať opatrne. Historici upozorňujú, že príbeh o dvorskej žene, ktorá mala vytvoriť prvý krathong, pochádza z neskoršej literárnej tradície a nie je bezpečne doloženým faktom z 13. storočia. Loy Krathong má korene v starších vodných, brahmanských, budhistických a miestnych rituáloch, ktoré sa v Thajsku vyvíjali postupne. So Sukhothai sa sviatok spája najmä v kultúrnej pamäti a v dnešnej podobe osláv.

Názov Loy Krathong sa dá voľne preložiť ako „púšťanie krathongu po vode“. Slovo loy znamená plávať alebo nechať sa unášať po vode. Krathong označuje malý plávajúci košík alebo nádobku z prírodných materiálov. Práve tento jednoduchý predmet je hlavným symbolom sviatku. Keď sa zapálený krathong pustí na rieku, jazero alebo kanál, svetlo sviečky sa odráža na hladine a vytvára jednu z najznámejších scén Thajska.

Loy Krathong sa oslavuje v mestách, dedinách, pri riekach, jazerách, kanáloch a niekedy aj pri hotelových bazénoch. Každý región má vlastnú atmosféru. V Bangkoku sa oslavy sústreďujú najmä pri rieke Chao Phraya. Večer je dobré prísť k vode skôr, pretože nábrežia a reštaurácie bývajú plné. Plavba po rieke môže byť dobrým spôsobom, ako vidieť tisíce svetiel na hladine a zároveň sa vyhnúť najväčšiemu tlačeniu v uliciach.

Sukhothai patrí medzi najznámejšie miesta na oslavu Loy Krathongu. Historický park s chrámami, vodnými plochami a nasvietenými ruinami vytvára prostredie, ktoré prirodzene pripomína staré thajské dejiny. Konajú sa tu sprievody, kultúrne vystúpenia, svetelné inštalácie a ceremónie pri vode. Pre cestovateľa, ktorý chce sviatok zažiť v historickom prostredí, je Sukhothai jednou z najlepších volieb.

V Chiang Mai sa Loy Krathong prelína s Yi Pengom. Na vode plávajú krathongy a nad mestom sa počas povolených podujatí objavujú lampióny. Práve toto spojenie robí sever Thajska počas novembrového splnu mimoriadne atraktívnym. Treba však počítať s davmi, reguláciami a tým, že program sa môže každý rok líšiť podľa rozhodnutia miestnych úradov.

Na juhu krajiny, napríklad v oblastiach Krabi, Phuket, Phi Phi alebo Koh Samui, má Loy Krathong prímorskú atmosféru. Oslavy často prebiehajú na plážach alebo pri pobreží. Krathongy sa púšťajú na more alebo do pokojných vodných plôch, podľa miestnych pravidiel. V rybárskych komunitách môže sviatok súvisieť aj s prosbou o ochranu a bezpečný návrat z mora.

Príprava krathongov je dôležitou súčasťou sviatku. V školách, hoteloch aj komunitných centrách sa často organizujú dielne, kde si ich ľudia vyrábajú z banánových listov, kvetov a prírodných materiálov. Deti sa zapájajú do súťaží o najkrajší krathong a v mestách vznikajú celé výstavy. V posledných rokoch sa čoraz viac rieši aj ekológia. Plastové a polystyrénové krathongy znečisťujú rieky, preto sa odporúča používať prírodné alebo biologicky rozložiteľné materiály.

Loy Krathong je pokojnejší než Songkran, ale býva veľmi navštevovaný. Turisti sa môžu zapojiť do obradu, vyrobiť si vlastný krathong, sledovať sprievody, ochutnať miestne jedlo a navštíviť chrámy. Dôležité je správať sa s rešpektom. Pre domácich nejde iba o peknú fotografiu so sviečkou na vode. Je to chvíľa, pri ktorej sa ďakuje, prosí o odpustenie a symbolicky sa necháva odísť to, čo človek nechce niesť ďalej.

Počas festivalu sa oplatí ochutnať aj miestnu kuchyňu. Na stánkoch nájdete thajské palacinky s banánmi a kondenzovaným mliekom, kari polievky s rezancami, bravčové špízy, grilované morské plody, ovocie a sladkosti. Thajská kuchyňa je sama osebe cestovateľským zážitkom a počas sviatkov je ešte dostupnejšia. Každý región má vlastné chute a jedlá, ktoré sa objavujú v stánkoch aj na rodinných stoloch.

Loy Krathong patrí medzi najpôsobivejšie sviatky v Thajsku. Nie je hlučný tak ako Songkran a nepôsobí tak masovo ako silvestrovské oslavy v turistických rezortoch. Jeho sila je v jednoduchom geste. Malý košík, plameň sviečky, voda a prianie, aby starosti odišli s prúdom. Práve preto dokáže osloviť aj cestovateľov, ktorí inak nevyhľadávajú veľké festivaly.

Každý z thajských sviatkov ponúka iný pohľad na krajinu. Silvester ukazuje Thajsko ako tropickú alternatívu zimných osláv. Čínsky nový rok pripomína silnú thajsko-čínsku tradíciu. Songkran mení celé mestá na oslavu vody a nového začiatku. Yi Peng prináša svetlo nad Chiang Mai a Loy Krathong tichý rituál pri vode. Thajsko však má čo ponúknuť aj mimo sviatkov. Kultúru, prírodu, jedlo, mestá, ostrovy a každodenný život, ktorý je pre cestovateľa často rovnako zaujímavý ako samotné festivaly.