Trinidad a Tobago – dva svety v jednom balení

Dnes Trinidad a Tobago vyslovujeme jedným dychom, skrátka patria nám k sebe. No možno málokto vie, že každý z ostrovov má svoju vlastnú autonómnu históriu, vďaka čomu sú dnes tak odlišné. Oba síce objavil Krištof Kolumbus v roku 1498 (i keď na Tobago - ostrov s ideálnym tvarom, pripomínajúcim cigaru, nevystúpil), no ďalej sa ich vývoj a cesty na dlhý čas rozišli.

Aj keď ho našli, Španieli sa o Tobago skrátka nezaujímali a ujali sa ho iní kolonizátori: Briti, Holanďania, Francúzi, Portugalci, Lotyši, od roku 1704 to bol dokonca raj pirátov. Niet iného ostrova v Karibiku, ktorý by majiteľa zmenil toľkokrát. “A teraz nás zas vlastnia Indovia,” povzdychne si ´mamma´ Gloria Steward, u ktorej bývam.

Po troch storočiach pod španielskou nadvládou je dnes Trinidad s hlavným mestom Port of Spain jasne katolícky, zatiaľ čo Tobago s metropolou Scarborough je britsky protestantské. No netreba zabúdať, že bezmála polovica (vyše 40%) Trinidadu sú ešte k tomu hinduisti. Aj v tomto je Karibik tak krásne pestrý a zaujímavý. 

Prešiel som všetky štáty Karibiku a každý jeden je vzhľadom na svoju históriu iný. No v tomto prípade sa vinie tá odlišnosť naprieč jedným štátom. Ešte v roku 1889 boli Trinidad a Tobago dve nezávislé krajiny a Briti ich až v tomto roku spojili do jednej kolónie. Spoločný samostatný štát sa zrodil až v roku 1962. Preto, ak si chcete urobiť úplný obraz, je fajn navštíviť oba ostrovy. Možno budete mať, ako ja, pocit, že ste boli v dvoch rôznych štátoch...

Trinidad a Tobago je asi najindustriálnejšou krajinou Karibiku. Je to najmä vďaka značným tunajším náleziskám ropy, ktoré objavili v roku 1857, ale aj kvôli “Vízii 2020” ministerského predsedu Patricka Manninga, ktorý sa rozhodol zmeniť mentalitu “mañana” na “we can.”

No po prehratých voľbách v roku 2016 - asi z nešťastia - umrel. Jeho stranu volili najmä Afroameričania a opozíciu, ktorá po jeho odchode prevzala moc, tvorili prevažne Indovia. Dnes je na čele opäť Afroameričan – Keith Rowley (7. ministerský predseda krajiny). 

Vraj najhorší šéf na svete, hovoria Indovia. No černosi sú nadšení. Tak ako maďarské strany volia u nás väčšinou etnickí Maďari a čitatelia New York Times volia demokratov, tak aj tu sú voliči rozdelení absolútne.

Manning chcel skrátka zmeniť mentalitu svojich. Asi sa bál, že ich Indovia prevalcujú (čo sa aj stane, tak ako nás v Európe prevalcujú Číňania a následne Indovia, hm...). No zatriasť tunajšou mentalitou je nemožné, veď ak majú oba ostrovy čosi spoločné, tak to, že milujú zábavu. Karneval je tu vraj lepší než v Riu, ale treba dodať, že o toto prvenstvo bojuje statočne aj Haiti, Antigua a ďalšie ostrovy... 

Hudba a rytmy kalypso a soca vás budú sprevádzať na ostrovoch na každom kroku.Najznámejšími Trinidadčanmi sú rapperka s veľkým zadkom Nicki Minaj, alebo skvelý popový spevák Billy Ocean. Hudbu zdá sa majú všetci v krvi a tu na Trinidade dokonca vymysleli taký činel - “Steel pan” , a dokážu s tým divy. Ide o jediný hudobný nástroj, vymyslený v 20. storočí.

Hudbou a tancom sa natriasa celý ostrov, tancujú a usilovne ťukajú do tých nákazlivých hracích panvičiek...  Na svoj veselý karibský životný štýl majú aj výraz. “Do you wanna see downtown, or liming..” “You are getta lime?” Liming, lime (niečo ako na Západe hanging out) ma sprevádza Trinidadom na každom kroku.

Existuje dokonca stránka lime.tt, kde ide výlučne o chľast, baby, karneval, hudbu, skrátka o ´dobrý život´! Len v žiadnom prípade nie o prácu... Pracovať namiesto vegetovania? Zmeniť sa po zopár sto rokoch, kedy bolo vrcholom umenia iba tak ležať? Načo? Individualizmus nefunguje vôbec, ľudia – najmä Afroameričania žijú v komunite, lebo komunitný život ich robí šťastnejším, a o čo vlastne v živote ide?...

Zmeniť mentalitu je ťažké a Patrick Manning z toho podľa mňa aj umrel. No niečo tu zanechal. Jeho viera priniesla ovocie a Trinidad je dnes najindustriálnejším ostrovom Karibiku. Nie všetci černosi lajmujú... Ekonomika Trinidadu ako jediného ostrova Karibiku nezávisí od turizmu. HDP na obyvateľa pri porovnaní kúpnej sily je obdobný ako na Slovensku.

V tomto ukazovateli ide o najvyššie HDP na obyvateľa zo všetkých štátov Karibiku a tretie najvyššie HDP na obyvateľa v celej Severnej aj Južnej Amerike, hneď po USA a Kanade. Dotiahli to tam, kam sa to nikomu inému zo susedov-súperov nepodarilo. Treba však povedať, že ostrov je plný múdrych a pracovitých Indov...

Na Trinidad chodí BUBO dlho. Kedysi sme lietavali z Caracasu, no keď sa situácia vo Venezuele zhoršila, zvykli sme sem prichádzať z Georgetownu v Guyane. Každoročne sme realizovali niekoľko zájazdov a za desaťročie sme vychytali chybičky krásy. Teraz nedávno som do Trinidadu a Tobago letel po dlhej dobe z Caracasu (mimochodom, ceny leteniek za posledné tri roky vzrástli šesťnásobne - toľko ľudí chce utiecť z Venezuely). Leteli sme popri pobreží a pilot to stočil na ostrovy až po prelete ponad deltu rieky Orinoko.

Bola to nádhera - vidieť, ako sa tmavé vody Orinoka vlievajú do modrého Karibiku. Všade džungľa, nad ktorou dojemne vo dvojiciach lietajú farebné papagáje, rieka plná obrovských krokodílov, anakond, kapybár, lesom sa predierajú jaguáre a utečenci z Venezuely... Venezuela je od Trinidadu iba jedenásť kilometrov, a práve v tejto dobe sa Trinidad rozhodol utečencov registrovať. Povedali si, že proti migrácii aj tak nemajú šancu, a tak ju využijú. Pokiaľ budú Venezuelčania tvrdo a lacno pracovať, sú vítaní!...

Trinidad a Tobago sú najjužnejšími ostrovmi Malých Antíl, a hoci sem oficiálne patria, veľa ľudí si ich priraďuje skôr k Južnej Amerike. K dvom hlavným ostrovom patrí asi dvadsať ďalších maličkých ostrovčekov. Najvyšší vrch štátu El Cerro del Aripo leží na severe Trinidadu, pri štvrtom najväčšom meste Arima. So svojou výškou 940 metrov je takmer dvakrát vyšší než Pigeon Peak na severe Tobaga, ktorý meria 549 metrov. Všimol som si, že holubov majú na Tobagu očividne radi, všetko unikátne sa tu skrátka volá pigeon...

Je víkend. Trinidadčania vo veľkom utekajú na Tobago, kde sú krajšie pláže. Na Trinidade je more málo slané, vody Orinoka nedovoľujú vyrásť koralom, no na Tobagu, hlavne na severovýchodnej strane je potápanie excelentné. Ja tam smerujem tiež. Pristávam na letisku vo vnútrozemí Trinidadu.

Vítajú ma plagáty s maskáčmi a upozornenie, že takéto oblečenie je tu ilegálne, môže ho nosiť iba armáda. Nemám letenku na Tobago, no to tu nie je problém. Nemám veľkú batožinu, na colnici som prvý a prechádzam za tri minúty ako po masle. Ukazujem iba vytlačený itinerár letenky ďalej, pani sa smeje, že nevedela, kde leží Slovensko, a púšťa ma. No bez vytlačeného itinerára vás do krajiny nepustia.

Prechádzam okolo duty free shopov, plných rumu, odbáčam vpravo, idem úplne na koniec k poslednému okienku číslo 1. Letenka na Tobago tu stojí 300 TTD (trinidadsko-tobažský dolár), no keďže je víkend a plno, kupujem stand-by letenku s tým, že neviem, kedy odletím. Je to však za polovičnú cenu 150 TTD, čo je neuveriteľných dvadsaťpäť amerických dolárov, dokonca trochu menej.

V Caracase som na letisku čakal dlhé hodiny, madurovci ma prezreli od hlavy k pätám, ani si nepamätám, či ma niekedy niekto v živote prezrel dôkladnejšie. Severná Kórea je nula oproti dnešnej paranoidnej Venezuele. Tu, aj keď mám stand-by letenku, som nečakal vôbec a po tom, čo sme pristáli, do hodiny už sedím v druhom lietadle.

Lieta sa ATR 72 s Caribbean Airlines – solídna domáca aerolinka, ktorá sa presadila a dnes je najsilnejšou domorodou karibskou značkou v letectve. Z bankomatu vyberám 500 TTD a letím. Všetko perfektne „nekaribsky“ funguje...

Keďže som sem doletel skôr, začnem týmto malým ostrovčekom, ktorý tvorí iba 5,8 % plochy štátu. Ostrov, nazvaný vraj podľa tabaku (“tabaco”, “tabago”), leží v rámci Karibiku riadne východne. Ďalej je už iba drahý Barbados (strávil som tu viac týždňov a zápisky odtiaľ prídu čoskoro). Tento ostrov bol pre mnohých dlho veľmi ďaleko, väčšina cestovateľov, čo poznám, skončila na Trinidade a sem sa ani nedostala.

Je to niečo podobné, ako keď počas návštevy štátu Samoa väčšina zakotví na ostrove Upolu a Sawaii zostane zabudnutý. A treba povedať, že v oboch prípadoch je to škoda...

Čo sa týka prírody aj autentickosti domorodcov, práve tie vzdialenejšie ostrovy sú zaujímavejšie. Kým Trinidad je industriálnym ostrovom, Tobago je prírodným skvostom, ideálnym pre turizmus. Kým na Trinidade sa presadili Indovia, na Tobagu je 90 % obyvateľstva afroamerického pôvodu. (Celkovo tvoria Indovia v štáte už vyše štyridsať percent).

Z letiska vystúpite na juhu ostrova v oblasti nazvanej Crown Point. Nie je veľa miest na svete, kde môžete ísť z letiska do hotela či na pláž peši. Na Tobagu je to realita...

Najbližší hotel Mike’s Holiday Resort máte od letiska dve minúty pešo. Na pláž so slnečníkmi, ležadlami, sprchou, tuctom reštaurácií a obchodíkov – Store Bay, dôjdete peši za päť minút.

Najlepšie pláže sa ťahajú od Crown Point niekde po Fort James, Arnos Vale, čo je asi desať kilometrov. To je všetko. Dobré pláže sú však aj na opačnej strane ostrova v Rocky Bay. Ostrov má vo svojej najväčšej šírke dvanásť kilometrov, ľahko ho prejdete krížom-krážom. Auto sa dá požičať bez problémov požičať, no vkuse tadiaľto chodia aj taxíky (i keď neoznačené), cez deň každých pätnásť sekúnd. 

Tobago však zďaleka nie je iba o plážach. Zbehol som ešte o pár kilometrov ďalej, do Tobago Forest Reserve - najstaršej rezervácie Karibiku a jednej z najstarších chránených oblastí sveta (založenej už v roku 1776). Mal som to šťastie zazrieť šuana hrdzavochvostého – v skratke po domácky cocrico, vtáka, ktorý je endemický práve pre túto oblasť.

Okrem Trinidadu a Tobago, kde je národným vtákom, ho môžete zazrieť aj v severnej Venezuele a Kolumbii. Škoda, že som vyrazil dosť neskoro, bolo otrasne teplo, nepomáhal ani tieň stromov, a tak som si tú krásu nevychutnal úplne naplno. Rezervácia je známa práve pre pozorovanie vzácnych druhov vtáctva, nájdete tu viacero endemických druhov živočíchov a rastlín, vrátane 24 druhov hadov (nevidel som ani jedného), krásnych vzácnych paliem, či špeciálneho medvedíka čistotného, živiaceho sa krabmi. Práve tadiaľto sa tiahne hlavný horský hrebeň ostrova Main Ridge.

Po návšteve rezervácie som sa stočil do Scarborough, odkiaľ som chcel ísť späť trajektom (cesta po mori trvá cca tri a pol hodiny). No keďže bol práve svetový deň jogy a na Trinidade sa diali rôzne špeciálne akcie, rozhodol som sa späť letieť a ušetriť nejaký čas. Úprimne povedané, Scarborough je diera a nedá sa porovnať s 50-tisícovou metropolou Port of Spain na Trinidade. (Celý štát má dnes cca 1,3 milióna obyvateľov).

Nemalo ma tam čo držať, na Tobagu rozhodne odporúčam zamerať sa na prírodu a pláže. Moja domáca, stará pani Gloria, sa mi priznala, že by sa chceli od ´väčšieho brata´ odtrhnúť. Vie, že Trinidad má ropu, no oni chcú byť slobodní, ako ostatné krajiny Karibiku, oni sa nejako uživia, ´no problem man´.

Hovorí sa, že práve Tobago inšpirovalo Daniela Defoa k napísaniu slávneho Robinsona Crusoea. Prečo nie? Ten pokoj a romantické zákutia by mohli dávať týmto teóriám za pravdu. Pobrežie je tu miestami magické, piesok biely, voda čistá, krásne koraly... Ja som si na Tobagu prešiel šesť pláží, vypytoval som sa poctivo domácich na najkrajšie miesta.

Máme tu dlhé roky dobrého známeho - Jerome Persad je bankár, statný černoch s predkami z východnej Kene a Juhoafrickej republiky. Je vzdelaný, scestovaný a s rodinou lieta na Tobago každý druhý víkend. On chodieva najmä na pláž do Store Bay a za najlepšiu pláž tu považuje Pigeon Point.

Okrem nich som prešiel ešte Buccoo Bay, Great Courland Bay a Arnos Vale Bay. Ako jednotku by som z nich vybral Pigeon Point. Lokalita, upravenosť pláže, výbava a čistota – všetko perfektné. Vstup je tu asi tri americké doláre, pláž je tridsať minút chôdze z Crown Point, resp. päť minút taxíkom.

Ak pôjdete pešo, po ľavej ruke budete mať kilometre krásneho morského pobrežia. Bez spŕch, ale zadarmo. Miestni sa tu iba tak zastavia, piknikujú, do pása sa ovlažujú vo vode. Plávať som nevidel nikoho. Keď prídem nabudúce, chystám sa skúsiť ešte dva ostrovčeky na severozápade pri mestečku Speyside - Little Tobago a Goat Island, kde je vraj potápanie najlepšie.

Gloria tam síce nikdy nebola, nevie mi povedať čo a ako. No keď tu budem nabudúce, vyrazím tam kvôli šnorchelingu. Potápačom odporúčam taktiež potopiť sa k Maverick Ferry - vraku, odpočívajúcemu pätnásť metrov pod hladinou.

Aj z najpopulárnejšej pláže Store Bay či Pigeon Point vás vyvezú k útesu Buccoo Reef na šnorcheling, či lodičkou so skleným dnom. Práve Buccoo Reef chráni tunajšie pláže, a preto je voda tak príjemná a pláže sú bezpečné. Tento koralový útes hodnotil už Jean Jacques Cousteaau ako tretí najspektakulárnejší na svete. Vy ho máte len kúsok z Pigeon Point.

Tobago je jedným z posledných miest sveta, kde hniezdi korytnačka  - kožatka (Dermochelys Coriacea). Ide o najväčšiu korytnačku sveta, ktorá môže vážiť až päťsto kilogramov. Na Tobago zrejme chodí už posledných 200 miliónov rokov, taká je stará. Aj toto je dôkaz o panenskosti Tobaga...

Ďalším tunajším zážitkom sú preteky kôz. Že ste o tom nikdy nepočuli? No to je presne to, čomu sa BUBO venuje. Hľadať neopozerané. Na našich cestách sme pre svojich klientov objavili tisíce zážitkov, o ktorých dovtedy nik nepočul, a dnes sa zdajú normálne. No často iba pre Slovákov. Preteky kôz v Buccoo sú podobným prípadom. Pozrite si preteky a dajte si dobrú kozľacinu, čo je v tomto štáte bežné mäso.

Na krátky oddych má výbornú polohu Coco Reef. Grandiózny vstup cez klenutú bránu, strážnik s rampou, kľukatá alej kokosovníkov, všade zlaté sošky, pred dverami zlatý Rolls-Royce.

Gýčové a predražené, ideálne pre Afroameričanov, čo nevedia dobre plávať. Vďaka jeho polohe budete v autentickom dotyku s domácimi. Ak sa nebojíte a ste scestovaný turista (iný by sem ani nemal chodiť), tak Coco Reef je lepšou voľbou. Musíte však prekúsnuť ten prvoplánový gýč - násilný pocit luxusu, a pritom kvalita nikde. Ceny však luxusné sú. Pre Gloriu je Coco Reef najlepším hotelom sveta a nechápe, že mne sa nepáči. K tomu, aby tu Indovia dosiahli to, čo na Mauríciu, potrebujú, aby ceny ropy ešte klesli (a oplatilo sa robiť turizmus), potom urovnať situáciu s černošskou väčšinou, a ďalších dobrých desať rokov budovania infraštruktúry...

Krištof Kolumbus pomenoval Trinidad vznešene, podľa svätej trojice. Ostrov zaberá 93 % plochy štátu, je to väčší a bohatší brat s indickým vplyvom. Ak počítame Guyanu do Karibiku, potom iba ona vie v počte Indov konkurovať Trinidadu. Ostrov má perfektne vybudované diaľnice, budete sa tu pohybovať ľahko a komfortne.

Na hornatom severe nájdete nádhernú prírodu, ľudia sem chodia obdivovať do krvavočervena sfarbených ibisov – druhý národný vtáčí symbol štátu, či nemenej zaujímavých plameniakov. Mestá tu naozaj vyzerajú ako mestá. San Fernando – druhé najľudnatejšie sídlo štátu, položené na juhu, je možno dokonca o trošku krajšie než hlavné mesto.

Ohraničené riekou Guaracara, usadené medzi kopcami, má pôvabnú mestskú promenádu s viacerými kostolmi, môžete tu obdivovať sochu Mahatmu Gándhího, urobiť dobré nákupy, žije to tu príjemným kultúrnym a spoločenským ruchom.

Hlavné mesto Port of Spain je tvrdý oriešok. Sú tu nepochybne viaceré pekné miesta, ale nevidím ambíciu, že by toto mesto chcelo uspokojiť turistu. V centre down-townu je zopár mrakodrapov, všetko sídla finančných inštitúcií, ropné firmy. Najznámejšími medzi nimi sú “dvojičky” Twin Tower (Eric Williams Financial Complex), ktoré určite neprehliadnete, keď pôjdete z letiska.

Cestou z letiska prejdete vlastne polovicu ostrova. Centrum mesta tvorí námestie Woodford Square, pomenované po slávnom britskom guvernérovi – akýsi karibský Hyde park, kde sa môžete slobodne postaviť a rečniť o tom, čo máte na srdci. Ste kňaz, politik, alebo náhodný okoloidúci s naliehavým pocitom niečo tlmočiť svetu? Tak sa zapíšete na tabuľu a slovo je vaše. Celé námestie je chránenou štátnou historickou pamiatkou.

O tom, že sa tu písali dejiny ostrova, svedčí Červený dom (bývalý guvernérsky úrad, dnes renesančný parlament), radnica mesta, justičný palác, nádherná protestantská katedrála Trinity Cathedral. V minulosti sa tu konali mnohé demonštrácie. Miestu dominuje v strede nápadná zelená viktoriánska fontána, obklopená zeleňou, takže námestie dnes funguje ako dokonalá oáza relaxu.

Zvyšok života mesta sa odohráva okolo obrovského parku (kedysi plantáž cukrovej trstiny) Queen´s Park Savannah. Tu nájdete múzeum, ZOO, ale hlavne sedem úžasných historických budov. Nafotíte si ich cez plot, lebo prístup dovnútra nie je, no je to podľa mňa to najkrajšie z celého mesta. Najviac sa mi páči park pri západe slnka, ľudia tu športujú, behajú, hrajú futbal, kriket, púšťajú šarkanov.

A tie úúúžasné stromy, obrovské, prekrásne! Pozorujete, ako slnko presvitá cez ich ohromné koruny a cítite sa skrátka fajn. Aj v takom nijako výnimočne peknom meste. Na park ´pozerá´ zopár ambasád, aj americká. Spoznáte ju podľa toho, že keď si ju odfotíte, vybehne na vás strážnik. Vyskúšajte. Funguje to na sto percent!

Vydajte sa ďalej ulicou Picton, či Woodford, a okolo vás bude zrazu ten najtypickejší Trinidad! Drevené domčeky s malými záhradkami a veľkými nápismi Zákaz parkovať. Toto je pre mňa klasický obrázok Trinidadu...

Nie je tu skoro nikto, len vy sa tu prechádzate a snívate, aké to tu asi bolo pred päťdesiat či sto rokmi. Večer si odložte drahocennosti v hoteli, poprechádzajte sa po Tragarete Road smerom na západ, a potom zbehnite dolu na Ariapita Avenue, ktorej domáci nepovedia inak ako “Avenue”. Práve toto je miesto, kam chodia “lajmovať”. Najživšia je časť od parku Adama Smitha (áno, toho predstaviteľa kapitalizmu a “neviditeľnej ruky trhu”) smerom na západ. Tam je po oboch stranách avenue krčma za krčmou, bar za barom.

Dajte si pivo Carib, či Stag, no určite vyskúšajte aj Angosturu. Dajte si tento “bitter” iba tak do vody. Ochutnajte aj rum. Výrobcovia Angostury tvrdia, že vyrobili vôbec najdrahší rum na svete – fľaša Legacy by Angostura vznikla na počesť 50. výročia nezávislosti štátu a stojí 22 700 eur. Priamo túto špeciálnu edíciu tu asi nedostanete, no ak vám tunajší rum zachutí  a je vás viac než osem, môžete sa cez pracovné dni od 9.30 do 13.00 vybrať na prehliadku a ochutnávku.

Na Avenue nájdete aj viacero stánkov s kebabom a ďalším arabským jedlom. Prevádzkujú ich Sýrčania. Je verejným tajomstvom, že 20 až 25 % HDP Trinidadu je z drogovej činnosti libanonsko-sýrskej mafie. Kokaín je tu blízko a niekde sa musí prekladať a distribuovať. Mafia si platí vládu a každý o tom vie... No výhodou pre turistu je fakt, že libanonská strava je jednou z najlepších na svete. Popri indickej kuchyni je to v Karibiku, ak na jednej ceste navštívite viac ostrovov,  príjemná zmena.

Na mesto sa za pekného počasia viete pozrieť z pevnosti Fort George (La Vigie), kde z kopca mieria zelené kanóny a vlaje obrovská vlajka.

Možno by ste to nečakali, no Trinidad je dobrý v basketbale, futbale aj bejzbale. Hneď vedľa letiska je tiež dostihová dráha, ale už to nie je to, čo bývalo. Národným športom je, samozrejme, kriket. Trinbago Knight Riders hrajú karibskú Premiere League. Tunajší štadión Queen´s Park Oval je grandióznych rozmerov, je najväčším v porovnaní s ostatnými karibskými ostrovmi a konkuruje aj štadiónom v Indii.

Je blízko hotela, kde práve bývam. Keď sem prídete v čase karnevalu, ktorý sa koná práve na štadióne, rezervujte si hotel dlho-dlho dopredu. Karneval je na Trinidade naozaj velikánska udalosť, všetci to chcú zažiť. Ponoriť sa do typických tunajších rytmov, nechať sa unášať všetkou tou vášňou, krásou, emóciami, ktoré hýbu týmto ostrovom...

Ľudia na ostrove Tobago sa chcú odtrhnúť. Logika? Žiadna. Trinidad má ropu a peniaze, Tobago nič. No Trinidad ovládli Indovia a Tobago je černošské, a rastafariánsky duch je tu stále silný a nezlomný. Tobago, to je ako svet za starých dobrých čias. V nedeľu sa všetci krásne vyobliekaní stretnú v kostole. Moja domáca pani tam chodí tiež, zaspievať, zatancovať si... 

Pamätajte, na Tobagu sa nezjednáva. Ceny sú vysoké, platí sa hotovosťou. Nepochodíte tu so žiadnym vyjednávacím spôsobom ako na Trinidade. Na druhej strane, na Tobagu sa nekradne, je tu bezpečne, nie ako v Port of Spain. Všetko je tu také pokrivené, černošsky nedotiahnuté... Ak ste gurmáni, ten rozdielny svet oboch ostrovov pocítite ihneď už na tanieri.

V Tobagu si pochutnávam na kraboch s karí pikantnou omáčkou a akýchsi knedličkách z kasavy. Majú tu tiež rôzne druhy gulášu s chlebovníkom, ryžou. Je v tom mastné bravčové, aj koža, ale je to veľmi dobré! Jedol som tu aj kozí guláš... Totálna Afrika, aj keď trošku Indie už vniklo aj sem, do omáčky ku krabovi určite.

Morské príšerky medzi domácimi veľmi nefrčia, iba nejaké malé vyschnuté rybičky. Na Trinidade to je trochu iné kafe. Ochutnajte indické zeleninové jedlo roti a pri toľkých venezuelských utečencoch, samozrejme, očakávajte na raňajky cachapa (kačapa) – placky z kukuričnej múky so syrom a na obed pabellon (jedlo s kopčekmi ryže, mäsa a zeleniny).

No vyskúšajte aj homáre, krevety či žraloka so zemiakovým pyré s cesnakom. Ak si však pridávate čili, pozor, je fakt silné! Ako zákusok ochutnajte jednu z najlepších čokolád sveta. A dajte si k tomu angosturu. Že kde som sa najedol lepšie? Oba ostrovy mi chutili, a každý celkom inak. To je čaro štátu Trinidad a Tobago. Ochutnajte aj vy oba, odporúčam!

Tento štát má ropu, aj preto tu ľudia ´netrpia´ takou prívetivosťou, akú poznáme z krajín, ktoré sú od cestovného ruchu závislé. Vedia vám dať najavo, že vás až tak životne nepotrebujú. Teda, zatiaľ nepotrebovali. No s klesajúcimi cenami ropy sa situácia rýchlo mení. Ak si Trinidad a Tobago zoberie príklad z iného “indického” ostrova Maurícia, ktorý Indovia prerobili na raj na zemi, s množstvom skutočne luxusných hotelov a perfektných služieb, potom sa tu turisti budú cítiť dobre.

No ak túto svojskú krajinu navštívite dnes, budete zas mať tú výhodu, že ste tu pred ostatnými, a zažijete skutočnú, autentickú tvár týchto miest. Trinidad a Tobago má každopádne obrovský potenciál. Indom sa v súčasnej situácii nechce budovať na černošskom Tobagu infraštruktúru, keďže stále počuť (psst!) hlasy o odtrhnutí Tobaga.

“Nebudeme predsa investovať niekde, kde nám to potom zoberú!” hovorí mi taxikár Dinesh, s ktorým sa počas hodinovej jazdy z letiska do Port of Spain rozprávam o tunajšej situácii. Je taxikár, no brahman, najvyššia indická kasta. Jeho dcéra vyštudovala v USA za zubnú lekárku, syna práve zamestnali v Goldman Sachs po tom, čo dokončil MBA na Yale.

“Ak nežiješ život brahmana, nežiješ slušný, vznešený, pokojný život, nie si cnostný a nejdeš príkladom, tak brahmanom nie si!” hovorí mi. No ja mu odpovedám: “Tisícročia genetického kódu sa presadili v úspechu tvojich detí.” Usmeje sa, je hrdý otec. Dnes je totižto Father’s day, a to sa na Trinidade a Tobagu oslavuje viac, než u nás MDŽ.

Nič nie je ako tento zvláštny dvoj-štát. Vyše štvrťhodinka letu, a ocitáte sa v úplne inom svete. „Indický“ Trinidad, kde sa buduje na každom kroku a kde cítite indickú húževnatosť. A ospalé Tobago s posedávajúcimi rastafariánmi, ktorí nechávajú mañana – zajtrajšok, radšej na osud. No kde zas vďaka nerozvitému turizmu nájdete naozaj panenskú, nádhernú prírodu.

Mnoho vecí je tu však prekvapivo najlepších na svete, napríklad exkluzívna čokoláda, ktorú vyrábajú z prvotriedneho tunajšieho kakaa. Jedine trinidadské kakao používa aj svetoznáma luxusná čokoládovňa Valrhona. 

Trinidad a Tobago je kozmopolitný, poriadne premiešaný štát, kde zanechali vplyv toľkí kolonizátori, kde sa na jednej strane tancuje na najväčšom karibskom karnevale, na strane druhej nájdete zákutia, aké ešte zažíval sám Robinson Crusoe. Utekajte tam ešte dnes, možno zajtra už bude všetko iné...