Thajský box - príbehy, legendy, pravidlá

V celej Ázii nájdeme veľa bojových športov a umení. Skoro v každej krajine sa postupne rozvinuli rôzne techniky, či už so zbraňami alebo bez zbraní. Thajský box sa všeobecne radí na špičku bojových umení. Vyvinul sa z Krabi Krabong v starovekej bojovej taktike siamskej (alebo thajskej) armády. Počiatočné zápasy sa konali v rámci siamskej armády v neozbrojených bojoch iba s niekoľkými pravidlami a bez váhových, či časových obmedzení.

Krabi Krabong je bojové umenie založené na zbraniach z Thajska. Jeho hlavné zbrane pozostávajú z thajského meča (krabi) a palice (krabong). Zvyčajne sa ovládajú ako pár.

Na svojej popularite si získal thajský box postupom času priazeň celého národa a tá sa prejavuje na štadiónoch po celej krajine. V Bangkoku sa denne konajú zápasy na jednom z dvoch hlavných štadiónov (Rajadamnern a Lumpinee).

Predstavenia sú obvykle skoro vypredané a sú tak populárne, že televízia ich trikrát týždenne premieta naživo. Niekedy fanúšikovia, ktorým sa nepodarí kúpiť lístok, stoja pred štadiónom a dúfajú, že získajú niektorú zo vstupeniek, ktoré ostanú navyše.

Štadión Rajadamnern bol postavený v roku 1945 a je najuznávanejším a najznámejším miestom zápasov Muay-Thai v Thajsku. Bez tohto štadiónu by Muay-Thai nebol tým, čím je dnes.

Veľkolepá architektúra, dizajn a úžasná atmosféra sú to, čo ho robí výnimočným. Štadión Rajadamnern je známy ako prvý štadión Muay-Thai na svete a dnes sa považuje za jeden z najlepších na svete, ktorý ovplyvňuje aj iné bojové športy, akými sú napríklad kickboxing, preto je veľmi bežné, že tu prichádzajú nielen bojovníci thajského boxu, ale aj zápasníci MMA z celého sveta.

Štadión Lumpinee píše svoju históriu už od roku 1956. Spravuje ho thajská kráľovská armáda. Štadión sa zo svojho pôvodného miesta presťahoval v roku 2014 na Ram Intra Road, kde dokáže poňať až 5000 divákov. Všetky výnosy z bojov na tomto štadióne idú na podporu rôznych odvetví oddelení thajskej armády.

V roku 2011 štadión podliehal skúške, pretože mal byť uvoľnený pre súkromný sektor alebo múzeum, avšak vedenie Lumpinee oznámilo zásadné zmeny na prilákanie publika. Štadión Lumpinee bol tradične vyhradený pre mužských bojovníkov a nakoniec v novembri 2021 hostil svoju prvú ženskú bojovú zostavu.

Štadión ako prvý v roku 2022 zorganizoval podujatie zmiešaných bojových umení, ktoré usporiadala Fairtex Fight Promotion, a tak od tohto roku hostia majstrovské podujatia s takmer všetkými druhmi zápasov, ktoré predovšetkým podliehajú pravidlám Muay Thai.

Začiatkom 30. rokov 20. storočia bolo umenie Muay-Thai oficiálne klasifikované, pričom boli vytvorené pravidlá a predpisy, ktoré boli zavedené do sveta športu a tak sa Muay-Thai stal medzinárodným bezpečným ringovým športom. Predtým neexistovali hmotnostné kategórie ani boxerské kolá a bojovníci vystupovali s konopnými alebo bavlnenými bandážami na rukách a suspenzor tvorila škrupina z kokosu. Laná na rukách bojovníkov nahradili boxerské rukavice a boli zavedené súťaže na počet kôl. Začala sa tak vytvárať nová éra svetovej histórie, na ktorú sú Thajci právom dodnes hrdí. Skoro každý mužský obyvateľ ovláda prinajmenšom základy tohto športu. Thajci sú na svoj tradičný šport veľmi pyšní. 

Azda najznámejší thajský bojovník je Nai Khanom Tom. Bojové umenie a bojový šport starý ako Muay-Thai je bohatý na legendy. Pravda o jeho pôvode sa stráca v hmle mýtov. Väčšina jeho legiend je však historicky založená na pravde. Všetky odrážajú hrdosť a dôležitosť, ktorú Thajci vždy pripisovali svojmu národnému športu a bojovému umeniu ako dedičstvu, ktoré zabezpečilo slobodu starovekého Siamu - dnešnému modernému Thajsku.

V čase pádu kráľovstva Ayutthaya v roku 1767, kedy znova zaútočila Barma a mesto bolo dobyté, tisíce zajatcov vzali do Barmy a medzi nimi sa nachádzalo veľa boxerov z Thajska. V roku 1774 sa kráľ Barmy Mangra rozhodol zorganizovať nočné oslavy. Kráľ si objednal prezentáciu thajského boxu medzi barmskými a thajskými bojovníkmi.

Oslavy sprevádzali tradičné hry zvané likay (najznámejšia forma thajskej tradičnej zábavy), šermiarske zápasy a množstvo športov a hier. Barmánci mali svoje vlastné bojové umenie Parma. Parma sa vo veľkej miere spoliehala na päsť ako hlavnú zbraň, zatiaľ čo Muay-Thai bolo známe svojimi schopnosťami využívať lakte, kolená, chodidlá a päste. Kráľ Mangra tak chcel zistiť, ktorá bojová technika je lepšia.

Boxerský ring bol postavený pred trón. Scéna bola veľmi odlišná od tej dnešnej. Žiadne časomiery, žiadne kolá, žiadne rukavice. Bojovníci mali len ruky zviazané konopnými povrazmi na ochranu slabín. Rozhodca zápasu uviedol do ringu thajského bojovníka Nai Khanom Toma, slávneho bojovníka z kráľovstva Ayutthaya, proti barmskému bojovníkovi.

Keď sa Nai Khanom Tom pozdravil so svojim súperom, začal okolo svojho súpera tancovať, čo barmských divákov zmiatlo, ale zároveň aj ohromilo. Rozhodca potom oznámil, že tanec bol thajskou tradíciou (wai khruu), prostredníctvom ktorej boxer vzdal úctu svojmu mentorovi. Potom dostali signál k zápasu. Nai Khanom Tom zamieril vpred, udrel súpera lakťom a búšil mu do hrude, až kým sa barmský bojovník nezrútil k zemi. Rozhodca však usúdil, že knockout nemôže byť uznaný, pretože Nai Khanom Tom rozptýlil súpera svojím tancom.

Nai Khanom Tom po zápase súhlasil, že bude bojovať aj s ostatnými deviatimi barmskými boxermi, aby udržal povesť thajského boxu. Bojoval za svojho kráľa, za svoju krajinu, svojich priateľov a slobodu pre všetkých. Všetci barmskí bojovníci boli porazení a už sa ho nikto viac neodvážil ďalej vyzývať na súboj.

Barmský kráľ bol natoľko ohromený thajským boxom, že sa rozhodol Nai Khanom Toma odmeniť a opýtal sa ho, čo by si prial. Peniaze alebo krásne manželky? Nai Khanom Tom bez váhania odpovedal, že manželky, pretože peniaze sa dajú ľahšie nájsť. Kráľ mu tak daroval slobodu a dve barmské manželky z kmeňa Mon a Nai Khanom Tom sa tak mohol vrátiť do Thajska, kde s nimi žil až do konca svojho života.

Je považovaný za prvého thajského boxera, ktorý vryl umenie thajského boxu za hranice Thajska a táto legenda ostáva v Barme zapísaná dodnes. Dodnes je tento príbeh rozprávkou pred spaním pre thajské deti, keď snívajú o legendách a bojovníkoch, ktorí boli ochrancami krajiny. Nai Khanom Tom predovšetkým symbolizuje vieru, ktorú majú všetci bojovníci Muay-Thai, že im v ceste nemôže stáť nič iné, len oni sami.

Každý 17. marec si bojovníci Muay-Thai na celom svete uctievajú Nai Khanom Toma. Táto noc sa nazýva „Boxerova noc", kde sa na každom štadióne krajiny konajú zápasy na počesť Nai Khanom Toma a jeho odvahy. Muay-Thai je dnes uznávané v olympijskom hnutí prostredníctvom IFMA (medzinárodná federácia asociácií Muay-Thai) a jej poslaním je podporovať a chrániť kultúrne dedičstvo Muay-Thai. Odovzdáva pochodeň ďalším generáciám, aby príbehy ich predkov a legendy naďalej žili.

Základná filozofia tohto bojového umenia je, že boj je viac než len použitie zbraní. Ale, čo je najdôležitejšie, je potrebné zapojiť totálne nasadenie mysle, tela a duše. Na rozdiel od klasického karate alebo Kung-Fu sú údery v thajskom boxe zasadené plnou silou a bez zastavenia. Toto umenie používa techniky nôh, kolien, rúk a paží.

Na rozdiel od iných bojových športov Muay-Thai využíva iba jeden postoj. Hmotnosť musia bojovníci rovnomerne rozložiť na obe nohy, aby mohli čo najlepšie využiť všetky techniky. Lakte si držia pri tele a hlavu majú v miernom predklone, aby mali dostatočne prekrytú hlavu a trup. Rôzni zápasníci používajú rôzne kombinácie. Záleží, ktoré techniky jednotlivým bojovníkom najviac vyhovujú a v ktorých sú najlepší.

Priame zásahy, plynulé pohyby a reflexy sa rozvíjajú stálym sparringom (forma tréningu, kde dvaja boxeri trénujú techniku boja spoločne, zmyslom sparringu je naučiť sa spolupracovať s partnerom v bojovom cvičení a pestovať si trpezlivosť) rovnako ako tréningom úderov do vreca s pieskom. Počas sparringu sa nosí aj ochranná výstroj, aby sa zabránilo zbytočným zraneniam. To, čo dodáva thajskému boxu pôvab, je hudba, ktorá znie počas celého zápasu. Hudba rytmicky sprevádza každého bojovníka a sprevádza tempo zápasu.

Rituál wai khruu pred začiatkom súboja sa robí tradične podľa starých zvykov tak, že boxer v predklone drží ruky nad hlavou. Najprv pozdraví publikum, potom preukáže podobným spôsobom úctu trénerom. Ihneď na to predvedie spomalené pohyby z thajského boxu. Tento rituál trvá niekoľko minút a potom zájde každý bojovník do svojho rohu a gong oznámi začiatok kola.

Tak ako všetky športy, aj Muay-Thai sa riadi súborom pravidiel a predpisov. Rozhodcovia na zápasoch zabezpečujú férovosť súťaže a bezpečnosť bojovníkov bez akejkoľvek zaujatosti. Pravidlá sa priebehom rokov vyvíjali, aby sa stali tým, čím sú dnes. Muay-Thai sa od amerického, holandského alebo japonského kickboxu odlišuje používaním lakťov, kolien, tlakových kopov a klinčovania (držanie súpera, ktoré pripomína objatie – došlo k zakliesneniu súpera a tento krok je obrannou akciou, po ktorej ringový rozhodca oddelí boxerov od seba a musia krok odstúpiť).

Profesionálni zápasníci zasvätia celý život zdokonaľovaniu svojich techník a v tejto hre je to pre thajských boxerov viac, než len zápas so svojim súperom. Je to hra stratégie, sily, vytrvalosti a srdca.

Minimálny vek na kvalifikáciu do profesionálnych zápasov v Thajsku je 15 rokov. To však neodrádza bojovníkov od tréningu a už v oveľa mladšom veku zápasia v amatérskych súťažiach. Ak vo veku 15 rokov nastúpia na svoj prvý profesionálny debut, zvyčajne už nazbierali veľa zápasov a skúseností predtým.

Mená sú neuveriteľnou súčasťou identity bojovníkov a líšia sa od mien bežnej populácie. Zatiaľ čo väčšina ľudí dostane meno pri svojom narodení, ktoré im zostane na celý život, thajskí bojovníci často zmenia svoje priezvisko na priezvisko z thajskej školy, kde trénuje alebo od svojho trénera. Táto tradícia hlboko pramení z hlbokej úcty, ktorú majú bojovníci k svojim trénerom a školám, v ktorých trénujú. Vyjadruje to rešpekt. Počas ich kariéry môžu mať niekoľko mien a reprezentovať rôzne školy. Tento vývoj nie je nezvyčajný.

Mená majú, prirodzene, prenesený význam, čím sú boxerom prisudzované niektoré vlastnosti, ktoré môžu symbolizovať statočnosť, rýchlosť alebo šikovnosť a často sa vyskytujú mená ako čierny panter, kobra, had či tiger. Ich meno symbolizuje ich individualitu a sú založené na vlastnostiach daných zvierat.

Bojový štýl môže tiež ovplyvniť meno bojovníka. Ak je rýchlosť jeho najsilnejšou vlastnosťou, môže byť pomenovaný ako blesk, alebo ak útočí bez ohľadu na to, čo má pred sebou, dávajú si mená ako drvič alebo buldozér.

Bojovníci stále hľadajú spôsoby, ako vyniknúť a odlíšiť sa od ostatných, preto si v dnešnej dobe môžu zvoliť aj svoje vlastné bojové mená. Bojový štýl môže tiež ovplyvniť jeho meno rovnako ako jeho fyzické vlastnosti. Jeho charizma a výkon odráža jeho skutočný charakter.

Od začiatočníka až po profesionála. Predtým, ako dostane zápasník pozvánku na niektorý zo štadiónov v lige, musí na sebe tvrdo pracovať. Najprv si nájde niektorú zo škôl v Thajsku, kde začne trénovať pod dohľadom svojho učiteľa. Mnohí z bojovníkov trénujú od svojho detstva, až kým sa box nestane ich prácou.

Čo je na prvom mieste zoznamu bojovníkov Muay Thai? Áno, je to žiť svoj sen naplno a realizovať ho ako profesionál!

Ale čo je to vlastne byť profesionálom? Výber posilňovne, trénera a sparring partnerov nie je všetko. Ak chce bojovník skutočne napredovať, musí si stanoviť pevné ciele a kritériá. Vyberie si, na ktoré zápasy sa chystá, kde bude chcieť bojovať, kedy a pod. Každý zápasník si musí tieto ciele stanoviť realisticky, inak to skôr či neskôr vzdá. Stať sa majstrom sveta nie je skutočný cieľ. Cieľom je napríklad to, aby bol boxer spokojný sám so sebou.

Každá posilňovňa má svoj vlastný tréningový štýl a každý tréner má bohaté skúsenosti a zručnosti, s ktorými rád pracuje. Tréning je vyčerpávajúci, opakujúci sa a často mimoriadne intenzívny. Takže je potrebné, aby boxer ostal sebavedomý, flexibilný, ale aj sústredený. Disciplína je najdôležitejšia! Boxer sa nikdy nevzdáva, drží sa cieľov, ale potrebuje aj sponzorov.

Zápasníci sa zúčastňujú rôznych bojových akcií, seminárov - čohokoľvek, čo im môže pomôcť rozšíriť svoju sponzorskú sieť. Robia si svoje Facebook alebo Instagram stránky a spájajú sa s potencionálnymi sponzormi. Pracujú na svojom kariérnom raste. Každý zápasník je takpovediac značkou sám sebe. Vybuduje si silnú základňu fanúšikov. Nikto to nedokáže sám, všetci potrebujú podporu fanúšikov, pravidelného kontaktu na sociálnych sieťach, podporu svojho učiteľa, rodiny a priateľov.

V Thajsku sa začína kariéra bojovníka v mladom veku od 15 rokov. Už v 14. roku svojho života zvažujú nad svojou kariérou. Prvé tituly dosahujú vo veku 19 alebo 20 rokov. Bojovníci dnes rovnako musia premýšľať aj nad svojou budúcnosťou. Jedného dňa sa im toto živobytie skončí, preto musia myslieť aj na to, čo bude o 10 rokov.