Nosorožec

Nosorožce sú jednou z najimpozantnejších a najohrozenejších skupín veľkých suchozemských cicavcov na svete. Ich mohutné telá, charakteristické rohy a dlhá história na Zemi z nich robia fascinujúce zvieratá z hľadiska biológie a ochrany. Na svete dnes existuje päť druhov nosorožcov, z ktorých niektoré sú kriticky ohrozené. Dva obývajú savanové oblasti (nosorožec tuponosý) a oblasti suchých lesov Afriky (nosorožec dvojrohý). Jeden ázijský druh žije v Indii, Nepále a Bhutáne (nosorožec indický), ďalší v posledných parkoch indonézskej Jávy (nosorožec jávsky) a posledný na Sumatre a Borneu (nosorožec sumatriansky). Všetky druhy sú ohrozené vyhynutím alebo vyhubením, dva z nich (jávsky a sumatriansky) sú ohrozené kriticky a ostáva posledných niekoľko desiatok jedincov. 

Ich hlavný problém je, že majú to, čo ľudia v určitých regiónoch chcú. Ich rohy. Rohy nosorožcov sú tvorené keratínom, čo je ten istý proteín, ktorý tvorí ľudské nechty a vlasy. Napriek rozšírenému mýtu, že rohy majú liečivé účinky, moderná veda tento názor vyvrátila. Aj napriek tomu sa čínska vláda rozhodla uznať nosorožčie rohy ako tradičné liečivo. Aj kvôli tomuto mýtu sa nosorožce stávajú terčom pytliakov, ktorí rohy predávajú na čiernom trhu, najmä v Ázii. Rohy sa predávajú za extrémne vysoké ceny, čo vytvára obrovský tlak na divoké populácie.

Nosorožce patria medzi najväčšie suchozemské cicavce. Nosorožec tuponosý môže vážiť až 2 300 – 3 600 kg, čo ho radí medzi najväčšie zvieratá na svete po slonoch. Nosorožec dvojrohý, napriek svojej menšej veľkosti, stále dosahuje hmotnosť okolo 800 – 1 400 kg. Majú veľmi hrubú kožu, ktorá môže dosahovať až 5 cm, čo im poskytuje ochranu pred predátormi a vonkajšími poraneniami. Koža je zložená z kolagénových vlákien, ktoré sú usporiadané tak, že koža je pevná, no zároveň pružná. Sú to vo všeobecnosti samotárske zvieratá, najmä samci. Samice so svojimi mláďatami tvoria tesné sociálne väzby a často ich možno vidieť spolu. Teritórium samcov býva veľmi veľké a niektoré druhy sú veľmi teritoriálne. Nosorožec tuponosý je v porovnaní s inými druhmi nosorožcov sociálnejší a je možné ho vidieť v skupinách, najmä v oblastiach s bohatými zdrojmi potravy. Nosorožce majú veľmi pomalý reprodukčný cyklus, čo prispieva k ich ohrozeniu. Samice nosorožcov majú dlhú graviditu, ktorá trvá približne 15-18 mesiacov, a porodia zvyčajne len jedno mláďa. Novonarodené mláďa môže vážiť až 40-65 kg. Mláďatá zostávajú s matkou niekoľko rokov, až kým nedosiahnu zrelosť a neoddelia sa. Nosorožce sa dožívajú v priemere 35-50 rokov vo voľnej prírode, v zajatí môžu žiť ešte dlhšie.

Mnoho organizácií, ako je Svetový fond na ochranu prírody (WWF) a iné neziskové organizácie (napríklad African Parks), pracujú na ochrane nosorožcov. Súčasťou týchto snáh je ich monitorovanie a priama ochrana. Používajú sa moderné technológie, ako sú drony a fotopasce, na sledovanie nosorožcov a ich ochranu pred pytliakmi. Vo viacerých krajinách existujú programy rozmnožovania v zajatí, ktoré pomáhajú udržiavať genetickú rozmanitosť a pripravovať zvieratá na návrat do voľnej prírody. Hlavným nepriamym spôsobom ochrany je vzdelávanie a osvetové kampane, ktoré bojujú proti mýtom o liečivých účinkoch rohov nosorožcov a pomáhajú znížiť dopyt po rohoch. Aj vďaka týmto snahám ich stále môžeme vidieť. Indonézske druhy je veľmi náročné nájsť, ale indické a oba africké zatiaľ vidieť môžete. Vydajte sa s nami na niektorý zo zájazdov do tanzánskeho krátera Ngorongoro, alebo zájazdov do juhoafrického parku Kruger, kde tieto africké druhy takmer vždy vidíme. V Ázii ostáva zopár parkov, kde sa vidieť dajú. V Nepále je to známy park Chitwan (ktorý navštevujeme počas zájazdu India, Nepál), v Indii Kaziranga (súčasť zájazdu India – nosorožce, budhizmus a najdaždivejšie miesto Zeme) a v Bhutáne v národnom parku Royal Manas. Prečítajte si o nich v našom blogu o najzaujímavejších zvieratách planéty. Keď sa o nich dozviete zaujímavé fakty, pochopíte ich jedinečnosť.