Tamilské tigre

Poďme teda pekne po poriadku. Posledné fosílne stopy tigrov na ostrove sa datujú do obdobia pred viac ako 16 500 rokov a ak nerátame národnú zoologickú záhradu v Colombe, tigre tu vôbec nežijú a nežijú dokonca ani v tamilskej časti. Keď hovoríme o Tamilských tigroch, paradoxne vôbec nemáme na mysli zvieratá. Aj keď by sa dalo argumentovať, že dotyční sa správali skutočne ako naozajstné zvery, ak nie ešte omnoho brutálnejšie. O kom je teda reč? 

Hovoríme o militantnej nacionalistickej organizácii, ktorá na Srí Lanke viedla veľmi násilnú a radikálnu separatistickú kampaň od 70tych rokov až do svojej porážky v roku 2009 a jej cieľom bolo v podstate vytvorenie vlastného samostatného Tamilského štátu na severe a východe ostrova. Do svojej porážky boli Tamilské Tigre jednou z najorganizovanejších a materiálne najzabezpečenejších teroristických organizácii na svete. Mali rozvinuté vlastné námorníctvo, tzv. Morské Tigre a pravdepodobne ako jediná teroristická organizácia na svete mali aj vlastné bojové letectvo, tzv. Vzdušné Tigre, no ale určite jednoznačne najobávanejším ozbrojeným krídlom Tigrov bola ich špeciálna samovražedná jednotka známa ako Čierne Tigre. Územia, ktoré boli pod ich kontrolou fungovali v podstate ako samostatný, normálne fungujúci štát a Tigre tam mali vlastné úrady, súdy, civilnú políciu, či banky a dokonca prevádzkovali aj vlastnú rádiovú a televíznu stanicu. Vidíte tú podobnosť s dnešným Islamským Štátom? 

Od roku 2009 je na Srí Lanke mier. Tigre boli porazené a život sa vrátil späť do normálu. V meste Jaffna na severe ostrova, v bývalej bašte Tigrov nám na hoteli servíruje raňajky náš dobrý kamarát, chlapík nižšej postavy, ktorý nás víta so širokánskym úsmevom a so slovom “ayubowan”, čo v preklade znamená prajem vám dlhý, krásny a šťastný život v jednom slove. Pozdrav sám o sebe je krásny, ale čo je ešte krajšie, že tento Tamilec sa nám práve pozdravil v Sinhalčine, v jazyku reprezentujúcom oblasť Srí Lanky proti ktorej Tamilci zo severu bojovali. Vojna je už len minulosť. Tento chlapík sa nám mierne ukloní a predstaví sa. “Moje meno je Gunaseelam, dáte si niečo na pitie?” A už nás všetkých usádza za stôl. 

Po raňajkách vyrážame našim prenajatým autobusom von z Jaffny a pokúšame sa dostať na svätý ostrov Nainativu. V tomto prípade skutočne platí, že cesta je samotným cieľom. Cez pieskové a kamenisté nasypy po úzkej ceste, na ktorú sa nezmestia ani len dve autá vedľa seba, smerujeme cez zabudnuté tamilské dedinky až do prístavu. Zrazu nám cestu zablokuje snáď stovka ľudí a my nemáme na výber len odstaviť autobus a dávať pozor, aby sme pri vystupovaní nepadli do vody. Predierame sa dopredu. Chceme sa lepšie pozrieť tam, kam sa pozerajú všetci ostatní a zistiť, prečo vlastne nemôžeme prejsť. Pred nami stoja chlapi do pol pása nahí, oblečení len v krátkych sukniach (sarongoch), bosí a na hlavách nosia obrovské dekorácie s kvetmi a pávími perami. Líca majú prepichnuté šípmi s podobizňou kobry, ktorú miestni už od nepamäti uctievali ako božskú bytosť. Chrbát majú poprepichovaný ostrými hákmi, za ktoré ostatní rituálne poťahujú, kým sa oni zvíjajú do rytmov tamilskej hudby pod vplyvom omamnej látky známej ako betel. Sme svedkami krstu rybárskych lodí a prosby o priazeň morských duchov, čo má všetkým zaručiť dobrý úlovok a spokojnosť manželiek. Mali sme obrovské šťastie a boli sme v správny čas na správnom mieste. Unikátny zážitok!

Napravo more, naľavo more a okolo nás nespočetne veľa krevetových fariem a občas nejakí rybári stojaci po kolená v plytkej vode, ktorá má snaď aj 40 stupňov. Ešte chvíľku a budeme v prístave. Čaká nás veľmi zaujímavá plavba na drevenej lodičke, ktorá väčšinu svojho námorného života prežila vo vojne a podľa toho aj vyzerá. Nastupujeme do podpalubia lebo na streche je miesto vyhradené pre motorky a tuk tuky. Zahučí motor, loď sa zatrasie a vyrážame smerom k ďalším zážitkom v tejto absolútne neturistickej časti Srí Lanky. 

Večer prichádzame späť na náš hotel. Sme ubytovaní v najlepšom hoteli v Jaffne, no predsa je cítiť veľký rozdiel medzi kvalitou a službami tuto na severe oproti zvyšku ostrova. Vojna trvala takmer 30 rokov a skončila len nedávno. Nie je tu vybudovaná žiadna turistická infraštruktúra a ľudia zamestnaní v cestovnom ruchu jednoducho nevedia, ako to majú robiť správne. A presne o tom to je. O tom nádhernom pocite, že objavujeme niečo nové a nepoznané. Pred nami tu bolo len promile ľudí oproti iným kútom Srí Lanky. Toto je kraj, ktorého budúcnosť len čaká a bude sa veľmi rýchlo meniť. Možno to ešte zopár rokov potrvá kým tu budú prúdiť húfy turistov a postaví sa tu prvý McDonald’s, ale faktom je, že teraz to je posledný skutočne autentický reálny skanzen plný ľudí, ktorí vás vítajú s otvorenou náručou, obrovskou vďakou a až detinskou zvedavosťou a radosťou z vašej návštevy. 

V najlepšej reštaurácii v celom meste, našej hotelovej reštaurácii, nás opäť so širokým úsmevom a nekonečnou láskavosťou víta Gunaseelam. “Aký ste mali deň? Je všetko v poriadku? Posaďte sa, určite ste vyhladli!” Tamilci sú patrične hrdí na svoje krevety a tvrdia o nich, že sú najlešie na svete. Robia ich na spôsob “Jaffna Style” a sú to pikantné krevety pečené s cibuľou. Domáci si k nim radi naložia poriadnu kôpku ryže a na vedľajší tanierik si ešte doprajú niekoľko čerstvých zelených čili papričiek len tak pre chuť. 

Už na začiatku som spomínal nášho dobrého kamaráta a čašníka, ktorého úsmev a ochota sú priam nákazlivé. Nikdy v živote by ste nepovedali, že Gunaseelam má na rukách krv. Množstvo krvi. Keď mal osem rokov tak mu zabili oboch rodičov. Uniesli ho zo školy a Tamilské Tigre z neho vychovali teroristu. Deväť rokov bojoval v prvej línii a niekoľko rokov bol dokonca veliteľom miestnej bunky. Po vojne ho zajala srí lanská národná armáda, šesť rokov si odsedel vo väzení a potom po intenzívnej rehabilitácii bol opäť ako nový človek zaradený do spoločnosti. Dnes pracuje ako čašník v najlepšej reštaurácii v meste a s nekonečnou radosťou a iskrou v očiach slúži tej hrstke odvážnych dobrodruhov, ktorí zavítajú do tejto časti ostrova. 

Vojna sa skončila a život ide ďalej. Od roku 2009 je na Srí Lanke mier a BUBO je prvou cestovnou kanceláriou na Slovensku a v Čechách, ktorá túto trasu reálne prešla. Našou prioritou číslo jeden je samozrejme bezpečnosť, ktorú vždy konzultujeme so šéfom, Ľubošom Fellnerom. V skúsenostiach sme míľové kroky pred ostatnými, máme kontakty na miestnych ľudí znalých pomerov, sme informovaní o aktuálnej situácii a vieme, čo si môžeme dovoliť. Spolupracujeme s lokálnymi partnermi a máme konexie na tých najvyšších miestach v krajine. Či na juhu alebo na severe, na Srí Lanke sme doma. Záujem o Srí Lanku oproti minulému roku narástol o 68% a bude stúpať aj naďalej. Niet sa ale čomu čudovať. Vďaka svojej cenovej dostupnosti a vzdialenosti sa tento historicky a kultúrne fascinujúci tropický raj plný gurmánskych špecialít a tých najmilších ľudí na svete stáva pre Slovákov mimoriadne lákavou a obľúbenou destináciou. Viete, kde je nové slovenské more? Mnohí účastníci zájazdu v anketách spokojnosti napísali, že vraj to nie je v Chorvátsku, ale tu na Srí Lanke. A my si myslíme, že majú pravdu!