Longyearbyen - hlavné mesto Špicbergov

Longyearbyen - hlavné mesto Špicbergov

Robert Taraba

Robert Taraba

Nórsko nekončí Nordkappom, dá sa vybrať ešte severnejšie, ďalej za polárny kruh - na súostrovie Špicbergy, ktoré ležia na polceste medzi Nórskom a Severným pólom. Ostrovy obklopené Severným ľadovým oceánom a Barentsovým morom vás dostanú svojou nespútanou, drsnou krásou. Toto ľadové kráľovstvo sa rozprestiera medzi 74° a 81° severnej šírky a 10° a 34° východnej dĺžky. Obývané z nich sú len tri ostrovy - Západné Špicbergy, Medvedí ostrov a ostrov Hopen. Na najväčšom ostrove Špicbergov sa nachádza aj najväčšie a mohli by sme povedať hlavné mesto Longyearbyen, ktoré ročne navštívi cez 100 tisíc návštevníkov. Keď ho spolu s nami navštívite, možno vás prekvapí, čo všetko tu, tak ďaleko za polárnym kruhom nájdete.

Longyearbyen je najväčšie mesto, aké na Špicbergoch nájdete. Nachádza sa v údolí Longyear pri Isfjorde a má približne 2144 obyvateľov, z toho väčšina sú Nóri a Rusi. V súčasnosti je Longyearbyen najsevernejším mestom na svete, ktoré má nad tisíc obyvateľov. No na Špicbergy sa chodí žiť iba na niekoľko rokov. Priemerne tu ľudia zostávajú 5-6 rokov a potom sa vracajú na pevninu. Výnimkou sú ľudia, čo tu žijú viac ako pätnásť rokov.

Drsná, ale krásna príroda nad Longyearbyen.

Drsná, ale krásna príroda nad Longyearbyen.

Klíma tu nie je arktická, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, je zmiernená severoatlantickými prúdmi. Polnočné slnko, čiže polárne dni tu trvajú od apríla do augusta, no celú štvrtinu roka je Longyearbyen ponorený do tmy a polárna noc tu končí 8. marca. V ten deň sa v meste oslavuje Solfestuka - festival slnka, kedy miestni obyvatelia vítajú príchod svetla a koniec tmy. Preto vám toto miesto odporúčame navštíviť v letných mesiacoch, alebo na začiatku a konci letnej sezóny. 

Špicbergy (Svalbard) – súostrovie v Severnom ľadovom oceáne, patriace pod Nórske kráľovstvo. Objavili ho údajne už v 12. storočí vikingskí, alebo ruskí rybári, oficiálne však bolo súostrovie objavené holandským objaviteľom Wilemom Barentsom, podľa ktorého sa volá usadlosť Barentsburg.  Obývané sú tri jeho ostrovy (cca 2 800 ľudí, z toho 55 percent Nóri, zvyšok Rusi a Ukrajinci), asi šesťdesiat percent povrchu pokrýva ľad a sneh. Trvalými obyvateľmi ostrovov sú tiež ľadový medveď, arktická líška, svalbardský sob, tulene a polárna myš. Ekonómiu ostrovov tvorí z veľkej miery baníctvo, okrem neho rybárstvo a lov. Zaujímavosťou je, že medzi osadami tu nie sú vybudované žiadne cesty.

Prakticky jediným mestom Špicbergov je hlavné mesto Longyearbyen.

Poďme však pekne po poriadku. Na samotné Špicbergy máte možnosť vybrať sa s BUBO dvoma spôsobmi. Buď si objednáte základný zájazd Špicbergy - Rusi a ľadové medvede s možnosťami fakultatívnych výletov do Barentsburgu a Pyramiden. Druhou možnosťou je, že si priplatíte rozšírený program zájazdu o plavbu až na sever ostrovov - Špicbergy - plavba za 80. rovnobežku. Plavba loďou Hurtigruten smeruje práve do tých najsevernejších oblastí súostrovia, ktoré si vás podmania svojskou atmosférou, vďaka ktorej sa tu budete cítiť ako v celkom inom svete…

Let na 78. rovnobežku

Máme za sebou trojhodinový let a pristávame na medzinárodnom letisku v Longyearbyen. Každý deň sem prilietajú pravidelné linky z Tromsø a Osla, okrem SAS sem pravidelne lieta aj nórsky Norwegian. Napriek tomu, že sa nachádzame na nórskom území, ktorými Špicbergy sú, v Osle bolo nevyhnutné okrem bezpečnostnej kontroly absolvovať aj kontrolu pasovú. 

Pristáli sme naozaj ďaleko na severe, dá sa letieť ešte severnejšie? Pravidelnou linkou nie. Svedčí o tom aj dĺžka nášho letu. Tá bola o pol hodinu dlhšia ako let Viedeň - Oslo. No treba povedať, že aj pristátie bolo riadne dobrodružné. Hneď po tom, ako sa pristávacej plochy dotkli všetky kolesá nášho lietadla, nasledovalo zvlášť prudké brzdenie. Dôvodom bolo, že samotná pristávacia dráha je na akomsi polostrove (výbežku), a tak obe strany pristávacej dráhy končia v Isfjorde (ľadovom fjorde). Neubrzdíš to a skončíš vo fjorde, neodlepíš lietadlo od zeme, vieš čo ťa čaká. Štatistiky letiska však, zatiaľ hovoria, že sa nie je čoho báť. 

Pristáli sme naozaj ďaleko, pravidelnou linkou sa už severnejšie nedá letieť.

Vchádzame do budovy letiska, ktoré bolo dokončené v roku 1975, ale dočkalo sa rekonštrukcie a modernizácie. Jediný terminál, jediná letisková hala, jediná odletová brána, a tak isto jediný batožinový pás. Pri ňom vás bude vítať prvý ľadový medveď, ktorého na svojej severskej výprave uvidíte. Pri troche šťastia - či nešťastia, je to fakt relatívne, ten ďalší bude živý... Postupne si vyberáme batožinu z pásu. Vieme ju celkom jednoducho identifikovať aj vďaka neprehliadnuteľným BUBO batožinovým visačkám, s ktorými vašu batožinu isto nestratíte ani na ďalekom severe. 

Letisko je naozaj malé a pred jeho budovou nenájdete zástupy dychtivých taxikárov, ktorí by sa najradšej pobili o možných zákazníkov. Naopak, buď ste si dopredu objednali a zaplatili drahý transfer, alebo využijete Flybuss, ktorý premáva medzi letiskom a mestom. Presnejšie  - odvezie vás na váš hotel, na ktorom vás vyzdvihne aj pred vašim odletom. Stačí sa informovať na recepcii vášho hotela. Úvodnú fotku si robíme so smerovníkom, na ktorom sú presné súradnice Longyearbyenu „78°13′N, 15°38′E“, a tak isto vzdialenosti jednotlivých hlavných miest sveta. Od severného pobrežia Nórska sme približne 640 km a na severný pól je to 1309 km.  Mesto je od letiska vzdialené približne šesť kilometrov, a tak nás čaká krátka cesta na náš hotel Radisson Blu Polar Hotel, Spitsbergen.

Banka rastlín z celého sveta

Cestou z letiska míňame Semennú banku, alebo ak chcete - Špicberské globálne úložisko semien. Jedná sa o zaujímavý nórsky projekt, ktorý umožňuje bez poplatku všetkým krajinám na svete uskladniť a uchovať tu semená rastlín,  špecifických a dôležitých pre danú krajinu. Do vnútra sa síce nedostanete, pretože samotná banka sa otvára dvakrát do roka, a to pre vedcov a zároveň pre účely uloženia nových semien. No poďme si priblížiť, prečo je toto miesto tak dôležité. 

Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, že by svet zasiahla globálna katastrofa, či už prírodná alebo ľudská v podobe vojny? Na obnovenie ľudskej spoločnosti by bolo potrebné nanovo vysadiť rastliny, najlepšie už adaptované na konkrétne podmienky (vysoká vlhkosť, či sucho). Od roku 2008, kedy bolo globálne úložisko semien založené, predstavuje zálohu rastlín, ktoré môžu pomôcť ľudstvu v tých najhorších časoch. Samotných semenných baniek je na svete viacero, niečo vyše dvetisíc, no táto na Špicbergoch je prvá globálna a slúži pre celý svet. 

Dôvodov jej výnimočnosti je hneď niekoľko. Jedná sa totiž o veľmi bezpečné miesto, pre veľmi nízke riziko vulkanickej a seizmickej aktivity. Jej uloženie je v nadmorskej výške 130 metrov nad morom. Zabezpečuje tak ochranu pred zaplavením a nemalo by ju ohroziť ani zvýšenie hladiny mora po roztopení ľadovcov na póloch. Zapustenie do skaly je 120 metrov hlboké. Pre tieto účely poslúžila jedna z baní v okolí mesta Longyearbyen, ktorá sa už aktívne nevyužívala na ťažbu uhlia. Dlhá chodba vedie k trom samostatným miestnostiam. Kapacita je 4,5 milióna vzoriek, čo predstavuje 2,5 miliardy semien. Pričom veľkosť jednej vzorky je päťsto semien. Aktuálne využitie predstavuje 864 309 vzoriek, vrátane viac ako stotisíc druhov pšenice a vyše stodvadsaťtisíc druhov ryže, čo je 19,2 percenta celkovej kapacity. Vzorky zostávajú majetkom krajín, ktoré ich tam uložili. Vzorky semien sú uložené pri teplote -18 °C a predpokladá sa, že aj keby vypadol prúd, zostali by zmrazené počas dvoch storočí. V samotnej banke sa využíva prirodzená nízka teplota a ochladzovanie pomocou systému, ktorý je napájaný z miestnej uhoľnej elektrárne. 

Možno vás prekvapí, že jedna krajina už túto banku využila a svoje vzorky semien si vybrala. Bola to konkrétne Sýria. Tá bola najprv nútená po vypuknutí vojny presunúť svoju semennú banku z mesta Aleppo do Turecka a následne na Špicbergy. Sýria neskôr požiadala o vrátenie približne polovice svojich vzoriek, aby jednotlivé rastliny opäť zasadili, rozmnožili a vzorky semien opäť zaslali späť do Nórska. Perlička na záver: Slovensko svojim počtom uložených rastlinných druhov trojnásobne prevyšuje Veľkú Britániu. Až 488 druhov uložených semien rastlín je pritom endemických. V globálnom úložisku rastlín máme pritom uložených 542 vzoriek, ktoré pochádzajú zo 138 rôznych rodov rastlín. Predstavuje to 230 971 semien.

V tunajšej semennej banke je uložených vyše 860 tisíc vzoriek rastlín z celého sveta.

Mesto, kde je 'zakázané' zomrieť i narodiť sa

Prichádzame do najsevernejšieho mesta na svete, ktoré má nad tisíc obyvateľov. BUBO má opäť vybratý najlepší hotel v meste - Radisson Blu Polar Hotel, a tak už len samotný čas, strávený na hoteli môže byť pre niekoho zážitkom. Výborná reštaurácia Nansen, malý pub s dobrou kuchyňou a miestnym čapovaným pivom z najsevernejšieho pivovaru na svete. Máte chuť sa zrelaxovať - čaká tu na vás skvelá sauna a jacuzzi. Vo vstupnej hale vás privíta ľadový medveď a nezabudnite sa vyzuť, pretože tu na Špicbergoch je to zvyk, ktorý je zakotvený v baníckej tradícii mesta.

Najlepší hotel v meste - Radisson Blu Polar Hotel

Stručná história Longyearbyen  Prvé výpravy do týchto končín boli započaté v roku 1896 do oblasti s názvom Hotellneset, čo je polostrov, ležiaci približne jeden kilometer od dnešného mesta v blízkosti letiska. Pre hostí tu bol založený hotel, no pre nízky záujem bol po roku zatvorený. Na začiatku 20. storočia tu boli objavené náleziská kvalitného čierneho uhlia. Následne v roku 1906 začala Arktická uhoľná spoločnosť priemyselníka Johna Munroe Longyeara ťažbu. Mesto bolo založené v tom istom roku ako sa tu začalo ťažiť a neskôr, v roku 1926 bolo pomenované po jeho zakladateľovi ako Longyear City. Longyer City bolo neskôr odkúpené Nórmi. Práve oni pozmenili názov mesta, keď namiesto city začali používať byen, čo v preklade z nórčiny znamená mesto. Neskôr ťažbu čierneho uhlia prebrala nórska ťažobná spoločnosť Store Norske Spitsbergen Kulkompani. Nemecká okupácia sa mesta síce nedotkla, ale v roku 1943 bolo skoro celé mesto zničené námorným útokom, pričom prežili len štyri budovy. Život sa sem vrátil až po skončení vojny, čo bolo sprevádzané novou výstavbou a obnovením ťažby uhlia. Do 90-tych rokov 20. storočia slúžilo mesto výhradne pre účely ťažby uhlia, no neskôr prišiel vzostup mesta pri rozvoji výskumu a arktického turizmu.  V súčasnosti je v okolí mesta v prevádzke iba jedna baňa, číslo 7. Baňa číslo 3 bola využitá pre globálnu semennú banku. Ostatné bane sú mimo prevádzku a nachádzajú sa v tesnom susedstve domov.

Mesto je rozdelené riekou Longyearbyen na dve časti. Na západnej strane rieky nájdete takzvaný Gamle Longyearbyen, čo v preklade znamená starý Longyearbyen. Nachádza sa tu kostolík Svalbard kirke, ktorý tu bol postavený v roku 1958, pričom pôvodný kostol z roku 1921, ktorý stál na tomto mieste, bol zničený počas Druhej svetovej vojny. V spodnej časti si odložíte topánky, dáte prezúvky a môžete sa ísť pozrieť do hornej časti kostola, ktorá je prístupná návštevníkom. Okrem klasického minimalisticky vyzdobeného kostola tu nájdete aj časť, ktorá slúži na rôzne stretnutia a svojou útulnosťou pripomína obývačku. Tu je vystavený aj jeden z ľadových medveďov, ktorého zastrelili po tom čo pred rokmi napadol jednu skupinu českých turistov. 

Kúsok vyššie nad kostolom nájdete aj malý cintorín, ktorý je už naozaj len historický. Zaujímavosťou je, že je tu zakázané zomrieť a už vyše 70 rokov sa na Špicbergoch nepochováva. To všetko kvôli permafrostu, ktorý má za následok, že sa tu telá nerozkladajú a tak by spolu s nimi mohli prežiť aj nebezpečné vírusy. Ak je niekto už starý, tak ho prevezú na pevninu, a takisto, ak je niekto vážne chorý. No ak tu predsa len niekto zomrie, jeho telo tu nezostáva a je hneď poslané do Nórska. Zakázané je tu nielen zomrieť, ale aj narodiť sa. Budúce mamičky sú v siedmom mesiaci prevážané na pevninu. Jednak preto, že pri komplikovanom pôrode nemá nemocnica dostatočné vybavenie. No tak isto je tu problém v tom, že Svalbard je síce nórske zámorské územie, no na základe zmluvy z roku 1920 si na neho môžu nárokovať aj iné krajiny, ktoré túto zmluvu podpísali. A tak je tu problém s občianstvom, ktorému sa Nóri snažia vyhnúť prevozom na pevninu. 

Svalbard kirke

V zime snežné skútre namiesto áut

Väčšina budov je postavených v novej časti mesta, ktorá sa nachádza na východnej strane rieky. Zaujímavosťou je aj to, že kvôli permafrostu, ktorý sa na povrchovej časti v lete roztápa, musia byť všetky budovy postavené na koloch, aby sa postupne nezabárali do pôdy. Tak isto musia byť všetky potrubia a inžinierske siete vedené po povrchu, čo nepridáva na estetickom vzhľade mesta. Život je tu v niektorých veciach naozaj zvláštny. Napríklad je tu zakázané chovať mačky, kvôli vzácnym druhom vtákov, ktoré by mohla prítomnosť týchto stvorení ohrozovať. Toto pravidlo platí pre celé Špicbergy, no výnimku nájdeme napríklad v Barentsburgu, kde údajne žije jedna mačka preslávená po celých Špicbergoch. No pravda je taká, že za tie roky ich tam ´tajne´ pribudlo už niekoľko. 

Keďže do mesta by sa ľahko mohol dostať ľadový medveď, na území mesta je zakázané zamykať domy, a nielen tie. To isté platí aj pre autá. To pre prípad, že by niekoho na ulici začala prenasledovať táto veľká šelma a mal možnosť ukryť sa. Každý obyvateľ má doma výkonnú loveckú pušku, no zároveň veľmi dobre pozná pravidlá, za akých okolností môže na najväčšieho suchozemského predátora našej planéty strieľať. Pred domami nájdete zaparkované autá, ale takisto aj snežné skútre, ktoré sú hlavným dopravným prostriedkom počas zimného obdobia, kedy sa tu cesty jednoducho neodhŕňajú. Ak sa tu ocitnete na začiatku sezóny (máj - jún) máte výbornú možnosť zažiť adrenalínovú jazdu na snežných skútroch krásnou špicberskou prírodou. 

Longyearbyen je správnym sídlom, sídli tu syssleman, ktorý vykonáva v mene Nórskeho kráľovstva správu nad Špicberským súostrovím a ostrovom Jan Mayen od roku 1920, kedy bola podpísaná Špicberská dohoda. Neskôr v roku 1925 bolo územie ostrovov oficiálne pričlenené k Nórsku, aj keď naďalej platia pravidlá, podpísané v zmluve o Svalbarde. 

Skoro všetko, čo v tomto meste nájdete, je najsevernejšie na svete. Či už je to pumpa, banka, univerzita, pivovar, kostol, reštaurácia. Preto verte, že vaša cesta s BUBO na ďaleký sever bude naozaj unikátom na celý život. 

Mnoho vecí tu funguje zvláštne, napríklad tu nemôžete chovať mačky.

Čo robiť tak ďaleko na severe?

Naše prvé kroky budú viesť na pobrežie Isfjordu. Z nášho hotela sa dostaneme na hlavnú cestu, po ktorej sa vydáme smerom od letiska, takže Isfjord budeme mať po našej ľavej ruke. Cestou budete míňať jednotlivé chovné stanice na ťažné psy, ktoré sa využívajú na ťahanie psích záprahov. Je to jedna z atrakcií, ktorá sa dá absolvovať v zime, ale aj v letných mesiacoch. Vtedy s najväčšou pravdepodobnosťou sane vystriedajú kolesové káry, na ktorých sa budete so psím záprahom preháňať. Po asi dvoch kilometroch prichádzame na miesto s názvom Isbjørnskiltet i Adventdalen. Tu je hranica mesta, a takisto značka s upozornením na ľadové medvede. Za touto značkou by ste sa mali pohybovať iba s puškou, alebo skúseným sprievodcom, ktorý ju má so sebou. Fotku s touto značkou musíte jednoducho mať. 

Vraciame sa späť do mesta a cestou míňame dve pozoruhodné múzeá. Na pobreží je to North Pole Expedition Museum, ktoré rozhodne nevynechajte, ak vás fascinujú expedície polárnikov, akými boli Fridtjof Nansen a Roald Amundsen. Dozviete sa tu veľmi veľa zaujímavých informácií a múzeum zároveň ukrýva aj zaujímavé artefakty, novinové články a fotografie z tej doby. Ďalším múzeom je Svalbard Museum - Múzeum Špicbergov, ktoré bolo otvorené v roku 2006, kde si doplníme informácie z histórie, geografie, o ťažbe uhlia na Špicbergoch, múzeum isto zaujme aj milovníkov prírody. Pred vstupom do múzeí sa nezabudnite prezuť do prezúvok, ktoré na vás budú čakať v šatni.

Vedľa Svalbardského múzea nájdete aj pobočku Univerzity z Tromsø, ktorá má označenie The University Centre in Svalbard. Vďaka unikátnej prírode a podmienkam sem prichádzajú študenti a výskumníci z pevniny, ale aj celého sveta.

V srdci baníckeho mesta

Prechádzame popri nemocnici Longyearbyen Hospital a smerujeme do samotného srdca mesta. Naprieč centrom mesta prechádza pešia zóna, na ktorej nájdete všetko potrebné. Začiatok pešej zóny označuje socha neznámeho baníka, ktorý je symbolom baníckeho mesta. Prvá budova po pravej strane zahŕňa Longyearbyen Public Library - mestská knižnica, kde sa môžete ísť zohriať a niečo si prečítať. Hneď vedľa nej sídli Kulturhuset Longyearbyen - miestny kultúrny dom s kinom, kde sa konajú aj rôzne podujatia. Ak máte radi čerstvé pečivo, dobré domáce koláče a slušnú kávu, zastavte sa v Rabalder Cafe & Bakery. V tej istej budove nájdete aj najsevernejšiu banku na svete, ktorou je SpareBank 1 Nord-Norge Svalbard. Pri vstupe, tak isto ako aj pred vstupom do iných inštitúcií a obchodov vás možno prekvapí upozornenie, aby ste si odložili vašu pušku a nebrali ju do vnútra. Z pušky vyberiete zásobník s nábojmi a úderník, a potom si zbraň odložíte a zamknete. Zaujímavosťou je, že banku v minulosti vykradol jeden Rus, no samozrejme ho chytili, keďže celkovo v Longyearbyen existuje len niekoľko kilometrov ciest a prakticky nie je kam uniknúť. 

Naproti banke sa nachádza najsevernejšia pošta na svete, ktorá isto poteší tých, ktorí radi posielajú pohľadnice z neobvyklých miest na Zemi. V ďalšej časti pešej zóny nájdete množstvo športových a turistických obchodov. Nákupy na Špicbergoch sa oplatia, teda minimálne pre Nórov. Vzhľadom na to, že ostrovy sú dutyfree zónou, na tovar tu nie sú uvalené vysoké nórske dane, no na cenách sa zase odzrkadlia zvýšené náklady na dopravu. Svalbardbutikken je supermarket s potravinami, kde nájdete všetko, čo potrebujete, vrátane obchodu s alkoholom, ktorý sa v Nórsku nazýva Vinmonopolet. Ako turista si zoberte so sebou pas, pretože zatiaľ čo vy ako cudzinec môžete kupovať neobmedzené množstvo alkoholu, obyvateľom Longyearbyen je alkohol predávaný na mesačný prídel. Nájdete tu aj lekáreň a hneď vedľa aj náš obľúbený Karlsberger Pub, kde majú rôzne druhy piva a alkohol z celého sveta. Stačí si len vybrať vašu obľúbenú značku. Alebo skúsite nórsky akvavit? V hornej časti pešej zóny nájdete hneď niekoľko reštaurácií a informačné centrum. 

Takmer všetko, čo v tomto meste nájdete, je najsevernejšie na svete: pumpa, banka, univerzita, pivovar, kostol, reštaurácia...

Centrum mesta Longyearbyen

Gurmánske zážitky z ďalekého severu

Ak si chcete vychutnať originálnu nórsku kuchyňu máme pre vás niekoľko odporúčaní. Prvým z nich je reštaurácia Huset. Nájdete ju v hornej časti mesta, v údolí, ktorého názov je srdce mesta. Dostanete sa sem autobusom, taxíkom alebo príjemnou polhodinovou prechádzkou arktickou prírodou. Ak budete mať šťastie, máte možnosť po ceste stretnúť špicberské soby, polárne líšky a vzácne druhy vtákov. Prichádzame sem presne na hranicu zóny, kde je ešte bezpečne pred ľadovými medveďmi. Reštaurácia bola navrhnutá Jacobom Hansenom, ktorý bol tak isto architektom kina Colloseum v Oslo. Ťažobná spoločnosť Store Norske začala s výstavbou v roku 1948, dokončila ju o tri roky neskôr. Keď bola budova postavená, slúžila na stretnutia vyššej vrstvy. Bola tu vybudovaná kaviareň, reštaurácia aj klenotníctvo. Kúpiť ste si tu mohli drobné občerstvenie, no tak isto tovar, dovážaný z pevniny. Budova slúžila zároveň aj na rôzne kultúrne akcie, miesto stretnutí, rozhovorov, jej súčasťou bolo aj kino.

V súčasnosti sa tu nachádza bistro, reštaurácia a vínna pivnica. V bistre nájdete jednoduchšie, no veľmi dobré jedlá a výber čapovaných pív. Reštaurácia ponúka vyberané špeciality a kuchárom precízne zostavené gurmánske menu. BUBO vám určite odporúča ochutnať napríklad tresčie líčka, ku ktorým si môžete dať výborné víno zo širokého výberu až 15 tisíc fliaš, ktoré ukrýva tunajšia vínna pivnica. Vychytávkou je, že v priebehu pracovného týždňa tu nájdete aj výhodné obedové menu. Na výber však máte iba jedno jedlo, ktoré každodenne pripravuje šéfkuchár miestnej reštaurácie.  

Ďalšou veľmi originálnou, hádam najštýlovejšou reštauráciou v Longyearbyen  je reštaurácia Gruvelageret. Nachádza sa vysoko nad Longyearbyen v štvrti Sverdrupbyen. Menu, ktoré tu nájdete, je zrejme veľmi podobné tomu, čo servírovali napríklad Nansenovi. Chceli by ste ochutnať veľrybu alebo tuleňa? Tak tu máte na to jedinečnú príležitosť...

Rovnako jedinečne sa budete cítiť počas celej návštevy Longyearbyenu – mesta, ktoré ukrýva toľko rekordov s prívlastkom ´najsevernejší´. Kde si domáci svoje každodenné zvyky a tradície prispôsobili nezvyčajnej klíme i geografickej polohe mesta, no ktoré vás o to viac prekvapí svojím čulým, veselým životom tak ďaleko na severe. 

Kde sa dá vidieť a zažiť možno oveľa viac, ako by ste očakávali... 

Túra s miestnym sprievodcom nad Longyearbyen.

Túra s miestnym sprievodcom nad Longyearbyen.

TOP 10 Longyearbyenu:

  1. Prechádzka na kraj mesta k značke s ľadovým medveďom  - Prechádzka na hranicu mesta popri Isfjorde k miestu s názvom Isbjørnskiltet i Adventdalen. Nájdete tu značku s upozornením na ľadové medvede. Fotku s touto značkou musíte jednoducho mať. 
  2. Svalbardské múzeum - Pozoruhodné múzeum, kde nájdete informácie z histórie, geografie a o ťažbe uhlia na Špicbergoch a na svoje si prídu aj milovníci prírody.
  3. North Pole Expedition Museum - Toto múzeum rozhodne nevynechajte, ak vás fascinujú expedície polárnikov, akými boli Fridtjof Nansen a Roald Amundsen.
  4. Jazda so psími záprahmi - V blízkosti mesta nájdete niekoľko spoločností, ktoré sprostredkúvajú úžasný zážitok v podobe jazdy so psími záprahmi. Tento zážitok si môžete užiť rovnako v zimnom, ale aj letnom období. 
  5. Návšteva najsevernejšej reštaurácie na svete - Zájdite si na výbornú večeru do reštaurácie Huset, ktorá sa nachádza nad mestom. Odporúčame tresčie líčka a k tomu dobré víno z miestnej vínnej pivnice. 
  6. Svalbard kirke - Navštívte najsevernejší kostol na svete, ktorý tu bol postavený v roku 1958. Pôvodný kostol pochádzal z roku 1921, no bol zničený počas Druhej svetovej vojny.
  7. Nákupy na hlavnej pešej zóne - Prejdite sa pešou zónou, ktorá začína sochou neznámeho baníka. Nájdete tu množstvo suvenírových obchodov, a takisto aj športové obchody, ktoré sú duty-free a ponúkajú kvalitnú športovú výbavu aj do extrémnych podmienok, aké sú na ďalekom severe. 
  8. Špicberské globálne úložisko semien  - Cestou z letiska sa zastavte pozrieť na globálne úložisko semien. Dnu sa síce nedostanete, no hlavný vchod je zdobený unikátnym umeleckým dielom, ktoré vás zaujme.
  9. Večera v reštaurácií Nansen - vychutnajte si veľmi dobrú kuchyňu hotelovej reštaurácie Nansen, ktorá vás rozhodne príjemne prekvapí. 
  10. Karlsberger Pub - Zájdite do nášho obľúbeného baru v meste, aby ste videli jeden z najlepšie zásobených barov na whisky a koň̌ak v Európe. K tomu výborná IPA z najsevernejšieho pivovaru na svete Svalbard Bryggeri, na nórske pomery príjemné ceny (na Svalbarde sa neplatí DPH, keďže nórsky štát nemá právo tu vyberať dane nad rámec potrieb ostrova) a o tretej ráno sa vám ešte vždy nebude chcieť ísť domov.  

Čo vidieť navyše:

  1. Túra s miestnym sprievodcom na ľadovec a do špicberských hôr - Túra do hôr nad mesto s krásnym výhľadom. Cestou si vysvetlíme, ako tu Nóri žijú a čím tento kus planéty tak fascinuje.
  2. Výletná plavba do ruského Pyramiden - Kedysi živé banícke mesto sa zmenilo na mesto duchov, keď ho Rusi v roku 1998 opustili. Opustené ubytovne baníkov, v ktorých oknách sa uhniezdili čajky, dom kultúry s vyloženými hudobnými nástrojmi, jedáleň, ktorá bola otvorená nonstop a baníci tu mohli jesť kedykoľvek a zdarma, najsevernejšia plaváreň na svete, najsevernejší klavír, najsevernejší, kedysi luxusný hotel, najsevernejšia socha Lenina. Ak ste boli v ukrajinskom meste Pripjať pri Černobyle, tu zažijete čosi podobné.
  3. Výletná plavba do ruského Barentsburgu - Do jediného obývaného ruského mesta na Svalbarde - Barentsburgu raz za mesiac privezie zásoby loď z Nemecka, raz za dva mesiace z Ruska. Inak si tu ľudia žijú sami, bez kontaktu so svetom. Pracujú v bani, ale tak, aby ťažili pomaly. Dvadsať percent ročnej ťažby spotrebuje päťsto baníkov. A predsa tu žijú a pracujú. Neuveriteľné!
  4. Výlet na snežných skútroch - Adrenalínová jazda na snežných skútroch panenskou arktickou prírodou po okolí Longyearbyen. 
  5. Plavba kajakom po Isfjorde - Dobrodružná plavba na kajakoch v okolí hlavného mesta Špicbergov. 
  6. Výstup do bývalej bane - Vyšliapte si vlastnú cestu nad mesto smerom k jednej z  najznámejších baní mesta. Prezýva sa baňa Santa Clausa, pretože miestni veria, že tu Santa občas prebýva. Každoročne pod touto baňou na prístupovej ceste umiestňuje nórska pošta poštovú schránku na vianočné priania. 
  7. Exkurzia do uhoľnej bane - Objednajte si profesionálne organizovaný výlet do jednej z bývalých uhoľných baní a dozviete sa mnoho zaujímavých informácií. 
  8. Prehliadka miestneho pivovaru - Spravte si prehliadku, spojenú s ochutnávkou piva v  najsevernejšom pivovare na svete. 
  9. Prehliadka ľadových jaskýň - Začiatkom letnej sezóny máte možnosť v sprievode profesionálnych sprievodcov navštíviť niektorú z ľadovcových jaskýň. 
  10. Pozdrav zo 78. rovnobežky - Pošlite domov pohľadnicu zo 78. rovnobežky, budete originálnejší, než s akýmkoľvek iným darčekom. 

Niekoľko luxusných tipov v Longyearbyene:

  1. Večera v najštýlovejšej reštaurácii v Longyearbyen - Je ňou reštaurácia Gruvelageret. Nachádza sa vysoko nad Longyearbyen, v štvrti Sverdrupbyen. Menu, ktoré tu nájdete, je zrejme veľmi podobné tomu, čo servírovali napríklad Nansenovi. Chceli by ste ochutnať veľrybu alebo tuleňa? Tak tu máte na to jedinečnú príležitosť. 
  2. Trojdňová plavba až na sever Špicbergov - Zažite unikátnu plavbu až na samotný sever súostrovia, kde budete pozorovať ľadové medvede, mrože a veľryby v ich prirodzenom prostredí. Loď Hurtigruten je veľmi komfortne vybavená a poskytne vám maximálny komfort. 
  3. Luxusná zimná návšteva mesta, spojená s pozorovaním polárnej žiary - Mnoho návštevníkov chodí pozorovať polárnu žiaru na sever Nórska a na Island. Vy ju máte možnosť v rámci tohto luxusného výletu uloviť aj na Špicbergoch. 
  4. ARCTIC LUXURY - luxusná jazda na snežných skútroch pozdĺž celého Isfjordu.
  5. Spojenie Špicbergov s Grónskom - spojte si Špicbergy s návštevou Grónska a zažite dokonalú luxusnú severskú expedíciu.  
Robert Taraba

Robert Taraba

Robert Taraba

Robo je veľký sympaťák, ktorý si vás podmaní svojím šarmom, ochotou aj znalosťami. Brázdi s vami prašné cesty južnej Afriky, obdivuje safari v Keni či Tanzánii, hrá sa s lemurmi na Madagaskare a to všetko s fotoaparátom v ruke. Rozmýšľate, ako urobiť ten najlepší dovolenkový záber? Ako odfotografovať váš najkrajší západ slnka v živote? Ako zachytiť leva pri love či zebru na úteku? Spýtajte sa Roba. Keď mu je v Afrike horúco, chladí sa na jeho milovanom Islande.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Nový Zéland – Stredozem (Komfort)

Posledná úprava článku | Prečítané: 115x

SERIÁL BLOGOV ĽUBOŠA FELLNERA

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Európa  

Škandinávia, Nórsko, Island


náročnosť

13 dní

Trvanie

2744 2950€
K

Európa  

Škandinávia, Špicbergy, Nórsko


náročnosť

10 dní

Trvanie

3497 3760€
K

Európa  

Rusko


náročnosť

6 dní

Trvanie

1665 1790€
K

Európa  

Škandinávia, Špicbergy, Nórsko


náročnosť

7 dní

Trvanie

2409 2590€