Kilimandžáro - neuveriteľné dobrodružstvo

Je to cesta ktorá je pripravená na mieru nám Slovákom, ktorí máme najvyššie vrchy Tatry a poprípade sa vieme ísť aklimatizovať do Álp. Vieme, že na vrchol Kilimandžára sa nakoniec nedostane 40% až cca polovica tých, čo dole začnú. Vieme, že na vrchol Kilimandžára nevyšiel Tatranec a skvelý horal Laco Janiga, ani hokejová legenda Zdeno Chára a pre Petra Sagana to bola "najťažšia fyzická skúška akú kedy zažil".

Našim cieľom je dostať na vrchol všetkých našich klientov = 100% úspešnosť. A dostať ich hore tou najkrajšou cestou, aká na Kilimandžáre existuje. Toto je naša absolútna prevratná novinka: Kilimandžáro BUBO route – naša najväčšia výzva!

Prileteli sme si splniť svoj sen. 2 mesiace sme sa pripravovali a teraz pristávame na Kilimanjaro International Airport pod najvyššou horou Afriky. Karibu Afrika - Vitajte v Afrike! Vymeníme 50 EUR za tanzánijské šilingy - toto nám bude stačiť na celý pobyt, keďže všetko máme v cene. Do mobilu vložíme lokálnu SIM kartu, veď Kilimandžáro je najvyššou horou sveta, kde chytíte signál. Naši sprievodcovia nás už čakajú a naložia našu batožinu s úsmevom. Pod letiskom sa vraj nachádzajú obrovské zásoby drahokamu tanzanitu. Ak dámy zdolajú Kilimandžáro posledný deň bude čas navštíviť luxusné klenotníctvo a odmeniť sa prsteňom či náušnicami s drahokamom, ktorý nenájdete na celom svete inde ako tu, pod Kilimandžárom.

Naši sprievodcovia nás bezpečne vezú do hlavného mesta turistiky, do mesta Arusha. Okolo cesty míňame na fialovo kvitnúce stromy džakaranda a v zime na sýtočerveno kvitnúce Ohnivé stromy, ktoré domorodci nazývajú Vianočnými. Prechádzame sadmi bananovníkov a kávy a sýtozelenými ryžovými poliami, nádhernou voňavou Afrikou. Sme 3 stupne južne od rovníka, v druhej najľudnatejšej krajine planéty, ktorá sa celá nachádza na južnej pologuli. Mnoho vecí, ktoré sa na tejto ceste dozviete, ste nevedeli. Aj mnoho vecí o sebe samom!

Celoročne je tu v Tanzánii teplo, ale zároveň príjemne, keďže Arusha sa nachádza vo výške Kathmandu (hlavné mesto Nepálu) vo výške 1400 m. Po hodinke jazdy sa ubytujeme v príjemnom hoteli. Tu vo veľkej Arushi (trošku väčšia než Bratislava), na rozdiel od mesta Moshi, príjemné hotely sú. My v BUBO sme za posledných 30 rokov jednoznačne najväčším predajcom safari na Slovensku aj v Čechách a vývoj v Arushi sledujeme. Máme pre Vás vybraté hotely v absolútnom centre v blízkosti „hodín“ (Arusha Clock Tower), ktoré určujú Stred Afriky a sú presne v polovici medzi Káhirou a Kapským mestom. Vitajte v srdci Afriky!

Po príchode do hotela si vyložíte všetky trekové veci na posteľ. Hore si dáte čiapku, klobúčik proti slnku, okuliare, dole na posteľ ponožky a topánky. Naši profesionálni horskí sprievodcovia prídu a všetko Vám skontrolujú. Ak by Vám niečo chýbalo, máme v Arushi vlastnú požičovňu a vieme niektoré veci zapožičať. Najčastejšie sa požičiava:

a) teplý spacák do -10 až -20 stupňov (sleeping bag)

b) trekové paličky na chodenie (poles)

c) návleky na nohy (gaters)

d) nepremokavé nohavice (rain trousers)

Ak ste sa však balili podľa našich pokynov, nepotrebujete nič, respektíve sme Vám veci už prichystali. Kontrola výbavy je veľmi dôležitá a naši hlavní sprievodcovia si vždy dajú tú námahu a prejdú s Vami všetko bod po bode od hlavy po päty ešte raz. Nezabudli ste si nič? Teraz sa veci odhalia, ale aj vyriešia. Všetko je o detailoch a ak ich dotiahneme, tak na Kilimandžáro spolu vyjdeme.

A to je náš jednoznačný cieľ.

Večera vo veľmi slušnej hotelovej reštaurácii, kde si vyberiete medzi európskou, africkou a indickou stravou. Dáte si posledné pivko Kilimanjaro?

Podnadpis tohto dňa by mohol byť „bezpečne územím našich predkov.“ Deň skončíme v kempe Mti Mkubwa nachádzajúcom sa v hustom tropickom lese.

Ráno po kvalitných kontinentálnych raňajkách s čerstvými džúsmi a čerstvým ovocím ako mango, papaya či ananás, ktoré chutia výrazne inak, nasadáme do našich terénnych áut a vyrážame pod kopec. Civilné šaty a kufre si necháme v našom hoteli v Arushi, kde nám ich postráži sám riaditeľ. Kvalitný hotel znamená, že sa nám nič nestratí a naše veci sú v bezpečí. Táto služba je bezplatná.

Sme netrpezliví a už chceme vyraziť ako dostihové kone z boxov. Prvý deň však buďte trpezliví! Musíme prejsť určitými procedúrami. Máme všetko predpripravené a Vy prakticky nebudete musieť nič vypĺňať. Všetko urobíme za Vás, šetríme Váš čas.

Prvý africký deň si vychutnávajte kontinent, ktorý sme v BUBO prešli komplet od Sahary a Kalahari až po najhustejšiu džungľu. Prešli sme všetkých 54 krajín opakovane a Afrika je kontinent, ktorý milujeme. Viete, že aj Vaši predkovia pochádzajú niekde odtiaľto? Kúsok sa nachádza roklina Olduvai, kde žili hominidi, naši predkovia už pred 1,9 miliónmi rokov. Možno pocítite Déjà vu, predsudky o Afrike hodíte za hlavu a budete sa s nami cítiť jednoducho dobre.

Výstup na Kilimandžáro má výhody aj v tom, že tu vo vyšších nadmorských výškach neexistuje malária, ani iná tropická choroba a Vy ste aj z tohto titulu v bezpečí.

Cestou sa zastavíme v obchode, kde si môžete dokúpiť fľašku na vodu a odtiaľto vyrazíme už smerom hore do hôr. Mnohí ľudia neveria, že budú potrebovať denne 2,5 až 3 litre tekutín. Jedna termoska Vám určite stačiť nebude! Tu v obchode dostanete trekové fľašky od 5 EUR. Mierime hore do hôr, prechádzame točitými, ale stále asfaltovými cestičkami územím kmeňa Čagga. Sú to poľnohospodári, ktorí v úrodnej vulkanickej pôde pestujú najkvalitnejší čaj, najkvalitnejšiu kávu, avokádo, ananásy, zemiaky ... ľudia, ktorí sú známi svojim temperamentom, tvrdou prácou, inteligenciou. Sú to zdatní právnici, skvelí architekti, obchodníci a väčšinu našich nosičov budú tvoriť muži tohto kmeňa.

Prichádzame na bránu do národného parku Kilimanjaro National Park (UNESCO), na bránu Londorosi vo výške 2250 m. Sme v oblasti vysokých lesov. Stretneme sa s našimi nosičmi, ktorých doviezlo na toto isté miesto aj s komplet batožinou druhý autobusík. Pod dohľadom rangera prevážime všetku batožinu, ktorú budú naši nosiči niesť. Tu na bráne v altánku si pozrieme krátky film o našom treku, nasadneme opäť do áut a vydáme sa už terénnou cestou po červenej hline, tak typickej pre Afriku asi 30 minút k bráne Lemosho.  Aj všetku vodu na dnešný deň máme zabezpečenú, nakúpili sme ju pre Vás v obchode. Ide o vodu z hôr Kilimandžára, čistučkú vodu, ktorá pochádza z ľadovcov nachádzajúcich sa najbližšie k rovníku a tvrdí sa, že ide o najstaršiu vodu Afriky. Ľadovce Kilimandžára sú totižto naozaj tak staré.

Tu si dáme obed, prelejeme vodu do našich trekkových fľašiek, pretože na horu sa žiadny plast neberie a konečne vyrážame. Dnešný deň bude krátky a trekujeme cca 2.5 až 3 hodiny. Aj keď sa píše že to budú 4 hodiny, prvý deň dávame rýchlejšie. Výška kempu 2780 m na nás ešte nepôsobí a sme takí nadšení, že nás nemožno zastaviť. Cesta je nádherná, stúpame po hlinenom chodkíku, po prírodných schodoch v hustej džungli. Dnes môžete mať krátke nohavice, krátke rukávy, ale v dažďovom pralese rátajte s dažďom. Je to nádherný prechod pod obrovskými stromami, lianami, pestrofarebnými kvetmi. Zo stromov trčia „Mojžišove brady“, ktoré sú dlhočíznym machom a symbiózou húb a rias. Uvidíme obrovské papradie, borievky, platany. Táto vlhká zóna je dokonalým miestom pre množstvo rastlín, z ktorých sú niektoré endemické ako „impatiens kilimanjari“, ktoré vyzerajú ako tropické červené morské koníky. To, čo šteká v pozadí sú opice a vy ich aj uvidíte. Vaši sprievodcovia nie sú iba horali, ale skutoční milovníci prírody. Dnes majte vo svojom dennom ruksaku, ktorý si nosíte sami, aj teplejšie veci na prezlečenie. Tie si oblečiete, keď prídete do kempu pred svojimi nosičmi. Pôjde o jediný deň, kedy máte šancu nosičov predbehnúť. 

Kemp Mti Mkubwa sa nachádza vo výške 2780 m. Všade okolo je hustý les. Naši nosiči rozbalia naše kvalitné stany. Máme najkvalitnejšie stany! Ide o dvojvrstvové nepremokavé stany s predsienkou. Stany sú pre 3 osoby, ale my sme v stanoch dvaja a na poslednej výprave sme boli väčšinou single. Nosiči prídu, šéf výpravy určí schému rozostavania stanov a šéf výstavby stanov zabezpečí kvalitné rozostavanie stanov na rovine a do polkruhu. Líder výpravy dohliada, aby stany boli perfektne napnuté a čisté. Ide o detaily a to, že naši ľudia sú lepšie platení a školení znamená, že sú aj lepší a majú väčšie know-how. Tu v džungli zvykne v noci pršať a je dôležité mať kvalitne postavené a napnuté stany. Keď všetko sedí, tak sa môžete dotýkať stien stanu a dovnútra Vám voda nepretečie, naopak ste blízko k prírode a dážď vás nádherne uspáva. Dovnútra stanu nosiči rozbalia hrubý kvalitný matrac, ktorý je hrubší než akákoľvek karimatka. Pre dvojicu dva hrubé matrace. Je obrovská výhoda, že tieto veľké matrace nemusíme nosiť, ale nosia, rozkladajú a balia ich naši nosiči. Kvalitné stany a kvalitné matrace zabezpečia, že aj v stanoch sa kvalitne vyspíme, čo je jeden zo základných predpokladov predchádzania výškovej chorobe. Je dobré vedieť, že najlacnejšia cesta na vrchol Kilimadžára, tzv. Coca Cola route, vedie po chatkách. Cesta v stanoch je omnoho viac cenená. V stanoch sa človek cíti ako objaviteľ, jednoducho ako pravý dobyvateľ vrcholu! V chatkách sú izby s poschodovými posteľami, v jednej miestnosti 6 až 16 postelí a o intimite nemôže byť reč. Chatky sú s nízkou hygienou a často plesnivé. Najmenej jeden človek v chatke trpí výškovou chorobu a budí ostatných. Keď sa pár dní dobre nevyspíte, tak aj Vás výšková choroba skolí. Preto sú stanové expedície omnoho cennejšie a logicky drahšie. Musíte mať nosičov, ktorí Vám všetko vynesú. Zároveň ide o úplne inú výzvu. Dobyť vrchol "sebestačne" v expedičnom stane ako pravý dobyvateľ!

Hneď vedľa našich stanov sa postaví veľký expedičný stan, kde po príchode dostanete teplý čaj alebo kávu. Náš kuchár nám pripraví vynikajúcu večeru. Všetky taniere, príbory, poháre, hrnce, naberačky, všetko máme so sebou a servírovanie je prekvapujúco na úrovni. Hneď vidíte ako cvičíme náš personál. Každý deň je súčasťou polievka, kde sa jedná aj o dopĺňanie tekutín. Počas dňa by ste mali prijať 3 litre, ale s polievkou a kávičkou, čajom atď. pokojne aj 5 litrov.

Bližšie túto problematiku vysvetľujem v blogu o aklimatizácii.

Polievku si pokojne pridajte a vypýtajte si k nej „pili pili“, čo je neuveriteľne štipľavá paprika z podhoria Kilimandžára. Ak ste vegetarián alebo máte diétne obmedzenie, dajte nám vedieť vopred, aby sme sa na to pripravili. Naši kuchári sú trénovaní a vegetariáni si skutočne našu stravu pochvaľujú. Celkovo veríme, že aj Vy budete zo stravy prekvapení, ba až nadšení. Alkohol nepodávame a neodporúčame. Alkohol viaže vodu a zhoršuje aklimatizáciu a celkové vyhliadky na dobytie vrcholu. 

Na rovníku slnko vychádza pred šiestou ráno a v rovnakom čase aj celoročne zapadá. Po večeri si vysvetlíme na mape ďalší deň nášho putovania, čo si máme zajtra obliecť a čo nás čaká. Vhupneme do kvalitného spacáku, ktorý si dnes ešte nemusíte zapnúť, lebo bude teplo. Čaká nás prvá expedičná noc. Dobrú noc a sladké sny!

Rozpis dňa:

Prevýšenie: 1400m – 2100 m autobusom

Prevýšenie: 2100 m – 2780 m peši

Dĺžka treku: 7 km

Čas treku: 3 h

Spali sme 8 až 10 hodín. Tak dobre sme už naozaj dlho nespali. Vzduch je nádherný ako v Tatrách, ale s tropickými podtónmi a ruchmi pralesa. Cítime sa ako Mauglí a vstávate s východom slnka, teda tesne pred ním. O 5:30 Vám na stan decentne zaklopú dvaja komorníci a vy si vyberáte kávičku alebo čaj. Obidve plodiny rastú na úpätí Kilimandžára a ide o jedny z najlepších plodín svojho druhu na svete. "Mliečko do čaju/do kávy? Cukor pane? Ako sa cítite? Dobré ráno prajem pane." Síce ste spali v stane, ale zobudenie kávičkou priamo „do postele“ je na takomto mieste skutočný luxus. 

O chvíľu Vám donesú v zelenom lavóriku, ktorý sa hodí k farbe vašich stanov, teplú vodu a vy máte čas na svoju rannú hygienu. Ďalším luxusom našej cesty sú naše privátne záchody. Áno, aj túto tému musíme načať a je dôležitejšia než si myslíte. Možno mladým ľuďom nevadí navštevovať verejné záchody na Kilimandžáre, ale na to potrebujete mať ozaj silný žalúdok. Afrika, čo sa týka verejných záchodov, nie je Škandináviou. To už bude skôr Ruskom. Preto si my so sebou záchody nosíme. Na ostatnej výprave sme mali tri. Suchý záchod sa postaví do špeciálneho stanu ktorý sa zazipsuje. Najprv som sa týchto suchých záchodov obával, ale bol som príjemne prekvapený, že záchod bol vždy čistý. Nikdy nesmrdel. Keďže sme ich mali až tri, tak bol vždy voľný aj počas „rush hours“ v raňajších hodinách.

Na jeho údržbu je vyčlenený jeden nosič, ktorý sa naozaj stará. Čistý a doslova voňavý záchod po celý čas treku nielen oceníte, ale je to ďalší silný bod do mozaiky lepších pocitov a lepšej aklimatizácie. V hlavnej sezóne sú záchody na Kilimandžáre skutočným problémom, ktorý ešte v Afrike nemajú vyriešený. 

My všetky potreby takto vykonávame na úrovni a nemusíme chodiť na verejné záchody či kamsi do prírody (čo je v hlavnej sezóne problém).  Sami uvidíte ako je kvalitný servis a udržiavanie čistoty dôležité pre zachovanie celkovej integrity človeka a ako vám to dodáva energiu, ktorú si stále šetríme až na Ten posledný deň. 

Na raňajky je ovsená kaša, ale aj vajíčka, opečená slaninka, klobásky, chleby vo vajci, zelenina, papaja...kávy koľko len vypijete. Z erárnych termosiek si prelejete teplú vodu do svojich fliaš či termosiek, zarobíte si čaj, aký chutí vám. Vodu naberajú kuchári z prameňov Kilimandžára, následne opakovane prevárajú a purifikujú špeciálnymi tabletami. Nezávadná voda je ďalším základom na ktorý na BUBO route dbáme. Zo závadnej vody dostanete žalúdočné ťažkosti najrýchlejšie a tieto často znamenajú rozlúčku so snom dobyť vrchol. Preto nezávadnej vode venujeme zvýšenú pozornosť. Kuchári sú školení a počas celej cesty sa dostanete iba k vode, ktorá je pre váš žalúdok v poriadku. 

Už na raňajky si zoberiete svoj malý trekingový denný (máte v ňom veci na jeden deň) ruksak, kde máte v prvom rade fľaše s vodou/čajom, ochranu proti dažďu/slnku a jednu mikinu, ktorú si na seba hodíte, ak zastanete či začne v sedle fúkať a prípadne fotoaparát či kameru. Odporúčame trekingové paličky, aj keď ste ich doteraz nikdy nepoužívali. Tu, v nižších polohách, kde zvykne pršať, paličky udržujú stabilitu, pri ceste na vrchol skutočne pomôžu. Pomáhajú rozširovať hrudný kôš a lepšie sa Vám dýcha.

V dennom ruksaku máte veci na daný deň. Ostatné osobné veci si zabalíte do tašky/vaku – duffle bag – ktorý necháte v stane. Nosiči za vás zbalia všetko, zrolujú matrac, zbalia stan, naložia váš veľký vak. Keď prídete do ďalšieho kempu, všetko už bude opäť postavené, karimatka opäť natiahnutá, váš vak vo vašom stane. Toto je naozaj neuveriteľný luxus. No nie je to zbytočný luxus. Každý komfort udrží vaše sily na ten posledný push, na ten posledný „výpad“ na vrchol kopca. Preto aj dnes pôjdeme trošku pomalšie ako by ste chceli. Šetríme energiu, ideme „pole pole“ t.j. „pomaly pomaly“.

Na druhej strane platíme viac horských sprievodcov a vieme sa rozdeliť a aj to budeme takto ďalšie dni robiť. Druhý deň je však o pomalom výstupe. Verte, že vieme o čom hovoríme. Stano z Martina práve večer v tomto druhom kempe dostal výškovú chorobu. Nepovedali by ste, že môžete dostať „výškovku“ už takto nízko v 3 500 m. No opak je pravdou a preto treba začať skutočne pomaly. Maratónski bežci vedia o čom hovorím. Nie je predsa dôležité, kto je prvý v polovici, dôležité je dobehnúť, v tomto prípade dôjsť, až do konca.

Dnes sa z džungle dostaneme hore na tzv. Shira plateau (čítaj Šira plató). Vojdeme vlastne do krátera sopky Shira. Išlo o najstaršiu a najväčšiu, už vyhasnutú sopku Kilimandžára, ktorá vybuchla pred cca 1,9 miliónmi rokov a teraz sa pohybujeme v jej zasypanej kaldere. Príroda sa razom zmení, výrazne sa ochladí a stromy skôr pripomínajú nám známu kosodrevinu.

Na náhornej plošine Shira sú dva kempy Shira 1 na západe a Shira 2 na východe. My zakempujeme v tom scénickejšom v Shira 1, ktorý nazývajú aj Nová Shira (veď celá Lemosho route, ktorá je základom našej cesty je novinkou). Z tejto náhornej plošiny, jednej z najvyššie položených náhorných plošín sveta, vidíme najvyššiu horu Kilimadžára Kibo v nádherných farbách. Posledný raz v tomto kempe okolo našich stanov pobehovali tri šakaly a vraj sa na Shira plateau zjaví čas od času aj lev. Každopádne je to nádherná priestranná otvorená oblasť už bez vysokých stromov a kemp vyzerá úplne inak ako ten zo včera. Toto je na našej ceste to najkrajšie. Každý deň je veľká zmena a keď ste poctivo trénovali a nevadí vám chodenie, budete si cestu značne užívať.

Pre miestnych profesionálnych sprievodcov je Lemosho route tou najkrajšou cestou na Kilimandžáro a je to zároveň ich najobľúbenejšia. No my sme aj tu urobili zopár zmien a takto sme výstup na Kilimandžáro prispôsobili našim potrebám.

Večere máme rozdelené pre vegetariánov a mäsožravcov, ale vždy čerstvé šaláty a zelenina. Sme nadšení z taštičiek plnených mäsom, či keď nám servírujú pizzu. Ako to mohli tu v horách upiecť? Máme úplne iné chody ako včera. Samozrejme začíname zeleninovou polievkou a končíme čerstvým ovocím vrátane čerstvého ananásu. Dnes si viac povieme o výškovej chorobe, vysvetlíme si princípy a ako nad ňou vyhrať. Premeriame si saturáciu kyslíka v našej krvi (máme prístroje) a navrhneme každému individuálne čo robiť. Ide o „drobnosti“, ale ak ich dodržiavate, tak nad výškovou chorobou na tejto ceste vyhráte. Veľmi dôležitý je práve zajtrajší deň. 

Zároveň zajtra máme pre Vás dve možnosti treku. Dnes si ich povieme a vy sa môžete rozhodnúť, ktorú cestu na zajtra zvolíte. Dnes sme išli skutočne pomaly a vy ste šetrili sily. Tí, čo chcú fyzickú výzvu, budú mať zajtra možnosť.

Rozpis dňa:

Prevýšenie: 2780 m  - 3500 m

Dĺžka treku: 8 km

Čas treku: 6 h

Ráno už naskočíme do našej rutiny, ranná kávička či čaj, umývanie, kvalitné raňajky. Tu sa rozdelíme do dvoch skupín. Základná skupina pokračuje nie do klasického kempu Shira 2, ktorý ja osobne nemám rád (fučí tu a je tu doslova škaredo), ale vyrazíme viac na západ do blízkosti národného parku Amboseli (Keňa). Putujeme prekrásnou cestou, kde križujeme riečky, prechádzame rovinatou Shira plateau až do údolia v Moir hut. Tí, čo nemajú radi stúpania ani klesania, si prídu na svoje. Po včerajšom stupáku dnes ideme väčšinou po rovine. Na konci zbiehame do údolia chráneného z troch strán, ktoré už ani bližšie ku Kibo byť nemôže. Vidíme zasnežený vrchol Kilimandžára zo strany, z ktorej má túto šancu iba 1- 2% trekerov.

V tomto je BUBO route totálne výnimočná. Prídeme do kempu, ktorý je už rozložený a kde sme často úplne sami a kemp je mnohými hodnotený ako to najkrajšie miesto na našej trase. Po obede vyrazíme na aklimatizačnú túru do výšky cca 4400 metrov. Okrem iného tu vo výškach chytíme signál a tak môžete domov či na Instagram postnúť zážitky z dnešného dňa. „Climb high, sleep low" znamená "trekuj vysoko, spi nízko“ a to je jedno zo základných pravidiel dobrej aklimatizácie. Preto sme vyšli do 4400 m a spíme vo výške 4174 m.

Tento kemp je pre našu dobrú aklimatizáciu rozhodujúci. Dnešná noc a zajtrajší deň budú pre nás tými najťažšími, ale čo sa týka aklimatizácie tými najdôležitejšími. Naši vyškolení sprievodcovia skúmajú zdravie každého jedného člena, merajú saturáciu kyslíka vo vašej krvi a nastavujú aklimatizačný proces podľa individuálnych požiadaviek. Nejde tu o fyzickú kondíciu a fajčiari niekedy zvládajú proces lepšie než horali. Ženy lepšie než svalnatí muži a starší lepšie než mladíci. No nič tu absolútne neplatí a preto máme v BUBO viac sprievodcov, viac školených ľudí, ktorí sa o nás starajú a tým pádom viac individualizujú naše potreby. 

V tento deň však môžete ísť aj inou trasou, ktorú som vyskúšal ja. Včera sme išli príliš pomaly a ak sa cítite dobre a naozaj ste fyzicky zdatný, mám pre Vás maximálnu pikošku. Vystúpte na vrchol sopky Shira na tzv. Shira Cathedral! Ráno vyrazíte z kempu Shira 1 a po cca 3 hodinách sa na vrchole tohto vrchu odfotíte s tabuľou, ktorá oslavuje dobytie Kilimandžára. Naozaj Kilimandžáro pozostáva z troch vrcholov: Kibo - Mawenzi - Shira a dnes na jednom z týchto vrcholov Kilimandžára viete stáť. Idete trasou, kde chodí promile turistov, cestičku sotva vidieť, ide iba o uzučký chodníček v tráve. Máte so sebou lokálneho horského vodcu, ktorého sme práve na túto trasu vymedzili. Oproti 9,7 km ktoré prejde hlavná skupina rátajte s cca 13,9 km. Na vrchol Shira (najjužnejší a najzápadnejší vrchol krátera) choďte iba ak máte naozaj slušne nachodené, natrénované. Ja osobne sa za super horala nepovažujem a v Tatrách ma bežne mnoho ľudí predbieha a dal som to „ľavou zadnou.“ Túto možnosť pre Vás máme už v základnej cene zájazdu. Dajte nám vedieť vopred svoj záujem, ale rozhodnete sa až na mieste (dnes ráno) podľa toho, ako sa budete práve cítiť. Ja budem veľmi rád, ak výstup po mne ešte niekto zopakuje. Zatiaľ som sa odhodlal iba sám, aj keď predtým boli ďalší traja záujemcovia. Shira nie je technicky ani výškovo náročný kopec. Pri výške cca 4005 m ide skôr o cestovateľskú pikošku, je to jeden z troch vrcholov Kilimandžára, na ktorý vystúpi minimum turistov. Je to menej než promile a počet Slovákov, ktorí boli na tomto vrchole, spočítate na prstoch jednej ruky. Ide teda o exkluzívnu záležitosť a táto možnosť je zakomponovaná už v cene BUBO route. Je viac vecí, čo na výstup na sopku Shira treba včítane povolenia, ale všetko máme pre Vás vybavené. Verme, že Vy budete mať z vrchu krajší výhľad než som mal ja.

Odfotíte sa pri tabuli „Mount Kilimanjaro, Congratulations“. Keď fotografiu postnete na Instagram (na vrchole vľavo asi 2 m od cedule býva za dobrého počasia signál), tak dostanete stovky gratulácií. No a ťažko vyvrátite, že nie ste ešte na ozajstnom vrchole. Tá ceduľa ten dojem totižto evokuje.

Svoj ruksak si nechajte dole pod kopcom, kam sa po výstupe na vrchol opäť vrátite. Následne prechádzate okolo kamenných figúriek, kde môžete vložiť pre šťastie celej výpravy svoj kamienok, okolo pristávacej plochy pre záchranársky vrtuľník, stúpate hore a následne zídete dole do kempu Moir hut k ostatným. 13,9 km vyzerá málo, ale na Kilimandžáre je to dlhá štreka a určite budete vysilení. Teplý čaj v expedičnom stane a potom napriek únave odporúčam ešte aklimatizačnú túru do 4400 m. Pozor, lebo o 17:30 tu v údolí zapadá slnko, aby ste nešli dole po tme. Základná skupina všetko stíha bez problémov, na tejto trase máme domyslenú každú hodinku, každý meter, a všetko už sedí a presne nadväzuje. Vrchol Shira, jedna z troch sopiek Kilimandžára trošku vybočuje z konceptu a preto je táto možnosť ideálna pre náruživejších športovcov. Samozrejme, ak ste partneri, tak jeden môže ísť našou klasickou BUBO cestou a druhý „vybehne“ Shiru. Postaráme sa o oboch.

Zaslúžená večera, vysvetlenie čo zajtra, pre tých čo ich bolí hlava Ibuprofen a pokus o spánok. Ja som spal najlepšie, asi 10 hodín a bolo to celé nádherné, aj bez ibuprofenu. Proti bolesti hlavy som na Kilimandžáre nezobral žiaden liek, nič, absolútne nič. To, že dnešný deň ideme z kempu Nová Shira nie do Shira 2, ale do krásnej prírody, robí zázraky a práve táto zmena nám dáva väčšiu šancu na dobytie vrcholu. Je to obrovský trik, ktorý keď sa spojí s pobytom v kempe Karanga a inými zmenami, ktoré sme do našej cesty pridali, robí ten veľký rozdiel vyjsť a nevyjsť Kilimandžáro.

Rozpis dňa:

a) Hlavná skupina: 3500 m – 4174 m
Dĺžka treku: 9,7 km
Čas treku: 6 - 7 h

b) S výstupom na vulkán Shira
Dĺžka treku: 13,9 km
Čas treku 9 h

Budíme sa v najkrajšom prostredí aké si len viete predstaviť. Spali sme najbližšie k rovníku a pritom priamo z kempu vidíme obrovské ľadovcové pole tzv. Northern Icefield, pohľad, ktorý 98%- 99% ostatných turistov neuvidí. V tomto je BUBO route geniálna. Do kempu sme zostúpili z jednej - západnej strany. Aklimatizačný trek sme robili na druhú severnú stranu a teraz ráno odchádzame opäť inou cestou na juhovýchod. Zasnežené a zaľadnené Kibo máme po ľavej strane a stúpame pomaličky hore. Naši nosiči idú rýchlo a doslova sa mihajú povedľa nás.

Dnes máme najnáročnejší aklimatizačný deň a chceme obedovať na tzv. Lava Tower vo výške 4600 m. Vyrazili sme ráno okolo 7.00 a na Lava Tower prichádzame okolo 12:00. Výstup nie je technicky náročný, ale výšku už každý z nás cíti a ideme pomaličky krok za krokom. Hore na Lava Tower sme postavili náš veľký expedičný stan, ktorý nás chráni proti nepriazni počasia, ktoré je v týchto výškach drsnejšie. Na Lava tower zvykne už snežiť.

Naobedujeme sa, dáme si teplú polievku, ryžu, teplý čaj. Doplníme tekutiny a zohrejeme sa. Následne nastáva technicky ťažší zostup, ktorý je však nádherný. Od obeda po kemp zídeme dole 700 metrov a tým, ktorí majú problém s kolenami odporúčame si po obede nasadiť bandáže. Toho, kto realizoval turistiku na akýkoľvek z končiarov vo Vysokých Tatrách nič neprekvapí. Ideme dole pomaličky, traverzujeme potôčiky a vchádzame medzi exotické protei, lobelie (Lobelia deckenii) a nádherné „palmy“ Stromové starčeky (Dendrosenecio Kilimanjari), z ktorých niektoré majú až 500 rokov a sú vysoké až 6 metrov. „Palmové lesy“ senecii sa zahusťujú a najviac vysokých a teda unikátnych paliem je kúsok nad našim kempom. V nižších polohách sú senecie omnoho nižšie a práve tu dorastajú do vyšších výšok. Ide o neuveriteľnú ale krásnu anomáliu.

Dnes bude mať každý dosť, ale stany máme postavené, hlavný stan je vyhriaty a teplý čaj navarený a o chvíľku sa už podáva horúca polievka. Niektorí si po príchode dajú pred večerou hodinku spánku. Tých kilometrov nie je veľa, ale daná výška nás ničí. Po pár hodinách všetci pocítia úľavu, kyslík sa postupne dostáva do poslednej bunky tela a vy ste ako znovuzrodený. Dnes sa už okolo kempu neprechádzajte, oddychujte, naberajte sily, čerpajte kyslík z čistého vzduchu a regenerujte. Tým, že sme ostatnú noc spali vo výške bezmála 4200 m a 2 hodiny dnes na obed strávili v 4600 m sme sa príchodom do kempu vo výške 3960 m dostali do oblasti s omnoho vyšším parciálnym tlakom kyslíka. Toto je ďalší ohromný trik BUBO route.

Rozpis dňa:

4174 m - 4600 - 3960 m

Dĺžka treku: 10,1 km

Čas treku: 8 h

Budíme sa v prenádhernom prostredí kempu. Na jednej strane hlboké údolie s nedozernou savanou a svetielkami z mestečka Moshi, na druhej strane vysokánska stena Baranco.

Keď sa na ňu pozriete nebudete veriť, že sa tadiaľ dá vyjsť hore. Odporúčam nafotiť a následne sa celý život môžete prezentovať ako horolezec. Stena Baranco sa však dá pomerne ľahko vyjsť hore. Začíname zdola z ľavej strany a pomaličky ju traverzujeme a stúpame hore a hore. Dnes nechajte svoje trekové paličky v ruksaku - budete potrebovať svoje ruky. Dámy si môžu namaľovať pery červeným rúžom. Nasledujete svojich horských vodcov, ktorých máme viac práve pre takéto prípady. Je to krásne stúpanie, krásny zážitok.

Po hodinke pobozkáte „Kissing stone,“ skalu, ktorá trčí do cesty a vy, keď prechádzate okolo, ju musíte poriadne oblapiť. Naše dámy tu môžu nechať odtlačok svojich pier, ktorý určite povzbudí ďalších trekerov. Baranco wall sa skladá z dvoch častí a my máme dnes čas. Tieto dva dni sú na BUBO route určené na aklimatizáciu, ktorá sa deje v čase oddychu. Aj keď v prípade BUBO ide o aktívny oddych plný dobrodružstva, ide o dva oddychové dni. Sme v nižších výškach a telo nasáva kyslík a postupne sa rozhoduje výškovú chorobu prekonať. U každého tento aklimatizačný proces prebieha inak, aj u toho istého človeka je to raz tak, raz tak a nič iné ako čas nepomôže. Stenou Baranco sme sa dostali už do hlavnej turistickej trasy a tak tu nájdete viac ľudí. To však hovorí aj o tom, že túto stenu každý „dá“ a tak ju zvládnete aj vy.

Budete si skôr fotiť našich nosičov, ktorí idú po tej istej trase, ale s obrovským nákladom na svojich hlavách. Ide o krásny deň. Na jednej strane ide o oddychový deň, kedy sa do ďalšieho kempu dostaneme už okolo obeda, ale vôbec nie je nudný. Do kempu Karanga zostúpime okolo obeda a vítajú nás čerstvým avokádovým šalátom. Avokáda natrhali včera ráno v úrodnom podhorí Kilimandžára a čerstvé jedlo nám vyniesli až sem hore do výšky 4035 m. Už sme spali v 4200, obedovali v 4600 m, a tak výška 4035 m je pre nás nízka, prijateľná. S čerstvou stravou a nádherným výhľadom na Kibo nám energia prúdi do žíl a my sme opäť sami sebou. Väčšina turistov, ktorí prídu pokoriť Kilimandžáro, ide práve 5. deň o takomto čase dole. Majú nauzeu, vracajú, už dva dni nič nejedli, strašne ich bolí hlava, pulz sa blíži k 200 za minútu. Polovica z nich sa vracia bez toho, aby na vrchole stáli.

My sme si týmito príznakmi, ale v nižších výškach a teda omnoho miernejšími príznakmi, prešli a s výškou sme sa vysporiadali. Teraz regenerujeme a opäť naberáme sily. Nenudíme sa, to mi verte! Je nám super, prechádzame sa po nádhernom okolí, oddychujeme a pripravujeme sa na zajtrajší deň. Kecáme v spoločnom expedičnom stane a povzbudzujeme sa navzájom. Dnes máme poslednú možnosť skutočne poriadneho spánku. Jeme do foroty, pijeme veľa tekutín. Oddychový deň vôbec nie je nudný a my naopak cítime, že žijeme naplno.

Rozpis dňa:

3960 m – 4035 m

Dĺžka treku: 5 km

Čas treku: 4 h

Kávička - lavórik. Umyjeme sa, oholíme, dáme sa celkovo "do pucu". Dnes o polnoci vyrážame na vrchol a tak nech sú vrcholové fotografie tip-top. Aj dnes máme krátky deň, iba 4 hodiny a prevýšenie 600 metrov. Krásne svitá, naše zelené stany aj Kibo sú v červených ranných farbách.

Následne stúpame prakticky iba hore s miernym klesaním pred posledným výšvihom do Base Campu. Base camp sa nachádza vo výške cca 4640 metrov (od 4600m do 4700m), výšku ktorú už poznáme. No po troch dňoch ju znášame akosi lepšie. Práve sme dokončili južný okruh okolo Kilimandžára.

Tí, čo dôjdu do tejto výšky na prvý raz, majú dosť a chodia po okolí ako mátohy. Som si istý, že ich náš smiech musí vyrušovať a značne iritovať. No my sa tešíme.

Oddychovali sme, teraz sme opäť plní energie a chceme vyraziť ako kone z boxov. Opäť sa cítime ako prvý deň treku. Sme doslova nadšení a nedočkaví, už chceme ísť, chceme ísť hore. Dostávame špagety a celkovo karbohydráty a dávame si poobedného šlofíka - siestu. Vstaneme na večeru, fotíme mraky nad Kilimandžárom a rozdelíme sa do dvoch skupín.

Jedna vyrazí hore o 22.30 a druhá o 24.00. Už sa poznáme a chceme sa spolu stretnúť na Stella Pointe, na hrane krátera, presne pri východe slnka.

Po obede si ešte pripravíme všetky veci na výstup. Sú to úplne iné veci ako sme mali doteraz. Deň výstupu je úplne iný, je to TEN deň, na ktorý sme toľko čakali. Je to tu! Máme čas na kvalitnú prípravu. Od kvalitných topánok a hrubých ponožiek (Summitiek) až po páperovú bundu a palčáky. Čelovka musí byť nabitá, respektíve do nej dáte nové baterky. Na Kilimandžáro - BUBO route máme aj kyslíkové bomby. Naši sprievodcovia ich musia síce mnoho dní nosiť "zbytočne", ale ak chceme dostať "hore" 100% klietov, tak aj tento detail "navyše" jednoducho platíme. Výstupovému dňu venujem samostatný blog.

Oddychujeme v Base Campe, ktorý sa nazýva Barafu camp. Vychutnávame si tú možnosť byť na tomto privilegovanom mieste. Popíjame teplý čaj, dodávame do tela čo najviac tekutín. Sme šťastní, že sa v tak vysokej výške cítime tak dobre. Duševne sa pripravujeme na boj!

"Posledná večera" a pokus o spánok. Sme vzrušení a tak to ide ťažšie, ale sme super aklimatizovaní a tak to ide a ja osobne zaspávam ihneď. Na sebe máme aj počas spánku viac vrstiev a na nohách hrubé ponožky. V tejto výške už bude zima a čím lepší spacák máme, tým sme spokojnejší. Pre tých, čo je im stále zima, dostávajú do spacáku termofor s horúcou vodou a tak nakoniec spíme všetci. Blíži sa polnoc a je to TU.

Rozpis dňa:

4035 m – 4640 m

Dĺžka treku: 4 km

Čas treku: 4 h

Budí nás mobil, všade tma a zima, polnoc sa blíži. V stane je však teplo, už sme si na všetko zvykli. Obliekame si veci, ktoré sme si nachystali. Mobil či baterky z fotoaparátu máme v teple na svojom tele, poprípade si berieme powerbank so sebou, v zime sa zvyknú zariadenia vybíjať rýchlejšie. Kvalitné topánky, páperová bunda. Teplý čaj si dáme do termosky, lebo v bežnej fľaške či „camel bagu“ vám tekutina zmrzne.

Na BUBO route dostane každý trekker jedného horského vodcu. 1+1 = jeden na jedného, to je naše základné pravidlo a jeden z trikov BUBO route. Nemusíte sa na nič sústrediť, iba pomaličky krok za krokom nasledovať svojho horského vodcu. Môžete vypustiť a iba sa nechať unášať vo vzduchoprázdne a pokojne ísť krok za krokom. Čo je však najlepšie, že váš sprievodca vám berie váš batoh, takže vy kráčate úplne naľahko. Už sme si na svoj 6-8 kg batoh zvykli, no dnes ho máme predsa len ťažší a preto je toto odľahčenie ohromný "boost", ohromná podpora, Stretávame sa pred expedičným stanom, dávame si sladké rýchle raňajky. Skrížime svoje trekové paličky a zakričíme bojový pokrik. Možno to takto vyzerá hlúpo, ale v tej chvíli povzbudenie a akéhosi skupinového bojového ducha potrebujete.

Ideme!

Prvý ide náš horský líder, z rodiny masajských náčelníkov. Líder, ktorý je skutočným veľkým lídrom. Krok za krokom, tempo, ktoré je stabilné a také, aby sme boli na rímse krátera presne pri východe slnka. Náš horský vodca bol na vrchole viac než 200 razy a je naozaj profesionál. Nastaviť tempo je extrémne dôležité. Uvedomte si, že za to, že budete prvý hore, nie je žiaden diplom, žiadne ocenenie. No vyjsť napríklad na Stella point a nedať to tých posledných 160 metrov až na úplný vrchol, to by mohlo bolieť. Z kempu stúpame po skalnatých platniach hore. O chvíľu prejdeme 4810 m, teda sme nad vrcholom Mt. Blancu. Dávame si pauzu a teplý čaj. Sprievodcovia skočia, rozbalia výbavu a nalejú nám čaj z veľkých termosiek. K tomu dostávame Marsku, wow.

Kvalitné teplé oblečenie je dnes základ. V tejto výške neviete príliš zrýchliť, neviete sa teda zahriať vlastným pohybom. Dôležité je iba kvalitné oblečenie - páperka s kapucňou, dvojo rukavíc, kvalitné zateplené "vibramky". Pomaličky, "pole pole", stúpame a stúpame. Jeden z nosičov má reproduktor. Opäť vyzerá to blbo, ale keď zrazu odpália tú vašu skladbu ako napríklad V Dolináách od Duchoňa, tak sa musím brzdiť, rozbehol by som sa vpred, naozaj to pomáha. 5000 metrov a tu oproti nám zostupujú tí, čo to vzdali. Nie, nikto nie je z našej skupiny. Idú ako mátohy, nereagujú na nič, doslova ich znášajú dole.

Magických 5555 m a o chvíľu sa vpravo nad obzorom objavia červené zore a postupne sa nad rozoklanou sopkou Mawenzi zjaví slnko. Všetko je červené aj naše tváre, vypíname čelovky a smejeme sa od ucha k uchu. Už sme 6 hodín na ceste, ale akoby to bolo 6 minút. Prebehlo nám to neuveriteľne rýchlo ani sme sa nestačili nazdať. To preto, lebo sme išli tak pomaly. Zdá sa mi, že som nič nerobil, ale práve preto mám stále plno síl. Vychádzame k Stella pointu, magickému bodu na rímse krátera Kibo. Po tabuli na vrchole sopky Shira je to už moja druhá tabuľa s nápisom Kilimandžáro – Gratulujeme.

Sme vo výške 5735 m a pod nami sa objaví nádherný obrovský kráter sopky Kibo. Ide o symetrický kráter, ktorý je hlboký 180 - 200 metrov s obrovským priemerom 2,5 km.

Už úplne začíname chápať, čo je vlastne Kilimandžáro zač. Najvyšší vrch Afriky je stratovulkán pozostávajúci z troch sopiek Shira, Mawenzi a najvyššej Kibo, na ktorej vrchole teraz stojíme, teda na rímse krátera. No aj kráter je zubatý a ten najvyšší zúbok sa vola Uhuru peak a o to je ten skutočne najvyšší bod sopky Kibo a celého Kilimandžára. Zo Stella pointu na Uhuru vedie trasa prakticky po rovine, po rímse krátera. Z výšky 5735 m sa dostaneme do výšky 5895m za hodinku, hodinku a pol. Vyrážam na tú poslednú nutnú cestu na Uhuru peak (vrchol Slobody). A som šokovaný, veď práve táto časť je tá najkrajšia.

Všade okolo sú ľadovcové kužely a my prechádzame uzučkou cestičkou pomedzi ne. Vľavo dole úplný kúsok zopár sto metrov sú obrovitánske ľadovce. K tomu všetkému nádherne svieti slnko a tu na vrchole sme úplne sami. Prečo som o tomto nevedel? Keď som si pozeral filmy, tak väčšina túto časť preskočila a aj chápem prečo, veď mali dosť, mali „výškovku“ a boli teda kompletne mimo a ani nevytiahli fotoaparát či nenatočili video. No ja som nadšený a doslova tancujem pomedzi ten božský magický ľad. Nasadzujem si slnečné okuliare, lebo ma ľad oslepuje. Je mi teplo, veď som kúsok od rovníka ale stále je tak mínus 10. Mám pocit ako na jarnej lyžovačke. Takú krásu som nečakal. Nádhera prenádherná.

Doslova bežím k tej pravej tabuli najvyššieho vrchu Kilimandžára. Teraz to už môžem vybaliť, tú energiu, ktorú som si schovával celý týždeň. Už nemám čo stratiť som na vrchole, dokázal som to. Po mne o pár minút prichádzajú ostatní a vrháme sa navzájom do náruče. Je to silné. Nielenže sme týždeň spali v stane, nesprchovali sa, počas oddychových dní makali 4-5 hodín. My sme na túto cestu trénovali týždne, niektorí aj 2 plné mesiace. Toto je teda zaslúžený pocit, zaslúžená odmena po 2 mesiacoch príprav. Niektorí to chceli ešte predvčerom otočiť, no prekonali sa a teraz sú tu. 

Niektorí naozaj nestihli vôbec trénovať, lebo boli chorí. Milan pred mesiacom prekonal koronavírusovú infekciu. Iní nečakali, že Kili je tak náročné. Máme dosť, ale o to silnejšie sú naše pocity na vrchole. Sme si predsa vedomí, že asi polovica turistov sem nevyjde a my vieme, že nemáme takú kondíciu ako Zdeno Chára a horské skúsenosti ako Laco Janiga. No oni sa sem nedostali a my áno a sme za to vďační a šťastní!

Rozpis výstupu:

4640 m - 5895 m

Dĺžka treku: 5.0 km

Čas treku: 7,5 h

Väčšina turistov sem k tabuli príde a doslova sa doplazí z posledných síl. Peter Sagan si tu dal hlt čaju a hneď ho aj vyvrátil. My na Uhuru Peaku tancujeme. Tancujeme spoločne s našimi sprievodcami, ktorí nám značnou mierou dopomohli k dosiahnutiu nášho sna. Keď tieto fotografie či videá uvidí niekto, kto hore na Kilimandžáro ledva vyšiel, tak nebude veriť, že je to možné. Ale je! Tá finta sa volá Kilimndžáro, BUBO route. Pochopili sme princíp. Na vrchol Kilimandžára sa nedostanú tí s najlepšou kondíciou, ale tí najlepšie aklimatizovaní. Aklimatizácii a kvalite služieb (aby sme dlhšiu aklimatizáciu zvládli) sme podriadili všetko. Naša cesta je pritom tou najkrajšou a najscénickejšou, presne pripravená na mieru národa, pre ktorý sú Tatry a Fatra domovom.

Na vrchol Kilimandžára vyšiel aj môj brat Palo a teraz sa tu fotí s rúškom na ústach, ktoré mu uberá kyslík, ale to mu teraz vôbec nevadí, je aklimatizovaný. Potom sa fotí na najvyššom bode Afriky v stojke na hlave. Iní vyliezajú na tabuľu hore. Máme dosť síl a bláznime sa, vychutnávame si náš spoločný úspech.

Po spoločnej fotografii posielam ľudí dole a ja čakám na dvoch posledných. Teraz som na vrchole úplne sám. Je to neuveriteľný pocit, keď si uvedomíte, že väčšinu posledného desaťročia je tu každý deň totálny pretlak, doslova plno a Vy musíte na fotografiu pred tabuľou čakať. Také nádherné počasie a tak nádherný deň. Toto je vyváženie za to ohromné trápenie, ktoré nám priniesla corona, ale hlavne premrštená reakcia populistických politikov k jej riešeniu. Cestovný ruch svetovým lockdownom utrpel najviac a BUBO je jednou z najpostihnutejších firiem Slovenska. No teraz stojím na vrchole Kilimandžára úplne sám a pán Boh sa na mňa usmieva. Či to sa mi len zdá a ten pocit mám iba z riedkeho vzduchu? Ľadovce všade naokolo sa odrážajú v rovníkovom slnku a mne je neuveriteľne dobre. Dokázal som to, ale hlavne to dokázali všetci moji klienti. Všetci! To je pre mňa to najväčšie zadosťučinenie a najlepší dôkaz správnosti nášho smerovania a kvality BUBO route.

Prešiel som všetky štáty Afriky, realizoval som na tomto kontinente nádherné expedície, ktoré sa hlboko zapísali v mojej duši. Teraz stojím na najvyššom bode kontinentu a snažím sa spomenúť na najdôležitejšie okamihy mojich ciest a na ľudí, ktorí mi najviac pomohli a sú mi najmilší. Som zrazu tak blízko k večnosti. Som skutočne vďačný za život aký mám.

Pogratulujem posledným, tí do výstupu na vrchol dali toho najviac, pre nich to bolo najťažšie. O to väčšia a úprimnejšia gratulácia. Otáčame sa a schádzame tou istou cestou na Stella point a potom priamo dole suťoviskom, inou, rýchlejšou cestou.

Po 11 hodinách sme opäť v Base Campe odkiaľ sme o polnoci vyrazili hore. Na hodinku si ľahneme, následne si dávame oslavný obed a potom zbehneme dole. Tu v Base campe by sme si teraz aj ľahli a ostali tu, ale to by bola chyba. To je zradné. Tu vo výške 4600 m by sme si neoddýchli a nedali sa dokopy. Preto zbiehame dole do High Campu a cesta dole ide až neuveriteľne rýchlo. Ešte o 10:00 som bol vo výške 5895 m a teraz je pre mňa 3950 m akoby som bol na hladine mora. Ak nebude nikto zo skupiny zranený pôjdeme až do kempu Mweka vo výške 3100 m. Rýchla večera, hlt barikového kalvadosu a ideme spať, veď toto bol naozaj namáhavý deň.

Rozpis dňa:

4640 m – 5895 m – 3106 m

Dĺžka treku: 5 km hore, 13,5 km dole

Čas treku spolu: 13-14 h

Ráno sa budíme do toho najkrajšieho rána. Svieti slnko a NAŠE Kili je nasvietené do prekrásnych farieb, ktoré sa každých 10 minút menia. No myslím si, že by tento deň bol nádherný aj keby pršalo. Kyslík sa nám cez noc vlial do našich žíl a všetkých buniek. Takto sa musí cítiť kokainista, ak to preženie, myslím si. V nervových synapsiách máme vysoký pretlak serotonínu, hormónu šťastia, smejeme sa bez príčiny, ako nadrogovaní. Mnohých bolia nohy, niektorí krívajú, lebo ten zostup je pre nich horší než ísť hore, ale aj tak sme šťastní. Na raňajkách dávame našim nosičom bakšiš a Peťo nahráva naše dojmy, odpoveď na jednu vetu "Čo pre Teba znamená Kilimandžáro?". Sú to zaujímavé spovede, často o osobnom prekonaní sa a dosiahnutí svojho veľkého sna. Ide o silné osobné príbehy. Zuzkin otec, horolezec zdolal najťažší vrch planéty, K2 v Karakorame. No potom Zuzka otca stratila. Ostal jej po ňom jeho sen o zdolaní Kilimandžára a luxusné Breitlingy. Teraz bola Zuzka na vrchole aj s tými hodinkami, bola na Kilimandžáre s otcom.

Zhodujeme sa, že napriek obrovskej námahe bolo Kili – BUBO route veľmi úspešná akcia.

Telefonujeme domov, máme 3 satelitné telefóny a užívame si to.

Pôvodne sme chceli ísť do toho nižšieho kempu, a tak aj dnes musíme rátať tak s 3,5 hodiny zostupu namiesto pôvodných 2 hodín. To mi však nevadí, dole na bráne nás čaká naše auto plné piva Kilimanjaro, juchúú.

Ďakujeme nášmu hlavnému sprievodcovi za všetko, zožne náš spoločný a úprimný potlesk. Potom ľudia idú dole, Zuzku naložíme na takú káričku s jedným kolesom, odišlo jej totálne koleno a piati či šiesti nosiči ju doslova znášajú dole. Obrovský výkon. Aj Zuza je hrdinka, že to s týmto kolenom dala. Bola však hore a to sa ráta, to jej nikto nikdy nevezme. Mnohí muži to nedokázali a ona aj s poškodeným kolenom to dala.

Naši nosiči boli veľmi zlatí po celý čas. Jedna úžasná slušná partia ľudí s presne rozdelenými úlohami. Každý vedel čo má robiť a aj to robil. Keď niekto niekedy nadáva na nefunkčnosť Afriky či na lenivých domácich a pod., odporúčam prísť na Kilimandžáro a vyskúšať BUBO servis. Už nikdy nepoviete ani jedno krivé slovo. Tí ľudia podávali nadľudské výkony. Tam, kde sme my boli s našim 8 kg ruksačikom na dne svojich síl, oni doslova behali s 20 až 30 kg batožinou na svojich hlavách. Teraz sa im chceme odvďačiť. Zložili sme sa na prepitné a keďže sme v organizácii KPAP, ktorá zabezpečuje, aby každý aj ten posledný nosič, ktorý nosí naše záchody dostal adekvátne ohodnotenie, tak je radosť vidieť tú žiaru v ich očiach. Kpap je organizácia, kde sa cestovná kancelária zaväzuje nielen všetkých seriózne platiť, ale aj živiť a zabezpečiť adekvátnu výstroj.

Ostávam tu a kontrolujem priebeh celého rozdávania peňazí. Každý jeden nosič je zapísaný v tabuľke, príde, dostane peniaze od šéf lídra, ktorého volajú Master a podpíše sa, že ich dostal. Všetko je jasné, prehľadné, seriózne. Nikto nemôže nosičov oklamať. Každý, čo robil viac aj dostáva viac. Jasne sa mu povie, čo a za čo dostal a on si berie svoje peniaze, poďakuje a postaví sa späť do kruhu ostatných. Som hrdý, že to robíme takto. Zrejme aj v tomto sme zopár rokov pred ostatnými. Mohli by sme platiť menej, veď títo ľudia nemajú inú možnosť zárobku. Od marca a väčšina nosičov od januára nemali žiadnu robotu. My sme prišli ako vykúpenie z jasného neba. Prvá veľká zahraničná skupina, prví čo sme ich zamestnali. Kmeň Čagga má dostatok zeleniny a ovocia, to im rastie na ich políčkach, teda majú čo jesť. Ale ak chcú akýkoľvek iný výdobytok civilizácie napr. mobil alebo deti poslať do školy, tak na toto nemajú. Horský vodca, sympaťák Ibrahim mi príde poďakovať zvlášť, má dve deti a tie chodia do privátnej školy a on ju teraz bude môcť opäť zaplatiť. Až mi slzy vbehnú do očí, keď to počujem.

Nielenže sme sa prekonali a splnili si svoj sen - dobyť Kilimandžáro - ešte sme aj pomohli miestnej komunite. Tí ľudia, čo pre nás robia sú naozaj vybratá spoločnosť. Ide o slušných a pracovitých ľudí, ktorí pracujú na sebe a na živote svojich blízkych. Svet sa počas corony zatvoril a mnoho mnoho ľudí trpí ekonomicky viac než na vírus.

Ibrahim napríklad osobne nepozná nikoho kto by na koronavírus zomrel, ani nikoho kto by mal akýkoľvek ťažší priebeh pľúcnej choroby. V jeho okolí žijú mladí a fyzicky zdatní ľudia a tak sa ich pandémia COVIDu-19 skutočne netýka. No týka sa ho to, že celý rok nemal príjem. Títo ľudia sú veľmi vďační. Vedia, že sme prvou veľkou skupinou na Kilimandžáre a že sme im dali prácu, vážia si toho a Slovensko a BUBO si získava na Kilimandžáre dobré meno. Dali sme trošku viac (6000 EUR) plus sme tu nechali trekové paličky, mikiny, dokonca topánky, powerbanky, vetrovky atď. a to všetko je pre miestnych sprievodcov a nosičov tiež obrovská vzácnosť, ktorú budú pri svojej práci odteraz môcť využívať.

Dojatý bežím dole za skupinou, postupne opäť vhupnem do tropického lesa a ani sa nenazdám, som dole na parkovisku, kde mi umyjú moje zablatené topánky a dostávam pivo Kilimanjaro. Zuzka ide posledný úsek terénnou sanitkou, tá je už v cene a nemusí sa nič doplácať.

Spoločne sa presúvame do Moshi a ideme do reštaurácie, kde dostávame diplomy o pokorení Uhuru, najvyššieho bodu Afriky. Pozývame na obed všetkých našich horských vodcov. Môžu si dať hamburger, kura či inú "západnú" stravu, ale oni dávajú prednosť svojmu ugali.

Oslávime to aj expedičným gin tonicom a potom sprievajúc pokračujeme do nášho hotela v Arushi, kde sme si nechali svoje "lietadlové veci". Je fajn, že máme na začiatku aj na konci ten istý hotel a mohli sme si tu nechať veci. Je fajn, ak sú veci domyslené a celú cestu robia príjemnejšou.

Hodíme sa do vane, dáme si na seba "seriózne šaty", každý zrazu vyzerá úplne inak. Tváre však máme ošľahané od vetra, opálené a je v nich niečo ako "Ja viem, ja viem." Každý takouto ťažkou cestou osobnostne vyrastie a ani nemusí nič hovoriť, to na tvári vidno.

Objednáme si na večeru všetko, čo majú. Pijeme dlho dlho do noci a oslavujeme, veď je čo. Tam v horách sa vytvorila skvelá partia.

Rozpis dňa:

3106 m – 1640 m

Dĺžka treku: 10 km

Čas treku: 2,5 h

Celý deň máme čas na Arushu. Keďže bývame v strede mesta, tak to máme peši kúsok k predajni drahých kameňov, ktorá predáva Tanzanit, miestny unikátny vzácny kameň. Pre milovníkov Afriky a fotografov je tu scénický miestny trh.

Nakúpime suveníry vrátane kávy a čaju spod Kilimandžára. Ja odchádzam so štyrmi klientmi na trojdňové (dve noci) safari do Ngorongoro a národného parku Tarangire, do krajiny kmeňa Masajov. Luxusné hotely, najviac zvierat na meter štvorcový na našej planéte. Ostatní po obede o 14:30 odchádzajú na letisko a odlietajú domov.

Kilimandžáro je najvyššia samostatne stojaca hora na svete. Z letiska Kilimandžáro airport ju opäť zahliadneme, ako sa majestátne vypína nad okolitými savanami.

Vždy sa mi zdalo, že Kilimandžáro je ľahká hora, ktorú si niekedy vybehnem v prestávke medzi svojimi náročnými africkými expedíciami. Tento názor som zmenil. Kilimandžáro je samostatnou expedíciou, cestou ktorej treba venovať čas a pozornosť. A musím povedať, že sa to oplatí. Kilimandžáro bolo krajšie než som si predtým dokázal vôbec predstaviť. Na vrchol po našej BUBO route vie vyjsť prakticky každý, kto bude mať adekvátnu výstroj a bude aspoň dva mesiace trénovať a správne sa podľa našich postupov aklimatizuje. Je to však ťažké.

Kilimandžáro bolo nádhernou cestou. Možno preto, lebo BUBO route som mal pripravenú iba teoreticky a teraz som to skúšal naostro: Možno preto, že sme mali na začiatku naozaj smolu na počasie a pršalo nám prakticky prvé 3 dni. A potom sa zrazu vyčasilo... Možno to, že niektorí nestihli trénovať doslova ani deň a mali dosť a 3 dni pred koncom to chceli vzdať. No nevzdali a nakoniec stáli na vrchole. Som na nich hrdý.

Vediem náročné výpravy už 30 rokov, ale opäť som sa veľa naučil. Musel som napríklad zaviesť nové pravidlo, a to že v spoločnom expedičnom stane sa nebudú hovoriť negatívne veci. Nebude sa hovoriť o tom, že „Vzdám to a zajtra idem dole" alebo "Toto ja nedám". Niektorí iba tak vtipne glosovali a mne to osobne nevadilo, ja si idem vždy svoje. Všimol som si však, že to iných začalo dávať dole. Naučil som sa a zaviedol nové pravidlo. „Ak máte problém, prídete za mnou a za našim lídrom, ale nerozoberajte svoje problémy verejne v stane". 

Včera som náhodou stretol hokejistu Luba Višňovského, ktorý sleduje Zuzku na Instargrame, a tak vedel o našej ceste na Kili všetko. Pozná Zdena Cháru a má pred Kili rešpekt. Aj takýto veľký športovec obdivoval všetkých, čo dosiahli vrchol. On mi potvrdil, že jedna negatívna duša v kabíne dokáže nahlodať celé mužstvo. Prišiel som na to paralelne. Toto je informácia pre lídrov. Je ťažké nechať skupinu voľne vyjadrovať svoje pocity, ale pritom zabrániť morálnemu úpadku. Vy ako líder na Kilimandžáre potrebujte naozaj vedieť, či má niekto ťažkosti. Toto je až životne dôležité! No na druhej strane negativizmus môže mnohých ubíjať. Je umenie lídra dozvedieť sa veci a pritom neničiť ducha mužstva. 

Teraz som pripravil materiály, ktoré ak klient BUBO dodrží, tak hore vyjde. Môj partner v Tanzánii je v tom so mnou. Môj cieľ prijal za svoj. Chceme ponúkať najkrajšiu cestu na Kilimandžáre, najlepšie služby – ktoré sa dajú pri okolitých skupinách ľahko porovnať a chcem, aby hore vyšlo 100% BUBO klientov. Úprimne tomuto cieľu verím.

Tie morálne pády, čo každý na našej ceste zažil, boli následným dôvodom, že každý musel opäť vstať. Každý z tých ľudí sa dokázal otriasť a nakoniec išiel ďalej. Aj ja si ich za to vážim a oni sa vážia navzájom. Vedia, čo za tým bolo, ísť opäť ďalej. A nakoniec každý vyšiel na úplný vrchol a len to sa ráta. 

Teraz sme partia z Kilimandžára, ktorá pozná svoje silné aj slabé stránky.

Viem, že dostať na vrchol 100% klientov vyzerá na nedosiahnuteľný cieľ, ale toto je to, čo úprimne chcem. Nejde o výmysel nezrelého pubertiaka, ktorý nevie čo hovorí. Toto bol môj cieľ od prvého dňa (viď videá) a aj sa ho podarilo uskutočniť. Chcem naďalej, aby 100% klientov, ktorí sa u nás na Kilimandžáro prihlásia, aj hore vyšli. Preto som pripravil cestu, ktorá je šitá na mieru nám Slovákom a vložil som do nej všetky svoje skúsenosti, všetky svoje kontakty z Afriky, všetko svoje know-how.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sme vytvorili našu vlastnú cestu - BUBO route, ktorá je optimalizovaná presne pre naše potreby. Máme tu desiatky trikov, stovky dotiahnutých detailov v službách. Na systéme sme tvrdo s našim partnerom pracovali a vy rozdiel uvidíte každý deň, ale hlavným cieľom je, aby sme Vás dostali na vrchol bezpečne.

Spíme v iných kempoch než väčšina ostatných, ktorí sa na Kilimandžáro vydajú a teda obchádzame tie obrovské masy iných turistov. O to je výstup krajší. S našim názorom súhlasí väčšina horských vodcov na Kilimandžáre, táto cesta je skutočne najscénickejšia. Aj počas treku chceme, aby mali naši klienti z Kilimandžára absolútne iný pocit. Ten dodávame kvalitnejšími službami vo všetkých smeroch. Mať lepší pocit je súčasťou nášho snaženia. Mať lepší pocit = uchovať si energiu na to najdôležitejšie – na záverečný výšľap na absolútny vrchol.

Na BUBO route pochopíte, že pri Kilimandžáre nejde o jeden kopec, ale že je to „pohorie“ ktoré je nádherné a rôznorodé. Prejdeme po Kilimandžáre cca 70 km a každý deň na BUBO route bude úplne iný.

Najdôležitejšou správou je, že BUBO route nie je robená pre extrémnych športovcov, nerobíme ju pre horských vodcov či horolezcov – aj keď aj týchto sme v skupine mali a aj títo profesionáli majú s nami väčšie šance dobyť vrchol. Kilimandžáro - BUBO route je však pripravená pre normálnych bežných ľudí, ktorí si chcú splniť jeden veľký sen. Je pre našich klientov, ktorí sa rozhodli prekonať sami seba a chcú zažiť inú dovolenku a loviť s nami veľké zážitky. Kilimandžáro s BUBO je pre každého, kto sa rozhodne pre veľkú výzvu ísť do TOHO.

My Vám povieme

a) ako trénovať na Kilimandžáro (2 mesiace – 2x do týždňa)

b) ako sa zbaliť na Kilimandžáro

c) ako sa aklimatizovať na Kilimandžáro  

Náš cieľ: chceme na vrchol dostať 100% klientov.

„Vrchol Kilimandžára na BUBO route dobylo 55% mužov, 45% žien. Zatiaľ cieľ 100% spĺňame. 

Najväčší rozdiel BUBO route:

Lepšie služby pri samotnom treku – nikto nemá lepší servis! Dotiahnuté detaily.

Pozor: Netvrdím, že nebudete musieť chodiť. Netvrdím, že sa nebudete musieť v určitých momentoch prekonať. Musíte dodržať naše rady a odporúčania. Nepreháňame ich, vieme pre koho cesty robíme = pre normálnych ľudí. No zároveň naši normálni ľudia dokážu prekonať najvýkonnejších športovcov. Prečo? Lebo sme pochopili o čom Kilimandžáro je. Ak splníte to, čo odporúčame, na vrchol vyjdete!

Každý treker dostane jedného horského vodcu. 1+1 = jeden na jedného, je našim základným pravidlom a jedným z trikov BUBO route. O úspechu rozhodne naše naakmulované know-how, o ktoré sa s našimi klientmi rozdelíme. 

Apropos po BUBO route sa dostal na vrchol Kilimandžára tento rok aj môj brat. BUBO route funguje!