Matterhorn – najikonickejší vrch Álp a legenda alpinizmu

Za slávnym obrysom Matterhornu sa však skrýva príbeh, ktorý siaha hlboko do dejín alpinizmu. Ešte v polovici 19. storočia patril medzi posledné veľké alpské vrcholy, ktoré človek nedokázal zdolať, a jeho strmé steny vzbudzovali rešpekt aj medzi najskúsenejšími horolezcami svojej doby. Práve snaha preniknúť na jeho vrchol sa stala súčasťou širšieho zápasu o hranice ľudských možností v horách – so všetkým, čo k tomu patrí: ambíciami, rivalitou, odvahou aj tragédiami. Práve tieto udalosti dali vzniknúť legende, ktorá Matterhorn sprevádza dodnes.

Matterhorn dosahuje výšku 4478 metrov nad morom a leží priamo na hranici Švajčiarska a Talianska, medzi oblasťami Zermatt a Breuil-Cervinia.

Nachádza sa na rozhraní jazykových oblastí, čo sa odráža aj v jeho názvoch – v nemčine Matterhorn (najpoužívanejšie pomenovanie), v taliančine Monte Cervino a vo francúzštine Mont Cervin. Nejde o rozľahlý horský masív, ale o výrazne vystupujúci samostatný štít s takmer symetrickým tvarom, ktorý vďaka strmým stenám a izolovanej polohe pôsobí mimoriadne mohutne a dominantne.

Práve jeho samostatné postavenie spôsobuje, že v krajine vyniká výraznejšie než mnohé vyššie vrcholy a robí z neho jednu z najľahšie rozpoznateľných hôr Európy.

Typickým znakom hory je pyramídový tvar so strmými stenami, ktoré padajú do všetkých strán. Matterhorn má štyri hlavné steny, orientované približne na sever, juh, východ a západ, pričom každá z nich má odlišný charakter aj podmienky. Táto kombinácia strmosti, ostrej línie hrebeňov a minimálnej „plochosti“ dáva hore jej charakteristický, výrazne dramatický vzhľad, ktorý ju odlišuje od väčšiny alpských vrcholov.

Matterhorn vznikol pred miliónmi rokov počas zrážky africkej a eurázijskej tektonickej dosky, ktorá vyzdvihla staré horniny do podoby dnešných Álp.

Oblasť, v ktorej sa nachádza, patrí k Penninským Alpám a tvorí ju jadro z tvrdých, odolných hornín. Práve ich pevnosť spôsobila, že Matterhorn dokázal lepšie vzdorovať pôsobeniu ľadu a erózie než okolité hory. Počas ľadových dôb ľadovce a mrazové zvetrávanie postupne odstraňovali menej odolné horniny v jeho okolí, zatiaľ čo samotný štít zostával zachovaný. Tento dlhodobý proces dal vzniknúť výraznému, izolovanému vrcholu s ostrým pyramídovým tvarom a strmými stenami.

V okolí Matterhornu sa nachádzajú viaceré vysokohorské ľadovce, napríklad Matterhorngletscher, Theodulgletscher či Zmuttgletscher, ktoré výrazne ovplyvňujú miestnu krajinu aj podmienky v horách. Zatiaľ čo samotný vrchol je prevažne skalnatý, ľadovce vypĺňajú priestory pod stenami a v žľaboch. Kontrast medzi tmavou skalou a svetlými ľadovými plochami je jedným z typických znakov tohto prostredia.

Vrch sa vyznačuje aj rýchlymi zmenami počasia. Vysoká nadmorská výška a exponovaná poloha spôsobujú, že vietor tu býva silný a teploty nízke aj v letných mesiacoch. Rozdiely medzi jednotlivými stranami hory sú výrazné – severná strana je chladnejšia a dlhšie si udržiava sneh a ľad, zatiaľ čo južná je viac vystavená slnku.

Významným faktorom posledných rokov je aj klimatická zmena. Ústup ľadovcov a postupné rozmŕzanie vysokohorského permafrostu oslabujú stabilitu skalných stien. Dôsledkom je častejší výskyt menších zosuvov a padajúcich kameňov, vďaka čomu sa podmienky v okolí hory dnes menia rýchlejšie než v minulosti. Práve kombinácia skalného reliéfu, ľadovcov, počasia a meniacej sa klímy výrazne ovplyvňuje spôsob, akým sa na nej dá pohybovať.

V čase, keď sa alpinizmus v polovici 19. storočia rýchlo rozvíjal, už mali viaceré významné alpské vrcholy svoj prvovýstup za sebou. Mont Blanc, Monte Rosa či Jungfrau boli zdolané a zdalo sa, že Alpy postupne strácajú svoje „biele miesta“.

Matterhorn však zostával výnimkou. Nie pre svoju výšku, ale pre tvar a charakter. Ostrý, izolovaný štít so strmými stenami neposkytoval prirodzenú líniu výstupu a na rozdiel od rozľahlých masívov neponúkal možnosť postupného napredovania. Hora pôsobila uzavreto a nekompromisne, čo z nej robilo jeden z posledných veľkých cieľov tzv. zlatého veku alpinizmu.

Prvé pokusy o zdolanie Matterhornu sa objavili už v 50. rokoch 19. storočia. Horolezci skúšali rôzne línie, no opakovane ich zastavili technické prekážky, nestabilný terén alebo zlé počasie. K najvytrvalejším patril britský horolezec Edward Whymper, ktorý sa do oblasti vracal opakovane a systematicky. Bol hlavnou hnacou silou týchto pokusov – plánoval výstupy, vyhľadával vhodné trasy a spolupracoval s miestnymi horskými vodcami. V rovnakom čase sa črtala aj rivalita medzi britskými horolezcami a talianskymi vodcami z oblasti Breuil-Cervinia, ktorí sa usilovali o prvovýstup z južnej strany hory.

Rozhodujúci pokus prišiel v lete roku 1865. Whymperovi sa podarilo zostaviť družstvo, ktoré sa rozhodlo pre výstup po severovýchodnom hrebeni Hörnli z dnešnej švajčiarskej strany. Skupinu tvorilo sedem mužov – traja skúsení horolezci, traja horskí vodcovia a jeden mladý, menej skúsený účastník. Dňa 13. júla 1865 vystúpili po hrebeni do výšky približne 3400 metrov, kde prenocovali pod holým nebom. Na druhý deň, skoro ráno 14. júla, pokračovali ďalej a okolo 13:40 stáli na vrchole Matterhornu ako prví ľudia v histórii.

Na vrchole zotrvali len krátko. Robili si náčrty, pozorovali okolitú krajinu a bez zbytočného zdržania sa vydali na zostup. Práve v tejto fáze, len niekoľko hodín po úspešnom výstupe, došlo k tragédii. Jeden z menej skúsených členov výpravy zakopol, strhol so sebou horského vodcu a následne ďalších dvoch členov tímu. Štyria muži sa zrútili zo severnej steny a zahynuli.

Zvyšní traja – vrátane Whympera – prežili len preto, že sa pretrhlo lano, ktoré ich spájalo s padajúcimi. Práve táto skutočnosť vyvolala rozsiahle pochybnosti a otázky. Prečo bolo použité slabšie lano? Mohla tragédii zabrániť iná organizácia výpravy? V Zermatte nasledovalo oficiálne vyšetrovanie, ktoré napokon zbavilo preživších viny. Napriek tomu sa jeden z vodcov stal terčom verejnej kritiky a podozrenia, čo ho výrazne poznačilo.

Whymper sa s udalosťou nikdy úplne nevyrovnal. Tragédiu podrobne opísal vo svojej knihe Scrambles Amongst the Alps, ktorá sa stala jedným zo základných diel raného alpinizmu. Prvý výstup na Matterhorn sa tak zapísal do dejín ako výrazný míľnik alpinizmu, ktorý však už v samotnom začiatku odkryl, akú cenu si táto hora môže vyžiadať.

Od prvého výstupu v roku 1865 má Matterhorn povesť hory, ktorá si vyžaduje mimoriadny rešpekt. Podľa historických záznamov a horských záchranných služieb zahynulo na Matterhorne už takmer 600 ľudí. Vzhľadom na to, že ide o jeden vrchol s obmedzeným počtom výstupových trás, patrí Matterhorn k horám s najvyšším počtom smrteľných nehôd v pomere k počtu výstupov.

K nešťastiam dochádza najčastejšie počas zostupu, keď sa k technickej náročnosti pridáva únava a klesajúca koncentrácia. Najčastejšou príčinou sú pády v exponovanom teréne, často po pošmyknutí alebo strate rovnováhy. Významným rizikom sú aj padajúce kamene, ktoré sa uvoľňujú prirodzene, najmä počas teplejších dní alebo pri prudkých zmenách teploty.

Dôležitú úlohu zohráva aj počasie. Matterhorn stojí izolovane a je vystavený silnému vetru, rýchlym zmenám viditeľnosti a náhlym zrážkam. Aj v posledných rokoch horské služby opakovane zasahovali pri smrteľných nehodách, najmä počas hlavnej letnej sezóny, keď je na hore najviac ľudí a terén je najviac zaťažený.

Dnešné výstupy na Matterhorn sa v mnohom líšia od čias prvovýstupu, no charakter hory zostáva rovnaký. Každoročne sa o výstup pokúsi približne 2 500 až 3 000 horolezcov, pričom drvivá väčšina z nich volí trasu po hrebeni Hörnli zo švajčiarskej strany.

Výstup sa zvyčajne začína z Zermattu, odkiaľ horolezci vystupujú k chate Hörnlihütte, položenej v nadmorskej výške 3 260 metrov, ktorá slúži ako východiskový bod. Odtiaľ sa vyráža veľmi skoro ráno, často ešte za tmy. Trasa vedie strmým skalným terénom s množstvom exponovaných pasáží, kde sa kombinuje lezenie, istenie a pohyb po úzkych policiach. Technicky nejde o extrém v porovnaní s niektorými alpskými stenami, no výstup je fyzicky aj psychicky náročný. Od chaty po vrchol treba prekonať viac než 1 200 výškových metrov a celý výstup so zostupom zaberie spravidla 10 až 12 hodín.

Okrem najčastejšie využívaného hrebeňa Hörnli vedie na Matterhorn aj niekoľko ďalších výstupových trás. Z talianskej strany sa lezie hrebeňom Lion, ktorý je technicky náročnejší a menej frekventovaný. Skúsenejší alpinisti volia hrebeň Zmutt zo severozápadu – dlhú a komplexnú líniu kombinujúcu skalu, sneh a ľad. Najnáročnejšou klasickou cestou je hrebeň Furggen, veľmi exponovaná trasa so zložitým nástupom, ktorá sa dnes lezie len zriedkavo. Popri hrebeňoch existujú aj výstupy priamo stenami hory – Matterhorn má štyri hlavné steny, pričom severná patrí k najťažším a časovo najnáročnejším v Alpách a vyžaduje vysokú mieru technických schopností aj skúseností.

Hlavná lezecká sezóna tu trvá približne od začiatku júna do polovice septembra, keď bývajú podmienky najstabilnejšie. Ani v tomto období však nie je výnimkou sneh, ľad či silný vietor.

Zimné výstupy sú možné, no výrazne náročnejšie a určené len veľmi skúseným horolezcom, zatiaľ čo prechodné obdobia na jar a na jeseň bývajú často nestabilné a z hľadiska bezpečnosti problematické. Najväčšie riziká predstavujú padajúce kamene, rýchle zmeny počasia a únava počas zostupu, pričom väčšina nehôd nevzniká v extrémnych pasážach, ale v zdanlivo jednoduchšom teréne.

Matterhorn je určený pre ľudí so skúsenosťami z vysokohorského prostredia. Vyžaduje istotu v pohybe po skale, dobrú orientáciu a schopnosť pracovať s lanom. Štandardná výstroj zahŕňa prilbu, lano, sedací úväz, istiacie pomôcky a pevnú vysokohorskú obuv; v závislosti od podmienok aj mačky a cepín. Veľká časť výstupov sa realizuje s horským vodcom, čo je na tejto hore bežná prax – vodcovia poznajú terén, tempo aj kritické miesta a zohrávajú dôležitú úlohu pri rozhodovaní o pokračovaní alebo návrate.

O pár tisíc výškových metrov nižšie leží Zermatt, malebné vysokohorské mestečko priamo pod severnou stenou Matterhornu, ktorá dominuje miestnej panoráme. Ide o typickú švajčiarsku horskú obec s tradičnou architektúrou. Zermatt je známy ako horolezecké a lyžiarske stredisko pre celý región a zároveň ako dôležité centrum letného turizmu. Mestečko slúži ako východiskový bod pre všetky aktivity v okolí – práve odtiaľto vedú lanovky, horské železnice, turistické trasy s výhľadmi aj náročné výstupy do vysokohorského terénu.

Zermatt sa nachádza na hornom konci údolia Mattertal v kantóne Valais, v nadmorskej výške približne 1 600 metrov. Poloha priamo pod ikonickým štítom mu dáva výnimočný charakter – Matterhorn je viditeľný z mnohých častí obce a výrazne formuje jej atmosféru. Obcou zároveň preteká rieka Matter Vispa, ktorá odvádza vodu z okolitých ľadovcov a dotvára typický alpský ráz miesta.

Jednou z najvýraznejších čŕt Zermattu je pokojná atmosféra daná úplným zákazom klasickej automobilovej dopravy. Autom sa dá dostať len do obce Täsch, vzdialenej približne 5 kilometrov, kde sa parkuje. Odtiaľ pokračuje kyvadlový vlak do Zermattu, ktorý jazdí približne každých 20 minút a cesta trvá asi 12 minút. Spiatočný lístok na vlak stojí 17,20 švajčiarských frankov a dá sa kúpiť priamo na stanici v Täschi. V samotnom Zermatte sa pohybuje pešo alebo pomocou malých elektrických taxíkov a hotelových vozidiel.

Vďaka tomuto systému je Zermatt tichý, čistý a kompaktný. Nepôsobí hekticky ani v hlavnej sezóne a aj pri veľkom počte návštevníkov si zachováva pokoj typický skôr pre horské osady než pre rušné strediská.

Život obce sa sústreďuje najmä okolo pešej ulice Bahnhofstrasse, ktorá spája železničnú stanicu s centrom a tvorí hlavnú os Zermattu. Tu sa nachádzajú hotely, obchody so športovým vybavením, reštaurácie aj bary a nadväzuje na ňu malé historické centrum s tradičnými drevenými domami, kostolom a múzeom Matterhornu. Pre nehorolezcov je Zermatt ideálnym miestom, odkiaľ sa dá objavovať vysokohorská krajina pohodlne a bez nutnosti technických výstupov.

Keď sa povie Zermatt, väčšina ľudí si nepredstaví len malé horské mestečko, ale jeden z najrozsiahlejších a najznámejších vysokohorských areálov v Alpách. Pod názvom Matterhorn Ski Paradise sa tu spája švajčiarska a talianska strana masívu do jedného celku s rozsahom približne 360 kilometrov zjazdoviek. Ide zároveň o najvyššie položenú lyžiarsku oblasť v Alpách.

Jednou z hlavných výhod strediska je jeho výškové rozpätie. Z centra obce sa lanovkami a horskými železnicami dostanete až do oblasti Klein Matterhornu s najvyššie položenou lanovkovou stanicou v Európe – Matterhorn Glacier Paradise, pričom celkové prevýšenie dosahuje približne 2 200 metrov.

Zimná sezóna je postavená na vysokohorskom lyžovaní s dlhými zjazdmi a istotou snehu, no Zermatt je známy aj letným lyžovaním na ľadovci Theodul Glacier. Počas letných mesiacov je v prevádzke približne 20 kilometrov tratí. Lanovky však neslúžia len lyžiarom. Umožňujú dostať sa na vyhliadky, ľadovce, nástupné miesta turistických trás či krátke vysokohorské prechádzky počas celého roka. Medzi najznámejšie patria Matterhorn Glacier Paradise a Gornergrat.

Na vrchu Klein Matterhorn sa nachádza lanovková stanica Matterhorn Glacier Paradise, ktorá patrí k technicky najnáročnejším vysokohorským stavbám v Alpách. Ide o najvyššie položenú lanovkovú stanicu v Európe, vybudovanú v nadmorskej výške 3 883 m n. m. Stanica je vytesaná do skaly tesne pod vrcholom Klein Matterhornu, aby bola chránená pred extrémnym vetrom a náročnými vysokohorskými podmienkami. Na samotný vrchol sa pokračuje krátkym tunelom a výťahom, oba vytesané priamo do skaly, ktoré ústia na otvorenú vyhliadkovú plošinu.

Prístup je riešený systémom troch na seba nadväzujúcich lanoviek priamo z Zermattu. Trasa vedie z dolnej stanice v obci cez Furi a Trockener Steg až na Klein Matterhorn. Celý systém funguje celoročne, vždy v závislosti od aktuálnych poveternostných podmienok.

Vo výške takmer štyroch tisíc metrov dominuje okoliu Theodulský ľadovec. Súčasťou komplexu je známy ľadový palác s tunelmi a ľadovými sochami, ako aj rozsiahla panoramatická vyhliadka, z ktorej je za dobrých podmienok viditeľných viac než tridsať alpských štítov presahujúcich 4 000 metrov, vrátane masívu Mont Blanc, Monte Rosa či výraznej Dent Blanche. Návštevníci tu nájdu aj Cinema Lounge s filmami o regióne, výstavné priestory a najvyššie položenú horskú reštauráciu v Európe.

Jedným z najväčších lákadiel Zermattu je Gornergrat. Ide o vyhliadkový hrebeň nad údolím, kam sa dá dostať priamo z centra obce ozubnicovou železnicou. Aj najscestovanejší Slováci z BUBO sem počas zájazdu Alpská päťka chodievajú pravidelne – je to jeden z najjednoduchších spôsobov, ako sa dostať do vysokých polôh bez náročnej turistiky a zároveň zažiť jedny z najkrajších výhľadov v Alpách.

Gornergrat leží vo výške 3 089 m n. m. a z jedného miesta ponúka pohľad na 29 štvorícoviek, vrátane ikonického Matterhornu a masívu Monte Rosa. Výhľady dopĺňajú rozsiahle ľadovce v údolí Gorner, ktoré dodávajú celej scenérii typický vysokohorský charakter.

Už samotná cesta je zážitkom. Na Gornergrat vedie ozubnicová železnica Gornergrat Bahn, ktorá bola otvorená už v roku 1898. V čase svojho vzniku patrila k technickým unikátom. Trať bola od začiatku elektrická, čo bolo na konci 19. storočia mimoriadne progresívne riešenie. Vznikla s jediným cieľom – sprístupniť panoramatické výhľady širokej verejnosti.

Vlak na necelých 9,4 kilometra prekonáva výškové prevýšenie takmer 1 500 metrov. Dolná stanica sa nachádza priamo oproti hlavnej železničnej stanici v Zermatte. Z väčšiny hotelov v centre sa sem dá prísť pešo za pár minút.

Trasa stúpa postupne cez lesy, alpínske lúky a skalné svahy a s každým kilometrom sa otvárajú nové výhľady. Počas približne 33-minútovej jazdy vlak prechádza štyrmi medzizastávkami – Findelbach, Riffelalp, Riffelberg a Rotenboden. Práve vďaka nim sa oplatí nebrať jazdu na Gornergrat len ako „rýchlu vyhliadku“, ale rozdeliť si ju na viac častí. Najznámejšou zastávkou je Rotenboden, odkiaľ je to len krátka prechádzka k jazeru Riffelsee – jednému z najfotografovanejších miest v okolí. Práve tu vznikajú ikonické fotografie s odrazom Matterhornu na hladine jazera.

Cena spiatočného lístka sa pohybuje približne od 96 do 130 švajčiarských frankov, v závislosti od sezóny. Lístky sa dajú kúpiť priamo na stanici alebo online vopred, čo je v hlavnej sezóne často pohodlnejšie riešenie. Veľkou výhodou je, že lístok umožňuje vystupovať a znovu nastupovať na jednotlivých staniciach. Jediné pravidlo je jednoduché – každý úsek trate sa dá absolvovať len raz smerom hore a raz smerom dole.

Na vrchole Gornergratu stojí najvyššie položený hotel vo Švajčiarsku – Kulmhotel Gornergrat, ktorý je súčasťou panorámy už viac než sto rokov. Okrem hotela tu fungujú aj reštaurácie a kaviareň s terasami, kde si možno vychutnať kávu priamo s výhľadom na okolité štíty. Súčasťou komplexu je aj plne funkčné observatórium Stellarium Gornergrat, umiestnené v kupole budovy. Vďaka vysokej polohe a čistému horskému vzduchu umožňuje pozorovanie hviezd, planét a galaxií pomocou teleskopu a nadväzuje tak na dlhú tradíciu vedeckého využitia tohto miesta.

Gornergrat je však predovšetkým o jednoduchosti: krátke prechádzky po hrebeni, pokojná atmosféra, fotografie a výhľady, ktoré sú pôsobivé počas celého roka. Práve táto kombinácia robí z Gornergratu jedno z najprístupnejších a zároveň najsilnejších miest v okolí Matterhornu.

Čo robiť a kam ísť v okolí Zermattu?

• Vyhliadka Sunnegga a horské jazero Leisee
  Na vyhliadku sa dostanete podzemnou lanovkou priamo z centra obce, jazda trvá približne 4,5 minúty. Zo stanice vedie krátka a nenáročná prechádzka k jazeru Leisee.
• Horské jazero Schwarzsee
  Lanovkami dostupné jazero priamo pod severnou stenou Matterhornu s kaplnkou Maria zum Schnee. Pokojná hladina jazera umožňuje zachytiť zrkadlový odraz hory.
• Talianska strana masívu – Breuil-Cervinia
  Výlet na južnú stranu Matterhornu, ktorý je tu známy pod názvom Monte Cervino. Od roku 2023 je možné prejsť medzi Zermattom a Cerviniou lanovkami aj bez lyží vďaka projektu Matterhorn Alpine Crossing.
• Skalná tiesňava – Gorner Gorge
  Krátka, fotogenická tiesňava s drevenými lávkami nad riekou. Z centra Zermattu je dostupná pešo za niekoľko minút a je ideálnou zastávkou alebo alternatívou programu pri horšom počasí.
• Panoramatický vlak cez Alpy – Glacier Express
  Slávna železničná trasa spájajúca Zermatt so St. Moritzom. Jazda trvá približne osem hodín a vedie cez niektoré z najkrajších horských úsekov Švajčiarska, pričom vlak je určený na pomalé pozorovanie krajiny cez veľké panoramatické okná.

Aké sú najlepšie turistické trasy?

• Trasa piatich jazier – 5 - Seenweg
  Trasa patrí k najznámejším turistickým okruhom nad Zermattom. Začína sa pri hornej stanici Blauherd, kam sa dá vyviezť lanovkou, a končí pri Sunnegge. Je väčšinou mierne klesajúca, vedie okolo piatich horských jazier a zaberie približne 2,5 až 3 hodiny.
• Riffelsee a zostup ku Gornerovmu ľadovcu – Rotenboden → Riffelberg → Furi
  Kombinácia krátkej prechádzky k jazeru Riffelsee s dlhším zostupom smerom do údolia. Výlet začína na stanici Rotenboden, kam vedie zubačka Gornergrat Bahn, a končí pri stanici Furi. Celý úsek trvá približne 3 až 4 hodiny a ponúka pohľady na jazero, ľadovec aj otvorenú vysokohorskú krajinu.
• Hörnliweg – výstup k chate Hörnlihütte
  Najikonickejšia turistická trasa priamo pod Matterhornom. Začína sa pri stanici Schwarzsee a vedie k chate Hörnlihütte, ktorá slúži ako základňa pre výstupy na vrchol. Výstup je fyzicky náročnejší, trvá približne 2 až 2,5 hodiny a vedie strmším terénom, ale bez potreby lezenia.
• Matterhorn Glacier Trail – chodník popri ľadovci
  Trasa vedie medzi skalami a v tesnej blízkosti ľadovca. Začína pri stanici Trockener Steg a končí pri Schwarzsee. Prechod trvá približne 2 až 3 hodiny a umožňuje vidieť ľadovec zblízka, morény aj krajinu formovanú ľadom.
• Visutý most Charles Kuonen – Randa
  Výlet k visutému mostu Charles Kuonen patrí k najsilnejším zážitkom v širšom regióne Mattertalu. Trasa začína v obci Randa, kam sa dá z Zermattu pohodlne dostať vlakom, a tvorí okruh späť do obce. Celý výlet zaberie približne 4 až 5 hodín a jeho vrcholom je prechod po najdlhšom pešom visutom moste v Alpách, ktorý sa klenie vysoko nad údolím.

Čo robiť priamo v mestečku?

• Hlavná pešia ulica – Bahnhofstrasse
  Srdce Zermattu s butikmi, kaviarňami a reštauráciami v pokojnej zóne bez áut, ideálne na pomalú prechádzku a oddych.
• Historické centrum – Hinterdorf, kostol a cintorín horolezcov
  Tradičné valaiské drevenice a úzke uličky dopĺňa farský kostol sv. Maurícia s cintorínom horolezcov, ktorý pripomína obete horolezectva v okolí Matterhornu.
• Múzeum Matterhornu
  Moderné múzeum venované histórii obce, prvovýstupu na Matterhorn a životu pôvodných obyvateľov.
• Vyhliadkový most – Kirchbrücke
  Jeden z najznámejších výhľadov na Matterhorn priamo z centra Zermattu.
• Športové a oddychové aktivity
  K dispozícii sú kryté bazény a wellness centrá, tenisová hala a squash, lezecké steny, fitness a posilňovne a v zimnej sezóne aj vonjakšie klzisko.

Ak plánujete navštíviť Zermatt, máte na výber z viacerých možností ubytovania. Bývanie priamo v obci je najpohodlnejšie – všetko je v pešej dostupnosti a večer ste priamo v centre diania, no zároveň ide o cenovo náročnejšiu voľbu. Alternatívou je ubytovanie v neďalekom Täschi, ktoré často vyjde cenovo priaznivejšie, no za cenu každodenného dochádzania. V oboch prípadoch však platí, že v hlavnej sezóne sa kapacity rýchlo zapĺňajú a ubytovanie sa oplatí riešiť s predstihom.

Región ponúka široké spektrum ubytovania – od menších rodinných hotelov a penziónov cez komfortné alpské hotely až po apartmány a chalety vhodné pre rodiny či skupiny. Najvyťaženejšími obdobiami sú zimné sviatky, február a letná sezóna, zatiaľ čo mimo hlavnej sezóny býva výber voľnejší a ceny miernejšie.

Pri návšteve Zermattu sa určite oplatí ochutnať aj miestnu kuchyňu. Nájdete tu množstvo kvalitných reštaurácií od tradičných horských podnikov až po fine dining, vrátane reštaurácií ocenených michelinskou hviezdou.

Oplatí sa ochutnať klasiky regiónu Valais, ktoré patria k základom miestnej horskej kuchyne. Fondue je jednoduché a sýte jedlo z roztopeného syra, do ktorého sa namáča chlieb. Raclette sa podáva ako rozohriaty syr so zemiakmi a prílohami a patrí k najtypickejším jedlám oblasti. Älplermagronen sú tradičné horské cestoviny so syrom, zemiakmi a cibuľkou, ideálne po dni strávenom vonku. Rösti, chrumkavé zemiakové placky, sa podávajú ako príloha aj samostatné jedlo. Z regionálnych špecialít stojí za zmienku aj viande séchée du Valais, sušené hovädzie mäso typické pre kantón Valais.

Sladkou bodkou môže byť dezert – typické sú meringue so smotanou, teda chrumkavé snehové pusinky podávané so šľahačkou, často aj s ovocím. Obľúbené sú aj orechové a jablkové koláče, ktoré sa hodia po dni strávenom v horách. Povinnou zastávkou pre milovníkov sladkého je aj Confiserie Sprüngli na hlavnej ulici v Zermatte. Okrem dezertov si môžete odniesť aj typický švajčiarsky suvenír v podobe čokolády alebo známych makróniek Luxemburgerli, ktoré patria k najobľúbenejším sladkostiam vo Švajčiarsku.