Petrohrad – cárov triumf, vystavaný na močiaroch

Petrohrad – cárov triumf, vystavaný na močiaroch

Perla na Neve. Mesto, ktoré sa malo stať za vlády Petra Veľkého symbolom modernizácie krajiny, akousi výkladnou skriňou, ktorou sa cárske Rusko chcelo pýšiť pred zvyškom Európy. Mesto bielych nocí, elegantných bulvárov, štvormiliónová severská krásavica, hrdo sa rozkladajúca na štyridsiatich ostrovoch pri Fínskom zálive. Romantika na nábreží, impozantná atmosféra starých cárskych časov, nádherná architektúra, umelecké poklady.... Petrohrad ukrýva v sebe toľko nádhery, že ak naň máte jeden, zďaleka nebudete mať dostatok času spoznať ho dôkladne.

Kedy, ako, kam?...

Ak plánujete návštevu Petrohradu, odporúčam zavítať sem aspoň na plnohodnotné tri-štyri  dni. Najviac ľudí sem prichádza v období tzv. petrohradských bielych nocí, čo sú termíny okolo letného slnovratu. Vrchol turistickej sezóny zažíva Petrohrad od druhej polovice mája do augusta. Tým, že Petrohrad sa nachádza poriadne na severe, je tu značný rozdiel medzi trvaním dňa v zime a v lete. Biele noci sú zvláštnym javom, keď po západe slnka spadne šero, ale nenastane tma. Pozor, v Petrohrade vie byť chladno aj v lete... 

Zvážte termín návštevy Petrohradu počas veľkých športových podujatí, či veľkých sviatkov, kedy treba rátať s drahšími ubytovacími kapacitami i preplnenejšími verejnými miestami, pamiatkami a atrakciami. Chápem, že pre Slovákov je veľmi lákavé aj cestovanie v termínoch májových predlžených víkendov, no v Rusku to znamená množstvo príprav na veľkolepé oslavy 9. mája (u nás sa oslavuje 8. mája), ako blokovanie ulíc pri výstavbách tribún, nácviky pochodov, množstvo policajtov a sprísnené bezpečnostné opatrenia.

Keď ste si už vybrali termín, treba myslieť ešte na jednu vec: Do Ruska potrebujete víza, ktoré vybavíte na veľvyslanectve v Bratislave (https://slovakia.mid.ru/web/svk/viza) alebo využijete jednu z množstva firiem, ktoré víza sprostredkúvajú. Možno na niektorých stránkach nájdete informáciu o bezvízovom styku, ak smerujete do Petrohradu trajektom z Helsínk. Pozor, nie je to pravda, slovenských občanov sa toto opatrenie netýka! Takže na víza nezabúdajte. Petrohrad má slušné letecké spojenia do celého sveta. Pre Slovákov sú najpraktickejšie priame lety napríklad z Viedne či Budapešti.

 „Najviac ľudí prichádza do Petrohradu počas legendárnych bielych nocí.“

A čo ubytovanie? Petrohrad má jednu pre turistov obrovskú výhodu: Drvivá väčšina najzaujímavejších pamiatok je dostatočne blízko aj na pešie poznávanie. Preto v BUBO odporúčame ubytovanie na Nevskom prospekte a v jeho okolí,  bližšie k budove Admirality (samotný Nevský prospekt má dĺžku takmer päť kilometrov, tak aby ste sa nepopálili), alebo na Vasiljevskom ostrove. My v BUBO máme radi osvedčené a kvalitné hotely:  Marco Polo, Solo Sokos hotel Vasiljevsky, Corinthia alebo Domina Hotel.

Mesto zrodené na močiaroch

Petrohrad vznikol na území ktoré Rusko získalo počas Severnej vojny proti Švédom. Rusi vtedy umne využili príležitosť, keď bolo Švédsko oslabené po konflikte s Poľskom. Toto územie boli len pusté bažiny a močiare, drsná, nehostinná príroda. Cár Peter I. (Veľký) dal toto územie vysušiť a to veľmi jednoduchými postupmi. Rusko v tom čase nebolo technologicky na úrovni, no Rusi  disponovali niečím, čo na vyspelejšom západe v takom množstve nemali. Ľudský kapitál. Cár rozkázal poslať na túto sizyfovskú úlohu - skrotiť oblasť Fínskeho zálivu, aby bola obývateľná, tisícky ľudí. Hovorí sa, že v tom období nebolo nebezpečnejšej práce v celej Európe. Celkovo sa odhaduje, že len samotné sušenie a usmerňovanie vodných tokov malo za následok 30 000 ľudských obetí. Nejednalo sa len o nehody na stavbách, ale aj o neľudské pracovné podmienky. V lete ľudia trpeli horúčavami, nájazdami komárov, úplavicou, v zime drsnými ruskými mrazmi. No cár získal, čo chcel...

Peter Veľký vyrastal neďaleko Moskvy, mimo bojov o trón a typických dvorných intríg. Počas svojho dospievania sa priučil mnohým remeslám, inkognito študoval stavbu lodí v Holandsku, navigáciu v Anglicku i umenie v Taliansku. Vo svete tiež videl, že jeho národ a krajina sú v mnohom oproti Európe zaostalé, a rozhodol sa s tým niečo robiť. Za každú cenu, pustil sa aj do detailov. Keďže na západe bola hustá brada symbolom zaostalosti, Peter Veľký zakázal plnofúz a zaviedol daň z brady. Založil mnohé školy, dal postaviť nemocnice. Aby na dôležité stretnutia ľudia nemeškali, zaviedol tzv. sankčný pohár. Každý, kto meškal, musel do seba kopnúť pohár vodky až do dna. Ten pohár mal objem jeden liter. Čítate správne, jeden liter vodky! Dvakrát ste si rozmysleli, či budete meškať.

Rusi radi pili alkohol, a cár začal častým alkoholickým výtržníkom udeľovať medaily za pijanstvo. Bola to obrovská hanba - nosiť hnusnú ťažkú medailu na krku ako zviera. (Vtedy vzniklo krčmové gesto klopkania si po krku ako znak objednávky ďalšej rundy.)

Vojensky Peter Veľký získal územia pri Fínskom zálive, na Kaukaze a pri Čiernom mori. Následne napozýval do Ruska priateľov, expertov a učencov z celej Európy, aby pomohli pozdvihnúť úroveň obyvateľstva. Bolo to na prelome 17. a 18. storočia, kedy vznikal Petrohrad. Traduje sa príbeh o skupinke talianskych architektov, ktorí boli pozvaní vybudovať  európsky skvost v delte rieky Neva. Prišli na miesto, zhrozene sa dívali na pusté okolie a odmietli nesplniteľnú úlohu - ´stavať mesto, kde nič nie je´. Našťastie, tento názor nezdieľali všetci architekti. Francúz Jean Baptiste Alexandre Le Blond, či Taliani Dominico Trezzini a Bartolomeo Rastrelli naopak videli v pustatine príležitosť: ´Úžasné, nič tu nie je, môžeme tu zvečniť svoje nápady a vízie!...

„Architekti dostali nemožnú úlohu – vybudovať mesto na nehostinných pustatinách.“

Cárov triumf - Petrodvorec

Prvou stavbou uprostred toho nič bola Petropavlovská pevnosť na Zajačom ostrove – dodnes najstaršia kamenná budova v meste. Mesto sa začalo postupe úspešne rozrastať do veľkosti i krásy. Dostalo názov Petrohrad, čo nebolo rozmarom ruského panovníka nazvať mesto po sebe. Pomenoval ho po Apoštolovi Petrovi, ktorý bol jeho patrónom. (Toto meno mu vydržalo až do roku 1924, keď sa načas volalo Leningrad, po rozpade Sovietskeho zväzu sa mu v referende vrátil pôvodný názov. )  Petrohrad sa krátko po svojom vzniku stal hlavným mestom a v mnohom nahradil Moskvu. Prečo? Peter si uvedomoval že v Rusku majú mizerné cesty, čo bola jedna z príčin zaostalosti krajiny. Zrátal si, že výstavba nového moderného mesta ktoré bude oknom do Európy bude tá správna investícia. Výstavbou nového prímorského mesta ušetrili na stavbe ciest a založili prvú lodenicu. Nezabúdajme, že každý úspešný cár musel dokázať tri veci. Zaznamenať územné zisky, postaviť veľkolepú stavbu a získať prestíž. Petrovi sa podarili územné zisky aj veľkolepé architektonické projekty (moskovský Chrám Vasilija Blaženého, Chrám Krista Spasiteľa, či petrohradský Chrám Sv. Izáka, Alexandrovský stĺp, cárske sídlo Petrodvorec...). Chýbala prestíž. Ak si chcel nárokovať prívlastok Veľký, musel niečo podniknúť. (Inak, bol naozaj veľký, meral vyše dva metre a zaujímavosťou je, že spával na posteli dlhej len 170 cm, pretože vtedy lekári odporúčali spávať v polosede.) Odpoveďou malo byť veľkolepé sídlo - Petrodvorec, po vzore francúzskeho Versaille (približne 35 km od Petrohradu). Podarilo sa. Vidieť tie horné a dolné záhrady s majestátnym palácom, neuveriteľnými kaskádami s dominantnou zlatou fontánou v plnej paráde je zážitkom na celý život. Uprostred sa nachádza trojmetrová socha Samsona, ktorý drží za papuľu zlatého leva ako symbol porazeného Švédska.

Aby ste si vedeli predstaviť majestátnosť sídla: Na samotnej kaskáde je 64 fontánok a 255 pozlátených, väčšinou bronzových sôch. Zo „skroteného leva“ strieka voda za ideálnych podmienok až do výšky 20 metrov. Najkrajšie fotky spravíte zo schodísk, prípadne z mostíkov ponad vodu. Na konci odvádzacieho kanálu sa nachádza prístav, ktorý zabezpečuje rýchlolode do Petrohradu. V prípade pekného počasie sa vám podarí zhliadnuť siluety Kronštadtu (opevneného mesta na ostrove Kotlin, samostatného okresu v rámci mesta Petrohrad).

Petrodvorec je viditeľný aj z lietadla, takže pri odlete z letiska Pulkovo mu môžete venovať posledné pohľady. Táto pýcha mesta utrpela obrovské škody počas 2. svetovej vojny pri tzv. blokáde Leningradu. Nemci tu zanechali doslova ruinu, fotografie svedčiace o minulosti nájdete hneď pri vstupe do areálu. Jeho opravy napredovali veľmi pomaly, lebo predchádzajúci režim nemal potrebu investovať do opráv cárskych pamiatok. Najväčšia časť rekonštrukčných prác sa preto udiala až po rozpade ZSSR.

Ak sem mierite v letných mesiacoch počas najvyššej turistickej sezóny, už na parkovisku vás rozosmeje orchester s choreografiou maturantov. Za pár rubľov zahrajú aj nejakú vychytávku z krajiny návštevníkov. V Ich repertoári tak nechýbajú Macejko, či slovenská hymna.

Pozor, vo vnútri paláca je zakázané predbiehanie! Úzke chodby a stiesnené priestory vyústili do gentlemanskej dohody, že skupina nemôže obiehať ďalšiu pred sebou. V praxi to znamená, že ak vychytáte obkľúčenie čínskymi skupinami, váš dojem z miesta môže byť ohrozený. Ďalším extrémom je, ak je pred vami ruská skupina. Miestny ruský sprievodca si nemôže dovoliť recenziu o neúplnom výklade, ak by napríklad nespomenul kľučky na dverách, hrnčeky na stoloch alebo pavučiny v kútoch, takže táto skupinka aj bude postupovať patrične pomalým tempom. Zákaz neplatí pri individuálnych vstupoch – dvojice, či trojice sa po dohode môžu predbiehať. J

Začíname prehliadku...

Ak bývate na Vasiljevskom ostrove, ako väčšinou my s BUBO, prvou zastávkou budú dve sfingy. Pomyslíte si - čo je toto za gýč?! Tvrdenie, že Petrohrad je najeurópskejšie mesto Ruska, hneď na začiatku pokrivkáva. Opak je však pravdou... Dve sfingy boli dovezené do mesta začiatkom 19. storočia priamo z Egypta. Odvtedy už nestrážia faraóna Amenhotepa II. , ale dodnes dohliadajú na Nevu.  Sú dokoca natoľko populárne, že v meste nájdeme ešte niekoľko ich replík...

Od sfíng sa popri nábreží presunieme pri paláci bohatiera Menšikova. V ranných dobách to bola najkrajšia a najreprezentatívnejšia budova mesta. Zahraničné návštevy tu prijímal aj samotný Peter Veľký. Míňame Palácový most a stojíme pri bode s názvom Strelka. Vidíme dva červené stĺpy, ktoré sa kedysi používali ako majáky. Tu sa nachádzal jeden z prvých prístavov v Petrohrade. Sú vyzdobené loďami na znak ruských námorných víťazstiev. Naskytuje sa nám nádherný výhľad na Zimný palác (Ermitáž) a na náš ďalší cieľ – Petropavlovskú pevnosť na Zajačom ostrove s vytŕčajúcou vežičkou Chrámu sv. Petra a Pavla.

Nedobytná pevnosť

A sme tu. Petropavlovská pevnosť impozantného hviezdicovitého tvaru, s múrmi hrubými  šesť až desať metrov. Bola to jedna z prvých stavieb, ktoré boli v Petrohrade postavené.  Odkedy bola dokončená, Petrohrad nikdy nebol obsadený (pokúšali sa o to Nemci počas Druhej svetovej vojny, ale neúspešne). Vo vnútri sa kedysi nachádzala cárska mincovňa, celkom logicky, keď to je taká nedobytná pevnosť.

Súčasťou pevnosti (celým názvom Pevnosť svätých apoštolov Petra a Pavla) v historickom jadre mesta je Chrám sv. Petra a Pavla. V čase, keď bol Petrohrad hlavným mestom, slúžil na pochovávanie panovníkov a členov cárskej rodiny. Odpočíva tu aj Peter Veľký - zakladateľ mesta i posledný cár Mikuláš II. Mimochodom, Mikuláš aj so svojimi najbližšími sa stali obeťou masakru v Jekaterinburgu. K vraždám ženskej vetvy sa traduje príbeh o tom, ako sa guľky zo zbraní pri zásahu žien do hrude a brucha akoby zázračne odrážali. Boľševikov to vystrašilo, pomysleli si, že sa jedná o zázrak a činia niečo hrozné. Záhada bola však veľmi rýchlo odhalená – ženy mali v korzetoch také veľké množstvo šperkov a drahých kameňov, že nadobudli vlastnosti nepriestrelnej vesty.

 Pri množstve náhrobkov v chráme ľahko identifikujete, či sa pozeráte na hrob panovníka. Ak sa v jeho rohoch nachádza dvojhlavý orol (znak cára, prebratý z Byzantskej ríše) znamená to, že dotyčný vládol krajine, i keď možno iba nakrátko. Chrám sa radí medzi stavby petrovského baroka, jeho architektom bol už spomínaný Domenico Trezzini, podobne ako celej pevnosti. Pevnosť funguje od roku 1703. Počas boľševizmu sa časť pevnosti využívala ako väzenie politických väzňov. Pre milovníkov armádnej techniky - hneď oproti sa nachádza vojenské múzeum.

Odtiaľ už je to len na skok k pôvodnému domčeku Petra Veľkého. Cár si na prelome 17.-18. storočia uvedomoval zaostalosť obrovskej ríše, kde ľuďom chýbala infraštruktúra, vzdelanie a inovácie. Preto sa rozhodol, že ľahšie, než vybudovať cesty naprieč krajinou, bude presťahovať mesto k morskému pobrežiu, kde sa vodná cesta prirodzene nachádza. Voľba padla na toto územie z viacerých dôvodov. Jedným z nich bolo porazenie Švédska, za ktoré sa očakávala odveta, druhým výhodnejšia poloha a jednoduchší prístup ku krajinám západnej Európy v porovnaní s pobrežím Čierneho mora. V časoch, keď na území dnešného Petrohradu nebolo nič, len nekonečné močiare, musel aj samotný Peter niekde bývať a prespávať, preto tento domček. Toto je aj odpoveď na nevyslovenú otázku, prečo Peter Veľký využíval pre prijímanie zahraničných hostí Menšikov palác.

Len kúsok od domčeku sa nachádza legendárny krížnik Aurora. Loď, dnes prerobená na múzeum, sa nezmazateľne zapísala do svetovej histórie v roku 1917 slepým výstrelom, keď bol záhajený útok na Zimný palác. To odštartovalo Veľkú októbrovú revolúciu. Tá síce prebiehala v septembri, ale vtedy sa v Rusku používal juliánsky kalendár. Mimochodom, toto je aj dôvod, prečo sa ruskí športovci dostavili na olympiádu v Saint Louis v roku 1904 o dva týždne neskôr J Dodnes sa juliánsky kalendár používa pri určovaní náboženských sviatkov. Potom, nebuďte sklamaní, Auroru je takmer nemožné z brehu vyfotiť bez nevkusných reklamných bannerov. No ak chcete dobrý záber na hrdý krížnik, z paluby výletnej lode sa to dá úplne pohodlne.

„Cár chcel z Petrohradu urobiť výkladnú skriňu pre Európu.“

Krása petrohradských chrámov

 A dostávame sa k ďalšej dominante Petrohradu -  chrámu Vzkriesenia Ježiša Krista. Niektorým nie bezdôvodne pripomína moskovský chrám Vasilja Blaženého. Podľa mňa je však jeho petrohradský ´brat´ krajší. Uchvátia vás už štyri pozlátené vežičky a vonkajšie steny, pokryté majolikovými a mozaikovými panelmi. Jeho interiér zdobí množstvo vzácnych ikon a malieb. Práve na tomto mieste bol spáchaný atentát na cára Alexandra II., veľkolepým chrámom si uctili jeho pamiatku. Vnútri sa síce nachádzajú kamene, pofŕkané cárskou krvou z atentátu, no žiaľ, jedná sa už len o repliku. Tie skutočné niekto ukradol. Hm, netradičný suvenír no odkedy bola cárska rodina blahoslavená ruskou pravoslávnou cirkvou, jedná sa o cennú relikviu. Počas Druhej svetovej vojny sa chrám využíval ako sklad potravín a bunker.

Ešte vyhľadávanejším cieľom turistov je Katedrála sv. Izáka. Je to druhá najvyššia pravoslávna katedrála na svete (po moskovskom chráme Krista spasiteľa). V Rusku bolo zvykom, že po významných víťazstvách sa stavali obrovské chrámy a pamätníky na počesť týchto udalostí. Katedrálu sv. Izáka postavili na počesť porazenia Napoleona. Stojí na mieste, kde predtým stál drevený kostol. Dnes jej interiér ukrýva dvanásť pozlátených sôch anjelov, vysokých šesť metrov, výzdobu tvorí viac ako dvesto obrazov a mozaík.  Zvonku chrám podopiera 112 stĺpov z červeného granitu. Keď ste už tu, určite sa choďte pokochať peknou vyhliadkou na celé mesto zo 101 metrov vysokej zlatej vežičky, ozdobenej sto kilogramami zlata. Vnútri kupoly visí strieborná holubica, ktorá je symbolom Ducha svätého.  Počas komunizmu bol tento chrám premenený na múzeum ateizmu a do kupoly bolo vtedy namiesto holubice umiestnené Foucaltovo kyvadlo. (Pretože Zem rotuje, rovina kyvu kyvadla sa tiež plynule otáča. )  Ide teda o jedno z mála miest na svete, kde sú také podmienky aby dlhé závesné kyvadlo slúžilo ako dôkaz o rotovaní zeme.

Ruské poklady – vodka a kaviár

Od duchovna k niečomu svetskejšiemu! Samozrejme, čo by to bolo za návštevu Ruska, keby sme neochutnali nefalšovanú a najlepšiu vodku. Nesmieme vynechať návštevu „Múzea vodky“ kde sa okrem ochutnávky dozvieme aj to, kto vlastne vymyslel vodku a prečo niekoho vôbec napadlo vypaľovať obilie. Prečo a kto zdanil výrobu vodky? Prečo je Mendelejev považovaný za otca vodky? To všetko za dozviete v tomto pozoruhodnom múzeu. Možno vás prekvapí aj zaujímavý fakt o stolovaní, no Rusi vodku nezapíjajú ale zajedajú. V múzeu najčastejšie s kyslou uhorkou, slanou rybkou alebo pomasteným krajcom chleba s cibuľou.

Pri gurmánstve ešte zostaneme. Hneď vedľa vodka múzea sa nachádza reštaurácia Stroganoff Steakhouse, ktorú aj my s BUBO radi navštevujeme. Majitelia hrdo o sebe tvrdia, že sú reštauráciou s najlepším stroganovom v celom Rusku. To nevieme posúdiť, keďže sme nevyskúšali všetky stroganovy v obrovskej kajine, no najete sa tu naozaj výborne! A prekvapivo, cena za túto dobrotu nie je nijako likvidačná, dopriať si ju môže prakticky každý.

 Ísť do Ruska a nedať si boršč, to je ako byť v Prahe a nedať si pivo. Ak máte naplánovanú návštevu Kataríninho sídla v Puškinove, nevynechajte návštevu reštaurácie Podvorye. Okrem vynikajúceho boršču tu majú aj geniálne šašliky (mäsové špízy). Personál je tu veľmi priateľský a okrem iného tu vyhráva tradičná ruská živá hudba. Tí skôr narodení si zanôtia chytľavú pesničku Kaťuša alebo Kalinku. AK si chcete z výletu odniesť kaviár, tak si treba dať pozor – keď vám núkajú lacný kaviár, pravdepodobne nebude najkvalitnejší. Za výberový kaviár z jesetera si treba priplatiť. Taký určite nájdete napríklad na Nevskom prospekte v predajni Sklad #5.

 „Ak vám v Rusku ponúkajú lacný kaviár, pravdepodobne nebude kvalitný...“

Ermitáž – Zimný palác

Aj keď nie ste nadšencom výtvarného umenia, obrazov, neospravedlňuje vás to z takého barbarstva, ako vynechať návštevu Ermitáže!!! Aj ten najväčší ignorant by mal vstúpiť do rozlohou druhej  najväčšej galérie na svete (hneď po parížskom Louvri), jedného z najvýznamnejších umeleckých pokladov ľudstva. Bohatstvo Ermitáže začalo vznikať za éry cárovnej Kataríny Veľkej v roku 1764 ako jej súkromná zbierka, dnes pozostáva z troch miliónov exponátov, od praveku až po súčasnosť.  Do Októbrovej revolúcie bola Ermitáž ako súčasť cárskeho sídla pre obyčajného smrteľníka uzavretá, až po revolúcii sa otvorila verejnosti. Okrem zbierok sú vzácnymi staviteľskými  exponátmi aj samotné budovy. Ermitáž – to je štyristo sál v šiestich budovách. Centrálnou budovou je práve Zimný palác – niekdajšie sídlo cárov.  Ak by ste všetky vystavené exponáty umiestnili po oboch stranách na chodbu, tento koridor by meral neuveriteľných 15 kilometrov. 

A ktoré diela by ste určite nemali vynechať? Dominantou sú plne funkčné mechanické Pávie hodiny, staré viac ako dvesto rokov – originálny a vzácny dar od Potemkina pre Katarínu Veľkú, známu množstvom nápadníkov. (Zaujímavé je že k trónu sa dostala odstránením svojho manžela - vnuka Petra Veľkého). Raritou sú sošky z okolia dedinky Maľta, ktoré majú cca 20 000 rokov, nájdete tu svedectvo zo starovekého Grécka, Ríma, Orientu, Sumerov, Číny, Kaukazu... V talianskej časti nájdete diela od Leonarda da Vinciho a jeho stvárnenie Panny Márie alias Madonny, Diela Botticelliho, Tiziana, Raffaela, Michelangelove sochy Schúlený chlapec a Mŕtvy chlapec na delfínovi. Okrem toho tu uvidíte bohato zdobené interiéry, kráľovské tróny alebo súkromný chrám, čisto iba pre cársku rodinu. Za jeden z najcennejších sa považuje kútik s dielami Rembrandta.

 Jeho Návrat strateného syna bol pred niekoľkými rokmi zničený kyselinou. Istá návštevníčka sa spýtala ochrankára, kde nájde ten najdrahší a najcennejší obraz a keď ju zaviedol Rembrandtovmu dielu, poliala ho kyselinou, ktorú si doniesla vo fľaši. Preto je odvtedy striktný nosenia zákazakých koľvek tekutín v ruských galériách. Nedávno bolo zas v moskovskej Tretjakovskej galérii nožom rozrezané dielo, na ktorom Ivan Hrozný drží bezvládne telo svojho syna, ktorého nechtiac zabil. Preto tu rátajte s bezpečnostnými kontrolami podobnými tým na letisku.

 

Zaujímavosťou je, že počas blokády Leningradu stihli evakuovať a zachrániť drvivú väčšinu exponátov. Prehliadky však vtedy organizovali  naďalej, návštevníci obdivovali prázdne rámy a zvyšok si mali jednoducho domyslieť. Znie to možno smiešne, ale bola to ťažká doba - extrémne náročných 900 dní, keď bol nedostatok doslova všetkého. Nemci vyrátali, že mesto má zásoby približne len na mesiac, prídel chleba pre prvú líniu bol 125g/denne. Preto sa nemôžeme čudovať, že sa začal okrajovo vyskytovať aj kanibalizmus, ľudia jedli potkany či potulné mačky, ktoré im prišli pod ruku. Mimochodom, sochy mačiek môžete vidieť aj kdekoľvek na námestiach mesta. Je to uctenie si spomienky na udalosť, keď po vojne v roku 1949 priviezli do Petrohradu dva vagóny mačiek, aby sa malé šelmy chopili svojho miesta v spoločnosti a začali kántriť hrozivo bujnejúcu populáciu potkanov a myší. Jedinou zásobovacou trasou do Leningradu bola vtedy tzv. Cesta života cez zamrznuté Ladožské jazero. Ako vôbec bola možná? Nemci obkľúčili Petrohrad nedokonale a spoliehali sa aj na pomoc Fínov, no tí sa zastavili hneď po tom, ako získali spať svoje pôvodné územia (hranica Karélie).

To sa však už lúčime s Ermitážou – jednou z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií na svete, ktorá je okrem malieb a sochárstva aj miestom úžitkového umenia, zbierok porcelánu, skla, klenotov, tapisérií, návytku, textílií, odevov, zbraní, či mincí... Určite si nenechajte ujsť jednu z top turistických atrakcií sveta! 

„Úchvatná Ermitáž je rozlohou druhá najväčšia galéria na svete.“

Kazaňská katedrála

Ďalší majestátny chrám, ktorý upúta piliermi viditeľnými od Nevského prospektu je Kazaňská katedrála. Má sa podobať na baziliku sv.Petra v Ríme, a naozaj, od ostatných chrámov v meste sa svojím neruským štýlom dosť odlišuje. Je to aj preto, že vtedajší panovník Pavol I. túžil po spojená pravoslávia s katolíckou cirkvou a chrám mal túto jednotu reprezentovať. Pred chrámom sú umiestnené sochy slávnch vojvodcov Kutuzova a Barclay de Tolly. Tento chrám je tiež miestom, kde je Kutuzov pochovaný. V interiéri kostola je jeho hrob situovaný (pri vstupe od Nevského prospektu) hneď  po pravej strane. Zaručene vám padne zrak aj na zástup ľudí, modliacich sa pri ikone Matky Božej Kazaňskej. Jedná sa o kópiu tej originálnej, ktorá ako zázrakom prežila zničenie Kazane. Na jej základe vzniklo niekoľko kópií, a toto je jedna z nich. Pripisujú sa im nadprirodzené vlastnosti. Napríklad počas blokády Leningradu bol samotný Stalin taký zúfalý, že sa obrátil na cirkevných predstaviteľov, či nevedia nejako pomôcť aj po náboženskej stránke. Hodnostári sa rozhodli, že spravia okruh okolo mesta s ikonou na rukách. A naozaj, Nemci sa nakoniec za tento pomyselný okruh nedostali.

V pravoslávnych chrámoch sa počas omše nesedí, ale stojí. Stoličky sú len po okrajoch, pre tých najstarších, alebo chorých. V každom chráme je dominantný ikonostas, ktorý ma symbolizovať bránu do neba. Ikonstas má tiež svoje pravidlá. Naľavo od hlavných dverí (pri čelnom pohľade na ikonostas) je Panna Mária s malým Ježiškom, napravo od dverí je podobizeň Ježiša. Napravo od Ježiša je ikona, na ktorej je „vyobrazený“ názov chrámu. Takže ak vojdete do Sv. Izáka, napravo od Ježiša bude vyobrazený sv. Izák, ak ste v chráme nanebovzatia Panny Márie, ikona napravo od Ježiša bude vyobrazovať práve toto. Samozrejme aj náboženské umenie napreduje a táto štruktúra chrámov nie je dodržiavaná vždy na sto percent.

Kazanská katedrála patrí určite medzi najkrajšie chrámy Ruska, a je dôstojnou a tou pravou bodkou za prehliadkou toho naj v Petrohrade. Meste, o ktorom mnohí hovoria ako o jednom z najpôvabnejších na svete. Ktoré svoju krásu nemusí nijako dokazovať, stačí sa tu ocitnúť, a pochopíte. Len pozor, jeden deň na spoznanie všetkých bohatstiev Petrohradu ešte nikdy nikomu nestačil. Aj my preto pridávame niekoľko tipov, čo ďalšie v Petrohrade vidieť a zažiť.

Čo vidieť navyše:

  1. Nočná plavba po Neve, počas ktorej môžete obdivovať otváranie najznámejších mostov. Mosty sa otvárajú, aby mohli prechádzať nadrozmerné nákladné lode z Ladožského jazera do petrohradského prístavu, resp. ďalej do Fínskeho zálivu.
  2. Nákupy na Nevskom prospekte. V Petrohrade kúpite naozaj všetko možné, a táto 4,5 km dlhá  ulica je stelesnením elegancie a bohatstva mesta. Spojte to s návštevou párty uličky „Boľšaja Morskaja Utca“ neďaleko Zimného paláca.
  3. Vojenské múzeum pri Petropavlovskej pevnosti.
  4. Mini maketa Ruska – miniatúry najvýznamnejších objektov celého Ruska, niečo podobné ako mini-Európa v Bruseli, ale spracované dokonalejšie, každému regiónu krajiny je venovaný jeden úsek. Celé je to pôsobivo pospájané mini-transsibírskou magistrálou.
  5. Fabergé Múzeum, otvorené od roku 2013, ale za ten čas sa stihlo stať jednou z top atrakcií mesta. Tu uvidíte deväť zo slávnych Fabergého vajec, a ďalšie zaujímavé exponáty.
  6. Katarínsky palác, 25 kilometrov od Petrohradu, v mestečku Puškin. Bolo to akési únikové miestečko Kataríny, keď si chcela oddýchnuť od vládnucich povinností. Najväčšou atrakciou je tu Jantárová komnata, hoci originálna počas Druhej svetovej vojny záhadne zmizla, za obdivovanie stojí aj jej verná replika.
  7. Ruské múzeum, s takými vzácnymi exponátmi ako Repinovi Burlaci na Voľge, či dielami Andreja Rubleva.
  8. Najsevernejšia umelá lezecká stena v Európe – Skalodrom.
  9. Petrohrad je mesto umelcov. Nájdete tu Dostojevského ulicu, kde literát žil, a tu niekde sa odohrávali príbehy jeho románov, narodil sa tu autor Lolity Nabokov, je tu aj Puškinov dom na nábreží Mojky, dokonca Literárna kaviareň, odkiaľ sa Puškin pobral na osudový duel...
  10. Hotel Astoria – tu bývali naozaj veličiny a písala sa tu história. Býval tu Rasputin, Bulgakov, ale aj Madonna, Elton John, či Tony Blair...
  11. Petrohradské noci. Keď ich chcete zažiť, prídite do mesta na prelome júna a júla. Mesto bude príjemne osvetlené, nebude spať, a vy stihnete pochodiť oveľa viac pamiatok, pretože sa jednoducho nebude stmievať! Počas bielych nocí tu zažijete aj rôzne festivaly, koncerty, ale aj väčšie davy turistov.
  12. Mariinske divadlo. Rusko je krajina umenia a baletu. Jeho stelesnením je krásne divadlo, na ktoré sú domáci právom hrdí, je ich kultúrnou svätyňou. Pri divadle pôsobí aj jedna z najznámejších baletných škôl sveta.

TOP TEN Petrohradu:

 

  1. Jedno z najkrajších miest sveta! Nevidieť jedno z najpôvabnejších miest tejto planéty, druhé najväčšie ruské mesto, hotovú pokladnicu svetového umenia a architektúry, tróniacu pôvabne na Neve, to si nemôžete hovoriť skutočný cestovateľ!
  2. Cárske mesto. Peter Veľký dobre vedel, prečo chce práve tu, uprostred pustatiny, vybudovať perlu na Neve, ktorou sa bude chvastať pred celým svetom. Dnes je to realita. A stopy, ktoré tu zanechal vzdelaný, pokrokový, no často aj krutý cár, tu cítiť dodnes na každom kroku.
  3. Ermitáž. Inštitúcia, ktorú skrátka nemôžete nenavštíviť! Druhá najväčšia galéria sveta, ktorá svojimi exponátmi od praveku až po súčasnosť úchvatne svedčí o vývoji ľudstva. Grécko, Rím, ruské umenie, Rembrandt, Da Vinci, ale aj numizmatika, porcelán, nábytok...
  4. Petropavlovská pevnosť a Chrám sv. Petra a Pavla. Najstaršia kamenná budova mesta, okolo ktorej sa mesto začalo postupne budovať. V chráme nájdete aj hrob samotného Petra Veľkého.
  5. Múzeum vodky. Tu sa dozviete všetko o tomto ruskom národnom nápoji. Kto a prečo ho začal vyrábať, ale napríklad aj to, čím Rusi vodku najradšej zajedajú...
  6. Slávna loď, odpočívajúca v prístave pri domčeku Petra Veľkého. Nedúfajte, že z pobrežia sa vám podarí urobiť peknú fotku bez reklamného bannera, no z paluby výletej lode sa vám to podarí.
  7. Chrám vzkriesenia Ježiša Krista s pozlátenými vežičkami a množstvom vzácnych ikon vo vnútri.
  8. Chrám sv. Izáka – druhá najväčšia pravoslávna katedrála sveta. V jej vnútri nájdete dvanásť 6-metrových anjelov, a množstvo mozaík a malieb.
  9. Stroganoff Steakhouse – reštaurácia, ktorá hlása, že robí najlepšie stroganovy v Rusku, tak prečo nevyskúšať?! Zájdite niekde v Petrohrade aj na skvelý boršč, ochutnajte pravý kaviár z jesetera. Len pozor, keď nebude dostatočne drahý, nebude to ten najkvalitnejší...
  10. Kazanská katedrála. Trošku sa vymyká z architektúry mesta. Nečudo, Pavol I. chcel jej štýlom vyjadriť jednotu a priateľstvo medzi pravoslávnou a katolíckou cirkvou. No určite patrí medzi to najkrajšie v Petrohrade.
Martin Lipinský

Martin Lipinský

Martin Lipinský

Lipi je telom i dušou čistokrvný cestovateľ. Prešiel celú Európu, dokonca aj Turecko dva dni po nepodarenom puči. Vždy sa snaží myslieť pozitívne so správnou mierou rozvahy a úsmevu na tvári. Svoj strach z výšok prekonáva kurzom lezenia, prekonávanie prekážok je pre Lipiho výzva. Medzi jeho obľúbené destinácie patria krajiny bývalého Sovietskeho zväzu či Juhovýchodná Ázia. Učaroval mu systém organizovaného chaosu, ktorý tam vládne a nikdy ho neprestane fascinovať.  Zastáva názor, že v každej krajine je niečo úžasné čo sa dá odfotiť, zažiť, alebo zjesť.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Kyjev, Moskva, Petrohrad

Zo zájazdu: Irkutsk, Bajkal, Mongolsko

Eliška Barniaková

Posledná úprava článku | Prečítané: 51x

Mohlo by Vás zaujímať

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Európa  

Rusko


náročnosť

6 dní

Trvanie

1890
K

Európa  

Rusko

21.04. → 03.05. +1 termín

náročnosť

13 dní

Trvanie

3540
E

Ázia  

Mongolsko, Rusko


náročnosť

14 dní

Trvanie

3950
K

Polárne oblasti   Európa  

Škandinávia, Arktída, Švédsko, Rusko, Nórsko, Fínsko


náročnosť

11 dní

Trvanie

3660

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test