KILIMANDŽÁRO
Kilimandžáro je najvyššia troj-hora v Afrike s najvyšším vrcholom Kibo/Uhuru a najvyššia voľne stojaca hora na svete. Táto veľká hora sa nachádza na severnej hranici Tanzánie, 330 km južne od rovníka. Enormná výška a mohutnosť Kilimandžára znamená, že hora má viacero odlišných oblastí a klíma sa líši od zvyšku Tanzánie, čo z nej robí jedinečný zážitok.
Kilimanjaro sa skladá z troch vrcholov, troch sopiek spojených do jednej hory:
| Kibo / Uhuru |
5 895 |
m.n.m. |
| Mawenzi |
5 149 |
m.n.m. |
| Shira |
3 962 |
n.m.m. |
Názov Kilimanjaro pochádza z miestnych jazykov a nie je známy pôvod. Jedno z vysvetlení, o ktorom sa veľa nehovorí, tvrdí že meno znamená niečo ako Hory, z ktorých tečie voda (Kilima – hory/kopce a njiro - voda). Iné vysvetlenie môže byť, že to znamená „hora na ktorú sa nedá vyjsť“ – Kilemanjaare - a prví objavitelia si tento výraz zamenili za názov. Iné vysvetlenie označuje časť slova Njaro ako „veľkolepý“. Nech je to akokoľvek, Kilimandžáro je absolútnym symbolom Afriky.
Názvy troch hôr sú menami významných náčelníkov v minulosti, ktorí viedli kmene žijúce v okolí hory. Uhuru je najnovším názvom pre Kibo, najvyšší vrchol a po svahilsky znamená „Sloboda“.
Kilimandžáro je stratovulkán, pričom Shira a Mawenzi sú vyhasnuté a Kibo je spiaca sopka. Najvyšší vrchol bol zmeraný v roku 1952 a táto výška sa uvádza najčastejšie (5 895). Posledné meranie bolo uskutočnené v roku 2014 s nameranou výškou 5 899, dodnes sa však oficiálne neuvádza.
Oblasť okolo vrcholu Shira začala byť aktívna približne pred 2,5 miliónmi rokov a ustala pred 1,9 m rokmi. Mawenzi a Kibo začali so svojou činnosťou pred 1 miliónom rokov. Posledná aktivita Kibo sa datuje 150-200 rokov dozadu, ktorá vytvorila dnešný kráter na vrchole.
Celé pohorie má niekoľko vegetačných zón (v metroch nad morom):
| Bušland |
800 - 1 800 |
m.n.m. |
| Dažďový prales |
1 800 - 2 800 |
m.n.m. |
| Rašeliniská |
2 800 - 4 000 |
m.n.m. |
| Alpínska púšť |
4 000 - 5 000 |
m.n.m. |
| Arktická zóna |
5 000 - 5 895 |
m.n.m. |
Ľadovce na vrchole mali svoje maximum na konci poslednej doby ľadovej, približne 11 700 rokov dozadu. Vtedy pokrývala vrstva ľadu a snehu plochu okolo 400km2. S nástupom teplejších období sa strácali. V roku 1880 pokrýval sneh plochu už len 20km2. Najväčší úbytok zaznamenali koncom 19.storočia a medzi rokmi 1912 a 1953. V našej dobe od 80-tych rokov začal úbytok naberať na rýchlejšom spáde. Medzi rokmi 2000 a 2011 zmizlo približne 40% snehovej pokrývky. Týmto tempom je pravdepodobné, že sneh a ľad z Kilimandžára zmizne do roku 2060.
Keďže tu nájdeme viacero zón, rovnako sa tu delí aj život. V lesnatých oblastiach žijú slony, byvoly, opice, leopardy a podobne. V oblasti rašelinísk väčšie zvieratá už takmer nenájdeme a sú tu skôr hlodavce a menšie šelmičky. Tieto sa ešte nájdu v alpínskej oblasti. Rastlinstvo s pribúdajúcimi metrami tiež ubúda. Najvýraznejšie mimo pralesa sú rašeliniská so svojimi vresmi a alpínska krajina so starčekmi. Po túto časť sa ešte občas objavia vtáky a hmyz. Dávajte okolo seba pozor, čo zazriete.
Prvý zaznamenaný pokus o výstup sa uskutočnil v roku 1887. Hans Meyer, nemecký geológ, sa dostal k základni Kibo, kde ho zastavil ťažký sneh, na ktorý nebol pripravený. V roku 1888 sa pokúsil o druhý výstup, ale bol zajatý počas revolty swahilského obyvateľstva voči nemeckému obsadeniu Tanganyiky. Prepustili ho za výkupné. Jeho tretí pokus v roku 1889 bol úspešný. Na vrchol vystúpil so sprievodcom, dvoma náčelníkmi miestnych kmeňov, deviatimi nosičmi a kuchárom. Dnešná trasa Marangu približne kopíruje jeho výstupovú cestu.
Rekordy výstupov na vrchol:
Najstaršia osoba (žena) ktorá vyšla na vrchol mala v tej dobe 89 rokov a 37 dní (18.7.2019). Najstarší muž bol Američan v roku 2014 a vtedy mal 85 rokov a 201 dní.
Najmladšou osobou bol 10 ročný Londýnčan, ktorý vyšiel na vrchol bez asistencie západnou cestou v roku 2019. Aj napriek vekovému limitu 10 rokov, na vrchol sa dostal v roku 2008 aj 7 ročný turista z Los Angeles.
Najrýchlejší a až neuveriteľný výstup na vrchol zvládol švajčiarsko-ekvádorský horský vodca Karl Egloff. Po tom, ako odsprevádzal svoju skupinu, si nasledujúce ráno „vybehol“ na vrchol a späť. Z brány Umbwe vybehol na vrchol za 4h 56minút a dobehol na bránu Mweka s celkovým časom 6h 42min 24sek. Rekord pred ním bol 7h 14min.
Tarangire
Málo známy a nenápadný národný park v severnej časti Tanzánie. Založený bol v roku 1970 a má za úlohu chrániť oblasť, kadiaľ preteká posledná voda v širokom okolí. z toho dôvodu sa sem ku koncu obdobia sucha schádza množstvo zvierat, prichádzajúcich z masajskej stepi, ale dokonca aj z oblasti Ngorongoro a Natron. Park je známy svojimi stádami slonov, ktoré tu tvoria jednu z najzdravších populácii v krajine. Boli tu zaznamenané v roku 2017 dvojičky, ktoré sa narodili najstaršej samici. Vo všeobecnosti sú dvojičky u slonov veľká vzácnosť. v priebehu celého roka sa tu vyskytujú rôzne druhy antilop od malého dik-dika až po antilopu losiu, zebry, pakone, gazely a hrochy. V riekach a jazierkach sa s hrochmi delia krokodíly. Levy sa tu často štverajú za odpočinkom na stromy, čo je ďalšia zaujímavosť parku. Okrem levov tu nájdeme aj leopardy, gepardy, hyeny, šakaly, servaly a karakaly a aj najmenší druh mangust. Tento park má spomedzi tanzánskych parkov a rezervácii najväčší počet vtáčích druhov a je tak vyhľadávaným ornitologickým rajom. Viac ako 550 druhov láka ľudí z celého sveta. Samotná krajina je zaujímavá. Okrem bežných druhov akácii sa tu vyskytujú aj mohutné baobaby, ktoré tu na niektorých miestach rastú tak na husto, až sa dá hovoriť o akomsi lese. Park je skutočným pokladom, ktorý ešte čaká na svoje objavenie a zástupy turistov. Ten čas však príde.
Ngorongoro
Táto bývalá sopka sa nachádza v páse známom ako Veľká východoafrická priekopová prepadlina. Samotný kráter Ngorongoro je zvyšok po sopke, ktorá explodovala. Ostali tu iba základy, najväčšia neporušená kaldera, ktoré teraz robia z tohto miesta jedno z najlepších prírodných divadiel sveta. Na ploche 260km2 je najväčšia hustota šeliem vo voľnej prírode na Zemi. Levy a hyeny tu máte šancu vidieť takmer na 100%. Občas sú hlásené aj pozorovania leopardov, ale tí sa ukrývajú v lese Lerai a na okraji krátera, kde ich ťažšie zbadáte. Na dne krátera je safari vždy vynikajúce, pričom na konci obdobia sucha je hustota zvierat najvyššia. Vtedy sa všetkých 30 tisíc kusov veľkej zveri zdržuje v blízkosti posledných zdrojov vody a Vy tak máte šancu zažiť úžasné chvíle uprostred stáda pakoní a zebier, sledovať niekoľko sto členné stáda byvolov, alebo si len vychutnávať prítomnosť nosorožej matky s mláďaťom. Keďže tu týchto prehistorických tvorov je približne 35 kusov, veľmi sa Vám zvyšuje šanca ich vidieť. Samce sa tu trvalo nezdržiavajú, prichádzajú iba občas, ale samice s mláďatami sú stálymi obyvateľmi. Naopak slonov je tu menej. Samice s mláďatami sem neschádzajú a ak áno, iba výnimočne, keď už inde na okolí nie je voda. Samce po strmých stenách krátera dolu zídu a užívajú si krásy tohto miesta. Preto tu najčastejšie vidíte skupiny starých samcov s obrovskými klami. Na dne sa nachádzajú jazerá so sladkou aj "slanou" vodou. Sladké jazerá sú domovom pre hrochy a ostatné zvieratá sa sem chodia napájať. Alkalické jazero Magadi je napájané podzemným prameňom, ktorý so sebou prináša čiastky sódy a je miestom, kde sa v určitom období zdržiava veľký kŕdeľ plameniakov. Vidieť túto ružovú záplavu na vlastné oči je nezabudnuteľný zážitok. Toto miesto by ale aj bez takéhoto množstva zvierat bolo zaujímavé.
Prehľad zvierat, ktoré počas safari môžeme stretnúť:
Big Five (Veľká päťka)–je slávna skupina druhov, ktoré boli najobľúbenejšie a najnebezpečnejšie veľké, lovné zvieratá koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Patria sem: byvol, slon, nosorožec, lev a leopard.
Byvol africký – buffalo (Syncerus caffer), tiež nazývaný byvol kaferský, svahilsky “nyati”-je v sub-saharskej Afrike veľmi rozšírený a podobný domácim turovitým. Samce vážia až 900 kg, samice približne polovicu. V kohútiku merajú až 1,7 m, dĺžka tela až 4 m. Rohy môžu mať až 1 m. Obľubujú savany s krovitým porastom, kde sa schovávajú pred slnkom a trávia noc. Bežne sa zdržiava v skupinách 30-50 jedincov, ale je možné vidieť aj tisíchlavé stáda. Skupinu tvoria samice s dorastajúcimi mladými, kde staršie samice sú v hierarchii vyššie. Samce odchádzajú po dosiahnutí dospelosti a žijú samotárskym životom, alebo tvoria malé staromládenecké skupinky.
Slon africký – elephant (Loxodonta africana), svahilsky “ndovu, alebo tembo” -je najväčší suchozemský cicavec ktorý dosahuje v kohútiku výšku až 4 m. Samec môže vážiť až 7 ton, pričom samica pri výške 2,5-3 m vážia 4 tony. Dĺžka tela u samcov je až 8 m u samíc do 7,5 m. Najväčší známy jedinec bol zastrelený v Angole v roku 1955. Vysoký bol 4,2 m a vážil 12,5 tony. Jeho telo je vystavené v Museum of Natural History vo Washington, D.C.. Vzhľadom k svojej veľkosti sa pohybujú relatívne pomaly, približne rýchlosťou kroku človeka. V behu však vyvinie rýchlosť cez 40km/h. Na svete žijú 3 druhy slonov. Slon indický a dva druhy v Afrike. Posledný bol pred pár rokmi uznaný samostatným druhom Slon pralesný z dažďových lesov centrálnej Afriky. Do nedávnej doby bol považovaný za poddruh slona zo saván.
Nosorožec dvojrohý – rhino (Diceros bicornis), svahilsky “kifaru” -zvaný tiež čierny, je menším príbuzným nosorožca tuponosého (Ceratotherium simum), ktorého voláme aj “biely”. Čierny nosorožec môže dosiahnuť výšku 1,7 m a dĺžku tela 3,5 m. Vážia až 1,5 tony. Samice sú menšie než samce. Žijú samotárskym životom, iba samice je možné vidieť s dospievajúcimi mláďatami. Do určitej miery sú teritoriálne ale tolerujú prítomnosť iných nosorožcov. Vzhľadom k slabému zraku často útočia na neznáme objekty. Dokážu vyvinúť rýchlosť až 55 km/h.
Lev – lion (Panthera leo), svahilsky “simba”–druhý najväčší po tigrovi spomedzi mačkovitých šeliem. Samce, typické svojou hrivou, môžu vážiť až 250 kg a dĺžka tela môže byť až 2,5 m. Sú to jediné mačkovité, kde je bez problémov rozoznať samca od samice (pohlavný dimorfizmus). Dožívajú sa 12-14 rokov, v zajatí okolo 20. V porovnaní s ostatnými mačkovitými sú neobvykle družní. Žijú v skupinách vedených samcom, pričom počet samíc je obmedzený schopnosťou udržať si svoj “hárem” a územie. Mladé samce sa oddelia od skupiny, keď dovŕšia dospelosť. Odchádzajú a spájajú sa s inými mladíkmi a potulujú sa po okolí.
Leopard / Levhart – leopard (Panthera pardus), svahilsky “chui” -je najmenší, ale najrozšírenejší zo štvorky veľkých mačiek (lev, tiger a jaguár). Dĺžka tela môže byť do 190 cm a váha až 90 kg. Stavbou tela pripomína jaguára, ale je menšieho a útlejšieho vzrastu. Škvrny sú okrúhle a na rozdiel od jaguára neobsahujú stredové bodky. Leopardy sú prevažne noční lovci a cez deň ich väčšinou nájdeme odpočívať v korunách stromov, kde si aj odkladajú svoju korisť a chránia ju tak pred ostatnými predátormi. Lovia všetko od hmyzu až po 900 kg ťažké antilopy losie, prevažnú väčšinu potravy však tvoria malé a stredné antilopy. Sú schopné do koruny stromu vyniesť korisť, ktorá je 3x ťažšia ako oni sami. Napriek jeho rozšíreniu je na veľa miestach ohrozený, nakoľko sa snaží vyhýbať ľuďmi osídleným oblastiam.
Gepard – cheetah (Acinonyx jubatus), svahilsky “duma” -je netypická mačkovitá šelma. Je to najrýchlejší suchozemský cicavec a dokáže vyvinúť rýchlosť až 120 km/h, pričom zrýchli z 0 na 110 za 3 sekundy. Chýba mu však schopnosť loziť na stromy. Sú typické svojou štíhlou postavou s dlhými nohami a malou hlavou. Škvrny sú malé a plné. Dorastajú do dĺžky 130 cm a váhy 65 kg. Ich typická oblasť výskytu je otvorená savana, kde lovia prevažne stredné a malé antilopy a zvieratá veľkosti zajaca. Sú samotári, ale bratia po odchode od matky často vytvárajú na niekoľko rokov, až doživotne, malé mladícke skupinky a lovia spolu. Samica sa stará o 2-4 mláďatá, ktoré sú často korisťou iných predátorov ako levov, alebo hyen.
Hyena škvrnitá – hyena (Crocuta crocuta), svahilsky “fisi” -je najväčší zástupca hyenovitých. Na rozdiel od ostatných hyen (ďalšie tri druhy), je samica hyeny škvrnitej väčšia od samca –viac ako 70 kg, v južnej Afrike až 90 kg, sú 0,75 m vysoké a 1,3 m dlhé. Majú výraznú stavbu tela, nakoľko ich predné nohy sú podstatne dlhšie ako zadné. Žijú v rodinných skupinách vedených najstaršou samicou a samce žijú na okraji tejto skupiny a v hierarchii sú na nižšom stupienku ako najnižšie postavená samica. Hyeny vo všeobecnosti sú mrchožravce, ale škvrnité hyeny sa stali úspešnými lovcami.
Hroch obojživelný – hippo (Hippopotamus amphibius), svahilsky “kiboko” -je spolu s nosorožcom druhý najväčší suchozemský cicavec po slonovi. Dospelý samec váži okolo 3,5 tony a dĺžka tela dosahuje 4 m. Napriek svojej váhe sú schopní na súši vyvinúť rýchlosť do 50 km/h. Sú obojživelní a väčšinu dňa strávia vo vode. Sú považovaní za jedno z najnebezpečnejších zvierat Afriky. Združujú sa do skupín do 40 jedincov vedených starým samcom. Samica po 8 mesiacoch rodí jedno mláďa pod vodou. Medzi cicavcami to okrem hrochov robia iba sirény a veľrybovité. V sub-saharskej Afrike ich je cca 150.000 kusov, pričom v Tanzánii je odhadom do 30.000 jedincov, čo je po Zambii najpočetnejšia populácia.
Zebra stepná – zebra (Equus quagga, alebo burchelli), svahilsky “punda milia”- je stredne veľké koňovité zviera, dosahujúce v kohútiku okolo 140 cm a váhu okolo 300 kg. V rámci druhu rozoznávame 6 poddruhov, ktoré sa líšia lokáciou a kresbou pruhov. Poznáme ešte dva druhy zebier, horskú a Grévyho. Stepné zebry sa vyskytujú na východných stepiach od Somálska po JAR mimo horských oblastí. Vytvárajú malé stáda, kde je vodcom samec, ktorý sa snaží udržať si svoj hárem samíc. Tieto “rodiny” sa zdržiavajú neďaleko ostatných a na pláňach Serengeti a Masai Mara sú známe tým, že migrujú spolu s pakoňmi a malými antilopami. Samica rodí jedno mláďa, ktoré je po 10 minútach schopné stáť a po jednom týždni sa začína pásť.
Žirafa škvrnitá – girafe (Giraffa camelopardalis), svahilsky “twiga”- je najvyšší suchozemský cicavec a najväčší prežúvavec. Samec dosahuje výšky až 5 m a váhy do 1,7 tony. Najväčší jedinec bol zastrelený v roku 1934 v Keni a meral 5,87 m a vážil 2 tony. V Tanzánii sa vyskytuje masajská žirafa a v Keni masajská a Rothschildova. Žirafa má okrem človeka len málo prirodzených nepriateľov a okrem leva si na ne málokedy trúfne iná šelma. Stáda sú tvorené samcom, samicami a ich potomkami a skupiny majú bežne 10-20 členov. Mladé samce sa potulujú po okolí v skupinkách, ale často je vidieť staré býky osamote. Samica rodí jedno, výnimočne dve mláďatá, ktoré padajú na zem z výšky dvoch metrov.
Byvolec topi / Bůvolec modrý – topi (Damaliscus lunatus), svahilsky “nyamera”- je 130 cm vysoká a až 170 kg ťažká antilopa. Vyskytuje sa na savanách strednej a východnej Afriky. Majú červenohnedú hladkú srsť s nápadnými, až modro-fialovo sfarbenými stehennými časťami a čelom. Samce si chránia svoje teritória a snažia sa zaujať samice prechádzajúce okolo. Vo východnejších častiach je možné stretnúť podobnú antilopu, Byvolca stepného – hartebeest (Alcelaphus bucelaphus) svahilsky “kongoni”. Sú si veľmi podobný, len stepný byvolec je sfarbený pieskovo a nemá tmavé fľaky po tele.
Impala – impala (Aepyceros melampus), svahilsky “swala pala” -je jediným druhom podčeľade turovitých. Samce môžu dorásť až do výšky 1 m a 70 kg. Majú čierne, lýrovité rohy, samice rohy nemajú. Telo je červenohnedé, boky bledohnedé a brucho biele. Na čele a zadnom stehne je zvislý čierny pruh. Sú to skupinové zvieratá, ktoré sú v období rozmnožovania vedené dospelým samcom, ktorý odháňa ostatné samce zo svojho teritória. Sú výborný bežci a skokani a pri úteku dokážu skákať do výšky 2,5 m a do diaľky až 9 m.
Gazela Thomsonova a Grantova –gazelle thomsoni, grantii(Eudorcas thomsoni a Nanger granti)svahilsky “swala tomi a swala granti”-sú malé druhy antilop, ktoré sa na seba veľmi podobajú. Grantova gazela (až 80 kg) je väčšia od Thomsonovej (do 30 kg), rohy má lýrovitejšie zahnuté a na boku nemá čierny pás ako Thomsonova. Vyskytujú sa vo východnej Afrike od Tanzánie smerom na sever po Sudán. Často sa pohybujú medzi inými kopytníkmi ako zebrami a pakoňmi. Thomsonove gazely migrujú spolu s týmito stádami za vodou a čerstvou pastvou. Je to hlavná korisť gepardov tejto oblasti. Dokážu vyvinúť rýchlosť až 80 km/h na dlhých tratiach a rýchlo menia smer, čím majú šancu aj pred gepardmi.
Pakôň bielobradý alebo pásavý/ žíhaný - Blue wildebeest (Connochaetes taurinus) svahilsky “nyumbu”-tiež známy ako gnu, patrí medzi turovité a na savanách východnej Afriky je najpočetnejším veľkým cicavcom. V oblasti Masai Mara a Serengeti žije cca 1,5 milióna kusov, ktoré sú známe veľkou migráciou spolu so zebrami a ďalšími antilopami. V období párenia sú samce silne teritoriálne, a v oblastiach s veľkou populáciou ako je NP Serengeti, môže byť na jednom štvorcovom km až 270 dospelých samcov. Samice rodia jedno mláďa, ktoré za 3 minúty dokáže stáť a po 10 minútach bežať so stádom. Úmrtnosť vo veľkom stáde je 50% oproti 80% v malých skupinách. Hlavnými predátormi sú levy a hyeny a krokodíly pri prekračovaní riek.
DikDik Kirkov – kirk´s dik-dik (Madoqua kirkii) svahilsky “dikidiki”-je malá antilopa, ktorá dosahuje váhu do 7 kg. Samec má na rozdiel od samice rožky a väčšiu chocholku. Veľmi často ich vídať pozdĺž ciest. Tvoria skoro celoživotné páry a samec ochraňuje samicu s mladými pred predátormi.
Antilopa losia – eland (Taurotragus (Tragelaphus) oryx), svahilsky “pofu”–ich samce sú najväčšie žijúce antilopy na svete (ťažší je jej príbuzný-Antilopa Derbyho zo Strednej Afriky). Samice vážia až 600 kg a v kohútiku merajú až 153 cm. Býky môžu vážiť až 1000 kg a merať až 180 cm. Obidve pohlavia majú 2x špirálovito zatočené rohy samice 50 cm, samce cca 65 cm dlhé. Sú ale najpomalšie z antilop. Ich maximálna rýchlosť v behu je 40 km/h. Anglické meno “Eland” pochádza z holandského slova pre losa.
Gueréza červená-zanzibarská – red colobus (Piliocolobus kirkii ) svahilsky “chondi” - je obyvateľom lesných oblastí. Váži približne 12 kg a je endemický druh ostrova Unguja (hlavný ostrov súostrovia Zanzibar). Je ju možné vidieť iba v poslednom pôvodnom pralese, NP Jozani Forest, kde žije posledných 2000 jedincov. Je to skupinové zviera a je vidieť skupiny, ktoré majú cca 30 členov. Na chrbte je nápadne hrdzavej farby s čiernymi plecami a rukami, bielym bruchom a “chocholom” na hlave.
Mačiak zelený / Kočkodan obecný – vervet monkey (Chlorocebus pygerythrus), svahilsky “kima”-je jeden z najrozšírenejších primátov Afriky. Vyskytuje sa od Senegalu a Etiópie po JAR. Delia sa na šesť poddruhov. Zväčša žije v polo lesnatých oblastiach, alebo v buši a je hojný. Samce dosahujú váhu do 7,5 kg, samice do 5 kg. Žijú v skupinách okolo 20-40 (niekedy až 80) jedincov a majú vyvinutý systém zvukov na upozorňovanie pred nebezpečenstvom. Samice rodia jedno mláďa. Podľa stupňa zaradenia v hierarchii sa samcom sfarbuje oblasť genitálií do modra.
Pavián babuin – baboon (Papio cynocephalus), svahilsky “nyani” -je mohutná opica so “psím nosom” (cynocephalus -preklad zo starovekej gréčtiny). Samce môžu byť 80 cm dlhé bez chvosta a vážia do 40 kg. Samice sú podstatne menšie a vážia do 15 kg. Vytvárajú tlupy okolo 50 jedincov, ale boli pozorované skupiny s 250 členmi. Sú typicky savanové zvieratá a zdržiavajú sa prevažne na zemi. Na stromy lezú len výnimočne. Sú všežravci, ale väčší podiel má rastlinná strava. Občas lovia zajace a malé antilopy. Ich predátor je človek a leopard, ktorým sa však dospelé samce často postavia na odpor.
Krokodíl nílsky – crocodile (Crocodylus niloticus) svahilsky “mamba” -je veľký prehistorický plaz. Samce dorastajú do dĺžky až 6 m a váhy 900 kg. Najväčší samec bol ulovený pri meste Mwanza (Tanzánia) a meral 6,45 m a vážil 1.090 kg. Objavujú sa neoverené informácie aj o väčších kusoch, jedným z nich je možno aj známy Gustave z jazera Tanganika. Vyskytuje sa na území celej sub-saharskej Afriky, ale v tokoch Nílu sa už vyskytuje len zriedkavo. Je veľmi dobre prispôsobený životu vo vode, kde dokáže dosiahnuť rýchlosť až 35 km/h. Oči a nosné dierky majú posadené na vrchu hlavy a zvyšok tela je ponorený pod vodou. Sú schopní vydržať dlhú dobu bez potravy, ale na druhej strane pri dostatku dokážu naraz zožrať až polovicu vlastnej váhy.
Pštros dvojprstý – ostrich (Strutio camelus) svahilsky “mbuni“–je najväčší nelietavý vták sveta. Dosahuje váhu až 150 kg. Stojí na dvoch prstoch a dokáže vyvinúť rýchlosť až 85 km/h. Nápadné čiernobiele sfarbenie samcov je pri východoafrickom poddruhu doplnené v období párenia ružovo sfarbeným krkom a nohami. Samice sú šedo-hnedé. Žijú v rodinných skupinách s jedným samcom a viacerými samicami. Na hniezde sa striedajú, ale o mláďatá sa starajú výlučne samice.
Hadožrút nohatý / Hadilov písař – secretary bird (Sagittarius serpentarius) svahilsky “karani tamba”-je dravec, ktorý má vlastnú čeľaď s jediným druhom. Bežne sa vyskytuje na savanách, kde loví drobné živočíchy. Partneri vytvárajú celoživotné zväzky a spoločne sa starajú o potomstvo. Hniezdia vysoko v korunách stromov. Vedia obstojne lietať, ale väčšinu času trávia na zemi, kde lovia svoju potravu, ktorou sú od hmyzu cez drobné stavovce aj jedovaté hady.
Sup – vulture (Gyps) svahilsky “tai“– sú asi najznámejšími mrchožravými vtákmi. Osem druhov sa vyskytuje na území južnej Afriky a viaceré patria medzi tie väčšie, pričom vážia až 9 kg a rozpätie krídel môžu mať až 3 m. Počas dňa ich vídať patrolovať nad savanou a po zbadaní mršiny sa zlietajú a snažia sa uchmatnúť kus mäsa. Počas kŕmenia medzi nimi existuje akási hierarchia, aj keď trvale nežijú v skupinách.
Plameniak malý a ružový - lesser / greater flamingo (Phoeniconaias minor a roseus), svahilsky „heroe“ – sú vtáky, ktoré sa vyskytujú hlavne na jazerách Priekopovej prepadliny. Plameniaky malé sa živia fytoplanktónom na alkalických jazerách. Hlavné miesto rozmnožovania je jazero Natron v severnej Tanzánii. Plameniak ružový sa živí drobnými kôrovcami a je bledšie sfarbený, na rozdiel od plameniaka malého, ktorý je výrazne ružový. Tento sa vyskytuje aj na sladkých jazerách a v zálivoch morí a oceánov v celej Afrike, južnej Európe a časti Ázie.
