To najlepšie z Indonézie

Indonézia je neuveriteľne rozmanitý štát. Rozprestiera sa na 13 466 ostrovoch z ktorých je približne polovica obývaná. Žije v nej 275 miliónov ľudí, ktorí hovoria 720 jazykmi a vyznávajú šesť náboženstiev (uznaných indonézskou vládou). Rôznorodé však nie je len obyvateľstvo, ale aj príroda. Stačí sa pozrieť na dažďové pralesy na Sumatre alebo Kalimantane a porovnať si ich s nepochybne vyprahnutejšími ostrovmi východne od Wallaceovej línie ako napríklad Komodo a Rinca. Možností, kam sa do Indonézie vybrať je nepreberné množstvo a ak sa v nej chcete lepšie zorientovať alebo spoznať zaujímavé miesta, začítajte sa do nášho BUBO blogu a najkrajších a najzaujímavejších miestach v Indonézii.

Indonézia je jedným zo 17 štátov na svete s megadiverzitou. Znamená to, že v nej nájdete obrovské množstvo živočíšnych a rastlinných druhov, z ktorých je veľa endemických, teda žijúcich len na jednom mieste na svete. Presvedčiť sa o tom môžete v Národnom parku Gunung Leuser na Sumatre, ktorý má rozlohu 8360 km² a žije v ňom 201 druhov cicavcov, 580 druhov vtákov a 10 000 druhov rastlín. Okrem slona sumatrianskeho, tigra sumatrianskeho a nosorožca sumatrianskeho tu môžete vo voľnej prírode pozorovať endemické Hulmany thomasove (Presbytis thomasi) a chránené orangutany (Pongo abelii). Práve orangutany chodíme sledovať na našom BUBO zájazde Sumatra – nespútaná Indonézia. Trekujeme ich s lokálnymi sprievodcami, s ktorými spolupracujeme už dlhé roky a vďaka tomu máme veľkú šancu, že sa nám s ich pomocou podarí vzácne ľudoopy vystopovať a pozorovať vo voľnej prírode. Garantujeme Vám, že stretnutie s orangutanom bude patriť k Vašim najlepším cestovateľským zážitkom. Kvôli svojmu významu bol Gunung Leuser zapísaný v roku 2004 na zoznam UNESCO.

Ak sa zaujímate o orangutany,  môžete sa o nich viac dočítať v blogu "Orangutany v Gunung Leuser".

Borobudur je nepochybne najznámejšou stavbou v celej Indonézii. Je najväčším budhistickým chrámom na južnej pologuli a postavený bol na prelome 8. a 9. storočia nášho letopočtu na ostrove Jáva. Pôvodné rozmery stavby boli 118 metrov na dĺžku a šírku a jej výška bola 35 metrov. Postavený bol z 55 tisíc m³ tmavého andezitového kameňa a stavba bola tak obrovská, že sa postupne prepadávala sama do seba. Chrám bol opustený kvôli výbuchu sopky Merapi a objavený bol britským guvernérom na Jáve T. S. Rafflesom v roku 1814. Práce na jeho rekonštrukcii začali v podstate hneď po jeho objavení a posledná veľká rekonštrukcia začala v roku 1956 pod dohľadom UNESCO. Celý chrám je rozdelený na tri časti - základňa symbolizuje svet túžob, päť štvorcových terás materiálny svet a tri kruhové terasy duchovný svet. Na samom vrchu sa nachádza stúpa, ktorá symbolizuje nirvánu. Borobudur slúžil ako veľká kamenná učebnica budhizmu, pretože sa na ňom nachádza 2672 reliéfov, ktoré zobrazujú výjavy zo života Budhu a jeho prevtelení. Na zoznam UNESCO bol zapísaný v roku 1991.

Bali je jediný hinduistický ostrov v prevažne moslimskej Indonézii. Kvôli jeho dlhým plážam, unikátnej kultúre a krásnym chrámom ho ročne navštívia milióny turistov z celého sveta. Pri našich cestách po Indonézii nemôžeme v BUBO ostrov bohov vynechať a keďže na Bali chodíme už roky, vieme presne, aké miesta tu musíte vidieť. Medzi dva najkrajšie chrámy patria Gunung Kawi a Pura Tirta Empul, ktoré sú od seba vzdialené len pár minút cesty autom. Gunung Kawi, v preklade "Básnikova hora" je miesto, kde sa nachádzajú hrobky panovníka Anak Wungsua a jeho rodiny, ktoré podľa legendy vytesal do skaly vlastnými nechtami za jednu noc. Bali je plné podobných zaujímavých legiend a príbehov a preto neprekvapí, že jedna z nich sa spája aj s chrámom Pura Tirta Empul. Nachádza sa v ňom posvätný prameň, ktorý vytvoril boh Višnu keď bojoval so zlým démonom Mayadenawanom. Dnes sa v chráme Balijci ale aj turisti rituálne zbavujú hriechov v bazénoch napustených posvätnou vodou.

Indonézia sa nachádza na rozhraní litosferických dosiek a preto by ste v nej našli 147 aktívnych sopiek. Na ostrove Jáva je tých aktívnych až 34. My v BUBO pravidelne chodíme na sopku Sibayak, ktorá má nadmorskú výšku 2210 m.n.m. Posledná erupcia Sibayaku bola zaznamenaná pred sto rokmi, napriek tomu tu geotermálna aktivita pod povrchom stále pretrváva. Na vrchol sopky ideme z neďalekého mesta Berastagi ešte za tmy a výstup nám zaberie približne 2 hodiny. Na cestu si svietime čelovkami a po celý čas počujeme zvuky unikajúcej sírovej pary. Na kaldere nás čaká východ slnka a po ňom sa pomaly vraciame naspäť. Cestou sa však ešte zastavujeme pri jazierku a fučiacich fumaroloch. Ak do nich hodíte kameň, unikajúca para ho vyhodí z diery von. Po celý čas je s nami lokálny sprievodca, ktorý dohliada na bezpečnosť a ukazuje nám zaujímavé miesta, ako napríklad horúci kameň a bublajúce bahenné jazierko. Ak by sa odparilo, znamenalo by to, že sa sopka opäť prebúdza k životu.

O Sibayaku si môžete viac prečítať v našom originálnom BUBO blogu.

Národný park Komodo je ďalším indonézskym parkom zapísaným na zozname UNESCO. Tvorí ho 27 ostrovov a preslávil sa vďaka najväčším suchozemským jašterom na svete - varanom komodským (Varanus komodoensis). Varanov žije v národnom parku približne 3000 a najväčšie jedince môžu dorásť do dĺžky troch metrov a vážiť môžu úctyhodných 150 kilogramov. Samica v septembri nakladie do hniezda približne 20 vajec, z ktorých sa po siedmych mesiacoch vyliahnu mladé varany. Musia si však dávať pozor na svojich vlastných príbuzných, pretože jediný predátor, ktorý môže zaútočiť na varana je väčší varan. V minulosti sa vyskytli prípady, kedy jašter zaútočil na človeka a preto máme počas nášho pobytu na ostrove skúseného miestneho sprievodcu. 

Prambanan je hinduistický chrámový komplex na Jáve, ktorého výstavbu začal sandžajovský panovník Rakai Pitakan v roku 865 n. l. Pozostáva z 240 chrámov, ktorým dominuje 6 hlavných. Sú zasvätené hinduistickej trojici Trimurti, ktorú tvoria bohovia Brahma, Šiva, Višnu a ich "dopravným prostriedkom" (vahánam ) - býkovi Nandimu, garude a labuti Angsa. Najvyšší chrám je Šivov a má výšku 33 metrov. Prambanam bol v minulosti rovnako ako Borobudur zasypaný popolom pri výbuchu sopky Merapi. Objavený bol až v roku 1811 Britom Mackenziem, ktorého poslal hľadať stratený chrám jávsky guvernér a zakladateľ Singapuru Thomas Stamford Raffles. Dnes sa Prambanan pomaličky rekonštruuje a návštevníci v ňom môžu obdivovať reliéfy, ktoré zobrazujú udalosti z najväčšieho hinduistického eposu - Ramajány. V BUBO chodíme na pamiatku zapísanú v UNESCO skoro ráno, aby sme si mohli urobiť fotky bez davov turistov.

Sopka Bromo je súčasťou Národného parku Bromo, Tenger, Semeru, ktorý má rozlohu 500 km². Samotná sopka má nadmorskú výšku 2392 m.n.m a stále je aktívna. Napriek tomu je možné vyjsť na okraj jej kaldery a pozrieť sa do jej dymiacich útrob. V BUBO chodíme ku sopke skoro ráno, aby sme si z neďalekej vyhliadky mohli vychutnať nezabudnuteľný východ slnka nad tromi neďalekými krátermi. Najbližšie sa pri nás nachádza vyhasnutý kráter nazývaný Batok, za ním Bromo a najďalej je sopka Semeru, ktorá patrí k najaktívnejším na Jáve. Po východe slnka sa autami presunieme k pieskovému moru a pomaličky stúpame na vrch kaldery Broma. Výstup je nenáročný a posledných pár metrov stúpame po schodoch. Na vrchu Vás bude na niektorých miestach deliť od dymacieho krátera len staré a polorozpadnuté zábradlie. A na niektorých miestach už nestojí ani to...

Jazero Toba je najväčším sopečným jazerom na Sumatre a patrí medzi miesta, na ktorých sa musíte pri ceste po Indonézii zastaviť. Vzniklo výbuchom supervulkánu Toba pred 70 tisíc rokmi prepadom sopky do vlastného krátera. V jeho strede sa nachádza ostrov Samosir, ktorý je veľký približne ako štát Singapur. V okolí jazera žijú Toba Bataci, ktorí sú jedným zo šiestich batackých kmeňov. Toba Bataci si v minulosti a v menšej miere aj dnes stavajú typické domy na koloch zo zahnutými strechami. Prvý Európan, ktorý o Batakoch počul bol Marco Polo, ktorý ich opísal ako kanibalov žijúcich vo vnútrozemí Sumatry. O tom, že sa Marco nemýlil sa presvedčili holandskí misionári šíriaci kresťanstvo, ktorých Toba Bataci zajali a zjedli. Dnes sú však ich potomkovia oveľa mierumilovnejší a radi Vám ukážu kráľovské hroby a náčelnícke dediny prerobené na múzeá.

O jazere Toba, Samosire a batackej kultúre sa môžete viac dozvedieť v našom blogu "Samosir - ostrov ľudožrútov".

Prírodná rezervácia Batang Palupuh sa nachádza 16 km od mesta Bukittinggi v Západnej Sumatre. Hlavný dôvod, prečo do nej v BUBO pravidelne chodíme je hľadanie najväčšieho kvetu na svete. Raflézia arnoldova (Rafflesia arnoldii) je cudzopasná rastlina, ktorá dokáže parazitovať jedine na liane Cissus. Semená raflézie sa najprv musia dostať blízko liany a keď vyklíčia, zavŕta sa do liany koreň. Po troch mesiacoch vyrastie puk a z neho neskôr kvet, ktorý môže vážiť až 10 kg a merať v priemere 1 meter. Nájsť kvitnúcu rafléziu je veľmi náročné a preto v Batang Palupuhu využívame služby miestnych sprievodcov, bez ktorých by sme tento vzácny kvet nemali šancu nájsť. Samotný trek za kvetom nám v dažďovom lese môže trvať pol hodinu ale kľudne aj dve alebo aj tri hodiny. Kto si myslí že cestu po lese nezvládne, môže na zvyšok BUBO skupiny počkať v kaviarni v dedine Palupuh, kde ponúkajú skvelú cibetkovú kávu.

O raflézii arnoldovej, cibetkovej káve a meste Bukittinggi sa môžete viac dočítať v našom BUBO blogu "Bukittinggi - mesto, kde vládnu ženy a varia muži".

Mesto Bukittinggi sa nachádza v provincii Západná Sumatra. Žije v ňom približne 120 tisíc ľudí, ktorí sú prevažne moslimovia a patria k národnosti Minangkabau. Ich kultúra je silno prepojená s vodnými byvolmi a práve rohy týchto silných zvierat podľa jednej verzie inšpirovali Minangkabaucov pri stavbe svojich charakteristických domov so špicatými strechami. Podľa inej verzie tvar striech pochádza z lodí, na ktorých sa predkovia dnešných obyvateľov mesta preplavili na Sumatru z pevninskej Ázie a prvé obydlia si postavili tak, že jednoducho zdvihli lode na koly. Či už je pravdivá jedna verzia alebo druhá, nemení to nič na tom, že v celom Bukittinggi môžete obdivovať nádherné, často zafarbené domy so špicatými, smerom hore orientovanými strechami.