Safari v Keni - z Nairobi do Maasai Mara

Keď píšem tieto riadky, sedím v lietadle luxusnej leteckej spoločnosti, ktoré BUBO využíva na prepravu svojich klientov a už teraz viem, že aj toto safari, ktoré sprevádzam už neviemkoľkýkrát po sebe, bude iné – jedinečné, autentické a dobrodružné. Každý príbeh zájazdu Keňa, Tanzánia a Zanzibar sa začína v zelenom meste pod Slnkom – v Nairobi. Zo začiatku som s týmto mestom mal problém, hlavne pre jeho kriminalitu, o ktorej som predtým len čítal na nejakých fórach či webe. Dnes už viem, že zlé veci sa vám môžu stať aj v Terchovej, záleží na tom, ako poznáte terén a ako ste pripravení.

My, sprievodcovia z BUBO, máme našu BUBO cestovateľskú akadémiu, kde sa najlepší učia od najlepších a každý problém mapujeme a informácie posielame ďalej. Jedného taxikára som sa spýtal po prvom zájazde: "Ako mam ísť von na vlastnú päsť do päťmiliónového mesta, prejsť sa a možno ho spoznať z inej stránky?" Odpoveď bola – musíš sa cítiť ako Afričan a dôverovať si, prosto aj ty si Keňan! A vyšlo to!

Už som nešiel ulicou s hlavou dole držiac si svoju tašku, ale vzpriamene a sebaisto. Zrazu som v tých ľuďoch videl niečo úplne iné. Nie obyvateľov mesta, kde je kriminalita na vyššej úrovni než v New Yorku, ale bežných ľudí - smejúcich sa, volajúcich vás do svojho obchodu a oslovujúcich vás: „Hey, Bro“. A takto som si našiel priateľov v meste, kde ľudia zatvárajú okná svojho auta a kde pouličné gangy detí vedia, ako vás ošklbať. No zároveň aj v tomto meste je mnoho ľudí so srdcom na správnom mieste, čestných a nápomocných.

Nairobi je jediné hlavné mesto na svete, ktoré je v bezprostrednej blízkosti národného parku. Pri výstavbe cesty z letiska, ktorá uľahčuje prechod do centra mesta, raz utiekol z parku lev. Musela to byť naozaj šou, len neviem, či to je vtipná, či desivá historka, ale naši šoféri sa vždy pri nej smejú. A keď už som pri našich šoféroch, sú to úžasní ľudia. Tvrdo pracujúci muži s vysokoškolským vzdelaním v oblasti environmentalistiky či ekológie, vždy ochotní pomôcť, vysvetliť či upozorniť. Ak sa mi niekedy s niekým veľmi dobre spolupracovalo, tak sú to šoféri z Kene a Tanzánie.

Presun do Maasai Mara

No poďme už na to safari! Prírodnú rezerváciu Maasai Mara spravovuje mesto Narok. V tomto meste sa nachádza asi 90 % správ parkov v Keni a robia to dobre, pretože Maasai Mara vyhrala svetovú cenu ako najkrajšia prírodná rezervácia šesťkrát po sebe. My odchádzame z Nairobi ráno okolo 8.00 h. Naše pohodlné sedemmiestne džípy už čakajú a sedemhodinová cesta je oveľa znesiteľnejšia, keď máte dobre odpružené autá.

Jaj, to som vám asi ešte nespomenul. Cesta počas safari, je taká, že ak máte problém s chrbticou, určite sa napraví, pretože cesty sú neupravené. To je dôvod, prečo BUBO vyberá len tie najlepšie prostriedky na prepravu klientov, aby sme nepríjemné veci, ktoré nemôžme zmeniť, eliminovali. Zároveň, ak niekto nemá rád dlhé presuny autom, môžeme mu sprostredkovať prelet z Wilsonovho letiska priamo do Maasai Mara. Motory máme naštartované a prvá zastávka je výhľad na veľkú priekopovú prepadlinu, prírodný útvar, ktorý je vidno aj z vesmíru.

Je to, doslova, jazva, ktorá sa tiahne zo severu na juh od rieky Jordán až po Mozambik. Práve v Afrike sa jazva vetví na východnú časť známu sopečnými oblasťami a západnú - známu pre desiatky jazier. Táto jazva vznikla oddelením núbijskej a arabskej tektonickej dosky od tej africkej. Takýto prírodný úkaz nazývame prepadlinou. Je dych berúce tu stáť, ak si uvedomíme výnimočnosť tohto miesta. Práve Východoafrická priekopová prepadlina je považovaná za kolísku ľudstva. V rokline Olduvai objavili pozostatky homo habilisa, vývojového stupňa evolúcie človeka, či v Etiópii zas 40-percentnú kostru australopiteka, ktorú pomenovali Lucy.

Safari v Maasai Mara

No my ideme ďalej. Zaplatíme vstup do Maasai Mara a už je to tu. Vítajú nás prvé zebry stepné, pakone bielobruché splašene bežiace v tieni prvých žiráf. Cesta sa zmenila z pohodlnej a rovnej na hrboľatú. Áno, toto je africká masáž, ale to nikomu nevadí, lebo sme pohltení prírodou a scenériami, ktoré sme možno videli maximálne v televízii, v náučných programoch. Názvy zvierat už nemusím prekladať, naši šoféri ich ovládajú po slovensky všetky a plynulo.

Prvý deň nás čaká poobedné/večerné safari. No čo uvidíme ešte po ceste do našej luxusnej päťhviezdičkovej lodžie? Leva? Na Safari bývame v lodžiách, vždy priamo v parku, aby sme mali absolútne autentické zážitky a aby sme ráno mohli jazdiť po savane medzi prvými. Absolútny top a príklad luxusu je lodžia Fig tree. Päťhviezdičkové ubytovanie priamo v rezervácií situované na rieke Talek.

Mimochodom, chcem vám predstaviť aj našich susedov – hrochov. Toto je luxus, vážení. Popíjať si prosecco na svojej verande a sledovať kúpajúce sa hrochy. Problém nastáva až v noci, keď vyliezajú z vody a skáču šípky, no, bohužiaľ, je to ich prirodzené správanie sa a my sme len diváci.

... ho niekto alebo niečo nevyprovokuje. Aj keď ich Gréci nazývali "riečne kone" a takmer vždy uvidíte hrochy vo vode, v skutočnosti nemôžu plávať. Trávia hodiny v riekach a jazerách, pričom im trčia z vody iba oči. To, čo sa zdá ako plávanie, je v skutočnosti iba odrážanie sa od dna, prípadne chodenie po dne rieky.

Väčšina ich aktivity pri hľadaní potravy sa vykonáva v noci, pretože sú to nočné zvieratá, ale počas horúčav cez deň musia nájsť spôsob, ako sa chrániť pred slnkom. Bahno a voda pôsobia ako bariéra na upokojenie pokožky a reguláciu jej teploty. Citlivá pokožka je hlavným dôvodom, prečo hrochy trávia toľko času vo vode. Je však zaujímavé, že ich telá vytvárajú vlastný opaľovací krém. Postupom času sa vyvinuli, aby dokázali vylučovať určitý druh ružovkastého slizu, ktorý pokrýva ich telo. V skutočnosti nemajú potné žľazy, ale táto mastná látka pochádza z pórov v ich pokožke a pôsobí tak, že ich chráni pred poškodením slnkom a zabraňuje infekcii. Čiže môžeme povedať, že hroch si vytvára vlastný opaľovací krém.

To, čo hrochom chýba v plaveckých zručnostiach, kompenzujú svojou schopnosťou zadržať dych na dlhú dobu, niekedy až na päť minút. Hrubá membrána zakrýva ich oči a nozdry, čím vytvára ochranné vodotesné tesnenie. Hrochy sú veľmi hlasné stvorenia. Používajú sériu zvukov na vzájomnú komunikáciu vo svojich skupinách. Tieto zvuky pripomínajú trúbenie, vrčanie, kňučanie a pískanie. Občas sa podobajú aj zvuku ľudského smiechu.  

Fig tree je úžasne zorganizované, čisté a personál ako tu nájdete len málokde. Je vzácny pocit, keď sa vraciate do inej krajiny, kde je iný jazyk, kultúra, farba pleti a niekto vás z diaľky zdraví skomoleninou vášho mena a objíma vás. Toto sú tie momenty, ktoré nás menia a ovplyvňujú. Toto je jeden z cieľov cestovania, ísť, ochutnať, prežiť, spoznať, naučiť sa a potom o tom hovoriť a niesť zážitky a prenášať ich ďalej. Vytvárať priateľstvá po celom svete. Poobedné safari začína o 16.00 h. Všetci oddýchnutí z cesty nedočkavo nastupujú do džípov a naša cesta za poznaním sa začína.

Naša strecha je otvorená, okná otvorené a pomaly sa presúvame do savany. Práve pri našom ubytovaní si malá skupina hyen spravila noru. Sledujeme ich bezpečne z našich aut. Na safari sa pri pozorovaní zvierat správame nasledovne: Hovoríme prirodzeným hlasom, zvieratá neokrikujeme, za žiadnych okolností nikdy neopúšťame auto. Táto generácia zvierat je na autá zvyknutá. Zvieratá vnímajú auto ako iné zviera, ktoré ich neohrozuje, neobmedzuje. Samozrejme, za predpokladu, že z neho netrčia žiadne ruky, nohy a hlavy. Dôležité je si uvedomiť, že safari nie je zoo. Našou cestou je pozorovať zvieratá vo voľnej prírode, sledovať ich správanie sa a pri troche šťastia aj interakcie ako napríklad lov.

Veľká migrácia

Veľa cestovateľov očakáva, že zvieratá sa budú promenádovať okolo áut. Safari je iné. Je to adrenalín. Hľadanie zvierat po savane je dobrodružná výprava. Mnoho z našich klientov navštevuje Maru v období veľkej migrácie. Veľká migrácia je neuveriteľný zážitok na celý život. Milión pakoňov, 600 000 zebier a 400 000 gaziel sa presúva z národného parku Serengeti v Tanzánii do prírodnej rezervácie Maasai Mara, kde musia prekročiť rieku smrti - rieku Maru.

Tento prechod nie je vôbec jednoduchý, v rieke číha nebezpečenstvo v podobe veľkých krokodílov nílskych. Nielen krokodíly sú výstrahou, ale aj samotná rieka, ktorej dno je šmykľavé a kamenisté, či prúd rieky, vie týmto zvieratám prechod znemožniť. Zvieratá sa po tom, ako vznikne davová psychóza, snažia dostať z tanzánskej strany na tu kenskú, no mnoho z nich sa utopí alebo si doláme nohy a nevie v ceste pokračovať. Na tento moment hojnosti dokážu krokodíly čakať aj celý rok bez potravy. Počas letných mesiacov je vrchol sezóny a BUBO tu nesmie chýbať.

Maasai Mara je krásne zazverená a my môžeme pozorovať prvé gazely thomsonové, pakone bielobruché či zebry stepné. Samozrejme, každý cestovateľ túži po veľkých úlovkoch, ako sú levy, gepardy, či leopardy a my v tomto nie sme iní. Naši šoféri sú naozaj profesionáli a navzájom komunikujú, dávajú si tipy a odovzdávajú si informácie. Ak by ste mali šoférovať sami, vyšlo by vás to síce menej, ale je takmer isté, že by ste videli o 80 % menej než tí, ktorí sa odovzdajú do rúk profesionálom, nakoľko cesty nie sú označené ani v žiadnych aplikáciách. V júli je savana v Maasai Mare krásne zazeleňaná, nie je to taká tá typická savana, ktorú poznáme z filmov.

Samozrejme, vtedy si prídu na svoje správcovia parku – slony. Slon potrebuje zjesť denne až 200 kilogramov rozmanitej potravy. Je to striktný vegetarián a podľa klov môžeme určiť, či ide o praváka alebo ľaváka. Samice sa zdržiavajú spolu v jednom stáde aj s mladými a vládne tu kolektívne materstvo. Samce sa zdržujú mimo stáda a vždy sa dajú nájsť niekoľko kilometrov opodiaľ. Mladý slon sa vždy zdržiava pri matke a podľa toho, či už má kly, môžeme odhadnúť jeho vek, pretože kly rastú až po druhom roku života.

Pamäť slonov je legendárna, a to z dobrého dôvodu. Zo všetkých suchozemských cicavcov majú slony najväčší mozog. Majú schopnosť spomenúť si na vzdialené napájadlá, iné slony a ľudí, s ktorými sa stretli, a to aj po uplynutí mnohých rokov. Slony prenášajú svoje bohatstvé vedomostí z generácie na generáciu prostredníctvom matriarchátov a toto zdieľanie informácií bolo prospešné pre ich prežitie. Sú tiež schopní spomenúť si na cestu k zdrojom potravy a vody na veľké vzdialenosti.

Slony sú vysoko sociálne a inteligentné bytosti a pripomínajú správanie, ktoré my ľudia poznáme ako súcit, láskavosť. V štúdii správania slonov vedci zistili, že keď sa slon dostane do núdze, iné blízke slony reagovali zvukmi a dotykmi, ktoré mali jednotlivca utešiť. Okrem ľudí toto správanie predtým spozorovali iba u opíc a psov. Slony tiež prejavujú empatické správanie a "cielenú pomoc", kde sa navzájom koordinujú, aby pomohli chorému alebo zranenému jedincovi.

Nebude asi pre vás prekvapenie, že slony sa radi hrajú vo vode. Ale mohlo by byť prekvapením, že tieto obrovské zvieratá sú tiež celkom dobré v plávaní. Slony majú dostatočný vztlak, aby zostali na  povrchu a pádlovali pomocou svojich silných nôh. Svoj chobot používajú aj ako šnorchel pri prechode hlbokou vodou, takže môžu normálne  dýchať , aj keď sú ponorení. Plávanie je nevyhnutnou zručnosťou pre slony, ktoré pri hľadaní potravy prechádzajú cez rieky a jazerá.

Opúšťame rodinku slonov a netrpezlivo sa rozhliadame ďalej. Ja osobne sa vždy teším na zviera, ktoré neprávom získalo veľmi zlú povesť – hyena škvrnitá.

Hyeny majú veľmi dôležitú úlohu v africkej savane. Udržujú ju čistú a sterilnú, pretože akonáhle sa objaví niekde mŕtvola, na ktorej sa už nakŕmili levy či iná šelma, tak hyeny prídu miesto vyčistiť v sprievode supov a šakalov. Dokážu stráviť dokonca aj kosti a majú jeden z najsilnejších stiskov čeľustí v zvieracej ríše. Hyena je dokonalá matka. Svorke vládne dominantná samica, ktorá odovzdáva všetky skúsenosti svojej dcére. Každý deň rozdelí svorku na tých, čo lovili deň predtým a na tých, čo ostali v nore s mladými a chorými.

Ak nájdu mršinu počas svojho lovu, alebo možno mladú, práve narodenú zebru, napracú si žalúdok a pažerák a keď prídu do svojej nory, potravu vyvrátia a najedia sa všetci spolu ako svorka. Hyeny si spájame so známym zákerným smiechom. Je to spôsob dorozumievania sa. Takisto aj ľudská vlastnosť "hyenizmus" im neprospela v rámci ich reputácie. Mnoho afrických rozprávok vykresľuje hyenu ako tú zlú. Dokonca je vraj vinná aj za to, že baobaby rastú naopak.

Keď si pozriete baobab, je to naozaj impozantný strom, no vyzerá akoby rástol koreňom hore. Podľa legendy si boh dal zavolať hyenu, pretože jej chcel dohovoriť aby toľko nekradla úlovky levom, a aby sa nevysmievala ostatným zvieratám. Hyena sa boha bála, a tak dala hlavu dole, ale len na oko. Boh bol láskavý a povedal si, že asi je k hyene krutý, tak ju objal a dal jej semienko vzácneho stromu. Hyena ho schmatla a bohu utiekla aj so semienkom v ruke. Bolo to semienko baobabu - stromu, ktorý mal ľuďom pomôcť. Hyena ho zasadila v savane, ale so smiechom ho vsadila do zeme opačne, preto baobaby rastú hore koreňom.

Po nejakej chvíli natriasania sa v aute si na horizonte všimneme črtajúcu sa postavu veľmi zaujímavého zvieraťa. Ide o najvyššieho obyvateľa našej planéty - žirafu.

Nairobi je známe tým, že sa tu nachádza centrum pre záchranu jedného poddruhu žiráf – žirafy rotchildovej. Toto centrum, samozrejme, navštevujeme a môžeme tohto tvora nakŕmiť priamo z rúk. Táto chovná stanica sa nazýva Giraffe Manor.

Do roku 2016 bola považovaná žirafa škvrnitá alebo sieťovaná za jediného zástupcu svojho rodu s 11 popísanými poddruhmi. Genetická štúdia však priniesla nové poznatky a preukázala, že ide o štyri samostatné druhy: žirafa núbijská, žirafa juhoafrická, žirafa masajská a žirafa sieťovaná, z ktorých je ďalších osem poddruhov.

Žirafa núbijská rotschildova je poddruhom žirafy núbijskej. Je druhým najviac ohrozeným poddruhom žirafy len s niekoľkými sto žijúcimi jedincami. Podľa iných údajov žije v prírode asi 1 500 jedincov.

Nesie meno po zakladateľovi múzea v Tringu - Lionelovi Walter Rothschildovi. Všetky, ktoré žijú vo voľnej prírodee, sú v chránených oblastiach v Keni a Ugande. V minulosti žila aj v Sudáne, ale tam pravdepodobne vyhynula. Zatiaľ čo žirafy sú všeobecne klasifikované statusom najmenej ohrozený, žirafa Rotschildova je v kategórií ohrozený kvôli nízkej populácii. Existuje veľmi málo miest, kde možno žirafu rotschildovu pozorovať v divej prírode – jedným z nich je národný park Nakuru v Keni alebo národný park Murchison Falls v severnej Ugande. Existujú rôzne chovné programy, ktoré majú za cieľ zvýšiť populáciu žirafy rotschildovej.

Žirafy rotschildove sú ľahko odlíšiteľné od ostatných poddruhov. Najviditeľnejší rozdiel je v sfarbení srsti. Typické sú tmavohnedé machuľovité alebo obdĺžnikové škvrny so slabšími krémovo sfarbenými líniami okolo. Jej krk má sedem krčných stavcov, ktoré sú prispôsobené veľkej ohybnosti.

Žirafy vytvárajú stáda v počte 5 až 7 jedincov. Žirafy nie sú ohrozené práve z toho dôvodu, že nemajú v prírode úhlavného nepriateľa. Len málokedy si napríklad levy trúfnu na žirafu, pretože riskujú silný kopanec, ktorý by im dokázal spôsobiť smrteľné zranenia. Pri stáde žiráf sa zdržujú aj zebry a pakone. Toto ich správanie je strategické, pretože ak sa blíži nebezpečenstvo, žirafy sú prvé, ktoré o ňom vedia a ostatní môžu byť v strehu.

Po sledovaní žiráf ako sa pasú na listoch akácií sa túlame ďalej divočinou až sa vo vysielačke ozýva hlas, ktorý niečo oznamuje v svahilčine. Šoféri dupli na plyn a už nás ženú do buše vyznačenou cestou. Po desiatich minútach je na obzore vidno mnoho aut. Platí tu také pravidlo, že ak niekto niečo uvidí, niečo nezvyčajné tak sa šoféri navzájom informujú, čo zabezpečuje pre nás to, že nám nikdy nič neunikne. a tak to je aj teraz. Pomaličky si predierame cestu pomedzi ostatné autá a vidíme ich. Dvoch z pôvodných piatich súrodencov. Gepardy.

Názov gepard pochádza z hindského slova chita, čo znamená "škvrnitý". Gepardy sú najrýchlejšie tvory našej planéty. Zaujímavé je, že lovia, na rozdiel od iných mäsožravcov a lovcov, cez deň. S gepardami majú návštevníci safari veľakrát veľmi blízku skúsenosť. Tým, že gepardy sú drobnejšie, než napríklad levy alebo leopardy, veľakrát si vyskočia na kapotu auta a z výšky sa rozhliadajú okolo svojho teritória. V týchto prípadoch, samozrejme, treba zachovať chladnú hlavu a iba si ten moment užiť naplno. Nikdy počas safari nehlásili útok geparda na človeka.

Pôvodne bolo týchto súrodencov päť, ale dve samice sa oddelili a traja bratia ostali spolu a spolupracujú. U gepardov je to známy jav. Samce, väčšinou súrodenci, vytvoria niečo ako klan, ale samice sa vždy oddelia. Gepard je elegantné a štíhle zviera. So zrakom, ktorý je oveľa silnejší ako ľudský, si môže vybrať korisť z diaľky. Byť aktívny cez deň tiež znižuje riziko zabitia nočnými predátormi, ako sú levy a hyeny. Ich pazúry fungujú skôr ako cvoky na futbalových kopačkách pre lepšiu priľnavosť pri šprinte, zatiaľ čo ich dlhý a svalnatý chvost pôsobí ako kormidlo a pomáha im robiť ostré otáčky pri prenasledovaní koristi, ako sú antilopy alebo zajace.

Gepardy sú impozantné tvory, ale potrebujú široké teritórium, ktoré im veľakrát obsadia napríklad levy. Preto napríklad nenájdeme gepardy v kráteri Ngoro Ngoro v Tanzánii, pretože dno krátera je príliš malé na spolunažívanie gepardov s levmi, aj keď práve tento kráter je najväčšia nezaplavená kaldera v celej Afrike.

Klienti sú, samozrejme, nadšení, ale niečo tomu stále chýba. Samozrejme. Čo by to bolo za safari, keby sme nevideli leva?

Je veľmi zvláštne, že celé ľudstvo má pri vyslovení slova lev asociáciu na slovo kráľ. I keď sa pozrieme do histórie, veľakrát boli králi tí, ktorí sedeli na tróne a všetci poddaní sa starali o kráľovstvo. A inak to nie je ani s týmto kráľom, ktorý prespí počas dňa až 22 hodín. Kráľ lev, ktorý stojí v čele svojej svorky, sa zúčastňuje lovu len výnimočne. Za všetkým stoja skutočné kráľovné – levice.

Práve levice sú tie, ktoré sa starajú primárne o potravu. Lev ma vo svojom háreme niekoľko týchto neviest, ktoré strategicky lovia inteligentné zebry, splašené pakone či mocné byvoly. Úlohou samca je strážiť si svoj hárem a zachovávať svoju genetickú líniu. Samozrejme, potýka sa s inými levmi, ktorí ho môžu vyzvať na súboj a jeho úlohou je svoju svorku a postavenie si uchrániť. Ak alfa samec v súboji prehrá, dominanciu prevezme vyzývateľ. Veľakrát sa stane, že pozabíja potomstvo svojho predchodcu, a tým docieli skoršie háranie samice, aby ovládol celú svorku.

Veľmi podobné správanie sa možeme vidieť aj u zebier, kde vyzyvatel mladé zebry uženie a snaží sa im dolámať nohy. Levica sa od svorky odpojí iba vtedy, keď porodí mladé a naspäť sa pripojí až keď su mladé levičatá schopné vidieť a fungovať. Medzi levicami panuje kolektívne materstvo a každá matka sa stará nie len o svoje mladé ale o všetky vo svorke. Je zaujímavé, že práve najväčší lenivec zo savany vyčaruje úsmev každému účastnikovi safari.

Náš deň sa pomaly končí, no už teraz si berieme so sebou neskutočné zážitky. Savana je domovom mnohých zvierat a každý deň sa tu odohráva mnoho príbehov. Ich konce sa niekedy nedozvieme, pretože o 18.00 h musíme rezerváciu Maasai Mara opustiť. Také su pravidlá, inak by sme riskovali mastnú pokutu. Mnohých susedov africkej savany čaká ťažká noc. Kto prežije? Kto bude loviť a kto bude lovený? Taká je Maasai Mara - krásna, no aj krutá.