Prekvapujúco to nie je nedostatok fyzickej pripravenosti, ale výšková choroba, ktorá zabráni ľudom dostať sa na vrchol Mont Blancu, Kilimandžára, Aconcaguy, alebo iných vysokých končiarov. S určitými príznakmi sa stretne vo vysokých výškach väčšina trekerov. Ja osobne som „výškovku“ mal v kašmírskych Himalájach a na Elbruse a viac ako tucet razy som ju ako lekár výprav riešil u cestovateľov od Tibetu až po Peru a pri túrach vo vysokých horách po celom svete. V tomto blogu sa dozviete o výškovej chorobe, ako ju liečiť a ako jej predchádzať, teda ako sa správne aklimatizovať.

Výšková choroba, definícia a príznaky #

Pod výškovou chorobou rozumieme všetky následky, symptómy a ťažkosti, ktoré sa vyskytujú v dôsledku nižšieho parciálneho tlaku kyslíka vo väčších výškach. V angličtine sa nazýva AMS (acute mountain sickness) čiže akútna horská choroba. Príznakmi výškovej choroby sú bolesť hlavy, únava, pocit slabosti, závrate, porucha rovnováhy, dýchavičnosť, nechutenstvo, nevoľnosť, zvracanie, čiže príznaky, ktoré mnohí poznáte, keď to preženiete s alkoholom. Príznaky výškovej choroby sa zhoršujú v noci a vy pozorujete nespavosť a neskôr opuch tváre, zápästia a členkov. Najťažšími príznakmi je dýchavičnosť v pokoji, zmätenosť a nahromadenie tekutiny v pľúcach alebo v mozgu. Výšková choroba môže skončiť fatálne, čiže na ňu môže človek aj zomrieť.

Vo výške 3500 m n. m. ochorie na niektorú z foriem výškovej choroby 50-75% turistov.

Prečo je vo vyššej nadmorskej výške menej kyslíka? #

Vo vzduchu, ktorý dýchame sa nachádza 21% kyslíka nech ste v akejkoľvek výške. Percentuálne je teda kyslíka rovnako, ale problémom je, že parciálny tlak kyslíka (PO2) naberaním výšky výrazne klesá. Vo výške 5500 m n.m. je tak parciálny tlak kyslíka polovičný oproti tomu doma, či na morskej hladine. Vo výške 8500 m n.m. dokonca tretinový.

Vzorec pre výpočet tlaku:

Tlak 1 Pa vyvolá silu 1 N, ktorá pôsobí kolmo na plochu s obsahom 1 m² a je rovnomerne rozložená po celej tejto ploche.

Ak pôsobí sila o veľkosti 1 newtona (1 N = 1 kg.m.s−2) na plochu o veľkosti 1 m², tak sa jednotka tlaku, ktorá z toho vznikla, označuje ako pascal ( = Pa).

P = tlak (od „pressure“)
F = tlaková sila (od „force“)
S = plocha (od „surface“)

1 Pa = 1 N/1 m²

1 bar = 105 Pa

Atmosférický tlak je tlak masy vzduchu v atmosfére podmienený gravitačným pôsobením Zeme. Normálna hodnota atmosférického tlaku (hodnota určená pre fyzikálne výpočty) pri hladine mora je 101 325 Pa.

Normálny tlak vzduchu: 101 325 Pa = 1013 hPa (hektopaskalov) = 1.013 baru

Narastajúcou výškou tlak klesá. Našťastie nie lineárne ako vo vode, ale klesá výrazne - viď graf nižšie.

Tlak v rovnakej nadmorskej výške varíruje od počasia. V oblastiach s tlakovou nížou prevláda oblačné počasie často sprevádzané zrážkami.

Výškové zóny (0 – 8849 m)

Výškovú chorobu môžu ľudia dostať už vo výškach okolo 2500 m n. m. pri pobyte už od 6 do 24 hodín.

  1. Bezproblémová zóna: 0- 2000 m n. m.V týchto výškach príznaky výškovej choroby nepozorujeme.
  2. Zóna úplnej kompenzácie: 2000 – 4000 m n. m.
    Vieme si na ňu privyknúť. V týchto výškach žijú ľudia dlhodobo a majú svoje obydlia. Turistovi sa po určitom pobyte v týchto nadmorských výškach zvyšuje počet erytrocytov (červených krviniek) a celkovo sa na výšku aklimatizuje.
  3. Zóna neúplnej kompenzácie: 4000 – 7000 m n. m.
    Trvalá aklimatizácia je možná len do výšky cca 5 300 m. Nad touto hranicou sa nedá úplne nadmorskej výške prispôsobiť. Najvyššie položené trvalo obývané mestečko je La Rinconada v Peru vo výške 5 100 m.
  4. Kritická zóna: nad 7000 m n. m.
    Výškam nad 8000 m n. m. sa hovorí Zóna smrti.

Ľahké symptómy výškovej choroby #

  • bolesti hlavy
  • celková nevoľnosť
  • pokles výkonnosti
  • pulz je zrýchlený o viac než 20 %

Zrealizujte test 3x1 (viď nižšie). Ak symptómy po jednej noci odoznejú, môže sa v horách podstúpiť ďalší pomalý výstup. Zvážte podať Acetazolamid 250 mg.

Ťažké symptómy výškovej choroby #

  • ťažké, pretrvávajúce bolesti hlavy
  • ťažká nevoľnosť a zvracanie
  • silný pokles výkonnosti
  • úplná strata energie
  • dýchavičnosť a zrýchlený tlkot srdca, aj v pokoji
  • nočná nespavosť
  • suchý, silný kašeľ
  • pocity závratu a neistota pri chôdzi
  • tmavý moč o objeme menej než 500 ml za deň

Podať Acetazolamid, kyslík a ihneď zostúpiť o pár sto metrov nižšie, ideálne do výšky pod 3000 m n. m.

Najťažšie symptómy výškovej choroby #

  • veľmi silné bolesti hlavy
  • úplný pokles výkonnosti
  • pomätenosť
  • silný, stály kašeľ
  • zrýchlené búšenie srdca
  • žiadne vylučovanie moču
  • ataxia

Kyslíková maska, pretlakový vak (hyperbarická komora), urgentný zostup vrtuľníkom, Dexametazon a prípadne Nifedipin. Trik je aj užitie Viagry (Sildenafil) či Cialisu (Tadalafil).

Ataxia je najznepokojúcejším príznakom. Ide o poruchu koordinácie pohybov. Zistíme ju jednoduchým testom chodenia po rovnej čiare. Pri pozitívnom teste šľape pacient opakovane mimo čiaru.

Otázky a odpovede ohľadne výškovej choroby #

  1. Ak mám výnimočnú kondíciu, budem mať menšie príznaky výškovej choroby?

Nie. Trénovanosť a výšková choroba spolu nesúvisia.

  1. Počul som, že príliš vytrénovaní turisti majú dokonca väčšiu šancu dostať výškovú chorobu. Je to skutočne tak?

Áno. Je to prekvapujúca odpoveď, ale je to tak. Sú príliš rýchli a rýchlejšie dosiahnu zmenenú výšku. Majú viac svalov a tie "požierajú" viac kyslíka.

  1. Znamená to, že nemám trénovať?

Nie. Tréning musí byť a musí byť systematický. Aj o príprave a tréningu na Kilimandžáro píšem blog. Ak si moje blogy objednáte, budú vám chodiť upozornenia na aktuálne témy. Tréning viete aplikovať aj pri príprave na iné kopce. Vo vysokých nadmorských výškach musia aj vysokotrénovaní trekeri dodržiavať jasné zásady.

  1. Starší ľudia majú väčšiu šancu dostať výškovú chorobu. Nad 50 rokov je šanca vraj výrazne vyššia. Ako to je?

Nie, nie je to pravda, je to mýtus. Paradoxne najhoršie skóre pri výstupoch na vysoké končiare majú muži do 30 rokov.

9 fotografií

Kde všade môžete dostať výškovú chorobu a kde som ju mal ja?

Moje osobné stretnutia s výškovou chorobou #

Keďže väčšinou nechodím po svete sám, ale s partiou viac ľudí, tak som mal možnosť zo štatistického hľadiska vidieť viac výškových chorôb v praxi. Výškovú chorobu som si zažil, videl ju na mojich klientoch, a taktiež som pomáhal (ako lekár) kriesiť iných turistov.

Osobne som sa prvý raz stretol s výškovou chorobou v Kašmíre v roku 1995. Dvaja neskúsení mladí lekári sme z nížin Nového Dillí doleteli do Himalájí a vyrazili ihneď na túru. Bol august, ale začalo snežiť a my sme nemali adekvátny výstroj. Ako lekár v nemocnici na Bratislavských Kramároch som zarábal 3000 korún, čo bolo okolo 100 eur mesačne. Letenky boli vtedy drahšie než dnes a my sme skutočne nemali žiadne peniaze. V Dillí sme bývali v otrasných „hoteloch“ a jedli zle. Vtedy sme v nádherných kašmírskych Himalájach neboli ani vysoko, tak okolo 3500 metrov. No celkové vyčerpanie spôsobilo zlyhanie môjho mladého a silného organizmu. Pamätám si, že som úplne odchádzal, sadol som si, snežilo na mňa, bolela ma hlava, bolo mi ukrutne zle a triasol som sa na celom tele a nevládal som sa pohnúť. Rišo (teraz robí nefrológa vo Švédsku) určite netušil, že mám výškovú chorobu, ale videl, že je zle a presvedčil ma vstať a ísť dolu. Ja si iba pamätám, že sa mi plietli nohy aj jazyk, cítil som sa ako po opici a videl som, že prichádzala tma... a tu sa objavili stany, stanový tábor. Boli to vojaci indickej armády, ktorí tu bojovali s Pakistanom a islamskou organizáciou Al-Faran. Ani neviem ako som sa ocitol v stane veliteľa. Major Činapa bol pôvodom z Bangalore a hneď vedel ktorá bije. Prinútil ma zjesť suchú ryžu, vypiť teplý čaj a užiť dve tabletky analgetika. Zaspal som v tom stane a keď som sa zobudil bol som späť, bolo mi oveľa lepšie. Major Činapa sa správal aj v horskom stane na úrovni ako maharadža, doma hrával tenis a páčil sa mu štýl akým hrával Miroslav Mečíř. V indickej armáde bola linguou franca angličtina a major Činapa zmenil heslo na daný deň na „Dunaj“ Bol to vzdelaný a vtipný chlapík a naozaj mi pomohol. Rovnaké príznaky som potom videl u desiatok svojich klientov. Väčšinou stačila suchá ryža, veľa čaju a 2 či 3 tabletky Brufenu. V Tibete, Nepále aj Peru sme začali v našich autobusoch nosiť kyslíkové bomby. No na 100% sme ich do povinnej výbavy našich zájazdov pridali po jednej mojej ďalšej ťažkej skúsenosti s výškovou chorobou.

Poznámka: táto príhoda sa stala pred 20 rokmi, no iné cestovky nemajú toto pravidlo doteraz.

V lete v minulom tisícročí sme prechádzali krížom cez Tibet, kam sme doleteli. Už pri vystupovaní z lietadla sa každému z nás trošku točila hlava, ale bol to príjemný pocit a ja som si robil srandu, že svet hovorí o Tibete ako o magickom mieste asi preto, lebo málo kyslíka spôsobí ten zvláštny pocit, akoby ste sa na krajinu pozerali sprostredkovane cez nejaký optický prístroj, ktorý všetko rozostrí, ale zároveň skrášli. Prvý deň sú všetci ešte OK. No postupne organizmu dôjdu zásoby a už druhú noc niektorí zle spia a sedia na okraji postele so zapretými rukami a takto si pomáhajú viac rozťahovať svoj hrudný kôš. Vždy som tu obehával ľudí a systematicky som sa pýtal ako sa majú a ako sa ich stav vyvíja. V BUBO doteraz tieto návštevy voláme "vizita" a ja som systematicky od ľudí bral ich aktuálnu anamnézu.

Vlado bol mladý chalan, cvičil a moc toho nenavravel. Asi štvrtý deň v Tibete som s druhým sprievodcom Palom Breierom prišiel na izbu chalanov na poschodí v tradičnom tibetskom dome. Spali na izbe traja a keď som vošiel tak hovorili, že Vlado ešte spí. Pozrel som na hodinky, bolo pol desiatej a tak som k Vladovi pristúpil a keď nereagoval ani na slovo ani na trasenie, som mu otvoril oči prstami a zistil, že je v bezvedomí. Palo bol v tom čase človek, ktorý navštívil Tibet a Nepál zrejme najviac razy v bývalom Československu. Výborný fotograf, učil na VŠVU a mal skúsenosti s aklimatizáciou a výškovou chorobou, ale s týmto ťažkým stavom sa ani on nikdy nestretol. Začala trma-vrma, nasadenie kyslíkovej masky a všetko sa skončilo transferom Vlada do nemocnice v Lhase. Bolo tu viac nemocníc ale iba jedna mala pretlakový zvon, hyperbarickú komoru. Vlado sa v nemocnici čoskoro prebral, môj obchodný partner a kamarát, Tibeťan David, s ktorým robím doteraz mu nosil 3x denne jedlo a to každý deň lebo v tunajších nemocniciach nevaria a ráta sa, že jedlo zabezpečuje rodina. Vlada o pár dní transportovali na letisko a odletel do Káthmandú, kam sme my dorazili v rovnakom čase po zemi. Výška 1400 m po prílete do hlavného mesta Nepálu pôsobí na výškovú chorobu ako najlepší liek a pacienti ešte v ten istý večer trávia v baroch a na diskotékach. Letenku prepláca v tomto prípade poisťovňa lebo presun do nižších polôh je prakticky jediným relevantným liekom. Odvtedy som zažil desiatky pacientov s výškovou chorobou, každým prípadom som sa opäť naučil trošku viac, už sme poznali konkrétne nemocnice a lekári poznali nás, nestrácali sme čas, desiatky razy poisťovňa preplatila záchranný prelet, vždy sme každého rýchlym zásahom zachránili. Mnohých ďalších pacientov s výškovou chorobu som „mal“ za tie roky na diaľku, kedy sa nejaký prípad vyskytol niektorému môjmu sprievodcovi. Každý rok robím školenia mojim sprievodcom a v skriptách, ktoré vydávame v našej BCA (BUBO Cestovateľskej Akadémii) sú prípady výškovej choroby a ako postupovať rozpísané. Tie najťažšie prípady sa mi stali na začiatku, kedy som veci podcenil. Keď som jednoducho nevedel. Našťastie som mal šťastie a tak sa Vlado dal rýchlo dohromady. Už pred vyše 20 rokami som pochopil, že prevencia a know-how je najdôležitejšie aj tu. Napríklad na zájazde pri výstupe na Kilimandžáro viem možnosti „ústupu“ ak by klient dostal ťažkú výškovú chorobu prakticky každý deň. V BUBO naši destinační manažéri myslia vopred a bezpečnosť je veľkou súčasťou prípravy našich ciest. 

Aj na Kilimandžáre vieme, kde sú pristávacie plochy na vrtuľník a kam sa dá pre pacienta prísť autom. Na našom výstupe na Kilimandžáro je to každý deň od prvého po štvrtý tábor a autom sa dá prísť prakticky až pod kemp Shira 2. Bezpečnosť našej Kilimandžáro BUBO - route je na najvyššej úrovni. Následne sa v prípade núdze dá zísť z kempu Karanga do High campu. Mať v hlave ústupovú trasu v prípade výškovej choroby je dôležité. Taktiež aj na Kilimandžáre nosíme so sebou kyslíkové bomby pre ťažký prípad výškovej choroby. Kyslíkové bomby sú ťažké a musíme platiť viac nosičov, ale robíme to. Spomínam Kilimandžáro, ale takto musíte rozmýšľať pri každej ceste do vyšších nadmorských výšok.

Ako v mnohom aj v prípade výškovej choroby je prevencia značne dôležitá. Rovnaké znalosti máme na každom našom zájazde vo vysokých výškach – myslíme na najhoršie, aby ste boli prichystaní. Sem tam nejaký klient výškovú chorobu v Tibete dostane, no už sa nestretávam s tak ťažkými prípadmi ako bol Vlado. To hlavne preto, lebo nedovolíme, aby sa až tak ďaleko niekto dostal. Je to aj tým, že máme oveľa lepšie služby. Klienti nie sú vyšťavení, naopak, a tak sa ľahšie výške prispôsobia. V Kašmíre som bol spolu 7x, zlepšili sme tu servis a už nikdy som nemal „výškovku“ a nemal ju tu ani jeden náš klient. Do hôr tu stúpame pomaly a aj po najvyššej motorovej ceste sveta (podľa Guinnessovej knihy rekordov) do sedla Khardung La (5 359 m n. m.) sa vozíme a nevykonávame tu ťažkú fyzickú aktivitu. Únava a fyzická námaha totižto výrazne prispievajú k vzniku výškovej choroby.

Fyzická práca a teda turistika zhoršujú výškovú chorobu #

Vo vysokých výškach by ste mohli mať problémy, aj ak by ste iba ležali, no vy počas treku podávate fyzický výkon. Je všeobecne známe, že čím sme vyššie, tým je nižší parciálny tlak kyslíka a menej kyslíka sa nám dostáva do pľúc a do krvi. Toto sa deje už vo výškach Vysokých Tatier a viac nad 3000 metrov a nad 5000 m je to evidentné. Píšem o tom vyššie.

12 fotografií

Vo výške 3500 m n.m. ochorie na niektorú z foriem výškovej choroby 50-75% turistov

Fyzická práca zhoršuje výškovú chorobu a ušetrený nie je nikto. Čo sa týka výstupu na Mt. Everest, tak sa hovorí, že Chomolungma alebo Matka hora si berie svoje deti. Viac ako tretina obetí sú šerpovia. Pritom ich smrť sa začala počítať až v roku 1922, takže historické číslo bude určite vyššie. 

Na Kilimandžáre sa takéto niečo nedeje. Výška 5895 m je pre miestnych sprievodcov OK, sú na ňu aklimatizovaní, na vrchole spievajú a tancujú. No ak ste sa Vy práve nevrátili z Aconcaguy, Muztagh Ata, Annapurny či Leninovho štítu, bude to u Vás inak.

Posledný výstupový deň na KIlimandžáre vás bude bolieť hlava, bude vám zle. Na vrchol sa vyráža v noci, je strašná zima a nauzea vás tisne dole, ale vy musíte ísť hore. O tomto najťažšom dni som napísal samostatný blog. Výstupový deň na Kilimandžáre ide zo 4600 m bezmála do 6000 m. Podobne sa teda budete cítiť aj na iných kopcoch a preto je ten blog pre Vás zaujímavý. Z videí v danom blogu, priamo zo stanu v Base Campe, či z výšok nad 5800 m si urobíte obraz o tom ako sa môžete v takých výškach cítiť. To, že fyzická práca zhoršujú výškovú chorobu si musíte uvedomiť keď vo vysokých horách trekujete. Je zbytočné to prehnať, veď máte často určitý cieľ, dosiahnúť istý vrchol, dokončiť horský okruh. Neprežeňte preto tempo hlavne v prvé tri, štyri dni treku. Aj keď toto píšem, väčšina hlavne dobre trénovaných borcov túto chybu urobí a potom za ňu tvrdo zaplatí.

Fyziológia výškovej choroby pre laikov #

Ste vo výške (napríklad 5000 m n. m.) a ako sme si vysvetlili vyššie, je tu menší tlak vzduchu a nižší parciálny tlak kyslíka. Zaujímavý pre Vás môže byť aj fakt, že čím sú hory vzdialenejšie od rovníka, tým je pokles kyslíka výraznejší. Vrchy na Aljaške sú oproti Himalájam svojou „fyziologickou výškou“ až o 600 m vyššie.

A čo potom Antarktída, ktorá je posunutá k pólu ešte viac? S priemernou výškou 2 280 m ide o najvyšší kontinent. Výškovú chorobu na Antarktíde a vo vysokých horách podporuje aj značne suchý vzduch, ktorý ľahšie spôsobí dehydratáciu.

Človek vydrží bez jedla mesiac, bez vody týždeň ale bez kyslíka sotva štyri či päť minút. Bežne sa doma nadýchnete 14x za minútu (zmerajte si to). Novorodenci až 50x za minútu ale dospelí ľudia tých cca 14 razy. Možno keď si budete merať počet dychov a budete v strese tak nameráte 16 dychov za minútu... Píšem o fyziológii čo najlaickejšie, ale organizmus je zložitá sústava a v každom bode by sa dalo ísť hlbšie až k HIF-1α, ktorý pri hypoxii preniká do jadra obličkovej bunky a spustí vytváranie erytropoetínu. Erytropoetín povzbudí vytváranie viac červených krviniek, ale na to potrebujete trošku času – tá doba sa volá aklimatizácia.

Po príchode do vyššej nadmorskej výšky ako prvé prispôsobovanie sa organizmu nižšiemu parciálnemu tlaku kyslíka je, že začnete dýchať rýchlejšie. Keďže sa teraz nadychujete viac razy ako bežne, tak si dodávku kyslíka do pľúc kompenzujete. No často nedýchate dostatočne rýchlo a hlboko (preto liečba Acetazolamidom - viď nižšie) a váš stav sa postupne zhoršuje a v noci sa situácia väčšinou ešte vyostrí. Z pľúc sa kyslík cez alveoly dostáva do krvi, do malých krvných kapilár. Telo hneď zistí že má kyslíka menej a tak začne poháňať krvný obeh tak, aby krv s menej kyslíkom cirkulovala rýchlejšie. Červené krvinky s naviazaným kyslíkom sú poháňané pumpou – srdcom – a cirkulujú našim telom a dodávajú kyslík našim orgánom. Bez kyslíka nevieme existovať. Doma máte určitý pulz, povedzme 60-70/minútu, ak dlhodobo realizujete aeróbne cvičenie (beháte napríklad maratóny) máte kľudový pulz 50 za minútu. Tu vo výškach sa pulz značne zrýchľuje a pumpa - srdce podáva omnoho väčší výkon. Z tohoto vidíte, že si viete ako laik ľahko zistiť, že sa s Vami niečo deje. Keď je váš pulz 80/minútu a neskôr 100/minútu je jasné, že Váš organizmus s výškou bojuje. Môj brat sa minulý rok otočil na Kilimandžáre na Stella Pointe, ktorý je iba 160 metrov pod najvyšším bodom Uhuru Peak. Mal pulz 180/minútu a ten pulz neklesal.

Najprv telo zrýchleným dýchaním a zvýšenou srdcovou frekvenciou kompenzuje nedostatok kyslíka v ovzduší. Hypoxia však ovplyvňuje celú tzv. kyslíkovú kaskádu – transport kyslíka cez alveolokapilárnu membránu až do buniek.

Treba si uvedomiť, že toto nie je blog pre horolezcov, že výšková choroba nie je rarita. Vo výške 3500 m n. m. ochorie na niektorú z foriem výškovej choroby 50-75% turistov. Vo výške nad 5000 m potom prakticky všetci.

4 fotografie

Výškovej choroby sa netreba báť. Treba jej porozumieť.

Rýchlejšie dýchate, rýchlejšie bije srdce, ale do vašej krvi a teda následne k vašim orgánom sa dostáva stále málo kyslíka. Toto sa deje aj v čase keď sedíte či ležíte a situácia je pre telo omnoho náročnejšia keď šľapete do kopca s batohom na chrbte. Keď to preženiete a neaklimatizujete sa správne, tak vaše telo začne reagovať chybne. Organizmus prepustí viac tekutiny do pľúc (pľucneho interstícia) a nastane opuch pľúc = voda v pľúcach, čo lekári nazývajú pľúcny edém. Prejavuje sa to tzv. krátkym nedostatočným dychom, ktorý lekári volajú dyspnoe. Organizmus prepustí viac tekutiny do mozgu a nastane opuch mozgu, edém mozgu. Tento sa prejaví najskôr zmätenosťou. Je to paradoxná reakcia lebo pľúca s tekutinou sú menej funkčné a utláčaný mozog v tvrdej lebke spôsobuje bolesti hlavy, napína vás na vracanie, ste dezorientovaný, letargický a vyhrotenie tejto situácie môže spôsobiť kómu a smrť.

Rozdelenie výškovej choroby:

1. AMS – akútna horská choroba

2. HAPE – pľúcny edém spôsobený vysokými výškami

3. HACE – edém mozgu spôsobený vysokými výškami

Prečo treba piť v horách 3 litre tekutín denne? #

Opuch pľúc a teda voda v pľúcach a opuch mozgu a teda tekutina v mozgu ako o edéme hovorí laik, sú extrémne nebezpečné a život ohrozujúce. No liečbou ako by sa mohlo zdať nie je zníženie príjmu tekutín, práve naopak. Tá „finta“ je v tom, že Vy sa do takej pokročilej fázy nesmiete dostať! Jedným zo základných pravidiel je prijímanie veľkého množstva tekutín. V horách nad 3000 metrov to je až 5 litrov tekutín denne. 3 litre vypijete počas treku, počas dňa a zvyšné 2 litre dostávate do tela v podobe rannej kávičky, polievok, ovocia a zeleniny. Prečo potrebujete dodávať do tela toľko tekutiny? Často aj vtedy, ak nie ste smädní?

Čo sa stane ak dýchnete na zrkadlo? Zarosí sa. To preto, lebo v každom vašom výdychu je množstvo vody. Vo vyšších výškach rýchlejšie dýchate a to spôsobuje, že vydychujete viac vodných pár... a postupne sa dehydratujete. Dehydratácia prispieva k rýchlejšiemu rozvoju výškovej choroby a napriek tomu, že ste celkovo dehydrovaný nastane opuch pľúc a mozgu pravdepodobnejšie. Treba si uvedomiť, že vo vysokých nadmorských výškach je vzduch omnoho suchší. Na každých 1000 m výšky sa zníži vlhkosť vzduchu o 25% oproti predchádzajúcej výške. Turista je vo vysokých nadmorských výškach ohrozený dehydratáciou, podchladením, omrzlinami, trombózami, embolizáciou.

Prevencia výškovej choroby #

Ako predísť výškovej chorobe na samotnom treku? Aké sú základné pravidlá, ktoré máte vo vysokých horách dodržiavať? Uložte si tento blog a pred trekom vo vysokých horách si pravidlá zopakujte!

Na Kilimandžáre budete swahilské slová „pole pole“ počuť od svojich sprievodcov neustále. Znamená to pomaly, pomaly a je to ďalší dôležitý trik pre dobrú aklimatizáciu. Prvý deň sa Vám bude zdať, že tak pomaly sa ani chodiť nedá, ale verte, že toto je ZÁKLAD vášho úspechu. Šetriť si energiu na výstupový deň.

Pamätajte, že za to, že budete prvý na vrchole nie je žiadna odmena. Vynikajúca fyzická pripravenosť môže byť pascou. Necítite žiadnu únavu, prvé dni sa Vám zdá, že ostatní idú pomaly. Do vyššej výšky sa dostanete rýchlejšie. No vaše telo spotrebováva viac kyslíka a to nakoniec zapríčiní výškovú chorobu.

Pravidlá správnej aklimatizácie v horách:

1. Choďte pomaly a ešte raz pomaly

2. Pite veľa vody – niekedy nie ste smädní, ale pite minimálne 3l vody denne.

3. Veľa jedzte – vo vyšších výškach nechutí. No jedzte. Toto je pri trekingu v horách, kedy každý deň spálite viac než doma dôležité. TOP servis a dobrý kuchár je dôležitý.

4. Teplé a suché oblečenie. Budete sa obliekať vo vrstvách. Presný sumár čo si zobrať nájdete v mojom blogu: Výstroj do hôr. Venujte pozornosť aj kvalitným topánkam. Hypotermia prispieva k rýchlejšiemu priebehu výškovej choroby.

5. Svoj ruksak na deň majte ľahký. V Tatrách je jedno, že v ňom máte o 2 kg navyše. Tu to jedno nie je a s ťažším ruksakom spaľujete viac kyslíka

6. Nepite alkohol a nefajčite. Do hôr sa to naozaj nehodí. Treking v horách nie je bežnou dovolenkou, je to dovolenka kde máte šancu zrealizovať očistu tela. Alkohol viaže vodu a spôsobuje ťažšiu výškovú chorobu.

7. Spite v polohe s mierne zvýšenou hornou polovicou tela.

8. Neužívajte tabletky na spanie. Toto môže byť naozaj nebezpečné a naši vyškolení sprievodcovia budú mať následne ťažšiu úlohu rozoznať o ako vážne príznaky výškovej choroby ide.

Bolo to už veľmi náročné, išli sme pomaly, bolela nás viacerých hlava, z nosa tiekla krv. Na vrchole som si dal hlt čaju a do dvoch minút som ho vyvrátil. Peter Sagan o pokuse výstupu na Kilimandžáro

Ako zistím, že mám výškovú chorobu? #

Plytké zrýchlené dýchanie a zrýchlený pulz budete mať určite. Ak budete mať niektoré príznaky, aké náš top cyklista Peter Sagan popisuje na Kilimandžáre, urobte si sami test, ktorý v BUBO nazývame „3x jedna“. Je jedno či ste od kempu kam máte prísť kilometer alebo tri, urobte tieto 3 veci.

3x1. Test výškovej choroby

  1. Dajte si 1 tabletku analgetika

  2. Zapite to 1 litrom vody

  3. Počkajte = oddýchnite si 1 hodinu

Urobte tieto 3 veci (1+1+1) a do hodiny by sa Vám malo uľaviť. Je jasné, že ste mali iba mierne príznaky AMS a prebieha Vaša aklimatizácia = prispôsobenie sa na vyššiu nadmorskú výšku. Akútnu výškovú chorobu ste odvrátili hneď na začiatku.

Užite tabletku nesteroidného Antiflogistika (Paracetamol, Ibuprofen, Brufen), neužívajte Acylpyrín. Vypite celý liter vody/čaju aj keď sa Vám zdá, že to nepotrebujete. Ak Vás bolesť hlavy do hodiny prejde pokračujte ďalej.

Čo ak príznaky neodchádzajú?

Ak negatívne príznaky neodchádzajú upozornite BUBO sprievodcu a zvážte vrátiť sa dole do predchádzajúceho kempu. Nie vždy je to možné úplne ľahko, ale ako som písal vyššie, základnou liečbou výškovej choroby je zísť do nižších výšok. Často postačí zopár 100 výškových metrov. Ak ste vo výške 3000 – 3500 metrov tak väčšinou ľahko zídete dole. Ale ak ste ďalej od civilizácie, vo výške 4200 – 5000m tak to môže byť väčší problém. Pri vážnych obtiažach treba zísť do výšky pod 3000 m.

Ak nie je možné (z rôznych dôvodov) zísť nižšie je dobré mať so sebou ďalšie dva lieky:

  1. Acetazolamid (lieky: Diamox, Diluran)

  2. Dexametazón (v horolezeckej hantírke Dex)

Riaďte sa zlatými pravidlami (pre výškovú chorobu)

  • Každý môže dostať horskú výškovú chorobu, ale nikto nemusí na ňu zomrieť!

  • Každá choroba vo väčšej výške sa v prípade pochybnosti považuje za výškovú chorobu! Neliečte angínu ani migrénu, ale vždy výškovú chorobu.

  • Nikdy nepokračujte vo výstupe s príznakmi závažnej výškovej choroby!

  • Ak sa zhorší zdravotný stav ihneď zostúpte!

  • Nikdy nenechávajte osobu s výškovou chorobou osamote!

Lepší servis v horách, video Ľ. Fellner

Lepší servis v horách, video Ľ. Fellner

Acetazolamid (Diamox, Diluran) #

Utlmuje enzým karbonátdehydrogenázu, do krvi sa Vám vyplaví viac bikarbonátov a tie sa cez obličky dostanú močom von z tela. Vaša krv sa zakyslí. Preto proti bolesti hlavy nepoužívajte kyslý Acylpyrín, ale Ibuprofen či Paracetamol. Acetazolamid sa najbežnejšie používa pri liečbe glaukómu – zeleného zákalu a znižuje vnútroočný tlak. Taktiež pri hypertenzii, kde znižuje krvný tlak.

Pri výškovej chorobe zakyslená krv spôsobuje hyperventiláciu a teda rýchlejšie, intenzívnejšie dýchanie. Ak sa dostáva do pľúc voda – edém pľúc, či do mozgu – edém mozgu, tak sa táto tekutina čiastočne vylúči.

To značne pacientovi pomôže, uľaví sa mu. Reakcia po jednej tabletke Acetazolamidu 250 mg nepríde hneď a vy musíte čakať 3 až 4 hodiny. Takže ak do kempu dorazíte o 15.00, tak do 19.00 by ste mali cítiť uvoľnenie a mali by ste sa vyspať. O preventívnom užívaní Acetazolamidu píšem nižšie.

Príhoda z praxe: Stano z Martina má 55 rokov a je to turista, veľký statný sympaťák, vtipkár. Výškovú chorobu dostal už v kempe Shira 1, čo je iba druhý kemp pri výstupe na Kilimandžáro. Nepovedali by ste, že môžete dostať „výškovku“ už takto nízko v 3 500 m a už druhý deň. V tejto dobe ešte nikomu inému zle nebolo. No opak je pravdou, výškovú chorobu môžete dostať už po 6 hodinách a preto treba začať turistiku skutočne pomaly. Problém bol aj ten, že nám prvé dva dni prakticky vkuse pršalo, Stano zmokol, bola mu chvíľu zima. Prvý deň chŕlil jeden vtip za druhým, no potom ho rozbolela hlava, odišla chuť do jedla a v spoločenskom expedičnom stane odmietal čokoľvek jesť. Mal zníženú saturáciu kyslíka v krvi pod 80% a zrýchlený pulz. Mal iba jednu požiadavku „ísť dole, ísť domov“ proste vykašľať sa na to. Bolo mu strašne zle, nechcelo sa mu rozprávať, nieto ešte diskutovať o ničom. Na otázku „Ako Ti je? Kde je problém?“ odpovedal mlčaním. Najprv dostal liter čaju. Chlapovi nad 100 kg sme naordinovali 3 tbl Brufenu (400 mg) a 2 tabletky Acetazolamidu (2x 250 mg). Gramáž musíte určiť podľa hmotnosti pacienta. Plus som Stanovi vysvetlil princíp výškovej choroby, čo sa s ním deje a čo bude nasledovať. Príliš nekomunikoval ale súhlasne kývol, že pochopil. Vedel som, že je to inteligentný a vzdelaný človek a teda, že naozaj pochopil. Zistil som si, že kúsok odtiaľto (od kempu) vie dôjsť 4x4 a aj do ďalšieho kempu vie doletieť vrtuľník. Stano v kempe oddychoval, jedol, veľa pil a išiel spať skoro. V stane bol s mladým kardiochirurgom Štefanom, ktorému som povedal, aby na Stana dozrel... a ráno som už opäť počul Stanove vtipy. Ešte dva dni mu bolo tak všelijak. 6. deň z Base Campu na vrchol na Uhuru Peak vyrazil hodinku a pol pred hlavnou skupinou, tak pre istotu. No vyšiel bez problémov. Výškovú chorobu prekonal v druhom a treťom kempe a následne sa situácia zlepšila – aklimatizoval sa. Až do výstupu na Uhuru Peak bral 2 tabletky Acetazolamidu, 250 mg počas raňajok a ďalších 250 mg počas večere. Stano bol ten prípad, ktorý sa rýchlym a odborným zásahom skončil dobre.

Dôležitá poznámka: Acetazolamid nesmiete užívať ak máte alergiu na sulfoamidy. Nesmiete brať, ak máte vážne ochorenie obličiek. Acetazolamid je diuretikum a tak rátajte s častejším močením, pri vyšších dávkach aj v noci – čo ak spíte v stane nie je sranda. Piť musíte ešte o to viac, no niekedy aj napriek tomu cítite „mravčenie“ v prstoch rúk a nôh či tinitus (hučanie v ušiach).

Lieky: Acetazolamid je takzvané generikum a lieky sa nazývajú Diamox, alebo u nás Diluran. Je to to isté.

Viagra a výšková choroba

Kvôli tomuto článku som telefonoval s našim najlepším horolezcom Petrom Hámorom a potom na Clubhouse diskutoval s exelentným Mišom Sabovčíkom (Virgin Summits). Viagru so sobou na Dhaulagirí mali.

„Modrú tabletku“ by pritom lajk nespájal s problémami s výškou. Do médií táto možná liečba výškovej choroby prišla po tom, čo sa v pracovni bývalej prezidentky Južnej Kórei Park Geun-hye (prezidentka 2013 -2017) našlo mnoho tabletiek Viagry a vysvetlenie bolo, že ich používala pri štátnych návštevách v krajinách s vysokou nadmorskou výškou. V skutočnosti Viagra nefunguje na AMS ani HACE, ale mohla by fungovať na HAPE. Liek bol totižto pôvodne určený na anginu pectoris a je to vazodilatans, rozširuje cievy. HAPE je spôsobené prehnanou pulmonálnou vazokonstrikciou, spôsobenou hypoxiou. Čiže prílišným zúžením ciev v pľúcnom riečisku spôsobené nedostatkom kyslíka. Viagra počas HAPE rozšíri cievy a takto zníži pulmonálnu hypertenziu a týmto sa zmenší edém pľúc. Ráta sa, že turista nelekár ho bude mať u seba s väčšou pravdepodobnosťou než Nifedipin (blokátor vápnikových kanálov), ktorý funguje na HAPE lepšie.

5 fotografií

7 tisícovky na Karakoram Highway medzi provinciami Gilgit- Baltistan (Pakistan) a Xinjiang (Čína)

Dexametazon - Dex ako Himalájsky kamarát #

Dexametazón je steroid a mal by ho podávať iba lekár. Dex, ako ho familiárne nazývajú horolezci sa podáva v prípade vážnej výškovej choroby, aby sa zmiernil kritický stav pacienta pred transportom do nižších polôh. Vlastne si iba kupujete čas, aby sme vedeli zrealizovať zostup. Zostup musí byť až do výšky nižšej než 3000 m. Tam sa vie pacient rýchlo dať dokopy. Ak však bola výšková choroba naozaj ťažká tak kompletný návrat k normálu môže trvať týždne.

Príhody z praxe: Base Camp na Kilimanddžáre je vo výške 4640 m. Z neho vyrážate hore na vrchol pred polnocou. Ak ste si vybrali dobrého operátora (samostatne sa na Kilimandžáro nedá vystúpiť) a dobrú trasu (jednu zo 7 možných trás), dobre ste trénovali, tak sa v Base Campe máte dobre. No mnohí iní sa dobre nemajú a mnoho ľudí tu má každý boží deň výškovú chorobu, ktorá prerastá väčšinou v noci do HAPE či HACE.
Keď človeku s ľahkou výškovou chorobou chcete pomôcť, tak po príchode do kempu (takýto ľudia prichádzajú vyšťavení o cca 16:00) zrealizujte 3x1 s obmenou, že ihneď nasadíte 250 mg Acetazolamidu a 2 tbl Brufenu či Paracetamolu. Samozrejme dbáte na oddych pacienta, jeho hydratáciu (pitie tekutín), udržiavate ho v teple, monitorujete dych, pulz a saturáciu kyslíka. Po 4 hodinách dáte opäť ďalšiu tabletku Acetazolamidu a Brufen + ak nauzea a bolesti hlavy pretrvávajú tak nasadíte 1 mg Dexametazónu. V kempe sa nehýbete, oddychujete. Keď máte akútneho pacienta nasadíte mu Dexametazón, ale okrem toho je vhodné nasadiť mu kyslíkovú masku.

Videá s nasadzovaním kyslíkovej masky nájdete v mojich blogoch o Kilimandžáre. Na videu vyššie je kyslíková maska v nepretlakovanom lietadle, ktorým prelietame na východnej Antarktíde na Pól nedostupnosti. Ide o geografický pojem, najťažšie dosiahnutelné miesto na Zemi, ktoré leží vo výške cez 3700 mnm. Lietadlom letíme vo výške cca 6 km. Iba včera sme na Antarktídu prileteli priamo od hladiny oceánu z Kapského mesta a ako viete tam je vynikajúce víno a ja som to trošku prehnal. Alkohol s výškou sa nemajú radi. Tak mi treba.

Na poslednej ceste na Kilimandžáro sme mali 4 kyslíkové bomby a doteraz v každom jednom našom zájazde kyslík musí byť! Existujú aj hyperbarické nafukovacie komory, kde viete pacienta uložiť a nasimulovať mu vyšší tlak z nižších nadmorských výšok. Tu na Kilimandžáre musíte skôr myslieť na „ústupové“ cesty.

Poďme však pokračovať v liečbe pacienta. Je večer a kombinácia Acetazolamidu a Dexametazonu umožní pacientovi (väčšinou) vyspať sa... a to samo o sebe veľmi pomáha. Ak je stav vážny, tak viete, že základnou liečbou je zostup. Už zostup o 300 výškových metrov je pre organizmus signifikantný. Treba však zostúpiť do výšky 3000 metrov a nižšie aby ste boli v absolútnej pohode.

Akútna výšková choroba môže prerásť do vážnejšej HAPE a HACE.

Pri HAPE ak sa pacient dusí nasadíte 500 mg Acetazolamidu, 20 mg Nifedipinu a kyslík. Čiže dvojnásobné dávky. Nifedipin najprv 10 mg a po pol hodinke ďalších 10 mg.

Tu v Base Campe Kilimandžára majú jednokolesové vozíky na ktoré pacienta naložíte a nosiči ho nesú dole. Na Kilimandžáre je vcelku ľahké dostať pacienta dole do nižšieho kempu.

Ak ste v iných horách a ani po 6 hodinách neviete dosiahnúť výšku pod 3000 m n. m., tak užite opäť tú istú dávku 500 mg Acetazolamid (2 tbl) a 20 mg Nifedipin (2 tbl). Po tom, ako prídete do nižšej výšky sa dá pacient na 90% akoby zázrakom dokopy.

Pri HACE, keď vás bolí hlava, máte problém rozopnúť svoj stan, robiť tie najjednoduchšie úkony, iní vidia, že rozprávate „z cesty“ ... treba okrem 500 mg Acetazolamidu nasadiť aj Dexametazon a to v ťažších prípadoch až 4 mg. Tu v horách ide o život a „opuchnutý“ mozog Vás môže zabiť. Dexametazon opuch uvoľní a umožní Vám zostúpiť dole. Zostupovať treba aj v noci, či aj za škaredého počasia. Ide predsa o život! Pozor, Dexametazon nie je liečbou ochorenia, liečbou je iba zostup. Keď ste zostúpili nižšie znížte dávku Dexametazonu na 2 mg a následne na 1 mg. Toto záleží ako sa stav vyvíja, či opuch mozgu ustupuje... To viete ľahko kontrolovať základným neurologickým vyšetrením - to vie už medik piatak.

Základom „normálnej“ turistiky je však aklimatizácia a sem do Base Campu rozumný turista príde už aklimatizovaný. Potom si cestu na vrchol vychutnáte. Rozumných je však menej než polovica. Nie je predsa dôležité, kto je prvý v polovici, dôležité je dôjsť až do konca, na vrchol.

HAPE si niektorí môžu zmýliť so zápalom pľúc. Pacient kašle, fonendoskopom na pľúcach počuť praskanie, často má teplotu 38 C. Liečenie antibiotikami samozrejme nepomáha.

Vo vysokých nadmorských výškach som zažil ľudí, čo si zrazu obliekli svoju výstroj naopak. Keď kráčali od stanu k stanu tak zakopávali. Nevedeli si spomenúť na slová, hovorili mi, že ako keby odpadli do bezvedomia, boli hore - pri vedomí, ale pozerali do blba. Niekto na nich rozprával, ale oni ho nepočuli. Toto sú príznaku HACE a je to iba kúsok, aby sa zhoršili tak, že ak chcete človeka zachrániť musíte konať. Ešte raz, Dex vtedy funguje ako zázrak. Človek v ťažkom stave HACE vyzerá akoby mal porážku, cukrovkový atak, zápal mozgových blán, alebo bol nadrogovaný. No keďže ste v horách, tak viete o čo ide. V takomto kritickom stave nasaďte Dex, kyslík a pacienta ihneď transportujte dole. Nikdy ho nenechávajte samého!

Saturácia kyslíka a pulz

Pred odchodom do hôr si doma merajte svoj pulz, merajte si ho v pokoji, spoznajte svoje telo. Oxymeter je dnes bežnou záležitosťou (treba mať náhradné batérie) a keď Vaša saturácia vo vysokých horách klesne v pokoji pod 85% majte sa na pozore a upozornite svojho BUBO lídra. Oxymetre merajú aj pulz a takto si ho viete porovnať. Ide o kľudový pulz, ktorý porovnáte s tým doma. Kľudový pulz zvýšený nad 30% treba riešiť. Keď ste lídrom trekovej skupiny je vašou povinnosťou merať a vyhodnocovať tieto údaje 2 až 3x denne. Mnoho ľudí v skupine sa nechce nechať zahanbiť, simulujú a nepovedia Vám, že im je zle. Jasné údaje neoklamete!

5 fotografií

Machu Picchu je nižšie než mesto Cuzco a preto tu výškovú chorobu väčšinou nemáte.

Aklimatizácia na výšku #

Ide o prispôsobenie sa vyššej nadmorskej výške. Jednak si zvyknete na to, že sa Vám dýcha ťažšie, zvyknete si na nauzeu a to, že je Vám ako hovoria Česi „šoufl.“ Tí trekeri, ktorí už výškovú chorobu zažili sa jej príznakov nezľaknú a to je výhoda. Psychika hrá dôležítú úlohu aj v pri tejto chorobe. No okrem privyknutia na zlé pocity sa vždy s Vašim telom začnú diať veci.

Pozoroval som našich klientov na poslednej ceste na Machu Picchu. V meste Cuzco (3 399 m) kam sme prileteli priamo od hladiny mora sa im ráno trošku točila hlava, ale akonáhle sme vláčikom prišli do mestečka Machu Picchu (2 040 m) ihneď sa im polepšilo. No toto aklimatizácia nie je. To je iba klesnutie do tzv „Bezproblémovej zóny.“

O skutočnej aklimatizácii hovoríme pri viacdňovom pobyte vo vysokých výškach a fyziologických zmenách vo vašom organizme. Hovoril som o tvorbe Erytropoetínu a z toho vyplývajúceho zvýšeného počtu červených krviniek. Tieto prinesú za rovnaký čas k vašim bunkám viac kyslíka. Už počas 2 dní strávených vo výškach nad 4000 m stúpne počet erytrocytov o 7-10%. No zároveň sa priamo vo svaloch zvyšuje počet kapilár a dokonca aj priamo v bunkách sa prispôsobujú enzýmové systémy napríklad mitochondrií. Čím vedci idú hlbšie, tým zisťujeme viac. Dochádza k reakciám na všetkých úrovniach fyziologických pochodov. Genetické reakcie zareagujú v priebehu sekúnd, biochemické v priebehu minút až hodín, orgánové a zmeny v centrálnom nervovom systéme trvajú dni a týždne.

Ja vidím vo vysokých horách hlavne celkový výsledok. Dobre aklimatizovaní klienti zrazu v Tibete v rovnakej výške omnoho lepšie spia a stačilo na to iba pár nocí. Väčšinou príznaky výškovej choroby dostanete po 6 až 36 hodinách a odoznievajú po 5 dňoch. Hypobarická komora mi aklimatizáciu urýchlila. Osobne som počas aklimatizácie v hypobarickej komore nespal ani minútu vo výške 4000 m a druhú noc som už spal bez problémov. Kvôli dobrej aklimatizácii máme vystavanú našu cestu pre dobytie Kilimandžára. Prispôsobujem najscénickejšiu výstupovú cestu Lemosho route pre nás Slovákov. Tretí kemp je položený vo výške 4174 m čo je už značne vysoko a ide o náročnú aklimatizačnú noc. V ten deň trekujeme o 200 – 250 vyššie, až do 4400 m ale podľa základného pravidla spíme nižšie. Na druhý deň dokonca dve, tri hodinky obedujeme v 4600 m (Lava Tower). Toto je pre Slovákov, kde náš najvyšší vrch dosahuje iba 2655 m husté. Mnohí si siahnu na dno svojich síl.

Keďže viem, že telo sa najlepšie aklimatizuje počas pokoja, tak následne máme dva ľahké dni (ideme iba 4 hodiny denne) kde spíme vo výške okolo 4000 m. Po týchto dvoch dňoch sa stane s ľuďmi zázrak. Pred troma dňami Stano vo výške 3500 m „odišiel“, teraz sa smeje vo výške 4000 m a tá mu absolútne nič nerobí. My do Base Campu prichádzame vysmiati a nachádzame tu trekerov, ktorí sú na dne. Aklimatizácia ak jej rozumiete naozaj funguje. Pozrite si profil našej trasy s označenou výškou jednotlivých táborov: Treking Kilimandžáro.

Prax na Kilimandžáre a aké si z toho vziať ponaučenie

Aklimatizácia je dôležitá v každých horách. Môj posledný veľký výstup smeroval na Kilimandžáro a tak Vám zopakujem čo konkrétne sme robili na tomto kopci, aby sme všetkých našich ctených klientov lepšie aklimatizovali. Taktiež Vám napíšem ako sme tu pristupovali k jedlu.

Ako zlepšujeme aklimatizáciu na Kilimandžáre? #

  • Máme jasne stanovený tréningový plán vrátane aklimatizácie a prespatia na vysokohorských chatách v Tatrách: Tréning na Kilimandžáro 

  • Vysvetľujeme si princípy výškovej choroby a ako nad ňou zvíťaziť. Takto sa prestaneme báť prvých príznakov plus ich vieme lídrovi interpretovať

  • Individuálny profesionálny prístup. Pravidelne si premeriame saturáciu kyslíka v našej krvi (máme prístroje) a navrhneme každému individuálne čo robiť.

  • Máme špeciálnu trasu, na ktorej sa najlepšie aklimatizujeme (viď Kilimandžáro BUBO route). Iné kempy, po namáhavom začiatku 2 aklimatizačné voľnejšie dni.

  • Climb high, sleep low znamená "trekuj vysoko, spi nízko" a to je jedno zo základných pravidiel dobrej aklimatizácie, ktoré aj uplatňujeme.

  • Šetríme energiu na posledný deň. Nosiči za nás ráno všetko zbalia, zrolujú matrac, zbalia stan, naložia váš veľký vak. Keď prídete do ďalšieho kempu, všetko už bude opäť postavené, karimatka opäť natiahnutá, váš vak vo vašom stane.

  • Lepšie vyškolení a lepšie platení horskí sprievodcovia skúmajú zdravie každého jedného člena výpravy

  • Investujeme do pohody a hygieny. Privátne záchody nám dopomáhajú k lepšej pohode. V hlavnej sezóne sú záchody na Kilimandžáre skutočný problém. Celkové udržiavanie čistoty je dôležité pre zachovanie celkovej integrity človeka.

  • Kvalitným servisom šetríme sily až na Ten posledný deň – na Výstup na vrchol Kilimandžára 

Minulý rok boli všade hovná a smrad - fuj. Tento rok ma na vrchol dostali naše vlastné záchody Pavel Fellner

Jedlo na Kilimandžáre #

  • Alkohol nepodávame a neodporúčame. Alkohol viaže vodu a zhoršuje aklimatizáciu a celkové vyhliadky na dobytie vrcholu. 

  • Vodu naberajú kuchári z prameňov Kilimandžára, následne opakovane prevárajú a purifikujú špeciálnymi tabletami. Nezávadná voda je základom. Závadná voda spôsobí žaludočné obtiaže rýchlo a to zhorší výškovú chorobu a často znemožní dobyť vrchol.

  • Každý deň je súčasťou menu polievka, kde sa jedná aj o dopĺňanie tekutín.

  • Čerstvé jedlo plné vitamínov a karbohydrátov máme od počiatklu, ale čerstvé zásoby nám vynesú aj do výšky 4035 m do predposledného kempu pred Base Campom

Ide o „drobnosti“, ale ak ich dodržiavate, tak nad výškovou chorobou na KIlimandžáre vyhráte.

Luxus a lepší servis v horách nie je zbytočný. Každý komfort udrží vaše sily na ten posledný push, na ten posledný „výpad“ na vrchol kopca.

Výstup na Kilimandžáro má výhody aj v tom, že tu vo vyšších nadmorských výškach neexistuje malária ani iná tropická choroba a Vy ste aj z tohto aspektu v bezpečí. MUDr. Ľuboš Fellner

Tajné triky a tipy na aklimatizáciu: #

  1. O výškovej chorobe treba vedieť

Pri aklimatizácii na nadmorskú výšku nejde o fyzickú kondíciu a fajčiari niekedy zvládajú proces lepšie než horali. Ženy lepšie než svalnatí muži a starší lepšie než mladíci. No nič tu absolútne neplatí a preto v BUBO v rámci našej BCA (BUBO Cestovateľskej Akadémie) školím 20 rokov svojich sprievodcov a odovzdávam im moje know how. Pamätajte, že aj Vy osobne ak ste nemali posledne v Tibete výškovú chorobu ju na druhý raz môžete dostať. A naopak, môj brat pred rokom Kilimandžáro nevyšiel a tento rok na absolútnom vrchole robil stojky.

  1. Preventívne užívanie Acetazolamidu (Diamox)

Niektorí trekeri to odporúčajú. Deň pred trekom začať užívať polovicu tabletky = 125 mg Acetazolamidu:

  • berte polovicu tabletky na raňajky (napr. o 7:00)

  • druhú polovicu na večeru (napr. o 19:00)

Užívajte do konca treku, respektíve ak po výstupe na vrchol klesáte dole pod 4000 metrov, tak užite poslednú tabletku ešte v deň výstupu na vrchol.

Večer pred výstupom užite celú tabletku 250 mg a aj ráno v deň výstupu ďalšiu plnú dávku 250 mg.

Acetazolamid mnohí považujú za modernú inováciu ako topánky z GoreTexu. Ja to takto explicitne odporučiť nechcem. Podával som tento liek na hypertenziu ako lekár na Kramároch. Kontrolovali sme tu hladiny minerálov v krvi, lebo tieto sa močom viac vylučujú. Ak to viete a budete doplňať, urobíte dobre. Podával som preventívne Acetazolamid aj inde v horách a zatiaľ som žiadne negatívne príznaky okrem mravčenia v rukách nevidel.

Malé dávky Acetazolamidu počas 1. týždňa zdravému jedincovi neuškodia a pomáhajú v aklimatizácii. Odstraňujú mnoho negatívnych pocitov, ktoré Vás inak ničia. Lepšie spíte – ak nerátam, že možno v noci budete musieť vyliezť z teplého spacáku a ísť sa vyčúrať. Ide tu o to, že edémy sa na pľúcach a v mozgu tvoria pri užívaní Acetazolamidu v menšej miere. No pozor, toto nie je všeliek!

Všeobecné pravidlá pre individuálnu turistiku #

#

Ak idete s profesionálnou cestovkou tak máte mnoho vecí vyriešených. Profesionálni sprievodcovia vedia na Teba (na Vás) dohliadnúť. Ak si budete trasu pripravovať sami, tak dodržiavajte nasledujúce pravidlá. Vopred sa nahláste u armády či záchrannej služby.

  • Nechoď príliš rýchlo príliš vysoko!
  • Výška v ktorej budeš spať by sa mala zvyšovať denne o 300 až 500 m
  • Choď hore, ale spi dole! Spite o 200 – 300 m nižšie než je v ten deň dosiahnutá max. výška
  • Na každých 1 000 m dosiahnutej výšky pridaj 1 odpočinkový deň
  • Prvý týždeň by si nemal vystúpiť vyššie ako 5 000 m
  • Pomaly ďalej zájdeš. Na začiatok žiadny veľký výkon, telesnú námahu zvyšuj postupne, vyhni sa maximálnemu zaťaženiu, pretože to môže narušiť aklimatizáciu
  • Zabráň dehydratácií a vo výškach nad 3 000 m pi denne min. 3 litre tekutín
  • V strave uprednostni uhľohydráty (menej náročné na kyslík)
  • Neber žiadne lieky
  • Ak sa zhoršuje tvoj zdravotný stav, okamžite zostúp! Nečakaj do rána.
  • Nezostaň dlho privysoko!
  • Choď hore dostatočne aklimatizovaný!

Čo si zobrať do hypobarickej komory

Nechcem to takto napriamo odporučiť, myslím si, že pobyt v hypobarickej komore je osobným riskom a každý si ho musí zvážiť sám. No mne tento pobyt pomohol. Informácií je veľmi málo a tak tu píšem aspoň čo si do hypobarickej komory vziať:

  • Mobil a nabíjačku
  • 3 l vody/osoba/deň
  • Štuple do uší
  • Dezinfekciu na ruky (dezinfekčné obrúsky!)
  • Toaletný papier
  • Podušku
  • Teplé veci v ktorých budete v horách
  • Nafukovaciu karimatku, teplý spacák
  • iPad, počítač- stiahnuté filmy (spojenie niekedy vypadáva ak ich nemáte stiahnuté)

Čo sa stane ak si niečo zabudnete? Máte smolu. Pod zemou ste zatvorení 2 dni a neviete výjsť von. Čurá sa do flaše, záchod je suchý, ide o značne bojové podmienky. Viac informácii o hypobarickej komore dostanete po prihlásení sa na náš zájazd do vysokých hôr.

Čo by ste o výškovej chorobe mali vedieť vy?

Výšková choroba nie je niečo, čo je príliš ťažké pochopiť alebo liečiť. Napriek tomu hlavným problémom, ktorý trápi komunitu turistov, je nedostatok vedomostí a súvislostí. Verím, že ste prostredníctvom tohto blogu zistili, na čo si treba dať pozor a ako čeliť jednotlivým príznakom. Nie je samozrejme ľahké všetko pochopiť po jednom prečítaní. Byť v niečom „doma“ si vyžaduje dlhoročné skúsenosti, aby ste skutočne dokázali problém vyriešiť a liečiť ho. Je jasné, že iná je teória a iná je prax, kedy môže ísť o život a kedy zvyknú ľudia panikáriť. No ak ste čítali s porozumením, tak už viete, čo máte robiť aby sa pacient cítil lepšie a vy ste mu doslova zachránili život.

Komunikácia je pri výškovej chorobe základom úspechu

Keď trekujete s BUBO, vždy informujte o vašich problémoch svojho horského BUBO lídra. Vo vysokých horách je potrebné byť úprimný a nahlas o svojich problémoch hovoriť. Nehovoriť o svojich obavách alebo možných príznakoch lídrovi treku, je obrovským poškodzovaním seba samého. BUBO vodcovia trekov sú po prvé pravidelne školení a po druhé dobre vybavení na liečbu výškových chorôb a čím skôr vedia o vašich problémoch, tým rýchlejšie môžu konať.

Ak cestujete samostatne alebo so skupinou priateľov, je nevyhnutné, aby ste všetci mali o výškovej chorobe a jej liečbe patričné vedomosti. Zdieľajte s nimi tento článok!

Vedomosť o výškovej chorobe je extrémne dôležitá lebo nikdy neviete kto „výškovku“ dostane a v akej výške. Preto aj ako prvý bod pri odstavci ako zlepšujeme aklimatizáciu na Kilimandžáre píšem o tom, že sa o výškovej chorobe rozprávame - máme o nej prednášky. Ide vlastne o interpretáciu tohoto blogu.

Ahoj! Uži si hory v zdraví.  Určite si pozri aj blogy mojich kolegov. Základom nášho veľkého projektu „Blogy“ sú osobné dlhoročné skúsenosti a originálne fotografie. 

Objednajte si blogy Ľuboša Fellnera na mail a získajte tak prístup ku kvalitným cestovateľským blogom s vlastnými fotografiami, videami a názorom. 

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Nepovažuje sa za turistu, ale rád a dlhodobo športuje. Hrával profesionálne tenis a dlhé roky behával na bežkách a maratóny po celom svete. Stál na najvyšších vrchoch mnohých krajín od Austrálie cez Tadžikistan po Škandináviu. Z obdobne vysokých vrchov ako Kilimandžáro dobyl napríklad  Elbrus (5 642 m), Ararat (5 137 m). V Afrike so zájazdom BUBO Family vyšli na najvyšší vrch severnej Afriky, Jabal Tubkál (4 165 m).
Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície od Severného po Južný pól. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák a do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.
V Afrike bol po prvý raz v roku 1993 a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie. 
Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016).
Osobne mal výškovú chorobu v horách Kašmíru a mnoho razy zasahoval keď ju mali jeho klienti či už v Tibete, Himalájach, Andách či práve na Kilimandžáre.
Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov.  Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.

Zájazd do hôr, ktorý autor blogu odporúča:

Hory Tadžikistanu

Zo zájazdu:

Ľuboš Fellner

Posledná úprava článku | Prečítané: 3341

Mohlo by Vás zaujímať

Perito Moreno – najkrajší ľadovec sveta Prémiový blog

Prémiový blog Perito Moreno – najkrajší ľadovec sveta

Keď som po prvý raz videl Perito Moreno, bol som nadšený. Tento ľadovec je mojim prírodným divom sveta, je skutočne prekrásny a krajší než na…

Patagónia – originálne príhody v najkrajšej prírode sveta Prémiový blog

Prémiový blog Patagónia – originálne príhody v najkrajšej prírode sveta

Najkrajšou prírodou sa hrdí Nový Zéland či Nóri, ale asi preto, lebo ešte neboli v Patagónii. Patagónia nie je žiadny štát, je to oblasť ako…

Výšková choroba a aklimatizácia Prémiový blog

Prémiový blog Výšková choroba a aklimatizácia

Prekvapujúco to nie je nedostatok fyzickej pripravenosti, ale výšková choroba, ktorá zabráni ľudom dostať sa na vrchol Mont Blancu, Kilimandžára,…

Turistický výstroj –  rady a tipy Prémiový blog

Prémiový blog Turistický výstroj – rady a tipy

Rozmýšľate o zimnej túre? Ako sa v tomto prípade vychystať, na čo nezabudnúť a kde neurobiť chybu? V tom množstve outdoorového výstroja sa strácate…

Kilimandžáro - neuveriteľné dobrodružstvo Prémiový blog

Prémiový blog Kilimandžáro - neuveriteľné dobrodružstvo

Džambo! Za 30 rokov, čo BUBO navštevuje Afriku, sme sa pokúšali dobyť Kilimandžáro mnoho ráz. Vyskúšali sme všetkých 7 oficiálnych ciest na vrchol.…

Kathmandu Valley – Údolie bohov Káthmandu Valley

Káthmandu Valley Kathmandu Valley – Údolie bohov

Káthmandu často ľudia berú ako horské mesto. Opak je ale pravdou. Hlavné mesto Nepálu totižto neleží priamo medzi štítmi Himalájí, ale v…

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

E

Afrika  

Tanzánia


náročnosť

12 dní

Trvanie

5240
E

Ázia  

Tadžikistan, Afganistan, Kirgizsko

28.06. → 06.07. +2 termíny

náročnosť

9 dní

Trvanie

2090
E

Ázia  

Tadžikistan, Afganistan, Kirgizsko


náročnosť

13 dní

Trvanie

2990