Marakéš - prehliadka

Prehliadka

Marakéš - prehliadka

Marakéš patrí medzi najúchvatnejšie mestá sveta. Mohli ste byť v Bangkoku, Singapure, New Delhi, Johannesburgu, Mexico City, kdekoľvek na svete, no bývalé kráľovské mesto Marakéš v západo africkej krajine Maroko vás dostane. Prezývajú ho červená perla, pretože akonáhle doň vstúpite, ocitnete sa v obkolesení domov z červene pálenej hliny. Už z diaľky na vás zapôsobí svojim exotickým africkým šarmom, silne kontrastujúcim s najvyšším pohorím severnej Afriky, Atlasom, hrdo sa týčiacim nad mestom, tvoriacim neuveriteľné kulisy ako z Hollywoodskeho filmu.

Marakeš Počasie

polojasno

polojasno

37°C

Predpoveď 27.May

Východ slnka 06:29

Západ slnka 20:29

Prehliadku začíname na mieste zvanom Menara, pri jednom z najväčších letísk v krajine, ktoré sa rovnako volá Menara. Menara sa v arabčine označuje miesto, ktoré je vyššie ako všetko na okolo. Aj preto je pavilón zo 16. storočia v botanickej záhrade zvanej Menara najvyšším bodom široko ďaleko. Pavilón bol postavený dynastiou Sádovcov, ktorí extrémne zbohatli na predaji cukru Európanom. Pred pavilónom sa nachádza umelé jazero, v ktorom plávajú ryby a na toto jazero je z pavilónu krásny výhľad. Práve z tohto balkónu kedysi sledoval vtedajší sultán, ako v jazere topia jeho nepriateľov, aby mal aspoň nejaké rozptýlenie počas stereotypických dní, ktoré panovník trávil so svojim háremom alebo pojedaním ďatlí, či granátových jabĺk, čo je typické ovocie pre túto časť sveta. Botanické záhrady Menara, ktoré sú plné olivovníkov a rodín s deťmi, ktoré v tieni týchto nádherných starých stromov piknikujú, dostávajú svoju vlahu z hôr Atlasu, vďaka dômyslene vybudovanému systému zavlažovania, ktorý privádza vodu z takmer 40 km vzdialeného pohoria s najvyšším vrchom Jabal Toubkal (4167m). 

2 minúty o Marakéši

Dve minúty dôvodov pre návštevu najkrajšieho marockého mesta.

Ďalšia zastávka na našej trase je vzdialená iba 15 minút autobusom a volá sa Koutoubia. Je to 77 metrov vysoký minaret, ktorý patrí mešite v starom meste, alebo v medine, ako sa často staré mesto v arabčine nazýva. Tento minaret slúži ako orientačný bod v meste, keďže leží na križovatke  významných ulíc, ktoré pretínajú centrum. Minaret bol postavený koncom 12. storočia kalifom Jakubom Al-Mansúrom a stal za vzorom pre neskoršiu islamskú architektúru ako napríklad veža Hassan Tour v Rabate alebo Giralda v španielskej Seville, ktorá bola neskôr prestavaná na kresťanskú zvonicu. A toto je tá pravá Menara v Marakéši, pretože žiadna iná stavba ani budova nie je a ani nemôže byť vyššia ako práve tento 77 metrov vysoký minaret, ktorý má na úplnom vrchu 3 guličky. Je to typický znak minaretov v Maroku a je niekoľko verzií, ktoré vysvetľujú, čo tietu guličky znamenajú. Obľúbenou je tá, ktorá hovorí, že guličky symbolizujú toleranciu troch náboženstiev - islamu, kresťanstva a judaizmu. Ku minaretu Koutoubia sa dostávame cez krásne záhrady plné ďatlových paliem. Legenda hovorí, že mesto založili ľudia z púšte, ktorí jedli hlavne ďatle a kôstky vypľúvali na zem - preto tak veľa ďatlových paliem. Zaujímavé je, že hneď vedľa mešity sa nachádzajú základy pôvodnej mešity, z ktorej sa nakoniec upustilo, lebo vtedajší stredovekí architekti vypočítali, že nie je úplne dokonale otočená smerom k Mekke a tak musela byť prestavaná. 

Ďalším miestom, ktoré nemôžme obísť je 10 minút autobusom vzdialený palác El Badi. Je to miesto, ktorého názov v arabčine znamená palác neporovnateľnej krásy. Aj keď je pravda, že svoje najlepšie časy má už dávno za sebou, stále je to miesto s úžasnou atmosférou a charakterom. Nachádza sa na konci zaprášenej ulice, kde predávajú hlinené nádoby slúžiace na prípravu typického jedla zvaného tažín a keď neviete kam ísť, len ťažko by ste toto miesto našli. Stavba tohto paláca bola financovaná prevažne z výkupného zaplateného Portugalskom po tzv. bitke troch kráľov v 16. storočí. Trvalo celých 15 rokov kým palác postavili, no ale keď bol dokončený, tak zosobňoval to najdokonalejšie a najkrajšie z čias slávnej a bohatej dynastie Sádovcov. Nebola tu núdza o prvky zo zlata, talianskeho mramoru a drahých kameňov. V strede paláca bol takmer 100 metrov dlhý bazén a okolo neho presne 360 bohato vyzdobených izieb. Dnes si môžme len domýšľať, akú nádheru mohol palác El Badi ukrývať. Faktom je, že keď padla dynastia Sádovcov a nastupovala dynastia Alaouitovcov, tak nový sultán prikázal ukradnú všetko hodnotné z paláca El Badi, aby to mohol použiť ako dekoráciu svojho vlastného nového paláca v novom kráľovskom meste Meknés. 

Len možno 10 minút pešo od paláca El Badi nájdeme židovskú štvrť Mellah, kam židia utekali pred španielskou inkvizíciou. Tu nájdeme naozaj okázalú stavbu postavenú z lásky. Podobne ako indický Taj Mahal je postavený z lásky, tak aj palác Bahia v marockom Marakéši je postavený z čistej lásky. Bol postavený v 19. storočí a postavil ho vtedajší vezír Ba Ahmed pre svoju obľúbenú manželku, ktorá sa volala Bahia, vraj preto, lebo ona mu ako prvá porodila syna, ďalšieho nástupníka na tróne. Nájdeme tu až priam ťažko uveriteľné detaily a prvky tak typické pre arabskú a islamskú architektúru, dohnané priam do úplnej dokonalosti. Návštevník sa len prechádza s otvorenými ústami, vníma atmosféru tohto miesta a predstavuje si, ako asi musel vezír Ba Ahmed milovať svoju ženu. Ak ste niekedy boli v andalúzskej Alhambre, toto miesto vám bude veľmi povedomé. 

Zaprášenými uličkami starej mediny sa behom necelých 20 minút dostaneme do srdca tohto mesta, ba až do srdca celej západo africkej krajiny, na námestie Jemaa el-Fna, čo v preklade znamená námestie mŕtvych, keďze sa tu kedysi konali verejné popravy. Je to jedno z tých miest, ktoré sa asi ani nedá pochopiť. Jednoducho stojíte a pozeráte a ste šokovaní kamkoľvek pohľadom zaostríte. Raz natrafíte na pouličných zubárov, raz na spevákov bez mikrofónu, potom vám niekto na ramená hodí opicu v plienkach na reťazi, potom uvidíte jastraby na bidle, hneď vedľa vás nejaká žena schmatne za ruku a bude vám kresliť tradičné berberské symboly hennou, toľko čo sa vytrhnete z jej zovretia tak na vás skríkne deduško, ktorý predáva staré ponožky a holuby, za ním sa na zemi plazia hady a už už vám ich niekto chce položiť okolo ramien, no v tom ho predbehne skupina chlapov s veľkými klobúkmi, ktorí zvonia aby si od nich ľudia kúpili pohár vody. Do toho sa ozýva hlasná hudba, ruky z kažej strany vás ťahajú do svojich stánkov, kde vám sľubujú ten najlepší kebab v Afrike spolu grilovanými baklažánmi na špíze a arabským chlebom. Lenže nie je to také jednoduché, lebo ten stánok je 10 metrov ďaleko a to sa ešte musíte predrať cez zhromaždenie ľudí, ktorí počúvajú starých rozprávkárov hovoriť svoje príbehy a do toho vám ktosi predáva bubny a staré svietniky, či baranie hlavy a korytnačie panciere. Je to doslova útok na vaše zmysly z každej jednej strany a človek to nestíha spracovať a stáva sa až dezorientovaným.

V tejto chvíli sa môže stať, že sa zatúlate do bočných uličiek a možno vás niekto aj pozve k sebe domov. Maročania občas bývajú voči cudzincom dosť formálni. Keď niekoho stretnete po prvýkrat, nie je nič výnimočné, keď sa vás bude vypytovať na váš rodinný stav, deti, zdravie alebo že z akej rodiny pochádzate. Maročania sa zvyčajne zdravia potrasením si ruky a niekedy aj 2 bozkami, najprv na ľavé a potom na pravé líce - ale toto sa robí len keď sa stretnú ľudia rovnakého pohlavia, čiže žena so ženou a muž s mužom. Ak sa chce pozdraviť žena s mužom, žena by mala natiahnúť svoju pravú ruku dopredu na znak pozdravu a muž by sa mal zľahka ukloniť. Nejaké verejné prejavy náklonnosti sú v Maroku zriedkavým javom. Častejšie uvidíme ako spolu za ruky držia ženy a aj chlapi medzi sebou - znamená to, že sú dobrí kamaráti. Homosexualita je v Maroku zákonom zakázaná a hrozí za ňu väzenie. V podstate, akokoľvek sa už pozdravíte, vždy by to malo byť pravou rukou, a to aj keď ste ľaváci. Ľavá ruka je považovaná za nečistú, pretože sa používa pri veľkej potrebe. Taktiež aj jesť by ste mali iba s pravou rukou. 

Ak sa náhodou ocitnete u Maročanov doma, tak si treba dať pozor na nasledovné veci: Po prvé, vždy sa uistite, že ci ste dostali pozvanie iba vy, alebo môžte prísť aj so svojou ženou. Niektoré konzervatívne rodiny nebudú chcieť mať doma zmiešanú mužsko-ženskú návštevu, alebo budú mať separátne miestnosti pre mužov a pre ženy. Akonáhle vkročíte do domu, musíte sa najprv vyzuť a nechať si topánky pri dverách. Tiež je dobrým zvykom priniesť nejaké malé darčeky, ako sladkosti, figy, ďatle, oriešky alebo pomaranče. Kvety v niektorých rodinách sú tiež považované za vďačný dar. Určite nenoste žiaden alkohol, iba ak viete, že vás hostiteľ pije. A nenoste žiadne varené teplé jedlá, lebo sa hostiteľka môže uraziť. Keď žena navarí večeru, všetci si posadajú na zem alebo na vankúše okolo okrúhleho stola asi vo výške kolien a na stred stola sa položí jeden veľký tanier pre všetkých. Predtým ako sa začne jesť, okolo stola koluje malá krhlička s vodou a nádobou, v ktorej si umyjete ruky, pretože tradične sa jedlo je rukami a nie príborom. Najprv musí začať jesť hostiteľ, potom môžu začať ostatní. Keď máte pred sebou ten veľký tanier s jedlom, tak sa očakáva, že máte zjesť zhruba toľko jedla vo veľkosti takého pizzového trojuholnía, keď si to predstavíte. Tiež sa dá očakávať, že keď dojete tak vám ponúknu viac jedla. Je zdvorilé najprv odmietnuť a potom keď vám ponúknu znova, tak si treba zobrať malú porciu aby sme hosťa neurazili. Ak ste už úplne prejedení, tak sa len hladkajte po bruchu a kývte hlavou z boka na bok a hovorte "Lá šukrán" (nie ďakujem) a každý pochopí, že máte dosť. Nebuďte ale prekvapení, ak hosť bude na vás ďalej tlačiť a núkať vám viac jedla - je to znak úcty k hosťovi a štedrosti hostiteľa.

Čím je bližšie ku večeru, tým je atmosféra na hlavnom námestí energickejšia, otvára sa viac a viac stánkov s jedlom, z ktorých stúpa dym k nočnej oblohe. Hudba je hlasnejšia a dynamickejšia, tance sú rytmickejšie a divokejšie, predavači sú na každom kroku a dav zvedavcov, či už domácich alebo turistov je násobne väčší ako čo i len jednu hodinu dozadu. Marakéš je hlavné mesto pouličného jedla a bola by veľká škoda neochutnať niečo z domácich špecialít, ktoré miestne stánky ponúkajú. Základné pravidlo znie, jesť tam, kde jedia aj domáci alebo tam, kde sedia rodiny s deťmi. Ak tam sú iba turisti, buď je tam draho alebo je to turistická pasca.

No my sa do Maroka opakovane vraciame niekoľkokrát za rok a už poznáme domácich predavačov a kuchárov aj po menách. Vieme, že najlepšia cícerová polievka je v stánku číslo 75 a že najchutnejšia je, keď ju zajedáte ďatľami za 3 dirhamy. Snáď najtypickejším jedlom v Marakéši sú varené slimáky, ktoré domáci poznajú pod názvom bebouche. Vezmete si špáradlo, alebo niektorí kuchári používajú kaktusový pichliač a vytiahnete slimáka z jeho ulity. Je to delikatesa. Večer v Marakéši patrí medzi najnezabudnuteľnejšie na našej ceste aj vďaka okolitým kaviarničkám s výhľadom na rušné námestie Jemaa el-Fna. Stačí si objednať sladký mätový čaj a sledovať to divadlo okolo seba. A práve o tom to je. Nechať sa unášať atmosférou a obdivovať toto nevšedné predstavenie.

Atmosféra na námestí pri západe slnka je priam elektrizujúca!

Peter Salaj

Peter Salaj

Peter Salaj

Študoval v Španielsku a Anglicku, pracoval v Indii a precestoval svet od Európy až po Austráliu. Prešiel pešo naprieč Palestínou, túlal sa so psom po Andamanských ostrovoch, kúpil somára na trhu v Maroku kde putoval ako nomád cez oázy a korytá riek. V Indonézii vystriedal zvieratá za polozhrdzavený dámsky bicykel a našľapal cez 2000km na jednom z najväčších ostrovov sveta. Adrenalínovým zážitkom bola tiež cesta autostopom zo Slovenska do Senegalu. Žil v rôznych komunitách a usadlostiach až sa nakoniec udomácnil v BUBO. Je odborníkom na poznávacie zájazdy Thajsko, Malajzia Singapur, Bhután, Barmu, Indiu, Nepál a Srí Lanku. Klienti ho majú radi nielen pre jeho odbornosť ale aj ľudský prístup, priateľské vystupovanie a trpezlivosť. On sám hovorí, že v cestovaní našiel samého seba. 

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Srí Lanka a Tamilské tigre

Zo zájazdu:

Peter Salaj

Posledná úprava článku | Prečítané: 507

Mohlo by Vás zaujímať

Atmosféra Ramadánu naživo Prémiový blog

Prémiový blog Atmosféra Ramadánu naživo

Takto to vyzeralo v deň vzniku týchto fotografíí, na prvý deň Ramadánu. Cez zážitky sa vám pokúsim tú atmosféru priblížiť.

Ramadán na vlastnej koži Prémiový blog

Prémiový blog Ramadán na vlastnej koži

Ramadán - všetci tento terminus technicus poznáme. Mnohí aj vedia, že ide o mesačný pôst moslimov. No ja som si tento rok ramadán vyskúšal na…

Ľuboš Fellner 24 min. čítania
Cestovanie pre nezaočkovaných Blog

Blog Cestovanie pre nezaočkovaných

Jedna krajina za druhou otvára svoje brány pre turistov z iných krajín. Mnohé z nich uvoľňujú opatrenia v prvej chvíli pre zaočkovaných…

Jozef Zelizňák 7 min. čítania
Ibn Battúta – najväčší moslimský cestovateľ Blog

Blog Ibn Battúta – najväčší moslimský cestovateľ

Moslimský Marco Polo, Ibn Battúta, je najuznávanejším „cestovateľom islamu“. Prešiel neuveriteľných 120 000 km, čo pred ním zrejme nikto nedokázal.…

Poklad uprostred púšte – Západná Sahara Blog

Blog Poklad uprostred púšte – Západná Sahara

Saharu a Maroko isto každý pozná. Ale počuli ste o Západnej Sahare? Áno, taká krajina existuje, v púšti, a BUBO aj tam bolo. Poďme sa pozrieť na to…

Marocký Ait Ben Haddou a filmové štúdio Atlas Blog

Blog Marocký Ait Ben Haddou a filmové štúdio Atlas

Maroko je krajinou mnohých kontrastov. Kombinácia studeného Atlantického oceánu, ktorý túto krajinu obmýva zo západu, majestátne pohorie Atlas,…

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

E

Afrika  

Nigéria, Togo, Benin, Burkina Faso, Mali

12.11. → 02.12.

náročnosť

21 dní

Trvanie

6920
K

Afrika  

Maroko

02.07. → 11.07. +7 termínov

náročnosť

10 dní

Trvanie

1950
K

Afrika  

Burundi, Uganda, Rwanda


náročnosť

12 dní

Trvanie

7340
K

Afrika  

Lesotho, Maurícius, Eswatini, Juhoafrická republika


náročnosť

14 dní

Trvanie

4526