Pôjde pán F. do neba?

Pôjde pán Fidel do neba? Určite áno! Ak v nebo sám verí a rozhodne sa tam ísť, určite sa tam dostane. Neodporúčal by som nikomu mu v tom zabrániť, nech už má za sebou kohokoľvek. Mnohí sa prerátali. 

Keď chcel byť Fidel ako mladý právnik poslancom na Kube a Batista sa dostal vojenským prevratom k moci, voľby sa nekonali. Castrovci proti nemu zaútočili na 10-nasobnú prevahu v kasárňach Moncada, v meste Santiago de Cuba, ktoré ležalo v provincii Oriente. Táto provincia patrila k tým najzaostalejším na ostove. Povtanie nedopadlo dobre, Fidel bol jeden z mala tých, čo prežili. Jeho slávna obhajoba zakončená vetou: 

,súd neohúrila, dostal 15 rokov, ale za 2 roky už bol na slobode a odchádza do Mexika. 

Keď o rok neskôr pri vylodení na východe ostrova na začiatku revolúcie vládni vojaci pozabíjali väčšinu jeho mužov, prežil len tucet bojaschopných mladíkov a zdalo sa,  že Che Guevara mal pravdu,  keď Fidelovi vravel , že je trochu "loco",  keď si myslí,  že sa to môže podariť. A predsa,  do troch rokov režim podporovaný USA padá na kolená pred revolucionármi  a Batista v snahe zachrániť si holý život uteká z ostrova. Pokrstený potomok španielskeho imigranta, vychovaný v kresťanskej tradícii, prehlasuje pred kamerami na turné v USA,  že v žiadnom prípade nie je komunista. Pred revolúciou bol členom  antikomunistickej ortodoxnej Strany Kuby, revolucionári si v horách Sierra Maestra spievali fidelizmus áno, komunizmus nie, ...všetko sedí.

Vtedy nechcel byť  komunistom - nebol ním. Keď sa spoločnú reč  s USA nájsť nepodarilo, zostalo v čase studenej vojny málo možností. Prišla agrárna reforma, zoštátňovanie podnikov, koketovanie so ZSSR  zakončené veľkolepou svadbou z rozumu,  ktorej nevyhnutnou  súčasťou bolo aj prijatie ideológie. Fidel sa stáva marxistom -leninistom, pretože sa tak rozhodol.  A náboženstvo sa stáva ópiom  ľudstva, lebo musí. USA sa snaží sabotážami, podporou kontrarevolucionárov, pokusmi o atentáty, ekonomickým embargom, propagandou a dokonca veľkou neúspešnou inváziou v Zátoke svíň, odstaviť  Castra od moci, ale nič nepomáha. Súper je silnejší  než  si mysleli, a to, čo sa podarilo ľavou zadnou inde v Latinskej Amerike, proti Castrovi nevyšlo. Výsledok je opačný - moc si Fidel upevnil, takisto aj vzťah so ZSSR. 

Keď po takmer troch dekádach ideálne fungujúceho vzťahu štedrá partnerka z východu kolabuje a na ostrov prestáva prichádzať materiálna podpora v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, hrozí problém. Kolaps dopravy, energetiky, nedostatok jedla, materiálu, techniky. Ideálny stav na nespokojnosť a odpor proti vláde. Nič nemáme, naša loď sa potápa v búrke, všetci nás opustili, krásne podmienky na vzburu. A v tom prichádza náš kapitán a tvrdí, že sme prežili aj väčšie búrky, že nikto iný by to nedal, ale my áno, lebo sme Kubánci, pozrime sa,  čo všetko sme dokázali, my svoju loď kvôli kúsku chrumkavého chleba nezapredáme,  a keď sme prežili, ako sa nám otočili chrbtom tí sprava, prežijeme aj to,  keď sa nám otočia tí zľava. 

Nehádžte kameňmi, skúsme dať ruky k sebe a pozrieť sa hore, tam nás vypočujú, tam majú  zakázané neodpustiť a verme,  že to vyjde, tak ako verili Kubánci v prvých rokoch kolonizácie na východe ostrova, kde sa stal zázrak a patrónka Kuby Virgen de la Caridad del Cobre posádku malej loďky pred búrkou zachránila. Aj my budeme spasení. 

A namiesto Marxa na ostrov opakovane prichádza Ján Pavol II., neskôr aj Benedikt a František, ktorý dnes vyjadril ľútosť nad úmrtím El Comandanteho a prehlasuje, že sa bude za jeho dušu modliť. Na kubánskych námestiach pápeži vítajú zmenu nálady voči veriacim a cirkvi, v ich prejavoch sa kritizuje dopad embarga na nevinný kubánsky ľud. Cirkev začína hrať dôležitú úlohu mediátora vo vzťahu k zahraničiu, kde sprostredkuje dohodu o vydávaní španielskych pasov disidentom, ktorí chcú opustiť Kubu, alebo stretnutia Raula Castra s Obamom. Do hlavného mesta prichádza aj Putin inaugurovať pravoslávny kostol a dokonca sa z havanského letiska stáva historické hniezdočko zmierenia a náboženskej tolerancie,  keď sa tam po viac ako tisíc rokoch oficiálne stretávajú hlavy rímsko-katolíckej a ruskej- ortodoxnej cirkvi. 

Pre niekoho diktátor, zlodej, vrah, či  prezliekač kabátov. Pre iného idol odvahy, vzdoru proti neporaziteľnému, bojovník proti rasizmu a nespravodlivosti, advokát chudobných, karibský Jánošík. 

Nech si teda história, ochranka nebeskej brány, alebo ktokoľvek iný dá pozor na svoj verdikt, aby si nespôsobil komplikácie, o ktorých sa im ani nesnívalo a radšej nech poslúchne.