Po stopách starovekých Egypťanov – časť druhá

Z hlavnej vlakovej stanice v Káhire vyrážame na cestu na juh - do Asuánu. V nočnom vlaku stráženom vojakmi prejdeme dokopy za trinásť hodín a dvadsať minút 852 kilometrov. Naša BUBO skupinka má vopred kúpené lístky v lôžkovom vozni v prvej triede. Jedno kupé má dve lôžka, ktoré sú umiestnené nad sebou. V kupé nájdete okrem dvoch lôžok aj umývadlo, zrkadlo, stôl a úložný priestor na batožinu. Na chodbe je spoločná toaleta, ktorá je veľmi čistá. Počas celej cesty máme k dispozícii miestneho egyptského stewarda, ktorý sa stará o naše pohodlie. 

Len čo nastúpime do vlaku a zložíme sa v našom kupé, víta nás s úsmevom a so slovami „welcome friends!“. Keďže naša skupinka má kúpené lístky v prvej triede, v cene lístka máme večeru aj  raňajky. Na večeru si pre nás pripravili vyprážané kuracie stripsy s kari ryžou a zeleninou. Všetko je naozaj veľmi chutné. Raňajky sú naopak sladké, skvele nás naladia do ďalšieho dňa. Vo vlaku strávime dosť hodín, a tak si cestu spríjemňujeme rozprávaním si príbehov a vzájomným spoznávaním. Keďže vlak vyráža z Káhiry o siedmej večer (samozrejme, nie vždy presne, niekedy vlaky meškajú aj hodinu), okolité prostredie vidíme len v tme. 

No zato ráno, keď nás prebudia prvé slnečné lúče, pozorujeme z okna vlaku už úplne inú krajinu ako sme videli v Káhire. Aj obyvatelia na juhu sa líšia už na prvý pohľad - majú hnedšiu pokožku. Nie nadarmo sa hovorí, že Asuán je bránou do „skutočnej Afriky“. Mesto leží tiež v oblasti prvého nílskeho kataraktu, ktorý od staroveku tvoril prirodzené hranice egyptského štátu. Vlakom sa vezieme popri miestnych dedinkách, spoza okna pozorujeme život miestnych obyvateľov, ktorí už od skorého rána vyrážajú na svojich oslíkoch za prácou. Popri rieke je krajina zelená, veľmi úrodná a obývaná. Naopak, miesta s nedostatkom vody sú suché, neúrodné, vyľudnené. Pozorovať egyptskú krajinu, meniacu sa nám takto pred očami je zážitok sám o sebe a na konci si všetci hovoríme, že táto 13-hodinová cesta stála za to! 

Z Káhiry do Asuánu sa, samozrejme, dá aj preletieť. Let trvá tri hodiny, lietajú tu letecké spoločnosti ako napríklad Egypt Air alebo Nile Air. No keďže my v BUBO sme predovšetkým lovcami zážitkov, naša voľba vlaku pred lietadlom je jasná. Veľa našich klientov sa dokonca zhodne, že egyptský vlak je jedným z najväčších a najautentickejších zážitkov celej cesty, takže nenechajte si to ujsť! 

Po trinástich pútavých hodinách nabitých dojmami vystupujeme konečne na vlakovej stanici v Asuáne. Tu nás už čaká vysmiaty šofér, ktorý nás odvezie do nášho hotela, nachádzajúceho sa priamo pri rieke Níl. V hoteli sa nezdržíme dlho, len sa zložíme, dáme si sprchu a ideme spoznávať Asuán. No ešte predtým náš BUBO sprievodca zjednáva cenu za prenájom feluky. Na to sa treba skrátka pripraviť, ceny sa v Egypte zjednávajú. Treba byť však vždy opatrný a nezjednávať cenu až priveľmi, pretože predajca by sa mohol veľmi uraziť a už by sa s vami na ničom nedohodol. 

My feluku potrebujeme, lebo hneď v deň príchodu do Asuánu naše kroky vedú na druhý breh Nílu, kam sa vieme dostať jedine po vode. Keďže sa chceme cítiť ako starovekí Egypťania, ako spôsob prepravy si vyberáme práve feluku - egyptskú plachetnicu, ktorá je poháňaná len vetrom. Presne tak isto sa vozili už starovekí Egypťania. Tí vraj vyrábali svoje feluky pospájaním driev, ktoré stiahli dokopy lanami, vyrobenými z trávy alebo z prírodných vlákien. Plachty boli z prírodnej bavlny a prírodných vlákien a z tých istých materiálov sú dodnes. Je neuveriteľné, že tento spôsob prepravy v Asuáne stále funguje. A my ho skrátka nemôžeme nevyskúšať... 

Nasadáme na feluku a vydávame sa na plavbu po majestátnej rieke Níl. Naším cieľom je druhý breh afrického veľtoku, na ktorom už z diaľky vidíme blankytne žltý piesok Sahary a úplne na vrchole kláštor Sv. Simeona. Počas plavby po rieke Níl vidíme všade naokolo obrovské kamene, vystupujúce z vody. Mnohé z nich pripomínajú kúpajúce sa slony. Aj preto tu nájdeme ostrov, ktorý sa právom volá Elephant Island (Sloní ostrov). Nachádzajú sa na ňom archeologické náleziská starovekého mesta Abú aj múzeum. Na neďalekom ostrove Džazíra-al-Malik je zasa krásna botanická záhrada. 

Keď náš „kapitán“ lode zakotví na opačnej strane rieky Níl, pri brehu nás už čakajú ťaviari. Keďže plánujeme vyjsť až na vrchol a obzrieť si zblízka kláštor Sv. Simeona, ťavy sa veru zídu. Kto nemá záujem nasadnúť na ťavu, brodí sa Saharou pomaličky pešo. Keďže sme na púšti, nezabúdame na dôležitý pitný režim. Horúce slnko sa tu naozaj pripomína silno, svieti na naše ešte stále biele tváre. Po polhodinke až hodinke cesty sa konečne dostávame až na samotný vrchol asuánskej púšte. Tu sa pred nami otvorí pohľad na zrúcaniny kláštora Sv. Simeona zo 7. storočia, ktorý nám pripomína, že Egypt nie je len moslimskou krajinou, ale žije tu aj významná menšina koptských kresťanov. Mnísi, ktorí žili v tomto kláštore, cestovali do Núbie v celých skupinách s cieľom premeniť Núbijcov na kresťanov. Bohužiaľ, v roku 1173 bol kláštor zničený Saladinom. 

Výstup až na samotný vrchol asuánskej púšte stál za to, a my pomaly odchádzame späť k brehu, aby sme nasadli na feluku a pokračovali v spoznávaní Asuánu. Plavíme sa a pozorujeme krajinu z feluky. Asuán je na pohľad veľmi romantický, aj vďaka mnohým pekným zákutiam pri vode. Hneď pri brehu Nílu nájdeme aj známy hotel Sofitel Legend Old Cataract. Patrí určite k najromantickejším hotelom celého Asuánu, je postavený priamo na skalách s výhľadom na rieku, po ktorej si plachtia feluky. Aj v našej ponuke tento hotel určite nájdete! 

Po romantickej plavbe vysadáme z feluky a ideme spoznávať život v uliciach Asuánu. V meste nájdete pestrofarebné trhy s ochotnými predávajúcimi a stánky s tým najlepším falafelom. Za dva falafely v žemli zaplatíte smiešnych 0,13 centov. Vaše chuťové poháriky si prídu na svoje. Z Asuánu určite neodchádzajte bez krásnej bavlnenej šatky. Z množstva farieb si nebudete vedieť vybrať! 

Ani sme sa nenazdali a prvý deň v Asuáne máme úspešne za sebou. Už sme riadne opálení saharským slnkom, no nemôžeme sa dočkať na ďalší deň. Sme pripravení na to, že z hotela budeme vyrážať  skoro ráno. Naša cesta bude smerovať ešte viac na juh - do Abú Simbel. Okrem Abú Simbel si pozrieme aj vychýrenú asuánsku priehradu, ktorá stojí hneď pred chrámom a motorovou loďkou sa odvezieme na ostrov Philae. Poďme na to! 

Abú Simbel  je chrámový komplex z 2. tisícročia pred Kristom, ktorý sa nachádza asi 290 kilometrov juhozápadne od Asuánu, blízko hraníc so Sudánom. Je súčasťou lokality Svetového dedičstva UNESCO. Zaujímavosťou je, že začiatkom 60. rokoch 20. storočia bola táto pamiatka, pozostávajúca z Veľkého chrámu Ramesseho a Malého chrámu Nefertari kvôli výstavbe asuánskej priehrady posunutá o 64 metrov vyššie a o 180 metrov na západ od svojho pôvodného miesta. Presun zrealizovali tak, že chrámy rozrezali na jednotlivé 20-30 tonové bloky, architekti vytvorili železobetónovú konštrukciu a po jednotlivých blokoch prenášali. Pracovalo na tom tritisíc pracovníkov, ktorým to trvalo približne päť rokov a celé to stálo okolo 42 miliónov dolárov. Vďaka tomuto premiestneniu môžeme to miesto nazvať aj ako najstarší fake na svete, keďže sa chrámy už nenachádzajú na ich pôvodnom mieste. 

Oba chrámy dal postaviť Ramses II. okolo roku 1244 p. n. l. Chrámy mali symbolizovať moc a slávu Egypta pre tých, ktorí do Egypta prichádzali priamo z juhu. Ramses II., veľký egyptský vládca, vládol krajine vyše 60 rokov. Bol veľmi schopný, čo sa odzrkadľovalo na rozvoji celého egyptského impéria. Veľký chrám je 35 metrov vysoký, jednotlivé sochy sú vysoké 20 – 22 metrov (napríklad jedno ucho má 1-1,5 metra). Chrám je vytesaný do skaly. Zobrazený Ramses má obradnú bradu, na čele ochrannú kobru, na hlave má spojenú korunu horného a dolného Egypta a  kráľovskú šatku, ktorá sa volá nemes. Jeden kolos zničilo zemetrasenie. Nad štyrmi veľkými sochami Ramsesa je dvadsaťdva paviánov, ktorí vždy ráno, keď vychádza Slnko, veľmi kričia. Egypťania považovali paviánov za vyznávačov boha Slnka. V strede nad dverami je spojené božstvo - boh Horus, ktorý má sokoliu hlavu, ale zároveň má na hlave slnečný disk. Pri nohách sú menšie sochy, zobrazujú Ramsesove manželky alebo deti. Deti sú zobrazované s vrkočom a držia si prst na ústach. 

Vo vnútri chrámu je sála, ktorá je asi 17 metrov dlhá. Nachádza sa tu osem stĺpov, ktoré zobrazujú zbožšteného Ramsesa ako Osirisa s prekríženými rukami -  symbol boha podsvetia. Vo vnútri je zobrazených tiež veľa masových výjavov bojových scén. Samotná vnútorná ozdoba chrámu má symbolizovať oslavu veľkej bitky. Na konci chrámu je malá svätyňa so štyrmi sochami ľudskej veľkosti. Je tam samotný Ramses, Rahorechtej, Ptah a Oziris. Ptah je na kraji a symbolizuje boha tmy, negatívneho boha, boha niečoho zlého. Ľudia, ktorí stavali tento chrám, dokázali jednu dokonalú vec: 21.10. a 21.2. (hovorí sa, že sú to dátumy výročia Ramsesových  narodenín a korunovácie) ráno, keď vychádzalo Slnko, tak slnečné lúče prenikali až úplne dozadu do svätyne a osvietili tri sochy. Ptaha nechali úplne v tme. Osvietili len Ramsesa, Rahorechtea a Ozirisa. 

Samotný Ramses II. mal niekoľko žien, avšak jeho najobľúbenejšou bola Nefertari, ktorej dal postaviť chrám hneď vedľa. Podľa legendy bol tak prvýkrát v egyptskej histórii postavený chrám pre kráľovnú. Nefertari bola vždy zobrazovaná hneď za Ramsesom, pretože bola jeho hlavnou kráľovnou a bola jeho srdcu najbližšia. Nefertari bola považovaná za najkrajšiu kráľovnú egyptskej ríše. Vraj mala krásnu štíhlu postavu, nádherné oblečenie, vždy zdobené tými najkrajšími doplnkami. Obidva chrámy boli pri nájdení zaviate pieskom, vraj zdiaľky bolo vidieť len časť z Ramsesovej koruny. 

Opúšťame Abú Simbel a smerujeme k prístavu, kde nasadneme na motorové loďky, ktoré nás priamo dovedú na ostrov Philae. Predtým ako navštívime ostrov Philae zastavíme sa na asuánskej priehrade, ktorej výstavba pomohla Egypt uchrániť pred každoročnými záplavami, a tým zabránila pred zničením historických pamiatok ako je chrám v Abu Simbel alebo samotný chrám na ostrove Philae. Cez asuánsku priehradu pretečie 11- tisíc metrov kubických vody za sekundu. Z asuánskej priehrady to máme na ostrov Philae na skok. Na tomto ostrove je postavený jeden z najznámejších chrámov starovekého Egyptu, ktorý je zasvätený bohyni Isis. Pôvodný ostrov je zatopený, a tak aj tento chrám je prenesený na vyššie položený ostrov. V časoch, kedy sa staval tento chrám, pyramídy už stáli dvetisíc rokov a Abú Simbel tisíc rokov. Je to posledný chrám, ktorý bol postavený v egyptskom štýle. Kresťania tento chrám považovali za symbol pohanstva, a preto tu nájdeme veľa postáv zničených. V chráme boli vykonávané posledné egyptské obrady a boli tu vytesané posledné hieroglyfy. Chrám bol veľakrát zatopený, až do polovičky stĺpov stúpla voda, a preto sa veľmi zničila statika a celistvosť kameňov, a taktiež sa vytratila farba z malieb a jeho zavretie z rozkazu rímskeho cisára v r. 535 znamenalo oficiálne koniec egyptského náboženstva. V roku 1979 bol chrám, kedysi nazývaný aj perla Nílu, zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. 

Po celom dni strávenom na juhu Egypta sa vraciame na hotel, kde plní zážitkov načerpáme nové sily. Na ďalší deň totižto opúšťame Asuán a vydáme sa na cestu do Luxoru. Na našej ceste nevynecháme návštevu prenádherného karnackého chrámu. 

Sme už sedemsto kilometrov južne od Káhiry, v jednom z najstarších miest krajiny – Luxore s pol miliónom obyvateľstva. Zaujímavé je, že všetky chrámy, domy a budovy sú tu postavené v súlade s pravidlami egyptského náboženstva na východnom brehu Níla, čo symbolizuje zrodenie. Západný breh bol vždy pohrebiskom. Aj my mierime na východnú stranu – do Karnaku, ktorý je najväčším chrámovým komplexom v Egypte. Zaberá okolo stotisíc metrov štvorcových a je zasvätený trom božstvám. Ako prvému bohovi Amonovi, ktorého posvätným zvieraťom bol baran, preto je boh Amon  niekedy zobrazovaný v podobe baranej sfingy. Na vyobrazeniach má Amon takmer vždy ľudskú podobu, len výnimočne baraniu hlavu alebo rohy. Amon mal manželku Mut – bohyňu vody, s ktorou mali spolu syna Chonsu – boha mesiaca. Chonsu bol zobrazovaný ako dieťa s hlavou jastraba a s mesiacom na hlave. 

V srdci chrámu sa nachádza veľká stĺpová sieň, ktorá má rozlohu 5000 m2. V stĺpovej sieni stojí 134 stĺpov o výške 10-12 metrov. Sú široké štyri metre a sú celé pokryté hieroglyfmi. Túto stĺpovú sieň ste mohli zazrieť vo filme Smrť na Níle.  Za ňou sa nachádzajú dva obelisky, ktoré dala postaviť kráľovná Hatšepsut. Obelisky sú 36 metrov dlhé a sú vytesané zo žuly. Jeden z obeliskov je na zemi rozbitý. Za chrámom sa rozprestierajú posvätné záhrady. V posvätných záhradách sa nachádza obrovský bazén, ktorý slúžil kňazom na očisťovanie. Pred vstupom do posvätných záhrad sa nachádza skarabeus. Tento skarabeus je momentálne lákadlom pre turistov. Miestni egyptskí sprievodcovia tvrdia turistom, že ak skarabea obídu 7x dookola v smere hodinových ručičiek, tak nájdu šťastie v manželstve. Turisti si z tohto tvrdenia robia srandu a obchádzajú skarabea proti smeru hodinových ručičiek, aby sa rozviedli. V Karnackom chráme sa budete cítiť výnimočne. Strávime tu dostatok času, aby ste si tento prenádherný chrám mohli naplno užiť. Nebudete sa vedieť vynadívať. 

Karnacký chrám je spojený s Luxorským chrámom alejou sfíng, na ktorej mieste bol kedysi kanál. Keď hladina Nílu klesla, kanál bol zasypaný a bola tu vybudovaná dláždená cesta. Po stranách ju lemovalo tisíce sfíng s baraními hlavami. Alej sa začala budovať v období Novej ríše, svoju dnešnú podobu dostala za vlády 30. dynastie pod vedením faraóna Nachtnebefa. Dodnes sú sfingy v štádiu vykopávok, vykopaných bolo zatiaľ len niekoľko úsekov, množstvo sfíng je stále ešte pod zemou a sú na nich postavené obydlia. 

Na konci aleje nás čaká Luxorský chrám, impozantná stavba zo vzácneho núbijského pieskovca, založená asi v roku 1400 pred Kristom. Počas rímskej nadvlády slúžil ako legionárska pevnosť a oblastné sídlo rímskej vlády. Náš hotel v Luxore sa nachádza práve blízko Luxorského chrámu, ktorý je večer krásne nasvietený a dýcha na nás ešte z diaľky tajomnou bohatou históriou tejto výnimočnej krajiny... Z Luxoru neodídeme, kým neochutnáme miestnu špecialitu – pečeného holuba. Náš BUBO prievodca nám poradí, kde ochutnáme toho najlepšie pripraveného. Dobrú chuť! Opúšťame Luxor a vydávame sa na cestu do Údolia kráľov, ktorá je našou poslednou zastávkou pred oddychom pri Červenom mori. Pozriete sa Tutanchamónovi priamo do očí? 

Celá oblasť údolia, ktoré kedysi slúžilo ako pohrebisko faraónov a iných vysoko postavených osôb Novej ríše, sa nazýva El kurna. V Údolí kráľov, ktoré sa delí na východné a západné, sa nachádza momentálne 65 hrobiek, práve vo východnej časti. Dodnes tu však prebiehajú vykopávky a očakáva sa oveľa viac nájdených hrobiek. Najznámejšou hrobkou je jednoznačne hrobka číslo 62, patriaca panovníkovi Tutanchamónovi, ktorú objavil Howard Carter.  Tutanchamón zomrel v 18. roku svojho života a vládol iba desať rokov.  Je to, paradoxe, najslávnejšia a zároveň najmenšia hrobka v údolí. Pri objavení hrobky mal Tutanchamón na nohách sandále. Tým, že sa zachovalo telo, dá sa povedať ako zomrel. Najnovšie medicínske zistenia hovoria, že mal zlomeninu, ktorá spôsobila zápal krvi , čo prerástlo až do otravy  krvi. Taktiež zistili, že mal konskú nohu. 

Jeho hrobka sa zachovala akoby zázrakom. Bola vykradnutá niekoľko dní po panovníkovom pohrebe, zmizlo z nej veľa prsteňov. Lupiči boli pravdepodobne pristihnutí pri čine. Samotná hrobka je rozdelená na jednotlivé miestnosti. Pri nájdení hrobky boli v prvej miestnosti nahádzané veci (látky, vejáre, pštrosie perá... ), ktoré sa po otvorení hrobky  ihneď rozpadli. Na konci miestnosti  boli dve postavy – strážcovia, ktorí stáli oproti sebe a pozerali sa vzájomne do očí. V bočných miestnostiach sa nachádzali modely lodí, skladacie postele, čierna socha šakala. Za sochou šakala bola pozlátená skriňa, v ktorej boli kamenné nádoby so sarkofágmi. V nich boli uložené štyri orgány (pľúca, žalúdok, tráviaci trakt a pečeň). Vo vnútri hrobu bolo nájdených celkovo okolo päťtisíc relikvií. Samotná truhla bola vložená do dvoch pozlátených sarkofágov a tie vložené do štyroch drevených dební, ktoré do seba zapadali. Zo samotnej zlatej truhly nedokázali telo Tutanchamóna vybrať, a tak museli sarkofág nahriať. 

Z Údolia kráľov sa presúvame ešte na malú návštevu archeologickej lokality Dér el Bahri neďaleko Luxoru. V rámci komplexu troch zádušných chrámov v skalnej kotline si obzrieme najnavštevovanejší z nich – chrám kráľovnej Hatšepsut. Chrám postavený v horách sa skladá z troch terás a pôsobí naozaj impozantne. Kráľovná Hatšepsut vládla dvadsať rokov a hovorilo sa jej aj ´Najposvätnejšia z posvätných´. Prevzala na seba všetky funkcie, ktoré sa spájali s funkciou faraóna. Nechala sa zobrazovať s bradou a počas ceremónií nosila ceremoniálnu bradu. Vládla ženským spôsobom - teda dohovorom, nie silou. Chrám bol však veľmi zničený. Objavený bol v roku 1891, odvtedy na ňom pracovali celé tímy reštaurátorov a archeológov a dnes je obdivuhodne zrekonštruovaný. Ide o tri plošiny, spojené obrovským schodiskom, vedúcim až k najsvätejšej svätyni, vytesanej do skál. Nájdete tu aj kaplnky a reliéfy, zobrazujúce Hatšepsutinu korunováciu. Návštevou u kráľovnej končíme našu spoznávaciu časť zájazdu v Egypte a presúvame sa do Hurghady, kde budeme nasledujúce tri noci oddychovať. 

V Hurghade sme ubytovaní v základnom hoteli Coral beach resort, no je tu aj možnosť priplatiť si za 5* hotel Hilton v Hurghade. /Viac informácii ako aj cenu nájdete na našej stránke www.bubo.sk/. Počas našej oddychovej časti pri Červenom mori organizujeme pre záujemcov celodenný výlet na lodi spojený s potápaním. Cena závisí od počtu záujemcov. V cene je zahrnutá strava, pitie, potápačská výstroj a asistencia skúseného potápača. Pripravili sme pre vás naozaj bohatý program. Vydajte sa s nami aj vy na cestu po stopách starovekých Egypťanov! 

Edfu – najzachovalejší chrám v celom Egypte. Celý chrám bol venovaný bohovi Horusovi. Horus bol sokolí boh, ktorý bol osobným strážcom faraóna. Chrám bol zanesený pieskom až po strop. Úplne na konci chrámu je svätyňa, v ktorej bola bárka a v nej bol uložený samotný Horus. 

Chrám Kom Ombo – chrám 150 km južne od Luxoru, jediný v celom Egypte, ktorý je dvojitý – zasvätený dvom rôznym bohom: Ľavá západná časť patrí Harverovi s hlavou sokola, pravá východná je zasvätená krokodíliemu bohu Sobekovi. V tejto časti chrámu boli chované krokodíly ako jeho symboly. Bolo tu dokonca nájdených okolo 300 múmií krokodílov. Keď sa samici krokodíla vyliahnu mladé, tak ich v ústach prenáša do vody. A práve v tomto chráme boli nájdené mumifikované veľké krokodíly, ktoré mali v ústach malé krokodíly. Na stenách je kalendár zobrazujúci, ako Egypťania rozdeľovali rok. Ich rok mal tri obdobia: obdobie záplav, obdobie, kedy sadili a obdobie, kedy mali úrodu. V chráme sa nachádzajú dve svätyne. Egypťania do neho chodili za účelom liečenia. Za samotným chrámom bola nemocnica a lekáreň, preto na stenách chrámoch môžeme vidieť mnohé vyobrazenia liečebných chirurgických nástrojov.