Holi - instagramový sviatok farieb a vyháňanie diabla

Holika bola sestra mocného kráľa, ktorý chcel, aby ho všetci uctievali ako boha. Ale jeho vlastný syn bol oddaný bohovi Višnuovi, a tak sa ho jeho vlastná teta rozhodla upáliť. Bohovia však tieto plány zmarili a miesto syna zhorela zlá teta Holika.

Na druhý deň ráno, keď ľudia našli jej popol, začali sa ním ohadzovať tak, ako to robia až dodnes - s farebnými práškami. Ide však len o jednu z legiend, ktoré sa spájajú so sviatkom Holi.

Ďalšia hovorí o bohovi Krišnovi, ktorému je tento sviatok zasvätený. Krišna je totiž modrý (tu zistíte, že hinduistická fantázia nemá hraníc) a vraj keď sa zaľúbil do svojej vyvolenej Radhy, veľmi sa hanbil za svoju farbu. Mama mu poradila, nech aj on Radhu nafarbí, a tak sa začali ohadzovať farebnými práškami.

Toto všetko sú, samozrejme, rozprávky, ale niekde za tým sa skrýva pravda. Myšlienka pálenia Holiky je preto jasná. Dobro opäť víťazí nad zlom. No zároveň je to spálenie starého roka, lebo sa začína jar (a končí sa zimný mesiac phalguna), a teda zároveň aj nový rok.

Festival Holi sa oslavuje vždy na jar (mesiac čajtra), no pevný dátum nemáme. Ide o pohyblivý sviatok a každoročne má iný dátum. Spoločným faktorom je jar, kedy si telo zvyká na teplotné zmeny a je teda zvýšená šanca chytiť nejakú chorobu.

Farebné prášky, ktorými sa ľudia obhadzujú, boli kedysi vyrábané z rastlín ako kurkuma, tulsi či červená repa. Takže ohadzovanie sa týmito farbami bola akási forma prevencie pred jarnými vírusmi.

Dnes sú farby už chemické, aj keď postupne sa v Indii a ďalších kútoch začínajú vracať k tým pôvodným - rastlinným. Chemické farby sú ťažko zmývateľné a môže sa stať, že aj týždeň po Holi budete mať ružové vlasy alebo zelené očné bielka.

Indovia ale majú na to jeden trik - namažte sa olejom od hlavy po päty ešte predtým, ako sa začnete hrať a farby sa potom budú dať ľahko umyť.

V jeden deň večer sa založí vatra a vykonajú sa rituály. Vo vzduchu sa objavia prvé farebné prášky, ale to je zatiaľ stále „len“ otvorenie festivalu. Skutočná hra sa začne až na druhý deň ráno. Zoberiete si niekoľko kíl farebných práškov a vyrážate do ulíc.

Hrajú sa všetci - vek, kasta ani pohlavie tu v tento deň nehrajú žiadne rozdiely. Celé ulice sú posiate farbami a všetci sa veselo smejú. Niekedy sa smejú až podozrivo veľa, a to preto, že pri hrách radi popíjajú Bhang - marihuanové mliečko, ktoré je tiež súčasťou osláv.

Moderná doba prináša aj rôzne výdobytky, ktoré vám pomôžu nafarbiť ešte viac ľudí. Môžete zohnať napríklad vodné pištole s nápisom „Ganga power”, do ktorých namiešate farby s vodou a budete nezastaviteľní.

Poobede sa hry pomaly upokoja, ale farby na uliciach ostanú ešte zopár dní a pripomínajú nám, že svet nemusí byť iba čierno-biely. Aj preto som tento sviatok zaradil medzi najfantastickejšie festivaly sveta.

Teraz vám opíšem zážitok, ktorý nie je pre každého, no ako hovoríme v BUBO, zážitok nemá byť pozitívny či negatívny, ale silný. A tento veru silný bol. Najmä pre Európana priam šok. Hypermoderná high tech India je ďaleko a tu v mojom tajnom chráme vládne stredovek.

Už roky ho pravidelne navštevujem a ide o nasledovné - keď v rodine niekto psychicky ochorie, nejde sa k psychiatrovi, ale priviažu svojho milovaného na reťaz a dopravia v procesii sem. Tu chorý podstúpi liečbu za prítomnosti celej rodiny.

Váľanie sa v bahnitej vode, kotúle v prachu (ako na fotografii pod odsekom), tanec a srdcervúce modlitby pri mrežiach. Bol som v tomto chráme už štyri razy a videl som, ako na pacientov kládli veľké horúce balvany, oblievali ich vriacou vodou, aby diabla vyhnali. Viete si predstaviť tú zvukovú kulisu...

Škrekot, výkriky, plač, veľký blázinec. Žiadna stolička, žiadny ušiak u psychiatra, žiadna pokojná atmosféra, všetko je naopak. Ľudia roztrúsení celý deň naokolo sa začínajú presúvať dovnútra, aj na indické pomery je tu tlačenica, veľa ľudí, desaťtisíce. Slnko zapadá, a to je ten správny čas duchov.

Kňazi sa začali modliť, bubny a citary hrajú tú tiahlu zvláštnu hudbu a do toho monotónny hlas vrchného kňaza a opäť a opäť dokola. Ženy vo voľných šatách s rozpustenými dlhými čiernymi vlasmi posedávajú okolo, niektoré sú pripútané reťazou o stenu či mreže. Hudba a modlitby prebiehajú asi pol hodinu, ručí to z nekvalitných reproduktorov.

A zrazu sa to stane. Ženy napadnuté diablom padnú do tranzu, jedna po druhej. Prvá začne točiť hlavou, vlasy jej lietajú vo veľkých kruhoch, zachytím neprítomný pohľad. Potom druhá, tretia, je to ako domino. Svet pre nich prestal existovať. Hudba hrá silnejšie, keď to vidí dav, začína taktiež šalieť.

Duchovia sú teraz s nami, poletujú medzi nami, opúšťajú telá chorých. Je to ako na diskotéke na Ibize s tonami extázy. No tu sa drogy a ani alkohol nepodávajú. „Opustím jej telo. Opustím ich telo navždy!“ kričí kňaz. Potom sa ženy preberajú, odvádzajú ich do jaskyne, kde uzamknú zlých duchov. Je to šokujúce. Nakoniec rozbijú kokosový orech a tým rituál ukončia.

Dôkazom úspechu liečby sú tisíce zámkov zavesených na mrežiach. „Myseľ sa oslobodí. Funguje to na sto percent,“ hovoril Dakshesh, ktorý osobne pozná zopár prípadov, kde to zabralo. Dakshesh vyštudoval univerzitu v USA a je to brahman = najvyššia kasta. Bol aj v Bratislave, poznáme sa dlho a poznám aj jeho otca a strýka.

„Mojej susede zomrel manžel a ona sa následne pomiatla. Tu v tomto chráme kňazi zistili, že jej muž vstúpil do jej tela. Vyhnali ho!“ hovorí Dakshesh s absolútnou samozrejmosťou. Verí, že diabla (prevteleného Ravanu) z tela vyženiete s pomocou opičieho boha Hanumana práve v tomto chráme a týmito metódami.

Myslíte si, že je to povera? Myslíte si, že takáto liečba nemôže fungovať? Ako syn fyzikálneho chemika, univerzitného profesora, vzdelanca, by som mal tie čary zamietnuť. No ako vyštudovaný lekár viem, že v psychiatri stále tápeme. A čo keď kotúle okolo chrámu fungujú lepšie než Leponex?

Skvelý sviatok Holi sa oslavuje aj v susednom Nepále a hlavnom meste Kathmandú. Rovnako tak sa zvykne oslavovať aj v obľúbenom Singapure, a to ako v indických štvrtiach, tak aj mimo nich. Dnes však preniklo Holi už prakticky do celého západného sveta a oslavuje sa aj v Nemecku, Veľkej Británii či USA.

Hinduisti oslavujú Holi po celom svete a geniálne oslavy sviatku môžete zažiť napríklad aj v austrálskom Melbourne. Indickí študenti zase zvyknú oslavovať Holi vo veľkom v kanadskom Vancouveri.

Samozrejme, veľkou indickou komunitou oplýva aj juh Afriky – či už Juhoafrická republika, Maurícius alebo Madagaskar. Aj tu teda na viacerých miestach zažijete Holi.

Aby som to zhrnul, všetko staré sa končí a na jar sa rodí to nové. Aj Holi je dôkazom, že indoeurópania majú veľa spoločného. Hinduizmus je však dvakrát starší a k prírode omnoho bližší než kresťanstvo. Je logické, že nový rok sa začína na jar.

Holi je (zaslúžene) veľmi populárny sviatok. Ide o akúsi obdobu našich karnevalov, iba v tento jeden deň sú si všetci rovní. A o to je výnimočnejší. Zažiť Holi priamo v Indii, to je zážitok, ktorý vám zo srdca prajem.

Happy Holi, my friends!