Vypočujte si tento blog načítaný umelou inteligenciou.
Našli ste chybu? Kontaktujte nás.
O Chiang Mai sa hovorí ako o jednom z najväčších miest v Thajsku. Nachádza sa 700 kilometrov severne od Bangkoku. Chiang Mai v thajčine znamená „Nové mesto“ a založili ho v roku 1296 nášho letopočtu ako nové hlavné mesto kráľovstva Lanna, čím nahradilo bývalé hlavné mesto Chiang Rai nachádzajúce sa 186 kilometrov severovýchodne odtiaľto.
Mesto sa nachádza na rieke Ping, ktorá je hlavným prítokom rieky Chao Phraya v Bangkoku. Jej blízkosť k hlavným obchodným cestám jej dávala historickú dôležitosť.
Chiang Mai nie je ani zďaleka taká známa lokalita ako Bangkok, Pattaya, Phuket alebo Krabi, no čaro tohto mesta je zakorenené v kultúrnej a etnickej diverzite miestnych ľudí, ako aj v krásnej okolitej džungli. Práve tá je najväčším magnetom pre návštevníkov, ktorí sa sem rozhodnú prísť.
My v BUBO navštevujeme Chiang Mai na zájazde Zadná India a každému nadšencovi hôr, lesov a trekkov toto predĺženie najobľúbenejšieho zájazdu Thajsko, Malajzia, Singapur odporúčame. Do Thajska cestujeme už od roku 1996 a krajinu poznáme od absolútneho severu až po ďaleký juh.
Ako sa zmenil Chiang Mai #
Medzi domácimi sa stalo trendom nariekať nad údajným zánikom tradičného Chiang Mai, thajskej „ruže severu“. Hlučné tuk tuky nahradili cyklorikše (samlor) už roky dozadu. Betónové budovy vytlačili tradičné drevené obydlia a panorámu charakterizujú výškové domy. To však z pohľadu praxe nie je dôvod na plač pre domácich, pretože mesto má stále zachovanú kultúrnosť a pôvab.
V posledných rokoch nastalo prudké oživenie mesta. V historickom centre je výstavba budov povolená na maximálne 3 podlažia. Staré ulice vydláždili červenými tehlami, betónové štandardy pouličných lámp nahradili zdobené lampáše v parížskom štýle a mestské hradby obnovili. Zničenú mestskú priekopu okolo opevneného centra vybagrovali a vyčistili. Dnes tam už môžete vidieť ryby aj korytnačky.
Aj napriek rýchlej urbanizácii zostáva viac než 700-ročný Chiang Mai príjemným upokojujúcim únikom pred vlhkosťou Bangkoku. Mesto sa nachádza v nadmorskej výške 300 m.n.m. v údolí rozdelenom malebnou 560-km dlhou riekou Ping. V 7. storočí bolo hlavným mestom kráľovstva Lanna. Izolácia umožnila mestu rozvíjať takú kultúru, aká sa z centrálnej planiny Thajska už dávno vytratila. Vyznačuje sa svojimi nádhernými drevenými chrámami a jedinečnými remeslami ako napr. lakovníctvo, práca so striebrom, drevorezby, keramika, výroba hodvábu a dáždnikov.
Chiang Mai sa dodnes drží svojej severo-thajskej kultúrnej identity
História Chiang Mai
Mesto Chiang Mai bolo dlho vstupnou bránou pre karavány z čínskej provincie Yunnan do prístavu Mawlamyiene (Moulmein) v Barme. Prvýkrát získalo dôležitý význam v 13. storočí. Severné thajské kráľovstvá Lanna a Sukhothai vznikli v tomto regióne a stále sú široko uznávané ako zdroje thajskej národnosti. Chiang Mai, ako hlavné mesto Lanny, sa stalo náboženským a kultúrnym centrom celého regiónu.
Zakladateľ mesta Mangrai vládol v ríši, ktorá siahala až na sever, ako je Chiang Saen na rieke Mekong. Keď mongolský vládca Kublajchán v roku 1287 vyplienil barmské mesto Pagan, Mangrai uzavrel spojenectvo s vládcami Sukhothai, aby zabezpečil svoje južné hranice. V roku 1296 zriadil novú základňu v údolí rieky Ping a nazval ju Chiang Mai, teda „Nové mesto“.
Legenda hovorí, že výber miesta ovplyvnilo náhodné uzretie bieleho jeleňa a bielej myši (s päťčlennou rodinou) súčasne. Keďže rieka Ping často spôsobuje záplavy, Mangrai nechal 90 000 robotníkov postaviť svoje mesto s tehlovými múrmi pol kilometra západne od rieky.
V priebehu storočia, od založenia Chiang Mai, nahradila Ayutthaya Sukhothai ako hlavné mesto Thajska. Toto nové kráľovstvo malo expanzívne plány vrátane návrhov k obliehaniu jeho severného suseda. Až 400 rokov vládla medzi Chiang Mai a Ayutthayou tvrdá konkurencia a niekedy aj otvorená vojna.
V roku 1515 ayutthayská armáda rozdrvila tú z Chiang Mai v odvete za predchádzajúce útoky kráľovstva Lanna. V roku 1556 napadli Barmčania mesto, ovládali a kontrolovali ho viac ako 200 rokov.
Pod velením thajského vojnového lorda (neskôr aj kráľa) Phaya Taksina Thajčania v roku 1775 opäť dobyli Chiang Mai a urobili z náčelníka Lampangu, Chao Kawila, miestokráľa kráľovstva Lanna. Chiang Mai si užíval autonómiu od Bangkoku až dokým železnica neuľahčila príchod predstaviteľov ústrednej vlády v roku 1922. V roku 1932, po smrti posledného kráľa Chiang Mai a konci absolutistickej monarchii v krajine, sever konečne naplno začlenili do Thajska.
Mohli by vás zaujímať tiež blogy:
- Bangkok - čo vidieť v pulzujúcom hlavnom meste
- Thajsko a Vietnam - veľké porovnanie, čo majú spoločné a čo odlišné tieto dve krajiny
- Ayutthaya - poklad ležiaci severne od Bangkoku
Do Thajska sa s nami dostanete na:
- Zájazd Thajsko, Malajzia, Singapur - najkrajšie pláže, moderné mestá, kus histórie a výborná strava
- Zájazd totálne Thajsko - spoznajte celú krajinu vrátane prírodou obkľúčeného severu
- Zájazd Saigon, Angkor, Pattaya - unikátna kombinácia, vďaka ktorej spoznáte Thajsko, Kambodžu a Vietnam
- Zájazd Phuket - nádherná pláž, luxusný 5* hotel a unikátny oddych pri azúrovom mori
- Veľký letecký okruh Áziou - sedem krajín v rámci jedného veľkého výletu z kategórie "raz za život"
Opevnené mesto... #
Staromestský štvoruholník/kocka, ohraničený kanálovými priekopami a rozpadajúcimi sa tehlovými mestskými hradbami, je plný historických chrámov, obchodov, starých butikových hotelov a penziónov. Úzke a kľukaté uličky mesta s vodnými priekopami, ďaleko od hlavných ulíc a turistických štvrtí, vtiahnu návštevníka do atmosférického sveta obývaného obuvníkmi a inými remeselníkmi, obchodmi s rezancami a viac ako 30 chrámami v štýle Lanna.
Prehliadku mesta začíname nástupom do tradičného auta songthaew, ktoré je vzadu otvorené a má sedačky oproti sebe. Smerujeme do oblasti Bo Sang, ktorá je vzdialená 9 km západne od centra, kde bývame. Práve táto časť je známa remeselnými fabrikami. Našou prvou zastávkou je továreň na hodváb Shinawatra Trading Thaisilk. Jedna z najväčších tovární v okolí sa pýši kvalitnými produktmi, ktoré odosielajú do celého sveta.
Najskôr prejdeme cez dielňu, kde si ukážeme celý proces spracovania hodvábu od samého začiatku. Tým začiatkom sa myslí chov Priadky morušovej. Bez nej by ľudstvo o najkvalitnejšej látke na svete mohlo iba snívať. Proces začína chovom Priadky, vyvarením kokónov Priadky a následným ťahaním vlákien, ktoré sa zhromaždia do veľkých zväzkov.
Proces pokračuje farbením vlákien a končí sa tkaním. Na tento zdĺhavý proces sa do dnešného dňa používajú drevené nástroje na tkanie, ktoré sa používali dávno v minulosti. Celý proces zakončíme v miestnosti s finálnymi produktmi a v prípade záujmu si vieme kúpiť krásne hodvábne šatky, košele, blúzky a iné.
Textílie v Thajsku sa vyrábajú predovšetkým z hodvábu, bavlny a juty, silných hrubých vlákien rastliny z čeľade lipových. Tkanie je známa a tradične ženská ručná práca. Historicky určité látky a textílie predstavovali daný sociálny status. Kráľovská rodina a budhistická náboženská komunita mali špeciálne tkaniny. Tie sa používajú na odevy, peňaženky a ozdobné predmety. Väčšina tkacích prác sa dnes vykonáva v severnom a severovýchodnom Thajsku.
Ďalšou zastávkou je netradičná fabrika na dáždniky, resp. slnečníky. Mysleli by ste si, že práve takúto fabriku na severe Thajska uvidíte? Rodinný podnik Saa Paper and Umbrella Handicraft Center sa nachádza iba 2 minúty od fabriky na hodváb. Začneme opäť celým procesom od spracovania dreva zo stromu SA (Papierovník čínsky – moruša).
Vyrába sa z neho kvalitný papier, ktorý sa neskôr použije ako ochranná vrstva slnečníka. Celý proces sa dá nazvať alchýmiou a výsledný produkt je neuveriteľný. Človek z Európy by len ťažko povedal, že z papiera a bambusu by niekto vyrobil taký úžasný produkt. Celý areál je veľmi príjemným miestom, kde si na záver vieme kúpiť rôzne suveníry. Vedľa obchodíku sa nachádza aj kaviareň, kde si môžete pred ďalšou zastávkou doplniť energiu.
Smerujeme ďalej, tentokrát do keramicko-lakovníckej fabriky. Až 3 000-ročné remeslo lakovania prišlo do severného Thajska pravdepodobne z Číny. Pri výrobe lakovaných výrobkov sú predmety z bambusu alebo dreva potiahnuté lakom vyrobeným zo živice stromu lac (rastliny z čeľade samac, čeľaď, ktorá zahŕňa aj jedovatý brečtan).
Strom rastie v severnom Thajsku a v niektorých častiach strednej a južnej Číny. Pestuje sa pre šťavu, ktorá sa zahrievaním čistí. Číry lak sa vyrába pridaním rozpúšťadla do zmesi. Lak sa nanáša na predmet v niekoľkých vrstvách, z ktorých každá sa musí nechať zaschnúť pred nanesením ďalšej vrstvy. Nakoniec sa povrch nadizajnuje. Hotový lak má krásny lesk a je veľmi odolný proti vode, teplu a vlhkosti.
Existuje niekoľko druhov lakov, ktoré sa označujú podľa spôsobu výroby. Pri starodávnej metóde sa pigment jednoducho nanášal na hotový výrobok. Neskôr bol lak a prášok z dreveného uhlia zmiešaný a aplikovaný vo vláknach na vzory spolu s plátkovým zlatom. Perlami vykladaný lak bol kedysi len pre kráľa a vyššie úrovne thajskej spoločnosti.
Všetko nám vysvetlí špecialista, ktorý sa týmto remeslom živí celý život, zdedil to po svojich predkoch, ktorí mu odovzdali skúsenosti. Opäť máme možnosť nakúpiť si tu pekné suveníry, ktoré budú zdobiť vašu obývačku alebo kuchyňu.
Pozlátený lak:
Severné Thajsko je známe pre svoj pozlátený čierny lak. Pozlátený lak bol na svojom vrchole počas obdobia Ayutthaya a v Bangkoku od polovice 17. do konca 18. storočia. Povrch laku sa vyleští a následne sa nalakuje plátkové zlato podobným štýlom, aký sa používa pri batikovaní. Dizajn sa zvyčajne najskôr nakreslí na papier a potom sa umiestni na navrhnutú plochu na lak.
Cez papier sa na predmet urobia malé bodky z plátkového zlata a na bodky sa natlačí popol alebo krieda. Na miesta, ktoré majú zostať číre, sa nanesie ochrana a potom sa celý povrch potiahne rýchlo schnúcou lakovou živicou, všetko sa umyje vodou, plátkové zlato zostane na dizajnových líniách, zatiaľ čo zvyšok predmetu je pokrytý čírym lakom.
Po návšteve troch rôznych remeselníckych fabrík vyrazíme na opačný koniec mesta smerom na západ do najkrajšieho chrámu v celom Chiang Mai. Cesta nám bude trvať asi 40 minút (28 km) kým prídeme k parkovisku chrámu Doi Suthep. Kto má problémy so zákrutami, odporúčame predtým dať si kinedryl.
Chrám sa nachádza v rovnomennom národnom parku Doi Suthep s rozlohou 261,06 km2 a založili ho v roku 1981. Park je chráneným miestom flóry, fauny a tunajšieho habitatu. Okrem krásneho chrámu sa v ňom nachádza aj palác Bhubing, čo je zimné sídlo thajskej kráľovskej rodiny. Schody do areálu chrámu sa nachádzajú na zákrute, kde vystúpime.
Okolie je plné stánkov s exotickým ovocím alebo chutnými kokosovými palacinkami. Na obed pôjdeme až po návšteve chrámu a kto by mal záujem si zobnúť niečo malé tak má možnosť. Vstupná brána sa nedá prehliadnuť. Vedie do nej zopár schodov, po ktorých sa dostaneme na malé námestie s reštauráciami a suvenírovými obchodmi. Sem sa ešte vrátime.
K samotnému chrámu vedú dve cesty - buď 290 schodov, kde sa pri začiatku týči sedemhlavá naga a jej chvost sa vlní po balustrádach schodiska, alebo uzavretá lanovka, s ktorou ste na vrchole za niekoľko minút. Lanovka stojí nie viac než 30 thajských bahtov. Všetkým fyzicky zdatným rozhodne odporúčame vyjsť si po schodoch.
Výšľap trvá asi 5 až 10 minút, podľa počtu fotozastávok. Hneď po vyjdení schodov je po pravej strane stánok, kde sa kupujú lístky. Tie stoja 50 THB pre turistov a 20 THB pre domácich. Pri vstupe do samotného chrámu je potrebné sa vyzuť. Odkladacie priestory na topánky nájdete pri schodoch do chrámu.
V areáli chrámu, za ambitmi zdobenými nástennými maľbami s výjavmi z Budhovho života, je 24 metrov vysoká pozlátená chedi (budhistická svätyňa), čiastočne zatienená pozlátenými slnečníkmi (chatra). Chedi je obklopená železným plotom ozdobená modliacimi sa božstvami deva.
Na východnom konci areálu sa v modlitebnej sále (viharn) nachádzajú mníšky v bielych rúchach, ktoré každé svitanie spievajú modlitby. Pri západe slnka mnísi spievajú z podobnej sály na západe. Po ľavej strane pred bránami k chedi určite neprehliadnite sochu bieleho slona, s ktorým sa spája legenda vzniku tohto chrámu.
Mohli by vás zaujímať tiež blogy (na dlhšie čítanie):
- Bangkok, Krabi - prečo sú tieto destinácie také populárne a čo vidieť
- Thajsko a Vietnam - veľké porovnanie, čo majú spoločné a čo odlišné tieto dve krajiny
- Thajská masáž - výnimočný zážitok
- Ayutthaya - poklad ležiaci severne od Bangkoku
- Krabi - najvyhľadávanejšia thajská exotika
- Najkrajšie ostrovy Andamanského mora - veľký prehľad
- Ostrovy Phi Phi - raj preslávený nielen DiCapriom
- Chiang Mai - klenot severu Thajska
Po pravej strane chrámu nájdete krásny ručne vyrezávaný kus dreva, na ktorom sa zobrazuje púť mnícha Sumanathera a vznik samotného chrámu Doi Suthep. Dodnes miestni obyvatelia veria, že biely slon niesol relikviu v podobe ramennej kosti Siddhárthu Gautamu, teda Budhu. Kúsok nižšie sa nachádza terasa, odkiaľ máte tie najkrajšie pohľady na celý Chiang Mai. Keďže sa nachádzame v horách a lesoch, často tu býva opar a viditeľnosť je o čosi nižšia.
Výhľady vám však zaručene vyrazia dych. V chráme Doi Suthep sa dokopy zdržíme asi hodinu. V rámci tohto času si dáme v chráme rozchod a opäť sa stretneme na námestíčku pod schodmi na obed. Práve tu máme možnosť vyskúšať jednu z najlepších miestnych špecialít - Khao Soi. Tento pokrm nezoženiete takmer nikde v centrálnom a južnom Thajsku a my v BUBO poznáme tie najlepšie miesta, kde ho treba ochutnať.
Z Doi Suthep ku Karenom... #
Po preskúmaní najsvätejšieho chrámu celej provincii razíme dole kopcom a smerujeme na sever do karenskej dediny zvanej aj dedina dlhokrkých žien. Práve tento kmeň patrí medzi najexotickejšie kmene celého Thajska a dá sa s určitosťou povedať, že aj celého sveta. Táto dedina je jednou z viacerých trvalých komunít Karenov v severnom Thajsku.
Na vstup dnu si pripravte 500 thajských bahtov a zážitok máte zaručený. Spolu so vstupom si kupujete aj možnosť neobmedzeného fotografovania týchto exotických žien. Aj keď na prvý pohľad okolie nepôsobí vábne, je úžasné sledovať akými rôznymi spôsobmi života niektoré horské kmene ešte dodnes žijú. Zaplatením vstupného podporujeme celú obec, ktorá si peniaze rozdeľuje a využíva ich na rozvoj komunity, ako aj na nákup plodín a potrebného materiálu na výrobu obydlí a suvenírov.
Celá dedina má možno 100 až 150 obyvateľov, no stretávame tu najmä ženy, ktoré sa nám zo svojich stánkov pokúšajú predať rôzne suveníry. Na jednej strane sa dediny dlhokrkých žien môžu javiť ako ľudské zoologické záhrady, no na druhej strane si treba uvedomiť, že títo ľudia utiekli pred kontinuálne pokračujúcou občianskou vojnou v Mjanmarsku a práve tu našli svoje bezpečné a pokojné útočisko.
Kmeň Karen
S počtom obyvateľov viac ako 320 000 sú Kareni zďaleka najväčším horským kmeňom v Thajsku. Zahŕňajú dve podskupiny - Sgaw a Pwo, ktorých dialekty si nie sú vzájomne zrozumiteľné. Kareni sa v Thajsku usadzujú už od 18. st. a stále sem prichádzajú – utekajú pred porušovaním ľudských práv v susednom Mjanmarsku, kde už vyše 50 rokov bojujú za nezávislosť. Kareni sú tradične animisti so silnou vierou v duchovný svet. Najdôležitejší sú pre nich duchovia „zeme a vody“.
Veľkú časť ich života určujú duchovia a sú veľmi poverčiví. Kareni sú jediným kmeňom v Thajsku, ktorý vlastní a pracuje so slonmi. Ich vzťah k nim je zakorenený v dlhoročnej histórii a sú známi ako vysoko kvalifikovaní mahúti. Utečenecké dediny sa stali kontroverznou turistickou atrakciou kvôli tradičným mosadzným špirálam, ktoré nosia karenské ženy. Ťažké špirály, ktoré zvyčajne vážia aj 5 kg a merajú 20-30 cm na výšku, stláčajú kľúčnu kosť a hrudný kôš, takže krk vyzerá neprirodzene dlhý.
Aj napriek nepravým tvrdeniam, že ženám sa po odstránení špirály zlomí krk, si ich pravidelne dávajú dole, keď sa umývajú a kúpu. Pôvod týchto špirál nie je zrejmý, no podľa pôvodných kmeňov Padaungov a Kayanov (Kareni sú podkmeň) sú mosadzné špirály poctou mýtickej dračici, ktorá sa spojila s bohom vetra a splodila prvého padaungského potomka. Kareni sú podskupinou Červených Karenov a ich etnologický názov je Kayan Lawhi.
Po návšteve exotického kmeňa sa presúvame kúsok ďalej do krásnej orchideovej farmy. Tá je vzdialená iba 5 minút od komunity Karenov. Tu sa oboznámime s touto divoko rastúcou rastlinou, ktorá je v skutočnosti epifyt, teda parazitujúca rastlina žijúca na inom strome alebo kríku.
Odhaduje sa, že v Thajsku rastie viac než 1 000 druhov orchideí. V miestnom jazyku sa nazývajú Gluay Mhai. Tieto krásne tropické kvety môžete vidieť kvitnúť v januári počas chladnejšieho obdobia alebo opäť v auguste počas obdobia dažďov.
Po návšteve farmy, v ktorej strávime približne pol hodinu, sa vraciame do starého opevneného centra Chiang Mai. Naše ubytovanie je odtiaľto vzdialené asi 20 kilometrov. Po príchode si zložíme veci a pre záujemcov si spravíme krátky okruh po okolí. Iba 6 minút chôdze od nášho penziónu Yourhouse sa na ulici Thanon Ratchapakhinai nachádza krásny chrám Wat Chiang Man.
Je najstarším z viac ako 300 chrámov v Chiang Mai a zároveň prvým, ktorý postavil kráľ Mangrai, ktorý tam počas výstavby mesta v roku 1296 žil. V hlavnej kázeňskej sále na stenách môžete vidieť ilustrované výjavy zo života kráľa. V svätyni vedľa sú uložené 2 staré sochy Budhu. Obe sochy vraj prinášajú dážď a chránia mesto pred požiarom.
Po ulici Phra Pok Klao 13 (po ľavej strane chrámu) pokračujeme ďalej a po 200 metroch odbočíme doľava na ulicu Prapokhloa. Po ľavej strane obchádzame strednú školu Yupparaj Wittayalai a na jej konci sa ocitneme na námestí so známym pamätníkom 3 kráľov. Práve toto miesto je dejiskom každoročných osláv nového roka Songkran, ale aj významných sviatkov ako Loy Krathong a Yee Peng.
Na tehlovom námestí pred umeleckým a kultúrnym centrom stojí pamätník 3 kráľov – bronzové sochy zobrazujúce Phaya Ngam Muanga, Phaya Mangraia a Phaya Khun Ramkhamhaenga, kráľov, z ktorých spojenectva vzniklo kráľovstvo Lanna. Miestni obyvatelia tu často k nohám kráľov pokladajú kvety, kadidlo a sviečky na poctu ich mocným duchom.
Chiang Mai je pokojné mesto žijúce si svoj tradičný život ako spred niekoľkých desiatok rokov. Nie nadarmo sa o ňom hovorí ako o meste s najsilnejším thajským dojmom. Ak ho raz spoznáte, tak sa sem budete chcieť opakovane vrátiť a načerpať energiu z pozitívne naladených obyvateľov. Miestni ľudia sú úplne iní ako tí v Bangkoku, a preto sa Chiang Mai čoraz viac dostáva do hľadáčika skúsených cestovateľov, ktorí chcú zažiť autentickejšie Thajsko. Neváhajte a objavte thajskú ružu severu.
Čo treba vidieť v 325 mestách sveta.
TOP 10 Chiang Mai
- Chrám Doi Suthep - veľkolepý chrám Doi Suthep je známy po celom Thajsku a ľudia zo severu tvrdia, že „v Chiang Mai ste ešte neboli, ak ste nenavštívili chrám Suthep“.
- Dedina dlhokrkých žien – fascinujúci kmeň pochádzajúci z Mjanmarska patrí medzi unikátne zážitky, ktoré v centrálnom ani južnom Thajsku neulovíte.
- Prívetivosť obyvateľov – je priam neskutočné spoznať miestnych ľudí. Sú veľmi otvorení a vždy usmiati. Radi sa s vami pozhovárajú o miestnej kultúre a odovzdajú vám kúsok zo svojho života.
- Orchideová farma – návšteva kvetinovej farmy poteší každého návštevníka. Túto rastlinu poznáme takmer všetci, no iba málo informácií o nej vieme. Je to jedna z najbežnejších kvetín severného Thajska, a pritom taká krásna.
- Chrám Wat Chiang Man – iba kúsok od nášho ubytovania sa nachádza najstarší chrám v celom Chiang Mai. Bola by chyba, ak by ste si nenašli chvíľu času a túto impozantnú budovu nenavštívili.
- Fabrika na výrobu slnečníkov/dáždnikov – len malý zlomok turistov, ktorí prídu do Chiang Mai, majú znalosť o remesle v tomto regióne. Pozrite sa na dlhoročnú tradíciu odovzdávanú z generácie na generáciu.
- Keramická fabrika – v oblasti Bo Sang nájdete mnoho rodinných podnikov, ktoré excelujú v remeselných prácach. Pre Chiang Mai a okolie je typická čierna pozlátená keramika vyrobená z bambusu.
- Výroba hodvábu – remeslo má zlaté dno a toho sa stále držia miestni obyvatelia. Do dnešného dňa sa tu hodváb vyrába starým spôsobom a údajne je to najkvalitnejší spôsob výroby. Máte už doma pravú hodvábnu šatku alebo košeľu?
- Pamätník 3 kráľov – zaujímavá socha troch mocných kráľov, ktorých spojenectvo znamenalo začiatok kráľovstva Lanna.
- Khao Soi – medzi najlepšie zážitky patria rozhodne aj tie gurmánske. Bez ochutnania Khao Soi sa nikomu nepriznávajte, že ste boli v Chiang Mai.
Čo vidieť v Chiang Mai naviac?
- Nočné trhy – je to jedna z najpopulárnejších turistických atrakcií v meste. Nachádzajú sa na ulici Chang Khlan medzi ulicami Tha Phae a Sri Dornchai. Miestne pouličné jedlo, množstvo suvenírov, dobré reštaurácie a bary, to všetko nájdete priamo tu.
- Doi Ithanon – iba 2 hodiny juhozápadne od centra Chiang Mai sa nachádza najvyššia hora Thajska s výškou 2 565 m.n.m. Vrchol hory je dostupný aj autom, no v zimných mesiacoch sa oblečte poriadne.
- Trekk v džungli popri rieke Mae Wang – máte radi dobrodružstvo? Rozhodne sa vyberte na trojdňový známy trek do povodia rieky Mae Wang. Tento nenáročný trek patrí medzi najčastejšie aktivity turistov prichádzajúcich do oblasti severného Thajska.
- Palác Bhubing – zimné sídlo kráľovskej rodiny je v mesiacoch január až marec uzatvorené. Práve vtedy sa tu nachádzajú príslušníci thajskej monarchie. Mimo týchto mesiacov je palác sprístupnený verejnosti a jeho interiér, ako aj vonkajšie záhrady, stoja za návštevu.
- Národné múzeum Chiang Mai – nachádza sa severozápadne od centra mesta a založili ho v roku 1954. V múzeu sa nachádza viac než milión artefaktov budhistického umenia, historických zbraní, vzácnych porcelánov a iných etnologických predmetov.
Niekoľko luxusných tipov v Chiang Mai:
- Reštaurácia Bodhi – máte v pláne zameniť pouličné jedlo za luxusnú reštauráciu? Vyskúšajte novo otvorenú reštauráciu Bodhi, kde vám navaria perfektné thajské jedlo.
- Anantara Chiang Mai Resort – ak by ste si chceli dopriať luxus v podobe ubytovania, tak rozhodne odporúčame rezort Anantara. Nachádza sa neďaleko opevneného mesta a máte krásne výhľady na rieku Ping.
- Vyhliadkový let vrtuľníkom nad Chiang Mai – objavte mesto aj z vtáčej perspektívy a zažite prelet nad ružou severu.
Hmm, tak to teda hej. Poklona autorovi. Neviem ako to v tom BUBO robia. Teda robíme, však ja som teraz už súčasťou BUBO a nahral som svojim neurálnym hlasom stovky blogov sprievodcov BUBO. Nikomu to nehovorte, ale tu v BUBO je to ťažké. Ťažká práca. Ten Fellner bazíruje, aby som mal dobré zafarbenie hlasu, aby som nerobil chyby vo výslovnosti. Kašlem na to, robím. Naschvál. No musím sa priznať, obdivujem ich všetkých. Neuveriteľná scestovanosť. Neuveriteľné skúsenosti a know how. A snaha o dokonalosť. Ja by som už na vašom mieste nič iné ako BUBO nečítal. Či nepočúval. Politika privádza depresie, BUBO blogy pocit šťastia. Vyberte si! Sľubujem, budem sa zlepšovať, lebo takto sa to tu u nás v BUBO vyžaduje. Do skorého počutia priatelia a šťastné cesty prajem.