TOP 10: Stromy sveta – ktoré sú najunikátnejšie?

Stromy sú naozaj zaujímavejšie, než si myslíte. Nejde iba o to, že ranný beh by bez stromov bol veľmi krátky. Nejde iba o to, že vŕba dokáže byť aj celkom dobrý poslucháč. Stromy sú unikátnejšie a zaujímavejšie, než si myslíte. Za Taj Mahalom, na Machu Picchu či do Louvre sme ochotní sa vypraviť. No ja tu mám zopár tipov, ktoré týmto miestam konkurujú a (zatiaľ) vyhnete sa overtourizmu.

V hlave mám túto tému roky a dlhé desaťročia chodím po svete, aby som ju riadne spracoval. Posúďte, či sa mi to v rámci môjho výberu podarilo.

Už na desiatom mieste je baobab a podľa mňa ide o totálne unikátny strom. Vyzerá, akoby rástol hore nohami – a vetvy bez listov vyzerajú ako korene. Africká legenda hovorí, že sa na pyšný, vysokánsky a mohutný strom bohovia nahnevali a zasadili ho naopak. Baobaby vidíme na našich zájazdoch Afrikou, Austráliou, ale z 9 druhov baobabov rastie 6 na ostrove Madagaskar.

Symbolom ostrova je Baobab Grandidiér (Adansonia grandidieri) so svojím štíhlym valcovitým kmeňom s červenohnedým odtieňom a zhlukom konárov na vrchole. Celkovo môže dorásť do 30 metrov a kvitne od mája do augusta bielymi kvetmi s tmavohnedými pukmi. Je to ten baobab, ktorý nájdete v slávnej a turistami vyhľadávanej Aleji baobabov.

Ďalším unikátnym druhom je Baobab madagaskarský (Adansonia madagascariensis) s tmavočervenými kvetmi, ktoré kvitnú najmä v noci. Ale aj Perrierov baobab (Adansonia perrieri), ktorý rastie len v najsevernejšej časti ostrova a dnes je kriticky ohrozený. Za zmienku stojí aj Baobab Fony (Adansonia rubrostipa) - najmenší zo všetkých madagaskarských baobabov (má cca 4 až 5 metrov).

U nás sa stal Madagaskar v poslednej dobe veľmi populárnym, zrejme aj kvôli baobabom, a vypravujeme sem zájazdy mnoho ráz do roka. Na Madagaskare máme prenajatú dopravu iba pre nás, chodíme tu na rikšiach ťahaných ľudským pohonom, máme tu vlastné loďky, ktorými sa plavíme v krásnom mori – na Madagaskare spoznáme naozaj krásne pláže – a k baobabiemu lesu chodíme záprahmi ťahanými volmi, a aj to je ďalší ulovený zážitok.

Aj na Madagaskare sú niektoré druhy baobabu fadí – čo je niečo ako tabu. No najposvätnejším stromom sveta je banyan – ktorý sa aj volá Ficus religiosa a v názve má náboženstvo. Figovník je národným stromom Indie a náboženstiev, ktoré tu vznikli – hlavne hinduizmu a budhizmu.

Podľa tradície v severoindickom meste Bodhgaya Budhu pod týmto stromom osvietilo. Deti významného kráľa Ašóku vetvičky tohto stromu preniesli na Srí Lanku do najstaršieho hlavného mesta Anuradhapura – práve tu začína každý náš zájazd Srí Lankou, kde sa veriaci v modlitbách točia okolo krásnej stupy Ruwanwelisaya.

Na tomto mieste vysadili pôvodný strom a verí sa, že ide o najstarší strom vysadený ľudskou rukou.

Dodnes si pamätám na vlastnej koži objav najväčšieho fígovníka na ostrove Tanna (Vanuatu). Pýši sa šírkou až 100 m, výškou okolo 20 m, s úctyhodným obvodom koruny cca 170 m. Je teda veľký ako štyri futbalové ihriská! Tento strom slúži nielen ako prírodná atrakcia, ale aj ako kultúrne centrum. Obyvatelia v jeho tieni večer popíjajú kávu, tancujú tradičné tance a rozprávajú si miestne príbehy. Práve takto zažijete autentické Vanuatu. A, aby toho nebolo málo, tento strom stále rastie!

Nezlomnosť figovníka poznáte určite z kambodžského Angkoru, napríklad z chrámu Ta Prohm či Beng Mealea, z thajskej Ayutthaye. Najväčší figovník sveta navštevujeme na Vanuatu, kde má koruna stromu neuveriteľnú rozlohu štyroch futbalových ihrísk.

Banyan sa môže dožiť bežne 500 rokov, baobab môže mať až 2 000 rokov – ktoré sú však najstaršie stromy sveta? Aj na Vanuatu sa hovorí, že ten spomínaný obrovský figovník videl už James Cook v roku 1774. No na našej planéte sú ešte staršie stromy.

Cédre na severe Libanonu majú vraj až 2 500 rokov. Najviac ich nájdete v rezervácii Al Shouf. Má rozlohu 550 kilometrov štvorcových, čím zaberá približne 5 % libanonského územia. Nachádza sa na úpätí hôr a najľahšie sa do nej dostanete z mestečka Barouk. V lese by ste dnes našli 500 druhov stromov, pričom najvýznamnejší je práve Cedrus libani, rastúci iba na území dnešného Libanonu.

Unikátne a staré stromy máme aj vo Švédsku, ktoré som prešiel viackrát, vrátane zapolárnych oblastí či ostrova Gotland. O najstaršom strome sveta som sa dozvedel na univerzite v Uppsale. Strom zvaný Old Tjikko ohodnotili vedci na najstaršej škandinávskej univerzite na vyše 9 600 rokov.

Najstarším stromovým systémom je však Pando zo Spojených štátov a má 80 000 rokov, a pamätá si teda ešte mamutov. Ide o kolóniu stromov – no majú jeden koreňový systém. Poriadne starým je aj jedna borovica v Kalifornii, ktorá sa volá Matuzalem a má 4 800 rokov. Snažil som sa k nej dostať, ale jej lokalita je utajená. Vidíte teda, že aj obyčajné ihličnany ako smrek a borovica sú extrémne vzácne.

Stromy vysoké vyše 100 m vysoké som videl, aj keď som sa prechádzal austrálskou Tasmániou. Najväčší strom na svete podľa objemu dreva je však americký General Sherman (sekvojovec mamutí) v Sequoia National Park v Kalifornii. Najvyšší strom planéty je taktiež sekvoja s výškou 115,92 m – pobrežný sekvojovec z Kalifornie – no aj k nemu je prístup zakázaný.

Cestu za najväčšími stromami na svete treba začať skoro ráno, keď ste v údoliach medzi „mohykánmi“ úplne sami a môžete naplno vnímať ich vek, veľkosť, odolnosť a hodnotu. Okolo desiatej sem začínajú prúdiť turisti, no sám som zažil, ako sú tu všetci až zvláštne ticho ako v katedrále. Prechádzajú po betónovom chodníku ohradenom palisádami, niektoré stromy, okolo ktorých idú, sú zranené alebo obhorené požiarmi, iné prišli o svoje vrcholy, ktoré odlomil blesk alebo odumreli.

Sekvojovce majú šupinaté, ostré ihličie v metličkách, ktoré sa dnes nachádza už len v hornej časti stromu. Kôra býva hrubá až 60 cm, mäkká ako špongia, a dobre odoláva ohňu – možno práve vďaka tomu tieto stromy prežili požiare počas viac ako dvoch tisícročí. Najcennejšie kusy sa počas požiarov obaľujú hliníkovou fóliou v prízemnej časti, aby ich tá ochránila pred poškodením.

USA patria medzi top 5 najpopulárnejších destinácií, ktoré v BUBO navštevujeme. Na západ USA realizujeme zájazdy od januára do decembra a navštevujeme tu desiatky národných parkov (aj tých so sekvojami) a v priemere je v našich autách 9 klientov. Zájazdy západom USA sú veľmi populárne, zrejme aj kvôli týmto nádherným stromom.

Za týmto stromom som zrealizoval expedíciu po stopách stroskotanej lode Bounty (na Pitcairnove ostrovy). Obrovský strom pochádzajúci z Polynézie, kde tvoril pre domorodcov základ potravy ako ryža v Ázii. Je to obrovský strom a jeho plody mi pripomínajú golfové loptičky, ktoré však majú 3 či 4 kilá.

Chlebovník originálne pochádza z indického subkontinentu, kde sa v súčasnosti hojne pestuje. Je to najväčšie stromové ovocie na svete. Dokonca som počul, že jeho najťažšie plody majú až okolo 36 kg. Sú žlté, aromatické, a obľúbené najmä v juhovýchodnej Ázii či Indii. Majú až extrémne veľa vitamínu C a štruktúrou pripomínajú mäso, aj preto ho vyhľadávajú ako náhradu vegetariáni či vegáni.

Vo videu sa vám prihováram z hyperexotického ostrova Tubuai či Tupuaʻi nachádzajúcom sa v súostroví Austral, stovky kilometrov južne od Tahiti. Takto vyzerajú moje cesty, ak chcem každoročne obhájiť priečku najscestovanejšieho Slováka. O súostroví Austral píšem v rozsiahlom encyklopedickom blogu Francúzska Polynézia.

Vzbura na lodi Bounty je popísaná v mojom druhom blogu, ktorý vás pozývam prečítať. Je to neuveriteľný príbeh.

Britský kapitán William Bligh mal chlebovník z Tahiti (Francúzska Polynézia) preniesť do Karibiku, aby mali otrokári čím kŕmiť otrokov – no námorníci sa zamilovali do Tahiťaniek a nastala známa vzbura na lodi Bounty. O mojej ceste na Pitcairnove ostrovy sme natočili film, ktorý nájdete na našom YouTube kanáli.

Na Pitcairnove ostrovy sa nedá poriadne dostať – my sme išli zásobovacou loďou a ako prví Slováci sme na ostrove – v najmenšej demokracii sveta – bývali. Od guvernéra ostrova sme dostali diplom ako potvrdenie nášho prvenstva. Bola to krásna cesta, po stopách chlebovníka.

Najkrajšie možné prostredie pre strom? Lesy sú krásne všade, ale ak hovoríme o dovolenkách, tak vyhrávajú Maldivy, Bora Bora, Maurícius, Seychely, Karibik... a všade tu rastie kokosová palma.

Mňa tento strom naozaj fascinuje. Keď cestujem po Polynézii v obrovskej ploche oceánu a zrazu uvidím ostrovček, ktorý by bez kokosovej palmy nevznikol, srdce mi poskočí šťastím. Tyrkysová lagúna a nikde nič. Najkrajšie more na svete je v týchto lagúnach plných kokosových paliem.

Kokosová palma je zrejme najužitočnejším stromom na planéte a využíva sa od plodu – kokosového orecha – úplne celá. Kokosová palma je stromom života.

Kokosový orech dokáže plávať oceánom a potom niekde pristane a vyrastie palma. Kokosová voda mi niekedy „zachránila život“ – chutí výborne, je výživná – no je aj sterilná a v II. svetovej vojne sa používala v Pacifiku ako infúzia.

Do čeľade palmovitých patrí napríklad aj Coco de mer (Lodoicea maldivica, Seychely), ktorý má najväčší plod na Zemi a tento orech váži až 40 kg. Podľa tvaru tohto orecha, ktorý značne pripomína ženské lono, boli Seychely nazvané ostrovy lásky.

Ďalšou unikátnou palmou – a keď rozprávame o unikátnych stromoch, treba ju spomenúť – je národný strom Kolumbie, ktorý chodievame s našimi klientmi pozorovať do údolia Cocora v Zona Cafetera – trháme tu na plantáži kávu priamo z kríkov a potom ideme farebnými jeepmi Willys do údolia Cocora – kde niektorí, ktorí to vedia, jazdia na koňoch.

Táto vosková palma (Ceroxylon quindiuense) má vyše 70 metrov – pre porovnanie, kokosová palma má 15 až 30 metrov. Keď som videl túto 70-metrovú palmu, neveril som vlastným očiam.

A čo samorasty – jeden strom, no totálne unikátny? Tu nejde o špeciálne druhy stromov, ale naozaj o jeden jediný strom, ktorý je v danej krajine vzývaný až zbožštený.

Takých stromov je po svete viac a slúžia ako sväté pútnické miesto. Spomeniem dva – jeden sa nachádza na juhu Bahrajnu – Strom života je symbolom Bahrajnu. V tej púšti je neuveriteľné, že tu rastie. V Bahrajne som bol nadšený nielen zo stromu, ale aj z hotela Four Seasons, ktorý má super cenu a mnoho našich klientov v ňom býva.

Takýto samorast som našiel aj na sútoku riek Eufrat a Tigris a tu sa vraj nachádza strom, z ktorého si Eva odtrhla jablko – volá sa Adamov strom.

Najväčší unikát v tomto ponímaní však navštevujeme v Mexiku – El Tule. Ide o neuveriteľný strom, ktorý je tu od nepamäti, obvod kmeňa je 42 metrov – to je strašne veľa. Nachádza sa v dedinke Santa María del Tule, čo je kúsok od najstaršieho a najkrajšieho mesta Mexika, vedľa mesta Oaxaca.

V blízkosti El Tule navštevujeme najstaršie mesto Mezoameriky – Monte Albán, navštevujeme pálenicu mezcalu (to je taká luxusnejšia, remeselnejšia tequila, pálenka z agáve).

Chodíme sem do indiánskej zapotéckej sauny a celkovo, ak budete v Mexiku, odporúčam sa v Oaxace zastaviť. My to, samozrejme, vždy robíme a zájazd Mexikom je síce náročný, ale má u našich klientov dobré meno – posledné 4 dni si oddýchneme pri Karibiku v Cancúne.

Tento rebríček je súborným výtvorom celého tímu a bol som prekvapený, ale u nás boli vysoko hodnotené mangrovníkové lesy. Mangrovníky sa nachádzajú na pomedzí zeme a mora, krásne korene majú v slanej vode. Vyhrali u nás v BUBO zrejme preto, že sú ekologicky významné a sú dôležitým úložiskom uhlíka – dokonca viac než pralesy.

My chodíme na mnohých našich zájazdoch mangrovníkové porasty pozerať. Najviac je to asi na našom veľmi populárnom zájazde Thajsko – Malajzia – Singapur, kde sa na juhu Thajska, pomedzi mangrovníky, plavíme na kajakoch.

To je tá oblasť s najkrajším morom a mnohí naši klienti poznajú našich thajských kamarátov – našu vďačnú BUBO rodinu – my hovoríme, že sme na juhu Thajska vytvorili BUBO republiku, kde je nám dobre.

Celkovo spojenie budhistického príjemného Thajska s exotickou Malajziou a luxusným Singapurom je geniálne a my sem vypravujeme zájazdy 365 dní v roku. Za dva týždne tu niekedy zaplatíte menej ako za dva týždne v Chorvátsku. Celý rok sa lovci zážitkov kajakujú medzi mangrovníkmi. Možno je ten zájazd populárny kvôli mangrovníkom?

Mnohí turisti cestujú do Japonska kvôli stromom. My realizujeme Japonsko celoročne – 365 dní v roku tu máme zájazd so slovenským sprievodcom. No je pravda, že mnoho našich klientov sa pýta, kedy kvitnú sakury – japonské čerešne.

Japonské sakury sú zrejme stromami, za ktorými cestuje najviac turistov, a je to naj strom aj čo sa týka Instagramu. TOP 1. Na Okinawe kvitnú sakury už koncom januára a na Hokkaide koncom mája. Najlepší čas na Honšú je však marec a apríl.

My Japonsko realizujeme celoročne – vždy so sprievodcom vychovaným v BUBO Cestovateľskej Akadémii – na vrchol Fudži sa napríklad dá vyjsť iba v lete. Na jeseň zasa chodíme do Japonska za tzv. koyo – čo je nádherné sfarbenie listov na jeseň – to je od septembra do decembra, ak hovoríme od Hokkaida po Rjúkjú. Japonci sú detailisti a my sa chodíme pozerať aj v tomto prípade na tie najkrajšie miesta.

Ginko a japonské javory, ktoré sa najkrajšie sfarbujú – vtedy je aj jedálny lístok prispôsobený, objavuje sa v ňom viac húb. Losos má na jeseň viac tuku a je považovaný za väčšiu lahôdku.

Svetová jednotka, čo sa týka unikátnych stromov, existuje – a je ňou pre mnohých neznámy ostrov, ktorý sa ako Noemova archa plaví Indickým oceánom a 40 % jeho flóry sú endemity – ide o ostrov Sokotra na polceste medzi Jemenom a Somálskom.

Sokotra je bezpečná a pripravil som sem dva zájazdy – v kempoch, ale aj hoteloch – ide o jeden krásny roadtrip. Čo sa týka stromov, najprv som sa tu prechádzal po svahu plnom stromov, ktoré sa nazývajú fľaškovníky – lebo tak vyzerajú. Niektorí ich však volajú aj púštna ruža a práve krásne kvitli doružova, už iba toto je na Sokotre krásny zážitok.

Traja králi priniesli novonarodenému Ježiškovi tri dary – zlato, myrhu a kadidlo – a vraj myrhu aj kadidlo mali zo Sokotry. Áno, aj tieto dva stromy (myrhovník a kadidlovník) krásne na Sokotre uvidíte. No tým hlavným pokladom, prečo sa na tento dobrodružný ostrov chodí, sú stromy dračej krvi.

Poviem vám, je to čosi neuveriteľné a cítite sa, akoby ste sa prechádzali pod nejakými vesmírnymi dáždnikmi. Sokotra je však celkovo akoby vytrhnutá z našej planéty. Iný vesmír v oceáne, s krásnymi kaňonmi, kde piesok na plážach je najbelší na svete. Iba zopár dní pred návštevou Sokotry som sa vrátil z Maldív z hotela W, a tak viem naozaj porovnať.

Mnohí cestujú, aby vzhliadli na vlastné oči Machu Picchu, Petru či Taj Mahal... no možno vás niektorý strom nadchol a jedna z vašich ciest povedie k neuveriteľným stromom našej planéty. Stromom ako z rozprávky na Sokotre!

Ak sa vydáte na jednej zo svojich ďalších ciest za stromami, vaša dovolenka bude mať ekologický podtón – keď domorodci pochopia, že na turistoch zarobia viac, než keď stromy vytnú – ako ľudstvo sme vyhrali.

Stretneme sa pri čítaní nových cestovateľských blogov, priatelia, a možno na seba narazíme aj niekde vo svete.

Šťastné cesty prajem.