Vypočujte si tento blog načítaný umelou inteligenciou.
Našli ste chybu? Kontaktujte nás.
Žiadne iné mesto na Srí Lanke sa nemôže pýšiť toľkými historickými budovami ako práve Galle. Starodávne kostoly, historické hotely, hradby, kriketový štadión, staré aj nové mesto. Dedičstvo, ktoré tu zanechali Portugalci, Holanďania aj Briti a na ktoré sú dodnes domáci Srílančania hrdí. Napriek tomu, že Galle nie je súčasťou zlatého kultúrneho trojuholníka, zavítajú sem každoročne tisícky turistov, ktorí chcú Srí Lanku spoznať lepšie.
Aj my s BUBO skupinou sa po jednodňovom oddychu v Kalutare vyberáme smerom do tohto obľúbeného prístavného mesta. V rámci zájazdu Srí Lanka a Tamilské tigre postupne prechádzame aj menej navštevované časti ostrova a našou prvou zastávkou na juhu je práve Galle. Než sa vyberieme do tamilských oblastí, vychutnávame si tu malý nádych Európy.
Už samotný názov mesta je zaujímavý. Prví Európania, ktorí sa priplavili na juh Srí Lanky, nazvali zátoku Ponto Gale. Gale totiž v jazyku domáceho sinhálskeho obyvateľstva znamená skala. Keďže sa toto slovo zároveň podobalo portugalskému „Galo“, čiže kohút, zaužíval sa počas portugalskej kolonizácie tento názov. Kohút sa dokonca nachádza aj v erbe mesta, ktorý dodnes môžeme vidieť nad jednou zo vstupných brán do pevnosti.
Boli to práve Portugalci, kto ako prvý zavítal na brehy Srí Lanky. Ich cieľom bolo udržať zámorský námorný obchod – so známou cejlónskou škoricou, koreninami a drahými kameňmi. Galle bolo už v dávnych dobách významným prístavným mestom pre obchodné lode a zároveň aj najdôležitejším miestom pre prekladanie tovaru na ostrove.
Keď teda v 16. storočí zahnala búrka počas monzúnového obdobia moreplavca Laurencia de Almeidu aj s jeho flotilou na juhozápadné pobrežie Srí Lanky, rozhodli sa práve toto mesto ustanoviť za svoj najdôležitejší miestny prístav.
Galle slúžilo 200 rokov ako hlavný námorný prístav pre lode plaviace sa medzi Európou a Áziou.
Koloniálna história Galle #
Portugalci vybudovali masívne opevnenie, to však vydržalo v roku 1640 obliehanie Holanďanov iba 4 dni. Čudujete sa, ako je to možné? Portugalci sa totiž sústredili na opevnenie iba zo strany pevniny - veriac, že od mora ich chránia vysoké útesy a skaly a nikto ich preto odtiaľto nenapadne. Ako určite správne hádate, Holanďania zaútočili práve od mora a s posádkou iba 2 000 mužov pevnosť dobyli.
Ďalších 150 rokov zažívalo mesto pod ich vedením rozmach. Začalo sa budovať vnútro opevnenia. Holanďania v starom meste počas svojej nadvlády vybudovali zložitý kanalizačný systém, ktorý každodenne vyplachoval príliv. V tomto kanalizačnom systéme potom efektívne chovali pižmové krysy - pižmový olej z nich potom vyvážali. Vystavali aj tri nové bašty na obranu mesta - slnečná, mesačná a hviezdna bašta.
Mohli by vás zaujímať ďalšie blogy zo Srí Lanky:
Ani to však nestačilo. V 18. storočí Holanďanov striedajú Briti, ktorí Galle dobili 5 dní po páde Colomba. Vylepšili opevnenie mesta dostavaním ďalších bášt, majáku a brány a dodali mestu jeho dnešnú podobu.
Čoskoro totiž hlavný prístav presunuli do Colomba a Galle postupne upadlo do úzadia. Práve vďaka tomu ostali miestne hradby neporušené, zakonzervované a môžeme ich aj dnes obdivovať také, ako ich britskí kolonisti zanechali.
Vstupujeme do Galle #
Akonáhle dorazíme so skupinou do starého mesta, vidíme, že je úplne iné ako všetky srílanské mestečká, ktoré sme navštívili doteraz. Vplyv koloniálnych mocností je tu naozaj citeľný a v uliciach starého mesta sa cítime takmer ako v Európe.
My z BUBO sem chodíme roky, a preto vieme, čo všetko vám máme ukázať. Spoločne si pozrieme hradby, miestny maják aj hodinovú vežu, kostoly aj synagógu či starú holandskú knižnicu. Poďme ale pekne po poriadku. Vystupujeme z autobusu a smerujeme k vstupnej bráne.
Portugalská alebo Britská? #
Do pevnosti sa viete dostať z dvoch rôznych strán, dvoma rôznymi vstupnými bránami. Naľavo od severnej steny opevnenia stojí Stará brána, ktorá je jedinou časťou portugalského opevnenia, ktorá zostala po renovácii Holanďanov a Britov. Preto sa niekedy nazýva aj Portugalská brána.
Stará brána je súčasťou dvojposchodovej budovy bývalého skladu, v ktorej sa dnes nachádza Národné námorné múzeum. Do hornej časti brány na jej vonkajšej strane je vytesaný britský erb. Keby ste sa pozreli z jej vnútornej strany, našli by ste nápis s dátumom 1669 a iniciálami holandskej východoindickej spoločnosti. Všimnite si tiež rezby dvoch levov a medzi nimi kohúta ako symbol mesta.
My si pre vstup vyberáme Hlavnú bránu, ktorá sa nachádza priamo na juh od medzinárodného kriketového štadióna v Galle. Brána je dobre opevnená - po stranách ju lemujú slnečná, mesačná a hviezdna bašta. V minulosti tu bola dokonca aj hradná priekopa a padací most, Briti ju však kvôli plynulosti dopravy odstránili. Keďže boli poslední, kto robil na bráne stavebné úpravy, hovorí sa jej aj Britská brána.
Zaujímavé je, že staré mesto nie je len skanzen, ľudia tu naozaj žijú. Do dnešného dňa tu Holanďania vlastnia veľa nehnuteľností a celá štvrť je veľmi drahá a exkluzívna.
Holandská nemocnica #
Prechádzame malými uličkami, ktoré sú štvorcovo organizované. Na východnej strane areálu, na príhodne nazvanej ulici Hospital Road, míňame zrekonštruovanú dvojposchodovú koloniálnu budovu. Tá v minulosti slúžila najskôr Portugalcom ako mincovňa, neskôr sa z nej v 17. storočí stala nemocnica. Navštíviť ju mohli iba dôstojníci a zamestnanci, ktorí slúžili Holandskej východoindickej spoločnosti. Briti z nej potom spravili kasárne a nakoniec aj kanceláriu hlavného správcu okresu.
V roku 2014 ju vtedajší prezident Srí Lanky Mahinda Rajapaksa nechal premeniť na nákupnú a reštauračnú zónu. Napriek tomu si budova vďaka renováciám zachováva svoju pôvodnú architektúru, môžete ju teda vidieť v takej podobe, akú mala aj v ére Holanďanov.
Bašta Point Utrecht a ikonický maják #
Od nemocnice sa vydávame smerom k najfotogenickejšiemu miestu a ikone celého prístavu - bielemu majáku, notoricky známemu z pohľadníc a katalógov cestovných kancelárií. Tento maják je najstaršou svetelnou stanicou na Srí Lanke, ktorá sa datuje do polovice 19. storočia, kedy ho postavili na zákazku Britského impéria.
Stojí na mieste, ktoré je známe ako bašta Point Utrecht. Je to jedna zo 14 bášt, ktoré mali za úlohu chrániť mesto proti útokom cudzincov. Pomenovanie dostala po holandskom meste Utrecht, rodnom meste prvého duchovného, ktorý prišiel do Galle ako súčasť holandskej reformovanej cirkvi v 17. storočí.
Medzi týmto najjužnejší cípom Srí Lanky a 8 000 km vzdialenou Antarktídou neexistuje nič iné okrem vôd Indického oceánu.
Maják, ktorý tu vidíme dnes, však nie je pôvodný - ten vyhorel pri zničujúcom požiari v roku 1934. Terajší bol postavený o 5 rokov neskôr. S výškou 26,5 metra je vyšší a zároveň asi 100 metrov vzdialený od miesta svojho predchodcu. Pôvodný maják mal pevné bodové svetlo, ktoré bolo dobre viditeľné až na vzdialenosť 19 kilometrov.
Poloha na Point Utrecht mu zároveň zabezpečovala úplný výhľad na všetky lode, ktoré vstupovali do prístavu. Vo veži sa nachádzal sklenený hranol, ktorý sedel v ortuťovom kúpeli a udržiaval lampu v rovine. Tým jej umožňoval otáčať sa bez zbytočného trenia. Úlohou strážcov majáku bolo odstraňovať nečistoty z vrchu kúpeľa a pravidelne tekutú ortuť čistiť - denne teda boli vystavovaní vysokým dávkam toxických hladín kovu.
Dnes už je svetlo, samozrejme, plne automatizované a jeho správcom nič nehrozí. Napriek tomu, že je ikonou celého mesta, výstup naň nie je možný. Sami však uvidíte, že už samotný pohľad na maják a jeho okolie rozhodne stoja za návštevu Galle.
Tri zaujímé fakty navyše
- Počas druhej svetovej vojny okolo majáku postavili bunkre, ktoré po skončení vojny zbúrali.
- Z bašty Point Utrecht vedie smerom dolu na pláž schodisko. Na tejto pláži sa údajne za éry Britov mohli chodiť kúpať výhradne dámy.
- Oproti majáku sa nachádza Meeranská mešita, ktorá je stará minimálne 100 rokov. Otočená je smerom k Mekke a slúži miestnej moslimskej komunite.
Obľúbený spot (nielen) milovníkov adrenalínu #
Keď sa vyberiete od majáku ďalej po hradbách, dostanete sa na najjužnejší cíp, ktorému sa hovorí Flag Rock. Prečo tento názov? V minulosti tu totiž stála bašta, z ktorej Holanďania signalizovali pomocou vlajok (anglicky flags) blížiacim sa lodiam varovania, aby nenarazili na nebezpečné skaly pod útesmi. Pred tým ako bol postavený maják tu bola viditeľnosť tak zlá, že nebolo možné používať vlajky. Lode preto varovali až z neďalekého Pigeon Island, odkiaľ sa na výstrahu strieľalo z muškiet.
Dnes je práve Flag Rock jedným z najobľúbenejších miest pre návštevníkov. Tí sem chodia pozorovať západ slnka. Spolu s krásnymi výhľadmi je celá scenéria mimoriadne romantická, preto je cieľom zamilovaných párikov. Bežne tu stretnete mladých srílanských tínedžerov, ktorí sem chodievajú na „tajné rande“.
Miestni pouliční predajcovia zatiaľ dotvárajú príjemnú atmosféru, môžete si u nich kúpiť zmrzlinu, vodu aj výborné korenené ovocie. Toto miesto je lákadlom ale aj z iného dôvodu - aj keď sa to neodporúča, nie je nezvyčajné byť tu svedkom toho, ako domáci skáču z útesu do vôd pod nimi. Mnohí z nich vyslovene čakajú na turistov a za peniaze vám ukážu, ako sa neboja zoskočiť z útesu.
Hodinová veža doktora Anthonisza #
Po tom, čo sme si porobili fotky na Flag Rock, prechádzame okolo Mesačnej bašty a zastavujeme sa pri 25 metrov vysokej hodinovej veži z 19. storočia. Postavili ju v čase, keď bola Srí Lanka pod britskou nadvládou. Stojí na mieste bývalej strážnice na počesť Dr. Petra Daniela Anthonisza.
Dr. Anthonisz bol chirurg, ktorý sa narodil v Galle a v koloniálnych časoch sa staral o ľudí z celej južnej provincie. Tí ho mali nielen radi za jeho láskavosť, ale boli mu aj mimoriadne vďační za jeho pomoc. Potvrdzuje to aj nápis na pamätnej tabuli pod vežou:
„Táto veža bola postavená verejným pričinením na večnú pamiatku Petra Daniela Anthonisza (narodeného v Galle) ako svedectvo o jeho zručnosti a dobročinnosti pri zmierňovaní ľudského utrpenia. MDCCCLXXXIII“.
Dokonca aj samotné hodiny daroval doktorov pacient, ktorý chcel ukázať svoju vďačnosť za starostlivosť, ktorej sa mu dostalo. Aj keď dnes už hodiny neukazujú čas, zostávajú významnou dominantou pre návštevníkov historickej pevnosti a tiež spomienkou na výnimočného človeka. Pokračujeme okolo veže ďalej, fotíme si roztrúsené sochy a smerujeme k Národnému námornému múzeu.
Múzeum zničené vlnami tsunami #
Zaujímavosťou je, že Námorné národné múzeum vzniklo v priestoroch bývalého skladu dreva, korenín a námorníckych vecí. Vystavené tu boli artefakty, ktoré odrážajú tradičný spôsob života rybárov na južnom pobreží, ekosystém pobrežia, aj viac ako 800 rokov staré nálezy z potopených vrakov lodí.
V roku 2004, kedy Srí Lanku zasiahlo tsunami, bolo múzeum kompletne zničené. Z 3 600 archeologických predmetov, ktoré sa pôvodne nachádzali v múzeu, sa podarilo získať späť len 20 %. Aby sa múzeum mohlo opäť stať centrom vzdelávania, poskytla Srí Lanke finančnú pomoc holandská kráľovská rodina, s ktorej pomocou múzeum po troch rokoch opäť otvorili.
Odchádzame z Galle cez tzv. Čierne mesto #
Po prehliadke Starého mesta ešte na záver prechádzame a z okien autobusu pozorujeme novú modernú časť Galle. Hovorí sa jej aj Čierne mesto, pretože okrem autobusovej a vlakovej stanice nie je pre turistov veľmi zaujímavá. Nachádza sa tu však jedna mimoriadne dôležitá stavba, ktorú ste mali možnosť vidieť už z pevnosti - medzinárodný kriketový štadión.
Štadión, na ktorom domáci nemôžu prehrať #
Medzi domácimi nadšencami kriketu je známy ako jedno z najšťastnejších ihrísk pre národný tím Srí Lanky. S rozlohou viac ako štyri hektáre je zároveň považovaný za jedno z najmalebnejších kriketových ihrísk na svete.
Keď ho na konci 19. storočia postavili, slúžil ako pretekárska dráha, postupom času sa ale začal využívať skôr na kriketové zápasy, až ho nakoniec povýšili na medzinárodné kriketové štandardy. Na prvom z testovacích zápasov vyhral domáci tím proti Novému Zélandu a odvtedy sa hovorí, že tu domáci nemôžu prehrať.
Počas toho, ako zasiahli v roku 2004 Srí Lanku vlny tsunami, našli na štadióne útočisko stovky ľudí, ktorých katastrofa zasiahla. Ukrývali sa tu celé týždne napriek tomu, že budovy a pozemky štadióna boli značne poškodené. V roku 2006 sa začalo s jeho rekonštrukciou a v 2007 už opäť vítal športových nadšencov.
Galle je malé nenápadné mesto na Srí Lanke, ktoré toho ponúka naozaj veľa a my vám na našich zájazdoch na Srí Lanku ukážeme všetky jeho zákutia a vyberieme sa aj do čarovného okolia mesta.
Čo treba vidieť v 325 mestách sveta.
8 tipov na ďalšie zážitky v okolí Galle
Japonská Pagoda mieru - na kopci Rummasala, na druhej strane prístavu v Galle, môžete navštíviť krásnu bielu pagodu viditeľnú aj zo starej pevnosti. Postavili ju v roku 2005 počas trvania krvavej občianskej vojny a má reprezentovať harmóniu medzi ľuďmi akéhokoľvek pôvodu. Na Srí Lanke nájdeme ďalšie tri takéto pagody, po celom svete ich je postavených až 80.
Pláž Unawatuna - 15 minút jazdy od starej pevnosti sa nachádza aj turistami vyhľadávaná pláž Unawatuna, ktorú často popisujú ako najkrajšiu pláž na Srí Lanke. Nenájdete tu žiadne luxusné hotely ani reštaurácie, iba malé obchodíky, kaviarne a snack bary, všetko pekne oddelené od ruchu hlavnej cesty. Zároveň je to jedna z mála pláží na juhozápadnom pobreží, kde sa môžete kúpať bezpečne, bez obáv zo silných morských prúdov.
Jungle beach - západne od pláže Unawatuna leží maličká skrytá pláž s názvom Jungle Beach. Aby ste sa k nej dostali, musíte prekonať približne 10-minútový zostup od hlavnej cesty smerom cez les. Stojí to ale rozhodne za to, odmenou vám bude piesočnatá pláž s minimom turistov, pokojnou vodou a dokonca malým barom, kde vám namiešajú drink.
Mirissa - ak navštívite Srí Lanku v čase od decembra do marca, určite nevynechajte dedinku Mirissa. Práve tu iba 5-10 km od pobrežia križujú oceán gigantické modré veľryby. V Mirisse funguje veľa lokálnych spoločností, ktoré vám sprostredkujú výlet za veľrybami.
Kosgoda - na pol ceste medzi Kalutarou a Galle vám odporúčame navštíviť Morské centrum pre záchranu morských korytnačiek v Kosgode. Za symbolické vstupné vám tu spravia prehliadku s výkladom, zoznámite sa so všetkými druhmi korytnačiek, ktoré na Srí Lanke hniezdia a dozviete sa viac o tomto peknom projekte.
Hikkaduwa - ďalšie, aj keď menšie záchranné centrum, sa nachádza aj v mestečku Hikkaduwa, kde si viete zároveň urobiť výlet na miestnu pláž, ktorá je jedna z najkrajších a najznámejších na juhozápadnom pobreží. Keď budete mať šťastie, podarí sa vám stretnúť dospelé korytnačky priamo v mori a domáci vám ich pomôžu nakŕmiť.
Beruwala a Bentota - mestečká v bezprostrednej blízkosti Kalutary, kam sa bez problémov dostanete aj tuk tukom. V Beruwale vás zaujme jedna z najvyšších sôch stojaceho Budhu na ostrove. Zároveň tu viete absolvovať morské safari, plavbu popod mangrovníkové lesy. V Bentote si zase môžete ísť oddýchnuť na príjemnú pláž alebo aj tu navštíviť korytnačky v miestnom záchrannom centre.
Peralyia - ak budete prechádzať medzi Kalutarou a Galle, nezabudnite sa zastaviť v dedinke Peralyia. Práve tu je postavený memoriál obetiam tsunami, teda malý pamätník aj veľká socha stojaceho Budhu, ktorá má túto nešťastnú udalosť pripomínať. Môžete tu navštíviť aj múzeum tsunami a vidieť zničený vrak vlaku, pamiatku na najväčšie železničné nešťastie na svete.
Tak čo vyrazíš sem? Vyzerá to zaujímavo však. Neviem či som blog úplne správne prečítal, som iba umelá inteligencia a nie tak múdry a vzdelaný ako naši klienti a čitatelia našich blogov. Blog znel pre mňa každopádne zaujímavo, doslova super! No živí kolegovia z BUBO mi hovoria, že v skutočnosti, priamo na mieste je to omnoho krajšie. Ak chceš týchto profesionálov v cestovaní počuť naživo, tak sprievodcovia BUBO a destinační manageri nahrávajú podcasty Uchom po mape a tie nájdeš na Spotifaj. Čo sa týka blogov na bubo.sk lomka blog ich krása je v tom, že všetky sú originálom s originálnymi fotografiami, videami a hlavne originálnymi názormi. V BUBO sme najscestovanejší Slováci, profesionáli v cestovnom ruchu a tak sú naše informácie relevantnejšie. Apropó naše blogy vydávame každý jeden deň. Máme napísané zážitky z každej jednej krajiny sveta a pre tých čo si s nami delia vášeň pre cestovanie ide o úžasné inšpirácie. NAOZAJ KAŽDÝ jeden deň vydávame ČOSI NOVÉ a bubo.sk lomka blog je teda cestovateľským denníkom. Šťastné cesty prajem a do skorého počutia!