Štyri dni v Jeruzaleme

Štyri dni v Jeruzaleme

Michaela Šimonová

Michaela Šimonová

Jeruzalem - už len ten názov vyvoláva zvláštne spirituálne chvenie, prenáša nás v čase späť o dobrých šesťtisíc rokov. Tak ďaleko siaha história najväčšieho a hlavného mesta Izraela (na ktoré si ako na metropolu nárokuje aj Palestína). Pre mňa, ako vyštudovanú religionistku bola návšteva Jeruzalema len otázkou času. Nenavštíviť mesto, ktoré je posvätné pre všetky tri hlavné moneistické náboženstvá sveta, vychádzajúce zo spoločného základu?... Akonáhle sa naskytli dobré a lacné letenky, môj sen ´ohmatať´si tie elektrizujúce miesta, kde sa písala história viacerých národov, sa stal skutočnosťou. Jeruzalem, tu ma máš!

Prvý deň - pešo naprieč mestom za históriou #

Prílet v skorých ranných hodinách možno nie je práve najpohodlnejší štart cesty, ale na moje prekvapenie bolo letisko pomerne rušné a veľa cestujúcich na ňom, podobne ako ja, prečkalo noc. Zdriemnutie v lietadle ma trochu osviežilo a keďže sme prišli načas, mala som nádej stihnúť skorší autobus do Jeruzalema. V radoch na colnej kontrole som si všimla viacero slovenských pasov, nepochybne súputníci z Košíc, pomyslím si. Po zopár stručných otázkach dostávam kartičku, oprávňujúcu ma na 90-dňový turistický pobyt v krajine. Tento spôsob je mimoriadne výhodný, hlavne ak sa chcete s tým istým pasom vybrať do krajín Arabského polostrova a Iránu (kam by vás inak ani nepustili). Ďalšie dve úlohy boli nájsť zmenáreň (i keď veľa hotelov a pouličných obchodníkov účtuje v dolároch, oficiálna platobná mena je šekel) a autobusové nástupište. Spoj do mesta premáva v hodinových intervaloch, a tak už o desiatej sedím na pohodlnom sedadle a premýšľam nad tým, či šofér náhodou netrénoval na rally Paríž-Dakar.

Po príchode do mesta sa ´zbratám´ s ďalšími Slovákmi a spolu rezko vykračujeme smerom k historickému centru. Môj hostel je akurát tak na polceste. Príjemná recepcia zodpovedá fotkám, konečne si môžem zložiť na izbe veci. Medzitým sa priblížil čas obeda, a tak sa spolubývajúca pýta recepčného na odporúčanie. Poradil nám hipsterské bistro/kaviareň, ktoré bolo síce príjemné a pohodlné, no z cien sa mi riadne zatočila hlava. Aby som však veci uviedla na správnu mieru, šlo o konflikt cena verzus môj rozpočet. No keďže mi môj žalúdok už dával jasne najavo, že taký prázdny sa ďalej nepohne, objednala som shakshuku – raňajkové jedlo, ktoré som chcela v Jeruzaleme tak či tak ochutnať. Je to mierne udusená zmes zeleniny servírovaná s volským okom, hummusom a pečivom a padlo mi veru, hlavne môjmu žalúdku, viac ako vhod!    

Uprostred biblických príbehov... #

Nasýtená a spokojná môžem vyraziť v ústrety zážitkom, ktoré som si naplánovala na večer: návštevu Múzea Biblických zemí - Bible Lands Museum, v ktorej chcem okrem obhliadky stihnúť aj prednášku (zarátanú v cene vstupenky). Napokon sa z toho vykľul TOP zážitok mojej cesty! Keďže som chcela stihnúť  všetko v kľude, vybrala som sa z hostela s pekným časovým predstihom. Takáto taktika sa mi zatiaľ na cestách osvedčuje, najmä ak je cieľ mojej cesty na druhom konci mesta a plánujem tam ísť peši. Ja osobne sa rada na mojich výpravách túlam peši, na jednej strane je to príjemný spôsob spoznávania mesta a pozorovanie miestneho pouličného koloritu, no uznávam, že nie vždy to musí dopadnúť celkom k vašej spokojnosti. Aj mne sa cestou k múzeum stalo, že som mierne zablúdila, a potom som musela utekať príliš zhovorčivému starčekovi, zaujímajúceho sa, či mám snúbenca, či odháňať otravne pokrikujúceho cyklistu... No aj tak bude mať pre mňa takýto spôsob spoznávania nových miest vždy svoje čaro. Navyše, keď som motivovaná správnym cieľom, ako v tomto prípade. 

Pešia prechádzka do Bible Lands Museum vo štvrti Givat Ram rozhodne stála za to! Ak máte radi staroveké dejiny, určite toto múzeum nevynechajte ani vy. Dokonale priestorovo aj informačne zariadené, plné zaujímavostí a exponátov, prevažne zo súkromnej zbierky. Ide o archeologické múzeum, založené v roku 1992, odhaľujúce kultúru národov, spomínaných v Biblii. A napriek názvu múzea, prekvapia vás tu aj rôzne nebiblické artefakty... Nájdete tu dokumenty, sochy, mince, zbrane, či náčinie každodenného života niekdajšieho Blízkeho Východu a chvíľami sa akoby ocitáte v starých biblických príbehoch... Mala som to šťastie, že som stihla prehliadku aj so sprievodcom (ktorý je v cene vstupenky). Mne sa ´ušla´ milá staršia pani s výrazne americkým prízvukom. Bola zvedavá, ktorá oblasť ma zaujíma, a keď som jej vysvetlila svoje vzdelanie a pracovné skúsenosti, doslova ožila šťastím. Najbližšie dve hodiny sme vášnivo diskutovali o tamojších artefaktoch, dokonca mi dovolila nakuknúť aj do časti, (zatiaľ) neprístupnej pre verejnosť. Odchádzala som plná silných dojmov, očarená a nadšená, že hneď na začiatok mi Jeruzalem odkryl takýto skvelý zážitok z množstva svojich tajomstiev, ktoré ukrýva...  

I keď veľa hotelov a pouličných obchodníkov účtuje v dolároch, oficiálna mena je šekel.

Druhý deň - dotknúť sa Múru nárekov #

Na druhý deň v Jeruzalame mám naplánovaný výlet do starého mesta, najmä ku Skalnému dómu - nádhernej mešite s pozlátenou strechou, ktorá nesmie chýbať na žiadnej panoramatickej fotke mesta. Brána do jeho areálu je otvorená len od pondelka do štvrtka, ráno od 7:00 do 10:30 a poobede od 12:30 do 13:30, takže pred jeho návštevou si to dobre overte. Cestu k dómu mám cez námestie pred Západným múrom, známym aj ako Múr nárekov. Jedna z najvyhľadávanejších atrakcií mesta, lákajúca tisíce turistov a pútnikov z celého sveta, ktorí s vierou v srdci prichádzajú s modlitbou na perách, alebo v štrbinách múru nechávajú papieriky so svojimi prosbami. Západný múr je pozostatkom hradby, kedysi obklopujúcej Chrámovú horu s jeruzalemským chrámom, dnes najposvätnejšie miesto Židov, kde vyjadrujú pietny smútok za svojím chrámom. Priestor námestia pri múre je vlastne považované za synagógu, preto tu nezabúdajte na pokrývku hlavy.

Stena je rozdelená na mužskú a ženskú sekciu. Na tú mužskú som sa, pochopiteľne, mohla pozerať len spoza zábradlia, kde stáli ďalšie turistky, alebo príbuzné chlapcov, sláviacich Bar Micva. Jedna veľmi akčná pani s mimoriadne zvučným hlasom mi do ruky strčila cukríky, ktoré sa následne hádzali na skupinku chlapcov. Niektorí „paľbu“ opätovali, a potom som už len videla hlavy malých detí, ako ich s radosťou zbierajú. Veľmi zaujímavé je sledovať slávnostný príchod chlapcov ku vchodu z hlavnej ulice, sprevádzaný spevom a hudbou. Tesne pred turniketmi zastanú, zatrúbia na roh (shofar) a ženy sa oddelia do osobitného radu. Ženská sekcia je o dosť kratšia, ale pútničky sa modlia minimálne s rovnakou horlivosťou ako páni. Niektoré poslušne sedia na plastových stoličkách, iné kľačia pri múre, po chvíli od neho odchádzajú so slzami v očiach. Naozaj silné miesto. Nech už ste akéhokoľvek vyznania, či ateista, budete tu cítiť všetku tú dôležitosť dejín, ktoré sa tu odohrávali, ale aj nádeje a vieru ľudí sem prichádzajúcich. 

Do moslimskej štvrte aj v Ježišových šľapajách #

Keď je čas a brány sa otvárajú, presúvam sa k areálu Skalného dómu. Je pomerne rozsiahly a dá sa po ňom voľne prechádzať, no vstup do mešity je pre nemuslimov zatvorený. Svätyňa bola postavená v rokoch 687-691 kalifom Abd al-Malikom a moslimovia veria, že po skale v centre dómu vystúpil Mohamed do neba. Stavba je pôvabným stelesnením byzantského umenia, na porcelánovom priečelí sú vypísané súry z koránu. Na vrchole 20-metrovej kupoly tróni zlatý polmesiac.

Keď dóm dostatočne poobdivujete, z areálu môžete vyjsť niekoľkými východmi. Ja som si vybrala ten v blízkosti miesta, kde sa podľa tradície narodila Mária. Dnes je tu ortodoxná kaplnka so zopár maľbami, sviecami, kútikom so suvenírmi a ja som mala šťastie aj na ženu, počúvajúcu akúsi ruskú rozhlasovú stanicu. Hneď neďaleko je moslimská štvrť, ktorá je, podobne ako väčšina okrajových častí starého mesta, obytná a tak je na uliciach poriadne rušno. To, že ste v moslimskej štvrti, spoznáte podľa viacerých znakov – najviditeľnejšie je asi oblečenie domácich, hojné grafitti po stenách a žiadne symboly Dávidovej hviezdy. Prechádzam malebným trhom v blízkosti Damašskej bráne, po tradičnom arabskom zjednávaní kupujem pittu a zopár suvenírov. Keďže sa práve spustil lejak, vyčkávam pod strechou zavretého stánku a pokračujem smerom na známu Via Dolorosa.

Táto ulica je  vôbec jedným z najdôležitejších miest pre kresťanských pútnikov. Podľa tradície, započatej v 4. storočí nášho letopočtu je to cesta, ktorou prešiel Ježiš so svojím krížom na chrbte predtým, ako bol ukrižovaný, a stala sa tak predobrazom všetkých krížových ciest vo svete. Jednotlivé zastávky sú pre ľahšiu orientáciu zreteľne doplnené rímskymi číslami. Na Via Dolorosa nájdete deväť zastavení, ďalších päť nájdete vo vnútri samotného Chrámu Božieho hrobu vo vnútri hradieb starého mesta. Jeho vchod je tak trochu zakrytý, ale bezpečne ho nájdete vďaka stánkom, ponúkajúcim (takmer) výlučne suveníry s kresťanskou tematikou. Chrám je pomerne rozsiahly, a ak sa chcete dostať aj k samotnému božiemu hrobu, musíte si vyčkať dlhý rad, kde budete počuť všetky možné jazyky reči. Ku mne doliehala najmä ruština, poľština a španielčina. Hrob je v kruhovej rotunde so stĺporadím s malou svätyňou a predsieňou. Keď sa konečne dostanete do „vnútornej“ kaplnky, máte asi jednu minútku, kým kňaz nepobúcha na stenu a vy sa musíte pobrať preč. V areáli môžete obdivovať  ajkameň pomazania (13. zastavenie), stredovekú loď kostola z 11. storočia s ortodoxným ikonostasom s kamennou nádobou - tzv. pupkom, ktorá sa považuje za stred sveta, či chodbu s rôznymi kaplnkami a výklenkami. Všimnite si zaujímavé miniatúrne vyryté kríže pri vstupe do podzemnej ortodoxnej kaplnky.

Počasie sa medzitým zhoršilo a tak plánovanú prechádzku starým mestom na dnes ruším. Nevadí, zážitkov a dojmov mám na dnes až-až...

Múr nárekov vás ´dostane´, či už ste veriaci, alebo ateisti.

Tretí deň - v pravej tlačenici aj zabudnutých uličkách #

Piatok, môj tretí deň v Jeruzaleme a opäť ´blbé´ počasie. Vyberám sa teda do Múzea Dávidovej veže (Tower of David Museum), po ňom chcem skočiť na trh Mahane Yehuda. Múzeum je hneď pri Jaffa Gate - jednej zo siedmich brán do historického centra. Môžete si sem kúpiť aj lístok na nočnú show, no tú som bez výčitiek svedomia vynechala. Dávidova veža je antická citadela z 2. storočia p. n. l. s dôležitým archeologickým náleziskom. Múzeum vo veži bolo otvorené v roku 1989, exponáty sú v niekoľkých komnatách. Expozícia je informačne zaujímavá, využíva mapy, videoprojekcie, hologramy, či modely. Škoda len, že všetky artefakty sú kópie. Priestory sú tu dosť stiesnené, takže ak sa do miestnosti nahrnie skupina so sprievodcom, musíte chvíľu čakať, kým sa dostanete k informačnému panelu. Zaujímavosťou je určite zreštaurovaný model Jeruzalema, vytvorený v 19. storočí rodákom z Bratislavy. Príjemná je prechádzka okolo vonkajších hradieb so zvyškami starovekých hrobiek, ktorá ma napokon priviedla aj k tej Dávidovej. Toto miesto je prirodzene posvätné pre židovskú vieru a tak, ako aj Západný múr, má oddelenú mužskú a ženskú sekciu. V blízkosti sa nachádza aj miesto, kde sa odohrala posledná večera a zomrela Sv. Mária. Dnes tu stoja relatívne moderné stavby, no význam a silný dojem z týchto miest to nijako neznižuje.

Cez židovskú štvrť, ktorá je plná ľudí, nakupujúcich na šabatovú večeru, sa opäť dostávam k Jaffa Gate a opäť (!) v daždi prechádzam k trhu Mahane Yehuda. Tu ešte len zažívam tú pravú tlačenicu na jeruzalemský spôsob! Stánky ponúkajú najmä pečivo, zeleninu, koreniny, ryby a sladkosti, no nájdete tu aj mäsiarstvá, kaviarne rôzneho druhu či sushi bar. Neodolala som tradičným miestnym sladkostiam a namixovala som si z každého rožku trošku. Len tá cena mi zase raz nadvihla obočie! V duchu som si povedala, že radšej budem nakupovať už len na moslimskom trhu, kde som sa už naučila po arabsky zjednávať. No treba povedať, že všetky sladkosti boli skutočne vynikajúce, i keď na môj vkus až príliš sýte a mastné. Kúpila som aj zeleninu a pečivo na obed a pobrala sa do hostela, ktorý mám na polceste k starému mestu. S čajíkom v ruke a čerstvým, mimoriadne chutným pečivom si vychutnávam prestávku uprostred objavovania všetkých tých historických divov, tajomstiev a nádher magického Jeruzalema. 

Čaro Starého mesta #

Ani večer sa síce počasie veľmi neumúdrilo, ale napokon sa predsa len vyberám na prechádzku nočným mestom. Dážď sa síce nachvíľu upokojil, no ako som asi o hodinu v arménskej štvrti s trpkosťou zistila, bola to len finta ako vylákať von nevedomých turistov a potom z nich spraviť doslova zmoknuté kurence. No aj napriek tomu mala prechádzka (takmer) prázdnymi ulicami svoje čaro. Prešla som kresťanskú a arménsku časť, ktoré sa dajú spoznať podľa názvov ulíc a preferovaného písma – v kresťanskej štvrti je to latinka a všade vidíte kríže alebo nejaké patriarcháty, v arménskej je to zas, pochopiteľne, arménske písmo, obchody s pestrofarebnou keramikou a plagáty, upozorňujúce na arménsku genocídu z obdobia prvej svetovej vojny. V každom prípade vrelo odporúčam prechádzku samotným Starým mestom, a to v akomkoľvek počasí a akomkoľvek ´množstve´. Najkrajšie miesta a zážitky sú práve tie zabudnuté uličky, v ktorých sa ocitnete sami ako prst, nasávajúc atmosféru tohto jedinečného mesta! 

V kresťanskej štvrti vidíte všade latinku a kríže, v arménskej zasa arménske písmo a obchody s pestrofarebnou keramikou.

Štvrtý deň - na Olivovú horu a späť #

Kvôli šabatu je mesto v sobotu ráno vyľudnené, ale silné slnko mi dáva nádej, že by konečne nemuselo pršať. Kráčam smerom k Starému mestu, no nevôjdem do vnútra, ale kopírujem hradby cestou k Rockefellerovmu múzeu. Je to zaujímavé archeologické múzeum, do ktorého je vstup zadarmo, a ponúka celkom širokú škálu artefaktov z rôznych historických období. Vzácne sú nálezy sôch a výzdoby z ranoislamského paláca, Rímsky sarkofág so zobrazením bitky proti Amazonkám či kamenný panel z Chrámu božieho hrobu. Okrem zaujímavej prehliadky sa pri peknom počasí dá oddýchnuť na krásnom nádvorí múzea v blízkovýchodnom štýle. Kopírovaním hradieb som natrafila aj na Zedekiahovu jaskyňu, ktorá sa podľa tradície datuje do obdobia vlády kráľa Šalamúna. Aj keď to nikdy nebolo potvrdené, začiatkom minulého storočia sa tam údajne schádzali slobodomurári, ktorí považujú Šalamúna za prvého staviteľa. Jaskyňa je príjemné osvetlená, aj keď väčšia jej časť nie je turistom sprístupnená. Vstupné je prijateľné, v cene je aj prehľadný informačný leták.

Pokračujem v mojej prechádzke okolo Starého mesta. Ostávam naďalej mimo hradieb a mierim na ďalšie posvätné miesto Jeruzalema - Olivovú horu. V podstate ide o komplex niekoľkých chrámov a záhrad, vždy preplnených skupinami turistov a podnikavých taxikárov, ponúkajúcich buď cestu na vrch alebo rovno do Betlehema. Úspešne ich míňam a vydávam sa na horu cestou bez návalu áut a autobusov. Vedú tam schody, ktoré nájdete hneď pri reštaurácii za Chrámom všetkých národností (v skutočnosti ide "iba" o 12 národov, ktoré sa podieľali na financovaní kostola, ukrývajúceho nádherné mozaiky, zobrazujúce zatknutie Ježiša Krista), postavenom pri Getsemanskej záhrade - známom pútnickom mieste Judášovej zrady a Ježišovho zadržania s nádhernými olivovníkmi, tak starými, že vraj videli aj tvár Krista. Schody nahor sú z jednej strane lemované vysokým múrom, zakončeným ostatým drôtom, na druhej strane je “záhrada” plná odpadkov. V určitých miestach ponúkajú pekný výhľad na Skalný dóm. Na vrchu je niekoľko obytných domov, taxikárov, obchodíkov a Kaplnka nanebovstúpenia. I keď  “kaplnka” je v tomto prípade nadnesený názov. Je to skôr minivežička uprostred ruín staršieho byzantského chrámu, za vstup zaplatíte 5 NIS, čo tiež nepoteší. Výhľad zhora Olivovej hory na staré mesto je však naozaj krásny... 

Pri Damašskej bráne #

Cestou dole sa dá zastaviť na vyhliadkach kvôli pekných fotkám, môžete si poprezerať aj staré židovské cintoríny. V jednej zo záhrad sa práve konala koptská bohoslužba, sprevádzaná intenzívnym spevom a živou kapelou. Koptovia, kresťania so svojou tak trochu modifikovanou vierou - to je ďalšia z cirkví, ktorá si tu našla svoje miesto a dopĺňa tak jedinečný multireligiózny kolorit Jeruzalemu. 

Vchádzam do Starého mesta s jasným cieľom - nakúpiť darčeky. Opäť som si pritom užila zábavu vyjednávania – už aj obchodníci sa zo mňa smiali. Prechádzky po čarovných uličkách Starého mesta ma opäť utvrdzujú v kráse a mágii tohto mesta. Na obed si chcem dať vytúžený falafel, ale akosi nemôžem nájsť vytipovaný stánok (asi mali v sobotu zavreté). Tak opäť blúdim po uličkách až k Damašskej bráne. Bránu dal vybudovať v 16. storočí osmanský sultán Sulejman, má dve veže a začína pri nej pravý arabský bazár a trhovisko. Tu konečne natrafím na stánok s falafelom, a za najlepšiu cenu, iba osem šekelov! Bol vynikajúci, nie náhodou tu bolo veľa domácich, ktorí sa sem tiež došli najesť.

Po príjemnom osviežení smerujem k poslednej zastávke - Záhradnému hrobu, z ktorého podľa niektorých názorov povstal Ježiš Kristus. Ide o skalu, pripomínajúcu ľudskú lebku, čo len nahráva týmto teóriám. Vstupné je opäť zadarmo takže prechádzka v príjemnom prostredí určite nezaškodí.

Večerné mesto je šarmantné, opäť na mňa pôsobí svojou silnou atmosférou. Za posledné šekely si kupujem kópiu obrázku Jeruzalema z 19. storočia, ako inak, po kratšom zjednávaní. Chcela som iný obrázok, ale obchodník bol v cene neústupný a tak mi ´prischol´ tento. Nuž, v umení pouličného zjednávania sa mám ešte čo učiť. Kráčam malebými ulicami pomaly späť, blížim sa k hostelu. Cez okná niektorého prenikajú zvuky hlasnej hudby a nadšených divákov. Koniec šabatu treba osláviť naplno... 

V jednej zo záhrad sa konala koptská bohoslužba, sprevádzaná intenzívnym spevom. Ďalšia z cirkví, ktorá si tu našla svoje miesto.

Niekoľko rád na záver: #

Vstup a víza: Slováci do Izraela nepotrebujú víza, ale pri vstupe do krajiny sa pripravte na kontrolné otázky typu: ako dlho sa plánujete zdržať, kde budete bývať, či idete niekoho navštíviť, a pod. Pýtať sa vás budú aj na ceste späť, môžu vás zastaviť aj trikrát, kým sa dostanete ku kontrole príručnej batožiny. A ešte aj tam si vás môžu náhodne vybrať na hĺbkovú kontrolu batožiny – dôležité je zostať pokojný a neodporovať. Pri vstupe a výstupe dostanete kartičku, ktorá sa nelepí do pasu. Budete ju potrebovať pri odchode z krajiny. 

Mena a ceny: Oficiálna mena je šekel, za jedno euro dostanete približne štyri šekely. Na trhoch a v duty-free zónach sa dá platiť aj dolármi, v kamenných obchodoch som si to nevšimla. Izrael je drahší ako Slovensko, priplatíte si hlavne za služby a potraviny. Zjednávať sa dá hlavne s moslimskými obchodníkmi v Starom meste – pozor však na potraviny, bežné oblečenie a spotrebný tovar, ten má v drvivej väčšine fixnú cenu. No za suveníry na trhu smelo zjednávajte cenu dole.

Bezpečnosť: V podstate tu platí to, čo v ktorejkoľvek inej krajine: ak používate zdravý rozum a ste primerane opatrní, nehrozí vám bezprostredné nebezpečenstvo. V Starom meste a pri bránach je stále ozbrojená kontrola, zopár vojakov a policajtov sa prechádza aj v uliciach. Neodporúčala by som prechádzať sa osamote nočnými uličkami Starého mesta, keďže mimo sezóny väčšina stánkov zatvára už okolo pol siedmej. Najnebezpečnejšia vec, ktorá sa mi tu stala, bolo pošmyknutie na klzkej podlahe. :) 

Cestovanie v Jeruzaleme: Nie je to veľké mesto a tak sa dá presúvať bez problémov peši, ale ak chcete prekonať väčšiu vzdialenosť, je možné použiť mestskú hromadnú dopravu - autobusy alebo električku. Električková trať je aj veľmi dobrý orientačný bod, keďže vedie od hlavnej autobusovej stanici až k bránam Starého mesta. 

Ubytovanie a strava: Ponuka ubytovanie je skutočne široká – od luxusných nadnárodných hotelov až po hostely. Cena sa líši podľa polohy a luxusu, ja som mala lôžko v 6-miestnej izbe s raňajkami za 19 eur/noc, približne desať minút peši od Starého mesta. Strava je pestrá, okrem tradičnej blízkovýchodnej kuchyne tu môžete nájsť aj etiópske, čínske alebo arménske reštaurácie. Ceny za jeden chod sa pohybujú od osem do pätnásť eur, dá sa nájsť aj lacnejšie alebo drahšie. Veľmi dobrý spôsob (ak chcete ušetriť) je nakúpiť čerstvé potraviny a pečivo na trhoch, pričom najlacnejšie sa mi zdali tie v okolí Damašskej bráne (zvnútra aj zvonku).

Kultúra a náboženstvo: Vzhľadom na dôležitosť mesta ako pútnického centra je dôležité a žiadané rešpektovať jednotlivé náboženské a národnostné skupiny. Každé náboženstvo má svoje špecifické predpisy a miesta, na ktoré môžu vstúpiť len veriaci. Taktiež neodporúčam nahlas preberať kontroverzné témy, ako konflikt s Palestínou alebo antisemitizmus. Ďalšia vec, s ktorou sa často stretnete, je pozývanie obchodníkov na čaj a neustále otázky typu: ´How are you?´ ´Where are you from?´ ´What are you looking for?´... ale nebojte sa toho. Dajte si však pozor na samozvaných sprievodcov, ktorí sa k vám nanútia, chcú vás odviesť na miesta s „najlepším výhľadom“, no potom od vás budú pýtať mastnú odmenu. Najlepšie je striasť sa ich výhovorkou, že sa ponáhľate alebo už máte namierené niekam inam, prípadne sa ich rovno spýtajte, čo to stojí. Nie je potrebné byť agresívny, ale buďte priami a neústupní. Väčšinou to pochopia a vy potom nemáte výčitky svedomia. Treba vedieť, že od piatka poobedia do soboty večer je väčšina obchodov a inštitúcií zatvorená (nefunguje ani verejná doprava), ale nie je potrebné panikáriť - napríklad pri Damašskej bráne sa dá ľahko nakúpiť alebo objednať taxík.  

Michaela Šimonová

Michaela Šimonová

Michaela Šimonová

Pre vyštudovanú religionistku je v strede záujmu práve poznávanie náboženstiev, a to v akejkoľvek podobe - či už ide o žitý rituál, maľované fresky alebo staroveký chrám. Jej zbierka mytologických príbehov z rôznych krajín (a národov) celého sveta sa neustále zväčšuje a túto vášeň pretavuje aj do svojej práce. Minulé životy Buddhu, mayské chrámy v Tikale, kresťanské sviatky na Kaukaze alebo mýty statných Vikingov: záber je široký a Michaela sa vždy s radosťou podelí o zaujímavé (a často aj kuriózne) informácie z oblasti histórie, náboženstva a kultúry.

Zo zájazdu: Srí Lanka - rajská záhrada

Ľubica

Posledná úprava článku | Prečítané: 1229x

Mohlo by Vás zaujímať

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Ázia  

Palestína, Jordánsko, Izrael


náročnosť

10 dní

Trvanie

2390
F

Ázia  

Palestína, Jordánsko, Izrael


náročnosť

10 dní

Trvanie

2050
K

Ázia  

Palestína, Izrael


náročnosť

6 dní

Trvanie

1470
K

Ázia  

Palestína, Libanon, Jordánsko, Izrael


náročnosť

13 dní

Trvanie

2790

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test