Ťavy - kráľovné púšte

Ťavy s ľuďmi koexistujú už po tisícročia, no presné obdobie kedy ich človek domestifikoval je stále predmetom sporov. Pokiaľ ide o ťavy jednohrbé, z dostupných informácií vieme, že to mohlo byť v rozmedzí 3000 až 1000 rokov pred našim letopočtom a predpokladá sa že sa tak stalo na území južnej Arábie, zatiaľ čo ťavy dvojhrbé si človek skrotil pravdepodobne 2500 rokov p.n.l v stredoázijskej oblasti, resp. niekde na území dnešného Iránu. Tak či onak, tieto zaujímavé tvory robia človeku neoceniteľnú spoločnosť už 5000 rokov, nielen v nehostinných oblastiach našej planéty. Dôkazy o tomto spolužití, trvajúcom celé generácie, nájdeme na mhohých miestach:

Na úvod je dôležité sa zorientovať v ťavách ako živočíšnom druhu. Vedeli ste že do skupiny "ťavovité" patria okrem samotných tiav aj lamy a alpaky? Konkrétne ide o tieto druhy:

Na nasledujúcej mapke zase môžete vidieť výskyt všetkých zvierat patriacich do kategórie ťavovitých, podľa oblastí:

Lamy a alpaky môžete stretnúť na našich BUBO zájazdoch v Južnej Amerike, konkrétne v Ekvádore, Peru, Čile, Bolívii, Argentíne, Paraguaji, Uruguaji a časti Brazílie. Sú to pokojné a fotogenické zvieratá a pre domorodcov predstavujú dôležité domáce zviera, asi ako pre nás ovce. Chovajú sa pre mäso, mlieko, no v neposlednom rade aj pre kvalitnú srsť. 

Pre neznalé oko môže byť na prvý pohľad ťažké rozoznať či ide o lamu, alebo alpaku. Pri identifikácii platí niekoľko jednoduchých zásad. Lamy sú vo všeobecnosti väčšie, majú dlhšiu pretiahnutejšiu tlamu, dlhšie, často zahnuté uši a bývajú strakatejšie. Oproti tomu alpaky sú menšieho vzrastu s kratšou papuľkou a malými ušami, majú kučeravejšiu srsť, ktorou majú často pokrytú aj tvár a väčšinou sú celé jednej farby. Pre lepšiu predstavu si pozrite nasledujúce obrázky:

Tento blog je primárne venovaný ťavám, keďže však ide o "sesternice" lám a alpák, priblížili sme si aj tieto zvieratá. Poďme sa však venovať ich väčším príbuzným, kráľovnám púšte. 

Ťavy jednohrbé (lat. Camelus dromedarius), alebo dromedáre - ako sa im tiež zvykne hovoriť, žijú dnes už výlučne v zajatí, resp. domestikovanej forme. Ak by ste aj v prírode nejaké voľne žijúce stretli, sú to ťavy ktoré ušli zo zajatia, prípadne ich potomkovia. Napríklad v Austrálii, kde pôvodne ťavy nežili, ale boli privezené v 18. a 19. storočí objaviteľmi, sa tiež vyskytujú aj vo voľnej prírode, no sú to práve jedince ktoré ušli z fariem a dnes už majú aj svoje "zdivočelé" potomstvo. O Austrálii a jej ťavích farmách si však povieme neskôr, spomínam ju hlavne preto, že na nasledujúcej mapke si môžete aj na tomto kontinente všimnúť že sa tu ťavy jednohrbé vyskytujú. 

Ťavy dvojhrbé môžeme dnes ešte vidieť aj v divej forme (lat. Camelus ferus), no aktuálne je ich populácia iba približne 1000 kusov a nájdeme ich už len v prírodných rezerváciách a národných parkoch. Veľká väčšina divo žijúcich tiav dvojhrbých žije v Číne v Národnom parku tiav divých Lop Nur v provincii Xingjiang, ktorý bol zriadený v roku 1986 práve v snahe ochrániť tento ohrozený druh. Menšie skupinky ešte nájdeme v ďalších rezerváciách v Číne, Mongolsku, výnimočne môžu migrovať k hraniciam Kirgizska, Tadžikistanu či Kazachstanu. 

Ak si chcete užiť exotické dvojhrbé ťavy, vyberte sa s nami na zájazd do Mongolska.

Domestikované ťavy dvojhrbé (lat. Camelus bactrianus), prezývané tiež ťavy mongolské, majú trochu zaoblenejšie hrby ako ich divo žijúci príbuzní a tiež sú o niečo huňatejšie. Žijú v oblasti centrálnej Ázie, ako môžete vidieť na ďalšej mapke. 

Ťavy patria medzi párnokopytníky, aj keď v ich prípade zrejme slovo "kopyto" nevystihuje úplne to, ako ťavie chodidlo vyzerá. Ide skôr defacto o dva prsty, ktoré majú zospodu pomerne široký a mäkký vankúšik, vďaka čomu sa ťavám výborne kráča po piesku, no problém nemajú ani na tvrdších povrchoch.

Ak ste sa ešte naživo s ťavou nestretli, môže vás jej veľkosť celkom prekvapiť. Ťavy sú totiž naozaj veľkými zvieratami a majestátnosť im dodáva aj dlhý krk. Pre lepšiu predstavu je fotografia ťavy vedľa koňa priam ideálnou:

Už od detstva sme sa učili, že ťavie hrby slúžia na uchovávanie zásob vody. Samozrejme, hrby nie sú žiadnymi nádržami, v ktorých by ťavy mali uskladnenú vodu a mohli by sa z nich otočením kohútika napiť. Tieto hrby sú zásobou tukov, ktoré sa ale za určitých okolností dokážu premeniť na vodu a uvoľniť do tela ťavy. Okrem toho však slúžia na telesnú termoreguláciu, pri vysokých teplotách v púšti dokážu veľmi efektívne ochladzovať krv a tým pádom celý organizmus. Ďalším dôvodom dokonalého manažmentu vody v tele je fakt, že ťavy sa prakticky nepotia a nestrácajú tak cenné tekutiny cez kožu. Takisto regulácia nozdier - ktorá slúži hlavne na filtráciu piesku pri dýchaní - dokáže eliminovať stratu vody prostredníctvom dychu. Nemenej dôležitým orgánom sú aj ťavie obličky, ktoré prefiltrujú telesné tekutiny niekoľkokrát, kým ich vo forme moču vylúčia. Dá sa povedať že ťaví moč je naozaj veľmi koncentrovaným telesným odpadom, efektívne zbaveným všetkého využiteľného.

Najzaujímavejšia je však rozhodne ťavia krv, konkrétne ich červené krvinky. Tie, na rozdiel od ostatných cicavcov, nemajú tvar oválu, ale sú guľaté, čo im dovoľuje riadiť veľmi zložitý proces zadržiavania vody. Ťavie krvinky nabobtnávajú v závislosti od koncentrácie minerálov v krvi. Keď ťava príjme vodu, zmenší sa koncentrácia minerálov v krvi, červené krvinky napučia a udržujú vodu kým nezačne koncentrácia minerálov opäť stúpať. 

Vďaka všetkým týmto vlastnostiam dokáže ťava vydržať bez vody celé týždne. Ak sa však ocitne pri zdroji vody, naraz vypije za pár minút až 150 litrov vody. Väčšina tejto vody putuje priamo do krvného obehu kde s ňou ťavie telo naloží podľa potreby, či už ju uloží do zásob, alebo spotrebuje priamo. Podľa hrbov dokážete tiež spoznať v akom stave sa telo jedinca nachádza. Ľudia sa občas mylne domnievajú, že ak je hrb ťavy spadnutý, ťava je chorá. Opak je však pravdou, ak je hrb, alebo hrby na tele ťavy ovisnuté, znamená to že ťava sa cíti bezpečne a nepočíta s tým že by v najbližšej dobe potrebovala príliš veľkú zásobu vody, resp. energie. Ťaví hrb môže vážiť až 35 kilogramov a tuky v ňom obsiahnuté suplujú nielen vodu, ale aj stravu, ťava vďaka nemu vydrží nejesť až dva týždne. 

Za zmienku určite stoja aj ťavie oči. Vedeli ste že sú proti púštnemu piesku chránené až tromi viečkami? Dve z nich majú aj mihalnice, tie slúžia na priamu ochranu oka, a ak by sa predsa nejaký piesok do oka dostal, tretie viečko funguje ako "stierač". Aby sa piesok nedostal ani do dýchacích ciest, ťavy vedia - ako sme si už spomínali - doslova zavrieť nozdry. Pre úplnosť ešte spomeňme rozdelenú hornú peru, ktorá uľahčuje spásanie zelenej potravy a zároveň robí ťaviu tvár milou a usmievavou :)

Pokiaľ ide o potravu, ťavy sú primárne bylinožravé, no nepohrdnú takmer akoukoľvek potravou. Nájdu sa prípady, kedy v ťažkých podmienkach, keď súrne potrebujú doplniť energiu, zjedia aj kosti, či iné zvyšky živočíchov ktoré v púšti nájdu. Patria medzi prežúvavce, no na rozdiel od ostatných prežúvavcov, ktorých žalúdok je zložený zo štyroch častí [bachor (rumen), čepiec (reticulum), kniha (omasum) a slez (abomasum)], u tiav absentuje oddelená kniha od slezu (omasum, abomasum) a ich žalúdok má iba tri časti. Bachor a čepiec sú vybavené žľazovými vreckami, oddelenými svalovými stenami so zvieračmi - chlopňami a žľazami. Pažerák ústi do bachora, nie do oblasti medzi bachorom a čepcom ako u ostatných prežúvavcov. Tieto a ďalšie rozdiely naznačujú, že sa ťavy v priebehu tisícročí vyvinuli nezávisle od skutočných prežúvavcov. Každopádne trávia rovnako ako ostatné  prežúvavce v dvoch fázach: najprv potravu požujú a prehltnú, natrávenú zmes potom "vyvrátia" späť do úst, znovu ju prežujú, čím maximalizujú získané živiny.

Po strávení potravy a efektívnom využití všetkých živín sa zvyšky z tela ťavy pochopiteľne vylúčia v podobe trusu. No ani ten neostane nevyužitý. Niektoré národy používajú malé tmavohnedé guľôčky nazývané "nuggets" ako kamienky pri rôznych stolových hrách - napríklad pri púštnej verzii našej dámy, nazývanej dhaemon, ale najčastejšie sú využívané ako výborné palivo, prevažne pri varení.

Povedzme si niečo aj o mláďatách tiav. Ťavia gravidita trvá od 365 do 440 dní, po tomto období sa samička na chvíľu oddelí od stáda a postojačky porodí spravidla jedno mláďa (výnimočne dve), ktoré je približne za jeden deň schopné pohybu a spolu s matkou sa znova pripojí k stádu. Hoci mláďa pije materské mlieko po dobu približne jeden rok, už v prvom mesiaci začne ohrýzať listy a rastliny, a už po troch mesiacoch sa nimi pravidelne prikrmuje. S matkou komunikuje pomocou hlasových prejavov, ktoré môžeme pozorovať aj medzi dospelými jedincami. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku 4-5 rokov, samičky už v 3-4 rokoch.

Mláďatá tiav môžeme vidieť z času na čas aj v našich končinách, aj keď iba v ZOO. Ich príchod je však vždy radostnou udalosťou a informujú o nich aj médiá. Pozrite si zopár milých fotografií mláďat narodených na Slovensku:

Už v úvode sme si spomínali že ťavy robia človeku spoločnosť už po stáročia a teda sa logicky stali súčasťou ich každodenných životov. Na mnohých miestach planéty predstavujú častokrát jediný a nemalý majetok. Hlavne pokiaľ ide o život v púšti, ľudia sú na spoločnosti tiav často doslova závislí. 

Spoločenská hodnota tiav je téma ktorá často cestovateľov zaujíma. Možno ste sa už stretli - napríklad v nejakej arabskej krajine - že vám za manželku ponúkali 5 či 10 tiav. Bolo to samozrejme zo žartu, no ťavy naozaj predstavujú nemalý majetok. Aká je ale reálna hodnota ťavy? Nuž, to závisí v prvom rade od krajiny, ale aj od využitia ťavy, jej veku, pohlavia, celkového stavu...

Napríklad v Egypte sa priemerná cena tiav - ktoré sú sem údajne dovážané zo Sudánu - uvádza v prepočte 250 €. Ak by ste sa ale spýtali na cenu ťavy napríklad v Spojených Arabských Emirátoch, môže to byť kľudne aj 50 000 €, a pokiaľ by išlo o ťavu s dobrým rodokmeňom, prípadne víťazný kus používaný na  závody, jej cena sa môže vyšplhať až do sedemciferných súm. V USA kúpite ťavu v priemere od $ 5 000 do $ 20 000 (4 800-19 000 €), v Austrálii zaplatíte od 500 do 3500 austrálskych dolárov (330 - 2 400 €). Cena sa teda naozaj výrazne líši v závislosti od krajiny.

Rovnako sa dá povedať že aj mesačné náklady na chov ťavy sú rôzne, v niektorých krajinách sa vám napasie sama, inde musíte krmivo kupovať. Od všetkých týchto faktorov potom záleží aj spoločenská hodnota ťavy, respektíve aký veľký majetok v danej krajine predstavuje. Ak vám teda najbližšie niekto bude núkať ťavy za vašu manželku, najprv si zistite aktuálne ceny.

O ceny tiav sa na svojej ceste v Agadeze v štáte Niger zaujímal aj náš riaditeľ Ľuboš Fellner:

Ťavia súťaž krásy

Ako sme si už spomínali vyššie, ťavy sú v mnohých krajinách doslova každodennou záležitosťou a často aj majetkom či "členom rodiny". Možno práve preto si zaslúžia mať aj vlastné festivaly. Jedným z najznámejších ťavích festivalov na svete je ťaví festival krásy. Áno, čítate dobre, aj ťavy súťažia o kráľovnú krásy. Čo sa vám nezdá, máte pocit že ťavy nie sú krásne? Verím, že ak ste sa dočítali až sem, že si to nemyslíte.

Ťavy majú skutočne v arabskom svete svoje festivaly, kde sa rozhoduje o tom, ktorá je najkrajšia. Najznámejší festival sa každoročne koná v púšti Spojených Arabských Emirátov, no súťaže sa zúčastňujú chovatelia z Bahrajnu, Kuvajtu, Ománu, Saudskej Arábie a Kataru. Porota, zložená z piatich členov, každoročne rozhodne o ťavej kráľovnej krásy.

Súťaže sa môžu zúčastniť iba samičky, samce totiž často bojujú a sú mnohokrát poznačené rôznymi zraneniami. Hodnotí sa niekoľko kľúčových vlastností, napríklad krk musí byť dlhý a štíhly, líca plné. Nohy musia mať veľké kopytá a chôdza musí byť elegantná. No a samozrejme pery, tie sa považujú za pekné ak sú plné a ovísajú. A to je práve jeden z dôvodov, prečo v posledných rokoch začali majitelia tiav podvádzať a v snahe vyhrať hodnotnú finančnú odmenu za prvé miesto, napichávajú svojím ťavám pery botoxom. Nie, nerobím si srandu.

V Saudskej Arábii skutočne ťavia súťaž čelila škandálu a diskvalifikovaných bolo viac ako 40 súťažiacich ťavích dám. Tie sa totiž pre podozrenie z podvodu museli pred súťažou podrobiť röntgenu, pri ktorom bolo zistené, ktoré z tiav majú pery upravené.

Niet sa čo diviť, prvá cena v ťavej súťaži krásy prinesie majiteľovi pekný balík peňazí - až milión riálov, čo je v prepočte slušných 275000 amerických dolárov. Podvádzať sa však v tomto prípadne neoplatilo a v budúcnosti to už vďaka novým pravidlám a prehliadke ani možné nebude. 

Ťaví festival v Turecku

Ďalším zaujímavým podujatím je ťaví festival, ktorý sa každoročne koná v oblasti Marmara, presnejšie v meste Selçuk, neďaleko Izmiru v západnom Turecku. Ide o šampionát v ťavích súbojoch, ktorý sa tu odohráva vždy v januári. Tieto zápasy sú čisto tureckou záležitosťou, pozostatok kultúry ťavích karaván, ktoré pravidelne prechádzali dnešným Tureckom po legendárnej Hodvábnej ceste. História týchto zápasov siaha približne do 4. storočia pred našim letopočtom, aj preto sa dnes Turci snažia o ich zápis do zoznamu UNESCO. 

Hoci sú zápasy tŕňom v oku ochranárov zvierat, treba poznamenať, že v žiadnom prípade nie sú tak krutou udalosťou ako napríklad býčie zápasy v Španielsku. Pri týchto zápasoch žiadne zviera neumiera, využívajú sa prirodzené inštinkty ťavích samcov a súboje sú kontrolované rozhodcami.

Festival sa koná vždy počas zimného obdobia, doby párenia tiav, kedy samce prirodzene bojujú o priazeň samíc. Vo voľnej prírode by bojovali rovnako, no mohli by si aj ublížiť. Počas festivalu však majú chrániče a sú uviazaní na lanách, v prípade ak by sa schyľovalo k zraneniu, zriadenci ich od seba odtiahnu. 

Festival je spoločenskou udalosťou a začína sa už deň pred samotným šampionátom, kedy sa v meste odohráva prehliadka zúčastnených bojovníkov. Je to podobné ako u nás na jarmoku - stánky s občerstvením, živá hudba a na námestí sa v plnej paráde predvádzajú ťavie samce. Po prehliadke sa dokonca organizuje súťaž krásy. Žiadne dievčatá, ale opäť ťavy. Keď si každý vyberie svojho favorita, odchádzajú ťavy do svojich stajní, aby si oddýchli pred zápasom. Prechádzajú mestom a návštevníkom sa naskytne unikátny pohľad na nádherne vyzdobenú karavánu. 

Na druhý deň po prehliadke sa konajú samotné súboje. Doprostred arény privedú dvoch samcov (Tülu) ktorí sú práve v ruji. Tí cítia ostatných samcov, čo v nich vyburcuje inštinkty a pustia sa do súboja. Pretláčajú sa krkmi, udierajú hlavou a snažia sa jeden druhého zraziť k zemi. Akonáhle sa to jednému z nich podarí, stáva sa víťazom. Pokiaľ sa slabší Tülu vzdá, prehráva. V prípade že by si samci mali ublížiť, sú tu spomínaní asistenti, ktorí ich od seba oddelia. Sú totiž príliš vzácne a drahé, aby sa zranili. Každý súboj trvá približne 3-7 minút a celkovo si počas festivalu zmeria sily okolo 100 samcov. 

Na najväčší festival v Turecku každoročne prichádza okolo 10000 návštevníkov. Rovnako dôležité je spomenúť, že tu neprebiehajú žiadne stávky. Návštevníci sa sem prídu zabaviť, stretnúť sa so známymi. Mnohí si prinesú vlastný gril a jedlo, no tiež majú možnosť si sadnúť za veľké stoly a nechať sa obslúžiť. Súčasťou festivalu je aj sprievodný program, tancuje sa, spieva sa, v stánkoch si môžete kúpiť syry, klobásky, pečivo a ďalšie dobroty.

V dnešnej dobe je v celej krajine približne 1200 bojových samcov, ktoré sú špeciálne šľachtené. Väčšinou sa jedná o kríženca jednohrbej a dvojhrbej ťavy, ako sme si už spomínali. Tieto krížence rastú do väčšej váhy, čo je pri súboji dôležité. Taktiež bývajú v dobe ruje agresívnejšie voči iným samcom. 

Ťavie preteky

Ťavie preteky nie sú na svete ničím novým a sú tu už zopár storočí. Najskoršie dôkazy o tomto obľúbenom športe pochádzajú zo 7. storočia z oblasti Arábie. Dodnes sú veľmi populárne v Západnej Ázii, Severnej Afrike, Pakistane, Mongolsku a Austrálii.

Hoci ťavy pôsobia často komótnym dojmom a ich chôdza je skôr húpavá, sú to prekvapivo rýchle zvieratá. Dokážu nárazovo vyvinúť rýchlosť až 65km/h a vydržia hodinu bežať tempom 40km/h. Pre porovnanie, kôň dokáže šprintovať maximálkou 88km/h. 

Ťavie preteky sú dnes aj obľúbenou turistickou atrakciou, no už oddávna sa na víťaznú ťavu aj stávkovalo. Reálne sa z toho teda stala aj zárobková činnosť a tým pádom sa do popredia dostali špekulácie a finty ako víťazstvu svojej ťavy pomôcť. Preto sa relatívne donedávna na poháňanie tiav používali doslova malé deti, pretože vďaka nízkej hmotnosti ťavu nezaťažovali. Deti však boli vystavované obrovskému riziku úrazov pri páde, navyše bývali v kempoch neďaleko pretekárskych tratí, kde boli často zneužívané. Spojené Arabské Emiráty preto už v roku 2002 zakázali v súťažiach používanie detí mladších ako 15 rokov. V roku 2009 dokonca Emiráty vyplatili odškodné 879tim bývalým detským džokejom. 

Vďaka modernej dobe však už deti využívané byť nemusia. Na poháňanie tiav sa už totiž využívajú malé ľahké roboty, pripevnené na ťavích chrbtoch, ktoré diaľkovým ovládaním spúšťajú majitelia tiav. Ak chcú svoju favoritku popohnať, robot roztočí bičík a ten ťavu ženie vpred. Určite budete súhlasiť, že je to obojstranne výhodné riešenie.   

Aj keď sa našincovi slovo "karavána" väčšinou automaticky spojí s ťavami, nemusí to tak byť vždy. Toto slovo označuje skupinu ľudí, väčšinou doprevádzaných zvieratami (okrem tiav to pokojne môžu byť aj kone, somáre či iné ťažné zvieratá), putujúcimi krajinou, najčastejšie za obchodom.

Karavány vznikli pred mnohými storočiami hlavne z ochranných dôvodov pred banditami a zlodejmi, ale aj z dôvodov ekonomických. Väčšia skupina si totiž v akejkoľvek situácii poradí skôr ako jednotlivec. Práve z tohto dôvodu boli väčšinou vypravované na ťažko dostupné, či nebezpečné a opustené miesta. Možno vďaka tomu sa nám pri slove karavana hneď vybaví dlhý rad tiav s nákladom na chrbtoch, putujúci púšťou. 

Vedeli ste, že po stáročia karavánami vychodené saharské chodníčky neboli dodnes nahradené žiadnym iným spojením? Aj vďaka tomu si dnes môžete spraviť počas vašich ciest takéto atraktívne fotografie. Ak natrafíte na naozaj dlhú karavanu, vaše zábery sa s použitím úplne jednoduchej stredovej kompozície stanú ešte zaujímavejšie. Nekonečná karavána je niečo, čo bežný turista len tak nevidí. 

Keďže sú ťavy v mnohých krajinách neodmysliteľnou súčasťou každodenného života, pochopiteľne sa objavujú aj v lokálnych dielach, či už obrazoch, sochách, suveníroch a podobne. Môžete sa s nimi v rôznych formách stretnúť prakticky v každej krajine kde ťavy žijú alebo sú chované. 

Aj keď sú ťavy známe predovšetkým ako “dopravné prostriedky” či ako nosiči nákladu, treba si uvedomiť že sú to aj hospodárske zvieratá, ktoré sa chovajú aj pre mlieko, mäso či kožu. 

Mäso mladých tiav je považované za lahôdku, hlavne v oblasti severnej Afriky. Všeobecne sa pre mäso chovajú prevažne ťavy jednohrbé. Nie je to tým že by mäso tiav dvojhrbých bolo výrazne iné, no v ázijských oblastiach kde sa chovajú, k nim väčšinou majú majitelia silný citový vzťah, dávajú im pri narodení mená a ku konzumácii teda dochádza iba vo výnimočných prípadoch. Tie môžu mať rituálny charakter, prípadne sa spracuje ťava získaná ako korisť. 

Jedlá z ťavieho mäsa sú v oblastiach ich výskytu pomerne bežnou záležitosťou:

Ťavie mäso ochutnal aj najscestovanejší Slovák, Ľuboš Fellner:

Celé video s Ľubošom o Sahare si môžte pozrieť tu: Sahara nie je len piesok: hory, oázy, tuarégovia aj festival sexu

Samostatnou kapitolou pokiaľ ide o chov tiav na farmách je Austrália. Ťavy tu totiž v minulosti nežili, boli sem privezené v polovici 19. storočia objaviteľmi, ktorí potrebovali silné a odolné zvieratá na prepravu ťažkých nákladov v drsných podmienkach. S príchodom automobilovej dopravy tu ťavy stratili svoj pôvodný význam a boli postupne vypustené do voľnej prírody, kde sa však nekontrolovateľne množili a množia dodnes. Predpokladá sa že tu žije najväčšia populácia voľne žijúcich tiav jednohrbých na svete - viac ako 1,2 milióna jedincov.

Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov boli dokonca obľúbenou a vyhľadávanou turistickou atrakciou, no dnes predstavujú pre krajinu hrozbu. Spásajú zelené pasienky, v zúfalej snahe nájsť vodu, ktorej je vo vnútrozemí nedostatok, ničia majetky obyvateľov, migrujú do oblastí s priaznivejšími podmienkami, ohrozujú pôvodné živočíšne druhy a aj človeka, poškodzujú infraštruktúru a ľudské obydlia, či dokonca kontaminujú zdroje pitnej vody.

V rokoch 2020 a 2021 vláda pod tlakom obyvateľov vnútrozemia odsúhlasila odstrel 10000 kusov tiav v snahe predísť nielen ekologickej, ale aj spoločenskej katastrofe.

Na druhej strane, dopyt po ťavích produktoch, hlavne mlieku a výrobkom z neho stále stúpa a ťavie farmy sa o svoju budúcnosť báť nemusia. Na chov tiav dokonca prechádzajú aj farmári ktorí sa donedávna venovali chovu kôz či iných zvierat, čo by mohlo problém s premnožením dromedárov sčasti pomôcť riešiť.

Hoci sa ťavie mlieko príliš chuťovo nelíši od kravského, zložením je to doslova “iná liga”. Obsahuje totiž veľký podiel vitamínu C, oveľa nižšie množstvo bielkovín súvisiacich s vznikom alergií - vďaka čomu je vyhľadávaným produktom alergikov - a tiež výrazne nižší podiel tuku ako kravské. Nájdeme v ňom aj vitamíny skupiny B. Rovnako ako pri mlieku iných hospodárskych zvierat, aj z ťavieho mlieka sa vyrába množstvo ďalších produktov, či už sú to potraviny ako syry, zmrzlina či čokoláda, alebo kozmetika - mydlá, krémy a podobne.

Ak by ste niektorý z týchto produktov radi vyskúšali, vyberte sa s nami napríklad na zájazd do Dubaja, kde sa počas prehliadky mesta zastavíme aj v tomto stánku so zmrzlinou. Chodíme sem práve preto, aby sme ochutnali - pre našinca exotickú - zmrzlinu z ťavieho mlieka. 

Ťavy ako hospodárske zvieratá nie sú len zdrojom mäsa a mlieka, ale aj ďalších surovín. Dá sa povedať, že z ťavy sa spotrebuje naozaj všetko, tu je aspoň zopár príkladov:

Ťavia koža patrí k najkvalitnejším druhom zvieracích koží vôbec. Každé zviera má takú kožu, aby ho chránila v prostredí v ktorom žije. No a keďže ťavy, ako sme si viackrát spomínali, žijú často krát v extrémnych podmienkach, aj ich koža je tomuto prostrediu prispôsobená a výrobky z nej sa vyznačujú vysokou odolnosťou v kombinácii s jemnosťou. Topánky, bundy, kabelky, ruksaky, opasky, ale napríklad aj sedačky, to všetko sa vyrába aj z ťavej kože.

Výrobky z ťavej vlny sú už dostupné aj u nás a tešia sa popularite hlavne vďaka vysokej kvalite, kombinujúcej pohodlie, tepelné vlastnosti a priedušnosť. Nezanedbateľnou výhodou ťavej vlny je fakt, že sa nemusí strihať. Ťavy po zimnom období sami teplú srsť strácajú a teda ju stačí zbierať. Z nej sa potom vyrábajú rukavice, vesty, svetre, ľadvinové pásy či deky. Z hrubších a pevnejších vlákien sa tkajú koberce. 

Ťavie kosti rovnako nevyjdú nazmar. Pre svoje vlastnosti si ich neznalý cestovateľ môže pomýliť so slonovinou, tá je však pochopiteľne dnes už zakázaná na celom svete. Ťavie kosti sa využívajú hlavne na výrobu suvenírov, drobných sošiek či otváračov na obálky. 

Ťavie mäso a držky ako krmivo pre psy s nadváhou, alebo citlivosťou na živočíšne bielkoviny. Ťavie mäso je vďaka nízkemu obsahu tukov a celkovo kalórií vhodným krmivom aj pre psy ktoré trpia nadváhou alebo rôznymi intoleranciami. Populárne sú napríklad sušené ťavie držky, ale aj kúsky sušeného mäsa. Dostupné sú pre chovateľov aj u nás. 

Ťavy sú teda od nepamäti nielen vernými spoločníkmi človeka, no na mnohých miestach sú na nich ľudia doslova závislí. Počas storočí pretrvávajúceho vzťahu človeka a ťavy sa ľudia naučili využiť ich naozaj naplno. 

Ako som už v úvode spomínal, ťava je pre našinca relatívne neznámym zvieraťom a ak odmyslíme ZOO, kde ju síce môžete vidieť, ale nedotknete sa jej a ani si na ňu nesadnete, tak aj kontakt s týmito majestátnymi tvormi môže byť zaujímavým zážitkom uloveným počas vašej dovolenky.

V krajinách, kde sú ťavy súčasťou každodenného života, to dobre vedia a bývajú na turistov pripravení. Výlety do púšte sú pomerne bežnou a dostupnou atrakciou a aj my v BUBO si ich počas našich ciest doprajeme. Ako určite viete, našou filozofiou je podpora udržateľného a zodpovedného cestovania a v žiadnom prípade nepodporujeme aktivity pri ktorých by zvieratá či ľudia trpeli.

Ako sme sa však v predošlých riadkoch dozvedeli, ťavy sú na ľudskú spoločnosť zvyknuté už po tisícročia a ich služby sú im oplácané dobrou opaterou a mnohokrát aj silnou citovou väzbou majiteľa. Pre ťavu človek nepredstavuje žiadnu veľkú záťaž, unesie kľudne päťnásobok. Jazda na ťave je rozhodne zážitkom, ktorý by ste si nemali nechať ujsť. Oproti jazde na koni je z ťavieho chrbta o niečo zaujímavejší pohľad. V prvom rade sedíte o dosť vyššie, ťavy sú prekvapivo veľké zvieratá, ten "výhľad" vás prekvapí. Dobre vidíte aj pred seba, vďaka ich dlhému krku a malej, nízko posadenej hlave. A takisto ich húpavá chôdza robí z jazdy na ťavom chrbte zážitok. Aj nasadanie na ťavu má svoje pravidlá.

Keď vysadnete na ťavu, v prvom rade sa hneď pevne chyťte madla, ktoré má každé sedlo. Niektoré dokonca majú madlo aj vzadu, ak máte voľné obe ruky, chyťte sa druhou rukou toho zadného a budete sedieť ešte stabilnejšie. Ťavy väčšinou vstanú vzápätí ako sa na ne posadíte, buďte teda v strehu a keď ťava začne vstávať, nakloňte sa najprv jemne vpred a hneď čo najviac vzad. Ťava totiž najprv dvihne predné nohy iba do polovice, potom "vystrelí" zadok a až potom vystrie predné nohy. Ak by ste sa pevne nedržali, mohlo by sa stať že vás cez seba prehodí.

Keď si ťava opäť sadá na zem, postup je presne opačný. Najprv sa jej podlomia predné nohy, potom dosadne zadnými a následne úplne pokrčí aj predné. Preto je potrebné sa nakloniť čo najviac dozadu a potom jemne vpred. Môže to vyzerať nebezpečne, no nenechajte sa odradiť, vodcovia tiav vás vždy upozornia na čo si máte dať pozor, kde sa máte chytiť a kedy sa správne nakloniť. 

Medzi najčastejšie pamiatky z dovoleniek či ciest dnes už neodmysliteľne patria aj fotografie. Tie si môžete spraviť na nekonečne veľa spôsobov, no niektoré z nich sú predsa len populárnejšie a zaujímavejšie.

Fotky tiav si môžete spraviť na mnohých miestach našej planéty, ako ste si mohli prečítať vyššie. Ako ale urobiť fotografiu zaujímavou a nevšednou? Veľmi populárne sú ťavie "tieňovky", ktoré - ako si ukážeme na nasledujúcich záberoch - si môžete urobiť pomerne jednoducho. Dôležité je hlavne načasovanie, aby ste dosiahli efekt dlhých tieňov, musíte sa na výlet na ťavách vybrať ráno, alebo podvečer. Odmenou vám budú nielen dlhé tiene, ale aj krásne zlatooranžové svetlo, ktoré fotografi volajú "zlatá hodinka".

Počas výletu na ťavách si takisto môžte nafotiť pekné zábery, vďaka ktorým budete na vašu dovolenku radi spomínať. Na ťavách sa najčastejšie chodí v skupinách a vy tak máte šancu spraviť si aj takéto fotky:

Možnosti sú naozaj neobmedzené a je len na vašej fantázii a oku, aké zábery si z dovolenky prinesiete. 

Aj napriek mapkám ktoré sme si vyššie ukázali a vysvetlili, ťavy dnes nájdete aj na miestach, kde by ste ich pravdepodobne nehľadali. A nie je to iba v zoologických záhradách. Ťavy sú proste pre turistov príťažlivým zvieraťom a výlety na nich sú populárne krížom krážom po celom svete. V takej Keni, Turecku, Indii či Dubaji vás to napriek tomu, že to nie je práve prirodzené prostredie výskytu tiav, až tak neprekvapí. Čakali by ste však ťavy na miestach ako je ostrov Bali, legendárne Las Vegas, Kanárskych ostrovoch, Lanzarote, Tenerife alebo v Mexiku? Nuž, niečo na tých ťavách asi predsa len bude, čo poviete..?

Verím, že ste sa z predošlých riadkov o ťavách dozvedeli niečo viac a že so mnou budete súhlasiť, ak ich nazvem fascinujúcimi zvieratami. No a na záver tu máme jedno video, v ktorom náš kolega Janči "venčí" ťavu na mieste, kde sa tiež prirodzene nevyskytuje, v čarovnej Indii :) Skúsili by ste si podobný zážitok?