Vianoce na Islande

Po islandsky sa Vianoce povedia Jól. Vianočné obdobie trvá 26 dní a začína 12. decembra, keď prichádza prvý „islandský Santa Claus“. Na Islande totiž nie je iba jeden pán, s ktorým sa spájajú Vianoce, ale je ich rovno 13 a nazývajú sa „Jólasveinar“ - vo voľnom preklade by sme ich mohli volať „vianoční chalani“. Celá mágia Vianoc sa končí 6. januára, keď odíde posledný vianočný chalan naspäť do hôr. Ale kto sú vôbec títo chalani a aké ságy sa s nimi spájajú?

Na severe Islandu v okolí jazera Mývatn sa nachádza miesto zvané Dimmuborgir. Toto miesto vzniklo sopečnou činnosťou už asi pred 2 300 rokmi a je domovom Jólasveinar, ich rodičov a jednej obrovskej čiernej mačky. S miestom sa spája veľa legiend a príbehov. Niektoré dokonca hovoria, že toto je to miesto, kam spadol Satan, keď ho vyštvali z neba.

Najznámejšie príbehy sa však viažu na samotných Jólasveinar, o ktorých nachádzame zmienky v rôznych islandských ságach už od 17. storočia. Sú vyobrazení ako trollovia s bielymi bradami, v stredovekom islandskom oblečení. Takže na tradičného Santa Clausa v červenom môžete rovno zabudnúť.

Pôvodne boli príbehy o týchto vianočných chlapcoch používané na strašenie detí, aby sa dobre správali, pretože každý jeden z nich sa venuje špecifickej nepleche, ktorou vám znepríjemní deň. Môžeme ich rozdeliť do troch skupín:

V 20. storočí a vplyvom Santa Clausa sa ich príchod deťom viaže už aj s darčekmi, a tak majú dôvod poslúchať, ak si chcú každé ráno v topánke nájsť niečo sladké, a tie neposlušné si nájdu len zhnité zemiaky.

Večer pred 12. decembrom si každé dieťa na Islande pripraví topánky do okna a zaspáva s očakávaním na príchod prvého chalana. Volá sa Stekkjarstaur a s jeho príchodom sa začína celé toto vianočné dobrodružstvo. Každý vianočný chalan dostal meno presne podľa neplechy, na ktorú sa špecializuje.

Stekkjarstaur veľmi rád otravuje ovce a kradne im mlieko. Legenda hovorí, že chodí tak, ako keby boli jeho nohy z dreva, a tak si pomáha palicou pri chodení. Niektorí dokonca tvrdia, že sa vo voľnom čase venuje joge, no nikdy sa to nepotvrdilo. Je veľmi tvrdohlavý, konzervatívny a miluje dodržiavanie pravidiel. Je najvyšší spomedzi jeho bratov. Keďže prichádza ako prvý, tak prvý aj odchádza naspäť do Dimmuborgiru – 25. decembra.

Večer pred 13. decembrom sa na cestu vydá aj Giljagaur, ktorý ostáva až do 26. decembra. Rád sa skrýva v roklinách a priekopách neďaleko usadlostí a čaká na správnu chvíľu, aby sa mohol vplížiť do kravína, kde kradne penu z čerstvo nadojeného mlieka. Giljagaur rozumie kravám, a tak ho môžete nachytať jedine vtedy, ak sa s jednou zakecá. Často je zobrazovaný so sivými vlasmi a veľmi jednoduchom oblečení.

Stúfur prichádza 14. decembra a jeho meno po islandsky znamená "krátky", z čoho vyplýva, že je najnižší spomedzi vianočných chalanov. Aj napriek jeho vzrastu je však veľmi silný. Iróniou je, že tento miniatúrny bojovník je na ceste vám ukradnúť panvice, z ktorých olizuje zvyšky tuku a masti, takže nebuďte prekvapení, ak vám 14. decembra zmizne panvica hneď po tom, ako si na nej urobíte slaninu. Odchádza 27. decembra.

Deň 15. december patrí príchodu Þvörusleikir, ktorý sa zdrží až do 28. decembra. Jeho meno vo voľnom preklade znamená „olizovač lyžíc“. Je vykresľovaný ako vysoký, tenký chlapík, ktorý kradne drevené lyžice, dúfajúc, že z nich môže zlízať pozostatky jedla. Pôvodne však táto jeho lyžica nebola lyžicou, akú dnes poznáme. Išlo o dlhý kuchynský nástroj s hrotom na konci z vikingskej doby nazývaný „þvera“. V tej dobe sa jedlom neplytvalo a nástroj sa skôr podobal veľmi plochej a úzkej špachtli.

Na ďalší deň (16. december) prichádza Pottaskefill. Jeho meno môžeme do slovenčiny preložiť ako „olizovač hrncov“. Majte sa však na pozore, lebo tento chlapík trpezlivo čaká, kým vy dovaríte, potom sa bleskovo vkradne dnu a „vyčistí“ vám všetky zbytky z hrncov. Toho by ste si doma aj nechali, keby ste vedeli, že tie hrnce už po ňom netreba umývať, však? Na cestu domov sa vydáva 29. decembra.

Presne sedem dní pred Vianocami prichádza chlapík menom Askasleikir (olizovač misiek), ktorý ostáva do 30. decembra. V minulosti, najmä na farmách, Islanďania jedli z misiek s viečkom. Toto viečko chránilo jedlo pred vychladnutím a medzi sústami si túto misku Islanďania dávali na zem pod posteľ. Askasleikir sa tak vždy skryje pod posteľ, čaká, kým zaspíte, a potom sa vrhne na vylizovanie vašej misky.

O deň neskôr príde siedmy chlapík - Hurðaskellir. Jeho prítomnosť budete určite počuť, je totiž veľmi hlučný, rád trieska dverami, hlavne v noci, aby vás zobudil. Jeho meno môžeme vo voľnom preklade preložiť ako „trieskač dverí“ a je to veľký vtipálek. Ochrániť vás pred ním môže len to, že dvere poriadne zamknete, aby nemal čím v noci búchať. Odchádza 31. decembra.

A dňa 19. decembra prichádza milovník typického islandského jedla Skyr - Skyrgámur. Ak sa pýtate, čo je skyr, tak je to mliečny produkt s veľmi vysokým obsahom bielkovín, podobný jogurtu s precedeným mliekom, ale oveľa zdravší a hustejší ako naše jogurty. Majte sa preto na pozore a radšej si strážte chladničku. Skyrgámur je z tých menej bystrejších vianočných chalanov. Počas leta zbiera rosu, v zime zas snehové vločky a potom sa čuduje, keď mu jeho zbierky záhadne miznú. Ostáva do 1. januára.

Ako ďalší zo severu príde Bjúgnakrækir – 20. decembra. Narozdiel od Skyrgámura uprednostňuje občerstvenie s vysokým obsahom cholesterolu. Skrýva sa v kríkoch neďaleko udiarní, kde striehne na čerstvé klobásy, ktoré vám chce ukradnúť. Je veľmi dobrý akrobat a aj napriek tomu, že sa bojí výšok, sa dokáže vyšplhať aj na tie najvyššie trámy udiarní, z ktorých vám visia klobásy.

V dobe Vikingov boli zimy najťažším obdobím, čo sa jedla týka, a tak údenie, nakladanie, sušenie a konzervovanie boli jediné spôsoby, ako sa dali potraviny uchovať na zimu. Vaše klobásy sú tak v ohrození pred týmto chlapíkom až do 2. januára.

My v BUBO odporúčame ochutnať tento párok "so všetkým", a teda dostanete párok v rožku s čerstvou cibuľkou, smaženou chrumkavou cibuľkou, pylsusinnep (špeciálna islandská sladká hnedá horčica), remuládou a kečupom. Vôbec sa teda nebudeme čudovať, ak tu počas vianoc prichytíme aj Bjúgnakrækir, ako kradne tieto slávne párky.

Jeden z najstrašidelnejších vianočných chlapíkov však prichádza 21. decembra a volá sa Gluggagægir. Nakúka spoza okna do domov a sleduje, čo by mohol ukradnúť. Niektorí ho považujú za veľmi zvedavého, no neškodného, a iní pridávajú k jeho zvedavosti aj zlovestnú auru a popisujú ho ako voyeura. Nech je však pravda akákoľvek, pokiaľ s jeho nakúkaním nesúhlasíte, tak vám odporúčam si zatiahnuť závesy. Na cestu domov sa vydáva 3. januára.

Dňa 22. decembra prichádza Gáttaþefur, ktorý má neobyčajne dobrý čuch, a preto je zobrazovaný s veľkým nosom. Podľa čuchu vie nájsť, kde skrývate tradičnú vianočnú islandskú pochúťku - Laufabrauð a iné sušienky a koláčiky.

Prípravu Laufabrauð - „vianočného sladkého chlebíka“ by som prirovnala k zdobeniu medovníkov, keď sa stretne celá rodina, babka pripraví cesto a všetci sa podieľajú na vyrezávaní rôznych tvarov do cesta a následne sa vysmaží v oleji. Gáttaþefur odchádza do Dimmuborgir 4. januára.

Dňa 23. decembra zo severu prichádza Ketkrókur, v doslovnom preklade háčik na mäso. Je veľmi prefíkaný, vynaliezavý a hlavne známy milovník mäsa. Pomocou háku kradne údené jahňacie, ktoré máte nachystané na slávnostnú večeru. Jeho stratégia spočíva v spustení háku cez kuchynský komín a pomocou tejto roky trénovanej techniky sa mu to aj vždy podarí. Je otázne, či sú v bezpečí tí, ktorí komín nemajú. Domov sa vracia 5. januára.

Ako posledný prichádza Kertasníkir 24. decembra. Rád sleduje deti a chce im ukradnúť sviečky, pretože tie sa kedysi vyrábali z tuku, čo znamená, že boli jedlé. V súčasnosti sa to môže zdať ako trápny žart, no v dávnych časoch boli sviečky jediným dostupným zdrojom svetla a o to horšie pre Islanďanov, ktorí majú počas decembra len pár hodín denného svetla. Práve jeho odchod ukončí celé vianočné obdobie – 6. január.

Asi sa nestíhate čudovať, čo všetko je počas Vianoc na Islande možné, a to ste ešte nespoznali ich rodičov Grýlu (matka) a Leppalúði (otec). Grýla je z polovice troll a z polovice zlobor, no pôvodne nebola vôbec s Vianocami spájaná. Z tejto ženy majú strach všetky islandské deti, pretože ságy o nej hovoria, že zje každé zlé dieťa. V začiatkoch sa počet a vyobrazenie jej synov líšil v závislosti od miesta, kde sa o nich hovorilo.

Používali sa na strašenie detí, no dánsky kráľ namietal proti tomu, aby ich používali na zastrašovanie detí, a tak v roku 1746 úplne zakázali využívanie týchto legiend na prehnané vzbudzovanie strachu u detí. V období Vianoc prichádza Grýla do miest, kde od rodičov pýta neposlušné deti, z ktorých si varí polievku pre seba a svojho pomerne lenivého tretieho manžela Leppalúð, ktorý na ňu čaká v Dimmuborgir. Grýla má údajne omnoho viac detí z predchádzajúcich manželstiev, ale málokedy sa spomínajú.

Ďalšou známou postavou tejto vianočnej rodinky je ich obrovský kocúr Jólakötturinn. Preto sa nečudujte, keď v centre Reykjavíku narazíte na obrovského vysvieteného čierneho kocúra. Legenda hovorí, že ak pred Vianocami nedostanete nejaké pletené oblečenie, tak si pre vás Jólakötturinn príde a zožerie vás.

Je to z toho dôvodu, že v tomto období by už v každej rodine mala byť všetka ovčia vlna spracovaná a vaša babka by mala mať už všetky svetre, ponožky a čiapky upletené a rozdané rodinným príslušníkom, ktorých chce uchrániť pred Jólakötturinn.

Deň pred Vianocami 23. december sa nazýva Þorláksmessa – v preklade Omša svätého Thorlaka. Thorlak Thorlasson je patrón Islandu, ktorý od roku 1178 pôsobil ako biskup v Skálhote. V tento deň sa dokončuje ozdobovanie stromčeka, zabalia sa všetky darčeky a Islanďania sa stretávajú s kamarátmi a rodinou pri pive. Tradičným jedlom na tento deň je fermentovaná rajovitá ryba – po islandsky kæst skata, ktorá sa väčšinou podáva so zemiakmi.

24. december Aðfangadagur je najdôležitejší zo všetkých vianočných dní. Už od rána sa všetci pripravujú na večeru, ktorá začína okolo šiestej. Najtypickejšie jedlá podávané v tento večer sú údené jahňacie mäso, uvarené ako šunka, podávané s rôznymi zeleninovými prílohami. Na stole však nájdete už aj vyššie spomínaný tradičný Laufabrauð, teda pokiaľ vám ho Gáttaþefur všetok nezjedol.

Podávať sa bude aj typický islandský vták rjúpa – po slovensky snehuľa. Pôvodne to bolo jedlo pre chudobnejších, no dnes ho nájdete takmer na každom stole. (Tento vták je známy tým, že mení farbu peria, aby splynul s prostredím. V zime je biely a v lete je hnedý.) Podáva sa pečený s karamelizovanými zemiakmi, červenou repou a omáčkou.

Ďalšie jedlo, ktoré môžete nájsť na islandskom vianočnom stole, je marinovaný alebo nakladaný sleď. Zo sladkostí by sme mohli spomenúť sušené pusinky, islandské medovníky a nesmie chýbať ani tradičný koláč zvaný Jólakaka plnený hrozienkami alebo iným sušeným ovocím. Ten rozvonia celú domácnosť vďaka pridanému kardamónu.

Na prípitok sa podáva Brennivín, známy ako „čierna smrť" – je to typický islandský alkohol vyrábaný z fermentovaných zemiakov alebo obilia.

S týmto dňom sa viaže aj jedna krásna islandská tradícia nazývaná Jólabókaflód. Túto by sme mohli voľne preložiť ako „vianočná záplava knihami". Pre Islanďanov sú knihy veľmi dôležité, lebo milujú čítanie, a tak sa v tento deň obdarovávajú knihami, ktorých čítaním strávia celý večer po rozbalení ostatných darčekov.

25. december – Jóladagur je deň ako stvorený na strávenie s rodinou hraním hier, jedením, čítaním a pozeraním filmov. Takzvaná vianočná pohodička.
26. december - Annar í jólum, je deň, keď Islanďania navštívia vzdialenejšiu rodinu, s ktorou neboli počas predchádzajúcich dní, a tiež sa stretnú s priateľmi v baroch, pretože práve od tohto dňa je všetko znova otvorené.

Silvester na Islande je kapitola sama o sebe. Je to tá najväčšia párty s 600 tonami ohňostrojov, akú v Reykjavíku môžete zažiť. 31. december nazývaný Gamlaársdagur (v preklade Deň starého roka) alebo Gamlárskvöld (v preklade Večer starého roka) je deň, keď sa priatelia a rodiny stretnú a zaspomínajú na celý predchádzajúci rok.

Medzi tradície tohto dňa patrí aj sledovanie televízie, a to konkrétne programu Áramótaskaupið. Je to komediálny špeciál, v ktorom môžete vidieť rôzne vtipné skeče satirizujúce udalosti z predchádzajúceho roka. Následne sa všetci poberú do mesta či už na ohňostroje, alebo na táboráky.

Prvý januárový deň ostrovania iba oddychujú a snažia sa „zbaviť opice“ z predchádzajúceho večera.

Deň 6. január je posledný oficiálny deň obdobia Vianoc. Nazýva sa Þrettándinn – v preklade 13. deň Vianoc. To znamená, že prešlo 13 dní od 24. decembra. Tento deň Islanďania oslavujú pri táborákoch s ohňostrojmi, večerou s priateľmi a elfím tancom. Vatry pre elfov, nazývané aj álfabrennur, sú bežnou súčasťou tohto sviatku a konajú sa po celej krajine a na mnohých miestach v Reykjavíku.

Podľa starých mýtov je to magický deň, keď sa dejú zvláštne veci – tulene sa premieňajú na ľudí, kravy dokážu hovoriť a víly sa sťahujú do nových domčekov. Ale hlavne je to deň, keď sa nám obyčajným ľuďom ukážu elfovia, deň, keď kráľ a kráľovná elfov chodia po krajine a zdravia ľudí pri táborákoch.

Ľudia oblečení v kostýmoch škriatkov a trollov tam spievajú piesne o škriatkoch a tancujú okolo veľkých ohňov, často zložených z použitých vianočných stromčekov. Ponechanie si vianočného stromčeka po tomto dni sa na Islande považuje za vrchol nevkusu. Tak čo, veríte tomu aj vy, alebo sa pôjdete presvedčiť na vlastné oči?

Vianočné a novoročné sviatky na Islande sú čarovným spojením temnoty a svetla, ticha a osláv, tradícií a moderny. Zatiaľ čo v iných krajinách ide skôr o konzumné sviatky, na Islande sú Vianoce a Silvester hlboko zakorenené v kultúre, folklóre a komunite. Ak túžite po Vianociach, ktoré vás vrátia k podstate - k rodine, prírode a pokoju - Island je tým pravým miestom.

A keď sa polnočné nebo rozžiari farbami ohňostroja nad Reykjavíkom alebo keď čítate knihu v horúcom prameni so šálkou kakaa v ruke, pochopíte, prečo sú islandské sviatky nezabudnuteľné.