Na sviatok holi sme vyháňali diabla

V Delhi dnes v obchode v priestoroch hotela Ashoka kúpite Porsche, v Meridiene Ferrari a v showroome v hoteli Shangri La najnovší Rolls Royce. No stačí kúsok odbočiť z cesty a zažijete stredovek. Na fotografii veriaci kráčajú okolo chrámu a v protismere robí kotúle psychicky narušená žena. Nikto sa nečuduje, všetko vyzerá veľmi prirodzene. Iba jeden mladý muž sa uhýba, aby mu nezavalila nohu, no keď ho žena minie, tvári sa, akoby to bolo čosi úplne bežné, robiť kotúle v prachu. 

Táto fotografia bola nafotená na druhý deň po sviatku Holí, čo je akýsi Nový rok v mnohých oblastiach Indie. Ten sa začína pri západe slnka, kedy sa končí zima (mesiac phalguna), zapaľujú sa ohne a páli sa indická moréna (holika). Ide o spálenie starého roka, spálenie hriechov. Dobro opäť zvíťazí nad zlom. 

Dnes sa pri splne mesiaca začína jar (mesiac čajtra) a teda nový rok. Všetko staré sa končí a na jar sa rodí to nové. Indoeurópania majú veľa spoločného. Hinduizmus je však dvakrát starší a k prírode omnoho bližší než kresťanstvo. Je logické, že nový rok sa začína na jar. Holi je inak veľmi populárny sviatok, je to taká obdoba našich karnevalov, iba v tento jeden deň sú si všetci rovní.

Pôvodné varny (farby) sa počas sviatku zrušia hrubým nánosom iných farieb. Základ Holí je totiž farbenie sa navzájom. Aspoň na chvíľu, aspoň na jeden deň nevidieť vašu farbu, vašu kastu. Náznak rovnosti robí ľudí až bláznivo šťastnými a dopomáhajú si k eufórii bangom, mliečkom z marihuany. O to sú oslavy nekontrolovanejšie, bujaré, vymykajúce sa spod kontroly.

Vyrážame do môjho tajného chrámu, ktorý už roky navštevujem. Takýto zážitok nie je pre každého. Pre Európana je to šok. Hypermoderná high tech India je ďaleko a tu v chráme vládne stredovek. Ide o toto: keď v rodine niekto psychicky ochorie, nejdú k psychiatrovi, ale priviažu svojho milovaného na reťaz a dopravia v procesii sem. Tu chorý podstúpi liečbu za prítomnosti celej rodiny. Váľanie sa v bahnitej vode, kotúle v prachu (ako na fotografii), tanec a srdcervúce modlitby pri mrežiach. Som tu v chráme už štvrtý raz a videl som, ako na pacientov kládli veľké horúce balvany, oblievali ich vriacou vodou, aby diabla vyhnali.

Viete si predstaviť tú zvukovú kulisu... Škrekot, výkriky, plač, veľký blázinec. Žiadna stolička, žiadny ušiak u psychiatra, žiadna pokojná atmosféra, všetko je naopak. Ľudia roztrúsení celý deň naokolo sa začínajú presúvať dovnútra, aj na indické pomery je tu tlačenica, veľa ľudí, desaťtisíce. Slnko bude o chvíľu zapadať a to je ten správny čas duchov. Kňazi sa začali modliť, bubny, citary hrajú tú tiahlu zvláštnu hudbu a do toho monotónny hlas vrchného kňaza a opäť a opäť dokola. Ženy vo voľných šatách s rozpustenými dlhými čiernymi vlasmi posedávajú okolo, niektoré sú pripútané reťazou o stenu či mreže. Hudba a modlitby prebiehajú asi pol hodinu, ručí to z nekvalitných reproduktorov. 

A zrazu sa to stane. Ženy napadnuté diablom padnú do tranzu, jedna po druhej. Prvá začne točiť hlavou, vlasy jej lietajú vo veľkých kruhoch, zachytím neprítomný pohľad. Potom druhá, tretia, je to ako domino. Svet pre nich prestal existovať. Hudba hrá silnejšie, keď to vidí dav, začína taktiež šalieť. Duchovia sú teraz s nami, poletujú medzi nami, opúšťajú telá chorých. Je to ako na diskotéke na Ibize s tonami extázy. No tu sa drogy a ani alkohol nepodávajú. „Opustím jej telo. Opustím ich telo navždy!“ kričí kňaz. Potom sa ženy preberajú, odvádzajú ich do jaskyne, kde uzamknú zlých duchov. Je to šokujúce. Nakoniec rozbijú kokosový orech a tým rituál ukončia. 

Dôkazom úspechu liečby sú tisíce zámkov zavesených na mrežiach. „Myseľ sa oslobodí. Funguje to na sto percent,“ hovorí Dakshesh, ktorý osobne pozná pár prípadov, kde to zabralo. Dakshesh vyštudoval univerzitu v USA a je to brahman = najvyššia kasta. Bol aj v Bratislave, poznáme sa dlho a poznám aj jeho otca a strýka. 

„Mojej susede zomrel manžel a ona sa následne pomiatla. Tu v tomto chráme kňazi zistili, že jej muž vstúpil do jej tela. Vyhnali ho!“ hovorí Dakshesh s absolútnou samozrejmosťou. Verí, že diabla (prevteleného Ravanu) z tela vyženiete s pomocou opičieho boha Hanumana práve v tomto chráme a týmito metódami. Myslíte si, že je to povera? Myslíte si, že takáto liečba nemôže fungovať? Ako syn fyzikálneho chemika, univerzitného profesora, vzdelanca, by som mal tie čary zamietnuť. No ako vyštudovaný lekár viem, že v psychiatri stále tápeme. A čo keď kotúle okolo chrámu fungujú lepšie než Leponex?