Ženeva – gejzír bohatstva a poklady jazera

Odpoveď na otázku z perexu tohto blogu nájdete na konci samotného textu. Určite ju však vytušíte skôr. Najzápadnejšie položené švajčiarske mesto je skutočným pokladom. Nebavíme sa pritom len o peniazoch samotných. Vysoká cena, ktorú so sebou prináša Ženeva, je spôsobená predovšetkým prostredím a čistotou.

Ide o skutočnú krásku ukrytú pod Alpami s úžasným okolím a pestrou históriou. A cesta okolo Ženevského jazera je jedna z tých vôbec najkrajších, ktoré môžete absolvovať v rámci spoznávania európskej prírody.

Ženeva bola sprvu rímskou osadou. Prvá zmienka o nej sa datuje k roku 58 pred Kristom. Mesto bolo spomenuté v latinských textoch Juliusom Cézarom sformulované ako Genava – pravdepodobne z keltského slová genawa od kmeňa genu (ohnúť, koleno), vo význame ohýbajúca sa rieka alebo ústie. Etymológiu tohto slova zdieľa aj talianske prístavné mesto Janov (v taliančine Genova).

Počas stredoveku sa Ženeva rýchlym tempom rozrástla na dôležité obchodné mesto v srdci Európy. V prvom rade bola jej najväčším plusom strategická poloha. Mesto dobyli postupne viacerí, pre ktorých sa Ženeva stala cieľom, nakoniec sa ale v roku 1535 etablovala ako nezávislá republika. Konečnú nezávislosť ale získala v roku 1602 po neúspešnom pokuse Carla Emanueleho, vojvodu zo Savojska, ktorý ju nedobyl. Oslava úspešnej obrany mesta sa koná dodnes – známa ako l'Escalade.

Po zrušení nantského ediktu v polovici 17. storočia sa Ženeva stala hlavným útočiskom prenasledovaných protestantov z celého kontinentu. Ženevská utečenecká populácia, priťahovaná učením Jána Kalvína, Johna Knoxa a Theodora Bezu, explodovala a mesto získalo titul a označenie „protestantský Rím“. Toto obdobie prinieslo aj prvé vlny hodinárov, klenotníkov a iných remeselníkov, ktorí čoskoro preslávili Ženevu po celom svete svojimi zručnosťami.

Počas nasledujúcich storočí priťahovala Ženeva mnoho bohatých aristokratov, ktorí si v okolí mesta založili veľkolepé majetky. Boli to napríklad Voltaire, Jean-Jacques Rousseau a ďalší filozofi a umelci nasledovali čoskoro. Písal sa 12. september 1814, keď sa Ženeva pripojila ku Švajčiarskej konfederácii a rýchlo sa rozrástla ako bankové centrum a vodca priemyselnej revolúcie v Európe.

Koncom storočia, v roku 1864, založil Henry Dunant Červený kríž, čím položil základy modernej koncepcie mesta ako medzinárodného centra a bojovníka za ľudské práva. Prvé zvolanie Spoločnosti národov sa uskutočnilo v roku 1920, po ktorom nasledovalo otvorenie Európskeho sídla Organizácie Spojených národov v roku 1946.

Dnešná Ženeva je produktom toho najlepšieho zo svojej histórie, čerpá z mnohých kultúrnych vplyvov a poskytuje útočisko mieru, ktoré slúži ako vzor pre zvyšok sveta.

Ženeva nielenže pravidelne získava „titul“ najdrahšieho mesta na život v Európe (pokiaľ ju nepredbehne Zürich), ale pravidelne figuruje v rebríčku top 10 najdrahších miest sveta. Umiestnila sa pritom už aj v najdrahšej trojke.

Na vysoké ceny za služby a bývanie sa musíte pripraviť v rámci celého Švajčiarska – sú prisposobené domácim obyvateľom, ktorí zarábajú vynikajúco (napríklad vodič električky si dokáže zarobiť vyše 7 000 eur mesačne, smetiari zarábajú zhruba 3 500 eur). Ženeva je drahá na život predovšetkým čo sa týka cien bývania.

Podľa posledných štatistík tu dom o rozlohe 192 m^² stojí v priemere 2 700 000 eur, a teda za m^² rodinného domu zaplatíte 14 000 eur. Ak sa uskromníte a poviete si, že vám stačí byt, zaplatíte cca 1 700 000 eur a priemerná cena štvorcového metra je 13 800 eur. Stačí vám aj podnájom? Tak to si pripravte 5 200 eur mesačne. Áno, platí sa tu švajčiarskými frankmi, tie však majú približne rovnakú hodnotu ako euro.

Dôvod, prečo chcú ľudia žiť v Ženeve a okolí je jednoduchý. Nejde ani o krásnu prírodu a okolie, ale skôr dobré zárobky. Ženeva je pomerne malé mesto, o viac ako polovicu menšia než Bratislava, nehnuteľností tu nie je veľa, preto ich ceny stúpajú a trend klesať tak skoro nebude. Ľudia sa obvykle usídlia niekde v okolí mesta – vo Francúzsku či kantóne Vaud, kde sú aj služby či potraviny lacnejšie.

Ženeva to však svojím obyvateľom kompenzuje vysokými zárobkami. Kým v hraničnom Francúzsku zarobíte v rámci istého typu profesie povedzme 2 000 eur, v Ženeve dostanete za tú istú prácu minimálne dvojnásobok. 

Prečo sú ale okrem nehnuteľností v Ženeve drahé aj služby? Aj tu je odpoveď jasná – nielen pre platy obyvateľov, ale aj klientelu. Tým, že v Ženeve je jedno zo sídiel OSN, navštevujú mesto politické elity. Láka tiež mnoho bohatých Arabov, ktorí tu radi trávia čas. A svetové celebrity tu po minulé roky pravidelne chodili na Ženevský autosalón rezervovať si tých najlepších nových štvorkolesových tátošov.

Bohaté mesto navštevujú bohatí ľudia, ktorým takéto ceny problém nerobia a radi pôjdu aj do najdrahších luxusných reštaurácií. Zároveň je v Ženeve tlak na verejnú dopravu kvôli ľuďom, ktorí radšej bývajú v inom kantóne či vo Francúzsku (je to predsa lacnejšie) a denne sa dopravujú do Ženevy. To zase tlačí ceny služieb nahor, takže všetko spolu súvisí.

Pokiaľ by ste sa vydali do Ženevy napríklad z Bratislavy, určite by ste išli po diaľnici popri Salzburgu, Mníchove a Zürichu. Takúto trasu absolvujú naše malé skupiny BUBO klientov na krásnom zájazde Alpská päťka. Zastávku v Ženeve si často prichystáme ako prekvapenie navyše.

Tri nemecky hovoriace krajiny, mnoho krásnej zelene a jazier a zrazu, keď obídete hlavné mesto Švajčiarska Bern a mierite na juh krajiny, prídete do kantónu Fribourg/Freiburg. Patrí medzi 26 švajčiarskych kantónov a je jeden z mála, v ktorom sa hovorí po nemecky aj po francúzsky. Pod ním sú už len francúzsky hovoriace kantóny Vaud a práve Ženeva.

Jazyk sa zmenil, no prostredie nie. Stále je to tá čistá a organizovaná krajina s ochotnými ľuďmi, ktorým však rozumiete o niečo menej ako nemecky hovoriacim (aj v prípade, že ste sa učili po francúzsky). Švajčiari celkovo hovoria tak trochu zvláštne, tvrdšie a chrchľavejšie, na veľa výrazov majú vlastné slová. To platí aj o ženevskej francúzštine.

Švajčiarsko sa nám ako najscestovanejším Slovákom podarilo prejsť dôkladne – nemecky, francúzsky, taliansky i románsky hovoriace časti. Najkrajším mestom je podľa sprievodcov vyškolených v BUBO Cestovateľskej Akadémii Zürich s najväčším množstvom pamiatok v úžasnom prostredí.

Navštíviť sa oplatí aj neďaleký Luzern s ikonickým dreveným mostom či Laussanne, ktorý si užijú najmä fanúšikovia športu. Ženeva je však nemenej krásna – uhladená, čistá, luxusná. Na zemi nenájdete jediný kus odpadu, mestské parky majú dokonale pokosené a upravené trávnaté plochy, na vonkajších kostoloch nie je hrdza a jazero je také priezračne čisté, až pôsobí ako zrkadlo.

Európska najzelenšia krajina si poctivo stráži svoje bohatstvo. To, že je Ženeva drahá, nie je (len) kvôli drahým obchodíkom v uliciach či množstvu BMW i nejakým tým Bugatti v uliciach. Je to aj kvôli prostrediu, v ktorom sa nachádza. Krištáľovo čistá voda odrážajúca nádherné vysoké zasnežené hory a mnoho zelene naokolo. Unikát, aký sa hľadá ťažko a poviem vám, nevidel som veľa čistejších miest. Udržiavať ho v takomto stave určite nemôže byť lacné.

Rovnako ma prekvapilo, že je tu kde zaparkovať aj v centre v hlavnej sezóne počas týždňa i víkendov (hoci mimo nich to nie je vôbec lacné). Skutočná pastva pre oči a (nielen) ľudí milujúcich poriadok, organizovanosť a čistotu. A pritom je mesto oveľa menej turistické ako napríklad Zürich.

Počula som aj názory, že Ženeva je nudné mesto. S tým ale nesúhlasím, aj keď určite si prídu na svoje najmä fanúšikovia prázdnejších ulíc a väčšieho ticha. Pamiatok na obdivovanie je tu stále dosť. Prehliadka Ženevy sa môže začať.

To, že Ženeva je menšia, tak skoro nezbadáte. Staré mesto má totiž najväčšie historické centrum vo Švajčiarsku. Veľmi ľahko ho dokážete prejsť peši a zastaviť sa pri viacerých pamiatkach. Nevšímajte si však len tie a počas návštevy Starého mesta by ste mali venovať pozornosť aj názvom ulíc: rue du Purgatoire (Očistec) a rue d'Enfer (Peklo) sú vedľa rue de la Croix d'Or (Zlatý kríž) a rue de Toutes Âmes (Všetky duše). Ženeva dokáže byť aj celkom vtipným mestom.

Koncom 19. storočia Ženevčania vyzdobili katedrálnu bočnú kaplnku, ktorá je veľká a susedí s hlavnými dverami katedrály v gotickom štýle. Katedrála St. Pierre sa rokmi preformovala do súčasnej podoby. Dnes je to ikonická stavba a skvelý východiskový bod na prehliadku Ženevy.

Pokiaľ si chcete užiť krásny výhľad na Ženevu, vystúpte po 157 schodoch na hlavnú vežu, z ktorej sa vám naskytne mesto ako na dlani. Naopak, ak navštívite archeologické nálezisko v suteréne, môžete zase vidieť základy starej katedrály.

V srdci starého mesta Ženevy neďaleko katedrály nájdete tiež obľúbené námestie Place du Bourg-de-Four. Ide o najstaršie námestie v meste a určite aj jeho najčarovnejšie a najatmosférickejšie. Nachádza sa na mieste rímskeho fóra a od 9. storočia sa tu konal dôležitý trh. V 16. storočí práve tu našli útočisko protestanti.

Dnes tu nachádzajú útočisko turisti a miestni – v kaviarňach a reštauráciách. Spolu s fontánou z 18. storočia nájdete na námestí aj sochu Clementine od Heinza Schwarza. Rovnako tak Justičný palác, v ktorom od roku 1860 sídlia súdy. Pôvodne ho postavili ako kláštor – ešte na začiatku 18. storočia.

Svoj „protestantský trip Ženevou“ zakončite pri dlhej mramorovej stene (100 m) pod promenádou v krásnom Parc des Bastions, kde sa nachádza Pamätník reformácie – postavili ho v roku 1917 kvôli uznaniu líderskej pozície Ženevy v protestantskej reformácii. Nájdete tu viaceré sochy znázorňujúce postavy Kalvína, Farela, Bezu a Knoxa, prominentných vodcov tohto hnutia.

Tie sprevádzajú štátnici, ktorí presadzovali reformu cirkvi, spolu s basreliéfnymi scénami z histórie kalvínskeho hnutia. Oba konce lemujú vyobrazenia Luthera a Zwingliho. O vznik diela na stene sa postarali sochári Paul Landowski and Henri Bouchard.

A ak vás téma reformácie zaujíma do najmenších detailov a nechcete ju zakončiť pri stene, navštívte Musée international de la Réforme, teda Medzinárodné múzeum reformácie. Ženeva, to sú aj kvalitné múzeá (viď nižšie) a v tomto zistíte všetko do detailov.

V Ženeve si prídu na svoje fanúšikovia umenia a histórie. V rámci prehliadok najlepších múzeí mesta sa tu dá stráviť aj celý deň. To, ktoré odporúčam ja, je Musée d'Art et d'Histoire (Múzeum umenia a histórie). Stále ste v centre Starého mesta a vidíte jedno z troch najväčších švajčiarskych múzeí, ktoré vďačí za svoje výnimočné zbierky zlúčeniu niekoľkých regionálnych múzeí s pridanými darmi od súkromných zberateľov.

Nájdete tu všetko od úžitkového a výtvarného umenia a archeológie so zbierkou zbraní, gréckych a rímskych umeleckých pokladov, starožitností Blízkeho východu a východného Stredomoria až po rímsku a etruskú keramiku a egyptské pohrebné umenie. Archeologické nálezy a starožitnosti zo Ženevy a okolia pochádzajú z paleolitu a doby železnej, siahajú cez rímske a galorímske časy až po stredovek. Vystavené sú aj rôzne druhy umenia z obdobia gotiky a renesancie.

Galérie výtvarného umenia zahŕňajú talianskych, flámskych a švábskych starých majstrov a diela flámskych, holandských a francúzskych umelcov 16. až 18. storočia. Zbierky dopĺňajú obrazy ženevských umelcov 18. a 19. storočia.

Ženeva je úžasným mestom najmä vďaka svojej prírode a možnostiam prechádzok, ktoré ponúka. Určite sa v rámci návštevy Ženevy prejdite po promenáde Treille, ktorá sa nachádza na okraji Starého mesta neďaleko radnice. Na najstaršej promenáde v Ženeve nájdete najdlhšiu drevenú lavicu na svete, ktorá má 120 metrov. Nájdete tu aj „oficiálny gaštan v Ženeve“. Každý rok prvý list tohto stromu oznamuje príchod jari.

Už vyššie som spomenula Parc des Bastions, tentoraz to bude tak opäť, ale už nie v súvislosti s reformátormi. Je tu však veľa čo vidieť. Okrem každoročného hudobného festivalu sa tu konajú aj Obrie šachové hry. V parku Bastions je ihrisko so 6 obrovskými šachovými partiami. Môžete hru sledovať, ale aj sa jej zúčastniť.

Ďalšie skvelé dva parky, kde si môžete poobede posedieť a oddýchnuť, sú Parc de La Grange a Parc des Eaux Vives na Quai Gustave-Ador (ľavý breh), menej ako 10 minút chôdze od gejzíru Jet d’Eau. Osobne si myslím, že ide o dve najkrajšie verejné záhrady v Ženeve a nikdy tu nenarazíte na preplnenosť turistami.

Pri La Grange, ktorý je najväčším parkom mesta, nájdete ružovú záhradu (najväčšiu ženevskú), ruiny starovekej rímskej vily a počas leta aj ovečky a možnosti grilovania. V Eaux Vives zase nájdete vynikajúci reštauračný Hotel des Eaux-Vives s veľkými ihličnanmi, pod ktorými si môžete oddýchnuť v tieni.

Veľmi pekným miestom, ktoré nemôžem nespomenúť, je aj Botanická záhrada v Ženeve sa nachádza medzi Palais des Nations a Ženevským jazerom. Turistami málo známa oáza zelene, ktorú sa oplatí pozrieť si po návšteve sídla Organizácie Spojených národov (viď nižšie). Je veľmi dobre dispozične riešená, má niekoľko skleníkov reprodukujúcich rôzne podnebie (tropické, mierne atď...), malú japonskú záhradu a oveľa viac. A všetko je k dispozícii zadarmo.

Hoci je to už iný medzititulok, stále však ostávame pri parkoch. To, čo sa mne osobne najviac páčilo uprostred centra Ženevy, boli Kvetinové hodiny v Anglickej záhrade. Celkovo je to populárna atrakcia pri hranici Ženevského jazera a rieky Rhona. Pri nej vyniká aj Fontána štyroch ročných období či ruské koleso, nazvime ho „Ženevské oko“. 

Kvetinové hodiny sú symbolom celého Švajčiarska, ktoré sa preslávilo vo svete nielen čokoládou, mliekom, bohatstvom, Rogerom Federerom či organizovanosťou, ale aj luxusnými hodinkami. Nie nadarmo sa hovorí: „Si presná/ý ako švajčiarske hodinky.“ Práve Anglická záhrada a jej Kvetinové hodiny symbolizujú presnosť a eleganciu. Patria pritom medzi najväčšie na svete a zamieriť sa k nim oplatí aj štyrikrát do roka – najlepšie stále v inom ročnom období, lebo iné sú na jar, v lete, atď.

Hodiny totiž vždy vznikajú z kvetov, ktoré rastú v danom ročnom období. Ručičkami hodiniek sú hnedé trubice a svoju farbu menia aj čísla hodiniek, aby boli vždy prehľadné. Samozrejme, vždy ukazujú na sekundu presný čas.

V Ženeve sa nachádzajú sídla viacerých významných spoločností a sme tu svedkami rôznych udalostí, kde sa schádza svetová smotánka. Najlepšie na tom je, že všetky sa dajú navštíviť, len treba vedieť, kde ich hľadať.

OSN

Európska základňa OSN sa nachádza práve v Ženeve. Je to veľký komplex mramorových budov, ktoré tvoria Palais des Nations. Toto sídlo sa stalo centrom svetovej diplomacie, najväčším centrom OSN po New Yorku, ktorým ročne prejde viac ako 25 000 delegátov. Na prehliadke so sprievodcom sa tu môžete dozvedieť o práci, ktorá sa tu vykonáva, a vidieť umelecké diela a interiéry darované krajinami z celého sveta. Skvelá je aj poloha sídla – hneď pri železničnej stanici.

Zhromažďovacia sála s viac ako 2 000 miestami na sedenie sa využíva na stretnutia OSN a jej pridružených organizácií. Zo vstupnej haly si užijete krásny výhľad na Alpy. Dvojo silne pozlátených bronzových dverí tu priviezol z Talianska Napoleon a Clemenceau ich predložil Spoločnosti národov. Vyniká tu aj nástenná a stropná maľba v sépiovej farbe na zlate od J. M. Serta v menšej rokovacej sále, ktorá bola darom zo Španielska.

Okrem paláca a aleje tvorenej z vlajok z celého sveta upúta vašu pozornosť aj socha Zlomená stolička vysoká 12 metrov s, áno, zlomenou nohou. Od roku 1997 symbolizuje boj proti používaniu protipechotných mín.

Červený kríž

V Ženeve má svoje sídlo aj Červený kríž. Za návštevu určite stojí aj múzeum, ktoré som schválne predtým vyššie nespomenula – Medzinárodné múzeum Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Navrhli ho tak, aby návštevníkom priblížilo súčasnú prácu a poslanie hlavnej svetovej organizácie humanitárnej pomoci. Prostredníctvom dobre navrhnutých a interaktívnych exponátov objavia návštevníci nielen úspechy Červeného kríža v dvoch svetových vojnách a iných konfliktoch, ale aj to, ako sú jeho členovia ponorení do súčasných kríz, ktorým dnes svet čelí.

Tri samostatné oblasti pod názvom „Humanitárne dobrodružstvo“ skúmajú tri hlavné výzvy dnešného sveta – Obrana ľudskej dôstojnosti, Obnovenie rodinných väzieb a Zníženie prírodných rizík. Exponáty sú pohlcujúce a zvyšujú povedomie návštevníkov tým, že simulujú emocionálny zážitok z toho, že sú súčasťou humanitárnej krízy. Veľký interaktívny glóbus zobrazuje najnovší vývoj v tejto oblasti.

Najslávnejší urýchľovač častíc sa nachádza v širšom okolí Ženevy. Hoci je mimo centra, dostanete sa k nemu nesmierne ľahko – autobusom číslo 18. Vstup je navyše pre každého zadarmo a vidieť tu môžete dve skvelé prehliadky – CERN Particle Universe o pôvode vesmíru a časticovej fyzike. Nemusíte pritom byť fyzikálnym inžinierom, aby ste ju ocenili. Druhá z výstav je Mikrokozmos CERN (jadrový výskum). V CERN-e pritom nechýbalo viackrát ani BUBO.

„Na parkovisku v CERNE nás čakal slovenský sprievodca Michal, ktorý tu pracuje. Vysvetlil nám, čo vlastne CERN je, a čomu sa tu on osobne venuje. Michal nás zobral do oddelenia Mikrokozmos, kde je miniexhibícia CERN-u a jeho prístrojov určená pre verejnosť. Videli sme tam rôzne časti detektorov, meracích prístrojov, výpočtovej techniky, ale aj špeciálne komory, ktoré vyzerali ako vesmírne lode. Michal nám dôkladne popísal načo dané prístroje slúžia. Aj pre človeka, čo nie je vo fyzike ako doma, je návšteva CERNU veľká udalosť. Nie je predsa bežné, že sa dotknete detektoru Atlas a slovenský vedec vám rozpráva zaujímavosti o výskume na tomto prístroji,“ spomína na svoj ulovený zážitok zo Ženevy sprievodca BUBO Matej Bučko.

Na záver prehliadky Ženevy samotnej som si nechala to najlepšie. Najpohľadnicovejším artefaktom mesta a najfotografovanejším objektom, ktorý láka turistov z celého sveta, je Jet d'Eau. Gejzír v Ženeve toto mesto preslávil po celom svete. Je to neuveriteľné umelo vytvorené vodné divadlo. Čerpadlá umiestnené na jazere vystrelia do vzduchu 500 litrov vody za sekundu. Tie mieria do výšky 140 metrov, rýchlosťou 200 km/h, cez otvor o priemere 20 cm. Takmer nonstop je vo vzduchu cca 7 000 litrov vody.

Súčasťou mesta je od roku 1886. Pôvodný gejzír však nestál tam, kde teraz, ale kúsok od miesta, kde stojí ten súčasný. Používali ho ako bezpečnostný ventil pre hydraulickú sieť. Súčasný gejzír nainštalovali v roku 1951. Odvtedy strieka stále, výnimkou sú mrazy a silný vietor. Krásny je najmä počas dňa, keď v kombinácii so slnečnými lúčmi vytvorí dúhu.

Ženevský gejzír vidíte z každého kúta mesta, najmä od pobrežia. Určite si tu spravíte mnoho fotografií. A ak sa chcete dostať do jeho bezprostrednej blízkosti, dá sa to. Choďte do prístavu Jetée des Eaux-Vives po kamennom móle z ľavého brehu jazera a ste tam, vidíte ho v plnej kráse.

Dobrým tipom na to, čo robiť v Ženeve, je aj plavba po samotnom jazere a loďkou sa tiež dostanete až k veľkému gejzíru. Na jazere samotnom hľadajte tiež kúpele Bains des Pâquis – mólo, na ktorom ležia, je ideálne miesto na kúpanie sa v srdci mesta. Veľmi príjemné aj pre svoju priateľskú a radostnú atmosféru a aj to, že je oproti a blízko gejzíru. Vstupné stojí 2 franky a dá sa tam aj najesť za veľmi rozumné ceny. K dispozícii sú námorné aktivity a masáže.

Ženevské jazero je prírodným úkazom, ktorý vás pri návšteve mesta nemôže minúť. Veď je jedným z najväčších v Európe. A ak už ste v Ženeve, naozaj si dajte tú námahu a obkrúžte jazero. Urobíte si jeden z najkrajších výletov do európskej prírody. Prikladám aj zopár tipov, čo vidieť okolo Ženevského jazera.

Nyon

Mesto ani nie 25 km od Ženevy. Futbaloví fanúšikovia poznajú Nyon najmä preto, že sa tam konajú žreby Ligy majstrov či Európskej ligy. Nyon si zachováva vzhľad, ktorý nadobudol ešte v roku 1642 a dominuje mu hrad z 13. storočia. Staroveká päťvežová konštrukcia s bielou farbou po stenách je jednou z najkrajších pamiatok na Ženevskom jazere. V Nyone tiež nájdete rímske stĺpy rozpadnutej akropoly a zachovalý reformný kostol Notre Dame.

Lausanne

Lausanne je najmenším mestom sveta, ktoré má metro. Je menšie ako maďarský Györ. Oplatí sa začať prehliadku Lausanne pri móle Ouverture au Monde s krásnym výhľadom. Panoráma nekončiaceho jazera a hôr na druhej strane vám vyrazí dych. A rovnako tak možno aj fakt, že len deväť minút chôdze od móla sa nachádza Olympijské múzeum s Olympijským parkom, kde nájdete aj sochu československého atléta Emila Zátopka. V centre mesta zase katedrála Notre-Dame kopírujúca tú parížsku.

Vevey

Malé mestečko, v ktorom už z diaľky zazriete obrovskú vidličku zapichnutú zopár metrov od brehu vo vode. Je to znak korporácie Nestlé. Práve tu v roku 1866 položil Henry Nestlé základy dnes už svetoznámej korporácie, kde, mimochodom, v roku 1875 Daniel Peter prišiel s nápadom do čokolády pridať sušené mlieko, a tak vznikla prvá mliečna čokoláda na svete. Niekoľko metrov od exsídla Nestlé je aj socha Charlieho Chaplina, ktorého po 2. svetovej vojne prenasledovala FBI a tu mal svoje útočisko.

Montreux a Veytaux

Švajčiarske mesto Montreux chránené dvojtisícovkami ponúka subtropickú klímu a atomsféru stredozemných letovísk. Koná sa tu jeden z top džezových festivalov planéty – Montreux Jazz Festival. Je to mesto hudby a nahrávacie štúdiá tu mala aj kapela Queen. Freddie Mercury tu strávil veľkú časť posledných rokov svojho života a dnes tu má svoju sochu.

Vo Veytaux zase nájdete hrad Chillon s tromi nádvoriami. Pevnosť ležiaca pri vode postavená v 13. storočí je stelesnením jedného z najzachovanejších stredovekých hradov v Európe. Prvé písomné zmienky o ňom boli ešte v roku 1005. Slúžil ako väznica či sklad zbraní.

Postavili ho na ostrovnom výbežku a je obklopený priezračnou vodou a horami. Nedá sa vyhnúť pocitu, že ste sa ocitli v gigantickom kráľovskom bazéne. Tu sa budete chcieť okúpať.

Yvoire

Málo známa dedinka, tentoraz už nie vo Švajčiarsku. Ide o jednu z najmilších dedín Francúzska. Bonusom je, že sa tu nachádzajú dve Michelinské reštaurácie a rôzne druhy tunajšieho streedfoodu. Tu nájdete palacinkárne alebo bagetárne a vychutnáte si najlepšiu francúzsku kuchyňu.

1. Gejzír – najfotogenickejšia atrakcia a dnes aj ikona celej Ženevy. Špičková technológia sa stará o prvotriedne vodné divadlo.
2. Jazero a hory – skutočne klenot v Alpách. Kam sa v Ženeve pozriete, tam sú okolo vás hory odrážajúce sa v priezračnej vode.
3. Katedrála St. Pierre – tu a v blízkom okolí zistíte, ako fungoval protestantizmus a uvidíte jednu z najkrajších švajčiarskych katedrál.
4. Najdlhšia lavica sveta – na najstaršej promenáde v Ženeve nájdete najdlhšiu drevenú lavicu na svete, ktorá má 120 metrov.
5. Múzeá – Ženeva je rajom pre milovníkov umenia, kultúry a histórie. Múzeí je tu habadej zahŕňajúc hodinárske či historické.
6. Kvetinové hodiny – Ženeva je plná parkov a záhrad. Najkrajším objektom v nich sú Kvetinové hodiny v Anglickej záhrade. Počas každého ročného obdobia sú iné.
7. Významné sídla – či už hovoríme o OSN, CERN-e alebo Červenom kríži, sú to významné organizácie, ktorých sídla a múzeá musíte navštíviť.
8. Plavba po Ženevskom jazere – odvezte sa loďkou a vychutnajte si hodinovú plavbu, ktorú tu ponúka mnoho spoločností.
9. Výlety okolo jazera – obíďte jazero a zamierte do Nyonu, Lausanne, Montreaux či Veytaux – krásne prostredie, hrady či sochy. Nič z toho tu nechýba.
10. Švajčiarska čokoláda – tu ju síce zoženiete o niečo drahšie ako vo zvyšku krajiny, ale rozhodne bude stáť za to.