Veľká päťka nie je najväčšia

Teraz si povieme čosi viac o našom zájazde Keňa, Tanzánia a Zanzibar, na ktorom navštevujeme niekoľko zaujímavých miest, čím znásobujeme šance pozorovať nie len tie najpopulárnejšie zvieratá (veľkú päťku) ale aj nespočetné množstvo ďalších. Slony, žirafy, zebry, pakone, hyeny, šakaly, levy, antilopy losie, gazely, impaly, vodnárky a prasatá bradavičnaté vídame úplne bežne. Gepardy, leopardy, nosorožce dvojrohé a tuponosé sa hľadajú ťažšie, ale šanca zazrieť ich v parkoch a rezerváciách v Keni alebo Tanzánii je pomerne vysoká.Mimochodom, vedeli ste o tom, že „veľká päťka“ nie sú najväčšie zvieratá, ktoré môžeme v Afrike stretnúť? Tento názov pochádza totiž z dávnych čias, kedy sa odvážni lovci vydávali na dobrodružné výpravy do divokej prírody peši a zvieratá veľkej päťky sa považovali za najcennejšiu loveckú trofej. Niektoré z nich sa ťažko hľadali, ako napríklad leopard, iné znamenali pre nešikovného lovca istú smrť. Do veľkej päťky patrí lev, leopard, slon, nosorožec dvojrohý (v angličtine mu hovoria čierny) a byvol. Existujú však aj iné zvieratá, ktoré sa podľa tohto vzoru zaraďujú do pätiek. Vo východnej Afrike nájdeme aj „malú päťku“ – mravcoleva (Hagenomyia tristis), nosorožteka (Oryctes nasicornis), tenkonožca (Rhynchocyon chrysopygus), byvoliarika červenozobého (Bubalornis niger) a korytnačku leopardiu (Stigmochelys pardalis) alebo „škaredú päťku“ – hyenu, pakoňa, supa, prasa bradavičnaté a bociana marabu.

Po prílete do Nairobi, (prehliadku ktorého si môžete prečítať tu) a krátkej aklimatizácii vyrážame za dobrodružstvom. Naším prvým cieľom je Národná prírodná rezervácia Maasai Mara, ktorá je súčasťou obrovského chráneného územia Serengeti-Mara, pričom Serengeti (mimochodom 10x väčšie ako Maasai Mara) sa nachádza v Tanzánii a jeho menšia sestra Mara tu, v Keni. Sú to nekonečné savany, trávnaté územia posiate kríkmi, z čoho pochádza aj jej názov. Mara znamená v jazyku pôvodných obyvateľov – Masajov –  bodkovaná. Za chránené územie bola vyhlásené v roku 1961 a jej plocha činí viac ako 1500 kilometrov štvorcových. Vzhľadom na svoj charakter – nekonečné otvorené pláne – je to jedna z najlepších destinácií na pozorovanie divej zveri na svete. Snáď všetci počuli o veľkej migrácii, kedy sa z juhu Serengeti vydá na dlhú strastiplnú púť za potravou vydá práve do Maasai Mary viac ako 1,5 milióna pakoní, ktoré sprevádza 200 tisíc zebier, 80 tisíc antilop losích a desaťtisíce gaziel, impál a iných bylinožravcov. Veľká migrácia je samozrejme obrovskou príležitosťou pre dravé šelmy – 3000 levov, množstvo leopardov, gepardov, krokodílov ale aj šakalov či supov si príde na svoje. Na safari autách s otvorenou strechou, aby sme mali čo najlepší rozhľad sa vydávame stopovať zvieratá. Je to mimoriadny zážitok, ťažko si ho vôbec predstaviť – toto treba naozaj zažiť na vlastnej koži.Maasai Mara však nie je len o zvieratách. V jej okolí totiž žije aj jeden z najznámejších kmeňov východnej Afriky – Masajovia. Patria medzi nilotické kmene, ktoré prichádzali do východnej Afriky zo severu niekedy v 15-tom storočí. Rozprávajú jazykom Maa (Maa-sai = ten, čo rozpráva jazykom Maa) a sú príbuzní sudánskym Dinkom alebo kenským Samburu („biela Masajka“ sa v skutočnosti zaľúbila do Samburu, ale Masaj znie lepšie). Sú to prevažne pastieri a do medzinárodného povedomia sa zapísali najmä svojím pestrým oblečením (ktoré im zhodou okolností priniesli škótski misionári až v 19-tom storočí), zvyklosťami ale najmä tým, že si vydobyli možnosť žiť svojím tradičným spôsobom života na okrajoch národných parkov. Návšteva masajskej dediny je preto mimoriadnym zážitkom a príjemným spestrením samotného safari.

Safari, mimochodom, znamená svahilčine, čo je umelo vytvorený jazyk, s ktorým sa dohovoríte vo východnej Afrike, cesta alebo výlet. Kam ísť na safari v Afrike si prečítate tu. V pôvodnom význame teda nemalo s pozorovaním zvierat nič spoločné. Na svoje cesty sa vydávali najskôr lovci veľkých zvierat a neskôr sa preniesol tento význam aj na cestovanie, pri ktorom sa africké zvieratá pozorovali a fotili.Po dvoch nociach v luxusnej lodgi v srdci rezervácie sa s Maasai Marou a jej obyvateľmi lúčime. Naše dobrodružstvo však pokračuje ďalej. Národný park okolo jazera Nakuru má úplne iný charakter. Nekonečné savany vystrieda kríkový porast a akáciové háje okolo známeho jazera. Kedysi tu bývalo obrovské množstvo plameniakov, keďže voda v jazere je alkalická. Začala však z nevysvetliteľných príčin stúpať a plameniaky sa odsťahovali niekoľko desiatok kilometrov ďalej na jazero Bogoria. Ani tento fakt však Nakuru (čo v miestnom jazyku znamená prašné miesto) neubralo na svojom čare. Žijú to totiž iné zaujímavé zvieratá. Z mnohých spomeniem rotchieldovu žirafu, ktorá sa od svojej masajskej príbuznej líši kresbou a tiež má svetlé „podkolienky“ a nosorožcov dvojrohých ale aj tuponosých. Tuponosé sú sem privezené z Južnej Afriky a je to ich južný poddruh, tie severské sú vďaka pytliakom, bohužiaľ, na pokraji vyhynutia. Na svete sú posledné tri, samec Sudán a dve samice. Sudán a jedna jeho družka prišli dožiť naspäť do Kene zo zoologickej záhrade v Dvůr Králové. Žiaľ, už sú natoľko staré, že nedokážu splodiť nového potomka.Naše kenské dobrodružstvo sa pomaly schyľuje ku koncu. Máme v zálohe však ešte jedno zaujímavé miesto, kde podnikneme safari na loďke. Je to jazero Naivasha, ktoré určite poznáte z príbehov o levici Elze, ktorú práve na tomto mieste vychovala Joy Adamsonová so svojím manželom Georgom a podarilo sa im ju úspešne vrátiť do prírody. Bolo to však aj miesto, kde na svadobnú cestu prišla na začiatku dvadsiateho storočia dánska spisovateľka Karen Blixen, ktorá o svojich zážitkoch napísala svetoznámu knihu Spomienky na Afriku. Tá bola tiež úspešne sfilmovaná a v hlavných úlohách vystupovali Robert Redford a Meryl Streepová. Na jazere Naivasha stretávame zopár rodín hrochov a pozorujeme niektoré z viac ako 300 druhov vtákov, ktoré tu hniezdia – kormorány, pelikány alebo orliaky jasnohlasé ale tiež sa ideme prejsť medzi byvoly, zebry či žirafy, ktoré tu okolo jazera žijú.

Vraciame sa do Nairobi, navštívime múzeum Karen Blixen. Karen si tu pre svoj prístup ku zamestnancom a podpore vzdelávania dievčat, pre ktoré otvorila pri svojej kávovej plantáži školu, nesmierne vážia. Pozrieme si tiež centrum pre záchranu žiráf, kde môžeme tieto majestátne zvieratá kŕmiť a s Keňou sa rozlúčime večerou v reštaurácii „U mäsožravca“, kde okrem bežných zvierat ochutnáme aj krokodíla alebo pštrosa.Komu by však safari v Keni nestačilo, môže s nami pokračovať do Tanzánie. Navštevujeme tu jedno z najzaujímavejších miest celej výpravy – kráter Ngorongoro. Je to kaldera milióny rokov vyhasnutej sopky s plochou 200 kilometrov štvorcových. Žije tu viac ako 20 tisíc veľkých zvierat a keďže priestor je tvorený prevažne trávnatými plochami a je ohraničený stenami krátera, zvieratá sú naozaj všade. Často tu vídame nosorožca dvojrohého, vždy množstvo pakoní, byvolov, zebier a gaziel, ale najmä obrovských levov, ktorí si užívajú hojnosť potravy. Naposledy sme napočítali viac ako tridsať kusov patriacich ku trom zo štyroch rodín, ktoré tu žijú. Dôstojnejšiu rozlúčku so safari si asi ani neviem predstaviť.

Plní zážitkov odchádzame na ostrov Zanzibar s jeho plážami s bielym pieskom a tyrkysovou vodou. Oddychujeme a pomaly spracúvame ulovené zážitky (a fotografie) z neskutočných dní strávených v jednom z posledných rajov na Zemi – Národných parkov a rezervácií východnej Afriky.

Safari njema! Šťastnú cestu!