ROZHOVOR: Požičanie auta na Srí Lanke? Šialené, pravidlá tu prakticky neexistujú

Robo: Ide o veľmi príjemnú krajinu, ktorá je v podstate z tej kultúry „ala India“, ale je kultivovanejšia a čistejšia. Pritom ide stále o veľmi exotickú krajinu, ktorá v sebe spája veľmi príjemnú prírodu, more, Indický oceán a veľmi bohatú kultúru. Je to budhistická krajina, jedna z najdôležitejších.

Zároveň je tam množstvo veľmi prijemných turistických atrakcií a viete si tam oddýchnuť, pozbierať mnoho zážitkov a takisto tam stretnite veľmi fajn ľudí.

Martin: Pre mňa je príroda to, čo ma na Srí Lanke fascinuje a veľmi rád sa tam vraciam, lebo tá vegetácia je priam neuveriteľná. Ale rovnako sú dôvodom aj tamojší ľudia. Tí sú neskutočne usmievaví, priateľskí, nápomocní. Ja som si tam za ten čas utvoril kopec kamarátstiev. Dá sa povedať, že na celý život.

Robo: Najčastejšie tam s BUBO letíme buď Emirates, alebo Qatar Airways. Väčšinou ide o lety, ktoré sú nočné - to znamená, že odlieta sa poobede alebo večer z Viedne s prestupom v Dubaji alebo Katare. Priletí sa ráno a ľudia tak začínajú nový deň priamo už na Srí Lanke.

Na jednej strane je to možno nekomfortné na prvý pohľad v tom, že človek má za sebou časový posun, dlhý let, nie je vyspatý...

Martin: Vieš čo, ja vždy zvyknem hovoriť, že je to práveže dobré. Lepšie sa totiž aklimatizuješ. A nemáš jet lag práve preto, že ten deň prežiješ aktívne a večer síce padneš unavený do postele, ale ráno si fresh a ideš zájazd úplne oddýchnutý.

Robo: Prvý pocit je síce taký, že „ou, to mám takto fungovať celý deň?“ Ale v konečnom dôsledku sa človek lepšie prehodí, ako keby si šiel ľahnúť a potom sa zobudí poobede alebo večer. Toto je preto celkom výhoda.

Chcete si vypočuť tento rozhovor vo forme 45-minútového podcastu? Počúvajte na Spotify BUBO podcasty Uchom po mape.

Myslím, že na Srí Lanku sú dva takéto lety. Jeden bližšie k polnoci, druhý zase trochu neskôr. S tým, že napojenie na Viedeň je rovnaké. A keď sa vraciate, kvôli časovému posunu sa vrátite v rovnaký deň, ako odlietate. Domov prídete okolo obeda, takže návrat vám zaberie len polku dňa.

Martin: Ja mám veľmi rád toto spojenie a nikdy nie som unavený, keďže jet lag sa dá zvládnuť. Čakacie doby sú úplne krátke...

Robo: A takisto kvalita leteckých spoločností. Či už Qatar alebo Emirates majú ten servis veľmi kvalitný. A ak chcete, aby vaša dovolenka začala už v lietadle, určite odporúčam business class. A ide o dovolenku od prvej chvíle.

Martin: Na Srí Lanku síce lietajú aj iné spoločnosti, napríklad poľské aerolinky alebo Oman Air a človek možno ušetri zopár eur, ale nie je to také komfortné. Niektorí to robia na dva prestupy.

Robo: Navyše, spoločnosti ako Qatar či Emirates rušia lety v krízových situáciách ako úplne posledné. Takže máte záruku toho, že priletíte a vrátite sa domov.

Martin: Výhodou je tiež strava u týchto spoločností, podajú vám naozaj výborné jedlo.

Robo: A už sa tak zvykneš naladiť na Srí Lanku tak, že si dávaš na raňajky srílanské kari ako klasiku?

Martin: Samozrejme (smiech). K strave sa ale dostaneme ešte bližšie neskôr.

Robo: Ja určite uprednostňujem mať vybavené víza dopredu, je to pohodlnejšie a komfortnejšie. Nemáte potom žiaden problém vojsť do krajiny. Vždy som ich mal preto vybavené (súkromne alebo pracovne) dopredu. Už vo Viedni sa vás spýtajú, či máte papiere a môžete povedať, že víza si vybavujete až na mieste a musia vás bez problémov pustiť. Ale celkovo už máte taký dobrý pocit, že toto nemusíte riešiť.

Zároveň je to možno aj kratšie čakanie, lebo idete ku okienku, kde máte aj víza už pripravené a už vám ich vlastne iba skontrolujú. Dostanete vstupnú pečiatku a vitajte v krajine.

Martin: Určite súhlasím. Odkedy je táto možnosť, všetkým klientom vybavujeme víza dopredu. Proces je veľmi jednoduchý, je to krátka registrácia a do hodiny je to schválené.

Robo: Ešte dostanete aj formuláre, ktoré sa vypĺňajú je to taká kartička, ktorú vám väčšinou rozdajú v lietadle...

Martin: Tam tiež len človek vyplní nejaké základné údaje o sebe a myslím, že sa tam dáva prvý hotel, v ktorom sa ubytuje a číslo letu, ktorým ste prileteli.

Robo: Ale už som zažil aj to, že si treba dať pozor na to, ak vám tú kartičku náhodou nedajú v lietadle, prespíte rozdávanie alebo podobne, rozhodne si ju treba vyplniť na letisku, lebo potom sa dostanete k okienku, otočia vás a musíte čakať pol hodinu až hodinu v rade. Ak teda nenarazíte na dobrého človeka, ktorý vás pustí pred seba.

Martin: Sú tam kartičky na pultíkoch, takže sa to dá vyplniť. Ale, presne ako hovoríš, skôr, než sa človek postaví do radu. Najlepšie je neprespať to v lietadle a vypĺňať papier hneď.

Robo: Hotel, ktorý používame, je veľmi komfortný a príjemný, zvlášť teda aj v tom, že tam spíme niekoľko nocí. A tým, že tam BUBO naozaj veľmi dobre poznajú, tak už uvítanie a prvotný kontakt s hotelom je veľmi fajn.

Na večeru mávame dobré jedlo, polpenziu, teda raňajky a večere a obed si dávame počas programu na jednotlivých miestach. Veľkou výhodou ubytovania je, samozrejme, bazén, keď sa človek chce troška zrelaxovať alebo aj v priebehu dňa sa niekedy zastaví na hoteli. Takisto veľmi fajn izby a ubytovanie, ktoré je veľmi príjemné.

Je to základné ubytovanie a máte možnosť si platiť aj lepší hotel...

Martin: Ale už aj pri tom základnom treba povedať, že je klimatizácia na každej izbe, nájdete tam úplne všetok komfort, káva, priestranné izby, kde prakticky nič nechýba. Tu máte aj balkón a terasu. Už som bol pri Sigiriyi aj v iných hoteloch, ktoré mali inú kapacitu, ale každý mal terasu, balkón a poskytoval naozaj všetko potrebné pre komfort.

Robo: Zrazu nemáte pocit, že ste vo vnútrozemí, ale že ste v nejakom rezortnom hoteli niekde pri pláži, len hľadáte, kde je tá pláž. A poloha hotela je výborná, pretože atrakcie máme na dosah v rámci jednodenných výletov a sme odbremenení od dlhých presunov.

Martin: Ja ešte na týchto hoteloch oceňujem, že sú kúštik od hlavnej cesty. Síce si večer človek nemôže vybehnúť do mesta, ale zase ten pokoj, ktorý tam je, je úžasný... Jediné, čo vás ráno budí, sú zvuky vtáctva, občas zaškriekajú pávy.  Ale inak je tam tichučko.

Robo: Áno, presne tak. Je tam naozaj, dobrá infraštruktúra, dobrá doprava, keďže je to na tých hlavnejších ťahoch. Ale zároveň nemáte pocit, že ste v rušnom meste a pri tom našom bohatom programe človek nevyhľadáva možnosť, že by ešte na večer niekam išiel do ulíc. Na to má potom príležitosť napríklad v Kandy, kde máme takisto pekné ubytovanie.

Martin: V Kandy bývame vždy na kopci s výhľadom na mesto, kde sú nádherné rána, lebo tá vysočina v Kandy sa zvykne zatiahnuť tou rannou hmlou. A takisto štandard hotelov je úplne super.

V rámci zájazdov na Srí Lanku sa pokračuje aj viacerými „prípojkami“. Teda buď po poznávačke ostávame v Kalutare, kde sa nachádza rezortný all-inclusive hotel, prípadne si viete vybrať vyšší štandard a zamieriť do päťhviezdičkového hotela.

Rovnako sa ešte dá odletieť do rôznych oddychových destinácií, ako sú Maldivy či Seychely.

Robo: Všeobecne asi srílanské kari. To je jedna z vecí, ktorú vysvetľujeme klientom, čo je kari. Každý si totiž sprvu predstavuje ten žltý prášok, ktorý sa dáva do klasických kari jedál u nás na Slovensku a obsahuje kurkumu alebo iné koreniny. Ale tá zmes je v podstate rovnaká, tam sa stretne človek naozaj s rôznymi chuťami kari.

Kari je vlastne tá omáčka, ktorá môže byť so zeleninou a môžu v nej byť použité naozaj rôzne variácie...

Martin: Dokonca aj ovocie ako mango, banány... Sú to, samozrejme, druhy ovocia, ktoré nie sú tak sladké, to mango je skôr kyselkavé. A potom existuje banán, z ktorého sa to varí a ten takisto nie je sladký, on je skôr taký neutrálnejší.

Robo: Využíva sa aj jackfruit, chlebovník. Toto je veľké prekvapenie aj pre mäsožravcov. „A to nie je kuracie?“ zrazu sa všetci spýtajú, keď to ochutnajú.

Martin: Alebo maniok. To je koreň jedného kríku a je veľmi podobný ako zemiak. Napríklad kari z manioku je naozaj výborné.

Robo: Srí Lanka je budhistickou krajinou, avšak to neznamená, že by ste tam nenašli nejaké jedlá z mäsa. Práve naopak, pokrmy z rýb a z darov mora nájdete, sú výborné, ale hlavná srílanská kuchyňa pozostáva práve zo zeleniny a z vegetariánskych jedál.

Ja som teda býval vegetarián, takže mne to veľmi vyhovovalo. Ako o tom hovorím, zbiehajú sa mi slinky (smiech). Aby som sa ale vrátil ku kari – to, čo dostanete na stôl, je veľká kopa ryže a je to ako rice & curry – teda ryža s kari. Nie opačne, ako kari s ryžou, ale práve tú ryžu si obohacujete alebo si primiešavate do nej rôzne chute práve z tých malých mištičiek, ktoré dostanete pred seba.

A ak teda preferujete aj mäso alebo rybu, tak si vyberiete ako hlavné mäsitú časť, že bude to ryba, môže to byť hovädzie, ale takisto aj kuracie. No a potom rôzne druhy zeleniny, takisto roti, pri ktorých viem, že ich máš veľmi rád.

Martin: Roti ja milujem. Sú to také placky, niečo na štýl indického čapati, vlastne je to len múka s vodou, ale je to niečo pripomínajúce našej lokše. Oni to zvyknú plniť kadečím, rôznymi kari, rybacími, kuracími či zeleninovými pastami... Alebo to nasekajú a z toho robia to kottu.

Syrovo-kuracie kottu je asi moje najobľúbenejšie jedlo na Srí Lanke a každému ho odporúčam ochutnať.

Ale chcem si ešte povedať dôležitú vec, že na všetkých hoteloch, kde bývame a vo všetkých reštauráciách, ktorých sa stravujeme, je takisto k dispozícii aj strava z celého sveta. Čiže ten, kto by napríklad až tak nepreferoval srílanskú stravu, nájde tu verzie celosvetových kuchýň.

Robo: Presne tu treba povedať, že tá srílanská kuchyňa je ako indická, hoci asi menej pikantná, no napriek tomu je naozaj pálivá a nie každému to môže úplne vyhovovať.

A ten, kto zase má veľmi rád pálivé, tak si určite dá ešte dobrý pol sambol, takže si to ešte troška priostrí.

Martin: No a, samozrejme, ďalšia vec, ktorú by som ešte k tomu doplnil, je, že tam je obrovský výber veľmi čerstvého ovocia - ananásy, papáje, mangá, fantastické banány... Takže vlastne keď stolujeme, tak na záver zjeme aj čerstvé ovocie. Ide o vyslovene vyhľadávaný dezert.

Na raňajky tu zase môžete očakávať menu zahŕňajúce vajíčka, slaninu, párky, atď. To tam človek tiež nájde...

Robo: Tým, že to bola britská kolónia, okrem Portugalcov a Holanďanov sa tam teda zdržali nejaký čas aj Briti. A rozhodne ovplyvnili kultúru a vývoj krajiny aj v rámci kuchyne.

Aj raňajky teda bývajú často aj tie britské, alebo string hoppers. Sú to také rezance a neviem, či ich máš rád...

Martin: Ja mám radšej vajíčkové hoppers, a to je taká miska s vajíčkom na spodku. Akoby palacinkové cesto urobené do tvaru misky a na spodku máš kvázi volské oko, a to mám veľmi rád, takže tiež super.

Ešte som k rybám chcel povedať, že ja ich hrozne milujem a hlavne z toho dôvodu, že tým, že má Srí Lanka aj oceán, má aj morské dary a seafood, ale zároveň má veľa riek a jazier, takže sú tam aj sladkovodné ryby. A ten výber rýb vie byť naozaj obrovský a jeden deň vás čaká obrovská pečená ryba sladkovodná, na druhý deň máte zase nejaký seafood, takže dá sa tam ochutnávať aj rybacina. A všetko je čerstvé.

Robo: Srí Lanka je teplá destinácia, aj keď sa môžete ocitnúť v troška vyšších nadmorských výškach, v okolí tej vysočiny, Kandy a podobne. Takže nejaká tam mikina, tenký sveter, tenká nepremokavá bunda sa tiež môžu zísť.

Ale v zásade trávite čas v niečom takom voľnejšom, priedušnom, či už sú to nejaké trička, košele a polokošele a krátke nohavice.

Spomínali sme, že Srí Lanka je budhistickou krajinou a v rámci programu navštevujeme rôzne chrámy alebo dôležité miesta, kde platí nejaký dress code či kódex oblečenia, ktorý musíte dodržať, aby ste neurazili miestnych. Ani vás vtedy nepustia dovnútra.

To znamená, že potrebujete mať zahalené kolena a takisto ramená, nemať žiadne veľké výstrihy, žiadne pokrývky hlavy, slnečné okuliare sa dávajú dolu... Mali by ste mať, keď ste pri tých budhistických stúpach či chrámoch, ideálne biele oblečenie na sebe.

Pre turistov to nie je vyslovene podmienka, ale viete si získať možno tak troška miestnych.

Martin: Nie je to podmienka, ale oni to tak trochu preferujú. Vážia si to, keď človek ide v bielom, pretože pre nich biela je posvätná, ako farba čistoty. A v podstate ju využívajú pri pohreboch aj pri rôznych ďalších rituáloch a udalostiach.

Nie je to podmienkou, ak si ale chcete získať, presne ako si povedal, ich srdcia, tak tá biela je fajn. Ja odporúčam si zobrať nejakú šatku, dámy môžu byť v krátkych tričkách alebo tielkach. Keď ideme do tejto pamiatky alebo chrámu/areálu, tak si to môžu len prehodiť cez ramená.

U pánov zase tiež odporúčam nejakú šatku. Ja si ju osobne opásavam okolo pásu, aby som si zakryl kolená. A ešte jedna dôležitá vec – zvykneme sa vyzúvať na týchto miestach. A tiež odporúčam, že komu by vadilo chodiť úplne na boso, nech si zoberie jeden či dva páry ponožiek, ktoré v podstate obchodí a potom ich vyhodí po zájazde.

Robo: Výhoda je to na Srí Lanke najmä oproti napríklad Mjanmarsku (Barme), kde musíš byť na boso, tam sa ponožky neakceptujú. A nielen kvôli hygienickému štandardu, môžem spomenúť, ale keď stúpate po tých rozpálených kameňoch, tak sa aj tie ponožky sa naozaj zídu.

Martin: Napríklad keď ideme do jaskynných chrámov, tá skala by mi pekne rozpálila nohy, potom vyslovene bežíte do tieňa.

Robo: Nezabudnite, samozrejme, nejakú pokrývku hlavy – šiltovku či klobúčik. Ochranu pred slnkom, všeobecne - okuliare, opaľovací krém...

Martin: Tam slnko oveľa viac hryzie ako u nás. Niekedy vám naozaj stačí len pol hodina na intenzívnom slnku a krk už máte spálený.

Robo: Čo sa týka zástrčiek na hoteloch, väčšinou tu nájdete „multisvetové“ zástrčky, čiže tam naozaj dáte aj našu, aj britskú koncovku a podobne.

Ja však vždy odporúčam mať jednu redukciu pri sebe. Na niektorých izbách môžu byť povedzme dve-tri zásuvky také, ale vy zrazu ste dvaja vášniví fotografi a všetko si točíte, filmujete, potrebujete si dobiť mobily, teraz máte ešte so sebou notebook... A zrazu zistíte, že nemáte dostatok zástrčiek nášho typu. A na ta redukcie sa zíde, lebo zrazu je niekde pri zemi zástrčka, ktorá je voľná, ale je britská, takže ja vždy odporúčam mať tu britskú redukciu.

Martin: Ja ti možno teraz poradím. Možnože nevieš, ale ja to mám vymyslené tak v rámci cestovania, že mám jeden USB hub, ktorý ide do zástrčky a tam mám 6 USB vstupov a mám všetko vymyslené tak, či sú to baterky k foťáku alebo mobil či powerbanka, dá sa to nabíjať cez  to USB. Takže ja vlastne mám jeden hub so 6 vstupmi a ostatné už nabíjam iba cez USB hub, takže to je dobrý tip.

Ale, samozrejme, dobre si povedal, že je dobré mať aj redukcie, lebo človek nikdy nevie. Ja z vlastnej skúsenosti viem, že tam pasujú aj naše zástrčky alebo zásuvky, ale je tam ten poistný tretí kolíček, ktorý treba tiež stlačiť. Tak to je potom dobré nejakou drevenou alebo plastovou paličkou prípadne, aby človek nepchal nič kovové do zástrčky.

Robo: Ešte sa vrátim k tomu, čo si zbaliť - niekedy možno sa vám zídu aj dve trička na deň, aj keď si ich prezlečiete. Čiže počítajte ideálne s jedným tričkom alebo vrchom oblečenia, ktorý si budete meniť každý deň.

Nejaké tenké nohavice takisto možno odporúčam, či už na večer, na večeru, alebo takisto keď ste v niektorých oblastiach, kde môžu poletovať komáre a podobne. Takže je celkom fajn mať aj takúto ochranu, nielen sprej proti komárom, ale, takisto, keď už máte tie nohavice na sebe, cez ne komáre neprejdú.

Martin: Ja by som ešte plávky odporučil, aby sa človek vedel hodiť do bazéna. Ale tak, ako si povedal na začiatku, krajina sa dá prežiť v šľapkách, tričku a kraťasoch. Počasie je tam veľmi príjemné.

Martin: Dá sa povedať, že Srí Lanka má dve daždivé obdobia. Ale keď aj človek cestuje počas týchto období, tak sa to väčšinou vyprší v noci a deň je naozaj veľmi príjemný.

Robo: Srí Lanka je celoročná destinácia. A to prvé daždivé obdobie je od mája do júla, kedy príde západný monzún. Ja som bol počas neho niekoľkokrát na Srí Lanke a nebadal som nejaké veľké rozdiely.

Aj v období, keď ste tam, že ste medzi monzúnmi, kedy by naozaj nemalo pršať, tak sa vám môže stať presne, že sa naakumuluje vlhkosť z tepla a akonáhle sa ochladí, jednoducho to padne, vyprší sa a má to príjemný efekt prečistenia vzduchu.

Martin: Vieš, čo mňa baví na srílanských dažďoch? Že tam je také teplo a dážď je tiež teplý. Takže aj keď zmokneš, nie je ti zima, len si chvíľku mokrý, ale človek je relatívne rýchlo vyschne. Prehánky sú väčšinou aj veľmi krátke, pokiaľ to naozaj nie je dažďové obdobie. Ja už som zažil, že aj pršalo trebárs celú noc, ale ráno sa krásne vyčasilo a vzduch bol veľmi príjemný, svieži.

Robo: Ja som zase zažil aj poriadne lejaky, najmä večerné. Ale keď ste na hoteli, tak to trvá nejakú pol hodinku, vyprší sa, prečistí sa vzduch a ráno je prosto fajne.

Martin: Keď si pri mori a príde lejak, tak je dobre ísť plávať. To som zažil tiež, keď som bol na Srí Lanke. Bolo to veľmi príjemné, určite odporúčam kúpanie sa v daždi, veľmi príjemná záležitosť.

Inak je počasie v krajine stabilné. Celoročne sa to pohybuje na úrovni 27 až 30 stupňov.

Robo: Tam možno v určitých obdobiach, ak idete do vnútrozemia a na večer, nepodceniť to, že naozaj sa môže ochladiť na nejakých 10-15 stupňov. Takže keď ste vonku, je možno fajn mať so sebou niečo na prehodenie.

Robo: My máme k dispozícii komfortný klimatizovaný autobus, v ktorom strávime, samozrejme, presuny. Určite som si na Srí Lanke nikdy nevšimol lepší autobus, ako je ten, čo máme my.

Martin: Tu som si možno aj nedávno uvedomil, že my máme naozaj luxusný autobus - klimatizovaný, pohodlný. Nie je to štandard.

Robo: Ja teda som prešiel dosť na Srí Lanke aj v tých klasických medzimestských autobusoch. A je to zážitok, rozhodne.

Martin: Aj ty si mal pocit, že to zvonka vyzerá, že ľudia vnútri musia hrkať ako hračky, ale už keď v ňom sedíš, už to také nie je?

Robo: Presne tak. Je to relatívne komfortné. Mne sa stalo aj to, že akonáhle sme nastupovali do autobusu, šofér bol úplne celý nadšený, že vezie turistov a dostali sme miesto vpredu. Jediní, komu sme uvoľňovali miesto, boli budhistickí mnísi, ktorí nastupovali. Tým sa musí, alebo je to také pravidlo a práve vpredu majú VIP miesta. Inak sme ich mali často my.

Vôbec sa mi nestalo, že by sme stáli v autobuse, maximálne možno 5 minút a potom sa uvoľnilo vždy nejaké miesto a keď sme mali so sebou veci, nebol problém. Samozrejme, komfort aj rýchlosť a spoľahlivosť dopravy je úplne iná, keď cestujete s nami a našimi šoférmi.

To, na čo sa treba na Srí Lanke pripraviť, je trúbenie. O ňom sa vám bude možno aj snívať. Ale nie je to trúbenie takého agresívneho štýlu, že uhni z cesty, čo robíš a tak ďalej. Všetci naznačujú to, čo idú robiť, predbiehať, obiehať niekoho... Naznačujú to jednoducho trúbením. A tým pádom ste celkom ohučaní.

Martin: Ja to môžem označiť ako upozorňovacie trúbenie, pretože oni do tých spätných zrkadiel prakticky skoro nepozerajú. A večer sa trúbenie nahradí blikaním. Vyblikujú a je to taká diskotéka.

Robo: Ja som šiel raz taxíkom asi dvojhodinovú trasu a ten chlapec toľko blikal, že som si hovoril, že musí mať v ruke kŕč.

Martin: Asi to nebude nič pre epileptikov. Čo sa mi ale stalo v tomto bežnom linkovom autobuse skôr bolo, že vodič nám chcel spríjemniť cestu, tak pustil nejakú miestnu hudbu. A dosť nahlas, až tak nahlas, že aj keď som si dal slúchadlá, stále som to počul.

Ale miestni to zase majú radi, pre nich je to príjemné. Pre nás, by som povedal, že je to skôr otravné. Ale to sa, samozrejme, v našom autobuse nedeje. U nás sa dejú iné veci, tam máš mikrofón a rozprávaš zaujímavosti o krajine počas presunu. Ľudia sa tak dozvedia mnohé veci.

Robo: Zároveň máme lokálneho sprievodcu, ktorého často vyspovedáme a s ktorým máme veľmi dobré vzťahy. Máme ich viacero a striedajú sa nám + šofér je jeho pomocník. Obaja sú veľmi sympatickí a vždy majú pripravenú aj balenú chladenú vodu v autobuse.

Martin: Spomenul by som aj čistotu. Lebo my vlastne my vždy, keď zastavíme a sme preč, autobus upracujú.  Pokiaľ je tam nejaký piesok, že sme tam nanosili, alebo nejaká zem, všetko povysávajú a pozametajú. Čiže autobus je za každým extrémne čistý.

Robo: A s tými šoférmi a našimi partnermi je vždy sranda, takže aj to klienti majú veľmi radi a ide o príjemné spestrenie oproti chaotickej doprave.

Musím sa spýtať, ty si niekedy šoféroval, alebo šoféroval by si na Srí Lanke?

Martin: Chvíľku to vyzeralo počas mojej dovolenky, že si požičiam auto, ale potom som si to rozmyslel. Sám by som to ušoféroval, si myslím, ale tam sú úplne iné pravidlá - presne takéto, že tam nezatrúbiš a môže sa stať, že si ťa nik nevšimne a trebárs zmení smer nečakane. Tam keď nenabehneš na ich systém, lebo ti môže pripadať šialený alebo nesprávny, tak si sebe môžeš uškodiť.

Robo: Tam sa nejazdí podľa pravidiel, tie ako keby neexistovali, ale je to také, že oni už tak poznajú ten štýl a musíš predvídať, čo ten druhý môže/chce spraviť a rozmýšľať, že on chce asi odbočiť, lebo spomalil, ale nedá smerovku, alebo ju dá v poslednej chvíli, alebo iba na niekoho nakladá, alebo ja neviem...

Martin: Alebo bežná prax je, že smerovku dá a potom ju zabudne vypnúť a ide pred tebou pol hodinu a bliká. Ale už aj to sa trošku upratáva, je tam veľa zón, kde sa nesmie predbiehať, takisto pribúdajú dvojprúdovky práve na predbiehanie. No ale čo tam dopravu komplikuje, to sú práve tuk-tuky, alebo tie trojkolesové motorky. My sa nimi, samozrejme, tiež prevezieme, teda keď klienti chcú, vieme to zorganizovať.

Martin: Spomínal som, že na Srí Lanke je veľa jazier a po jednom sa aj preplavíme na katamaranoch a vyskúšame si voz ťahaný byvolmi, takže si pričuchneme celkom dosť. Na bicykloch pôjdeme v Polonnaruwe a to je krásny zážitok.

Robo: Áno, toto je jeden veľmi príjemný deň. Na začiatku si dáme túru na Sigiriyu, na ktorú si to vyšliapeme. Ide o taký trochu aj športový zážitok a dopredu nás ťahá odhodlanie vyjsť hore, na vrchol tejto levej skaly.

A potom výborný obed a presun do Polonnaruwy, kde sa cítite trochu ako objavitelia. Na bicykloch chodíte tým krásnym areálom, ktorý je v podstate archeologický. A na druhej strane máte pocit, akoby ste boli v príjemnom parku, lebo stromy okolo vás vytvarujú fajný tieň.

Martin: Presne, ten lesopark je úžasný. Žijú tam opice, srnky, korytnačky... A neviem, či vieš, ale v tom lesoparku sa nakrúcal veľmi pekný dokument o makakoch, volá sa to Monkey Kingdom. Oplatí sa to vidieť a nakrúcali ho práve v Polunnaruwe.

Ak sa chcete navnadiť na Srí Lanku, pozrite si práve tento dokument o tom, ako žijú makaky v komunitách, ako bojujú o teritórium a dozviete sa veľmi zaujímavé fakty.

Robo: Spomeniem tuk-tuky. Mám veľmi rád, keď v meste Kandy absolvujeme prehliadku mesta a ľudia ešte presne nevedia, kde bývame. A vtedy im oznámiš, že autobus nám vyvezie batožinu a my ideme na tuk-tukoch večer na hotel. Tak to je tiež adrenalínová jazda, je to veľký zážitok.

Martin: Ja by som ešte k doprave povedal toľko, že trošku si treba zvyknúť aj na iný systém, napríklad prechádzania cez cestu. Tam chodec nemá prednosť. Tam treba byť trošku opatrný, keď niekde stojíme, pretože tam je to čím väčšie vozidlo, tým väčšia prednosť.

Hierarchia je tam úplne iná. Tam čakať, že vám niekto zastaví, je zdĺhavé. Na prechodoch to už robia, už sa to tam pomaličky dostáva. Keď dlho stojíte na prechode, niekto sa isto nájde, ale treba byť trošku opatrnejší, aby sa niečo nestalo.

Martin: Ja považujem Srí Lanku za extrémne bezpečnú krajinu. A, naozaj, aj keď som mal niekedy obavu niekomu zveriť nejaké veci, postrážiť alebo niečo, tak vždy sa mi stalo, že veľmi ochotne mi s tým pomohli a nikdy sa nič nestalo. Úroveň kriminality je veľmi nízka.

Robo: Rovnako, čo sa týka tejto bezpečnosti, tak nemal som nikdy nejaký problém ani so skupinou, s klientami, ani sám. Cítil som sa bezpečne aj v nejakých večerných hodinách, keď som sa prechádzal mestom. Ľudia sú veľmi príjemní, zvlášť na vidieku. V tých vlhších oblastiach, ako si povedal, sú naozaj veľmi, veľmi fajn.

Takže napadá mi jedine zdravotná bezpečnosť. Prichádzate do krajiny, ktorá má trošku iné hygienické návyky, takže prvé dní si treba dať vyslovene pozor na to, aby ste nejedli piate cez deviate a pomaličky skúšali.

Vždy upozorňujem klientov, že sú v horúcej krajine a nemali by si podchladiť žalúdok, takže prvé dni sa treba vyhýbať veľmi chladným nápojom. Postupne si treba všetko dávkovať, aj s ľadom. Telo má predsa za sebou časový posun, dlhú cestu a všetko. Niekto môže mať reakciu aj na tú pikantnú kuchyňu, zrýchľuje mu metabolizmus...

Martin: Ja na toto odporúčam ryžu, lebo práve tá má opačný efekt. Kto má rád štipľavé, tomu odporúčam dať si viac ryže. Inak tam nijaké zdravotné riziká nehrozia.

Občas, keď sa objaví nejaká hrozba od komárov, tak vždy sú upozornenia, ale aktuálne viem, že tam nehrozí absolútne nič.

Robo: Mne napadajú ešte sršne na Sigiriyi. Videl som ich aj lietať, ale nebolo to že húfy sršňov.

Martin: Ja som zase videl splašený roj. A stalo sa to, že nás asi na 15 minút poprosili, aby sme sa stiahli bokom. Vlastne sa tam len chvíľku čaká, kým si roj zase sadne.

Možno ešte k tej bezpečnosti, teraz keď si spomenul hmyz, mi napadlo, že je dobré si dávať pozor na opice. Samozrejme, ich nijako nekontaktovať, vyhnúť sa im, aby vás nepoškrabali a nepohrýzli. Je to divý tvor a určite nie je maznáčik ako mačka, ktorú chcete pohladkať. Opice nemajú radi kontakt, oni úplne sledujú svoje záujmy, chcú od vás jedlo a nič viac.

Ešte sú tam potom túlavé psy, ktoré žijú na ulici a spia na ulici a môžu mať kožné choroby. Určite by som ich tiež nehladkal.

Robo: Výhoda je, že psy nie sú agresívne. Tým, že Srí Lanka je budhistická krajina, nie sú psy vyháňané z miest, žijú normálne, nie sú také domáce zvieratá. Občas im dávajú domáci zvyšky jedál z kuchyne. Počet regulujú sterilizáciou, nie vyvražďovaním.

Robo: Čo sa týka peňazí na Srí Lanke, odporúčame hneď po prílete si nejaké zameniť. Sú tam zmenárne, ktoré majú rovnaký kurz. Takisto môžete platiť niektoré veci kartou na hoteloch alebo takých väčších obchodoch, či už suvenírových alebo iných.

Martin: Myslím si, že celkovo cca 300 eur tam človek pomaličky aj pomíňa na nejaké drobnosti, obedy a sem-tam možno nejaký drobný suvenír.

Robo: Vždy odporúčame mať pri sebe takých 40 eur na deň. Čo sa týka stravy, suvenírov, nejakého pivka a nápojov, malo by to stačiť.

Ďalšou z možností sú aj bankomaty, kde si môžete vybrať peniaze na Srí Lanke.

Martin: Tie tam pribúdajú teraz každým rokom, takže je to v relatívne komfortné, ale zase zaplatíte tam poplatok 500 rupií, čo pri kurze, ktorý sa trošku hýbe, môže byť od 2,30 do 2,60 v prepočte na eurá. Ale komfortnejšie je to mať vymenené v zmenárni bez poplatkov a máte pokoj.

Samozrejme, dôležité je povedať, že rupie, ktoré neminiete, je dôležité si pred odletom vymeniť naspäť na eurá, pretože doma vám ich už miestne banky potom nezoberú.

Robo: Takisto je dobré mať aj odložený doklad o tom, že ste si zamieňali nejaký väčší obnos peňazí, lebo keď odlietate, tak tam môžete mať nejaký problém.

Martin: Tam sú limity, keď vymieňaš eurá naspäť na rupie, tak bez dokladu je to, myslím, že maximálne 50 eur. Ale keď máš doklad, že si si menil z eura na rupie, tak ti zamieňajú väčší obnos. Stačí doložiť dôkaz, že človek naozaj tú hotovosť menil. Tam je to iba ochrana proti tomu, aby krajinu neopúšťali nejaké ilegálne peniaze. Má to tak aj India, má to tak viacero ázijských krajín.

Výmeny z rupií na zahraničné meny sú limitované, ale pokiaľ máš doklad, že si ich menil, tak ti to, samozrejme, zamenia. Tak. A potom sú miesta, všetci viete dať dolármi alebo eurami.

Dôležité je vedieť, že Srí Lanka je stále, tak viac-menej založená na tých tipoch či dýškach (čiže prepitnom) pre rôznych predajcov, pomocníkov, nosičov, čašníkov...  Buď môžete tie tipy dávať v lokálnej mene, v rupiách, alebo je potom dobré mať doláre, pretože keď im dáte mince eurové, tak tie si oni nemajú kde zameniť, ale ak im dáte jeden dolár, čo je taký bežný tringelt, bežný tip, tie si vedia v banke zameniť, čiže doláre ich vždy potešia.

Cenovo je Srí Lanka veľmi dostupná. Pre nás je to lacná krajina. Obedy počas zájazdu vychádzajú plus-mínus okolo 7 eur. Za bufetový stôl (čo je forma, ktorou sa stravujeme) rátajte v prepočte so 6-8 eurami. Môžete sa dosýta a najesť a máte veľmi bohatý výber jedál.

No a keby si sa chceli prestravovať na ulici, tak je to ešte lacnejšie. Len tam zase potom odporúčam mať už zvyknutý žalúdok.

Robo: Pre mňa osobne sú to tie budhistické historické miesta, čiže Anuradhapura alebo Polonnaruwa, ale takisto aj Kandy. To sú miesta, kde sa naozaj človek premiestni do minulosti, do tých jednotlivých srílanských kráľovstiev. A takisto je pri zrode a šírení budhizmu vo svete. Podobne, ako v Kambodži je to Angkor Wat, tak práve na Srí Lanke sú to tieto kráľovské mestá.

Takisto Sigiriya je úžasné miesto aj celkovo s jej príbehom, celkovo to prostredie a krásny výhľad a pamiatka samotná, to je niečo neskutočné. Rozhodne je tam množstvo aktivít, ktoré tam človek môže robiť.

Vie si to tak dobre namixovať, spraviť a či už má možnosť niekde navštíviť miesta, kde vidí slony, napríklad sloní sirotinec... Super je, okrem tej famóznej kuchyne, vyskúšať tie tradičné veci ako ajurvédske masáže. Tie sú fantastické, hneď by som si dal. Je to naozaj veľmi prijemné, ale aj zdravé.

A takisto, samozrejme, more a pobrežie. To je obľúbené miesto na relax. Niekto možno bude chcieť ísť na Srí Lanku aj surfovať, to sa tu dá tiež. Relax v Indickom oceáne je veľmi fajn.

Martin: Mne sa však celkom páči v Kandy. Je to zaujímavé mesto s jazerom uprostred, aj keď teda umelo vytvoreným, ale má to atmosféru. A tam je veľmi intenzívny zážitok navštíviť chrám Budhovo zubu - duchovný, ale zároveň aj audiovizuálny.

Robo: Ja mám rád kávu, ale na Srí Lanke presedlám, lebo káva tu nie je dobrá, ale čaj si užívam. A je to výborný suvenír domov.