A hoci je Union Jack základom vlajky Turks a Caicos, vládnu tu americké doláre. Ani prízvuk domácich nie je britský ako na Barbadose, ale citeľne americký. Napokon, deväťdesiat percent turistov sú Američania a Kanaďania. Všetko to tu aj vyzerá a funguje ako v USA. Platíte, zrazu vám k tomu prihodia dane, a hotel, čo mal stáť štyristodesať dolárov, stojí zrazu päťsto. Bez raňajok. To isté, čo na Bahamách a v USA. Inde v Karibiku to takto nefunguje, no tu si zvykajte. Aj ceny sú rádovo vyššie než inde. A permanentne je vypredané. Vitajte v TCI (Turks and Caicos Islands).
Turks a čo? #
Taký čudný názov, poviete si. A kde to vlastne je?... Britské zámorské územie s celkovou rozlohou 430 km² pozostáva z väčších, západných ostrovov Caicos a menších Turks na východe. Ide o tretie najľudnatejšie britské zámorské územie s vyše 33 tisíc obyvateľmi. Treba však povedať, že až sedemdesiatpäť percent ľudí žije na jednom ostrovčeku - Providenciales. Turk a Caicos sa nachádzajú severovýchodne od Kuby a juhovýchodne od Bahám. Hlavným mestom je Cockburn Town na ostrove Grand Turk, ale keby vás na to neupozornili, nikdy by vám nenapadlo, že ste práve v metropole. Aj tu však nájdete pekné pláže, a keď už tu budete, pozrite si na hlavnom námestí kostol Panny Márie, Národné múzeum a staré vojenské delá. Inak Grand Turk vyzerá ako slušný zapadákov (s 3 700 obyvateľmi), no drží si svoju historickú fazónu, veď hlavným mestom je už od roku 1766. Tieto ostrovy boli vždy riadené nepriamo, dlhý čas cez Bermudy, od roku 1873 cez Jamajku, a až po tom, čo sa Bahamy od Británie v roku 1973 odtrhli, vyslali na TCI guvernéra.
História s Indiánmi aj otrokmi #
Prvými obyvateľmi Turks a Caicos boli Indiáni Taino, ktorí sa sem dostali značne neskoro, až v piatom storočí, na niektoré ďalšie ostrovy dokonca až v ôsmom storočí nášho letopočtu, z južne ležiaceho ostrova Hispaniola. Ešte trošku neskôr Taino osídlili aj Bahamy, a títo ľudia sa postupne odlíšili a vyvinuli v skupinu Lucayanských Indiánov. Keď Španieli v roku 1512 pristáli na ostrovoch, začali domorodcov chytať, aby ich “zaradili do systému”. Mysleli tým otroctvo a prácu v nových kolóniách. O rok nato nebolo na ostrovoch ani nohy, a takto to zostalo až do 17. storočia. V roku 1680 prišli Bermuďania, ktorí tu zbierali soľ v desiatkach lagún, ktoré na týchto suchých ostrovoch nájdete. Nárastu počtu obyvateľstva najviac pomohli stroskotané lode s otrokmi, ktorí tu po roku 1830 dostali slobodu, dokonca ich zaúčali ako učňov. Jednoducho - potrebovali ľudí. Išlo o portugalskú loď Esperanza, ktorá brala otrokov z terajšej Angoly, a španielsku loď Trouvadore, ktorá prepravovala otrokov z Centrálnej Afriky.
Zaujímavosťou je, že na tieto ostrovy mala vždy zálusk aj Kanada, a už v roku 1917 kanadský premiér Róbert Borden vyhlásil, že ostrovy by mali pripadnúť im. Max Saltsman, ďalší premiér Kanady, sa o anexiu ostrovov pokúsil v roku 1974. Aj dnes Kanaďania po ostrovoch pokukujú a ich turisti tvoria značnú časť návštevníkov Turks and Caicos.
Ostrovy s nekresťanskými cenami #
Ostrovy Turks a Caicos sú vzdialené iba tisíc kilometrov od Miami a už dávno to nie je ten neobjavený raj ako kedysi. Podľa cien tunajších hotelov je zrejmé, že Severná Amerika sa má stále veľmi dobre a je ochotná platiť veľa. Ceny sú tu doslova horibilné. Keď som to prvý raz videl, myslel som si, že sa mi pokazil zrak. Bežne nájdete v Karibiku najlacnejší hotel už za tridsať či štyridsať dolárov, tu minimálne za 300-400 USD, no ceny na jedinú noc presahovali aj tisícku. Taxíky tu majú fixné sumy a miestna doprava nechodí. Nefunguje, a načo? Keď turisti platia takéto nekresťanské peniaze, načo niečo robiť...
Spoznávanie týchto super-drahých fliačkov zeme začínam na ostrove Providenciales. Taxikárka ma na letisku naloží do toho typického veľkého Forda, ktorým by ste previezli celú vietnamskú dedinu. Cena je tridsaťtri dolárov, jedna cesta za pätnásť minút jazdy. Bývam v hoteli Sibonney. Keď som sem prišiel, tých 500 dolárov sa mi zdalo veľa (bez raňajok a v hurikánovej, teda najlacnejšej sezóne), no veľmi rýchlo som pochopil, že som natrafil na totálne najlacnejší hotel na ostrove, kde som chytil úplne poslednú izbu. Mal som naozaj šťastie...
Prechádzam pešo krížom celým ostrovom. Naprieč som ho prešiel za tridsať minút, až smerom k lagúne na Juba Point. Na Turks and Caicos bol dlhé roky hlavnou činnosťou vývoz soli práve z týchto slaných jazier, ktorých je tu mnoho. Pešo prichádzam ku King’s Townu, za reštauráciou Mr Groupers odbočím doľava. Kráľovské mesto?! Toto?!! Bieda väčšia než na Haiti, rozpadnuté domčeky, špina, neporiadok... Hneď vidím že som tu zle. “Nefilmuj, nefoť!!”, kričia na mňa. Ocitol som sa v uličke, kde sa chodí kupovať ´zboží´. Všade tu cítiť marihuanu, no tým to nekončí. Rastovia predávajú všetko. Alright, alright! Pozdravím, ako sa zdravia domáci a oni hneď pochopia, že som ok. “Všetko v poho, kámo, tu na Provo je poho...” (Poznámka autora: Provo je skratka pre Providenciales). V Mr Groupers si dám filet z výbornej ryby - groupera v kokosovej krustičke so super čili-pepers, k tomu lokálne pivko zo severných ostrovov. Pivo sa volá Go Ta Nort- výborný ale (čítaj “ejl”), pripomínajúci tie z Británie. Časť súostrovia Severné Caicos, kam patrí aj Providenciales, je známa medzi domorodcami aj ako ´záhrada´, pre svoju kvalitnú pôdu a množstvo rýb. “ I am Gota Nort for some fresh crab...” Domorodci, ako každý veľký rozprávač sa nezahadzujú s takými drobnosťami ako hovoriť pravdu: „Neklamal by som, tá ryba bola veľká ako ja“, hlavne ak sedia s kamošmi na pive z proveniencie Turk‘s Head Brewery. Fakt skvelé pivá, ochutnal som 6 druhov.
Jedlo, ktoré som si objednal, malo na jedálnom lístku cenu dvadsať dolárov, pivko šesť, no celý účet s daňami a prepitným nakoniec presiahol štyridsať dolárov. To ešte nie je až tak veľa, no keď si vezmete, že Mr. Grouper je asi najzapadnutejšia reštaurácia na ostrove...
Turks a Caicos majú šesťkrát menej turistov než susedné Bahamy. Ale o to bohatších.
„Toto JE Karibik!“ #
Auto, ktoré ma berie z letiska je veľké, aj madam za volantom je veľká. Hovorím jej, že toto nie je Karibik, lebo naozaj všetky ostrovy štátu sú obmývané Atlantikom, nie Karibským morom. Ona na mňa pozrie ako na zjavenie: “Toto JE Karibik, toto teda JE Karibik!” zahlási hlbokým hlasom, a je vymaľované. To, k čomu sa hlásia, je zrejmé aj z máp, ktoré tu všade dostanete, hlásajúcich hrdo názov Carribien. Karibik je dnes po filmoch Piráti z Karibiku renomovanou značkou, ktorej sa len tak nechcú vzdať. Veď pre 99% ľudí sú tieto ostrovy stelesnením toho, čo si pod Karibikom predstavujú. Bielučké pláže, tyrkysové more, raj na zemi.
- poznám Slovákov Mária a Štefana, dozvedám sa na letisku
- v roku 1964 nebolo na najľudnatejšom ostrove ani jedno auto
- 350 dní je tu slnečné počasie
- žiadne choroby, žiadne násilie
- vyhodnotené ako najkrajšia pláž sveta
- chodievajú sem Bruce Willis či Lionel Messi
Osem veľkých ostrovov Turks a Caicos je obývaných, ostatné nie. Áno, geograficky vlastne nepatria do Karibiku, každý ostrov je z každej strany obmývaný Atlantickým oceánom. Spoločne s Bahamami ich radíme medzi Lucayské súostrovie. No nájdete tu nádherné teplučké more, žiadny typický studený Atlantik. Turks and Caicos tvorí 8 veľkých a 299 malých ostrovov a sú od seba oddelené 2200 metrov hlbokou Turks Island Passage. Majú iba päťtisíc obyvateľov, z toho na Salt Cay – druhom najväčšom zo všetkých Turks, žije menej ako dvesto ľudí. Samozrejme, domáci poznajú známy prípad slovenských investorov, ktorí chceli Salt Cay premeniť na super-luxusný rezort za 400 miliónov eur “Poznám Mária aj Štefana, sú nižší než ty, ale podobáte sa,” hovoria ostrovania. Vraj sa im projekt páčil, bola v ňom aj marína pre jachty, čo by pomohlo komunite. “Ale to územie patrí britskej kráľovnej, a preto ten projekt padol,”dozvedám sa.
Úradná reč Turks a Caicos je angličtina, ale rozpráva sa tu aj po kreolsky – rečou, podobnou ako na Bahamách. Mne sa zdalo, že všetci robotníci na stavbách tu rozprávajú po španielsky (tak ako na Kube a Dominikánskej republike), všetci taxikári zas francúzsky, a nečudo, boli z Haiti. Vyše 70% populácie sú kresťania, väčšinou protestantské cirkvi, baptisti, anglikáni. Stále vyvážajú soľ a živé špongie, ale to ich už dávno neživí. Turizmus, financie, stavebníctvo a reality. Turks and Caicos sú hotovým finančným rajom. Panama je proti nim batoľa.
Najväčší ostrov spomedzi Caicos je Middle Island (s rozlohou 144 km²), ale obýva ho iba 169 ľudí. Najľudnatejším ostrovom je Providenciales (tretí najväčší rozlohou), ktorý domáci “belongers” volajú Provo. Ešte v roku 1964 tu nebolo ani jedno auto či motorka. Dnes sú tu diaľnice. Providenciales je malý ostrov, ale aj tak sa tu dá postupným bádaním stráviť dlhý čas. Prejsť ho od Wiley Pointu na západe, kde sa v Pigeon Pond nachádza najväčšia prírodná rezervácia ostrova s obrovskými krabmi a množstvom rôzneho vtáctva, až po Alexandra National Park na opačnej strane na severe, ponúkne aj najaktívnejšiemu cestovateľovi rušný program na niekoľko dní. Hneď na začiatku, blízko pri letisku, pri pláži Grace Bay Beach – čo je jedno z rušných turistických centier ostrova, narazíte na zátoku Turtle Cove s dobre vybaveným potápačským centrom, kde si môžete prenajať loď na rybačku, posedieť si v dobrých reštauráciách.
Turizmus tu začal relatívne nedávno, keď tu USA postavili prvé letisko a Club Med ho v roku 1980 rozšíril. Prešiel som si celý Club Med na Grace Bay Beach, a je to naozaj nádherný rezort. Páči sa mi, že budovy svojou výškou nepresahujú kokosové palmy. Bazén je hypermoderný, celé to má nákazlivý francúzsky šarm. Susedné odpudivé americké hotely sú, bohužiaľ, už značne vyššie, kopírujú architektúru Paradise Island z Bahám. Táto čudesná americká hotelová architektúra chce zrejme napodobňovať európske paláce, ale má to byť zároveň lacná stavba, a to vo výsledku vypáli vždy ako také nepodarené gýčové baroko. Je to obrovská škoda, ničí to charakter a pôvab Grace Bay Beach. Keď som sa radil s mojou veľkou taxikárkou, tak nespomenula Club Med, ale práve hotel 7 star, ktorý podľa mňa zjavne porušuje základné pravidlá, nastavené Club Medom, ktorý tu bol prvý. Nuž, Američania jednoducho vedia predávať a vedia, že okázalý luxus predajú ľahšie, než nevtieravú decentnosť. Na vzdelanej vrstve z New Yorku a Kalifornie by nezarobili, oni potrebujú Texasanov. No ešte stále je to oveľa lepšie než Bahamy...
Celkovo sa Turks a Caicos môžu pýšiť už po pár desaťročiach turizmu, ktorý z roka na rok rastie, viacerými superlatívmi. Pravidelne sú tunajšie pláže vyhlasované v anketách za najlepšie na svete, vraj si tu užijete ten najlepší karibský golf, súostrovie patrí medzi absolútne najlepšie potápačské destinácie sveta, rezorty a aquaparky sú tu výborne vybavené, príroda pôvabná, romantiku nájdete v koralových útesoch a počasie tiež ideálne! Hoci TCI leží v hurikánovom pásme, keď je tu pekne, tak je tu naozaj pekne a užijete si tu až 350 slnečných dní v roku!
Na Middle Island, najväčšom ostrove štátu, žije iba 169 ľudí.
Gurmánske špeciality – čo a kde tu ochutnať #
Keď hľadáte na Turks a Caicos niečo typické na tanieri, určite ochutnajte conch (vyslovte konk), čo je zatočená mušľa, ktorých tu nájdete v plytkých čistých vodách viac než dosť. Okrem toho, na severe Providenciales je špecializovaná farma na mušle (jediná svojho druhu na svete), takže tu bezpečne máte vždy dostatok čerstvých mušlí.
Kde ochutnáte najlepšie conchy:
- V reštaurácii Hemingway, priamo na pláži, vám urobia výborné empanady, plnené conchami.
- V Pelican Baykari. "Island style curry conch“ čo sú mušle s indickou príchuťou.
- V Coco Bistro je to conch2 ways (sweet and sour), čo je čínsky variant mušlí.
- V Da Conch Shacksi dáte vynikajúce conch ceviche- marinované surové mušle. Šéfkuchár Mark Clayton je pôvodom z Jamajky, dlho robil šéfkuchára v Sandals. Da Conch Shack je super reštaurácia s prijateľnými cenami.
- V Mr GroupersVám conch ufritujú (preto som si dal grilovanú rybu)
- V Sharkbite bar and grilmáte obaľované jedl os názvom Cracked conch.
Keď som si v hocijakej reštaurácii conch objednal, z kuchyne som začul hrozný buchot. Po prvý raz som si myslel, že niekoho zabili. No to iba zvláčňovali mäso mojich mušlí. Niečo podobné ako keď my v nedeľu klepeme rezne.
Túto dobrotu zapite rumom Bambarra (www.bambarrarum.com), alebo si objednajte dobré biele víno. Na Providenciales dostanete skutočne TOP vína. Dovozu vína sa tu seriózne venuje viac firiem. K svojmu steaku dostanete tu aj fľašku Petrusu.
Najlepšie reštaurácie na ostrove Providenciales:
- Stelle - so šéfkuchárom Joelom Vallarom vytvárajú fusion medzi karibskou, ázijskou a medzinárodnou kuchyňou.
- Zest – reštaurácia priamo na pláži, ideálna na podvečerný kokteil.
- Infiniti v Grace Bay Club, takisto priamo na pláži, s výnimočnými západmi slnka. Čerstvé morské potvorky, raw bar, a na záver surf and turf.
- Parallel 23 v The Palms so šéfkuchárkou Lauren Callighen z Kanady
- Amanyara na Northwest Point, takú hypermodernú reštauráciu by ste v týchto miestach nečakali. Totálna TOPka!
- Coyaba na Grace Bay Beach je tiež vynikajúca. Karibská strava a francúzske víno. Šéf Paul Newman je na ostrovoch stará osvedčená klasika. Majú skvelého someliéra, dajte si od neho poradiť, aké víno sa k vášmu jedlu hodí.
- Sui-Renv The Shore Bay Club v Long Bay Beach je najinovatívnejšou reštauráciou Turks and Caicos, s riaditeľom Martinom Daviesom, ktorý má jasnú predstavu smerovania svojho podniku. Robil vo viacerých Michelinských reštauráciách, má za sebou prácu v Londýne, Paríži a New Yorku. Bol tiež osobným kuchárom sultána z Bruneja. Čerstvé ryby, organická strava.
Keď už ste na tomto ostrove, nemôžete obísť luxusný Provo Golf Club. Jedno z najlepších a najkrajších golfových ihrísk v Karibiku je stelesnením elitárstva a vysokej nohy, na akej sa tu dovolenkuje. Providenciales sa netají tým, že je zameraný na bohatých turistov. Naopak, je to tak jasne postavené. Tento ostrov chudobných skrátka nechce, ide o prémiový klub! Určite si preto domáci mädlia ruky, že práve tu má svoje sídlo Bruce Willis, chodí sem Paul McCartney, Lionel Messi, či Maria Šarapovová, Je to tiež mimoriadne obľúbené miesto luxusných svadieb a medových týždňov.
Ako ušetriť v raji boháčov? #
Ako ušetriť na Turks a Caicos? To je jednoduché, ak chcete šetriť, tak sem nechoďte! Vážne. Na týždeň najlacnejšieho prežitia na Providenciales si pripravte 3500 euro. Keď chcete jesť v lepších reštauráciách, piť lepšie vínko, uskutočniť každý deň nejakú aktivitu a bývať v lepšom hoteli, tak rátajte so šesťtisíc eurami na týždeň na osobu. A to je, samozrejme, suma bez letenky. Naša BUBO rada - nemusíte jesť v hotelových reštauráciách. Tie majú priestory často od hotela iba prenajaté ako samostatná prevádzka. No v zásade platí - čím lepší hotel, tým drahšia reštaurácia. Na ostrove je mnoho iných nezávislých reštaurácií (spomínam ich vyššie) kde si dáte výborný conch za dvanásť euro aj s prílohou. Podobne aj iné jedlá, a do dvadsať dolárov sa dá dobre najesť aj s nápojom. Pozor, ceny sú však uvádzané bez sales tax,a tak sú na konci vždy vyššie. Navyše, očakáva sa tu aj sprepitné vo výške minimálne desať percent, formu urobíte s 15-20 percentným tipom. Taký je tu skrátka zvyk.
Oficiálni taxikári tu majú fixné ceny, napríklad na Grace Bay Beach to z letiska stojí niečo vyše tridsať dolárov. Malé autíčka, ktoré na vás budú trúbiť, aby ste vedeli, že to je čierny taxikár, vás na letisko zoberú za desať dolárov. Vlastne, zoberú vás všade za pár dolárov. Je jednoduché a výhodné prenajať si tu auto (pozor, jazdí sa vľavo), ktorí vám tu dá flexibilnosť a samostatnosť. Nimi sa ľahko dostanete aj do veľkých nákupných centier a veľkoobchodov s vínom. Tu môžete robiť nákupy, ak sa vám chce variť. Súčasťou vašej izby je tu často malá kuchynka, a ak ste ochotní nabehnúť na americký štýl dovolenky a sem-tam si niečo ukuchtiť sami, tiež ušetríte.
Najväčším rizikom na Providenciales je, že vás tu trafí golfová loptička.
Ostrov je bezpečný. Žiadne choroby, žiadne násilné krádeže, iba pohoda a dražoba. Domáci na mňa nepôsobili nejako extra milo. Má to vysvetlenie, veď ich rodičia živého turistu pred sebou ešte nevideli, na ostrove bol ešte nedávno pokoj, a teraz toto? Mať zrazu svoj domov plný bohatých Američanov (tvoria asi 75 percent turistov, pre Európu sú teda TCI stále tak trochu neznámou) - to je šok, a oni sa ešte nenaučili, ako sa v turistickom biznise správať. Veď tí istí ľudia (s rovnakou históriou aj rovnakým DNA) na ´susedných´ Bahamách sú voči turistom príjemní, ochotní a milí. Tu domácich skôr ´otravujeme´, podobne ako u nás čašníka v Tatrách. No aj to sa zmení. Po pár rokoch zistia, že turista nie je nepriateľ. Zatiaľ ide o “firmu”, ktorá sa zabeháva, kde sú síce zamestnanci školení, ale stále viac cítiť to školenie, a chýba úsmev.
Pozor, na tunajšom letisku je zákaz fotiť. Briti tu majú tri obrnené transportéry a nechcú, aby sa tieto obrázky dostali von. Ten zákaz je najprísnejší v celom Karibiku. Všade je na letisku fotiť zakázané, ale tu je to imperatív. Drogy sú ilegálne, napriek obrovskému výskytu. Z tohto obchodu profituje hŕstka domorodcov, a keď sa britský guvernér k tejto problematike vyjadril negatívne, pohrozili mu odtrhnutím sa od kráľovstva. Biznis je biznis... V mori plávajú hojne raje a žraloky, ale nikdy sa tu žiadnemu turistovi nič nestalo. Najväčším nebezpečenstvom na Providenciales je, že vás trafí kriketová, či golfová loptička, dostanete úpal, alebo sa utopíte po prílišnom požití drinkov. No utopiť sa v tom “veľkom tyrkysovom bazéne” je dosť ťažké, a asi sa to ani nedá...
Keď pelikán útočí... #
Vlastne, jedna nebezpečná situácia sa mi tu predsa len prihodila. Zaútočil na mňa pelikán! Stalo sa to oproti Club Med. Je tu nádherná širokánska pláž a pred ňou rozpadnuté drevené mólo. Vyzerá to fakt romanticky. Ako som išiel okolo, na jednom tom drevenom kole si sedel pelikán. Bol to fascinujúci pohľad, vták bol majestátny, obrovský, celý čierny. Tento druh má oficiálne meno Pelikán hnedý (Pelecanus Occidentalis). Je naozaj výnimočný, a nevšimol som si to iba ja. Pelikán sa tu volá hotel, jedno kondomínium, niekoľko reštaurácií, pláží aj zátok. Migruje sem, do teplých krajín, kde má viac jedla, doslova hody rýb. Priznám sa, bol som príliš zvedavý, chcel som toho krásavca vidieť s roztiahnutými krídlami, kedy má rozpätie až vyše dva a pol metra! A teraz si tu iba tak pokojne sedí...
Odvažujem sa ísť bližšie a bližšie, aby som ho trošku vystrašil. Už som tak na päť metrov, som bosý po kolená vo vode, pelikán oproti mne sa na svojom kole len ťarbavo točí. Nemotorný vták, pomyslím si, zvláštny, asi sa ma bojí a uletí... No v tej chvíli sa stane čosi presne opačné. Nemotorný vtáksa zmení na strelu a vyrazí oproti mne! Je to zlomok sekundy, len vidím ten obrovský zobák rútiť sa dole zo stĺpa. ´Prerazí mi to hlavu na polovicu´, stihne mi preblesknúť myšlienka. Prečo, veď až tak zle som mu nerobil...V tom chaose a úľaku som na sekundu zatvoril oči, no keď som ich znovu otvoril, vidím šťastného pelikána predo mnou. Zdá sa mi, že sa smeje. Ale to sa smejem asi ja, že žijem, a jemu vyteká zo zobáku slaná voda a trčí mu z nej plutva. Vták neútočil na mňa, ale práve si ulovil rybu. Tá ryba musela byť maximálne meter odo mňa. Ja som si ju nevšimol, ale pelikánovi neušla.
Tak, ako je neobratný na súši, je skvelým lovcom a potápačom. Jeho zobák je ako sitko, všetka prebytočná voda z neho vytečie. Potom priletela jeho partnerka, pozorujem ich, ako si spoločne poletujú tesne nad hladinou. Majú skutočne obdivuhodné rozpätie krídel. Budú sa pri sedení na svojich dvoch či troch vajciach striedať. A loviť a loviť a loviť..., aby nasýtili svoje potomstvo. Možno s týmto operencom nezažijete taký priamy stret ako ja, no hnedých pelikánov na Turks and Caicos zazriete na sto percent.
Našiel som konečne najkrajšiu pláž sveta? #
Pochodil som celý svet. A už tridsať rokov hľadám najkrajšiu pláž sveta. Keď aj nejakú nájdem, stále idem ďalej a ďalej. No základná otázka je, čo vlastne musí mať najkrajšia pláž na svete?
- Je to biely piesok?
- Je to more krásnej tyrkysovej farby?
- Je to čistota vody a šírka pláže?
- Dostatočná hĺbka, aby sa dalo plávať a pri odlive ste sa nemuseli brodiť desiatky, či stovky metrov?
- Sú to kvalitné služby, ktoré dokáže pláž poskytnúť, včítane hotelov a reštaurácií?
- Sú to aktivity, ktoré tu môžete podniknúť, ako potápanie, parasailing, plachtenie?
Poznám pláže, ktoré vynikajú v jednom-dvoch atribútoch. No ak si prečítate vyššie spomenuté body, tak Grace Bay Beach ich spĺňa všetky! Je to päť kilometrov unikátnej pláže s bielučkým pieskom a absolútne priezračnou tyrkysovou vodou. Jedno z najčistejších morí, aké som kedy videl. Je to doslova svetový unikát s perfektnými službami, toto je ten objavený poklad, ktorí piráti celé stáročia hľadali. Zaplaťte si večernú plavbu pri západe slnka, popíjajte šampanské a užívajte si pokojnú hladinu. Budete mať pocit, že ste v raji...
Grace Bay Beach splní všetky vaše plážové sny.
Zážitok navyše - beh či luxusná prechádzka? #
Na svoje ranné behy na Providenciales nikdy nezabudnem. Bosé nohy po členky v teplej vode, dlhé kilometre popri nádhernom mori... Ak ste aj vy bežec, tenisky si sem baliť nepotrebujete. Teplota je tu príjemnejšia než hocikde inde v Karibiku, menej prší a nie je tak dusno. Beží sa výborne. Ešte máte v hlave európsky čas, a tak ľahko vstanete o šiestej ráno, no keďže všetci ostatní turisti sú z Ameriky, tak do ôsmej máte pláž iba pre seba. To je ohromný luxus! Skutočne ide o nezabudnuteľný zážitok.
Keď sa vám nechce behať, tak sa aspoň poprechádzajte. V strede zálivu Grace Bay je malý výbežok (Point Grace, podľa ktorého dostala pláž meno), smerujúci do mora, a musel som si dávať riadny pozor, aby som si nerozrezal nohu o stovky mušličiek, ktoré tu more každé ráno vyplaví. Ak si to dáte od Turtle Cove po Emerald Point, je to pekných osem kilometrov. Osem kilometrov v obklopení bielučkej širokánskej pláže a tyrkysovej vody, uprostred pravej karibskej rozprávky...
Čo vidieť navyše: #
- Nádherné vápencové jaskyne s kvapľovou výzdobou a soľnými jazierkami na Middle Caicos.
- Ocean Hole – známa 60-metrová priepasť na juhu ostrova Middle Caicos, kam sa dostanete len člnom
- Flamingo Pound Nature Reserve – vtáčia rezervácia na ostrove North Caicos s jednou z najväčších populácií tučniakov na svete
- V Národnom múzeu na námestí Cockburn Town nájdete zvyšky lode Molasses Reef Wreck– údajne najstaršieho zachovaného vraku na západnej pologuli
- Na North Caicos nájdete jednu z najlepšie zachovaných bavlnovníkových plantáží spolu s usadlosťou ešte z 18. storočia Wade´s Green Plantation.
- Maják na severovýchodnom pobreží Grand Turk ponúka nádherný romantický výhľad na more okolo...
- Columbus Landfall National Park – vraj niekde na týchto miestach ostrova Grand Turk stál aj Krištof Kolumbus... Dnes je tu podmorský svet, kde môžete pozorovať koraly, raje, krídlovce a ďalšie podmorské tvory...
TOP 10 Turks a Caicos #
- Ležať na Grace Bay Beach, jednej z najkrajších pláží sveta, kvôli ktorej sa tento kút sveta oplatí navštíviť prišli. Pozoroval som tu mnohých, ktorí sa s klobúkom proti úpalu ponorili do vody, a iba tak tam niekoľko hodín ležali. To som nevidel na žiadnej inej pláži sveta.
- Potápanie na jednom z najväčších koralových útesov sveta - ide o jeden z najlepších ponorov na našej planéte. Aj počas šnorchelingu zazriete veľmi pravdepodobne raje aj žraloky, a keď budete mať ozaj šťastie, tak aj morské korytnačky.
- Pozorovanie veľrýb v sezóne (január-apríl). Je ich tu každoročne vyše sedem tisíc a dole na Salt Cay je šanca ešte väčšia. Naokolo skáču delfíny a vám sa zdá, že ste v raji. TCI chce naďalej rozširovať svoje morské parky a vie, že ich budúcnosť je v ekológii. BUBO odporúča: ak budete mať šancu vyskúšajte šnorchlovanie s veľrybami. Je to výnimočná záležitosť a práve tu sa dá zrealizovať. Majte pri šnorchlovaní plávaciu vestu! Veľryba je divé zviera a v tomto prípade ide o tie väčšie veľryby. Budete mať šťastie a budete počuť spievať veľrybieho samca? Jeho ľúbostná pieseň trvá až dvadsať minút.
- Chaulk sound: zastavte sa v Las Brisas Restaurant, požičajte si morské kajaky (35 eur na dve hodiny) a užívajte si takto najkrajšie more, aké ste kedy videli. Bude sa vám zdať, že vaše kajaky lietajú, more je také čisté...
- V Provo Golf Club si zahrajte jeden z najlepších golfov v Karibiku. K tomu skvelé reštaurácie s morskými príšerkami a výbornou vínnou kartou.
- Ochutnajte conch! Je to tunajšia špecialita a robia ich tu na rôzne spôsoby.
- Odleťte na juh na Salt Cay. Druhý najväčší ostrov súostrovia s príjemne starodávnou, ospalou atmosférou. Málo áut aj betónu, koloniálne domčeky, pláže, potápanie, pôvabné túry, oboznámenie sa s tradíciou soľnej ťažby, ale aj nočný život...
- Rybačka: prenajmite si v Turtle Cove loď a pokúste sa uloviť marlina, či Mahi- Mahi
- Farma conch: navštívte na severe ostrova Providenciales jedinú farmu svojho druhu na svete.
- Spojte si výlet na Turks a Caicos s poznávaním USA. Nabitý program, plný nových zážitkov a vedomostí, a následne oddych na najkrajšej pláži sveta...
Prečítajte si encyklopedický blog o všetkých krajinách Karibiku.
Prečítajte si aj môj špecializovaný rebríčkový blog: TOP 10 najkrajších ostrovov Karibiku.
Prečítajte si blog o najkrajších plážach sveta.